Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-9-2020.pdf
PDF · 162.81 KB
No categories available
30Cb/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o. , Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právne zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 246,18 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 246,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 66,18 € od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 180,- € od 24.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22.11.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 246,18 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.04.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle K. V., A.: S., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: H. S., trvale bytom: Q. XXX/XXX, XXX XX S., K..: X.X.XXXX (ďalej aj len ako „poškodený“).Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič iného motorového vozidla, R. X., A.Č.: S., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č.9567228939. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla K. V., A.: S., v dôsledku poistnej udalosti č.9567228939, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., sídlo: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške1606,07EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019094. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019žalovaným oznámené, že dňa25.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567228939 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9567228939 predstavuje sumu1606,07 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1539,89 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 66,18 EUR. Táto neuznaná suma vo výške 66,18 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „Pri výpočte náhrady škody sme stanovili výšku priznanej ceny mechanickej a lakovacej práce v sume 20,00 EUR/hod bez DPH a lakovaciu konštantu vo výške 100%.“ V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený,t.j. H. S., prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod číslom 9528741561. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo
náhradné motorové vozidlo S. W., A.: S., bola v trvaní od05.06.2019 do 14.06.2019. Náklady na použitie náhradného vozidla boli vo výške 540,00 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 319076. Poškodený uhradil faktúru za nájom náhradného motorového vozidla v plnej výške 540 EUR priamo u žalobcu. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019 oznámené, že dňa 08.07.2019bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9528741561 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala sumu vo výške 540,00 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 360,00 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 180,00 EUR. Suma vo výške 540,00 EUR bola poškodeným, t.j. H. S., postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa14.06.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy (stanovené výrobcom) zapožičanie náhradného vozidla priznané max. 6 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla.“
3. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o vybavení poistných udalostí, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých poistných plnení, na ktoré má žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, t.j. žalobca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia teda právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca iba žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia §442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Pri poistnej udalosti č. 9567228939 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu ceny mechanickej a lakovacej práce, ktorú priznal iba do výšky 20,00 EUR bez DPH/NH. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Q. K. V. patrí podľa kategorizácie MV do kategórie MV G2 terénne automobily, tak ako aj Q. X. C., I. J..
4. Žalobca predložil cenníky mechanických a lakovacích prác vybraných servisov v danom regióne:
- MOTOR - CAR Košice s.r.o., Dopravná 5, 040 01 Košice - 45,00 EUR s DPH/NH - PK AUTO, spol. s.r.o., Duklianska 23, 080 01 Prešov - 72,00/90,00 EUR/NH - AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o., Prešovská cesta 69, 040 22 Košice - 30,83/33,33 EUR bez DPH/NH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle K. V. normohodinu 31,00 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu navýšenia lakovacej konštanty, ktorú priznal iba vo výške 100%, avšak výška lakovacej konštanty bola podľa kalkulácie 110%. Výška lakovacej konštanty 100% nezodpovedá technológii, ktorú žalobca použil pri lakovaní, nezodpovedá ani kvalite laku, ktorý bol použitý. Lak, ktorý bol nanesený pred škodovou udalosťou bol lak metalíza. Na prinavrátenie poškodeného MV do stavu, ako bolo pred škodovou udalosťou bolo nevyhnutné naniesť lak metalízu v dvoch vrstvách. Takýto postup predpisuje výrobca laku a MV pre daný typ a značku. Žalobca vykonal iba také opravy, aby MV bolo v rovnakom stave ako pred dopravnou nehodou. Žalovaný uvádza, že poskytol poistné plnenie vo výške ním priznanej ceny práce, avšak žalovaný neuviedol ani na základe čoho vypočítal výšku NH, nepredložil ani len kalkuláciu podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti. Na základe uvedeného považujeme oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019 za nedôvodné a nepreskúmateľné a arbitrárne. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného
pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Žalovaný je povinný v zmysle §11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP poskytnúť riadne odôvodnenie k tým uplatneným nárokom, pri ktorých znížil poistné plnenie.
5. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019 z poistnej udalosti č. 9528741561 uznal nárok poškodeného na náhradné motorové vozidlo S. W., A.: KE811MG a to plnením časti uplatneného nároku spolu v sume 360,00 € za priznaných 6 dni prenájmu náhradného vozidla. Neuznal však rozsah nároku poškodeného na náhradné motorové vozidlo. Vychádzajúc z preberacieho protokolu nájom trval od 05.06.2019 do 14.06.2019. Žalobca fakturoval poškodenému 9 dní nájmu náhradného MV. Doba od vzniku škody po ukončenie opráv na poškodenom MV je nevyhnutnou dobou, po ktorú poškodený nemohol užívať svoje poškodené MV. Podľa časovej osi vypracovanej zamestnancom žalobcu Ing. V. F. a na základe jeho čestného vyhlásenia je zrejmé, že doba 9 dní je odôvodnená. Po danú dobu boli reálne vykonávané opravy na poškodenom MV. Nie je zrejmé ako žalovaný dospel k primeranej dobe prenájmu v rozsahu 6 dní, z akých vstupných údajov vychádzal. Uvádzame, že do doby nevyhnutnej opravy motorového vozidla, počas ktorej vzniká nárok na náhradné vozidlo je potrebné započítať aj rôzne objektívne skutočnosti ako je doba objednania a dodania náhradných dielov, víkendy, obhliadky vozidla. V danom prípade ide totiž o technologicky náročný proces opravy, kde sa len postupne odhaľujú jednotlivé poškodenia, pričom žalobca musí pri každom odhalenom poškodení privolať obhliadajúceho technika za účelom schválenia opravy poškodenia. Do ukončenia opráv poškodený nemohol bez svojho zavinenia užívať poškodené MV. Vychádzajúc z preberacieho protokolu stav tachometra pri prevzatí náhradného motorového vozidla poškodeným bol 1096 km. Stav tachometra pri odovzdaní náhradného motorového vozidla poškodeným žalobcovi bol 1443 km. Poškodený tak v trvaní doby prenájmu náhradného MV v trvaní 9 dní tak denne najazdil cca 38,5 km. Náhradné motorové vozidlo poškodený využíval na dochádzku do práce a na rozvoz deti do školy, škôlky a na krúžky, dochádzanie za lekárom, z dôvodu nedostupnosti verejnej dopravy a kvôli zdravotným dôvodom. Aj vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti máme za to, že sme preukázali nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti s používaním prenajatého náhradného motorového vozidla v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 9 dní. Nárok poškodeného na náhradné MV je jasne preukázaný a odôvodnený. V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 442 ods. 1) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zároveň Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019 je nepreskúmateľné a nedôvodné .Žalovaný uvádza, že poskytol poistné plnenie za priznaných 6 dni nájmu vzhľadom na rozsah poškodenie a pracnosť opravy. Žalovaný nepreukázal, na základe čoho vypočítal dobu prenájmu 6 dní. Ako určil rozsah poškodenia a následne nevyhnutnú dobu na vykonanie opráv. Uvádza, že servisom, žalobcom nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času, ako vyššie uvádzame nutnosť opravy sme riadne odôvodnili. Doba nájmu bola naozaj nevyhnutnou dobou, po ktorú boli vykonávané opravy na poškodenom MV. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019 je arbitrárne. Týmto bola porušená povinnosť žalovaného ako poisťovateľa podľa § 11 ods.6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Na základe uvedeného žalobca navrhol aby konajúci súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 246,18€ spolu s úrokom z omeškania 5,00 %úrok z omeškania ročne zo sumy 66,18€ od 01.07.2019 do zaplatenia a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 180,00€ od 24.7.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 05.12.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: 9Up/1713/2019 - 76, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 246,18 €, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 66,18 € od 01.07.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 180,- € od 24.07.2019 do zaplatenia. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 91,82 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
8. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
