Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/53/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: XENEX, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina, IČO: 36 416 291, zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: OLD TOWN 27 s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 54 938 619, zastúpený: JUDr. Stanislav Melišek, advokát so sídlom Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. - 46 zo dňa 04.01.2024, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -46 zo dňa 04.01.2024 potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. - 46 zo dňa 04.01.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému zákaz predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vložiť do majetku inej obchodnej spoločnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie Y. J., na Liste vlastníctva č. XXXX, a to:

- nebytový priestor č. XXXX, druh nebytového priestoru: 12 -iný nebytový priestor, ktorý sa nachádza vo vchode S. X, na 21. poschodí polyfunkčného objektu PANORAMA CITY - S. X, X so súpisným č. XXXX, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku C KN s pare. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, (právny vzťah k pozemkom je evidovaný na Liste vlastníctva Č. XXXX, katastrálne územie Y. J.), vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve vo veľkosti 4643/7300999;

- byt č. 1 -XXXX, ktorý sa nachádza vo vchode S. X, na 21. poschodí Polyf. obj. PANORAMA CITY

- S. X, X so súpisným č. XXXX, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku C KN s parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, (právny vzťah k pozemkom je evidovaný na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. J.), vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve vo veľkosti 9903/7300999;

- nebytový priestor č. XXXX, ktorý sa nachádza sa vo vchode S. X, na 2. poschodí PANORAMA CITY

