Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-11C/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu: Š. P., D.. XX. XX. XXXX, H. N. D. A. XXX/XX, XXX XX Č., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Bohumelom, bytom Boženy Němcovej 958/53, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej: O.. V. U., V., Z. Z. G. X, XXX XX S. G., zastúpená JUDr. Máriusom Vladovičom, advokátom so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš, o zaplatenie 200.000,- Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 03. 2020 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200.000,- Eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo žalovanej sumy a na náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaná mu spôsobila škodu, pretože Ústavný súd SR uznesením č. k. I.ÚS/499/2017-9 odmietol jeho ústavnú sťažnosť pre nesplnenie zákonných náležitostí a žalovaná ho zastupovala pri podaní sťažnosti. Absencia podpisu právnej zástupkyne na podanej sťažnosti spôsobila nesplnenie všeobecných náležitostí v zmysle . Žalovanej navrhol mimosúdne vyrovnanie dňa 28. 12. 2017 formou e-mailu, s ktorým súhlasila. Dňa 07. 01. 2018 žalovanej zaslal list, ktorým navrhol mimosúdne vyrovnanie veci. Následne dňa 17. 07. 2019 požiadal spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group o poskytnutie súčinnosti pri náhrade škody. Dňa 29. 01. 2018 podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sťažnosť dňa 07. 06. 2018 vyhlásil za neprijateľnú. Nesprávnym postupom žalovanej mu bola spôsobená škoda, ktorá predstavuje 10 % sumy žalovanej na Ústavnom súde. So žalovanou mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá je spotrebiteľská a žalovaná zodpovedá za spôsobnú škodu v súvislosti s výkonom advokácie, ktorú odmietla uhradiť.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 25. 05. 2020. Uviedla, že žalobcu zastupovala v konaní pred Ústavným súdom SR vo veci II.ÚS/172/2017-9, v ktorom Ústavný súd SR odmietol podanie žalobcu. O uvedenej skutočnosti žalobcu informovala e-mailom dňa 06. 06. 2017 a následne s ním osobne rozobrala následný právny postup. Dohodli sa, že bude iniciovať mimosúdne rokovanie s poisťovňou KOOPERATIVA, a.s., v ktorej má ako advokátka uzatvorenú hromadnú poistnú zmluvu. Rovnako sa obrátila na SAK z dôvodu usmernenia ďalšieho postupu pri riešení škodovej udalosti. So žalobcom sa dohodla, že v jeho mene podá sťažnosť na ESĽP, ktorých sťažnosť odmietol ako neprijateľnú. Poisťovňa predložila zamietavé stanovisko k riešeniu škodovej udalosti. Žalovaná čiastka výrazne presahuje jej pomery a žalobca nepreukázal predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho

zákonníka. Neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody v rozsahu 200.000,- Eur. Žalobca vzniknutú škodu nijako neodôvodnil. Vzniesla aj námietku premlčania voči nárokom žalobcu v zmysle , . Žalobca sa dozvedel o odmietnutí sťažnosti Ústavným súdom SR z e-mailového oznámenia a premlčacia doba uplynula dňa 06. 06. 2019. Žaloba na súd bola podaná žalobcom osobne dňa 02. 03. 2020, po uplynutí premlčacej doby.