9. Ku skutkovému stavu a náležitostiam podania žalovaný uviedol, že Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 26.04.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle K. V., A.: S. (ďalej len „MV“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: H. S., I. O.: Q. XXX/XXX, XXX XX S. (ďalej len „Poškodený“). Škoda mala byť spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Predmetná škodová udalosť mala byť ohlásená u Žalovaného, a ten ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. 9567228939 (ďalej len „Škodová udalosť 1“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať Poškodený opraviť MV u Žalobcu, za čo mu Žalobca vystavil faktúru č. 2019094 vo výške 1.606,07 EUR (ďalej len „Faktúra 1“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019 vyhotovenom Žalovaným, bolo oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 1 a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 1.539,89 EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení 1“). Dňa 01.07.2019 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 66,18 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať časť pohľadávky Poškodeného voči Žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú Faktúru 1 vystavenú Žalobcom (ďalej len „ZoPP 1“). Žalobca ďalej odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že v dôsledku vzniknutej situácie si Poškodený zároveň prenajal náhradné motorové vozidlo u Žalobcu. Žalovaný mal túto udalosť zaregistrovať pod č. 9528741561 (ďalej len „Škodová udalosť 2“). Náklady na použitie náhradného vozidla mali byť na základe Žalobcom vystavenej faktúry č. 319076 vo výške 540,- EUR (ďalej len „Faktúra 2“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019 vyhotovenom Žalovaným, bolo oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 2 a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 360,- EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení 2“). Dňa 14.06.2019 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 540,- EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, predstavujúcu nezaplatenú Faktúru 2 vystavenú Žalobcom (ďalej len „ZoPP 2“). V tejto súvislosti si v prvom rade dovolíme poukázať na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2 zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
10. Ku vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že
Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre1 resp . faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra 1, resp. Faktúra 2, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníkov Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Zároveň si dovoľujeme poznamenať, že Žalobca síce predložil kópiu účtu výlučne o údajnom zaplatení Faktúry 2, avšak tento nepreukazuje skutočnosť, že Faktúra 2 bola uhradené ešte pred uzavretím ZoPP 2 a rovnako z neho nevyplýva, kto Faktúru 2 uhradil. Navyše za relevantný dôkaz o zaplatení považujeme doklad z elektronickej registračnej pokladnice. Odhliadnuc od uvedeného má Žalovaný zároveň za to, že zo strany Žalobcu nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná ani účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla Poškodeným. Rovnako namietame, že od Žalobcom uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by Poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho MV, ak by poškodené nebolo. V danej súvislosti poukazujeme na konštantnú judikatúru (napr. R7/1992), v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla odpočítať náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia.
11. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP 1, resp. ZoPP 2, si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predloženej ZoPP 1 resp. ZoPP 2, je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúca), pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku, resp. jej časť. Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP 1 resp. ZoPP 2 ) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP 1 resp. ZoPP 2 je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
12. K úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že žalovaný má zároveň za to, že Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v
rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
13. Vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu žalobca uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade máme za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Žalobca má za to, že do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považujeme argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú.
14. Ku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenej už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodená nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného H. S., spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 1 606,7 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 1 539,89 EUR. Zároveň taktiež podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného H. S., spočívajúcu v nákladoch za nájom motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za nájom motorového vozidla vo výške 540 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 180 EUR. Žalovaný v oboch oznámeniach o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhov - oprava motorového vozidla a nájom motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedených dlhov. Takéto konanie žalovaného považujeme za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou.