- S. X,X so súpisným Č. XXXX, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku C KN s parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, (právny vzťah k pozemkom je evidovaný na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. J.), vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve vo veľkosti 500751/7300999. 1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo žalobcom opísaného skutkového stavu, že žalobca je veriteľom dlžníka - obchodnej spoločnosti PAPILOS s. r. o., IČO: 46 691 847, so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava, Slovenská republika. Medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PAPILOS s. r. o., za účasti konateľa žalovaného ako ručiteľa, bola dňa 29.06.2021 uzavretá písomná Dohoda o urovnaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej aj „“), predmetom ktorej bolo urovnanie vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Na základe Dohody o urovnaní žalobca so spoločnosťou PAPILOS s. r. o. svoje doterajšie práva a povinnosti nahradili tak, že dlh spoločnosti PAPILOS s. r. o. voči žalobcovi sa nahradil novou pohľadávkou, ktorej charakter ostal čo do podstaty nezmenený, avšak v dôsledku omeškania došlo k zmene z titulu porušenia pôvodnej splatnosti, ktorú predstavuje dlh spoločnosti PAPILOS s. r. o., a to suma 54.000,- €, splatná v termíne do 31.12.2021, suma 19.299,47 €, splatná v termíne do 31.12.2021, spolu s úrokom vo výške 13,00 % ročne zo sumy 73.299,47 € od 01.07.2021 do zaplatenia. Obchodná spoločnosť PAPILOS s. r. o. v článku II. bod 1. Dohody o urovnaní uznala pohľadávky bližšie špecifikované v prílohe č. 1 Dohody o urovnaní v celom rozsahu, vrátane ich príslušenstva. Obsahom predmetnej dohody o urovnaní bolo zároveň vyhlásenie H.. N. B. ako ručiteľa, že všetky pohľadávky žalobcu ako veriteľa, špecifikované v dohode, vrátane príslušenstva, v plnom rozsahu, resp. v ich ostávajúcej časti, uspokojí, ak ich neuspokojí sama obchodná spoločnosť PAPILOS s. r. o. Nakoľko obchodná spoločnosť PAPILOS s. r. o. svoj záväzok uhradiť dlh v zmysle uzavretej Dohody o urovnaní nesplnila, žalobca vyzval ručiteľa na úhradu dlhu z titulu ručenia v zmysle ustanovenia (ďalej aj „“), v zmysle ktorého kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 1.2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že jedným z konateľov dlžníka PAPILOS s. r. o. je štatutár žalovaného - H.. N. B., ktorý je zároveň ručiteľom dlžníka PAPILOS s. r. o. v prospech žalobcu. H.. N. B. je taktiež väčšinovým spoločníkom a konateľom spoločnosti AIRAVATA INVESTMENT s.r.o., ktorá je jediným spoločníkom žalovaného. H.. N. B. (štatutár dlžníka PAPILOS s. r. o., ručiteľ a zároveň štatutár žalovaného) bol výlučným vlastníkom nehnuteľností označených v petite návrhu. Žalobca uviedol, že lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že v súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný, ktorého štatutárom je H.. N. B., a to na základe kúpnej zmluvy V-l 8221/23 zo dňa 14.09.2023 a kúpnej zmluvy V-l 8217/2023 zo dňa 14.09.2023. Žalobca tak mal za to, že zo strany H.. N. B., ako ručiteľa za dlžníka PAPILOS s. r. o., išlo v súvislosti s prevodom majetku o snahu zbaviť sa majetku v jeho osobnom vlastníctve a zmariť tak uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorú žalobca eviduje voči dlžníkovi PAPILOS s. r. o. a tiež voči osobe H.. N. B. ako ručiteľovi. Vzhľadom na prepojenosť osoby H.. N. B. so spoločnosťami možno podľa žalobcu konštatovať, že z jeho strany išlo o konanie vopred premyslené a koordinované. H.. N. B. podľa žalobcu vedel o svojom ručiteľskom záväzku, ku ktorému sa zaviazal v rámci Dohody o urovnaní a ako konateľ dlžníka PAPILOS s. r. o. (a zároveň aj ako väčšinový spoločník a konateľ jediného spoločníka AIRAVATA INVESTMENT s.r.o.) musel podľa žalobcu tiež vedieť o tom, že dlžník PAPILOS s. r. o. si svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnil. Ďalej namietal, že takýmto konaním H.. N. B. nepochybne došlo k ukráteniu žalobcu v postavení veriteľa a k sťaženiu, prípadne až k zmareniu uspokojenia pohľadávky vo výške 73.299,47 € s jej príslušenstvom. Účelovosť konania prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z H.. N. B. na žalovaného preukazuje podľa žalobcu aj to, že uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve H.. N. B. boli zaťažené záložným právom v prospech Tatra banka, a.s. (T.-XXXX/XX zo dňa 14.04.2016, T.-XXXX/XX zo dňa 14.04.2016), pričom ako vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva, ťarcha spočívajúca v záložnom práve aj napriek odplatnému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného ostala evidovaná. Žalobca dôvodne predpokladal, že v prípade, ak by nešlo o tendenčný a účelový prevod, žiadna tretia osoba (v tomto prípade žalovaný) by nehnuteľnosti na základe odplatnej kúpnej zmluvy nechcela nadobudnúť s touto ťarchou. V súvislosti s hroziacou ujmou žalobca uviedol, Ž.P. H.. N. B., ako ručiteľ, už konal, keď kúpnou zmluvou previedol nehnuteľnosti v jeho osobnom vlastníctve na žalovaného, čím zmaril uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Zároveň uviedol, že aj naďalej mu hrozí ujma spočívajúca v tom, že žalovaný, ktorého štatutárom je tiež H.. N. B., prevedie nehnuteľnosti ďalej na ďalšiu osobu, čo opäť len skomplikuje a sťaží vymoženie nároku žalobcu, ktoré by inak bolo možné speňažením majetku H.. N. B.. Nariadením neodkladného opatrenia sa podľa žalobcu zabezpečí účel konania o návrhu vo veci samej

