Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-80-2023.pdf
PDF · 100.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/80/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX, XXX XX D. E., o zaplatenie 39,86 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 30,66 EUR s 5% ročnými úrokmi z omeškania od 07.10.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II.Súd v zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.
III.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 54%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia 39,86 EUR s 5 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 30,66 EUR od 07.10.2022 do zaplatenia a to z dôvodu celkovej úhrady fa č. 8271100723 ktorou vyúčtoval žalovanému vodné a stočné, fa č. 2270004573 a č. 2270004646, ktorými vyúčtoval žalovanému poplatky za upomienku a predžalobnú výzvu. Súčasťou uplatneného nároku bol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
2/ Súdny poplatok vo výške 16,50 EUR žalobca zložil na účet Slovenskej pošty, a.s. dňa 07.11.2023.
3/ V uvedenej právnej veci vydal tunajší súd dňa 22.11.2023 platobný rozkaz sp. zn. 15Csp/80/2023-18, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Predmetný platobný rozkaz tunajší súd zrušil uznesením sp. zn. 15Csp/80/2023-39 zo dňa 08.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2024.
4/ Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo vyjadriť sa k žalobe. Súd v súvislosti s doručovaním zásielok adresovaných žalovanému zistil, že tento má podľa registra obyvateľov SR evidovanú adresu trvalého pobytu D. E. XXXX na ktorej adrese je neznámy. Súdu sa šetrením miesto pobytu žalovaného nepodarilo zistiť a preto doručenie žaloby proti nemu súd zverejnil oznámením - postupom podľa § 116 ods. 2 CSP a to dňa 26.02.2024.
5/ Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 20.03.2024. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaný, zásielka sa vrátila súdu nedoručená s tým, že je na uvedenej adrese neznámy. Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného ako jeho adresa evidovaná v registri obyvateľov SR, súd ju postupom podľa § 111 ods. 3 CSP považoval za riadne doručenú.
6/ Podľa § 180 CSP pojednával súd v neprítomnosti žalovaného.
7/ Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom žalobcu, oznámením obsahu priložených listín a to najmä: zmluva č. 4/1000139547 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou (č.l.4-5), príloha k zmluve č. 4/1000139547 zo dňa 07.01.2020 (č.l.5), faktúra – č. dokladu: 8271100723 (č.l.6), upomienka – číslo dokladu: 627144011 (č.l.7), faktúra – č. dokladu: 2270004573 (č.l.8), predžalobná výzva – číslo dokladu: 627144085 (č.l.9), faktúra – č. dokladu: 2270004646 (č.l.10), výzva na úhradu dlhu zo dňa 04.10.2023 vrátane dokladu o jej doručovaní (č.l.11-12), platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn.: 15Csp/80/2023-18 zo dňa 22.11.2023, listiny ohľadom šetrenia pobytu žalovaného, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.: 15Csp/80/2023-39 zo dňa 08.01.2024, správa OO PZ Bratislava zo dňa 15.02.2024 (č.l.46), zverejnenie oznámenia o podanej žalobe zo dňa 26.02.2024 (č.l.49), všeobecné obchodné podmienky dodávky vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou účinnosť od 01.01.2019 (č.l.58-65)výpis z OR žalobcu, prehľad ZÚS ECB, ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:
7.1/ Dňa 07.1.2020 uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako odberateľom Zmluvu č. 4/1000139547 predmetom ktorej bola dodávka vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a týkala sa odberného miesta na adrese F. XXXX, D. E. , technické číslo odberu: XXXXX-XXXXX-X, evidenčné číslo odberu: XXXXXXXX. Čl. I zmluvy upravoval predmet zmluvy, Čl. II zmluvy upravoval špecifikáciu odberu/produkcie, Čl. III zmluvy upravoval cenu a spôsob úhrady, Čl. IV zmluvy upravoval osobitné dojednania a v Čl. V zmluvy boli upravené záverečné ustanovenia. Súčasťou zmluvy bola príloha ktorá obsahovala záväzok odberateľa uhrádzať dodávateľovi mesačné preddavky za predmet zmluvy a to vo výške 10,- EUR mesačne.