15. Taktiež považuje žalobca za nenáležitú a bezpredmetnú argumentáciu žalovaného k nákladom za nájom náhradného motorového vozidla, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako prílohu žaloby predložil riadny pokladničný doklad o úhrade faktúry za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 540 EUR poškodeným. Poškodený uhradil faktúru za nájom náhradného motorového vozidla v plnej výške nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktorú následne v absolútnom súlade s platným právnym poriadkom postúpila na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky. Námietku žalovaného ohľadne nejasnosti úhrady predmetnej faktúry za nájom náhradného motorového vozidla tak považujeme taktiež za bezpredmetnú, rovnako tak ako námietku žalovaného ohľadne nepreukázania, že faktúra bola uhradená skôr, ako bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Žalovaný zároveň v danom odpore namieta, že poškodený ako právny predchodca žalobcu nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla a zároveň tiež uviedol, že je nevyhnutné odpočítať prevádzkové náklady. Žalovaný však dané skutočnosti neuviedol v záveroch šetrenia škodovej udalosti, ale uvádza ich až po ukončení šetrenia škodovej udalosti, teda dané námietky žalovaného sú bezpredmetné s poukazom na ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
16. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom H. S. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 1.7.2019 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Taktiež druhá zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom H. S. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 14.6.2019 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné určenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za nájom náhradného motorového vozidla mžalovaným, ktorého potreba prenájmu vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla a nemožnosti jeho využívania počas doby opravy). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 66,18 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.6.2019, predmetom ktorej boli neuhradené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla, označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 540 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku nezaplatenia faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba prenájmu vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla a nemožnosti jeho využívania počas doby opravy Taktiež v bode 2 predmetného článku I oboch zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v bode 1 predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. predmetných zmlúv obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade, v oboch zmluvách o postúpení pohľadávok, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III oboch predmetných zmlúv v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju
podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť.
17. Žalobca má za to, že predmetné zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok za bezpredmetné a právne irelevantné.
18. K úroku z omeškania žalobca uviedol, že nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa nášho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poistné plnenie o sumu 66,18 EUR, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, neakceptoval náklady na lakovací materiál, a zdôrazňoval, že ide o neautorizovaný servis. Taktiež pri uplatňovaných nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla žalobca svoj nárok na náhradu škody preukázal predložením príslušných dokladov a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody.
19. Žalobca je toho názoru, že v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 246,18 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 66,18 EUR - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla a vo výške 180 EUR - náklady za nájom náhradného motorového vozidla, žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla a taktiež faktúru za nájom náhradného motorového vozidla, ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak
by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam.
20. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.
21. Na pojednávaní konanom dňa 18.09.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 17.09.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
22. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 26.04.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle K. V., A.: S., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: H. S., trvale bytom: Q. XXX/XXX, XXX XX S., K..: X.X.XXXX. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9567228939.
24. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 1606,07 Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019 oznámené, že dňa 25.06.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567228939 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, pričom výška poistného plnenia bola 1539,89 €.
25. Poškodený, H. S., trvale bytom: Q. XXX/XXX, XXX XX S., K..: X.X.XXXX, postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2019 svoju pohľadávku vo výške 66,18 €, a prísl. voči žalovanému titulom nezaplatenej pohľadávky vo výške 66,18 Eur s prísl. , ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou (poisťovňou), z postupcu na postupníka.
26. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 2019094, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2019 .
27. V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený, H. S., prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9528741561. Poškodený, H. S., trvale bytom: Q. XXX/XXX, XXX XX S., K..: X.X.XXXX, postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2019 svoju pohľadávku vo výške 540,- € voči žalovanému titulom nezaplatenej pohľadávky vo výške 540,- Eur s prísl. , ktorá predstavuje dlžníkom (žalovaným) nezaplatenú faktúru servisu č. 319076 postupcovi, ktorá bola vystavená za prenájom náhradného motorového vozidla zapožičaného počas opravy Q. A.: S. XXX J., ktoré bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti č. 9528741561.
28. Žalobca ku tejto poistnej udalosti predložil faktúru č.319076, odovzdávací/preberací protokol, Nájomnú zmluvu zo dňa 05.06.2019, pokladničný doklad zo dňa 14.06.2019 na sumu 540,- Eur, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2019.
29. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
30. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
32. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
33. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
34. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry ( NS ČR 25Cdo 347/2000 ) nie je podstatné , či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží.
37. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2019 medzi postupcom, Igor Klema a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 66,18 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou vyčíslenou vo faktúre servisu (žalobcu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným a to v prípade poistnej udalosti č. 9567228939 a zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2019 uzavretá medzi postupcom: Igor Klema a postupníkom - žalobcom, ktorej predmetom bol nárok z poistnej udalosti č. 9528741561 vo výške 540,- Eur.
