Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14CoCsp-20-2020.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, proti žalovanej: E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. T., S. XXX/XX, o zaplatenie 408,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/134/2019-59 zo dňa 17.10.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/134/2019-59 zo dňa 17.10.2019 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 408,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30. 05. 2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti príslušenstva zamietol a výrokom III. rozsudku okresný súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodne o ich výške.
1.1. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 408,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04. 04. 2018 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01. 06. 2017 uzatvoril so žalovanou, ako dlžníčkou, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420170845 (ďalej „zmluva“, alebo „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800,- eur, za úrok vyjadrený fixnou sadzbou 22,84 % ročne, ktorý predstavuje celkové náklady spojené s úverom vo výške 102,40 eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 902,40 eur uhradiť v 12 mesačných splátkach vo výške 75,20 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas splátky v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca ju v predžalobnej upomienke zo dňa 12. 04. 2018 upozornil na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 07.05.2018 písomne oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 03. 04. 2018. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť a čiastkou uhradenou (902,40 eur - 493,60 eur), t.j. 408,80 eur, z ktorej si žalobca zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia.
1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ako zásadnú skutočnosť konštatoval, že uznesením zo dňa 13. 09. 2019 podľa § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k pripojenej žalobe, pričom toto uznesenie, žaloba s prílohami a zákonné poučenie, boli žalovanej doručené do vlastných rúk 18. 09. 2019. Hoci súd žalovanú poučil, že je povinná prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť včas, inak na ne nemusí súd prihliadať, do rozhodnutia vo veci samej sa k žalobe nevyjadrila. Žalovaná sa až po vyhlásení rozsudku vo veci samej podaním osobne doručeným na okresnom súde dňa 22. 10. 2019 vyjadrila k žalobe a navrhla ju zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko má za to, že istinu už splatila.
1.3. Súd prvej inštancie uplatnený nárok právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“), v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 veta prvá, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a následne potom okresný súd konštatoval, že posudzovanú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zároveň vzhľadom na povahu zmluvných strán spotrebiteľskou zmluvou, preto sa na daný právny vzťah taktiež aplikuje Občiansky zákonník a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že má písomnú formu a obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosť, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške úrokovej sadzby 22,84 % ročne (úver 800,- eur poskytnutý na 1 rok, žalovaná má vrátiť 902,40 eur, t.j. o 102,40 eur viac, čo je 12,80 %), nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nakoľko tento údaj bol v zmluve uvedený vo vyššej, než v skutočnej výške, teda nie v neprospech spotrebiteľa. Dohodnutú odplatu vo výške 102,40 eur, t.j. 12,80 % ročne, súd považoval za súladnú s právnou úpravou účinnou v čase uzatvorenia zmluvy, za akú sa poskytovali obdobné úvery v tom čase.
