Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: ALTRAMIX, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 44 026 285, IČO: 44 026 285, právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100840472/2018 zo dňa 27.04.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín č. k. zo dňa 03.01.2018 daňový úrad podľa a o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") určil žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 1 737,57 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. Daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 24,60 € a vyrubil mu daň v sume 1 712,97 €. Z odôvodnenia vyplýva, že daňový úrad začal dňa 23.06.2015 u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 22.05.2015, ktoré bolo daňovému subjektu doručené poštou dňa 26.05.2015. Kontrolné zistenia spísal správca dane v Protokole č. 102039862/2017 zo dňa 26.09.2017, ktorý bol daňovému subjektu doručený poštou dňa 04.10.2017 spolu s výzvou zo dňa 26.09.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane zistil, že daňový subjekt mal v účtovníctve zaúčtované faktúry od obchodného partnera Advice and Business Management Limited, 45Ceowborough Road, SW17908 London, a to:

- DF2013045 (19/09/2013 zo dňa 27.09.2013) anglicky provízia za nájom pracovníkov za 7 425,00 GBP (Libier), na účtovnom predpise je 36 732,22 PLN, kurz , čo je 8 687,85 €, na 518000 a DPH nie je žiadna ani samozdanenie;

- DF2013049 ( zo dňa 08.10.2013) anglicky provízia za nájom pracovníkov za 12 825,00 GBP, na účtovnom predpise nie sú PLN, kurz 4,1951, na 518000 zaúčtované 15 390,86 € a DPH;

- DF2013048 ( zo dňa 08.10.2013) anglicky provízia za nájom pracovníkov za 12 825,00 GBP, na účtovnom predpise je 64 566,18 PLN, kurz 4,1951, na 518000 zaúčtované 15 390,86 € a DPH na 34330 je 3 040,80 €;

- DF2013052 ( zo dňa 18.11.2013) anglicky provízia za nájom pracovníkov za 12 150,00 GBP, na faktúre nie sú PLN ale prepočíta kurzom PLN 4,1829, 518000 zaúčtované 14 326,19 € a DPH samozdanenie na 34330 = 2 885,24 €;