7.2/ Vodné a stočné, za obdobie od 21.06.2022 do 19.09.2022, žalobca fakturoval žalovanému fa č. 8271100723 zo dňa 20.09.2022 vo výške 30,66 EUR, ktorá bola splatná dňa 06.10.2022 a žalovaný ju v lehote splatnosti a ani následne žalobcovi nezaplatil.
7.3/ Žalobca dňa 17.10.2022 vystavil žalovanému upomienku v súvislosti s neuhradenou fa č. 8271100723 a vyzval ho obratom na jej úhradu. Zároveň vystavil pre žalovaného fa č. 2270004573, ktorou vyúčtoval žalovanému poplatok za upomienku vo výške 4,60 EUR. Uvedená fa bola splatná 22.10.2022 a žalovaný ju v lehote splatnosti a ani následne žalobcovi nezaplatil.
7.4/ Žalobca dňa 08.11.2022 vystavil žalovanému predžalobnú výzvu- oznámenie o prerušení dodávky vody/ odvádzania odpadových vôd a vyzval ho na okamžitú úhradu dlhu. Zároveň žalovanému oznámil, že v prípade neuhradenia dlhu, počnúc dňom 22.11.2022 pristúpi k prerušeniu dodávky vody. V ten istý deň vystavil pre žalovaného fa č. 2270004646, ktorou vyúčtoval žalovanému poplatok za upomienku vo výške 4,60 EUR. Uvedená fa bola splatná 13.11.2022 a žalovaný ju v lehote splatnosti a ani následne žalobcovi nezaplatil.
7.5/ Listom zo dňa 04.10.2023 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote najneskôr do 20.10.2023, rovnako bezvýsledne.
7.6/ Poverený zástupca žalobcu vo svojej výpovedi, okrem iného uviedol, že na základe uzavretej zmluvy žalobca dodával žalovanému vodu a následne mu kúpnu cenu vyúčtoval faktúrou, ktorá je pripojená k žalobe a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne žalobcovi nezaplatil. Rovnako žiadnym spôsobom žalovaný nereagoval na dve upomienky, ktoré mu žalobca zaslal. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou poukázal na zmluvu o dodávke vody, konkrétne na článok V. ods. 2 z obsahu ktorého je zrejmé, že súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu. V článku V. ods. 13 je uvedené, že v prípade omeškania odberateľa má dodávateľ právo uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z pripojenej zmluvy k žalobe je zrejmé, že odberateľ svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s obchodnými podmienkami oboznámil a súhlasí s nimi v celom rozsahu. Potvrdil, že žalovaný obchodné podmienky nepodpísal. Uviedol, že článok V. ods. 13 obchodných podmienok, upravuje aj oprávnenie žalobcu vystaviť žalovanému upomienku a účtovať si za ňu paušálnu náhradu nákladov v zmysle platného cenníka. Výška účtovaných nákladov za upomienku predstavuje poštovné a pomernú časť mzdy zamestnanca, ktorý predmetnú upomienku vystavoval.
8/ Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 1 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, účinného v čase uzavretia zmluvy (od 01.01.2019 do 14.03.2021), tento zákon upravuje a) zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, b) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok, c) pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, účinného v čase uzavretia zmluvy, odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 28 ods. 3 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, účinného v čase uzavretia zmluvy, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
Podľa § 28 ods. 9Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, účinného v čase uzavretia zmluvy, vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu17) a množstva odobratej pitnej vody.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 544 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
9/ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
9.1/ Zmluvou č. 4/1000139547 vznikol medzi stranami sporu spotrebiteľský vzťah, ktorý súd posudzoval podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Uplatnený nárok žalobcu pozostával z sumy 30,66 EUR za dodávku vody
z verejného vodovodu, z poplatku za upomienku vo výške 4,60 EUR, z poplatku za predžalobnú výzvu vo výške 4,60 EUR a zo zmluvnej pokuty 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 30,66 EUR.