1.4. Ďalej však súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas a dostala sa do omeškania s úhradou jednej splátky viac než tri mesiace a žalobca využil svoje právo a zosplatnenie úveru známil žalovanej listom zo dňa 12. 04. 2018, avšak spätne ku dňu 03.04.2018. Súd tak nemal preukázané účinné zosplatnenie úveru k 03. 04. 2018, pretože s poukazom na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal okresný súd za to, že k účinnému zosplatneniu úveru mohlo dôjsť najskôr doručením oznámenia o zosplatnení žalovanej, v žiadnom prípade nie spätne. Žalobca doklad o doručení oznámenia žalovanej nepredložil. Podľa podacieho hárka obsiahnutého v spise bolo odoslané ako doporučený list druhej triedy poštou dňa 09. 05.2018. Podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s., doporučený list 2. triedy je dodávaný druhý pracovný deň po dni podania, t.j. mohlo sa tak stať 11. 05. 2018 a pokiaľ odberná lehota je 18 kalendárnych dní, táto uplynula dňa 29. 05. 2018, kedy možno považovať oznámenie za doručené a úver za predčasne splatný. Až nasledujúci deň sa žalovaná dostala do omeškania s plnením, preto žalobcovi vzniklo právo na zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t.j. 5 % ročne od 30. 05. 2018 (nasledujúci deň po splatnosti úveru) do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca uplatnil úroky z omeškania od skoršieho dátumu, v tejto časti príslušenstva súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko bol žalobca v spore neúspešný iba v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom len v stručnosti uviedla, že namieta skutočnosť, že v rozhodnutí „nebola spomenutá spoločnosť Edu House a.s, ktorej členstvom bolo podmienené poskytnutie pôžičky. Mohla zmluvu len prijať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Nemala možnosť navrhovať zmeny ustanovení či podmienok.“
3. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko stručné odvolanie žalovanej zjavne neobsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“, konkrétne nebolo datované, neobsahovalo konkrétny rozsah, v akom rozsudok okresného súdu napáda a čoho sa odvolateľka domáha (odvolací návrh), súd prvej inštancie uznesením č.k. 13Csp/134/2019-69 zo dňa 05.12.2019 vyzval žalovanú postupom podľa § 373 CSP na doplnenie náležitostí jej neúplného odvolania, na ktoré odvolateľka reagovala podaním zo dňa 23.12.2019, v ktorom žiadala o predĺženie lehoty na 30 dní. Zároveň doložila ako listinné dôkazy Kúpnu zmluvu č. 172625 zo dňa 01.06.2017, uzatvorenú medzi predávajúcim EduHouse, a.s. so sídlom 821 08 Bratislava,
Zelinárska 8, IČO : 44 146 990 a žalovanou, ako kupujúcou, splátkový kalendár vzťahujúci si k Zmluve o pôžičke č. 4201741058, dohodu o zrážkach zo mzdy vzťahujúcu sa k Zmluve o pôžičke č. 4201741058, informácie o finančnom sprostredkovaní TELERVIS PLUS a.s. a Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti EduHouse, a.s. (č.l. 73- 80 spisu). Žiadne ďalšie podania, ani doplnenie odvolania, žalovaná až do momentu rozhodovania odvolacieho súdu nepredložila ani nezaslala.
4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
5. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd, alebo „odvolací súd“), ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v odvolaním dotknutom výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
6. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalovaná podala neúplné odvolanie a ani po výzve súdu na doplnenie rozsahu a odvolacieho petitu svoje neúplné odvolanie riadne nedoplnila, odvolací súd však, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolateľka je spotrebiteľka a nie je v spore kvalifikovane právne zastúpená, odvolanie akceptoval a rozsudok súdu prvej inštancie v nadväznosti na obsah stručného odvolania, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, vecne prejednal. Nie každé neodstránenie vád podania je dôvodom na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d/ CSP. Uvedené ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu odmietnuť odvolanie len za predpokladu, ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Nie je totiž, aj napriek neúplnosti procesného podania žalovanej, mieneného zjavne ako odvolanie, možné konštatovať, že ide o také nedostatky odvolania, ktoré bránia odvolaciemu súdu o odvolaní vecne rozhodnúť. Aj z obsahu neúplného odvolania, v spojení s neskoršie doplnenými listinnými dôkazmi, je možné bez pochýb vyvodiť, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu a ktorého súdu smeruje a aj zo stručných dôvodov je možné vyvodiť logickou úvahou, v akom rozsahu odvolateľka rozsudok súdu prvej inštancie napáda a čo namieta, z čoho je taktiež možné logicky vyvodiť, čoho sa odvolateľka domáha (zamietnutia žaloby aj v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť zaplatiť časť nároku žalobcovi).
7. Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom išlo o procesný postup v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ CSP. Súd prvej inštancie však pred vyhlásením rozsudku vytvoril žalovanej procesný priestor na vyjadrenie sa k žalobe a možnosť účinne sa voči nej brániť a produkovať dôkazy a využiť všetky prostriedky procesnej obrany, keď uznesením č.k. 13Csp/134/2019-33 zo dňa 13. 09. 2019 v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k pripojenej žalobe. Súd ju súčasne poučil, že v prípade, ak uplatnený nárok neuznáva, aby uviedla vo svojom písomnom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ju taktiež poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (§ 153 ods. 2 a § 167 ods. 3 CSP). Uznesenie, žaloba s prílohami a zákonné poučenie o jej procesných právach a povinnostiach v zmysle § 160 a § 292 CSP, boli žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 18. 09. 2019. Súd vyhlasoval rozsudok dňa 17.10.2019 a žalovaná sa k obsahu žaloby a jej príloh nevyjadrila, ani dovtedy žiadne bol verejne vyhlásený vyhlásil dňa 17.10.2019) podala žalovaná dňa 22.10.2019 osobne na okresnom súde vyjadrenie, z ktorého obsahu vyplynulo, že uplatnený nárok neuznáva, nakoľko tvrdí, že požičanú sumu vrátila. Požičala si 800 eur s úrokom RPMN 27,04%, priemerná RPMN však bola 20,11%. Boli podpísané dve zmluvy o pôžičke: č. 4201741058 na sumu 399 eur bez úroku (členstvo VIP) a č.420170845 na sumu 800 eur s úrokom. Žalovaná tvrdila, že poskytnutá pôžička bola podmienená členstvom VIP Edu House a.s, mohla zmluvu len prijať ako celok, alebo ako celok odmietnuť. Nemala možnosť navrhovať zmeny ustanovení či podmienok. Tvrdila v procesnej obrane, že úroky sú neprimerané a súčasne zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky s ohľadom na spotrebiteľa a vysoké úroky vzhľadom na dobu požičania peňazí. Má za to, že istinu splatila, čo mal preukázať splátkový kalendár. Žiadala preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K vyjadreniu žalovaná pripojila ako listinné dôkazy Kúpna zmluva s EduHouse a.s. č. 172625 zo dňa 01.06.2017, Zmluvu o pôžičke č. 4201741058 zo dňa 01.06.2017, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420170845 zo dňa 01.06.2017, splátkový kalendár k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 420170845 , z ktorého vyplýval zostatok dlhu vo výške 428,20 eur s poslednou splátkou k 01.02.2018 a splátkový kalendár k zmluve o pôžičke č.4201741058, z ktorého vyplýval zostatok dlhu k 01.01.2018 0 Eur (č.l. 43- 58 spisu). Odvolací súd však zdôrazňuje, že na procesnú
obranu žalovanej súd prvej inštancie po tom, čo mu bola doručená až po meritórnom vyhlásení rozsudku, už prihliadnuť nemohol, nakoľko v súlade s ustanovením § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 217 ods. 1 CSP je pre súd rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vzhľadom na konštatované skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu je tak zrejmé, že nemožno vytýkať procesnému postupu súdu prvej inštancie žiadne nedostatky, prípadne upretie práv žalovanej, ako strany sporu a porušenie je práva na spravodlivý súdny proces.
Pokiaľ v štádiu odvolacieho konania žalovaná namietala skutočnosť, že „v rozhodnutí nebola spomenutá spoločnosť Edu House a.s.“, ktorej členstvo bolo podmienené poskytnutím pôžičky a ktorú zmluvu nemala možnosť meniť, odvolací súd konštatuje, že aj za predpokladu, že by hore uvedené listinné dôkazy predložila žalovaná už pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, nebol dôvod, aby sa súd zaoberal a „spomenul“ v rozsudku spoločnosť Edu House, a.s. so sídlom v Bratislave, pretože predmetom tohto súdneho konania skutkovo a právne vymedzeným v žalobe je právny vzťah medzi žalobcom TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 76 a žalovanou, vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420170845 zo dňa 1. 6.2017, ktorou tento veriteľ poskytol žalovanej, ako dlžníčke, spotrebiteľský úver vo výške 800 eur za dojednaných zmluvných podmienok. Právny vzťah medzi žalovanou, ako kupujúcou a spoločnosťou EduHouse, a.s. so sídlom v Bratislave, ako predávajúcim, vyplývajúci z kúpnej zmluvy č. 172625, uzatvorenej dňa 1. 6. 2017, nie je predmetom daného súdneho sporu, keďže sa jedná o úplne odlišný zmluvný vzťah medzi odlišnými zmluvnými stranami, pričom spoločnosť EduHouse nie je účastníkom
- stranou daného sporu a nárok vyplývajúci z uvedenej kúpnej zmluvy nie je predmetom tohto súdneho konania. Nebol tak dôvod, aby sa súd zaoberal iným zmluvným vzťahom a medzi inými subjektami, ako je predmet sporu.