- DF2013057 ( zo dňa 02.12.2013) anglicky provízia za nájom pracovnej sily za 12 150,00 GBP zaúčtované na 51810, DPH 2924,74 € samozdanenie. Daňový úrad zistil, že dodávka služieb od Advice and Business Management Limited, London podľa došlej faktúry DF2013045 (19/09/2013 zo dňa 27.09.2013) anglicky provízia za nájom pracovníkov po prepočte 8 687,87 €, faktúra je zaúčtovaná na účet služieb 51800, ale DPH nebola účtovaná ani priznaná k DPH k zdaneniu ani uplatnené právo na odpočítanie dane - faktúra nebola v záznamoch DPH, daň z pridanej hodnoty vo výške 1 737,57 € nebola priznaná v daňovom priznaní za 09/2017. Odpočítanie dane z dodaných služieb podľa daňový úrad daňovému subjektu nepriznáva, pretože podľa došlej faktúry DF2013045 nebolo uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle - faktúra nebola uvedená v evidencii prijatých zdaniteľných plnení - nebola daň uvedená v záznamoch DPH za zdaniteľné obdobie september 2013 podľa . Daňovou kontrolou boli u daňového subjektu ALTRAMIX, s.r.o., Dolný Kubín v zdaňovacom období september 2013 zistené rozdiely v základe dane a v dani podľa vo výške 8 687,85 €, k tomu prislúchajúca daň vo výške 1 737,57 €, o čo bola daňovou kontrolou zvýšená daň na riadku 10 a na riadku 19 daňového priznania. Výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu po daňovej kontrole je vlastná daňová povinnosť 1 712,97 € na riadku 31 daňového priznania a zároveň je daňovou kontrolou nepriznaný nadmerný odpočet na riadku 32 vo výške 24,60 €. Rozdiely vznikli porušením ustanovení , , a . Daňový úrad prerokoval s daňovým subjektom pripomienky a vyjadrenie k protokolu na ústnom pojednávaní dňa 05.12.2017, o čom spísal zápisnicu č. 102509945/2017, kde správca dane zhodnotil vyjadrenie k protokolu a predložené dôkazy. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2017 konateľ spoločnosti Marek Slawomir Juruć na otázku či má k rozdielu dane v zdaňovacom období september 2013 a ku kontrolnému zisteniu nejaké vyjadrenie, uviedol, že nemá, že sa musí skontaktovať s účtovníčkou. Na ústnom pojednávaní konanom 20.12.2017 sa k výsledkom vyrubovacieho konania a k hodnoteniu dôkazov správcom dane konateľ spoločnosti Marek Slawomir Juruć vyjadril, že ich stanovisko zaujmú k vydaným rozhodnutiam.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. zo dňa 27.04.2018 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový správny orgán a na jeho základe dospel k rovnakému právnemu posúdeniu veci, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul argumenty, pre ktoré považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v ust. , , , , s tým, aby vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Namietal procesný nedostatok počas vykonávania daňovej kontroly u prvostupňového správneho orgánu, ktorým je nedostatočné a neúplné Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 21443141/2015 zo dňa 11.12.2015 (poznámka správneho súdu: správne malo byť uvedené zo dňa 11.12.2015), ktoré sa javí žalobcovi ako nulitný správny akt, keďže neobsahuje termín - lehotu, dokedy sa daňové konanie prerušuje. V rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane zo dňa 03.01.2018 č. 100009726/2018 sa na strane 3 uvádza, že správca dane prerušil výkon daňovej kontroly odo dňa 18.12.2015, z citovaného rozhodnutia správneho orgánu o prerušení konania však takáto skutočnosť nevyplýva. Ďalej namietal, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015 je podpísané p. K. C., pracovníčkou daňovej kontroly a analýz Daňového úradu Žilina a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 03.01.2018 č. 100009726/2018 je podpísané Ing. B. B., vedúcim oddelenia daňovej kontroly 5 DÚ Žilina, pobočka Dolný Kubín. Žalobca vyslovil pochybnosti, či aspoň jedna z týchto osôb mala kompetenciu takýto správny akt vydať. V prípade, ak by sa preukázalo, že správne rozhodnutie podpísala osoba neoprávnená, tak by sa podľa žalobcu jednalo v danom prípade o nulitný správny akt s dôsledkami v prospech žalobcu. V prípade, ak sú námietky žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené relevantné, tak by potom nedošlo k zákonnému prerušeniu daňovej kontroly. Hoci správny orgán uvádza dátum začatia daňovej kontroly dňa 23.06.2015, podľa názoru žalobcu daňová kontrola začala skôr, a to na základe oznámenia správcu dane č. 20263110/2015 zo dňa 22.05.2015 o daňovej kontrole. Ďalej žalobca vyslovil pochybnosť, či daňová kontrola, ktorej výsledky sú základom a podkladom pre napádané správne rozhodnutia, bola urobená v lehote jedného

roka v zmysle , ktorý stanovil lehotu na vykonanie daňovej kontroly najviac na dobu jeden rok odo dňa jej začatia. Podľa názoru žalobcu nebola dodržaná táto zákonná jednoročná lehota, a preto sú závery daňovej kontroly u žalobcu nezákonné a teda spochybnené. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR č. k. -57, z ktorého citoval. Poukázal tiež na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúceho sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH, a to rozsudok vo veci C-80/11 zo dňa 21.06.2012 - Mahageben a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 zo dňa 06.12.2012, rozsudok vo veci C-18/13 zo dňa 12.02.2014, z ktorých vyplýva, že ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. Podľa žalobcu postup správneho orgánu v danom prípade bol v rozpore s touto zásadou.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.10.2018. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť.

5. Žalobca v replike zo dňa 25.10.2018 k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 21443141/2015 zo dňa 11.12.2015 je nedostatočné a neúplné a práve táto skutočnosť vedie žalobcu k úvahe, že je nulitným správnym aktom, ktorý nemôže vyvolať právne účinky. Na strane žalobcu stále existujú pochybnosti či osoby, ktoré podpisovali jednotlivé správne akty (t. j. rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 03.01.2018) boli osobami na takúto činnosť v rozhodnom čase oprávnenými, t. j. mohli tieto úkony platne vykonávať. Opakovane navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom žiadal tiež priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

6. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. (ďalej ) v rozsahu a medziach žalobných bodov (, ), pričom zistil, že rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa v znení účinnom ku dňu 22.05.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 26 ods. 7 citovaného zákona každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

Podľa § 61 ods. 1 citovaného zákona správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) 21a) Napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

Podľa § 61 ods. 3 citovaného zákona, veta prvá, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania

Podľa § 61 ods. 5 citovaného zákona ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. júla 2013 dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 5a) v znení Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006). Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú.v. EÚ C 321E, 29.12.2006).

