Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-101-2015.pdf
PDF · 164.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/101/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
R. súd Z. sudkyňou X.. X. I. v spore žalobcu: D., a.s. Z., so sídlom D. 1, XXX XX Z., H.: XX XXX XXX, zast. U. kanceláriou H., B., O. s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX S., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej: V.. X. B., nar. XX.XX.L., bytom X. S. XX, L. XX Z., zast. Q.. Q. Šmidom, advokátom a partnerom U. kancelárie Z. & V., so sídlom Y. nám. 1, XXX XX O., o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie primeraného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
W. žalobu z a m i e t a.
G. vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu o ochranu dobrej povesti právnickej osoby a poskytnutie primeraného zadosťučinenia s nasledovným petitom:
,, W. určuje, že tvrdenie žalovanej o ňom uverejnené v dvojtýždenníku „naše novinky“, ročník XX/L., dátum vydania XX.XX.XXXX v článku s názvom „B. útok na primátorku“ v znení „V Z. poznám jediného oligarchu a ten robí celý čas všetko preto, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho mesta zmena. Q. si vypočítal, že je lepšie zainvestovať XXX-tisíc eur do niečej volebnej kampane, ako by ním kontrolovaná fabrika mala mestu splatiť dlh vo výške takmer XXX-tisíc eur“ je nepravdivé a predstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu.
G. je povinná do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia v dvojtýždenníku „naše novinky“ vydávanom v Z. uverejnením písaného textu a to tak, aby titulok ospravedlnenie bol napísaný rovnakou veľkosťou písma ako titulok článku, text ospravedlnenia bol napísaný rovnakou veľkosťou aké boli použité v článku „B. útok na primátorku“ na rovnakej strane v nasledovnom znení:
R. spoločnosti D., a.s. Z.
P. XX. októbra XXXX som v dvojtýždenníku „naše novinky“, ročník XX/L., dátum vydania XX.XX.XXXX v článku s názvom „B. útok na primátorku“ uviedla nasledovné tvrdenie týkajúce sa spoločnosti D., a.s. Z.: „V našom meste poznám jediného oligarchu a ten robí celý čas všetko preto, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho mesta zmena. Q. si vypočítal, že je lepšie zainvestovať XXX-tisíc eur do niečej volebnej kampane, ako by ním kontrolovaná fabrika mala mestu splatiť svoj dlh vo výške takmer XXX- tisíc eur“. I. o tom, že spoločnosť D., a.s. Z. má voči mestu Z. dlh vo výške XXX-tisíc eur je nepravdivé. W. D., a.s. Z. sa týmto ospravedlňujem za poškodenie jej dobrej povesti týmto nepravdivým tvrdením.
V.. X. B.
V. mesta Z. a poslankyňa K. rady W. republiky
V prípade, že žalovaný v lehote XX dní od právoplatnosti rozsudku nezabezpečí uverejnenie ospravedlnenia, je žalovaná povinná strpieť, aby na jej náklady zabezpečil uverejnenie ospravedlnenia žalobca v ním vybranej periodickej tlači vydávanej na území mesta Z..
V prípade, že žalovaný v lehote XX dní od právoplatnosti rozsudku nezabezpečí uverejnenie ospravedlnenia, je žalovaná povinná strpieť, aby na jej náklady zabezpečil uverejnenie ospravedlnenia žalobca v ním vybranej periodickej tlači vydávanej na území mesta Z..
G. je povinná zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,- eur do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy X XXX,-eur počnúc dňom nasledujúcom po dni, ktorým uplynie lehota X dní na plnenie sumy X XXX,- eur na základe právoplatného rozsudku až do zaplatenia. G. má právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na náklady žalovanej v žalobcom vybranej periodickej tlači vydávanej na území mesta Z. v rozsahu označenia súdu, ktorý vydal rozsudok, predmetu sporu, účastníkov konania, výrokovej časti rozsudku a dátumu vydania rozhodnutia a to uverejnením písaného textu v uvedenom rozsahu. W. nákladov na zverejnenie je XXX,-eur. G. je povinná zaplatiť žalobcovi preddavok na sumu nákladov na uverejnenie rozsudku vo výške XXX,-eur.
G. je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
X. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná poskytla dvojtýždenníku „naše novinky“ s dátumom vydania XX.XX.XXXX vyššie uvedené vyjadrenie, z ktorého kontextu a v súvislosti s jeho ostatnými časťami jednoznačným spôsobom vyplýva, že sa týka žalobcu. I. žalovanej považuje za nepravdivé, pretože on nemá vo vzťahu k mestu Z. žiaden nesplatený dlh vo výške XXX XXX,- eur ako ani iné nesplatené dlhy. B. označenie, že určitý subjekt má nesplatené dlhy je negatívnym označením difamačnej povahy, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivým spôsobom vplývať na vnímanie tohto subjektu v spoločnosti. D. nepravdivé vyjadrenie žalovanej môže mať vplyv na rozhodovanie obchodných partnerov a iných podnikateľských subjektov o tom, či s ním budú naďalej spolupracovať alebo či s ním nadviažu spoluprácu a je spôsobilé odradiť potenciálnych obchodných partnerov. I. nepravdivé vyjadrenie predstavuje neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti, pretože sa nezakladá na pravde a má difamačný charakter, t.j. je objektívne spôsobilé privodiť mu ujmu na dobrej povesti. V. konaním žalovanej bola konkrétne ohrozená jeho dôveryhodnosť, poctivosť a spoľahlivosť a istota v dodržanie jeho obchodných záväzkov v očiach tretích osôb, s ktorými žalobca prichádza alebo môže prísť do obchodného, príp. iného kontaktu. T. nepravdivé tvrdenie poškodzuje jeho dobrú povesť žalobcu najmä v obchodnej sfére, nakoľko je spôsobilé vyvolať u spolupracujúcich ako aj potenciálnych obchodných partnerov dojem, že žalobca sa nachádza v nepriaznivej obchodnej situácii, čo môže odradiť potenciálnych a existujúcich obchodných partnerov od obchodnej, príp. inej spolupráce so žalobcom.