3. V duplike doručenej súdu dňa 24. 06. 2020 žalobca uviedol, že so žalovanou sa dohodol na výške odškodnenia v rozsahu 200.000,- Eur, čo žalovaná uznala v liste označenom ako e-mailová správa zo dňa 28. 12. 2017, ktorým potvrdila škodu čo do dôvodu a výšky a škodu navrhla uhradiť prostredníctvom poisťovne KOOPERATIVA, a.s.. Vyčerpal všetky právne prostriedky nápravy a žalovaná nemala žiadnu snahu dohodnúť sa s poisťovňou. Žalovaná v oznámení zo dňa 24. 07. 2018 nenamietala navrhnutú výšku škody a rovnako ani v obsahu e-mailu zo dňa 16. 07. 2018. Ďalej uviedol, že škoda vznikla z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovanej pri poskytovaní právnych služieb. Z dôvodu neprofesionálneho prístupu žalovanej mu bolo odňaté právo na súdnu a inú právnu ochranu. Žalobný nárok nebol premlčaný, pretože premlčacia doba nemohla plynúť od doručenia uznesenia Ústavného súdu SR, pretože sa obrátil na ESĽP v Štrasburgu a následne vo veci sa ďalej konalo voči poisťovni KOOPERATIVA, a.s. zo strany žalobcu aj žalovanej. Konanie žalovanej bolo úmyselné, pretože nepodpísanie ústavnej sťažnosti nebolo možné, aby vzniklo z nedbanlivosti. Plynutie premlčacej doby bolo potrebné počítať od doručenia konečného stanoviska poisťovne, t.j. od 22. 07. 2019. Alternatívne podľa žalobcu bolo možné určiť začiatok plynutia premlčacej doby od 28. 12. 2017, kedy žalovaná v obsahu e-mailovej správy uznala podľa ; veta 2 , že spôsobila škodu, ktorú mienila uhradiť prostredníctvom poisťovne KOOPERATIVA. Na vec sa vzťahuje 10 ročná premlčacia doba, ktorá plynula od 28. 12. 2017 alebo od 22. 07. 2019.

4. Žalovaná na tvrdenia žalobcu reagovala replikou dňa 07. 07. 2020. Poprela, že uznala dlh voči žalobcovi vo výške 200.000,- Eur titulom náhrady škody. Pripustila, že mala záujem na mimosúdnom vyriešení sporu so žalobcom prostredníctvom hromadnej poistnej zmluvy uzavretej SAK s poistným krytím vo výške 200.000,- Eur. Žalobcovi nepotvrdila, že škodu uznáva v uvedenom rozsahu. Voči žalobcovi konala čestne a férovo, pričom vyčerpala všetky zákonné možnosti vrátane podania žaloby na ESĽP. Skutočnosť, že opomenula podpísať sťažnosť na ÚS SR nebola účelová. Fakt, že nikdy neuznala dlh (náhradu škody) potvrdila v prílohe č. 4 - Uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorú žalobca zaslal KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., v ktorej vyznačila údaj, že nesúhlasí s výškou spôsobenej škody. Dlh žalobcu bol premlčaný, pretože premlčacia doba uplynula 06. 06. 2019 a žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby dňa 02. 03. 2020. Na vec sa nevzťahuje 10 ročná premlčacia doba. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť s konaním žalovanej.

5. Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 22. 09. 2020.

6. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22. 09. 2020 poukázal na písomný prejav žalovanej obsiahnutý na formulárovom tlačive, ktorým čiastočne uznala výšku škody. Týmto prejavom uznala písomne, čo do dôvodu a výšky nárok žalobcu, preto by súd mal postupovať podľa ; veta 2 . Vzhľadom k tom, že došlo k uznaniu nároku na vec sa vzťahuje 10 ročná premlčacia doba. Uznanie dlhu vyplýva aj z listu žalovanej odoslaného formou e-mailu z 28. 12. 2017.

7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 22. 09. 2020 uviedol, že nárok žalobcu bol premlčaný a podľa obsahu e-mailu zo dňa 28. 12. 2017 žalobca vedel, že nebude úspešný v súvislosti s ústavnou sťažnosťou. Žaloba bola podaná zo špekulatívnych dôvodov. Poukázal, že ustanovenie sa nevzťahuje na prejednávanú vec. Písomné podanie žalovanej zo dňa 28. 12. 2017 nespĺňa náležitosti podľa týkajúce sa uznania dlhu.

8. Súd podľa ustanovenia nečítal obsah listín: e-mailová komunikácia strán z 28. 12. 2017 č.l. 4, Návrh na mimosúdne vyrovnanie vo veci o náhrade škody v sume 200 tis. euro zo 07. 01. 2018 č.l. 5, Oznámenie stanoviska k mimosúdnemu riešeniu sporu vo veci náhrady škody z 24. 07. 2018 č.l. 6, Uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi z 21. 02. 2019 č.l. 7, Záznam z porady s klientom zo dňa 29. 03. 2017 č.l. 8, Návrh na mimosúdne vyrovnanie veci o náhrade škody v sume 200 tis. euro - urgencia z 25. 11. 2019 č.l. 9, Sťažnosť č. 7090/18 z 29. 01. 2018 č.l. 10, Návrh na mimosúdne vyrovnanie z 07. 01. 2018 č.l. 48, Oznámenie stanoviska k mimosúdnemu riešeniu sporu č.l. 48-49,

Uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi z 21. 02. 2019 č.l. 49, Záznam z porady s klientom zo dňa 29. 03. 2017 č.l. 50, Návrh na mimosúdne vyrovnanie veci o náhrade škody č.l. 50, Sťažnosť č. 7090/18 z 09. 04. 2018 č.l. 51, e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovanou z 06. 06. 2017 č.l. 52, Odpoveď na odvolanie k riešeniu PU č. XXXXXXXXXX z 05. 11. 2019 č.l. 53, Sťažnosť na O.. V. U., advokátku na č.l. 54-55, Žiadosť o zaujatie stanoviska k postupu pri zastupovaní advokátkou z 15. 01. 2019 č.l. 56, Vyjadrenie k podanej sťažnosti z 05. 02. 2019 č.l. 57, Vyjadrenie k výsledku prejednania škodovej udalosti z 15. 08. 2019 č.l. 58, Oznámenie stanoviska k mimosúdnemu riešeniu sporu č.l. 59, Opätovná urgencia zaslania stanoviska k oznámeniu mimosúdneho riešenia sporu vo veci náhrady škody zo dňa 26. 10. 2018 č.l. 60, Urgencia zaslania stanoviska k oznámeniu mimosúdneho riešenia sporu vo veci náhrady škody z 10. 09. 2018 č.l. 61, e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovanou z 28. 12. 2017 č.l. 74, Odpoveď SOI z 11. 02. 2019 č.l. 84 adresovaná žalobcovi, e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovanou z 04. 09. 2018 č.l. 87-88, Odpoveď KOOPERATIVA z 12. 07. 2019 ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 07. 2018 č.l. 89, pretože listiny boli stranám doručené a neboli protistranou spochybnené.

9. Súd nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej, pretože v konaní tvrdené a sporné skutočnosti bolo možné preukázať aj z predložených listín. Žalobca neoznačil konkrétne skutkové tvrdenia, ku ktorým navrhol výsluch žalovanej strany.

10. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná je advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši. Záznamom z porady s klientom zo dňa 29. 03. 2017 súd mal preukázané, že žalovaná bola žalobcom splnomocnená na zastupovanie vo veci podania ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR z dôvodu nezákonného postupu OČTK v konaní pod ČVS: P.--S.-. Zo záznamu vyplýva, že žalobcovi boli vysvetlené podmienky podania ústavnej sťažnosti. Následne žalovaná zastupovala žalobcu v konaní pred Ústavným súdom SR vo veci sp. zn. -9, v ktorom sťažovateľ (žalobca) v zmysle (ďalej len „“) namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“) z dôvodu postupu OR PZ Veľký Krtíš vo veci vedenej pod ČVS: P.-XXX/VYS-S.-XXXX a postupu Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením zo dňa 06. 09. 2016. Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažnosť žalobcu odmietol uznesením č. k. -9 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti (absencia podpisu sťažovateľa alebo jeho právnej zástupkyne) podľa . Z emailovej komunikácie zo dňa 06. 06. 2017 medzi žalovanou a žalobcom súd mal preukázané, že o odmietnutí sťažnosti žalovaná upovedomila žalobcu, ktorú danú skutočnosť zobral na vedomie. Následne strany osobne konzultovali ďalší postup vo veci právnej ochrany sťažovateľa a dohodli sa na podaní sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva sťažnosť žalobcu zaevidoval pod č. 7090/18 dňa 07. 08. 2018 a následne sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú. Obsahom e-mailových správ medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 28. 12. 2017 súd mal preukázané, že medzi stranami prebehla komunikácia týkajúca sa mimosúdneho riešenia sporu. Z jej obsahu súd mal preukázaný ústretový postoj žalovanej podmienený stanoviskom poisťovne voči plneniu nároku žalobcu na náhradu škody. Dňa 07. 01. 2018 žalobca navrhol žalovanej mimosúdne vyrovnanie vo veci náhrady škody vo výške 200.000 EUR, na čo poisťovňa reagovala Vyjadrením zo dňa 22. 01. 2018, na čo žalovaná navrhla vyčkať na stanovisko ESĽP a poisťovne Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurace Group. Iniciatívu na mimosúdne vyrovnanie so žalovanou urgoval listom dňa 25. 11. 2019. Dňa 24. 07. 2018 žalovaná listom požiadala spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurace Group (ďalej len „poisťovňa“) o riešenie škodovej udalosti na hromadnej poistnej zmluvy uzatvorenej prostredníctvom SAK. Zároveň žalovaná požiadala o osobné rokovanie so spoločnosťou Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurace Group vo veci uzavretia mimosúdnej dohody k náhrade škody. Stanovisko poisťovne žalovaná urgovala následne listom zo dňa 10. 09. 2018 a 26. 10. 2018. Žalobca spolu so žalovanou dňa 21. 02. 2019 vyplnili formulár ohľadom majetkovej škody č. XXXXXXXXXX, ktorým žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči poisťovni z poistnej zmluvy žalovanej č. XXXXXXXXXX vo výške 200.000 EUR. Žalovaná v predtlačenom formulári na náhradu škody v rubrike 2. vyznačila nesúhlas s výškou spôsobenej škody a výšku škody ponechala na uvážení poisťovne. Poisťovňa dňa 12. 07. 2019 prejedala škodovú udalosť prostredníctvom komisie so zástupcami SAK a prijala záver, že nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej (poistenie advokátky) a vznikom škody, ktorú si žalobca nárokuje. Žalobcovi oznámila, že poisťovňa nepristupuje k plneniu z titulu škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX. Žalovaná dňa požiadala o

