Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. XXXX/XX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária Marko, s. r. o. so sídlom v Bernolákove, Gróbska 19, IČO: 36 860 646 a I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., zastúpený JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, F. Kapisztóryho 2, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd maloleté dieťa: I. T., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 25.05.2020 a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 180 eur mesačne od 25.05.2020, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 25.05.2020 do 30.09.2020 vo výške 338 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom: I. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má p r á v o sa s maloletým dieťaťom stýkať posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.

V. Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 25.05.2020 domáhal zverenia mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti matke s tým, že on bude prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk s mal. dieťaťom počas každého párneho týždňa v mesiaci, počas letných prázdnin ako aj vianočných sviatkov. Návrh odôvodňoval tým, že s matkou mal. dieťaťa nežijú od januára 2019, kedy sa ich vzťahy zhoršili natoľko, že navrhovateľ spoločnú domácnosť opustil. Rodičovské práva a povinnosti sa realizovali na základe rodičovskej dohody, avšak v poslednom období je komunikácia s matkou dieťaťa náročná a nie je mu umožnené, aby sa v dostatočnej miere stretával s mal. dieťaťom a upevňoval s ním svoje vzťahy. Čo sa týka vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu počnúc mesiacom január 2019 prispieval na výživu mal. dieťaťa sumou 250 eur mesačne do marca 2020.

Počnúc mesiacom apríl 2020 prispieva na výživu sumou 100 eur mesačne k rukám matky z dôvodu zmeny výšky príjmu. V rovnakej výške prispieval aj na syna Z., ktorému výživné posielal priamo. Jeho finančná situácia sa zmenila a jeho hrubý príjem u zamestnávateľa dosahuje v priemere 247,79 eur mesačne.

2. Matka mal. dieťaťa sa vyjadrila v návrhu písomne podaním zo dňa 29.06.2020 (č. l. 24), v ktorom uviedla, že otec dieťaťa opustil spoločnú domácnosť v decembri 2018 a doteraz nepozná dôvod jeho odchodu. Otec pracuje na lodi a bývalo obvyklé, že sa v spoločnej domácnosti nezdržiaval dlhšiu dobu. Mala za to, že styk otca s mal. dieťaťom prebieha v poslednej dobe rovnako ako doteraz. Dieťaťu žiadnym spôsobom stretávaniu sa s otcom nebráni, mala za to, že skôr otcovo zamestnanie neumožňuje sa so synom riadne stretávať. Navrhovaný styk podľa jej názoru by nebol vyčerpaný ani na 30 %. Z jej strany nedochádzalo k žiadnym obmedzeniam ohľadne styku dieťaťa s otcom. Údaj otca o znížení mzdy považovala za nepravdivý, pretože tak ako v minulosti, aj dnes jeho mesačný príjem je cca 2 500 eur. Napriek tejto skutočnosti nežiada zvyšovať výživné na mal. dieťa nad vzájomne odsúhlasenú sumu 250 eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Z rodného listu mal. dieťaťa: I. T., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe narodení Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 140, ročník 2006, na strane 253, pod por. č. 55 mal súd preukázané, že matkou dieťaťa je U. T. a otcom I. T..

3.2 Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. -42 zo dňa 19.05.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.07.2004 súd manželstvo účastníkov rozviedol a vtedy mal. dieťa Z. T., nar. XX.XX.XXXX zveril do výchovy a opatery matky a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 500 Sk.

3.3 Zamestnávateľ otca VLADAS s. r. o. so sídlom v Nových Zámkoch, Šoltésovej 5262/15 potvrdil súdu, že otcovi mal. dieťaťa v období od 05/2019 do 04/2020 bola vyplatená čistá mzda vo výške 2 688,64 eur, čo mesačne predstavuje sumu 224 eur. Priemerný vymeriavací základ v sociálnej poisťovni za obdobie od 05/2019 do 04/2020 bol vo výške 259 eur. Podaním zo dňa 17.08.2020 zamestnávateľ otca potvrdil, že otcovi mal. dieťaťa, ktorý je u neho zamestnaný od 06.02.2017 v hotovosti vyplatil nasledovné sumy: september 2019: 1 350 eur, november 2019: 1 350 eur, január 2020: 1 305 eur, marec 2020: 1 395 eur, máj 2020: 1 350 eur a júl 2020: 1 395 eur.