V ďalšom poukázal na to, že žalovaná verejným publikovaním nepravdivého tvrdenia o ňom naplnila zákonné predpoklady protiprávneho konania zasahujúceho do práva na ochranu jeho dobrej povesti. Z právneho hľadiska pri neoprávnených zásahoch do dobrej povesti postačuje objektívna spôsobilosť privodiť ujmu, t.j. škodlivý následok v podobe porušenia práv na ochranu dobrej povesti nemusí nastať, podstatný je stav ohrozenia dobrej povesti. R. dobrej povesti právnickej osoby je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. na vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do dobrej povesti sa nevyžaduje na strane pôvodcu zásahu zavinenie, a to ani úmyselné, ani nedbanlivostné.
V. protiprávne konanie žalovanej za tak závažné a intenzívne, že popri morálnej satisfakcii formou ospravedlnenia požaduje na zmiernenie nemajetkovej ujmy na jeho právach aj peňažnú satisfakciu, nakoľko jeho postavenie v obchodných kruhoch a v relevantnom okolí boli neoprávneným zásahom poškodené a ohrozené vo veľkom rozsahu. V. úvahe o výške primeraného zadosťučinenia požadovaného v peniazoch je zásadnou požiadavka primeranosti, ktorá sa musí skúmať vo vzťahu
k jednotlivým aspektom protiprávneho konania - pri určení výšky peňažnej satisfakcie je potrebné posudzovať a hodnotiť okolnosti konkrétneho zásahu, a to najmä závažnosť a intenzitu zásahu, teritoriálny dopad, postavenie osoby neoprávnene zasahujúcej do dobrej povesti a postavenie dotknutej osoby, miesto kde bol zásah vykonaný, povahu zverejnenej informácie a pod..
V. ide o postavenie osoby zasahujúcej do žalobcovej dobrej povesti, žalovaná je poslankyňou K. rady SR a primátorkou Q. Z., teda aktívne činnou političkou a verejne známou osobou a tieto funkcie žalovaná zastávala aj v čase publikovania nepravdivých tvrdení. G. informácií takouto osobou má úplne inú vážnosť, ako by malo ich zverejnenie osobou v inom postavení. B. známa osoba má väčší vplyv na verejnú mienku a jej vyjadrenia sú vnímané pozornejšie. I. postavenie osoby vyjadrujúcej sa k inej právnickej osobe - podnikateľovi zvyšuje značným spôsobom intenzitu zásahu do dobrej povesti. B. sa o podnikateľskom subjekte na verejnom fóre je adresátmi posudzované zvlášť citlivo, pretože obchodní partneri i širšia verejnosť sú v takýchto prípadoch náchylní veriť predneseným výrokom bez potreby kontroly ich pravdivosti. V. považuje to, že sa žalovaná vyjadroval v rámci výkonu svojho postavenia verejne známej osoby na jeho adresu, resp. k jeho osobe v negatívnom význame a poskytovala nepravdivé údaje za zásadné pri posudzovaní výšky požadovanej náhrady imateriálnej ujmy.
V zmysle stabilizovanej rozhodovacej praxe L. súdu W. republiky je dôležité tiež posúdiť povahu osoby, ktorej sa informácie uvedené na verejne prístupnom fóre týkajú. Z. akceptovateľnosti šírenia informácií týkajúcich sa určitého subjektu sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných“ občanov, resp. súkromných osôb. G. je súkromnou osobou, preto nie je povinný strpieť takú mieru vyjadrovania sa svoju osobu ako je tomu u verejne známych osôb. R. toho žalovaná sa na adresu žalobcu nevyjadrovala k otázke, ktorá by bola predmetom verejného záujmu, ale výslovne k súkromnej záležitosti žalobcu, čo prispieva k podozreniu, že jej konanie mohlo mať za cieľ škandalizovať jeho osobu. B. orgány ochrany práva vo svojej konštantnej judikatúre zaujali k tejto otázke jednoznačné stanovisko, že ochrana súkromných osôb, ktorou je aj žalobca, musí byť zabezpečená v oveľa väčšom rozsahu ako ochrana osôb zastávajúcich verejné funkcie.
V. ide o prostredie zásahu vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana dobrej povesti. V tomto prípade bo zásah do dobrej povesti vykonaný v hromadnom informačnom prostriedku s pôsobnosťou predovšetkým na území mesta Z. (dvojtýždenník v náklade XXXXX ks, pričom čítanosť je značne vyššia), k čítaniu ktorého má prístup neobmedzený počet subjektov, čo predstavuje širokú publicitu zásahu. G. tvrdenia s takýmto teritoriálnym dopadom znásobuje závažnosť a intenzitu zásahu a v tomto prípade je takýto zásah vnímaný zvlášť citlivo, pretože žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť na území, kde bol dvojtýždenník distribuovaný.
G. a značná intenzita neoprávneného zásahu spočíva najmä v tom, že žalovaná sa vyjadrovala nepravdivo z pozície verejne známej osoby na adresu súkromnej obchodnej spoločnosti vo veci, ktorá nepredstavovala otázku verejného záujmu, pričom žalovaná nevyvinula žiadne úsilie k overeniu tejto informácie, nakoľko ako primátorka mesta Z.É. má právomoc túto skutočnosť preveriť. R. vyjadrenia žalovanej o tom, že žalobca si neplní svoje záväzky - táto informácia má zvlášť závažný charakter prihliadnuc k tomu, že schopnosť plniť svoje záväzky je rozhodujúcim a najzávažnejším kritériom pre spoluprácu s daným subjektom. S prihliadnutím na všetky relevantné osobitosti tohto prípadu považuje preto žalobca svoju žalobu za primeranú vo všetkých navrhovaných výrokoch.
X. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť jej trovy konania. V prvom rade namietla svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní. V. na to, že ako primátorka mesta je podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. o obecnom zriadení predstaviteľkou obce a najvyšším výkonným orgánom obce. B. citované v žalobe, ktoré považuje žalobca za zásah do svojho práva na ochranu dobrej povesti, boli prednesené žalovanou v postavení verejného činiteľa pri výkone funkcie primátorky. G. si uplatňuje právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho dobrej povesti a žiada o uverejnenie ospravedlnenia podpísaného primátorkou mesta Z. a poslankyňou K. rady SR, pričom táto je v predmetnom spore v procesnom postavení žalovanej ako fyzická osoba.
