Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/187/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu R A., s.r.o., so sídlom E. nábrežie XA, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, proti žalovanej N. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. K. XX, XXX XX T. K., v konaní o zaplatenie 2.268,25 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -85 zo dňa 06. 06. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou si žalobca uplatňoval voči žalovanej plnenie vo výške 2.268,25 € s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorila žalovaná s jeho právnym predchodcom spoločnosťou Y. banka, a. s. (ďalej v texte „zmluva o úvere“).

2. Okresný súd vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 200,- € aplikujúc ustanovenie a (ďalej v texte „CSP“) konanie v tomto rozsahu zastavil.

3. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca, na základe postúpenej pohľadávky sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny spolu s príslušenstvom vychádzajúc zo zmluvy o úvere, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.500,- €. Vzhľadom k tomu, že nebolo zrejmé čo, za akým účelom a akým spôsobom bolo žalovanej vyplatené, resp. mali byť vyplatené peňažné prostriedky, pričom preukázateľne len čiastka 545,69 € bola poskytnutá a vyplatená na účet uvedený v zmluve o úvere, súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaná dlhuje žalobcovi ním požadovanú sumu. Uvedený úver mala podľa vyjadrenia žalovanej čerpať za účelom splatenia iných dlhov, ktoré splácala prostredníctvom pošty. K mechanizmu spôsobu samotného uzatvárania zmluvy o úvere sa však žalobca do pojednávania aj napriek výzve súdu a po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej nevyjadril a naň nereagoval. Naopak žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky nečerpala. Okresný súd doplnil, že z aktuálneho stavu úveru vyplynulo len toľko, že finančné prostriedky boli poskytnuté 24. 10. 2013 na rôzne účty a len suma 545,69 € vyplatená na účet uvedený v zmluve o úvere zo dňa 23. 10. 2013. Keďže žalobca nepreukázal, akým spôsobom mali byť žalovanej finančné prostriedky vyplatené a na aké účty tieto finančné prostriedky boli poskytnuté, okresný súd nepovažoval

nárok za preukázaný. Navyše žalovaná poprela čerpanie úveru v celej výške s tým, že finančné prostriedky vo výške 3.500,- € jej nikdy poskytnuté neboli, naopak účelom čerpania úveru malo byť splatenie iných dlžôb, avšak ani splatenie týchto uskutočnené nebolo, o čom svedčí splácanie úveru v prospech spoločnosti Profi Credit. Okresný súd na záver doplnil, že pri žalovanej sa jedná o staršiu osobu, ktorá ako uviedla, ani sama nevypĺňala údaje na žiadosti o čerpanie úveru a tieto podľa jej slov vypisovala vedúca pošty na T. K.. Aj napriek snahe súdu o zistenie skutočností týkajúcich sa uzavretia samotnej zmluvy o úvere žalobca však nereagoval ako je uvedené vyššie a k týmto sa nevyjadril. Keďže sa žalobca dostal do dôkaznej núdze, okresný súd aplikujúc ustanovenie a nasl., a ustanovenia , žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc ustanovenie v spojení s , tohto zákona.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Ako na v poradí prvý odvolací dôvod poukázal na platnosť uzavretej zmluvy a dodržanie jej písomnej formy. Žalobca v odvolaní výslovne konštatoval, že podľa tvrdení konajúceho súdu nedošlo k platnému písomnému uzavretiu zmluvy, nakoľko akceptácia návrhu žalovaným nepredstavovala obsahovo zhodný prejav vôle žalobcu. Uvedené tvrdenia konajúceho súdu nepovažoval za správne, rovnako tak aj polemiku okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k písomnej forme uzatvorenia zmluvy o úvere. Zdôraznil, že úkony žalovaných svedčia o platnom uzatvorení zmluvy o úvere a dodržaní jej písomne formy, pretože žalovaní jeho skutkové tvrdenia o tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená v platnej písomnej forme nepopreli. Súd je tak viazaný domnienkou pravdivosti skutkového tvrdenia o tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená. Neexistujú podľa neho preto žiadne iné dôvodné pochybnosti o tom, že toto skutkové tvrdenie je nepravdivé.

6. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bolo, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože preukázal súdu písomné uzatvorenie zmluvy o úvere, žalovaní toto skutkové tvrdenie nepopreli, preto platí domnienka, že skutkové tvrdenie sa považuje za pravdivé. Ak ale súd mal pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia, bol povinný o svojich pochybnostiach procesnú stranu poučiť a vyzvať ju v zmysle , aby uviedla ďalšie skutkové tvrdenia. Okresný súd si však svoju povinnosť informovať žalobcu o tom, že považuje skutočnosť písomného uzavretia zmluvy o úvere za spornú nesplnil, preto od neho nebolo možné objektívne očakávať, že túto skutočnosť má považovať za spornú a na jej preukázanie má vopred povinnosť produkovať dôkazy. Rozhodnutie okresného súdu tak v tejto súvislosti považuje za prekvapivé, v dôsledku čoho bolo jeho procesné právo zásadným spôsobom porušené.