3.4 Výdavky matky v súvislosti s bývaním evidované na meno matky mal. dieťaťa: U. T.: rozhlas a TV, energie 11 eur, elektrina 47 eur, mesačná záloha úhrady za užívanie bytu od 01.07.2020 vo výške 158 eur.

3.5 Čistý mesačný príjem matky za rok 2019 bol vo výške 780 eur. Čistý mesačný príjem matky za obdobie od 01/2020 do 05/2020 bol vo výške 807 eur v zmysle potvrdenia od zamestnávateľa TESCO STORES SR, a. s. Bratislava s miestom výkonu práce Supermarket Šurany

3.6 Zo správy RPPS zo dňa 17.08.2020 mal súd preukázané, že mal. dieťa sa nechce stretávať s otcom, nechce s ním komunikovať ani mu odpisovať na správy, pretože otec ubližoval mame a bratovi. Dieťa verbalizovalo aj svoje vlastné negatívne skúsenosti s otcom a sklamania, na základe ktorých s nim aktuálne odmieta akýkoľvek kontakt. I napriek snahe explorovať možnosti obnovenia aspoň minimálneho kontaktu dieťaťa s otcom, sa nepodarilo dospieť k žiadnemu styku, ktorý by bol pre dieťa prijateľný. Rodičom sa nepodarilo dospieť k dohode. Otec upravil svoj návrh a žiadal upraviť styk na jeden víkend v mesiaci. Prespatie dieťaťa v jeho domácnosti by rád nechal na dobrovoľnej báze a rozhodnutí dieťaťa. Matka aj naďalej nevedela definovať úpravu styku, ktorá by bola prijateľná pre mal. dieťa z jej pohľadu. Rodičom bola ponúknutá ďalšia odborná pomoc, ktorá je aktuálne v otvorenej rovine.

4. Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnil, že má ukončené stredné odborné učilište poľnohospodárske. Pracuje ako lodník 8 rokov s tým, že pracuje na turnusy 4 týždne v zahraničí a 4 týždne doma. Na základe toho má príjem vlastne každý druhý mesiac. K oboznámenému príjmu je potrebné pripočítať i diéty, čo spolu podľa vlastného vyhlásenia predstavuje sumu 2 100 eur. Z uvedeného príjmu toho času platí výživné na 2 deti po 100 eur, telefón 150 eur, jedná sa o osobné a

