Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-208-2019.pdf
PDF · 91.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/208/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcov: 1/ N.. L. U., S.., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 2/ N.. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 3/ N.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, zastúpených Ing. Pavlom Sidóm, CSc., nar. 06.01.1955, bytom 935 27 Podlužany 228, proti žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, so sídlom Rázusova 2A, 949 01 Nitra, IČO: 37 861 298, o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/31/2014-343 zo dňa 26.06.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/, 2/, 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ sumu 4.872,52 eura za obdobie od 05.10.2012 do 31.12.2018 do troch dní od právoplatnosti rozsudku nasledovne : žalobcom 1/, 2/ sumu 98,25 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 98,25 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 402,32 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 402,31 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 390,15 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 390,15 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,65 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,66 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,35 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,35 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2018 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2018 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 1,06 eura denne od 01.01.2019 do 26.06.2019 a žalovanému 3/ sumu 1,06 eura denne od 01.01.2019 do 26.06.2019, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/, 2/, 3/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa po zmene petitu žalobou domáhali zaplatenia sumy 4.872,52 eura s príslušenstvom titulom náhrady za užívanie pozemku v ich vlastníctve za obdobie od 05.10.2012 do 31.12.2018 a sumy 2,12 eura denne od 01.01.2019 do vyhlásenia rozsudku. Svoj návrh odôvodnili
tým, že na pozemku v ich vlastníctve sa nachádza stavba cesty II/564 vo vlastníctve žalovaného, ktorý s nimi odmieta uzatvoriť nájomnú zmluvu a zaplatiť im za užívanie pozemku, a to napriek tomu, že už v minulosti za užívanie pozemku za obdobie od 01.01.2009 do 04.10.2012 plnil na základe rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11C/224/2010-253 zo dňa 04.10.2012.
3. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz I. súd zistil, že žalobcovia 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1-ica a žalobca 3/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ica parc. č. XXXXX/X o výmere 771 m2 zastavané plochy a nádvoria. Na celej výmere tohto pozemku je postavená inžinierska stavba
- štátna cesta II/564 vo vlastníctve žalovaného. Z konania vedenom na pod sp. zn. 11C/224/2010 mal súd za preukázané, že pozemok, za užívanie ktorého sa žalobcovia domáhajú náhrady, je pozemkom nachádzajúcim sa po stavbou cesty, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného podľa osobitných predpisov a vzťahuje sa naň zákon č. 66/2009 Z. z.. Žalobcovia preukázali, že užívanie ich pozemku žalovaným trvá aj naďalej a oni ako vlastníci ho nemajú možnosť žiadnym spôsobom využívať. Keďže zákon č. 66/2009 Z. z., na základe ktorého vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného k pozemku v spoluvlastníctve žalobcov, neupravuje poskytovanie náhrad za zákonné vecné bremená, je potrebné pri ich určovaní vychádzať z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 Občianskeho zákonníka.
4. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobcom patrí náhrada za nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, pretože obmedzenie trvá aj naďalej, pričom žalovaný mimosúdne výzvy žalobcov na zaplatenie náhrad odmieta. Pri vyčíslení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Martina Hrnčiara zo dňa 01.06.2016, voči ktorému žalovaný nemal žiadne námietky. Súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania počnú od 01.01. nasledujúceho roka, keďže žalobcovia vyzývali žalovaného na zaplatenie náhrad vždy k 31.12. kalendárneho roka. Napriek žiadosti žalovaného o odpustenie platenia úrokov z omeškania z dôvodu investícií nemalých finančných prostriedkov do opravy a údržby ciest, bol súd toho názoru, že žalobcovia majú nárok aj na úrok z omeškania, pretože žalovaný sa počas celého konania odmietal so žalobcami dohodnúť a striktne odmietal ich návrhy na mimosúdnu dohodu aj pred začatím konania. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 128 ods. 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 4 zákona č. 40/1992 Zb. Ústavy SR, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa úspechu vo veci s odkazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Cestný majetok nadobudol v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a následne na základe „Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok, spísaný v súlade s § 24b ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Neprešla však na neho povinnosť vyplácať náhrady za pozemky pod cestami II. a III. triedy vo vlastníctve tretích osôb. Je nespravodlivé požadovať od neho, aby usporadúval majetkové vzťahy jednotlivých subjektov. Cesty II. a III. triedy slúžia verejnému záujmu, majú celospoločenský charakter a rovnakou mierou slúžia aj pre potreby žalobcov. On nemá z užívania cesty žiadny prospech, má povinnosť sa o cestu starať, udržiavať ju a opravovať, aby bola zjazdná a bezpečná pre širokú verejnosť. Vlastnícke právo k cestám, ktoré boli delimitované na VÚC a obce je celospoločenským problémom, ktorý sa aktívne nerieši a domnieva sa, že je nespravodlivé požadovať od neho neprimerané finančné náhrady. Nesúhlasí ani s platením úroku z omeškania, pretože ide o majetok, ktorý mu bol delimitovaný bez toho, aby boli pozemky pod cestami finančne a majetkovoprávne vysporiadané. Poukázal na skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti má zriadené vecné bremeno vo verejnom záujme, z čoho vyplýva pre vlastníka pozemku daňové zvýhodnenie, čo súd nezohľadnil. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. nerieši poskytnutie náhrady jednorazovej ani opakovanej. Zákon v § 2 upravuje spôsoby majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami, ktorých sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom vyšší územný celok. Je toho názoru, že zásah do pokojného užívania majetku musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného záujmu a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca, ako vlastníka pozemku. Žalobcovia, ktorí nadobudli pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2008, museli mať vedomosť, že na pozemku sa je
postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Je toho názoru, že primeranú náhradu za užívanie pozemku už poskytol. Nie je možné uprednostňovať vlastnícke právo jednotlivca ako vlastníka pozemku a znevýhodňovať jeho ako vlastníka cestných komunikácií - stavby, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov. Potvrdenie opakovaného peňažného plnenia pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo verejnom záujme pre súkromných vlastníkov pozemkov, by mohlo vážne ohroziť a znevýhodniť postavenie vlastníkov cestných komunikácií v rámci celej Slovenskej republiky.
6. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že na základe Delimitačného protokolu prešli na žalovaného spolu s vlastníctvom nehnuteľného majetku aj súvisiace práva a povinnosti. Sám žalovaný v odvolaní uvádza, že je v každom jednom prípade vopred neúspešný a musí znášať finančné uspokojenie požiadaviek oprávnených. Z toho vyplýva, že žalovaný sa nepoučil ani po viacerých neúspešných konaniach, a napriek tomu odmieta mimosúdne plnenia a opakovane zaťažuje súdy. Nimi požadované úroky z omeškania považujú za nárok v súlade so zákonom, ktorý nijako nelimituje skutočnosť, že žalovaný sa stará o svoju stavbu cesty II/564. V závere poukázali na ustanovenia § 128 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, o ktoré opierajú svoj nárok.
7. K vyjadreniu žalobcov žalovaný uviedol, že súčasťou delimitačného protokolu neboli žiadne práva a povinnosti, ktoré by súviseli s prechodom práv a povinností, pretože delimitácia sa uskutočnila v súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých práv a povinností zo štátu na vyšší územný celok. Má za to, že súd v rámci svojej pôsobnosti a pri zohľadnení predmetu konania je oprávnený zohľadniť výšku úroku z omeškania, najmä zohľadniť, že ide o nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami, ktoré by moli byť účelnejšie vynaložené. K stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemku a určeniu ceny náhrady za jednotlivé obdobia znaleckým posudkom č. 11/2016 nemá pripomienky. Tie vznáša len vo vzťahu k úrokom z omeškania.
8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili aj žalobcovia, ktorí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:
10. V prejednávanej veci sa žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci domáhajú náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba cesty II/564 vo vlastníctve žalovaného. Stavba prešla do vlastníctva žalovaného na základe zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zákon č. 66/2009 Z. z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky podľa osobitných predpisov (zákonom č. 135/1961 Zb., č. 138/1991 Zb. a 446/2001 Z. z.).
11. Podľa čl. I § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 2 ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu
12. Podľa čl. I § 3 ods. 1 konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Podľa ods. 4 pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu
13. Podľa čl. I § 4 ods. 1 ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ods. 2 vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
14. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že vlastník pozemku nemá žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým vecným bremenom. Je na výlučnej dobrej vôli užívateľa pozemku a vlastníka stavby, či vlastníkovi pozemku poskytne náhradný pozemok alebo sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (zákon č. 330/1991 Zb.). Ak „zákon č. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 zo dňa 23.04.2015).
15. Ustanovenie § 4 citovaného zákona predpokladá v prospech vlastníka stavby vznik práva k pozemku zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom odkazuje na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2008 z 21.12.2009 vyplýva, že „ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu“. Tak ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.
16. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalobcovia majú nárok na náhradu za nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva, a to aj opakovane, pokiaľ nebudú vlastnícke vzťahy usporiadané tak ako predpokladá zákon č. 66/2009 Z. z. v ustanoveniach čl. I § 2 a § 3. Vo vzťahu k úrokom z omeškania je potrebné uviesť, že úrok má veriteľ právo požadovať, ak je druhá strana s plnením peňažného dlhu v omeškaní (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol s plnením náhrad v omeškaní, a napriek snahe žalobcov dohodnúť sa mimosúdne, k dohode nedošlo, a to ani pred podaním samotnej žaloby a ani počas prebiehajúceho súdneho konania. Plateniu úrokov z omeškania sa môže žalovaný vyhnúť len včasným plnením náhrad za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie žalovaného preto odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie z tohto dôvodu potvrdil.
18. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže žalobcom žiadne trovy (ani na poštovnom) nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa im nárok na ich náhradu nepriznáva.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).