38. Súd má za to, že žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
39. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru č. faktúru č. 2019094, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2019 pri poistnej udalosti č. 9567228939 a faktúru č.319076,odovzdávací/preberací protokol, Nájomnú zmluvu zo dňa 05.06.2019, pokladničný doklad zo dňa 14.06.2019 na sumu 540,- Eur, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2019 pri poistnej udalosti č. 9528741561 . 40. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o
náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla oboch poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
41. V prípade poistnej udalosti č. 9567228939 bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu stanovenia nižšej ceny za normohodinu mechanickej a lakovacej práce a priznanie lakovacej konštanty vo výške 100%. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný vo svojom oznámení bližšie nešpecifikoval a neoboznámil poškodeného (právneho predchodcu žalobcu) z akých dôvodov, resp. na základe akých skutočností určil výšku priznanej ceny za mechanické a lakovacie práce vo výške 20,- Eur/hod bez DPH a prečo a z akých dôvodov nepriznal časť lakovacieho materiálu. Naopak žalobca predložil cenníky autoservisov a súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu prác 31,- Eur (bez DPH), pričom žalovaný mu priznal len 20,- Eur bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov MOTOR - CAR Košice s.r.o. - 45 € s DPH/Nh, PK AUTO, spol. s.r.o. -72,-Eur/90,- Eur/Nh a AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s.r.o. - 30,83 Eur/ 33,33 Eur / bez DPH/ Nh) a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
42. Žalobca účtoval normohodinu za lakovacie práce, ktorá je v danom regióne obvyklá, čo preukázal jednotlivými cenníkmi normohodín. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Zároveň žalovaný ani neodôvodnil prečo by výška lakovacej konštanty mala byť dostatočná a primeraná. Pri priznávaní výšky lakovacej konštanty je preto potrebné zohľadniť kvalitu laku , použitú technológiu alebo počet vrstiev potrebný na to aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo funkčne aj esteticky rovnaké parametre ako pred poistnou udalosťou.
43. V prípade poistnej udalosti č. 9528741561 bola medzi stranami sporná dĺžka nájmu, pričom žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy bola oprava nutná len v rozsahu 6 dní, t.j. aj užívanie náhradného motorového vozidla bolo účelne max . na 6 dní. Súd z vykonaného dokazovania dospel k názoru, že poškodený nevedel ovplyvniť dobu opravy poškodeného motorového vozidla, hoci to nie vždy znamená, že oprava je vykonávaná zo strany autoservisu efektívne (napr. čakanie na dodanie náhradných dielov), ale táto neefektívnosť vykonávania opravy nemôže byť na ťarchu poškodeného.
44. Z titulu poistnej udalosti žalobca nemohol používať vlastné motorové vozidlo, nakoľko sa nachádzalo v oprave. Počas celej doby opravy bol poškodený nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného motorového vozidla - vyúčtovaná doba nájmu 05.06.2019 do 14.06.2019 vo fa č. 319076 zodpovedá dobe opravy. Žalovaný neúčelnosť doby nájmu nijak nepreukázal. Nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov na tento nájom vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Poškodením vlastného vozidla bol vylúčený z možnosti používať svoje motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla. Poškodený používal vozidlo na dochádzku do práce, rozvoz detí atď. v zmysle odovzdávacieho/preberacieho protokolu. Súd poukazuje na to, že vysvetlenie krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného je vágne, nie je dostatočne vysvetlené tak, aby bolo relevantným podkladom pre oprávnené krátenie náhrady škody.
45. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 246,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 66,18 Eur , ktorá vyplývala z poistnej udalosti č. 9567228939, od 01.07.2019 do zaplatenia a na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy 180,- € od 24.07.2019 do zaplatenia, ktorá vyplývala z poistnej udalosti č. 9528741561, od 24.07.2019 do zaplatenia, podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 2019094, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.06.2019, cenníkov autoservisov ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2019 a predložením faktúry č.319076, odovzdávacieho/preberacieho protokol náhradného motorového vozidla, nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.2019, pokladničného dokladu zo dňa 14.06.2019 na sumu 540,- Eur, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.07.2019 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2019. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti, v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti, preto súd aj v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).