pracovné telefonáty, niekedy je to i viac, táto hodnota je vysoká, pretože je v cudzine. Konkrétne pracuje v Európe, Nemecko, Francúzsko, Holandsko. Spláca úver z roku 2004, ktorý si zobral na kúpu auta, ktoré už momentálne nemá, a keďže ho riadne nesplácal, má dohodnutý splátkový kalendár po 100 eur mesačne ešte asi na 7 rokov. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou od 08/2019 v rodinnom dome jej otca a mesačné náklady na bývanie udať nevedel. Priateľka je zamestnaná s príjmom okolo 1 100 eur. Prispieva jej náklady všeobecne na všetko sumou 200 eur. Ďalšie mesačné výdavky sú náklady na stravu a ošatenie vo výške 500 eur. V podstate si v zahraničí varí sám, občas sa stravuje v reštaurácii, podľa pracovných možností. Nie je evidovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Nevedel sa vyjadriť k výdavkom a potrebám mal. dieťaťa, pretože kým žili s matkou, jeho povinnosťou bolo finančne zabezpečiť rodinu. Žili v spoločnej domácnosti do decembra 2018, Vianoce už spolu netrávili. Príjem matky mu nebol známy a nevedel uviesť výdavky matky na bývanie. Od opustenia spoločnej domácnosti bol na lodi vkuse 4 mesiace, našetril si a na základe toho platil výživné na mal. dieťa na základe dohody vo výške 250 eur mesačne do apríla 2020. Žiadne úspory nemá. Mali s matkou dieťaťa viac peňazí, pretože pracoval 3 - 4 mesiace na lodi a doma bol 2 - 3 týždne. Od augusta 2019 pracuje tak, ako uviedol, mesiac na lodi a mesiac doma. Chce viesť i svoj súkromný život, prípadne zvažuje ukončiť prácu na lodi. Od opustenia spoločnej domácnosti bol s dieťaťom viackrát, avšak vždy za prítomnosti matky. Raz boli spolu v Nitre, kúpať sa v Podhájskej a na nákupoch v Rakúsku. Mal pocit, že mal. dieťa nechce byť s ním bez prítomnosti matky. To, kedy sa môže s dieťaťom stretávať, i hodinu mu určovala matka. Návrh s matkou nekonzultoval. Nepoprel, že dieťa je citovo viac naviazané na matku, keďže väčšinu času trávil v práci a stretnutia sú len krátke na parkovisku, avšak dieťa počas obdobia, keď žili v spoločnej domácnosti, viackrát plakalo, keď odchádzal do zamestnania. Nikdy sa nerealizoval styk s dieťaťom tak, ako uvádzal v návrhu. Deti mali zakázané sadnúť mu do auta a nemal možnosť tráviť s nimi čas. I počas obdobia, ako je doma, každý druhý mesiac deťom volal, písal im, občas ich navštívil. Predtým ako sa rozhodol podať návrh na súd, sa pýtal mal. dieťaťa, či by chcelo s ním tráviť čas a dieťa odpovedalo áno, ale nie tak často. Bol si vedomý toho, že na začiatku by dieťa nebolo schopné zvládnuť intenzitu stykov tak, ako žiadal v návrhu, na všetko je potrebný čas, nútiť ho nebude. S mal. dieťaťom sa učil, keď bolo menšie. Dieťa jeho partnerku nepozná. Víkendy by trávil s dieťaťom doma. Dieťa nikdy u neho nebolo, pretože to má zakázané. Jeho partnerka má dve mal. deti, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti, majú 12 a 7 rokov, sú to dievčatá. S dieťaťom sa počas obdobia mesiaca, keď bol doma, stretával len vtedy, keď bola matka doma alebo 15 min. na parkovisku. Pred pandémiou bol na lodi, dva mesiace bol doma a na lodi bol mesiac, 4 týždne, 28 dní. Na Slovensko prišiel 01.04.2020, dva týždne bol v karanténe a celkový čas doma bol 2 mesiace. Po absolvovaní pohovoru na RPPS otec dieťaťa navrhol upraviť styk raz do mesiaca počas víkendu, a to v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod. V ostatných častiach úpravy žiadal rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite návrhu.

4.1 Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnej reči uviedla, že s poukazom na vykonané dokazovanie ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu navrhuje upraviť styk otca s mal. dieťaťom na posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod., vzhľadom na zamietavé postoje mal. dieťaťa tak, aby v tomto čase došlo k obnovovaniu citových väzieb medzi dieťaťom a otcom. Navrhovateľ je ochotný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100 eur mesačne, i vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi, ktorú si plní. Navrhovaná výška výživného je odvodňovaná z príjmu otca, ktorý plánuje zanechať prácu, ktorú teraz vykonáva s tým, že jeho príjem je rôzny, niekoľko mesiacov príjem má a potom ho nemá.

5. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi upresnila, že ukončila stredné odborné učilište ako pánska krajčírka. Posledných 5 rokov pracuje v Tescu. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti v 12/2019 a na prelome mája a júna sa vrátil a žili spolu dva týždne, mal aj kľúče od bytu. Pri odchode zo spoločnej domácnosti si nechal doma všetky veci. Odhlásila ho z trvalého pobytu v období, keď zistila, že navrhovateľ má známosť 19.06.2019, čo tušila. Žil v podstate 2 životy. Nejedná sa o rodinný typ, pretože keď sa vrátil z lode, 85 % času trávil s kamarátmi. Ak odišiel na pivo, nevrátil sa aj 2dni. Nikdy neboli schopní plánovať ani dovolenku, raz boli v Trávnici, čo nebolo tiež isté, pre správanie navrhovateľa. Čas strávený v práci si určoval navrhovateľ, napríklad v roku 2017 bol na lodi 6 mesiacov. Od 06/2019 otec neprejavil o deti záujem vôbec celé prázdniny, až v 09/2019. Mal. dieťa veľmi zle znášalo danú situáciu, psychicky sa zrútilo, odborníka nevyhľadala, o otcovi sa začali rozprávať až keď začal prejavovať záujem. V žiadnom prípade nechce brániť otcovi v styku s dieťaťom, je však potrebné, aby si na seba zvykli a musí mať záujem i mal. dieťa. Dieťa informovala o prebiehajúcom konaní a uviedlo, že i v poslednej sms-ke napísalo otcovi, že nechce s ním byť tak často. Od 19.06.2019 otec prejavil záujem o dieťa asi 5x. Jej čistý mesačný príjem podľa vlastného vyhlásenia je 650 eur, z ktorého