prešetrenie stanoviska, na ktoré poisťovňa reagovala Odpoveďou z dňa 05. 11. 2019 poisťovňa zotrvala na zamietavom stanovisku ohľadom plnenia.

11. Podľa - (ďalej len „“); každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Podľa , ; každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa , ; uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého vzťahu.

14. Podľa ; právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa ; najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. Podľa ; ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

17. Podľa ; ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Súd citované ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

19. Právna teória a prax pri určovaní povinnosti nahradiť škodu podľa ust. predpokladá splnenie podmienok, ktorými sú existencia protiprávneho úkonu (právny delikt), vznik škody, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie. Existencia protiprávneho úkonu (deliktu) sa spája s porušením právnej povinnosti, vyplývajúcej zo zákona alebo z porušenia zmluvného vzťahu, resp. z nedodržania štandardu správania, t. j. porušenia generálnej prevenčnej povinnosti podľa .

20. Žalobca uplatnil žalobou nárok na náhradu škody vo výške 200.000 EUR, ktorá mu mala byť spôsobená žalovanou z dôvodu porušenia právnej povinnosti podľa zákona o advokácii, t. j. povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v záujme klienta. Žalovaná sa voči žalobe bránila a uplatnila prostriedok procesnej obrany, pričom vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu. Súd sa musel najskôr zaoberať tým, či námietka premlčania je dôvodná, či žaloba bola podaná včas a či žalobcom uplatnené právo nebolo už premlčané a je možné žalobe vyhovieť.

21. Pri uplatňovaní práv na náhradu škody a posudzovaní premlčania treba zobrať do úvahy, že pre uplatnenie práva plynú tzv. subjektívne a objektívne premlčacie doby. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky (subjektívna doba) odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že mu bola škoda spôsobená aj kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí v tzv. objektívnej dobe, t. j. za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To znamená, že nárok na náhradu škody je nutné uplatniť na súde v subjektívnej dobe a v rámci plynutia lehoty objektívnej. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že plynú komplementárne. Ak je žaloba podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby aj v prípade, že objektívna lehota ešte neuplynula a ak sa žalovaný premlčania nároku dovolá, nemôže byť žalobcovi právo priznané. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď nadobudne subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej ujme, prípadne odškodňovanej nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je vyjadriteľné v peniazoch. Zároveň poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá.