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 3 citovaného zákona zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

Podľa § 70 ods. 1 citovaného zákona platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010, toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány v členských štátoch zodpovedné za uplatňovanie zákonov o DPH spolupracovať navzájom medzi sebou a s Komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú zhromažďovať a vymieňať si uvedené informácie elektronickými prostriedkami.

Podľa článku 2 ods. 1 písm. k) Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty, na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: "administratívne vyšetrovanie" sú všetky kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH.

Podľa článku 7 ods. 1 cit. nariadenia, na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov.

Podľa článku 7 ods. 2 cit. nariadenia, na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vykonávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií.

Podľa článku 7 ods. 5 citovaného nariadenia, aby bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje akoby konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu.

9. Správny súd sa stotožnil so zistením skutkového stavu a právnym posúdením veci v zmysle záverov správnych orgánov. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, je povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet sú v zákone stanovené. Pritom na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanej veci zistil, že dodávka služieb od Advice and Business podľa došlej faktúry DF2013045 (19/09/2013 zo dňa 27.09.2013) anglicky - provízia na nájom pracovníkov vo výške 7 425,00 GBP (Libier), na faktúre je 36 732,22 PLN, kurz , čo je po prepočítaní 8 687,85 €, bola zaúčtovaná na účet služieb 51800, ale DPH nebola účtovaná ani priznaná k zdaneniu ani uplatnené právo na odpočítanie dane, t. j. faktúra nebola v záznamoch DPH a daň vo výške 1 737,57 € nebola priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 09/2017. Na základe uvedeného správca dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „") zvýšil žalobcovi za zdaniteľné plnenie na riadku 09 základ dane z 96 690,11 € o 8 687,85 € na 105 377,96 €. Zároveň na riadku 10 zvýšil daň z 19 338,02 € o 1 737,57 € (čo je 20 % z 8 687,85 €) na 21 075,59 €. Správca dane zároveň žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z dodaných služieb podľa , pretože v zmysle , faktúra DF2013045 nebola uvedená v evidencii prijatých zdaniteľných plnení a daň uvedená v záznamoch DPH za obdobie september 2013 podľa . Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že postup žalobcu nebol v súlade s ust. , podľa ktorého zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je zaregistrovaná pre daň podľa , sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa v tuzemsku. Súčasne žalobca nedodržal ust. citovaného zákona, podľa ktorého môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12.

11. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane na základe podaných žiadostí žiadal preveriť intrakomunitárne dodávky dodávané daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období zdaniteľným osobám v inom členskom štáte a preveriť intrakomunitárne nadobudnutia od zdaniteľných osôb v inom členskom štáte. Žiadosti o MVI sa týkali spoločností C. S. „TEX-POL", Kraków, ktorá prenajal spoločnosti žalobcu svoje vlastné kamióny, ťahače, návesy a nákladné auto, pričom žalobca prenajal všetky vozidlá od „TEX-POL" spoločnosti Ricco Logistic Sp. z o. o., Nowy Targ. Podľa zistenia poľskej daňovej správy autá nakúpené od ALTRAMIX, s.r.o. neboli a nie sú používané v spoločnosti Ricco Logistic sp. zo. o., tieto boli obchodným tovarom, ktorý bol predaný pre Gerex sp. zo.o. ... a pre ING Lease Polska sp. z o. o. ... Ricco Logistic sp. zo. o. prenajímal od ALTRAMIX, s.r.o. prepravné prostriedky (kamióny a prívesy) spolu so šoférmi na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 02.01.2013, pričom šoféri neboli pridelení k vozidlám, oni prenajímajú ústne objednávky na vykonanie prepravy, ktoré sú dostupné v momente a podľa požiadavky klienta a špecifikácie prepravcu. Ďalej v rámci žiadostí o MVI boli v Poľsku preverované Autoreflex Spólka organiczone odpowiedzialnoscia, Warszawa, O. G. AUTO-MIX, Jordanów. Pokiaľ ide o spoločnosť Advice and Business Management Limited, London, na základe žiadostí o MVI bolo zistené, že britský správca dane nebol schopný získať žiadne informácie od účtovníka, neboli odozvy na e-maily a telefonáty, nový účtovník bol uvedený do funkcie, ale nebol schopný asistovať pri požiadavkách, riaditelia spoločnosti bývajú v UK a spoločnosti bola zrušená registrácia DPH od 01.02.2017. Pokiaľ ide o spoločnosť Bevingfield England Logistics Ltd., London, z odpovede na MVI zo dňa 12.12.2016 bolo zistené, že britský daňovník je zmiznutý a bola mu zrušená registrácia DPH od 01.01.2014. Správca dane tiež zistil rozdiely vo vykazovaní dodaných služieb v rámci MVI. V systéme VIES spoločnosť Bevingfield England v 3. štvrťroku 2013 uviedla dodanie služieb pre žalobcu za 22 950,00 GBP. Žalobca má v účtovníctve a v záznamoch DPH však uvedené dodanie služieb až za 38 475,00 GBP, rozdiel predstavuje 15 525,00 GBP.

