Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu PAWN s.r.o., so sídlom v Košiciach, Palmová 10A, IČO: 47 883 600, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou, so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti žalovanému Q. R., nar. X.X.XXXX, bývajúci v P., H. X, o zaplatenie 6.300 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 11. októbra 2019

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 6.300 € a úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 6.300 € od 4.3.2020 do zaplatenia, v ktorom rozsahu zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11. októbra 2019 sp.zn. a konanie z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11. októbra 2019 sp.zn. vo výroku o povinnosti žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 6.300 € od 17.9.2018 do 3.3.2020.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.300 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 17.9.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Vyhovel tak v plnom rozsahu návrhu žalobcu, ktorého nárok vyplýval zo zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva č. 18/02 uzavretej so žalovaným dňa 5.8.2018, na základe ktorých požičal žalovanému 5.000 € s úrokmi a na zabezpečenie pôžičky zriadil záložné právo k osobnému motorovému vozidlu žalovaného Alfa Romeo 159 Sportwagon, L.: P.. Žalovaný mal pôžičku spolu s úrokmi vrátiť v celkovej výške 6.300 € do 16.9.2018. Pretože žalovaný svoj záväzok v lehote splatnosti nesplnil, žalobca listom zo dňa 8.1.2019 oznámil začatie výkonu záložného práva, zadržal a uskladnil vozidlo vo svojich priestoroch, a na účely realizácie záložného práva vyzval žalovaného na predloženie dokladov od motorového vozidla. Žalovaný doklady nepredložil, zmaril tak uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke výkonom záložného práva, preto si žalobca uplatnil súdnou cestou nárok na zaplatenie sumy 6.300 € s úrokmi z omeškania. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyjadrenie žalovaného, ktorý existenciu záväzku nespochybnil, ako ani fakt, že disponoval dokladmi od vozidla, ktoré žalobcovi neodovzdal. Právne vec posúdil podľa , , , , , , , , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č , a majúc obsahom listinných dôkazov a vyjadreniam strán preukázané, že

žalovaný dlh s pôžičky nesplnil, uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokmi z omeškania. Trovy konania priznal plne procesne úspešnému žalobcovi podľa .

3. Rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný napadol včas podaným odvolaním namietajúc procesný postup súdu, ktorý vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 11. 10. 2019 v jeho neprítomnosti, aj keď svoju neúčasť ospravedlnil potvrdením o práceneschopnosti. V odvolaní vyjadril tiež nesúhlas s tvrdeniami žalobcu o tom, že medzičasom došlo k poklesu hodnoty zábezpeky - motorového vozidla, čo odôvodnil tým, že motorové vozidlo bolo pred odobratím vo vyhovujúcom a bezporuchovom stave.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval toto odmietnuť pre absenciu náležitosti podľa , alebo alternatívne rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keďže žalovaný nijako nespochybnil nárok žalobcu.. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom neumožnenia jeho účasti na pojednávaní skonštatoval, že žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil, ale odročenie pojednávania nežiadal. Navyše, žalovaný bol o termíne pojednávania upovedomený v dostatočnom časovom predstihu a mal možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by ho na pojednávaní zastúpil.

5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že dňa 3.3.2020 žalobcovi uhradil sumu 6.300 €, a vyzval ho na vrátenie motorového vozidla. Žalobca mu vozidlo nevrátil a telefonicky ho informoval, že vozidlo je poškodené krupobitím a má nepojazdné pneumatiky. Žiadal, aby mu žalobca vrátil motorové vozidlo, v technickom stave, v akom sa nachádzalo pred jeho odobratím a uhradil škodu na vozidle, ktorá vznikla žalobcovým pričinením.

6. Žalobca v odvolacej duplike potvrdil zaplatenie sumy 6.300 €, v ktorej časti vzal žalobu späť, a pre prípad, že súd neodmietne odvolanie žalovaného pre jeho nedostatky, žiadal konanie v rozsahu plnenia zastaviť, zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.300 € od 17.9.2018 do 3.3.2020, a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa k späťvzatiu nevyjadril.

8. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Súčasne v zmysle základných princípov platí, že úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah (ČL. 11, ). Aj keď odvolanie žalobcu nie je právne perfektné, je z neho zrejmá nespokojnosť s rozhodnutím súdu pre údajné porušenie procesných práv, nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Nejde teda o také vady odvolania, ktoré by bránili v pokračovaní v odvolacom konaní, z ktorých dôvodov vyvolalo suspenzívne a devolutívne účinky, a bolo odvolacím súdom riadne prejednané.

9. Podľa ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

10. Vychádzajúc z procesného úkonu žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v časti nároku po rozhodnutí súdu prvej inštancie, avšak skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, proti ktorému úkonu žalovaný nenamietal, odvolací súd v zhode s vyššie citovaným v tejto časti pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

11. Predmetom odvolacieho konania ostali už len úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.300 € od 17.9.2019 do 3.3.2020 a náhrada trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) posúdil odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov tak ako vyplývali z odvolania (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Uplatnené odvolacie dôvody

v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhláseny´ dňa 17.9.2020 o 10:05 hod v pojednávacej miestnosti č. dv 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle , .

14. Z obsahu odvolania žalovaného vyplývali odvolacie dôvody podľa , a , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

16. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa dochádza v prípade, ak súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania ako vecne správny potvrdil.

19. V konaní je nesporné, že žalovaný mal povinnosť na splnenie peňažného dlhu zo zmluvy o pôžičke vo výške 6.300 € v lehote do 16. 9. 2018, ktorý dlh uhradil až v priebehu konania dňa 3. 3. 2020. Za vznik

omeškania zodpovedá žalovaný ako dlžník v záväzkovom vzťahu, keď v konaní nebolo zistené, ani tvrdené, aby žalobca odmietol prijať skoršie splnenie záväzku žalovaným. Podľa má žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu nárok aj na úroky z omeškania v hodnote vyplývajúcej z nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Výška úrokov z omeškania sa odvíjala od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, a ku dňu omeškania predstavovali úroky z omeškania súdom priznaných 5% ročne.

20. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 11. 10. 2019 v neprítomnosti žalovaného, jeho postup zodpovedal zákonnej úprave a nezasiahol do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Vo všeobecnosti nie je povinnosťou súdu odročiť pojednávanie z dôvodu neprítomnosti niektorej zo sporových strán. V zmysle sa pojednávanie môže odročiť na návrh strany a len z dôležitých dôvodov, ak sa strana alebo jej zástupca nemôže pojednávania zúčastniť a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o odročenie pojednávania však nežiadal. Súd prvej inštancie výsluch žalovaného nepovažoval vzhľadom na dôkaznú situáciu za potrebný, a tento výsluch nežiadal ani žalobca, preto prítomnosť žalovaného nebola na pojednávaní nevyhnutá. Pretože ani žalovaný odročenie pojednávania nežiadal, neexistovali žiadne zákonné dôvody zakladajúce možnosť súdu pojednávanie odročiť.

21. K vyjadreniam žalovaného v odvolacom konaní, aby mu žalobca vrátil motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zálohu a nahradil vzniknutú škodu, odvolací súd uvádza, že uvedené všeobecné vyjadrenia nespĺňajú čo do identifikácie veci a špecifikovania nároku na náhradu škody náležitosti riadneho vzájomnej žaloby, ktorou by sa podľa obsahu mohli javiť, preto o nich odvolací súd osobitne nerozhodoval. Odvolací súd však upriamuje pozornosť žalovaného na to, že aj v prípade, ak by bol jeho návrh právne perfektný, nebol by spôsobilým predmetom prejednania v odvolacom konaní, lebo podľa v konaní o odvolaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s , v spojení s . Za zastavenie konania v časti nároku, procesne zodpovedá žalovaný, ktorý splnil dôvodne žalovanú pohľadávku až po začatí súdneho konania. Žalobca sa preto považuje za plne procesne úspešnú stranu sporu, a patrí mu proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).