7. Následne žalobca v odvolaní poukazuje na to, že tvrdenie súdu o tom, že žalovaný nesúhlasil so zmluvou o úvere a táto je z dôvodu absencie jeho vôle neplatná, hoci prijal poskytnutý úver a tento v zmysle zmluvy o úvere splácal, považuje za účelové. Žalovaní nielenže mohli odmietnuť protinávrh žalobcu, ale súčasne mohli od zmluvy o úvere aj bezplatne odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia. Zmluva o úvere tak bola uzavretá platne. V tejto súvislosti poukázal napr. na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. .

8. Na záver žalobca v odvolaní poukázal na aktuálny stav úveru žalovanej, z ktorého vyplýva spôsob čerpania úveru na splatenie iných úverov s tým, že spoločnosť Profi Credit sama vyčíslila zostatok úverov, ktoré boli dňa 24. 10. 2013 splatené. K uvedenému doložil žalobca prehľad splácania za obdobie od 15. 11. 2013 do 16. 05. 2019. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, a to v napadnutej časti, teda vo výroku, ktorým bola žaloba voči nemu namietnutá alebo aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

9. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa , ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým súd konanie o zaplatenie sumy 200,- € zastavil (výrok I.) zostáva rozsudok okresného súdu v zmysle nedotknutý.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa . Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotí dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení okresného súdu neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

13. Prioritne odvolací súd poukazuje na ustanovenie , na základe ktorého môže odvolací súd prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, nakoľko odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní uviedol, že podľa tvrdení konajúceho súdu nedošlo k platnému písomnému uzavretiu zmluvy, nakoľko akceptácia návrhu žalovaným nepredstavovala obsahovo zhodný prejav vôle žalobcu. Uvedené tvrdenia konajúceho súdu nepovažoval za správne, rovnako tak aj polemiku okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k písomnej forme uzatvorenia zmluvy o úvere. Zdôraznil, že úkony žalovaných svedčia o platnom uzatvorení zmluvy o úvere a dodržaní jej písomne formy, pretože žalovaní jeho skutkové tvrdenia o tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená v platnej písomnej forme nepopreli. Na uvedené námietky odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené žalobcom tvrdené skutkové a právne závery okresného súdu nezodpovedajú písomne odôvodnenému napadnutému rozhodnutiu. Žalobcom uvádzané právne závery okresného súdu, ktoré žalobca v odvolaní namieta neboli obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, okresný súd nezaložil právny záver o nedôvodnom nároku žaloby na tom skutkovom a právnom závere, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere a ani na tom, že zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. Zjavne žalobca reaguje odvolacími dôvodmi na inú právnu vec, odvolaciemu súdu nezmámu. Okresný súd sa skutkovo a ani právne nezaoberal otázkou vzniku zmluvy a ani jej formy, pokiaľ žalobca v odvolaní namieta a nestotožňuje sa s právnym záverom o tom, že zmluva nemá písomnú formu v zmysle ., a na uvedenom závere nezaložil svoje rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania v jeho prvej časti uzatvára, že odvolanie žalobcu voči rozsudku okresného súdu je založené na úplne iných dôvodoch, na akých bolo založené rozhodnutie okresného súdu, ktorý výslovne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním uplatňovanému nároku a jeho výške. Okresný súd skutkovo dospel k záverom, že žalovaná čerpala úver od žalobcu, avšak za účelom splatenia iných dlhov, ktoré splácala prostredníctvom pošty, pričom k mechanizmu spôsobu samotného uzatvorenia zmluvy, ktoré žalovaná namietala, sa žalobca do pojednávania, a to aj napriek výzve súdu a po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej nevyjadril a na túto nereagoval. Opakovane odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak nepreukázal dôvodnosť ním uplatňovaného nároku vzhľadom na to, že nebolo zrejmé čo, za akým účelom a akým spôsobom bolo žalovanej vyplatené, resp. mali byť vyplatené peňažné prostriedky žalovanej, ak preukázateľne len čiastka 545,69 € bola poskytnutá a vyplatená na účet uvedený v zmluve o úvere. Žalobca teda nepreukázal nie to, že nebola zmluva o úvere uzavretá, prípadne že by nemala písomnú formu, ale nepreukázal, že žalovaná dlhuje žalobcovi žalobou požadovanú sumu, a ani to, v akej výške bol úver žalovanej skutočne poskytnutý. Tento právny záver však nespochybňuje ani ďalší odvolací dôvod žalobcu odôvodnený tým, že žalovaná čerpala úver na splatenie iných úverov, a to dňa 24. 10. 2013, konkrétne na sumu 940,86 €, 473,77 €, 731,68 €, 545,69 €, 70,- €, ktorá suma spolu by mala predstavovať 3.500,- €. Uvedené skutkové závery žalobcu nemožno považovať za relevantné, nakoľko súčet vyššie uvedených súm predstavuje sumu 2.762,- €, teda nie sumu 3.500,- €. Naviac okresný súd sa i s touto námietkou žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie vysporiadal, ak poukázal na okolnosť, že v zmysle zmluvy o úvere, na základe ktorej mala mať žalovaná poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.500,- Eur, a z aktuálneho stavu úveru, ktorý žalobca v konaní predložil vyplynulo, že finančné prostriedky boli poskytnuté dňa 24. 10. 2013 na rôzne účty, a len suma 545,69 € bola vyplatená na účet uvedený v zmluve zo dňa 23. 10. 2013. Už okresný súd konštatoval, že nebolo zrejmé čo, za akým účelom a akým spôsobom bolo vyplatené, resp. mali byť vyplatené peňažné

