Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-128-2023.pdf
PDF · 146.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/128/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Ronavis Shipping and Forwarding B.V., so sídlom Stadionweg 57A, 3077AS Rotterdam, Holandské kráľovstvo, identifikačné číslo 24309991, zastúpený Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36855260, proti žalovanému: AUTOTRANSPORT, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, IČO: 36698601, zastúpený AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36859109, o zaplatenie 18.874,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/72/2021-188 zo dňa 21.4.2022, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/72/2021-188 zo dňa 21.4.2022 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 18.874,87 eura, úrok vo výške 3.917,18 eura a 5 % ročný úrok zo sumy 18.874,87 eura od 13.5.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.874,87 eur, úroku z omeškania vo výške 3.917,18 eur, 5%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 18.874,87 eur od 13.5.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia časti faktúry č. 144914 zo dňa 22.4.2020.
3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako dopravca bol poverený odosielateľom - spoločnosťou C. Steinweg - Handelsveem BV, na základe objednávky č. 92553045 a náložného listu CMR č. NL0685577, vykonať prepravu tovaru 25 paliet zinkových ingotov pre predávajúceho - spoločnosť Indometal (London) Ltd. z Rotterdamu (Holandsko) do Košíc (Slovensko) s dátumom naloženia tovaru 10.4.2019. Na vykonanie dopravy tovaru objednal žalobca (ako subkontraktora) žalovaného. Žalovaný ako dopravca poverený žalobcom naložil tovar v mieste Rotterdam dňa 10.4.2019. Počas prepravy tovaru došlo v noci z 10.4.2019 na 11.4.2019 na nestráženom odpočívadle pri meste Gelsenkirchen (Nemecko) ku krádeži tovaru priamo z motorového vozidla žalovaného. Krádežou tovaru vznikla škoda, ktorú si vlastník tovaru - predávajúci - spol. Indometa (London ) Ltd ako poškodený uplatnil voči žalobcovi ako dopravcovi, prostredníctvom svojho zástupcu, spoločnosti Interlloyd Averij B.V. Holandsko ešte v pôvodnej nelimitovanej výške stanovenej na základe expertíznej správy (Survey report) č. 20190327.
Žalobca sa s poškodeným dohodol na uplatnení limitácie pôvodne požadovanej náhrady škody v zmysle čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR tak, že škoda na tovare predstavuje s poukazom na uvedený limit sumu 94.374,34 eur. Túto sumu uhradil poistiteľ žalobcu spoločnosť ATRALOsecur GmbH poškodenému, čo preukazuje potvrdenie vystavené poistiteľom žalobcu o poistnom plnení poškodenému. Žalobca dňa 16.7.2019 písomne oznámil žalovanému, že žalovaný je zodpovedný za škodu (vo vtedy ešte pôvodnej nelimitovanej výške) vzniknutú krádežou tovaru počas prepravy, na úhradu ktorej je žalobca povinný voči poškodenému. Prílohou tohto oznámenia boli všetky dokumenty týkajúce sa škodovej udalosti, okrem iného, Výzva na úhradu škody voči žalobcovi zo strany Interlloyd Averij B.V. (poškodeného), Expertízna správa (Survey report No. 20190327) , Nákladný list CMR č. NL 0685577 a potvrdenie o podaní trestného oznámenia na Polizeipräsidium Gelsenkirchen. Prostredníctvom faktúry zaslanej žalovanému dňa 22.4.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody v sume 94.374,34 eur a úroky, čo predstavuje výšku škody, ktorú žalobca uhradil prostredníctvom svojho poisťovateľa ATRALOsecur GmbH priamo poškodenému. Žalovaný uhradil žalobcovi prostredníctvom svojho poistiteľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z nároku uvedeného vo faktúre doposiaľ sumu 75.499,47 eur, ktorú žalobca dostal na svoj účet dňa 13.5.2020. Dôvodom výplaty nižšieho poistného plnenia než bol nárok žalobcu uvedený vo faktúre bolo, že v sume poistného plnenia poistiteľ žalovaného nezohľadnil žalobcom vo faktúre uplatnené úroky (položka nekrytá poistením) a spoluúčasť poisteného (žalovaného) - 20 %, t. j. 18.874,87 eur), o ktorú bolo poistné plnenie krátené v zmysle všeobecných poistných podmienok poistiteľa žalovaného. Rozdiel medzi žalobcom uplatnenou výškou škody 94.374,34 eur uvedenou vo faktúre (mimo úrokov) a žalovaným dosiaľ uhradenou výškou škody 75.499,47 eur tak predstavuje žalovanú sumu 18.874,87 eur. Napriek množstvu výziev žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi zvyšnú časť nároku na náhradu škody v sume 18.874,87 eur, ani príslušné úroky.
