Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-43-2017.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: F. G., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. XXX XX P. X, právne zastúpeného K.. N. R., A. C. C. N. XX, XXX XX I., proti žalovanému: M. P.Á., I. C. G. V., P. XXX XX XXX, Q.: XXXXXXXX, právne zastúpený K.. V. P., A. C. C. Š. Y. X, XXX XX C. Y. G., v konaní o určenie neplatnosti zhromaždenia a neplatnosť uznesení prijatých na zhromaždení z 9. 4. 2016, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenie neplatnosti zhromaždenia pozemkového spoločenstva a neplatnosť uznesení prijatých na tomto zhromaždení konaného dňa 9. 4. 2016. Žalobu odôvodnil tým, že žaloba je postavená na dokázaní existencie dvoch skupín právnych skutočností, na základe ktorých bolo konanie zhromaždenia a prijaté uznesenia neplatným. Dal do povedomia právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/103/2014 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/612/2015-268, ktoré v prípade žalobcu preukazujú jeho naliehavý právny záujem na určení predmetu podanej žaloby, lebo krajský súd jednoznačne v bodoch 24, 25 a 26 svojho odôvodnenia konštatoval, že bola ohrozená právna ochrana žalobcu, ak je zistené, že žalovaný nedoručil pozvánku žalobcovi riadne a včas, čiže najmenej 30 dní pred konaním zhromaždenia. Riadne nedoručenie pozvánky žalobcovi je porušenie jeho základných práv ako člena pozemkového spoločenstva. Odvolací súd konštatoval tiež, že pozemkové spoločenstvo nemôže odstrániť nezákonný stav prijatého rozhodnutia žiadnym iným spôsobom, ako rozsudkom okresného súdu. Z toho dôvodu bolo v tomto predchádzajúcom konaní vyslovené za neplatné prijaté uznesenie na valnom zhromaždením konanom dňa 6. 9. 2014. Žalovaná strana obišla svoju dôkaznú povinnosť a nepredložili dôkaz o tom, že žalobcovi riadne a včas doručil žalobcovi pozvánku na zhromaždenie konané 9. 4. 2016. Už táto skutočnosť podľa názoru žalobcu zakladá neplatnosť postupu a konania orgánov žalovaného. 2. Druhou podstatnou skutočnosťou je, že na základe predmetných vyššie uvedených rozsudkov, ktoré sa stali právoplatnými 17. 7. 2017, ex tunc sa zrušili všetky prijaté uznesenia na zhromaždení konanom v septembri 2014. Len ignoráciou predsedu pozemkového spoločenstva sa stalo, že uvedený stav nebol zapísaný do pozemkového registra a neboli zapísané pôvodné orgány, ktoré boli riadne schválené 18.1.2014. Všetky aktivity predsedu výboru a dozornej rady sú preto neplatné. Z toho odvíja žalobca tú druhú zásadnú skutočnosť, ktorá má vplyv na posudzovanie zákonnosti zvolania a konania tohto zhromaždenia. Už na základe týchto dvoch zásadných právnych skutočností je
zrejmé, že došlo k porušeniu práv žalobcu, lebo sa nemohol zúčastniť zhromaždenia a nemohol sa zúčastniť rozhodovania o programe zhromaždenia v tento konkrétny deň. Druhou skupinou právnych skutočností, od ktorých žalobca odvíja neplatnosť prijatých uznesení, sa týka dôkazných prostriedkov od prezentačných hárkov, cez jednotlivé správy pracovných komisií, až po obsah notárskej zápisnice, a prijaté uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva. 3. Žalovaná strana porušila zákon tým, že tak postupovala vzhľadom na účelovo vymienený zámer vyhnúť sa zvolaniu zhromaždenia výborom. Už vo výzve, ktorá bola zaslaná jednotlivým členom pozemkového spoločenstva N. R. sú uvedené nepravdivé skutočnosti. Zásadný dôvod na zvolanie zhromaždenia bolo tvrdenie o spochybnení volieb, ktoré sa konali v septembri 2014. To je však absolútne nepravdivá skutočnosť, pretože okresný súd skonštatoval jednoznačne, že uvedené uznesenia sú neplatné, a tam nedošlo k žiadnemu spochybneniu, ale bola objektívne preukázaná nezákonnosť vykonaným dokazovaním. Samotný priebeh zhromaždenia má navyše desiatky iných porušení, ktoré žalobca špecifikoval. 