T., že žalobu považuje za nedôvodnú. K. je pravdou, že sa dopustila voči žalobcovi takého konania, ktorým by došlo k poškodeniu jeho dobrej povesti a výšku požadovaného finančného zadosťučinenia považuje za absolútne neprimeranú, keďže má za to, že k žiadnej ujme na dobrej povesti žalobcu nemohlo dôjsť a ani nedošlo. V. článku XX ods.1, X L. SR je právo prejavu zaručené a rovnako je
zakotvené aj v článku XX P. o ochrane ľudských práv a základných slobôd. G. svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi. V žalobe sa opiera o citovanie rôznych teoretických výkladov predpokladov k uplatneniu práva na ochranu dobrej povesti. Má za to, že žalobca nepreukázal žiadnu príčinnú súvislosť medzi jej výrokmi a vznikom skutočnej ujmy na jeho dobrej povesti. V. rozhodnutí A. súdu pre ľudské práva, ak určité výroky ironizujú, odsudzujú či zavrhujú určité konanie, to z nich ešte nerobí hanobiace, či očierňujúce závery ohrozujúce dobrú povesť. G. o hanobiacu kritiku nejde v prípadoch, kde je určitý výrok iba prehnaný alebo útočný. V danom prípade išlo výlučne o vyjadrenia štatutárnej zástupkyne mesta Z., ktoré žiadnym spôsobom neprekračovali hranice prípustnej kritiky, boli vyjadrením jej vlastných hodnotiacich úsudkov, a objektívne nemohli spôsobiť a ani nespôsobili žiadnu konkrétnu ujmu na dobrej povesti žalobcu. Z. úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju (viac alebo menej) voľne interpretujú.
V ďalšom priebehu konania namietala aj aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní ako právnickej osoby. V predmetnom výroku, ktorým mala zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti sa ani raz nespomína obchodné meno žalobcu a ani nie je možné žalobcu s týmto výrokom alebo ktoroukoľvek jeho časťou stotožniť. Vo svojom výroku spomenula istého „oligarchu“, pričom podľa výkladového slovníka cudzích slov je oligarcha fyzická osoba, ktorá sa nejakým konkrétnym spôsobom podieľa na moci. Q. si, že podnikateľský subjekt, ktorým je právnická osoba, v tomto prípade akciová spoločnosť nemôže byť oligarchom. V predmetnom výroku, ktorým mala spôsobiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, žalobca vôbec nie je menovaný a ona nevie, prečo ju práve táto spoločnosť v súvislosti s týmto výrokom žaluje. V žalobe je špecifikovaný konkrétny jej hodnotiaci úsudok, ktorý by mal zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a preto, keď žalobca poukazuje na kontext celého článku, v ktorom je opakovane spomínaný a takým spôsobom v podstate rozširuje rozsah uplatňovaného nároku o akékoľvek tvrdenia, toto je neprípustné. G. sa vyjadril, že nie je oligarchom, nikdy neinvestoval XXX XXX,- eur do žiadnej predvolebnej kampane, nikdy nedlhoval mestu Z., takže podľa nej žalobca neodôvodnil žiadnym spôsobom, prečo z tohto výroku vyvodil, že sa týka jeho spoločnosti, teda spoločnosti D., a.s. a prečo by ním ona mala tejto spoločnosti spôsobiť ujmu na dobrej povesti.
X. Tunajší súd rozsudkom č. k. L./L./L.-L. zo dňa XX.XX.XXXX žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Vo veci vykonal dokazovanie a vec z hmotnoprávneho hľadiska posúdil podľa § 19b ods. 2, X R. zákonníka. Z procesného hľadiska aplikoval ust. § 137 D.. V konaní sa žalobca prvým navrhnutým výrokom rozsudku domáhal, aby súd určil, že tvrdenie žalovanej o žalobcovi uverejnené v určitom znení v určitom termíne a v určitom printovom médiu je nepravdivé. I. určenie nepatrí medzi prostriedky súdnej ochrany súvisiacej s ochranou pred neoprávnenými zásahmi do povesti právnickej osoby, kde patrí právo domáhať sa zdržania zásahov do dobrej povesti, právom domáhať sa odstrániť trvajúci závadný stav a právo domáhať sa satisfakcie či v podobe morálnej alebo materiálnej. Vo veci sa však žalobca nedomáhal určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva, ale určenia skutočnosti, ktorá by mohla byť právnou skutočnosťou, ak s ňou majú byť spájané právne následky. V prejednávanej veci však nejde o určovaciu žalobu podľa § 137 D., ale žalobu inú, v ustanovení § 137 D. neuvedenú. G., ktorou sa žalobca domáhal označeného určenia, nespĺňa predpoklady žaloby podľa § 137 D., lebo sa netýka existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ani nemá oporu v platnom práve. V. súd žalobu v časti o určenie neplatnosti tvrdenia a určenia, že toto tvrdenie predstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu zamietol.
V ďalšom sa súd zaoberal uloženou povinnosťou písomne sa ospravedlniť prostredníctvom toho istého média, ďalej sa zaoberal ujmou, ktorú si žalobca uplatnil vo výške XXXX eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne a úhradou XXXX eur po uplynutí lehoty troch dní na plnenie. Aj v tomto rozsahu vychádzal z ust. § 19b ods. 2, X R. zákonníka. K. na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká vtedy, ak neoprávnený zásah do jej dobrej povesti je objektívne spôsobilý privodiť ujmu oprávnenému subjektu. Tu sa vychádza iba z predpokladu, aké následky a v akom rozsahu mohli v dôsledku neoprávneného zásahu nastať. G. za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie subjektu zásahu. V. § 19b ods. X R. zákonníka do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť nielen skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. H. spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorých chýba akýkoľvek skutkový základ. R. tieto skupiny majú difamačný charakter. G. v súvislosti s uverejnením napadnutej informácie v hromadnom informačnom prostriedku tvrdil, že v príčinnej súvislosti s uverejneným tvrdením žalovaný nepocítil
žiadne bezprostredne následky. T. vidí v tom, že hromadným spôsobom, t.j. novinami, boli zverejnené nepravdivé tvrdenia o ňom, ktorými bola ohrozená jeho dôveryhodnosť, poctivosť, spoľahlivosť a istota v dodržaní obchodných záväzkov žalobcu v očiach tretích osôb, s ktorými žalobca prichádza alebo môže prichádzať do obchodného, prípadne iného kontaktu.
W. uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho integrity, teda k neoprávnenému zásahu do subjektu D., a.s. Z. a ďalej aj to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených v ust. § 19b R. zákonníka. G. nepreukázal ani to, že by tvrdenia žalovanej, ktoré malo takýto zásah do dobrej povesti žalobcu privodiť, žalovaná na adresu žalobcu uviedla.
X. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. G., aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K. úvahy prvoinštančného súdu pri aplikácii ust. § 137 D., kde okrem žalôb na zdržanie sa zásahov a žalobou na odstránenie následkov zásahu sú možné aj žaloby dožadujúce sa inej formy ochrany. H. o žaloby o určenie, že určitým spôsobom sa zasiahlo do práv osobnosti žalobcu alebo žaloby o určenie, že určité výroky sú nepravdivé. V. formou ochrany dobrej povesti právnickej osoby môže byť teda aj žaloba na určenie, že sa istým spôsobom neoprávnene zasiahlo do dobrej povesti žalobcu, alebo žaloba na určenie, že určité výroky alebo určité informácie o osobe žalobcu sú nepravdivé alebo neoprávnené.
V., že z ust. § 19b ods. X OZ vyplýva, že výpočet nárokov v ods. X citovaného ustanovenia sa nepoužije doslovne, ale iba primeraným spôsobom, čo nevylučuje, aby sa dotknutá právnická osoba mohla domáhať aj iných nárokov, ktoré nie sú výslovne uvedené. K., v tomto smere prichádza do úvahy aj analogické použitie § X3 ods. 1 OZ vzhľadom na obsahovú podobnosť inštitútov ochrany osobnosti a ochrany dobrej povesti právnickej osoby. Y. aj z tohto ustanovenia vyplýva, že súkromnoprávne nároky vyplývajúce z práva na ochranu osobnosti sú občianskoprávnym zákonníkom vymenované iba demonštratívnym spôsobom. V. uplatnenie určovacej žaloby je subsumovateľné aj pod samotný pojem primerané zadosťučinenie podľa § 19b ods. 2, v spojení s ods. 3, pretože samotný výrok súdu, že určitým konaním bolo neoprávnene zasiahnuté do žalobcovho práva na ochranu dobrej povesti nepochybne plní satisfakčnú funkciu, čím sa poskytuje primerané morálne zadosťučinenie. V. žalobca rozhodnutie, ktorým prvoinštančný súd žalobu zamietol v časti určenia nepravdivosti tvrdenia a určenia, že toto tvrdenie predstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti považuje za nesprávne pre nesprávne právne posúdenie.
Vo vzťahu k ďalším namietaným zamietnutým výrokom žalobca uviedol, že každé nepravdivé tvrdenie a neprimeraný hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby za predpokladu, že je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti právnickej osoby postačuje, že je možné usúdiť, že nepravdivé tvrdenie alebo neoprávnená kritika má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby, tzv. znevažujúci dojem. S. výroky žalovanej sú nepravdivé, došlo k neoprávnenému zásadu do dobrej povesti žalobcu. K. údaje o dlhu žalobcu sú vzhľadom na jeho postavenie ako podnikateľského subjektu spôsobilé evokovať jeho nepriaznivú hospodársku situáciu a následne vplývať na mienku a vzťahy žalobcu s tretími osobami, ako aj na jeho obchodné aktivity. I. je v podstate ohrozená najmä jeho solventnosť, ako aj spoľahlivosť a dôveryhodnosť v obchodných vzťahoch ako obchodného partnera. D. nepravdivosti sporného výroku vplýva na objektívnu spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych následkov vzniku ujmy, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby, t.j. spôsobilý tieto negatívne následky privodiť. K. je rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, pričom rovnako je irelevantné zavinenie. R. ochrana dobrej povesti je založená na objektívnom princípe. Je nepochybné, že k neoprávnenému zásahu dochádza vtedy, keď sú nepravdivé skutkové tvrdenia alebo neprimerané hodnotenia prednesené verejne.
V., že ďalšou podmienkou úspešného uplatnenia nároku je vyvolanie následkov, čo by pri abstraktnosti a subjektívnom ponímaní kategórie dobrej povesti mohlo byť v rozpore s cieľom právnej úpravy ochrany dobrej povesti právnických osôb. K. je nevyhnuté dokazovať, že dobrá povesť bola skutočne poškodená, úplne postačuje zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu dobrej povesti, nevyžaduje si to vyvolanie reálneho následku. V. ochranu dobrej povesti právnickej
osoby je dôležité, akým spôsobom bola ohrozená a narušená dôveryhodnosť, serióznosť, poctivosť, spoľahlivosť, vážnosť a slušnosť, istota v dodržiavaní svojich záväzkov a iné hodnoty právnickej osoby.
G. sa nestotožnil so záverom súdu v tom, že nepreukázal, že by žalovaná uviedla predmetné tvrdenia na jeho adresu. V. výrok nemožno vnímať izolovane, predmetné skutkové tvrdenia sa týkalo žalobcu, čo je zrejmé z celkového kontextu článku, v ktorom sa spoločnosť D., a.s. spomína približne X krát na jednej strane textu, vrátane titulku pod obrázkom. Po prečítaní tohto článku zo strany bežného priemerného čitateľa tento článok jednoznačne vyvoláva dojem, že predmetné nepravdivé skutkové tvrdenie sa týkalo žalobcu. G. v priebehu konania nepreukázala pravdivosť prednesených skutkových tvrdení. I. tvrdenia žalovaná by mala preukázať, že sú pravdivé. W. tvrdenia boli nepravdivé a došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. V. aplikáciu práva prvoinštančným súdom žalobca považuje za nesprávnu, bez toho, aby bolo dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax.
X. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnila si trovy odvolacieho konania. R. namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu. K. žalobca neinvestoval XXX XXX,- eur do predvolebnej kampane a nikdy nedlhoval Q. Z., teda ani zo žalovaného výroku nemožno akokoľvek, ani len nepriamo, usúdiť, že sa jedná o žalobcu. I. výrok predniesla ako primátorka Q. Z., preto necíti sa byť ako fyzická osoba za tento výrok zodpovedná.
X. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že nie je možné súhlasiť s námietkou aktívnej ani pasívnej vecnej legitimácie. T. výrok nie je možné vnímať izolovane od ďalšieho kontextu článku, kde spoločnosť D., a.s. sa spomína X krát. Vo vzťahu k žalovanej, táto sa vyjadrila osobne, nie za mesto a k veci sa nevyjadrovalo oficiálnym stanoviskom Q. Z..
X. Krajský súd v V.Š. uznesením č.k. L./L./L.- zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom uplatneného nároku žalobcu je nárok vyplývajúci z § 19b ods. X R. zákonníka, podľa ktorého ods. X platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. V. § 19b ods. X R. zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho využívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. D. zákonné ustanovenie je špeciálnym zákonným ustanovením týkajúcim sa právnických osôb na rozdiel od ust. § 11 a § XX R. zákonníka, ktoré sa týka ochrany osobnosti fyzických osôb. V. osoba sa môže domáhať ochrany dobrej povesti v prípade, že niekto neoprávnene do jej dobrej povesti zasiahne. V. sa, že právnická osoba má dobrú povesť, pokiaľ nie je úspešne vykonaný dôkaz opaku, čo v takom prípade vylučuje aplikáciu § 19b R. zákonníka. V čase zásahu musí teda právnická osoba požívať dobrú povesť, pričom ide o všeobecne vytvorený panujúci názor na činnosť danej právnickej osoby osobami, ktoré s právnickou osobou prišli do priameho či nepriameho kontaktu. Je potrebné zistiť, či činnosť právnickej osoby je pri vykonávaní obchodných vzťahov taká, že požíva dobrú povesť a neporušuje či porušuje pravidlá hospodárskej súťaže. Na preukázanie dobrej povesti právnickej osoby, resp. že právnická osoba nemá dobrú povesť, zaťažuje osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla. Q. aj preukázať, že ňou uskutočnený zásah je pravdivý.
U. najdôležitejšia podmienka pre posudzovanie uplatneného nároku žalobcu je zistenie, či reálne došlo k zásahu do práv žalobcu, či skutočne žalovaná spôsobila alebo vyvolala svojim vyjadrením zásah do dobrej povesti právnickej osoby, či tento zásah bol v súlade so zákonom, či bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a či zásah, ktorý bol vykonaný, spôsobil následky, ktoré je možné predpokladať. V. súd neskúmal a nevyhodnotil vec, keď sa nezameral najskôr na zistenia, či žalobca v rozhodnom čase požíval dobrú povesť a či si plní všetky záväzky voči obchodným partnerom ale aj voči štátu, resp. samospráve.
Vo vzťahu k žalovaným výrokom prvoinštančný súd musí zaujať jednoznačné stanovisko, či majú charakter hodnotiacich úsudkov alebo skutkových tvrdení. V. ide o skutkové tvrdenia, je potrebné vyhodnotiť, či a ako zasiahli do práv žalobcu aj v kontexte na obsah celého článku. V. súd sa musí vysporiadať s tým, či zásah smeroval voči žalobcovi, keď ani žalovaná vo svojom vyjadrení na čl. XX spisu nepoprela, že hovorí o spoločnosti D., a.s., alebo či sa výrok týka niektorej fyzickej osoby
uvedenej v článku. Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že oligarchom nemôže byť právnická osoba, ale vplyvný podnikateľ. V. prvoinštančný súd zistí, že došlo k zásahu do práv žalobcu (a to buď skutkovými tvrdeniami, ktorých pravdivosť preukazuje pôvodca alebo hodnotiacimi závermi) je potrebné vyhodnotiť, či zásah bol v súlade so zákonom a či bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. K. každý výrok obsahujúci skutočnosti spôsobilé vyvolať zásah do práv právnickej osoby je takej intenzity, že v demokratickej spoločnosti ho nemožno tolerovať. Q. zásahom a následkami musí existovať priama príčinná súvislosť. G. musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu, nemusí ju priamo vyvolať.
Ak sa prvoinštančný súd vysporiada so všetkými vyššie uvedenými okolnosťami, vyhodnotí v rámci testu proporcionality prípadné zistené právo žalobcu na ochranu dobrého mena (článok X P.) a na slobodu prejavu žalovanej ako v tom čase primátorky mesta a političky (čl. XX P.). Je potrebné vysvetliť, v čom spočíva nevyhnutnosť obmedziť žalovanú v jej práve na slobodu prejavu a chrániť právo žalobcu na dobrú povesť pred právom žalovanej na slobodu prejavu.
V závere svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní sa vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami, na ktoré poukázal odvolací súd v tomto uznesení. Až keď bude mať na všetky sporné otázky skutkové či právne jednoznačnú odpoveď, bude môcť vo veci aj správne rozhodnúť. V. úplnosť uviedol, že žaloba vo veci bola podaná na súd dňa XX.XX.XXXX, za účinnosti R. súdneho poriadku. V tom čase išlo o žalobu podľa § 80c R.. O. povinnosťou preukazovať naliehavý právny záujem na určení aj právnej skutočnosti. T. § 19b ods. X OZ podanie takejto žaloby nevylučuje. Je však potrebné zistiť, ako určenie právnej skutočnosti podľa žaloby bude mať satisfakčný charakter pre žalobcu a či prejudiciálne vyriešenie tejto otázky nie je dôležité pre priame priznanie reálne uplatnených satisfakčných nárokov (tzv. nárokov na plnenie), ktoré majú prednostný charakter.
X. Prvoinštančný súd riadiac sa pokynmi a právnym názorom vysloveným odvolacím súdom vec opätovne preskúmal a prejednal.
XX. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to písomnými vyjadreniami strán sporu, vyjadrením žalobkyne v predmetnom článku, prednesmi právnych zástupcov strán sporu.
XX. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalovaná v konaní nepreukázala pravdivosť ňou prednesených skutkových tvrdení. V. súdnej praxe „Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy)“ (uznesenie NS SR z XX. 9. L.X, sp. zn. X D. XXX/L.). Y. je pôvodca zásahu povinný preukázať pravdivosť skutočností, na ktorých sú založené jeho hodnotiace úsudky za účelom posúdenia ich oprávnenosti. Je všeobecne uznávanou zásadou, že u difamujúcich skutkových tvrdení, je dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu spravidla skutočnosť, že tieto tvrdenia sú pravdivé. V. tvrdení musí preukázať pôvodca. S. zo žiadneho dôkazu ako ani návrhu na vykonanie dokazovania zo strany žalovanej nevyplýva, že výroky žalovanej sú pravdivé, je toho názoru, že skutkové tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, pretože žalovaná pravdivosť svojich tvrdení nijako nepreukázala.