- zaplatenie žalovanej pohľadávky a možnosť úspešného odporovania právnemu úkonu, ktorým došlo k nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností žalovaným. Žalobca mal za to, že v opačnom prípade by mu mohla vzniknúť taká ujma, ktorú sa bude dať neskôr len veľmi ťažko reparovať, resp. by to bolo nemožné. 1.3. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení , , (ďalej aj „“). 1.4. Uviedol, že účelom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má byť podľa žalobcu zabezpečenie zaplatenia pohľadávky, ktorú má voči spoločnosti PAPILOS s. r. o., za ktorú ručí H.. N. B.. Zároveň má byť zabezpečená možnosť úspešného odporovania právnemu úkonu, ktorým došlo k

nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľností uvedených v návrhu. Opísanými krokmi H.. N. B. malo dôjsť k sťaženiu až zmareniu uspokojenia pohľadávky, teda k ohrozeniu exekúcie. Zo znenia vyplýva subsidiarita neodkladného opatrenia, čo znamená, že dôvod na vydanie neodkladného opatrenia existuje vtedy, ak žiadaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Inými slovami, zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením. Žalobca však podľa súdu prvej inštancie nepožadoval vydať zabezpečovacie opatrenie, napriek jeho zjavnej prednosti pred neodkladným opatrením, zároveň žiadnym spôsobom neosvedčil, že podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu nariadením zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené. Súd prvej inštancie bral do úvahy aj už existujúce záložné právo na predmetné nehnuteľnosti Tatra Banky a.s., ktoré v spojení s prípadným súdom nariadeným zabezpečovacím opatrením by dostatočným spôsobom zamedzil prípadnému prevodu nehnuteľností mimo majetkovú sféru H.. N. B., ktorého sa žalobca obáva a ktoré by podľa jeho názoru ohrozilo prípadnú exekúciu. 1.5. Súd prvej inštancie poukázal aj na fakt, že nemá žiadnym spôsobom preukázané ohrozenie prípadnej exekúcie. Osobný majetok - označené nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve ručiteľa - H.. N. B., sú stále v jeho majetkovej sfére, aj keď v inej forme. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať dôvody prevodu majetku z pohľadu prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu, ale jeho úlohou v takomto konaní je skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca podľa súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal ohrozenie vymoženia pohľadávky od samotného dlžníka, spoločnosti PAPILOS s. r. o. Súd prvej inštancie mal za to, že doterajšie neuhradenie pohľadávky nepreukazuje samo o sebe ohrozenie výkonu prípadnej exekúcie voči tejto spoločnosti. Ani v tomto smere, vo vzťahu k dlžníkovi, žalobca podľa neho žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že žalobca odôvodnil návrh len tým, že ručiteľ dlžníka previedol osobný majetok na obchodnú spoločnosť, ktorú vlastní spoločnosť AIRWATA INVESTMENT s.r.o., túto spoločnosť väčšinovým podielom pritom vlastní ručiteľ H.. N. B.. Tento stav podľa názoru súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodňuje vydanie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu ostalo neznáme, aké sú majetkové pomery dlžníka - spoločnosti PAPILOS s. r. o. a ručiteľa H.. N. B. a či prevod uvádzaných nehnuteľností z osobného majetku ručiteľa na obchodnú spoločnosť môže znamenať zmarenie exekúcie. Napriek presvedčeniu žalobcu, že kroky ručiteľa spojené s prevodom majetku jednoznačne súvisia s jeho snahou vyhnúť sa plneniu ručiteľského záväzku, súd prvej inštancie toto presvedčenie žalobcu nezdieľal a nepovažoval tvrdené skutočnosti o snahe vyhnúť sa plneniu zo strany ručiteľa za preukázané. 1.6. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a návrh zamietol. Žalobca podľa neho neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nepreukázal dôvodnú obavu, že v prípade úspechu v konaní by bola exekúcia ohrozená. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní je s ohľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešnou stranou žalovaný. V konaní však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu s ohľadom na ustanovenie nedoručoval ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto žalovanému nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle . Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 2.1. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo a právne posúdil prejednávanú vec, nakoľko z obsahu podaného návrhu jednoznačne vyplýva nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel nariadením zabezpečovacieho opatrenia, pretože zabezpečovacie opatrenie podľa ustanovenia nie je v danom prípade prípustné z dôvodu, že žalobca nenavrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na majetok dlžníka, ale na majetok tretej osoby (spriaznenej s dlžníkom). Z predmetného ustanovenia vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na majetkových hodnotách dlžníka, čo znamená, že návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí smerovať voči dlžníkovi žalobcu. V danom prípade však tento predpoklad nie je splnený, pretože žalovaný nie je voči žalobcovi v postavení dlžníka a z uvedeného dôvodu nie je vo veci možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosti, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve fyzickej osoby H.. N. B. ako ručiteľa, sú stále v jeho majetkovej sfére len v inej forme, je podľa žalobcu mylné. H.. N. B., ktorý je ručiteľom žalobcu, previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na obchodnú spoločnosť OLD TOWN 27 s.r.o., t. j. na žalovaného, a teda na subjekt odlišný od osoby H.. N. B.. Skutočnosť, že H.. N. B. má v spoločnosti žalovaného nepriamo majetkovú účasť cez spoločníka AIRAVATA INVESTMENT s.r.o., nemení nič na skutočnosti, že H.. N. B. previedol zo svojej majetkovej sféry nehnuteľnosti do majetkovej sféry inej osoby, čím ukrátil a zmaril možnosť uspokojenia žalobcu z majetku H.. N. B. ako ručiteľa. 2.2. Žalobca poukázal na to, že jeho zámerom pri navrhovanom neodkladnom opatrení bolo zabezpečiť prípadný výkon exekúcie v prípade úspechu žalobcu vo veci samej - v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu (prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z ručiteľa žalobcu H.. N. B. na žalovaného), nakoľko v súčasnosti je to jediný možný právny prostriedok, ktorý má žalobca k dispozícii. Mal za to, že už v podanom návrhu osvedčil ním tvrdené skutočnosti a zároveň preukázal existenciu prvku naliehavosti na požadovanej úprave právnych pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia, ktoré by pôsobilo až do rozhodnutia príslušného súdu vo veci samej, by sa podľa neho zabránilo vytvoreniu nenávratného stavu, ktorý reálne hrozí v prípade, ak sa by došlo k ďalšiemu scudzeniu alebo zaťaženiu majetku žalovaného, ktorý predstavuje jediný relevantný majetok, z ktorého môže byť žalobca uspokojený. Žalobca poukázal na to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným je osvedčená už samotnou existenciou sporu o určenie neúčinnosti zmluvy, na základe ktorej H.. N. B. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného, čím sa podľa neho zbavuje majetku, ktorý by slúžil v exekučnom konaní na uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Napadnuté uznesenie žalobca považoval zároveň za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko závery súdu prvej inštancie sú podľa neho zmätočné, nelogické a v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci. Namieta, že súd prvej inštancie pri posudzovaní jeho návrhu vôbec nebral do úvahy tvrdenia a listinné dôkazy (napríklad existencia písomnej dohody o urovnaní obsahujúca uznanie dlhu, písomná výzva ručiteľovi) ním predkladané a z napadnutého uznesenia ani nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie s týmito listinnými dôkazmi vyporiadal. Odôvodnenie napadnutého uznesenia tak podľa žalobcu nespĺňa zákonné požiadavky náležité odôvodneného rozhodnutia, čím taktiež dochádza k porušeniu práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie a tiež spravodlivé súdne rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V zmysle platnej a u´cˇinnej pra´vnej u´pravy v ustanoveniach a nasl. mo^zˇe su ´d nariaditˇ neodkladne´ opatrenie v dvoch pri´padoch, a to ak je potrebne´ bezodkladne upravitˇ pomery alebo, ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, pricˇom v danom pri´pade navrhovateľ odo^vodnˇoval svoj na´vrh potrebou bezodkladnej u´pravy pomerov. V kazˇdom pri´pade vsˇak navrhovateľ musi´ opi´sani´m rozhoduju´cich skutocˇnosti´ osvedcˇitˇ potrebu nariadenia neodkladne ´ho opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena ´ a su´cˇasne je jeho povinnostˇou v zmysle v na´vrhu na nariadenie neodkladne ´ho opatrenia opi´satˇ skutocˇnosti hodnoverne osvedcˇuju´ce do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore ´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana. V neposlednom rade je v zmysle dana´ povinnostˇ navrhovateľa pripojitˇ k na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia listiny, na ktore´ sa odvola´va. Skutocˇnostˇ, zˇe su´d v zmysle mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojedna´vania, zaklada´ potrebu vysokej presvedcˇivosti samotne´ho na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia. Povinnostˇou su´du je do^sledne vyhodnotitˇ, cˇi je na´vrh z objekti´vneho hlˇadiska presvedcˇivy ´ a cˇi dosˇlo k osvedcˇeniu vsˇetky´ch za´konom predpokladany´ch skutocˇnosti´. Za´kon uklada´ navrhovateľovi povinnostˇ hodnoverne osvedcˇitˇ nielen potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exeku´cie, ale aj do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, cˇo mo^zˇe navrhovateľ dosiahnutˇ najma¨ relevantny´mi skutkovy´mi tvrdeniami, listinny´mi do^kazmi a kvalifikovanou pra´vnou argumenta´ciou.

13. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vec dostatočne správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na právne odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje správnosť týchto dôvodov ( ).

15. V danej veci odvolací súd totožne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca dôkazné bremeno o potrebe nariadenia práve takto navrhovaného neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčil.

16. Odvolací súd má za to, že žalobca v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu takého správania žalovaného, ktoré by viedlo k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a tiež k tomu, že iba navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie ujmy žalobcovi. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil ani bezprostrednú hrozbu ujmy na jeho strane, ktorá by mu prípadným konaním žalovaného mala vzniknúť. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to, že potreba úpravy pomerov je bezodkladná, pričom ďalej je potrebné skúmať otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca odôvodnil návrh len tým, že ručiteľ dlžníka previedol osobný majetok na obchodnú spoločnosť, ktorú vlastní spoločnosť AIRWATA INVESTMENT s.r.o. Odvolací súd poukazuje na subsidiaritu ručiteľského záväzku, čo znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník, pričom v žalovanej spoločnosti, na ktorú bol prevedený majetok je s väčšinovým podielom vlastníkom ručiteľ H.. N. B.. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym, ale až sekundárnym. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ohrozenie vymoženia pohľadávky od samotného dlžníka, spoločnosti PAPILOS s. r. o. Až v takom prípade, kedy by nemohol vymožiť pohľadávku od dlžníka, nastupuje povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku žalobcu. Doterajšie neuhradenie pohľadávky zo strany dlžníka však samo o sebe nepreukazuje ohrozenie výkonu prípadnej exekúcie voči ručiteľovi. Žalobca nepreukázal, aké sú majetkové pomery dlžníka - spoločnosti PAPILOS s. r. o. a ručiteľa H.. N. B. a či prevod uvádzaných nehnuteľností z osobného majetku ručiteľa na obchodnú spoločnosť - žalovaného môže znamenať zmarenie exekúcie. Žalobca žiadnym spôsobom a ani relevantným dôkazom nepreukázal, že dlžník, resp. aj ručiteľ, má byť platobne neschopný a že by mala existovať dôvodná pochybnosť na ohrozenie nároku žalobcu.

17. Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia je nedôvodná, pretože rozhodnutie je preskúmateľné, súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite a dostatočne vysporiadal so skúmaním zákonných podmienok pre osvedčenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu, nakoľko má za to, že neosvedčil dôvodnosť tvrdených skutočností na účely vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Odvolací súd vyhodnotil všetky žalobcove skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov žalobcu a žalovaného navrhovaným spôsobom za dostatočne neosvedčené z dôvodu absencie tvrdenej hrozby vzniku možnej škody a ujmy žalobcovi. Súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď uzavrel, že žalobca nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa .

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní ( v spojení s ), avšak úspešnému žalovanému tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).