4. Najpodstatnejším porušením zvolaného zhromaždenia je bod č. 5 zápisnice z tohto zhromaždenia, v ktorom sa v pozvánke konštatuje, že sa uskutoční návrh na odvolanie predsedu členov výboru dozornej rady a voľba nových členov pozemkového spoločenstva. Nikto nemohol predpokladať bez ohľadu na znalosť práva, čo bude uvedený bod v skutočnosti obsahovať, pretože logickým výkladom by každý vychádzal z toho, že má dôjsť k odvolaniu vtedy existujúcich orgánov predsedu výboru dozornej rady, avšak pri prejednávaní tohto bodu, bez schválenia doplnenia tohto bodu programu, predsedajúci N.B. R. oznámil, že budú prejednávať najprv vzdanie sa funkcie vtedajších orgánov, čo vzalo valné zhromaždenie na vedomie a následne bolo valnému zhromaždeniu oznámené, že pristúpia k odvolaniu orgánov, ktoré boli činné do septembra 2014. Vznikla tu absolútne paradoxná situácia, pretože zhromaždenie žalovaného dvakrát odvolalo tie isté orgány. Ich mandát sa neobnovil s tým, aby bolo možné takýmto spôsobom zhromaždenia pozemkového spoločenstva konať. Následne po uskutočnení volieb zhromaždenie len vzalo na vedomie správu volebnej komisie, hoci ju malo schváliť.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil v celom rozsahu a to s odôvodnením, že súd nemôže vyhlásiť samotné konanie zhromaždenia za neplatné. Sám žalobca povedal a uviedol, že v čase doručovania pozvánky pracoval mimo miesta trvalého bydliska dokonca v Poľskej republike, tak z toho dôvodu skutočne asi nemohol sa dozvedieť o konaní zhromaždenia. Naliehavosť právneho záujmu bola v žalobe odôvodnená tým, že žalovaný v inom konaní vydal na tomto súde postupne jednotlivé podklady, ktorých sa žalobca domáha. Je evidentné, že ak naliehavosť bola odôvodnená práve v tomto čase, pričom časom došlo k úplnému vydaniu dokladov v inom súdnom konaní, tak takáto naliehavosť právneho záujmu tu už viac daná nemôže byť. To že sa už následne žalobcovi nepáčili z hľadiska jeho dohadov isté procedurálne postupy je vec iná. 6. Absolútne odmietol, aby žalovaný porušil akékoľvek základné práva žalobcu. Súdu predložil doklad o tom, že v danom čase pred zaslaním pozvánok bolo zakúpených 535 cenín, t. j. poštových známok a v tejto súvislosti je za pomoci prezenčnej listiny jednoznačne zistiteľné, že 535 poštových známok zodpovedá 535 žijúcim členom pozemkového spoločenstva v čase, kedy sa pozvánka doručovala. Podľa názoru žalovaného sa žalujúca strana mýli v tom, aby bolo nutné doručovať pozvánku do vlastných rúk, pretože to žiaden zákon ani vnútorný predpis nestanovoval ako povinnosť. Stačilo, aby bola pozvánka doručená riadne do schránky žalobcu. Žalovaný vytlačil a oznámkoval obálky, pozemkový úrad ich opečiatkoval, do nich vložili pozvánku so splnomocnením a poslali ich 535 členom. Počet pozvánok presne sedí s prezenčnou listinou. Prezenčnú listinu spracováva počítačový program, ktorý členov rozdelí do troch skupín - žijúcich, resp. tretie osoby (splnomocnení občania - nečlenovia), ktorí boli členmi splnomocnení ich zastupovať, neznámi vlastníci, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond a nakoniec zosnulí členovia. V tejto súvislosti je vysvetlené, že počet žijúcich a tretích osôb je 538 spolu. Z toho však 3 nie sú členovia pod p. č. 526, 531 a 535. Z uvedeného vyplýva, že matematicky 538-3=535, ktorým boli zasielané pozvánky.
7. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nespornú skutočnosť považuje to, že dňa 9. 4. 2016 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, pričom spornou skutočnosťou je vecná aktívna legitimácia žalobcu a naliehavý právny záujem žalobcu.
8. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
10. Po preskúmaní a posúdení žaloby súd konštatuje, že táto nie je dôvodná.
11. Predmetom sporu, ktorý bol začatý dňa 26.6.2017, bolo jednak určenie konania zhromaždenia žalovaného Urbariátu Závadka, pozemkové spoločenstvo, Závadka, IČO: 42326206 uskutočnené dňa 9.4.2016 za neplatné a jednak určenie uznesení č. 1 až 14 prijatých na zhromaždení žalovaného konaného dňa 9.4.2016 za neplatné.