Rovnako pokiaľ odvolateľka opätovne aj v štádiu odvolacieho konania tvrdí, že už uhradila svoj dlh, z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dve zmluvy a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420 17 0845 zo dňa 1. 6. 2017, ktorou bol poskytnutý žalovanej spotrebiteľským úver vo výške 800 eur, ako aj zmluvu o pôžičke č. 4201741058 zo dňa 1. 6. 2017, ktorou bola poskytnutá žalovanej bezúročná pôžička vo výške 399 eur. Odvolací súd opätovne v súvislosti s argumentmi žalovanej zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho sporu je nárok žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave vyplývajúci len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420 17 0845 zo dňa 1. 6. 2017 a ani odvolací súd nemá procesný priestor zaoberať sa zmluvou o pôžičke (teda odlišnou zmluvou), z ktorej práva a povinnosti nie sú predmetom daného sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmet sporu vymieňuje a určuje žalobca žalobným návrhom. Pokiaľ teda v štádiu odvolacieho konania žalobkyňa predložila kúpnu zmluvu, uzatvorenú s odlišným subjektom ako je žalobca, pričom zjavne ide o odlišný záväzkový vzťah, ktorý nie je predmetom tohto súdneho sporu, týmto právnym vzťahom, ani právami a povinnosťami z neho vyplývajúcimi, sa krajský súd v danom spore zaoberať nemôže. Rovnako pokiaľ odvolateľka predložila ako listinný dôkaz splátkový kalendár, z ktorého vyplýva zostatok dlhu 0 eur ku dňu 1. 1. 2018, z obsahu tohto splátkového kalendára je bez pochýb zrejmé, že sa týka zmluvy o pôžičke číslo 4201741058, ktorou mala vrátiť žalovaná žalobcovi bezúročnú pôžičku vo výške 399 eur. Ani tento listinný dôkaz teda nepreukazuje, že by žalovaná splatila svoj dlh vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu - a to spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobcom žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42017 0845. Ani jeden z odvolacích dôvodov (v nadväznosti na predložené listinné dôkazy) tak nespochybňuje správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výroku I., ktorým súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 408,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30. 5. 2018 zo zaplatenia. Žalovaná nepreukázala, že by splatila svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko súd mal z amortizačnej tabuľky týkajúcej sa tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukázané, že posledná splátka na daný úver bola uskutočnená žalovanou dňa 30. 1. 2018 a žalovaná dokopy uhradila žalobcovi na predmetný spotrebiteľský úver 7 splátok spolu v sume 493,60 eur. Odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že súd prvej inštancie podrobil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnemu prieskumu v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitnej právnej úpravy zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 predmetného zákona a taktiež bola dodržaná písomná forma zmluvy. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny dôvod spôsobujúci bezúročnosť
a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, hoci je nutné zdôrazniť, že odvolací súd je v štádiu odvolacia konania striktne viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a hoci ako už odvolací súd vyššie zdôraznil, podané odvolanie žalovanej trpelo nedostatkom náležitostí ohľadom určitosti dôvodov a rozsahu odvolania, avšak z jej procesného podania mieneného ako odvolanie, spolu s doplnením odvolania je zrejmé, že dôvody odvolania spočívajú len v skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje konštatovanie iného právneho vzťahu s iným subjektom (kúpna zmluva uzatvorená so spoločnosťou Edu House, ktorej členstvo bolo podmienené poskytnutím pôžičky). Taktiež v doplnení odvolania o listinné dôkazy predložila žalovaná len kúpnu zmluvu uzatvorenú s touto spoločnosťou, ako aj splátkový kalendár a dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, avšak vzťahujúcich sa k zmluve o pôžičke (teda k inému právnemu vzťahu) a je tak zrejmé, že odvolacie dôvody, ktorými žalovaná mala v úmysle spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku, sa týkajú iných právnych vzťahov a v prípade kúpnej zmluvy aj iného subjektu, ako je žalobca a ako je žalobou uplatnený nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
8. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne a žalovaná ani v štádiu odvolacieho konania neprodukovala žiadne také relevantné skutkové či právne tvrdenie, ktoré by bolo spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a v dôsledku ktorých by bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd sčasti žalobe vyhovel, zmeniť, či zrušiť. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s obsahom odvolania a listinných dôkazov predložených v odvolacom konaní a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku I. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. V nadväznosti na vecnú správnosť meritórneho výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a teda konštatovanie procesného úspechu žalobcu v prevažnej miere a jeho procesného neúspechu len v nepatrnej miere v časti príslušenstva, je potom vecne správny aj závislý výrok III. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou zohľadnenia miery procesného úspechu a neúspechu strán sporu, vyplývajúcej z ustanovenia § 255 ods. 1 CS, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalobcovi, ktorému by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnej žalovanej, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).