4. Obrana žalovaného vymedzená v podanom odpore spočívala v tvrdení, že s nárokom žalobcu nesúhlasí z dôvodu, že nárok neuznáva pre premlčanie nároku, proti ktorému vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že žalobca mu faktúru z 22.4.2020 vyhotovenú pre účely uplatnenia ako účtovný doklad v zmysle zákona nikdy nezaslal, pričom ani nikdy svoj nárok neuplatnil a neuplatnil ani reklamáciu v zmysle článku 32 Dohovoru CMR. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný ani faktúru neeviduje v účtovnej evidencii, ani ju neuviedol v kontrolnom výkaze pre účely DPH. Potvrdil, že žalobca si objednal u žalovaného prepravu tovaru (zinkové odliatky) z Rotterdamu, ktorý bol naložený 10.4.2019 a že v noci z 10.4.2019 na 11.4.2019 došlo na parkovisku odpočívadla pri meste Gelsenkirchen v Nemecku k lúpeži tovaru so zbraňou. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že ku krádeži došlo na nestráženom parkovisku, pretože to navodzuje dojem, ako by išlo o parkovisko opustené, bez prítomnosti ďalších áut a bez pohybu osôb. Vozidlo bolo odstavené na verejnom parkovisku na odpočívadle, pričom vodič nemal dôvod parkovať na stráženom parkovisku, pretože žalobca ako objednávateľ prepravy ani odosielateľ tovaru neupozornil na prípadnú potrebu parkovania na stráženom parkovisku z dôvodu, že to požaduje hodnota tovaru. Na parkovisku parkovalo ďalších cca 30 vozidiel. V objednávke, ani CMR nebolo žiadne upozornenie o tom, aká je hodnota tovaru, resp. že ide o tovar vysokej hodnoty a vyžaduje parkovanie na osobitne stráženom parkovisku. Podľa žalovaného ku krádeži došlo tak, že vodič A. B. bol prepadnutý bandou zlodejov v kuklách, ktorí ho ohrozovali na živote so zbraňou a násilím držali v kabíne vozidla pod hrozbou použitia zbrane počas doby, kým preložili tovar na svoje vozidlo. Po ich odchode vodič zavolal na linku 112, kde bol vybavený tak, že operátor mu oznámil, že mu nerozumie a následne volal na políciu. Podľa potvrdenia polície v Nemecku išlo o ťažký organizovaný zločin. To vyplýva aj z rozsudku C. D. súdu č. 7KLs-50 Js 1131/19-5/19, ktorý bol žalovanému doručený 10.8.2020, hlavne na strane 86-89. 4.1. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že žalobca 16.7.2019 písomne oznámil, že žalovaný je zodpovedný za škodu. Mailom zo 16.7.2019 oznamoval p. E. F. z mailovej adresy F. <XXXXXX:XXXXXX@XXXXXXXXXXX.XX> bez toho, aby bolo zrejmé, že ide o reklamáciu nedodania, resp. straty zásielky a aby bolo zrejmé, že koná v mene príp. ako zástupca žalobcu. Žiadne plnomocenstvo na konanie v mene žalobcu nebolo pripojené. Neboli pripojené ani žiadne listiny. Naopak z textu vyplýva, že píše v mene poisťovateľov spol. Ronavis, avšak neuviedol o akého poisťovateľa ide. V texte sa odvoláva na príslušnú korešpondenciu, avšak bez upresnenia o akú ide a táto nebola k mailu pripojená. Na tento mail žalovaný reagoval zamietavou odpoveďou z 27.9.2019, v ktorej odmietol zodpovednosť. Listom zo dňa 14.6.2019 vyzvala žalovaného spoločnosť Interlloyd Averij B.V. na zaplatenie sumy 183.898,80 eura za stratu 9.198 kg, na ktorý reagoval listom zo dňa 26.6.2019. Táto spoločnosť uplatňovala nárok v mene Indometal Ltd., teda odosielateľa zásielky. Nárok odmietli, pretože k výzve nebolo pripojené plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo, že koná v mene odosielateľa a z ďalších dôvodov, t. j. vodič bol napadnutý so zbraňou a pod hrozbou násilia v ohrození života držaný počas vykládky tovaru z vozidla v kabíne vozidla, vozidlo bolo parkované na verejnom parkovisku,
žalovaný odmietol zodpovednosť podľa čl. 17 a 29 Dohody o CMR, k listu neboli pripojené žiadne listiny preukazujúce výšku škody. 4.2. Napriek tomu, že nárok žalovaný neuznal, nahlásil poistnú udalosť poisťovni Allianz, ktorá časť nároku uhradila z poistenia. Citoval čl. 17 ods. 2 Dohody o CMR, podľa ktorého sa dopravca zbaví zodpovednosti, ak sú tu okolnosti, ktoré dopravca nemôže odvrátiť ani následky odstrániť. V tomto smere uviedol, že vzhľadom na okolnosti krádeže nemohol žalovaný tieto okolnosti odvrátiť, ani následky odstrániť a urobil všetko potrebné a nevyhnutné na odvrátenie následkov, keď vodič nahlásil krádež okamžite polícii, ktorá aj vypátrala časť zásielky a po zvyšku zásielky ďalej pátra. Časť zásielky, ktorá ostala na vozidle žalovaného bola dňa 12.4.2019 odovzdaná odosielateľovi. Poukázal tiež na čl. 32 ods. 1 Dohovoru o CMR s tým, že podľa čl. 32 ods. 2 písomná reklamácia zastavuje beh premlčacej doby až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti pripojené doklady. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuplatnil žiadnu reklamáciu, podľa žalovaného uplynula premlčacia doba a nárok žalobcu je preto premlčaný. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ( listinné dôkazy predložené stranami sporu, konkrétne výpisy z obchodného registra, faktúra č. 5023598, e-mailová komunikácia, doklad o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 12.5.2020, výzva na úhradu zo dňa 15.12.2020, písomné podanie žalovaného zo dňa 29.12.2020, stanovisko právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.2.2021, písomné oznámenie žalovanému (e-mail) zo dňa 16.7.2019, potvrdenie polície, rozsudok - CD, e-mail z 27.9.2019 - odpoveď, výzva zo dňa 14.6.2019, odpoveď zo dňa 26.6.2019, e-mail žalovaného zo dňa 13.5.2020, e-mail poistiteľa žalovaného zo dňa 13.5.2020, nákladný list CMR č. NL 0685577, objednávka prepravy- „TO: AUTOTRANSPORT TRUCKING ORDER 904/1004/0377+904/1004/0378“ z 5.4.2019, Survey report NO. 20190327, list z 14.6.2019 Interlloyd Averij B.V. adresovaný žalobcovi, Všeobecné poistné podmienky (VPP) - Poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., e-mail žalovaného z 9.4.2020, výpis z účtu z 18.5.2020, faktúra č. 144914 na výšku škody zo dňa 22.4.2020 s úradným prekladom, potvrdenie o zaslaní faktúry č. 144914 na náhradu škody žalovanému e-mailom dňa 22.4.2020 s úradným prekladom, písomná reklamácia (uplatnenie) škody (e-mailom) zo dňa 16.7.2019 s úradným prekladom, e-mail žalovaného a poistiteľa žalovaného (Allianz) zo dňa 13.5.2020 s úradným prekladom, Nákladný list CMR s úradným prekladom, objednávka prepravy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 5.4.2019 s úradným prekladom, Survey report NO 20190327 s úradným prekladom, list z 14.6.2019 od Interlloyd Averij adresovaného žalobcovi - výzva na náhradu škody s úradným prekladom, E-mail žalovaného z 9.4.2020 s úradným prekladom, Atralosecur - kópie web stránky, vyhlásenie žalobcu zo dňa 24.3.2022, farebnej fotografie a ich vyjadrenia), zistil skutkový stav, podľa ktorého: 5.1. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie peňažnej sumy v eurách účtovanú škodovou faktúrou. Keďže strany sú účtovnými jednotkami, žalobca pripojil k návrhu listinné dôkazy, a to faktúru č. 144914 zo dňa 22.4.2020, znejúcu na sumu istiny 94.374,34 eur a úroky a potvrdenie o zaslaní faktúry žalovanému. Časť sumy uvedenej vo faktúre vo výške 75.499,47 eur už žalovaný žalobcovi uhradil, a to dňa 13.5.2020, prostredníctvom svojho poistiteľa. Žalovaný napriek opakovaným výzvam zvyšnú časť dlžnej sumy z faktúry vo výške 18.874,87 eur a úroky žalobcovi neuhradil napriek tomu, že ide už len o zostávajúcu (menšiu) časť nároku, ktorého podstatnú časť žalovaný už preukázateľne uhradil. Zo strany žalovaného dosiaľ ostáva neuhradený zostatok dlžnej sumy vo výške 18.874,87 eur a úroky z náhrady škody v sume 5 % ročne. Úroky z náhrady škody si žalobca uplatnil v súlade s článkom 27 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Za účelom preukázania opodstatnenosti požadovaných úrokov z náhrady škody priložil žalobca ako listinný dôkaz Oznámenie zaslané žalovanému prostredníctvom e-mailu zo dňa 16.7.2019. Prílohou tohto oznámenia boli všetky príslušné listiny a dokumenty vzťahujúce sa k uplatnenému nároku. V tomto oznámení sa uvádza ešte pôvodná - nelimitovaná - výška škody 183.898,80 eur, stanovená expertíznou správou. Táto bola neskôr ustálená na konečnú výšku škody 94.374,34 eur. Úroky z náhrady škody si žalobca uplatnil nasledovne: úrok vo výške 5% ročne zo sumy 94.374,34 eur od 16.7.2019 (t. j. odo dňa podania písomnej reklamácie) do zaplatenia časti dlžnej sumy dňa 13.5.2020, t. j. za 303 dní v sume 3.917,18 eur, úrok vo výške 5% ročne zo sumy 18.874,87 eur od 13.5.2020 do zaplatenia. 5.2. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol ako dopravca poverený odosielateľom - spoločnosťou C. Steinweg - Handelsveem BV, na základe Objednávky č. 92553045 a Náložného listu CMR č. NL0685577, vykonať prepravu tovaru 25 paliet zinkových ingotov pre predávajúceho - spoločnosť Indometal (London) Ltd. Z Rotterdamu (Holandsko) do Košíc (Slovensko) s dátumom naloženia tovaru 10.4.2019. Na vykonanie dopravy tovaru objednal žalobca (ako subkontraktora) žalovaného. Žalovaný