V ďalšom uviedol, že dobrou povesťou disponuje každá právnická osoba od momentu jej vzniku a trvá po celú dobu jej existencie, bez ohľadu na spôsob jej zriadenia a bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu alebo nepodnikajúcu právnickú osobu. V. posudzovanie dobrej povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. H. o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť zaťažuje osobu, ktorá do dobrej povesti právnickej osoby zasiahla.
V súdnom konaní môžu nastať len dve možné situácie - buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak. Ak teda existenciu dobrej povesti žalovaný relevantným spôsobom nevyvráti, súd bude mať za preukázané, že dobra povesť právnickej osoby existuje bez ohľadu na procesnú aktivitu žalobcu, ktorý nemusí existenciu dobrej povesti žiadnym spôsobom preukazovať, pretože ju predpokladá priamo zákon. S. žalovaná neprodukovala v rámci svojej procesnej obrany žiadne skutkové tvrdenia a k nim prislúchajúce dôkazy, z ktorých by vyplývalo,
že žalobca nepožíva dobrú povesť, platí, že žalobca požíva dobrú povesť a teda aplikácia § 19b R. zákonníka nie je vylúčená.
XX. Podľa § 19b ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. R. zákonníka (ďalej ,,R. zákonník“), pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
V. § X9b ods. X R. zákonníka, odsek X platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
V. § 3 ods. 1 R. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
XX. Podľa článku XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. L. W. republiky ( ďalej len ,,L. SR“), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
V. čl. XX ods. X L. SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
V. čl. XX ods. X L. SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iných spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu
XX. V. § 80 písm. c) zákona č. XX/XXXX Zb. R. súdny poriadok, návrhom na začatie o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 470 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
XX. Z vykonaného dokazovania v danej právnej veci mal súd za preukázané, že v dvojtýždenníku ,, naše noviny“ dňa XX.XX.XXXX bolo zverejnené vyjadrenie žalovanej v nasledovnom znení: ,, V Z. poznám jediného oligarchu a ten robí celý čas všetko preto, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho mesta zmena. Q. si vypočítať, že je lepšie zainvestovať XXX- tisíc eur do niečej volebnej kampane, ako by ním kontrolovaná fabrika mala splatiť svoj dlh vo výške XXX-tisíc eur.“
G. je toho názoru, že z kontextu celého článku a v súvislosti s jeho ostatnými časťami jednoznačným spôsobom vyplýva, že sa týka žalobcu. I. žalovanej považuje za nepravdivé, pretože on nemá vo vzťahu k mestu Z. žiaden nesplatený dlh vo výške XXX XXX,- eur ako ani iné nesplatené dlhy. I. nepravdivé vyjadrenie predstavuje neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti, pretože sa nezakladá na pravde a má difamačný charakter, t.j. je objektívne spôsobilé privodiť mu ujmu na dobrej povesti. V. konaním žalovanej bola ohrozená jeho dôveryhodnosť, poctivosť a spoľahlivosť a istota v dodržanie jeho obchodných záväzkov v očiach tretích osôb, s ktorými žalobca prichádza alebo môže prísť do obchodného, príp. iného kontaktu. T. nepravdivé tvrdenie poškodzuje jeho dobrú povesť najmä v obchodnej sfére, nakoľko je spôsobilé vyvolať u spolupracujúcich ako aj potenciálnych obchodných XX. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, žiadala ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že z jej strany nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu a tiež namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu.
XX. Vzhľadom na obranu žalovanej sa súd v konaní v prvom rade zaoberal otázkou, či na strane žalovanej je daná pasívna vecná legitimácia v tomto konaní.
V. vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. B. legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. B. legitimácia teda vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotno-právnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. B. legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. W. žalobe môže vyhovieť len vtedy, pokiaľ sa v konaní preukáže že navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
G. subjektom za zásah do dobrej povesti je ten, kto neoprávnene zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby. Ak do dobrej povesti právnickej osoby zasiahol niekto, kto bol použitý právnickou či inou fyzickou osobou na plnenie úloh tejto osoby, občianskoprávne sankcie zásadne postihujú samotnú právnickú či fyzickú osobu (pri analogickom použití ustanovenia § 4X0 ods. 2 OZ. H. v prípade vybočenia z rámca činnosti právnickej či fyzickej osoby (t. j. exces), by občianskoprávne sankcie smerovali priamo proti tejto osobe - Y. X/L..
V. neoprávnenom zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, ktorý by mal byť spôsobený niekým kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, je to podstatné to, aby činnosť tejto osoby nestrácala miestny časový a vecný vzťah k plneniu úloh tejto právnickej osoby.
W. zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby je vždy pôvodca zásahu. V. zásahu je preto povinný znášať prípadné následky svojho zásahu a teda vzniká mu povinnosť od zasahovania do dotknutých práv upustiť, následky zásahu odstrániť (napr. ospravedlnením sa), ako aj povinnosť poskytnúť dotknutému subjektu peňažnú satisfakciu, ako náhradu nemajetkovej ujmy.
X. zo základných predpokladov úspešnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich práv je správne označenie žalovaného, ktorým musí byť subjekt zodpovedný za takýto zásah. W. občianskoprávnej zodpovednosti za ujmu podľa § 19b R. zákonníka môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba.
V danej právnej veci súd dospel k záveru, že je daná pasívna legitimácia žalovanej v konaní, nakoľko z celkového kontextu predmetného článku vyplýva, že sa jednalo o výroky prezentované ňou samou ako fyzickou osobou.
XX. Právo na ochranu dobrej povesti patrí každej právnickej osobe, bez ohľadu na spôsob zriadenia a bez ohľadu na to, či ide o podnikajúcu alebo nepodnikajúcu právnickú osobu. Ak má zákon chrániť dobrú povesť, je samozrejmé, že právnická osoba musí dobrú povesť mať, a to už aj pred prípadným neoprávneným zásahom. P. povesť právnickej osoby vzniká už okamihom jej vzniku a prejavuje sa najmä v jej správaní, to znamená: ako si plní záväzky, ako vystupuje v hospodárskej súťaži, v styku s obchodnými partnermi, zákazníkmi či potencionálnymi klientmi. H. o vyvrátiteľnú domnienku a v prípade sporu je potom úlohou protistrany dokázať, že ju právnická osoba už v čase neoprávneného zásahu nemala, a tak do nej logicky ani nemohla zasiahnuť.