prostriedky žalovanej, pričom preukázateľne len čiastka 545,69 € bola poskytnutá a vyplatená na účet uvedený v zmluve o úvere. Naopak, prehľad aktuálneho stavu úveru, ktorý predložil žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, obsahoval v roypore s tvrdeniami uvedenými v odvolaní, i ďalšiu platbu vo výške 738,- €, ktorá suma sa už v aktuálnom stave úveru obsiahnutom v odvolaní nenachádza. Až v odvolaní žalobca poukázal na to, že spoločnosť Profi Credit vyčíslila zostatok úverov, avšak z aktuálneho stavu úveru, ktorý bol predložený pred súdom prvej inštancie (č. l. 16), vôbec nevyplýva na aké účty, komu a v akej výške boli vyššie uvedené finančné prostriedky poskytnuté.

15. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré boli vyhodnotené a posúdené súdom prvej inštancie a ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili právny záver okresného súdu o tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaná mu dlhuje práve ním požadovanú sumu titulom plnenia zo zmluvy o úvere. Okresný súd sa nezaoberal otázkou vzniku zmluvy v súvislosti s jej obligatórnymi náležitosťami, prípadne prejavom vôle, či písomnou formou, preto sa odvolanie žalobcu javí odvolaciemu súdu ako podané v inej nesúvisiacej veci bez skutkovej a právnej súvislosti. Bez ohľadu na vyššie uvedené však odvolací súd dopĺňa, že okresný súd správne poukázal na povinnosť tvrdenia žalobcu v sporovom konaní, ktorá povinnosť je jednou zo základných procesných povinností strán v zmysle . Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy, čo znamená, že rozsudok zohľadňuje len to, čo strany zhodne tvrdili. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa výšky ním uplatňovaného nároku titulom plnenia zo zmluvy o úvere, ktoré finančné prostriedky žalovaná nevrátila a len predložené listinné dôkazy o aktuálnom stave úveru, ktoré neposkytujú informácie o tom čo, za akým účelom a akým spôsobom bolo vyplatené, resp. mali byť vyplatené peňažné prostriedky žalovanej, pričom preukázateľne len čiastka 545,69 € bola poskytnutá a vyplatená na účet uvedený v zmluve o úvere, žalobca nepreukázal, že žalovaná mu dlhuje práve ním uplatňovanú požadovanú sumu. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalobcom predložené listinné dôkazy nepreukázali dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanej. Naopak, žalovaná v spore spochybnila otázku v akom rozsahu čerpala finančné prostriedky od žalobcu. Výslovne konštatovala, že trikrát z karty, ktorú dostala na úverový účet vedený v Y. banke, čerpala finančné prostriedky po 100,- €. Toto tvrdenie korešponduje s prehľadom čerpania a pohybu na účte, ktorý doručil žalobca do spisu, avšak naopak z tohto aktuálneho stavu úveru vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté na rôzne účty, pričom žalovaná nepotvrdila, na aké účty uvedené finančné prostriedky mali byť poskytnuté, komu a za akým účelom. Zrejmé bolo len to, že časť finančných prostriedkov mala byť žalobcom poskytnutá aj na úhradu iných dlhov žalovanej, bez preukázania ich rozsahu a adresáta, ktoré okolnosti ani z obsahu spisu nevyplývajú.

16. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.

17. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ust. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, preto nemožno opomenúť ani to, že žalobca napriek snahe súdu o zistenie skutočností týkajúcich sa uzavretia samotnej zmluvy, nereagoval a k týmto sa nevyjadril. K mechanizmu spôsobu samotného uzatvorenia zmluvy sa žalobca do pojednávania aj napriek výzve súdu a po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej nevyjadril a nereagoval naň, napriek tomu, že žalovaná poprela čerpanie úveru v celej výške s tým, že finančné prostriedky vo výške 3.500,- € jej nikdy neboli poskytnuté, naopak účelom čerpania úveru malo byť splatenie iných dlžôb, avšak ani splatenie týchto uskutočnené nebolo.

18. Odvolací súd preto uzatvára, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Konštatuje, že nesúviselo so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, na ktorých základe dospel k záveru o tom, že žaloba nie je dôvodná, preto odvolací súd v celom rozsahu rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, potvrdil.

19. Vecne správne bolo i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania v zmysle v spojení s , ktorú skutočnosť konštatuje odvolací súd napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi nebolo rozhodnutie o náhrade trov konania napadnuté odvolaním žalobcu, avšak ide o výrok závislý.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s , podľa ktorého súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).