ako dopravca poverený žalobcom naložil tovar v mieste Rotterdam dňa 10.4.2019. Počas prepravy tovaru došlo v noci z 10.4.2019 na 11.4.2019 na odpočívadle pri meste Gelsenkirchen (Nemecko) ku krádeži tovaru priamo z motorového vozidla žalovaného. Krádežou tovaru vznikla škoda, ktorú si vlastník tovaru - predávajúci - spol. Indometa (London) Ltd ako poškodený uplatnil voči žalobcovi ako dopravcovi, prostredníctvom svojho zástupcu, spoločnosti Interlloyd Averij B.V. Holandsko ešte v pôvodnej nelimitovanej výške stanovenej na základe expertíznej správy (Survey report) č. 20190327. Žalobca sa s poškodeným dohodol na uplatnení limitácie pôvodne požadovanej náhrady škody v zmysle čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR tak, že škoda na tovare predstavuje s poukazom na uvedený limit sumu 94.374,34 eur. Túto sumu uhradil poistiteľ žalobcu spoločnosť ATRALOsecur GmbH poškodenému, čo preukazuje potvrdenie vystavené poistiteľom žalobcu o poistnom plnení poškodenému. Žalobca dňa 16.7.2019 písomne oznámil žalovanému, že žalovaný je zodpovedný za škodu (vo vtedy ešte pôvodnej nelimitovanej výške) vzniknutú krádežou tovaru počas prepravy, na úhradu ktorej žalobca je povinný voči poškodenému. Prílohou tohto oznámenia boli všetky dokumenty týkajúce sa škodovej udalosti, okrem iného, Výzva na úhradu škody voči žalobcovi zo strany Interlloyd Averij B.V. (poškodeného), Expertízna správa (Survey report No. 20190327), Nákladný list CMR č. NL 0685577, Potvrdenie o podaní trestného oznámenia na Polizeipräsidium Gelsenkirchen. Prostredníctvom faktúry zaslanej žalovanému dňa 22.4.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu škody v sume 94.374,34 eur a úroky, čo predstavuje výšku škody, ktorú žalobca uhradil prostredníctvom svojho poisťovateľa ATRALOsecur GmbH priamo poškodenému. Žalovaný uhradil žalobcovi prostredníctvom svojho poistiteľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z nároku uvedeného vo faktúre doposiaľ sumu 75.499,47 eur, ktorú dostal žalobca na svoj účet dňa 13.5.2020. Dôvodom výplaty nižšieho poistného plnenia než bol nárok žalobcu uvedený vo faktúre bolo, že v sume poistného plnenia poistiteľ žalovaného nezohľadnil žalobcom vo faktúre uplatnené úroky (položka nekrytá poistením) a spoluúčasť poisteného (žalovaného) - 20 %, t. j. 18.874,87 eur), o ktorú bolo poistné plnenie krátené v zmysle Všeobecných poistných podmienok poistiteľa žalovaného. Rozdiel medzi žalobcom uplatnenou výškou škody 94.374,34 eur uvedenou vo faktúre (mimo úrokov) a žalovaným dosiaľ uhradenou výškou škody 75.499,47 eur tak predstavuje sumu 18.874,87 eura (žalovanú istinu). Napriek množstvu výziev žalovaný dosiaľ neuhradil žalobcovi zvyšnú časť nároku na náhradu škody v sume 18.874,87 eur, ani príslušné úroky. 6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 ObZ, právna úprava predmet právnej úpravy a jej povaha, § 323 ObZ, právna úprava uznanie záväzku, § 407 ods. 3 ObZ, právna úprava spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby, čl. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) ( ďalej len CMR ), právna úprava rozsah platnosti, čl. 3 CMR, právna úprava osoby, za ktoré dopravca zodpovedá, čl. 17 ods. 1, čl. 23 ods. 3, čl. 27 ods. 1 CMR, právna úprava zodpovednosť dopravcu, čl. 31 ods. 1, čl. 32 CMR, právna úprava reklamácie a žaloby, čl. 34, čl. 36, čl. 37, čl. 39 ods. 2, 4 CMR, právna úprava ustanovenia o preprave vykonávanej postupne niekoľkými dopravcami, § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že s obranou žalovaného sa v celom rozsahu vysporiadal žalobca v priebehu konania v rámci svojich písomných podaní, prípadne ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu. V tejto súvislosti sa súd v podstatnej časti stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou strany žalobcu a s odkazom na uvedené, ju aj v prevažnej miere uviedol v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia pri vysporiadaní sa s obranou žalovanej strany. Konštatoval, že žalovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný a nie je premlčaný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej strany, že jej žalobca faktúru z 22.4.2020 nikdy nezaslal a reklamáciu v zmysle Dohovoru CMR nikdy neuplatnil, uviedol, že uvedené - táto skutočnosť bola v priebehu dokazovania vyvrátená predloženými dôkazmi (faktúra na škodu a dôkaz o jej zaslaní), dôkazom – reklamáciou a potvrdením o plnení zodpovednosti za škodu poistiteľom žalovaného Allianz, pripojenými k návrhu na vydanie platobného rozkazu, najmä však tým, že práve a len na základe riadnej reklamácie a faktúry, žalovaný škodu 75.499,47 eur z celkovo žalobcom uplatnenej škody 94.374,34 eur už uhradil prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. ako poistiteľa žalovaného, ktorý plnil titulom existencie zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá tak nepochybne musela byť preukázaná, čo do jej dôvodu a výšky. Ako ďalšie dôkazy v tomto smere žalobca pripojil e-mail poistiteľa žalovaného Allianz zo dňa 13.5.2020 a e-mail žalovaného zo dňa 13.5.2020, ktorými obaja oznámili žalobcovi úhradu škody v sume 75.499,47 eur. V tomto smere uzavrel, že ak by boli pravdivé tvrdenia žalovaného, že neexistovala reklamácia, ani faktúra na uplatnenú škodu a nebola by daná zodpovednosť žalovaného, tak potom poistiteľ žalovaného Allianz by neplnil žalobcovi dňa 13.5.2020 nárok 75.499,47 eur.
