Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/208/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcov: 1/ N.. L. U., S.., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 2/ N.. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 3/ N.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, zastúpených Ing. Pavlom Sidóm, CSc., nar. 06.01.1955, bytom 935 27 Podlužany 228, proti žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, so sídlom Rázusova 2A, 949 01 Nitra, IČO: 37 861 298, o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -343 zo dňa 26.06.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/, 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ sumu 4.872,52 eura za obdobie od 05.10.2012 do 31.12.2018 do troch dní od právoplatnosti rozsudku nasledovne : žalobcom 1/, 2/ sumu 98,25 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 98,25 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 402,32 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 402,31 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 390,15 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 390,15 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2015 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,65 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,66 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,35 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,35 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2018 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2018 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 1,06 eura denne od 01.01.2019 do 26.06.2019 a žalovanému 3/ sumu 1,06 eura denne od 01.01.2019 do 26.06.2019, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/, 2/, 3/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa po zmene petitu žalobou domáhali zaplatenia sumy 4.872,52 eura s príslušenstvom titulom náhrady za užívanie pozemku v ich vlastníctve za obdobie od 05.10.2012 do 31.12.2018 a sumy 2,12 eura denne od 01.01.2019 do vyhlásenia rozsudku. Svoj návrh odôvodnili

tým, že na pozemku v ich vlastníctve sa nachádza stavba cesty II/564 vo vlastníctve žalovaného, ktorý s nimi odmieta uzatvoriť nájomnú zmluvu a zaplatiť im za užívanie pozemku, a to napriek tomu, že už v minulosti za užívanie pozemku za obdobie od 01.01.2009 do 04.10.2012 plnil na základe rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -253 zo dňa 04.10.2012.

3. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz I. súd zistil, že žalobcovia 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1-ica a žalobca 3/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ica parc. č. XXXXX/X o výmere 771 m2 zastavané plochy a nádvoria. Na celej výmere tohto pozemku je postavená inžinierska stavba

- štátna cesta II/564 vo vlastníctve žalovaného. Z konania vedenom na pod sp. zn. mal súd za preukázané, že pozemok, za užívanie ktorého sa žalobcovia domáhajú náhrady, je pozemkom nachádzajúcim sa po stavbou cesty, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného podľa osobitných predpisov a vzťahuje sa naň . Žalobcovia preukázali, že užívanie ich pozemku žalovaným trvá aj naďalej a oni ako vlastníci ho nemajú možnosť žiadnym spôsobom využívať. Keďže , na základe ktorého vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného k pozemku v spoluvlastníctve žalobcov, neupravuje poskytovanie náhrad za zákonné vecné bremená, je potrebné pri ich určovaní vychádzať z SR a .

4. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobcom patrí náhrada za nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, pretože obmedzenie trvá aj naďalej, pričom žalovaný mimosúdne výzvy žalobcov na zaplatenie náhrad odmieta. Pri vyčíslení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Martina Hrnčiara zo dňa 01.06.2016, voči ktorému žalovaný nemal žiadne námietky. Súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania počnú od 01.01. nasledujúceho roka, keďže žalobcovia vyzývali žalovaného na zaplatenie náhrad vždy k 31.12. kalendárneho roka. Napriek žiadosti žalovaného o odpustenie platenia úrokov z omeškania z dôvodu investícií nemalých finančných prostriedkov do opravy a údržby ciest, bol súd toho názoru, že žalobcovia majú nárok aj na úrok z omeškania, pretože žalovaný sa počas celého konania odmietal so žalobcami dohodnúť a striktne odmietal ich návrhy na mimosúdnu dohodu aj pred začatím konania. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia , , SR, o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . O trovách konania rozhodol podľa úspechu vo veci s odkazom na , , (ďalej len „“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (, ). Cestný majetok nadobudol v zmysle o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a následne na základe „Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok, spísaný v súlade s o pozemných komunikáciách. Neprešla však na neho povinnosť vyplácať náhrady za pozemky pod cestami II. a III. triedy vo vlastníctve tretích osôb. Je nespravodlivé požadovať od neho, aby usporadúval majetkové vzťahy jednotlivých subjektov. Cesty II. a III. triedy slúžia verejnému záujmu, majú celospoločenský charakter a rovnakou mierou slúžia aj pre potreby žalobcov. On nemá z užívania cesty žiadny prospech, má povinnosť sa o cestu starať, udržiavať ju a opravovať, aby bola zjazdná a bezpečná pre širokú verejnosť. Vlastnícke právo k cestám, ktoré boli delimitované na VÚC a obce je celospoločenským problémom, ktorý sa aktívne nerieši a domnieva sa, že je nespravodlivé požadovať od neho neprimerané finančné náhrady. Nesúhlasí ani s platením úroku z omeškania, pretože ide o majetok, ktorý mu bol delimitovaný bez toho, aby boli pozemky pod cestami finančne a majetkovoprávne vysporiadané. Poukázal na skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti má zriadené vecné bremeno vo verejnom záujme, z čoho vyplýva pre vlastníka pozemku daňové zvýhodnenie, čo súd nezohľadnil. Ustanovenie nerieši poskytnutie náhrady jednorazovej ani opakovanej. Zákon v upravuje spôsoby majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami, ktorých sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom vyšší územný celok. Je toho názoru, že zásah do pokojného užívania majetku musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného záujmu a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca, ako vlastníka pozemku. Žalobcovia, ktorí nadobudli pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2008, museli mať vedomosť, že na pozemku sa je

postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Je toho názoru, že primeranú náhradu za užívanie pozemku už poskytol. Nie je možné uprednostňovať vlastnícke právo jednotlivca ako vlastníka pozemku a znevýhodňovať jeho ako vlastníka cestných komunikácií - stavby, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov. Potvrdenie opakovaného peňažného plnenia pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo verejnom záujme pre súkromných vlastníkov pozemkov, by mohlo vážne ohroziť a znevýhodniť postavenie vlastníkov cestných komunikácií v rámci celej Slovenskej republiky.

6. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že na základe Delimitačného protokolu prešli na žalovaného spolu s vlastníctvom nehnuteľného majetku aj súvisiace práva a povinnosti. Sám žalovaný v odvolaní uvádza, že je v každom jednom prípade vopred neúspešný a musí znášať finančné uspokojenie požiadaviek oprávnených. Z toho vyplýva, že žalovaný sa nepoučil ani po viacerých neúspešných konaniach, a napriek tomu odmieta mimosúdne plnenia a opakovane zaťažuje súdy. Nimi požadované úroky z omeškania považujú za nárok v súlade so zákonom, ktorý nijako nelimituje skutočnosť, že žalovaný sa stará o svoju stavbu cesty II/564. V závere poukázali na ustanovenia , a SR, o ktoré opierajú svoj nárok.

7. K vyjadreniu žalobcov žalovaný uviedol, že súčasťou delimitačného protokolu neboli žiadne práva a povinnosti, ktoré by súviseli s prechodom práv a povinností, pretože delimitácia sa uskutočnila v súlade so o prechode niektorých práv a povinností zo štátu na vyšší územný celok. Má za to, že súd v rámci svojej pôsobnosti a pri zohľadnení predmetu konania je oprávnený zohľadniť výšku úroku z omeškania, najmä zohľadniť, že ide o nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami, ktoré by moli byť účelnejšie vynaložené. K stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemku a určeniu ceny náhrady za jednotlivé obdobia znaleckým posudkom č. 11/2016 nemá pripomienky. Tie vznáša len vo vzťahu k úrokom z omeškania.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili aj žalobcovia, ktorí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , účinného od 1. júla 2016, ďalej len „“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. V prejednávanej veci sa žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci domáhajú náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba cesty II/564 vo vlastníctve žalovaného. Stavba prešla do vlastníctva žalovaného na základe o majetku vyšších územných celkov a o pozemných komunikáciách. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky podľa osobitných predpisov (, č. a ).

11. Podľa čl. I obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 2 ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu

12. Podľa čl. I § 3 ods. 1 konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Podľa ods. 4 pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu

13. Podľa čl. I ak nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ods. 2 vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

14. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že vlastník pozemku nemá žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým vecným bremenom. Je na výlučnej dobrej vôli užívateľa pozemku a vlastníka stavby, či vlastníkovi pozemku poskytne náhradný pozemok alebo sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (). Ak „ nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami , Listinou základných práv a slobôd, ale ani s “ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.04.2015).

15. Ustanovenie citovaného zákona predpokladá v prospech vlastníka stavby vznik práva k pozemku zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom odkazuje na úpravu v ustanoveniach až . Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21.12.2009 vyplýva, že „ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu“. Tak ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vyplýva z SR a ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

16. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalobcovia majú nárok na náhradu za nútené obmedzenie ich vlastníckeho práva, a to aj opakovane, pokiaľ nebudú vlastnícke vzťahy usporiadané tak ako predpokladá v ustanoveniach čl. I a . Vo vzťahu k úrokom z omeškania je potrebné uviesť, že úrok má veriteľ právo požadovať, ak je druhá strana s plnením peňažného dlhu v omeškaní ( ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol s plnením náhrad v omeškaní, a napriek snahe žalobcov dohodnúť sa mimosúdne, k dohode nedošlo, a to ani pred podaním samotnej žaloby a ani počas prebiehajúceho súdneho konania. Plateniu úrokov z omeškania sa môže žalovaný vyhnúť len včasným plnením náhrad za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení , pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a preto ho ako vecne správne podľa potvrdil. Odvolanie žalovaného preto odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie z tohto dôvodu potvrdil.

18. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania ( ). Keďže žalobcom žiadne trovy (ani na poštovnom) nevznikli, odvolací súd rozhodol ( ), že sa im nárok na ich náhradu nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).