platí náklady na bývanie 158 eur, zálohové platby elektrinu 47 eur, TV a plyn 10 eur, splátka hypotéky 173 eur, ktorú si zobrali v roku 2017 na kúpu bytu od jej matky a vyrovnanie dlžôb. Splátka úveru na auto 124 eur, ktoré bolo zakúpené v roku 2017 za kúpnu cenu 8 000 eur, úver 10 000 eur, BMW 360E rok výroby 2005. Ešte platí telefón pre seba a staršieho syna 54 eur. Žiadne úspory nemá, ale nič im nechýba. Mal. dieťa v septembri nastúpi do 9. ročníka ZŠ v D.. Výdavky v súvislosti so školou: ZRPŠ 25 eur, triedny fond 15 eur, školské pomôcky 15 eur. Dieťa navštevovalo počítačový krúžok a doučovanie z matematiky v škole, čo sa nedoplácalo. Mesačné výdavky na dieťa 250 eur. Požaduje takéto výživné preto, že by dieťaťu šetrila do budúcnosti na strednú školu. Je pravdou, že otec zaplatil výživné vo výške 250 eur od 01/2019 do 04/2020. Od 05/2020 začal platiť 100 eur, vždy sa jednalo o jeho rozhodnutie. Nie je možné realizovať styk tak, ako si to otec predstavuje, že zavolá, aby boli vždy v pohotovosti, pretože i oni majú svoj program. Ak otec zavolá včas a uvedomí si, že má dieťa, ktoré sa bude s ním chcieť stretnúť, nemá výhrady voči stretávaniu. Návrh na úpravu styku otca považuje za nereálny, pretože počas 13 rokov nestrávil čas s deťmi v takom rozsahu. Vždy mal za to, že keď príde domov, deti tam budú. Otec sa vyjadroval, že on zarábal peniaze a ona sa má starať. Má vedomosť o tom, že keď otec uzatváral zmluvu v roku 2017, bola tam uvedená suma okolo 220 eur, avšak na účet mu chodili sumy aj vo výške 2 500 eur. Je pravdou, že počas spolužitia sa stalo, že otec nepracoval a v tom čase príjem nemal. Mal snahu nájsť brigádu, k čomu však nikdy neprišlo. Žijú v spoločnej domácnosti s jej matkou, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 340 eur. Je pravdou, že otec rešpektoval názory dieťaťa, keď sa nechcelo s ním stretnúť. Ona však dieťa prehovárala, že je potrebný kontakt, lebo otec ich chce vidieť. Matka mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedla, že ona nedokáže viacej pôsobiť na dieťa, aby bolo ochotné sa stretávať s otcom a záujem otca 2x za 5 týždňov považuje za nedostatočný. Starší syn Z. študuje v Bratislave na VŠ STU 3 ročník v akad. roku 2020/2021. Výdavky: internát 80 eur, internet 12 eur, strava do 100 eur. Okrem toho bežné výdavky na oblečenie a hygienické potreby. Záujmy a aktivity popri štúdiu nemá, pretože to nestíha. Súhlasí so zverením mal. dieťaťa do jej starostlivosti, žiada otca zaviazať na platenie výživného vo výške 250 eur a styk neupraviť.

5.1 Právny zástupca matky mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že mal. dieťa nemá záujem o styk s otcom. Matka nebráni tomu, aby sa dieťa s otcom stretávalo a i vzhľadom na pracovné povinnosti otca navrhol, aby styk upravený nebol. V prípade záujmu mal. dieťaťa sa bude styk realizovať operatívne, pretože matka tomu nebráni. Navrhovanú výšku výživného 100 eur považuje za nedostatočnú, pretože otec doposiaľ svoju prácu vykonáva a sám uviedol, že jeho príjem je i 2 100 eur. Pri určení výživného je súd povinný prihliadnuť i na osobnú starostlivosť, ktorú v celom rozsahu vykonáva matka. Navrhované výživné vo výške 100 eur nepokryje ani 1/3 nákladov mal. dieťaťa a preto žiada určiť výživné vo výške 250 eur.