6.2. Pokiaľ ide o formu zaslania reklamácie a faktúry žalovanému, súd prvej inštancie mal za to, že písomná forma reklamácie podľa čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR bola v danom konkrétnom prípade dodržaná, nakoľko bola urobená prostredníctvom e-mailu, hoci bez zaručeného elektronického podpisu. Za účelové považoval súd tvrdenie žalovaného, že nevedel, že E. F. /spol. AtralOsecur (F.)/ komunikuje v tejto veci za žalobcu. Uvedené žalovaný začal namietať až takmer po dvoch rokoch od poistnej udalosti, hoci si so žalobcom prostredníctvom tohto žalobcovho zástupcu vymenil množstvo e - mailov v súvislosti s likvidáciou predmetnej poistnej udalosti. Je v daných obchodných vzťahoch v súlade s obchodnými zvyklosťami dané, že za subjekt rieši poistnú udalosť priamo jeho poistiteľ, poistný broker, resp. likvidátor poistnej udalosti, nakoľko súčasťou poistenia je často i poistenie právnych nákladov a nákladov na vymáhanie škody. Poisťovne si takto priamo riešia vzájomné nároky svojich klientov i vzájomne poskytujú poistné plnenia. Všetka komunikácia v tejto veci išla ako vyplýva i zo záhlavia e-mailov priložených ako dôkazy vždy i na vedomie /s vedomím žalobcu/ - spoločnosti RONAVIS. Že ide o bežnú zvyklosť preukázal žalobca napríklad e-mailom poisťovateľa žalovaného Allianz z 13.5.2020, z ktorého je zrejmé, že rovnako tak poistiteľ žalovaného (Allianz) komunikoval priamo so žalobcom namiesto žalovaného. Odpoveďou žalovaného na reklamáciu žalobcu bol, okrem iného e-mail z 9.4.2020, v ktorom žalovaný v záujme finalizácie reklamácie žiada o zaslanie regresnej faktúry spolu s bankovými údajmi žalobcu. Tým je nielen podľa názoru žalobcu, ale aj podľa názoru súdu, preukázané, že žalovaný túto reklamáciu žalobcu zo dňa 16.7.2019 uznal za opodstatnenú, v jej zmysle žiadal ďalšie dokumenty a podnikal kroky na úhradu škody bez toho, aby požadoval akékoľvek osobitné splnomocnenie. Tvrdenie, že žalovaný odmietol svoju zodpovednosť e-mailom z 27.9.2019, nekorešponduje, podľa súdu prvej inštancie, s jeho následným konaním a je i vnútorne rozporné, keď v tom istom e-maili zároveň uvádza, že vec predkladá svojej poisťovni a najbližšie mesiace podniká všetky kroky za účelom úhrady škody cez svojho poisťovateľa. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na čl. 36 Dohovoru CMR, v zmysle ktorého môže byť škoda uplatnená žalobou voči viacerým dopravcom s tým, že vychádzajúc z uvedeného článku zrejme konal zástupca odosielateľa /vlastníka tovaru (Interlloyd Averii), keď žalovanému zaslal výzvu na úhradu škody a takú istú výzvu zaslal i žalobcovi (Ronavis), ktorý mu napokon škodu aj uhradil.
6.3. V smere okolnosti vylučujúcich zodpovednosť žalovaného, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca žalovaného preukázateľne upozornil na potrebu dodržiavania bezpečnostných opatrení pri preprave a neobstojí tvrdenie, že žalovaný nevedel, aký tovar prepravuje. Uvedené malo vyplývať priamo z nákladného listu CMR č. NL 0685577, kde sa uvádza pod „Nature of the goods“ / Povaha tovaru 25 BUNDLES ú 975 INGOTS TIN INGOTS (voľný preklad 25 paliet /975 cinových odliatkov). V objednávke prepravy je uvedený pokyn „During breaks and weekends truck need to stay in safe places, teda počas prestávok a cez víkendy kamión musí zastaviť na bezpečných miestach. Z preverovania okolností vzniku a výšky škody zdokumentovaného v Survey report No. 20190327 str. 8 podľa súdu vyplýva, že odpočívadlo, kde došlo ku krádeži tovaru počas jeho prepravy bolo nestrážené. Z listu z 14.6.2019 spoločnosti Interlloyd Averij B.V., ktorá zastupovala vlastníka tovaru (Indometal London) na str. 2 vyplýva, že konanie vodiča bolo hrubo nedbanlivé. Snaha žalovaného zbaviť sa zodpovednosti za škodu poukazovaním na to, že išlo o ozbrojenú krádež po tom, ako už časť škody uhradil, sa podľa názoru súdu prvej inštancie javí ako účelová a nepochopiteľná. V uvedenom smere súd prvej inštancie dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného a všetkých osôb, ktoré tento pri uskutočňovaní prepravy použil je daná podľa čl. 3 v spojení s čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR a neexistujú tu žiadne okolnosti vylučujúce túto zodpovednosť, pričom k rovnakému záveru nepochybne dospel i poistiteľ žalovaného, keď plniac poistné plnenie časť škody nahradil. Zodpovednosť žalovaného za škodu teda vyplýva z toho, že žalovaný už ťažiskovú časť uhradil, prostredníctvom poistiteľa, kde v zmysle čl. 3 jeho VPP tento má povinnosť len za škodu, za ktorú poistený zodpovedá, pričom krádež nie je okolnosťou, ktorú žalovaný nemohol predvídať ani odvrátiť, ak by bol s tovarom značnej hodnoty zaparkoval na bezpečnejšom, riadne osvetlenom odpočívadle s kamerovým dohľadom ako bol inštruovaný žalobcom a ako mu to ukladá i článok 10 bod 5 VPP Allianz (a nie na málo frekventovanom, dobre neosvetlenom odpočívadle, bez čerpacej stanice, bez kamerového dohľadu, s malou frekvenciou motorových vozidiel a osôb). V tejto súvislosti súd poukázal i na to, že i podľa VPP poistiteľa žalovaného - článok 2 bod 8 a 9 škoda spôsobená krádežou sa považuje za škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
6.4. Nakoniec k námietke premlčania vznesenej žalovaným v priebehu konania, súd prvej inštancie uviedol, že článok 37 Dohovoru CMR sa vzťahuje na špecifické prípady prepravy vykonávané postupne niekoľkými dopravcami (Kapitola 6 ustanovenia o preprave vykonávanej postupne niekoľkými dopravcami - čl. 34 -40 Dohovoru CMR), pričom žalovaný pripustil, že ide o prepravu vykonávanú postupne niekoľkými dopravcami, čo žalobca nepoprel vzhľadom k tomu, že ide o vzťah predávajúceho
(Indometal London) - odosielateľa (C. Steinweg) - dopravcu 1 (Ronavis / žalobca ) - dopravcu 2 (Autotransport / žalovaný). Vzhľadom na tento záver, súd prvej inštancie vychádzal z osobitných ustanovení o premlčaní uvedených v článku 39 ods. 4 Dohovoru CMR namiesto všeobecnej úpravy premlčania uvedenej v článku 32 Dohovoru SMR a vyvodil, že premlčacia lehota v tomto prípade začína plynúť až dňom skutočného zaplatenia náhrady (čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR). S poukazom na dôkaz - výpis z účtu z 18.5.2020, ako aj ust. § 1 Zákona č. 62/2020 Z. z., o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dospel súd k záveru, že je vylúčené, aby bol nárok žalobcu ku dňu podania žaloby premlčaný.