V súlade so všeobecne uznávanou zásadnou prezumpcie poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť do tej doby, kým nie je úspešne vykonaný dôkaz opaku. I.. že podľa tohto východiska sa hodnotí aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. P. povesť právnickej osoby vzniká okamihom vzniku právnickej osoby a trvá po celú dobu jej existencie. V. R. zákonníka predstavuje dobré meno právnickej osoby nemajetkovú hodnotu, ktorú nemožno scudziť alebo poskytnúť na základe licenčnej zmluvy inej právnickej osoby. S dobrou povesťou právnickej osoby súvisí hospodárske postavenie právnickej osoby na trhu. Na rozdiel od dobrej povesti nesúvisí so vznikom právnickej osoby, ale s dlhodobou hospodárskou činnosťou právnickej osoby na trhu a získanou reputáciou.
V danej právnej veci súd je toho názoru, že žalobca ako podnikateľský subjekt v regióne Z. v obchodných kruhoch a v povedomí širokej verejnosti dobrú povesť v čase zverejnenia vyjadrenia žalovanej v predmetnom článku mal, táto skutočnosť v konaní nebola sporná, žalovaná v konaní žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala opak a preto súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou.
XX. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti je právnická osoba, do povesti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté. R. dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého
neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu alebo aj priamemu porušeniu samotnej dobrej povesti právnickej osoby. G. konajúceho subjektu je objektívna bez ohľadu na zavinenie na strane ohrozovateľa alebo porušovateľa práva.
XX. Pri žalobe podanej z dôvodu zásadu do dobrej povesti právnickej osoby dochádza k stretu dvoch základných práv a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu treba. V takomto spore je potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce konkrétne okolností daného prípadu. W. prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca, a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané, či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a nadnesené a zveličujúce názory, že fyzické a právnické osoby majú v rámci slobody prejavu verejne vyslovovať svoje názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti. K. zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chránenej v zmysle § 19b ods. X a X R. zákonníka. Q. ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. R. sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. V. uznesenie K. súdu SR sp.zn. L./L./L. zo dňa z XX.XX.XXXX.
Vo všeobecnosti platí, že právo na slobodu prejavu musí vystupovať spolu s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby vo vzájomnej korelácii a vzájomne sa rešpektovať. B. jedného práva tak nesmie bezdôvodne zasahovať do práva druhého. V. na slobodu prejavu a právo na slobodné šírenie informácií však nesmú byť nadradené nad právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to najmä v prípade, ak predmetom informovania verejnosti majú byť okolnosti o osobách, ktoré nie sú verejne činnými osobami. W. tlače a sloboda slova nie sú neobmedzené, pretože nesmú zasahovať do ústavou chránených základných práv, v tomto prípade do práva na zachovanie dobrej povesti. I. ani v záujme vedenia akejsi verejnej diskusie nemožno rozširovať nepravdivé tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky.
XX. V rámci tzv. satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa možno domáhať morálnej satisfakcie a majetkovej satisfakcie. I. nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť uplatnené súčasne. B. kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia je primeranosť tejto satisfakcie. Z pojmu primeranosť možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolností konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritéria pre posúdenie každého prípadu. W. má teda možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať len morálne alebo len finančné zadosťučinenie alebo obe tieto formy.
Z ustanovenia § 19b ods. X a X R. zákonníka teda vyplýva pre právnickú osobu možnosť domáhať sa na súde, aby subjekt neoprávneného zásahu sa buď zdržal neoprávnených zásahov do dobrej povesti, odstránil závadný stav alebo dal primerané zadosťučinenie, a to buď morálne alebo peňažné alebo oboje súčasne.
V. rozsudok NS SR sp. zn. L./X/L. zo dňa XX.XX.XXXX.
XX. Pokiaľ sa jedná o prvý výrok petitu žaloby, ktorým žalobca žiadal určiť, že tvrdenia žalovanej obsiahnuté v predmetnom článku sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti, súd dospel k záveru, že na takomto určení nie je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem. W. poukazuje, že vyjadrenie žalovanej v predmetnom článku okrem skutkových tvrdení obsahuje aj hodnotiace úsudky, a vo vzťahu k ním nie je možné prijať záver o ich pravdivosti, alebo nepravdivosti, súd v konaní o ochranu dobrej povesti môže iba posúdiť, či hodnotiaci úsudok bol spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti, alebo nie.
R. toho, v konaní o ochranu dobrej povesti sa súd ako predbežnou otázkou zaoberá tým, či určité skutkové tvrdenia sú pravdivé, alebo nie, a ak dospeje k záveru že sú nepravdivé, tak sa súd zaoberá otázkou, aká forma satisfakcie dotknutej osobe prináleží v zmysle § 19b ods. X R. zákonníka vzhľadom na intenzitu zásahu do jej dobrej povesti.
T. žaloba (§ 80 písm. c/ O. s. p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia žaloba
preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.)]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti, treba vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. T. zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O. s. p., avšak neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. V. záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). I. zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. K. právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. V. teda súd dospeje k záveru, že tá
- ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany; práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
T. žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok K. súdu SR sp. zn. X D. L./L., uverejnený v G. XX/L.).
Y. je neopodstatnená určovacia žaloba tam, kde už k porušeniu práva (podľa žalobcu k poškodeniu jeho dobrého mena) došlo. V takom prípade sa žalobca mohol žalobou domáhať, napr. nároku na náhradu škody, ochrany dobrej povesti a pod. „K. právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O. s. p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah je alebo právo je, alebo nie je.“ (rozsudok K. súdu SR sp. zn. X D. XX/L., uverejnený v G. XX/XXXX).