12. Z úradnej činnosti je súdu známe, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 2C/109/2017 bol dňa 24.10.2019 vyhlásený rozsudok (v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.11.2019), ktorým súd určil, že uznesenie Valného zhromaždenia M. P., I. C., Q.: XX XXX XXX, C. C. XXX XX P. XXX, W. S., prijaté dňa 18. 01. 2014, je neplatné. Vzhľadom na to, že sa jednalo o ustanovujúce valné zhromaždenie, tak druhým výrokom súd zrušil spoločenstvo s názvom M. P., I. C., Q.: XX XXX XXX, C. C.Z. XXX XX P. XXX, W. S., zapísané Okresným úradom, odbor pozemkový a lesný, Spišská Nová Ves, v registri PS, vložka B.-XXXX/XXX, ku dňu 10.02.2014. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2019.
13. Z uvedeného vyplýva, že od 10.2.2014 je žalovaný v likvidácii, teda síce právne ešte nezanikol, keďže nebol vykonaný jeho výmaz, ale bolo súdom deklarované jeho zrušenie ešte skôr, než sa malo konať valné zhromaždenie, ktoré a uznesenia ktorého sú predmetom tohto konania.
14. Z oznámenie Okresného úradu Spišská Nová Ves - pozemkový a lesný odbor zo dňa 6.12.2019 vyplynulo, že registrovaný predseda predmetného pozemkového spoločenstva podal úradu oznam o zrušení tohto pozemkového spoločenstva rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 2C/109/2017 zo dňa 24.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2019. Úradu však nebol predložený oznam o vymenovaní likvidátora rozhodnutím zhromaždenia tohto pozemkového spoločenstva. V prípade zrušenia pozemkového spoločenstva bez ustanovenia likvidátora, likvidáciu vykonáva jeho štatutárny orgán. Tento názor vychádza zo znenia § 7 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého sa na likvidáciu pozemkového spoločenstva primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva je výbor. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách ak zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu. Úrad registruje ako predsedu daného pozemkového spoločenstva K. L., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. Q.. R. X, XXX XX C.Á. Y. G..
15. Súd v prvom rade pristúpil k skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a k skúmaniu jeho naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V čase začatia tohto súdneho sporu, žalobca z teoretického hľadiska mohol disponovať naliehavým právnym záujmom na podanej určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. ako v podstate sui generis prehlasovaný člen pozemkového spoločenstva v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V priebehu konania však tento naliehavý právny záujem podľa názoru súdu celkom zrejme pominul. Došlo totiž k právoplatnému zrušeniu žalovaného ako pozemkového spoločenstva vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím. Uznesenia valného zhromaždenia, ktoré sú ním prijaté na jeho zasadnutí, zrušením
spoločenstva ako právneho subjektu strácajú právnu relevanciu a to obzvlášť v situácii, kedy súd predmetné pozemkové spoločenstvo zrušil ešte ku dňu 10.2.2014 a žalobca sa domáha určenia neplatnosti uznesení z valného zhromaždenia konaného až dňa 9.4.2016.
16. Súd je povinný skúmať naliehavý právny záujem v priebehu celého súdneho konania a je pre neho záväzný stav veci v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia.
17. Je potrebné taktiež konštatovať, že meritórnym preskúmaním veci a rozhodnutím o platnosti resp. neplatnosti konania valného zhromaždenia a ním prijatých uznesení, by sa postavenie žalobcu žiadnym spôsobom už v súčasnosti nezmenilo, keďže, ako už bolo povedané, došlo k právoplatnému zrušeniu žalovaného ešte ku dňu, ktorý predchádza vôbec konaniu tohto valného zhromaždenia.
18. Zároveň je potrebné poznamenať, že žalovaný ešte v konaní tunajšieho súdu č. 2C/109/2017 (tiaž v pozícii žalovaného) na č.l. 144 bod 11 súdneho spisu oznámil, že všetky majetkové práva vyplývajúce z predmetného pozemkového spoločenstva sú vysporiadané, preto súd aj v tejto spojitosti konštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu.
19. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009, v zmysle ktorého: „Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (v súčasnosti § 137 písm. c) C.s.p. - pozn.) existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.“
20. Vzhľadom teda na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu v spore súd nepristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci a k s tým spojenému vykonaniu nevyhnutného dokazovania a žalobu ako takú zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalovaný úspech v celom žalobcom uplatnenom nároku, keďže došlo k zamietnutiu žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.