7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 8.1. Žalovaný v odvolaní najskôr namietal postup súdu prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluch svedka A. B. (vodiča vozidla), ktorý navrhoval tak v podanom odpore, ako aj na pojednávaní konanom dňa 24.3.2022, pričom o tomto návrhu nerozhodol na uvedenom pojednávaní a ani v rozsudku neuviedol prečo tento dôkaz nevykonal. Výsluchom svedka mali byť preukázané skutočnosti o okolnostiach lúpeže, pri ktorej došlo ku krádeži tovaru, podstatných pre posúdenie, či existujú u žalovaného liberačné dôvody. 8.2. Za nesprávne uzavretý skutkový stav považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie, keď ten nezistil žiadne dôvody, vylučujúce zodpovednosť žalovaného, pri konštatácii, že krádež nie je okolnosťou, ktorú nemohol predvídať ani odvrátiť, ak by bol s tovarom značnej hodnoty zaparkoval na bezpečnejšom, riadne osvetlenom odpočívadle s kamerovým dohľadom, ako bol inštruovaný žalobcom a ako mu to ukladá čl. 10 ods. 5 VPP Allianz. V tomto smere odvolateľ uviedol, že VPP Allianz sú záväzné vo vzťahu medzi Allianz a žalovaným a nie pre vzťah žalovaného a žalobcu a navyše z čl. 10 ods. 5 nevyplýva záver, aký z neho urobil súd, aj keby sa tieto VPP vzťahovali aj na tento vzťah. Citovaný článok ukladá poistenému odstaviť vozidlo na stráženom parkovisku alebo parkoviskách publikovaných Medzinárodnou úniou cestnej dopravy IRU, alebo na osvetlených odstavných plochách na to výhradne určených a teda pozná tri druhy plôch, na ktorých môže poistený vozidlo odstaviť a jedným z nich je aj parkovisko publikované medzinárodnou úniou IRU a takým bolo aj parkovisko v Altensteine, na ktorom došlo k odcudzeniu tovaru pri lúpeži. V zmysle týchto VPP je zjavné, že aj parkoviská publikované IRU sa považujú za bezpečné parkoviská. Nesprávne preto súd nezistil liberačné dôvody s poukazom na VPP. 8.3. Odvolateľ zároveň namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že ak žalovaný splnil čiastočne dlh ( prostredníctvom poisťovne ), uznal aj opodstatnenosť nároku v žalovanej sume. V tomto smere poukázal žalovaný na § 407 ods. 3 ObZ, podľa ktorého čiastočné plnenie má účinok uznania zvyšku dlhu iba vtedy, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu. Podľa odvolateľa však z jeho konania nebolo možné v žiadnom prípade usúdiť, že uznáva zvyšok dlhu. Uviedol, že mailom z 27.9.2019 p. F. oznámil, že už na žiadosť od Interlloyd (zo 14.6.2019) túto neprijal (odmietol ) mailom z 26.6.2019 a že k jeho reklamácii nepripojil žiadne relevantné dokumenty, že škodu ani jej výšku neakceptuje, no napriek tomu postúpil poistný prípad poisťovni, čo však nemožno posúdiť ako uznanie. 8.4. Rovnako odvolateľ namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, že nárok nie je premlčaný, pričom v tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie, keď sa z neho nedá zistiť, kedy podľa súdu začala plynúť premlčacia doba, kedy bola prerušená a podľa akého predpisu došlo k prerušeniu jej plynutia, ani kedy končila premlčacia doba. Za nesprávne považoval i použitie čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR, ktorý je však možné použiť iba na vzťah medzi dopravcami a podľa čl. 34 ak je na základe jednej prepravnej zmluvy vykonávaná preprava postupne niekoľkými cestnými dopravcami. Žalobca však žiadnu prepravu nevykonal, pretože žiadny úsek cesty tovar neprepravoval. Tovar bol naložený u odosielateľa na vozidlo žalovaného a iba tento prepravu vykonal. Žalobcu preto nemožno považovať za dopravcu, preto ani na predmetný vzťah nemožno použiť čl. 39 ods. 4 o začatí plynutia premlčacej doby. Záver súdu o tom, že sa na predmetný vzťah vzťahujú ustanovenia čl. 39 ods. 4 Dohovoru namiesto všeobecnej úpravy premlčania v čl. 32, je preto nesprávny. Na tom nič nemení ani to, že žalovaný pripustil v určitom štádiu konania, že ide o vzťah medzi niekoľkými prepravcami. Ide tu o právnu otázku a súd má poznať právo, preto v právnej otázke nie je právny názor strany konania podstatný. Pre beh premlčacej lehoty a jej dĺžku platí preto čl. 32 ods. 1 Dohovoru a začína pri čiastočnej strate vydaním zásielky a je jednoročná.