6. Súd vypočul mal. dieťa, ktoré uviedlo, že býva s maminou a so svojim bratom. Chodí do školy v D.. Od septembra bude deviatak. Chce byť kuchárom. Bolo mu však povedané, že má postavu na to, že by mohol boxovať. Väčšinu času trávi doma na počítači. Vlani chodil so spolužiačkami ku kamarátovi. Cez tieto prázdniny je to už menej. V podstate sú v triede kamaráti všetci, ale dievčatá von nevolal. Nemá ani jedného najlepšieho kamaráta, všetci sú dobrí, rovnakí kamaráti. Myslí si, že ak by ohlásil nejakého spolužiaka, išiel by s ním. Bicyklovať sa chodil s dvoma spolužiakmi a troma ich kamarátmi. Cez tieto prázdniny sa ešte bicyklovať nebol. Večer niekedy nevie zaspať a zaspáva až okolo 3 - 4 nadránom. Je pravdou, že málo chodí von. Ak sa viac hýbe, je mu lepšie. Pomáha mamine aj babke, ktorá má problémy s nohami. Babka s nimi býva v spoločnej domácnosti stále, pretože nechce ísť do domova. Varí mamina, brat alebo oni dvaja s bratom. S ocinom sa nechce stretávať preto, čo urobil jemu a mamine. Ocino podľa neho vždy pil a bude piť, neprestal piť ani kvôli nemu ako mu to sľúbil. Ocino bol tiež pod vplyvom alkoholu, kričal, mamina mu dala facku, aby sa ukľudnil a on by ju bol zbil, keby tam nebol jeho ujo. On bol vtedy tiež v izbe. Chcel by sa s ocinom stretávať len na parkovisku. V žiadnom prípade u otca prespať nechce, nevie, kde býva, nepozná jeho rodinu. Ak by mal tráviť čas s otcom, tak chce byť iba s ním, aby sa venoval iba jemu, pretože doteraz tomu tak nebolo. Páčilo by sa mu, keby chodili do kina, navštevovali rôzne reštaurácie, keďže chce byť kuchárom, prípadne by prichádzalo do úvahy napr. športovanie, basketbal a športy vzhľadom na jeho váhu primerané. Bol by ochotný byť s otcom cez víkend v sobotu dlhšie, v nedeľu kratšie, i kvôli škole. Ak by zmenil svoj názor, otcovi to určite povie. Nechce odpovedať otcovi na správy, na začiatku súhlasí len s tým jedným víkendom do mesiaca. Ak by s niečím nebol spokojný, určite to povie ocinovi aj mamine. Chce sa s otcom rozprávať len osobne, nie cez siete a mobil. Momentálne hodnotí prístup otca k nemu známkou 5 a chcel by, aby sa to zmenilo na 3. Je si vedomý, že to musí byť i za jeho účasti. Dá otcovi šancu a niečo budú skúšať. V televízii zvykne pozerať rozprávky, napr. tučniaci z Madagaskaru. Chcel by ísť i do 3D, 5D kina. Videl iba 3D kino.

7. Kolízny opatrovník mal. v záverečnej reči uviedol, že ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu po vykonanom dokazovaní navrhuje mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 200 eur vzhľadom na jeho finančné možnosti ako aj zohľadnenú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi. Príjem otca je postačujúci na úhradu výživného. Styk navrhuje upraviť na posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že obaja rodičia sú povinní popracovať na tom, aby sa obnovili vzťahy medzi otcom a mal. dieťaťom.

8.Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

13. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá . Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. -15).

14. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

16. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. ).

17. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

29.Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov otec mal. dieťaťa podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, pretože takto to navrhoval i navrhovateľ, t. j. otec dieťaťa a matka s návrhom v tejto časti súhlasila. Súd mal preukázané, že matka sa o mal. dieťa stará od narodenia, poskytuje mu každodennú starostlivosť a opateru a zo strany otca neboli uvedené žiadne výhrady. V neposlednom rade otec pracuje v zahraničí na turnusy, kde sa zdržiava každý druhý mesiac minimálne po dobu jedného mesiaca. Z týchto dôvodov súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti (nie spätne). Zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, pretože neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Táto časť návrhu medzi rodičmi sporná nebola.