22. V predmetnej veci bolo preukázané, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody žalobou, ktorú osobne doručil na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 02. 03. 2020. Na základe písomnej komunikácie sporných strán na č. l. 111 súd mal preukázané, že žalobca od žalovanej sa dňa 06. 06. 2017 dozvedel o odmietnutí jeho ústavnej sťažnosti. Odpoveďou adresovanou žalobkyni dňa 06. 06. 2017 potvrdil, že bol oboznámený s obsahom uznesenia Ústavného súdu SR a bol uzrozumený, že dôvodom sťažnosť odmietajúceho rozhodnutia bola skutočnosť, že sťažnosť nesplnila zákonom predpísané náležitosti. Z nadväzujúcej komunikácie sporných strán formou e-mailu zo dňa 28. 12. 2017, tiež z „Návrhu na mimosúdne vyrovnanie o náhrade škody v sume 200.000 EUR“ zo dňa 07. 01. 2018 rovnako bola jednoznačným spôsobom preukázaná subjektívna vedomosť žalobcu o škode. Súd na tomto základe s istotou konštatuje, že žalobca minimálne od dňa 06. 06. 2017, najneskôr však od 07. 01. 2018 disponoval poznatkom o spôsobenej škode, výške škody a osobe škodcu. Keďže právo na náhradu škody sa premlčuje uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby od dňa kedy sa žalobca dozvedel o tom, že mu konkrétny subjekt (žalovaná) spôsobil škodu (vrátane presnej výšky škody) je evidentné, že právo žalobcu sa premlčalo už dňa 06. 06. 2019, najneskôr dňa 07. 01. 2020, pretože nebolo uplatnené včas. Žaloba bola na súd podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, pričom nebolo podstatné, že ešte neuplynula objektívna premlčacia doba počítaná od rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. . Žalovaný sa dovolal premlčania, preto žalobcovi právo na náhradu škody nemohlo byť priznané.

23. Žalobca nedôvodne odvodzoval začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od stanoviska poisťovne k nároku na náhradu škody. Iniciatíva sporových strán, ktorá bola vyvíjaná po doručení uznesenia Ústavného súdu SR, č. k. -9 zo dňa 09. 10. 2017 za účelom dosiahnuť mimosúdne uspokojenia nároku žalobcu, nespochybňuje skutočnosť, že žalobca od 06. 06. 2017 (najneskôr od 07. 01. 2018) vedel o škode aj o osobe škodcu, ktorý za škodu zodpovedal. Postup, ktorý žalobca podnikol po odmietnutí ústavnej sťažnosti preto mohol vyústiť len do výsledku, že nárok žalobcu by bol reparovaný plnením zo zdrojov poistného podľa rámcovej poistnej zmluvy žalovanej, k čomu však nedošlo. Spomenutá okolnosť nepopiera vedomosť žalobcu o škode a osobe škodcu. V súdnom konaní podľa súdu nebolo preukázané, že žalovaná uznala nárok žalobcu na náhradu škody. Uvedené nevyplýva z emailu žalovanej zo dňa 28. 12. 2017. Z tohto je zistiteľný podmienený postoj žalovanej k nároku žalobcu na náhradu škody vzhľadom na stanovisko poisťovne. Pritom formulár poisťovne vypísaný stranami dňa 21. 02. 2019 preukazuje, že žalovaná nesúhlasila s výškou spôsobenej škody. Napokon písomné stanoviská žalovanej zo dňa 28. 12. 2017 a dňa 21. 02. 2019 nemajú náležitosti uznania podľa (absentuje písomná forma, sľub žalovanej splniť dlh, určenie dlhu vymedzením, čo do dôvodu a výšky). Napokon súd uvádza, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali úmyselný postoj žalovanej k spôsobenej škode. Nebolo teda možné uvažovať o dlhšej premlčacej dobe (10 rokov) z dôvodu úmyselne spôsobenej škody alebo z dôvodu, že by došlo k uznaniu dlhu žalobcu žalovanou stranou.

24. Keďže v konaní bola oprávnene uplatnená námietka premlčania nároku žalobcu, súd musel na námietku prihliadať a žalobu zamietnuť. Ďalej sa vecne nezaoberal splnením atribútov všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa . Je však potrebné poznamenať, že žalobca škodu nešpecifikoval a nepredložil žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy o tom, že z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti u neho nastala konkrétna majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch z dôvodu zmenšenia existujúceho majetku, alebo že by vynaložil majetkové náklady potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu, prípadne že by utrpel ujmu na iných majetkových hodnotách alebo na svojom zdraví. Vzniknutú škodu žiadnym spôsobom nešpecifikoval.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , pretože súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania ( ), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania ( ) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného Exekučný poriadok.