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje v celom rozsahu vecne, i z hľadiska právneho posúdenia, za správny, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný zodpovedá za vniknutú škodu spôsobenú krádežou tovaru počas jeho dopravy, že nie sú dané okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného, že je zákonom /dohovor CMR/ daný i nárok na priznanie úroku z dlžnej sumy a nárok nie je v žiadnom prípade premlčaný. Mal za to, že pre posúdenie veci bolo rozhodujúce najmä to, že žalovaný podstatnú časť škody už žalobcovi uhradil, čím svoju zodpovednosť i nárok žalobcu nepochybne uznal, keď vedomý si svojej spoluúčasti na poistení, postúpil vec na riešenie svojej poisťovni, ktorá mala zodpovednosť žalovaného za preukázanú a škodu (s výnimkou spoluúčasti žalovaného) už žalobcovi uhradila a keď žalovaný opakovane písomne uisťoval žalobcu, že zvyšok škody (rovnajúci sa jeho spoluúčasti ), sám uhradí, k čomu však doteraz nedošlo. 9.1. Posúdenie neexistencie liberačných dôvodov súdom prvej inštancie, považoval žalobca za správne a v súlade s konštantnou (i európskou) judikatúrou v daných prípadoch, podľa ktorej za krádež tovaru počas jeho prepravy až na extrémne výnimky akými je krádež tovaru priamo počas jazdy v zásade vždy zodpovedná dopravca a práve pre ten prípad je aj vždy poistený. Liberačné dôvody tak neboli preukázané a nie sú tu dané. 9.2. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný tým, že postúpil vec na riešenie svojej poisťovni a nijako nenamietal, aby táto škodu uhradila, vediac, že má s poisťovňou dohodnutú spoluúčasť vo výške 20% poistného plnenia, ktorú musí uhradiť sám, uznal, že za škodu ( v celej jej výške ) zodpovedá. Neuhradený zvyšok škody predstavujúci spoluúčasť poisteného (žalovaného) má totiž, podľa žalobcu, presne rovnaký základ čo do dôvodu vzniku ako už uhradená časť, preto tieto nemožno od seba oddeliť. 9.3. Nakoniec za správny považoval i skutkovo právny záver súdu prvej inštancie o vylúčení premlčania žalovaného nároku, keď žalovaný tovar naložil na prepravu dňa 10.4.2019, pričom dohodnutá dodacia doba nebola. Žaloba bola podaná na súd dňa 3.3.2021 a uplatnenie reklamácie dňa 16.7.2019 zastavilo plynutie premlčacej lehoty. Naviac plynutie jednoročnej premlčacej lehoty bolo ďalej predĺžené ( neplynula ) ešte celkovo 2x, a to v roku 2020 podľa § 1 z. č. 62/2020 Z.z. a následne opakovane v druhej vlne pandémie Covid 19 v roku 2021 podľa § 8 toho istého zákona. 10. Žalovaný v odvolacej replike, resp. žalobca v odvolacej duplike v podstatnom zotrvali na obsahu svojich vyjadrení v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu. 11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
12. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e), t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
14. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
17. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
18. Z hľadiska preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné vychádzať zo záveru, že v smere uplatneného nároku na náhradu škody z prepravy, je u žalovaného zodpovednosť daná. Vzhľadom na predmet konania a odvolacie námietky žalovaného, bolo primárne nevyhnutné posúdiť, či záver súdu prvej inštancie o reklamácii ako perfektnom právnom úkone je správny a to s dosahom na následné posúdenie úrokov z náhrady škody a zastavenia plynutia premlčacej lehoty. Všeobecne možno uviesť, že Dohovor CMR je ohľadne požiadaviek na reklamáciu pomerne chabý, keď z ustanovenia čl. 32 ods.
2 možno vyvodiť len to, že má byť písomná a majú k nej byť priložené doklady. Z hľadiska súčasnej judikatúry možno reklamáciu považovať za učinenú písomne i vtedy ak bola zaslaná emailom alebo faxom, pričom v smere nárokov na obsah dokumentov sa má jednať o dokumenty, ktoré preukazujú existenciu nároku a rovnako, že reklamujúca osoba môže byť v prípadnom súdnom spore aktívne legitimovaná s tým, že dopravca bude v tomto spore legitimovaný pasívne. V takomto prípade reklamácia zastaví plynutie premlčacej lehoty a to od doby keď ju dopravca odmietne a vráti doklady, ktoré boli k reklamácii priložené.
18.1. V uvedenom smere sa však odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak E. F. ako zástupca spoločnosti AtralOsecur komunikoval ( o.i. aj mailom zo 16.7.2019 ) so žalovaným v súvislosti s likvidáciou predmetnej poistnej udalosti, má sa automaticky za to, že tak činil ako zástupca žalobcu vo veci reklamácie škody. Predmetné oznámenie p. F. zo 16.7.2019 nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako reklamáciu škody u žalovaného žalobcom, a to ani s poukazom na aktivity poisťovateľa žalovaného Allianz – Slovenská poisťovňa a.s. vykonávané tiež v mene žalovaného, nakoľko aj tieto smerovali len a práve k likvidácii poistnej udalosti. Jednotlivé úkony poisťovateľov sú totiž viazané na inštitút poistného plnenia, nie na inštitút plnenia z náhrady škody.