29.1 Rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške výživného, pretože otec navrhoval určiť výživné vo výške 100 eur a matka sa domáhala určenia výživného vo výške 250 eur v zmysle ich dohody. Z predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrenia otca mal súd preukázané, že minimálny príjem otca mesačne je vo výške 1 050 eur, aj keď to jednoznačne nevyplýva z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, pretože sám otec uznal, že jeho príjem je aj 2 100 eur na 2 mesiace a nijakým spôsobom sa nesnažil vyvrátiť a brániť sa vyjadreniu matky, že jeho príjem u rovnakého zamestnávateľa od roku 2017, keď spolu žili bol i vo výške 2 500 eur. Súd pri určení výživného vychádzal z finančných možností otca v čase rozhodovania súdu, kedy jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1 050 eur, čo uznal a nepoprel. K tomuto číslu sa blíži i súčet jeho príjmu, ktorý predložil zamestnávateľ, pretože ak čistý mesačný príjem za obdobie 05/2019 do 04/2020 predstavoval sumu 224 eur a za rovnaké obdobie mu bol vyplatený ďalší príjem v hotovosti: september 2019: 1 350 eur, november 2019: 1 350 eur, január 2020: 1 305 eur, marec 2020: 1 395 eur, máj 2020: 1 350 eur a júl 2020: 1 395 eur, čo v priemer na mesiac predstavuje sumu 679 eur. Ak z uvedeného príjmu, ktorý otec uznal vo výške 1 050 eur mesačne, zaplatí výživné vo výške 180 eur mesačne a výživné vo výške 250 eur mesačne na plnoletého syna, ktorý študuje na vysokej škole, zostane mu suma rovnajúca sa minimálnej mzde za rok 2020 vo výške 570 eur. Z uvedeného príjmu bude otec schopný pokryť svoje ďalšie uvádzané výdavky týkajúce sa bývania, telefónu a stravovania sa v zahraničí, ktoré však nijakým spôsobom nevydokladoval. Súd nepopiera, že otec je povinný prispievať na náklady na bývanie a môže mať zvýšené výdavky na stravu a telefón, avšak je potrebné podotknúť, že tieto zvýšené výdavky na stravu má len každý druhý mesiac a podľa názoru súdu sú neprimerane vysoké a neadekvátne. Na jednej strane otec navrhoval výživné na mal. dieťa vo výške 100 eur, z ktorého majú byť pokryté náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby ako aj v súvislosti so školou, z čoho by stravná jednotka na dieťa na jeden deň predstavovala len 3 eurá bez ďalších nákladov. Otec uviedol, že jeho náklady na stravu a ošatenie predstavujú mesačne 500 eur, čo by bolo v priemere na deň 17 eur. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a odzrkadľuje i životnú úroveň rodiča. Po zaplatení výživného a výdavkov v súvislosti s bývaním a nákladov na stravu a ošatenie, zostane otcovi dieťaťa suma, ktorú má len pre seba, avšak u matky sa uvedená čiastka delí medzi 3 osoby. Z uvedeného je nepochybné, že životná úroveň na strane otca je určite vyššia. Tvrdenia otca, že má v úmysle skončiť s takouto prácou v zahraničí, súd zatiaľ považuje za irelevantné v čase rozhodovania súdu, kedy je nepochybné, že otec je zamestnaný a preukázateľný príjem má. Súd zároveň dáva do pozornosti ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výživného súd vychádzal i z potrieb mal. dieťaťa, to znamená z výdavkov, ktoré boli preukázané a to v súvislosti so školou: ZRPŠ 25 eur, triedny fond 15 eur, školské pomôcky 15 eur. Jedná sa o jednorazové výdavky, ktoré po rozpočítaní predstavujú sumu 6 eur mesačne. Okrem toho sú to súdu známe výdavky v súvislosti so začiatkom školského roka, s dôrazom na to, že dieťa nastúpilo do 9. ročníka ZŠ. Okrem výdavkov v súvislosti so školou sú to bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Súd uvedenú sumu matkou vo výške 250 eur mesačne uznal za primeranú s tým, že započítal do nej i alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 60 eur. Ak otec zaplatí určené výživné vo výške 180 eur a matka prispeje na výživu mal. dieťaťa sumou 70 eur, pretože súd zohľadnil jej každodennú starostlivosť, k čomu je potrebné pripočítať rodinné prídavky, bude matka schopná pokryť výdavky mal. dieťaťa v celom rozsahu tak, aby bol zabezpečený zdravý vývoj mal. dieťaťa po každej stránke. Čistý mesačný príjem matky predstavuje sumu 807 eur v roku 2020, z ktorého matka platí náklady na bývanie: mesačné zálohové úhrady 158 eur, elektrina 47 eur, TV a plyn 10 eur. Splátka hypotéky 173 eur a splátka auta 124 eur. Po zaplatení týchto výdavkov, zostane jej suma vo výške 296 eur, avšak v spoločnej domácnosti s nimi býva i stará matka mal. dieťaťa, ktorá sa