XX. Súd poukazuje, že v prípade vyhovenia žiadanému výroku žalobcu (v prípade ak by bola potvrdená nepravdivosť výroku), takéto rozhodnutie by súd nemohol považovať za formu morálnej satisfakcie v zmysle § 19b ods. X R. zákonníka, v zmysle ktorého sa dotknutá právnická osoba môže domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal neoprávneného zásahu a odstránil závadný stav, resp. môže sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. E. najčastejšej morálnej satisfakcie je uloženie povinnosti pôvodcovi neoprávneného zásahu ospravedlniť sa dotknutej právnickej osobe. V. v danej právnej veci ďalším výrokom požadovaného petitu žaloby, žalobca takéto ospravedlnenie aj požaduje. B. na vyššie uvedené skutočnosti súd preto žalobu pokiaľ sa jedná o prvý žalobcom uplatneného nároku o určenie nepravdivosti tvrdení žalovanej v jej výroku ako nedôvodnú zamietol.
XX. Súd sa v ďalšom zaoberal samotným výrokom žalovanej a skúmal či sa tento výrok vôbec týka a vzťahuje na žalobcu.
XX. Súd v prvom rade poukazuje, že pokiaľ sa jedná o samotný výrok žalovanej zverejnený v dvojtýždenníku ,, naše noviny“ dňa XX.XX.XXXX, tak uvedený článok bol vypracovaný redaktorom a okrem citácii vyjadrení žalovanej obsahuje aj citácie vyjadrení zástupcov žalobcu. V uvedenom článku
sú obsiahnuté odpovede žalovanej na otázky položené reportérom a v žiadnej z nich žalovaná neuviedla obchodné meno žalobcu. Je pravdou, že v článku je niekoľkokrát uvedené obchodné meno žalobcu, avšak to, že redaktor takto koncipoval článok, nie je možné považovať za relevantnú skutočnosť na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že dotknutý výrok žalovaná adresovala žalobcovi a že sa a týka žalobcu.
XX. Napadnutým výrokom žalovaná reagovala na výrok predstavenstva žalobcu obsiahnutý v jeho stanovisku v znení : ,, D. B. je prihrať tepelné hospodárstvo mesta Z. niektorému z jej oligarchov.“ Na čo žalovaná uviedla, že : ,, V Z. poznám jediného oligarchu a ten robí celý čas všetko preto, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho mesta zmena. Q. si vypočítať, že je lepšie zainvestovať XXX- tisíc eur do niečej volebnej kampane, ako by ním kontrolovaná fabrika mala splatiť svoj dlh vo výške XXX- tisíc eur.“
W. poukazuje, že v úvode článku redaktor uviedol, že v I. W. B. dňa XX.XX.XXXX na titulnej strane bolo s názvom ,,D. a.s. Z. odkazuje B.: vynechajte nás zo svojej volebnej kampane “ zverejnené vyjadrenie žalobcu. V uvedenom článku jeho autori tvrdili, že tím X. B. rozširuje po meste fámy, podľa ktorých sa má veľkopodnikateľ X. Q. vyhrážať voličom, že ak súčasná primátorka obháji v novembrových voľbách svoj post, zatvorí D.. V tomto článku je tiež citované vyjadrenie podpredsedu predstavenstva žalobcu p. E.S. D. uverejnené v I. W. B. dňa XX.XX. v tomto znení : ,, P., pre mňa je to jeden z projektov a končím tu. A čo sa stane ? I. priemyselný park skončí.“ Je v ňom citované aj ďalšie vyjadrenie vedenia žalobcu v nasledovnom znení: ,,V. spoločnosti niekam inam bude síce nákladné, lenže počúvať donekonečna od manažérov, ktorí zastupujú jeho firmy, ako bijú na poplach, aby odišli firmy z mesta, sa do nekonečna nedá.“
XX. Súd dospel k záveru, že časť výroku žalovanej: ,, V Z. poznám jediného oligarchu a ten robí celý čas všetko preto, aby po voľbách nastala na poste primátorky nášho mesta zmena. Q. si vypočítať, že je lepšie zainvestovať XXX- tisíc eur do niečej volebnej kampane“ sa žalobcu netýka. G. v tejto časti vyjadrenie adresovala ,,oligarchovi“ pričom takouto osobou nemôže byť právnická osoba, ale iba fyzická osoba.
XX. Pokiaľ sa jedná o zvyšnú časť napadnutého vyjadrenia žalovanej: ,,ako by ním kontrolovaná fabrika mala splatiť svoj dlh vo výške XXX-tisíc eur“, súd nedospel k záveru, žeby sa v tejto časti výrok týkal žalobcu. W. žalobca potvrdil v priebehu súdneho konania, že vo vzťahu k Q. Z. nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu z ktorého by mu vznikol akýkoľvek peňažný záväzok a už nie vôbec dlh vo výške XXX-tisíc eur. G. v tom čase na poste primátorky podľa názoru súdu musela mať jednoznačne vedomosť o tom, ktorý subjekt si neplní svoje záväzky voči Q. Z. a keďže žalobca nikdy nebol vo vzťahu k mestu dlžníkom, jeho názor, že toto vyjadrenie bolo adresované jemu, nie je ničím preukázané a podložené.
R. toho z kontextu celého článku naopak vyplýva, že žalovaná mala šíriť fámy o tom, že veľkopodnikateľ X. Q. sa vyhráža v prípade jej obhájenia postu primátorky vo voľbách, tak zatvorí D.. V ďalšom sa tiež v článku uvádza, že manažéri jeho firiem bijú na poplach ..... W. fyzická osoba je v Z. v širokom okruhu osôb dobre známa a sú známe aj jej podnikateľské aktivity a prepojenia na obchodné spoločnosti v tomto regióne. K. sa teda o osobu, ktorá by bola prepojená iba so žalobcom, ale v Z. v čase vyjadrenia žalovanej ,,kontrolovanou fabrikou“ mohlo byť viacero subjektov. Tu súdu nedá opätovne neuviesť, že obchodné meno žalobcu v predmetnom článku spomenul viackrát redaktor článku a nie žalovaná, celý článok nie je vyjadrením žalobkyne, ale bol koncipovaný jeho redaktorom.
W. preto žalobu aj vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.
B. na vyššie uvedené skutočnosti sa súd už v ďalšom nezaoberal tým, či predmetný výrok žalovanej obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré mohli spôsobiť zásah do dobrej povesti žalobcu, tak ako mu to vo svojom rozhodnutí uložil odvolací súd.
XX. V. § 255 ods. X D., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. X D., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu zamietol a preto v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.