19. V ďalšom odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie o neexistencii liberačných dôvodov. Vzhľadom na tvrdenia žalovaného v konaní (lúpež), tieto možno zaradiť v zmysle čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR medzi neprivilegované (na rozdiel od dôvodov uvedených v čl. 17 ods. 4), pričom je práve na žalovanom ako dopravcovi preukázať nielen to, že nastala okolnosť majúca povahu liberačného dôvodu, ale i kauzálny nexus, teda že škoda z tohto dôvodu vznikla. V tomto smere je nevyhnutné uviesť, že dopravca sa nemôže dovolávať ako liberačného dôvodu každého prípadu krádeže, resp. lúpeže, avšak zovšeobecnením existujúcej judikatúry je možné dôjsť k záveru, že rozhodujúcou je predovšetkým lokalita, kde k udalosti došlo, spôsob prevedenia činu a povaha prepravovanej zásielky.
19.1. Súd prvej inštancie vyvodil záver o neexistencii okolnosti vylučujúcich zodpovednosť zo záverov spoločnosti Interlloyd Averij B.V., ktorá zastupovala vlastníka prepravovaného tovaru, zo skutočnosti, že časť škody žalovaný uhradil prostredníctvom svojho poistiteľa a tiež zo Všeobecných poistných podmienok tohto poisťovateľa. Odvolací súd však nepovažuje tento právny záver súdu prvej inštancie, vychádzajúc v tomto smere z nedostatočne zisteného skutkového stavu, za správny. Ak žalovaný oznámil svojmu poisťovateľovi poistnú udalosť a ten na základe toho pristúpil k jej likvidácii a následne plneniu žalobcovi ako poškodenému, plnil si tým žalovaný len povinnosť, ktorá mu vyplývala z jeho vzťahu s poisťovateľom, nemožno však uzavrieť, že týmto plnením uznal celý nárok voči žalobcovi a rezignoval na prípadné liberačné dôvody.
19.2. Rovnako za relevantnú považuje odvolací súd námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie selektívne použil pri svojej argumentácii čl. 10 bod 5 VPP poisťovateľa žalovaného, keď síce odcitoval povinnosti dopravcu pri odstávke vozidla, avšak opomenul uviesť parkoviská publikované Medzinárodnou úniou cestnej dopravy IRU, na ktorom podľa tvrdenia žalovaného v priebehu prvoinštančného konania i v odvolaní malo dôjsť k lúpeži. Nakoniec bez akéhokoľvek vyporiadania zo strany súdu prvej inštancie zostal i návrh žalovaného, učinený tak v odpore ako aj v priebehu konania, na vypočutie svedka, vodiča vozidla A. B., a to k spôsobu prevedenia činu lúpeže, ako jednej zo skutočnosti vedúcej k posúdeniu liberačných dôvodov. Zároveň v rozpore s § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ani nevysvetlil prečo tento opakovane navrhovaný dôkaz nevykonal.
20. Z hľadiska posudzovaného premlčania je zároveň dôvodná námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne použil čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR, keď vychádzal zo záveru, že v danom prípade sa jednalo o postupnú prepravu. V tomto smere odvolací súd uvádza, že v medzinárodnej nákladnej preprave vykonávanej viacerými dopravcami prichádzajú do úvahy v zásade dva prístupy, medzi ktorými je treba rozlišovať. Pokiaľ dopravu vykonáva viacero dopravcov na základe jednej prepravnej zmluvy, kde si dopravcovia predávajú náklad, potom sa jedná o prepravu vykonávanú podľa čl. 34. Ak však ide o prepravu vykonávanú tak, že zmluvný dopravca prepravu sám nerealizuje a fakticky túto prepravu realizuje iný subjekt, sú medzi týmito dopravcami pre ich vzájomné vzťahy a postihové nároky určujúce čl. 30 a násl. Dohovoru CMR.
20.1. V danom prípade súd prvej inštancie len na základe toho, že žalovaný v priebehu konania pripustil, že ide o prepravu vykonávanú postupne niekoľkými dopravcami, uzavrel že na vzťah strán
sporu sa vzťahujú i osobitné ustanovenia o premlčaní uvedené v čl. 39 ods. 4 Dohovoru CMR namiesto všeobecnej úpravy premlčania uvedenej v čl. 32 Dohovoru CMR, čomu však skutkové zistenia nezodpovedajú. Súčasne odvolací súd, v zhode s odvolateľom konštatuje, že v časti posúdenia premlčania je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, keď z neho nie je zrejmé, kedy premlčacia lehota mala začať plynúť, kedy došlo k jej zastaveniu a kedy končila.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ( súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom ) a § 389 ods. 1 písm. c) CSP ( súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom ), vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
22. Úlohou súdu prvej inštancie, bude v ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v tomto zrušujúcom rozhodnutí a vec právne posúdiť podľa právnych záverov odvolacieho súdu a následne rozhodnúť o tom, či je uplatnená pohľadávka žalobcu oprávnená a súčasne sa presvedčivým spôsobom vysporiadať s odôvodnením rozhodnutia. Zároveň po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyporiadať sa i s podaním žalobcu zo dňa 28.9.2022, teda po vyhlásení rozsudku, v ktorom uviedol, že žalovaná pohľadávka zanikla v dôsledku jej úhrady formou vzájomného započítania.
23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
24. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).