má rovnako podieľať na nákladoch na bývanie, min. vo výške 1/4, t. j. 60 eur. Ak k zostatku príjmu matky vo výške 296 eur súd pripočíta príspevok starej matky do nákladov na bývanie, matke zostane mesačne suma 356 eur pre 3 osoby. Pri určovaní výživného súd rovnako zohľadnil i ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému synovi. V neposlednom rade súd poznamenáva, že súdu neunikla pozornosti tá skutočnosť, že ak otec dieťaťa pracuje v mesačných turnusoch, t. j. mesiac je v práci v Európe na lodi a mesiac je doma, má počas tohto obdobia možnosť privyrobiť si brigádnicky, pretože neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mu tomu bránili, napr. zdravotné. Zároveň ani matka nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno v časti zvýšených výdavkov na mal. dieťa, pre ktoré by mal otec prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Záverom súd poznamenáva, že otec v návrhu udával pokles jeho prímov na sumu 247,29 brutto, čím dôvodil aj zníženú sumu platenia výživného na obe deti, čo v nijakom prípade pravdivé nebolo a nie je i s poukazom na jeho vyjadrenie a listinné dôkazy. Otec dieťaťa nemal žiadne výdavky nad rámec výživného , v súvislosti so stretávaním sa s mal. dieťaťom , pretože styk sa nerealizoval.

29.2 Zročné výživné za obdobie od 25.05.2020 do 30.09.2020 vo výške 338 eur, ktoré pozostáva zo sumy 18 eur (za 7 dní v mesiaci máj 2020) a zo sumy 320 eur (za mesiace jún až september 2020, 4 x 80 eur), kde súd vychádzal z toho, že otec doteraz platil výživné vo výške 100 eur, ktoré bolo riadne zaplatené a vyrovnané, tak ako to rodičia potvrdili a zročné výživné predstavuje len rozdiel určeného výživného. Súd povolil zročné výživné otcovi mal. dieťaťa splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne podľa s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec mal. dieťaťa z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy.

29.3 Rodičia mal. dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s mal. dieťaťom vzhľadom na návrh otca ani potom ako absolvovali pohovor na RPPS, i napriek tomu, že otec upresnil svoj návrh a snažil sa prispôsobiť vzniknutej situácii medzi ním a dieťaťom tak, aby v rámci navrhovaného styku počas jedného víkendu v mesiaci bez prespatia mohlo dôjsť k obnovovaniu a rozvíjaniu narušených vzťahov a citových väzieb. Matka nemala výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom. Vo svojej výpovedi uvádzala, že je potrebné, aby bol styk zadefinovaný, aby sa naň mohla pripraviť ona i dieťa. Po vykonanom dokazovaní však navrhla styk neupraviť, prípadne ponechať to na dieťa. S takýmto názorom matky sa súd v žiadnom prípade nestotožnil, pretože dokazovaním neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by nebolo potrebné styk upraviť, keďže sa rodičia dohodnúť nevedeli a dohodu neuzavreli. Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom i s poukazom na vyjadrenie dieťaťa tak, že zohľadnil i pracovné povinnosti otca s tým, že otec má právo sa s dieťaťom stýkať posledný víkend v mesiaci, v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.00 hod. do 18.00 hod., pretože dieťa vôbec nepozná rodinu otca, ani matke nie je známe prostredie, kde otec žije, preto nebolo v záujme dieťaťa, aby dieťa u otca i prespalo a v neposlednom rade dieťa s tým vôbec nesúhlasilo. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71]. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. - bod 16, , ). Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb

v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a ]. Pri úprave styku súd postupoval v súlade vyššie uvedených rozhodnutí, kde zohľadnil i vyslovený záujem mal. dieťaťa, a preto styk upravil tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).