9.2/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie považoval za preukázané, akceptujúc tvrdenie žalobcu, že z uvedenej zmluvy splnil svoj záväzok žalobca tým, že dodával žalovanému vodu z verejného vodovodu. V dôsledku uvedenej skutočnosti potom vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb – dodanej vody. V konaní súd nepovažoval za zistené, že by žalovaný uvedenú povinnosť splnil, alebo že by predmetný záväzok žalovaného zanikol akýmkoľvek iným relevantným spôsobom. Z dôvodu porušenia zmluvne dohodnutých podmienok žalovaným považoval súd nárok žalobcu, v časti nároku za dodanú pitnú vodu, za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.
9.3/ Žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný z nasledovných dôvodov. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov na splnenie konkrétneho záväzku zmluvnej strany. Ide o záväzok akcesorický spojený existenciou hlavného záväzku. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Zmluvná pokuta nevzniká zo zákona, ale na základe zmluvy, teda keď s podmienkami súhlasia všetci účastníci zmluvného vzťahu. V zmysle § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta postihuje účastníka zmluvného vzťahu v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti. Z toho vyplýva, že sa predpokladá existencia hlavného záväzku, ktorý je platný. Dojednanie o zmluvnej pokute je právnym úkonom, musí byť urobený slobodne, vážne, musí spĺňať podmienku určitosti, zrozumiteľnosti a jeho predmetom musí byť možné plnenie (§ 37 ods. 1, 2 Obč. zák.).V prípade dohody o zmluvnej pokute obligačnoprávne účinky zmluvy, vzhľadom na zákonom predpísanú písomnú formu, nastanú až dňom jej podpísania oprávnenými osobami. V tomto konkrétnom prípade obligačnoprávne účinky pre účastníkov zmluvného vzťahu nenastali, pretože dohoda o zmluvnej pokute nemá zákonom predpísanú písomnú formu. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe majetkovou sankciou voči subjektu, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas. Teda má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Sankcia za omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti uhrádzať peňažný, prípadne nepeňažný záväzok riadne a včas, musí dostatočne odrádzať od porušovania tejto povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 04.09.2008, sp. zn. 6Obo 25/2008). Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka možno dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom pre takéto dojednania zákon vyžaduje obligatórne písomnú formu, čo v prejednávanom prípade splnené nebolo. Odkaz v zmluve na obchodné podmienky žalobcu, ktoré upravovali možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku žalovaným súd, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nemohol akceptovať. Zmluvné podmienky, na ktoré sa žalobca odvolával a ktorými preukazoval oprávnenosť tohto nároku, jednak netvorili súčasť zmluvy a nebolo sporné, že neboli žalovaným podpísané.
9.3.1/ Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim - zmluva o preprave osôb a podobne (nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11). Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. zaviedla do nášho súkromného práva nový pojem - spotrebiteľská zmluva. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy sa stala súčasťou nového právneho odvetvia, tzv. spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa tak normy súkromného práva, ako aj verejného práva. Toto odvetvie práva sa vyznačuje prevahou kogentných noriem a predstavuje určitú odchýlku od všeobecnej koncepcie súkromného práva, vychádzajúcej zo zásady zmluvnej autonómie. Spotrebiteľské právo túto zásadu modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je spotrebiteľ.
9.3.2/ Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.
9.4/ Žalobcom uplatnený nárok na poplatky za upomienky súd prvej inštancie rovnako nepovažoval za preukázaný a dôvodný z nasledovných dôvodov. Z § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Žalobca v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno, pretože žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa upomienka zo dňa 17.10.2022, alebo predžalobná výzva zo dňa 08.11.2022 dostali do dispozičnej sféry žalovaného , teda že ich žalobca vôbec odoslal. Cenník ani doklady o doručovaní upomienok nepredložil a ani v tejto súvislosti nenavrhol doplniť dokazovanie. 9.5/ Pre úplnosť súd prvej inštancie ešte poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019 z ktorých vyplýva, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).
10/ Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry sa žalovaný dostala do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami dohodnutá nebola. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne a preto mu súd takto uplatnené úroky z omeškania priznal.
11/ Na základe všetkých uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12.1/ Žalobca mal v konaní vo veci úspech približne v rozsahu 77 % žaloby a žalovaný približne v rozsahu 23 % žaloby. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 54 % ( 77%-23%) . O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP , po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.