12. Pokiaľ odpočítanie dane z dodaných služieb podľa daňový úrad žalobcovi za kontrolované obdobie september 2013 nepriznal, pretože podľa došlej faktúry DF2013045 nebolo uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle - faktúra nebola uvedená v evidencii prijatých zdaniteľných plnení - nebola daň uvedená v záznamoch DPH za zdaniteľné obdobie september 2013 podľa , správny súd sa s takýmto záverom na základe vykonaného dokazovania stotožnil. Daňovou kontrolou boli u žalobcu v zdaňovacom období september 2013 totiž zistené rozdiely v základe dane a v dani podľa vo výške 8 687,85 €, k tomu prislúchajúca daň vo výške 1 737,57 €, o čo bola daňovou kontrolou zvýšená daň na riadku 10 a na riadku 19 daňového priznania. Výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu po daňovej kontrole je potom vlastná daňová povinnosť žalobcu 1 712,97

€ na riadku 31 daňového priznania a zároveň bol daňovou kontrolou opodstatnene priznaný nadmerný odpočet na riadku 32 vo výške 24,60 €.

13. Vo vzťahu k námietkam žalobcu v súvislosti s rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 21443141/2015 zo dňa 11.12.2015 (poznámka súdu: žalobca nesprávne uviedol dátum jeho vydania 11.02.2015), správny súd konštatuje, že z tohto rozhodnutia č. 21443141/2015 zo dňa 11.12.2015 vyplýva, že Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín podľa (ďalej len „") prerušil daňovú kontrolu, pokiaľ ide okrem iného o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013, ktorá sa začala u daňového subjektu dňa 23.06.2015, odo dňa 18.12.2015 do dňa, kedy správca dane získa potrebné informácie pre správne určenie dane. Uvedené sa nachádza na druhej strane rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly hore, dátum je tam zvýraznený a zreteľne viditeľný, preto námietku žalobcu týkajúcu sa procesného nedostatku Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 201443141/2015 zo dňa 11.12.2015, ktorým má byť podľa žalobcu absencia pevne určeného dňa, ktorým sa konanie prerušuje, tak ako to predpokladá ust. , je nedôvodná. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že pokiaľ ide o rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015, ide o nulitný správny akt, lebo zákonnou podmienkou je, aby v rozhodnutí bola uvedená doba, na ktorú sa daňové konanie prerušuje, t. j. doba, odkedy je možné v prerušenom konaní pokračovať - takáto požiadavka z ust. Daňového poriadku nevyplýva, keďže podľa správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a podľa veta prvá konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Z ust. vyplýva, že správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkovi konania, čo v posudzovanej veci bolo žalobcovi oznámené písomne dňa 04.05.2017, ktoré oznámenie podľa pripojenej doručenky prevzal prostredníctvom splnomocnenca dňa 26.05.2017.

14. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015 je podpísané p. K. C., pracovníčkou daňovej kontroly a analýzy Daňového úradu Žilina a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 03.01.2018 č. 100009421/2018 je podpísané Ing. B. B., vedúcim oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín, preto žalobca vyslovil pochybnosť, či aspoň jedna z týchto osôb mala kompetenciu takýto správny akt vydať. Vyslovil teda pochybnosť, či obidve citované správne rozhodnutia podpísala oprávnená osoba za správny orgán, ktorý rozhodoval na prvom stupni, keďže tieto podpisovala vždy iná osoba. Ak by správne rozhodnutie podpísala osoba neoprávnená, išlo by o nulitný správny akt, potom by nedošlo k , vydaný Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, 2. oddiel Pravidlá podpisovania písomností vydávaných DÚ a DÚ VDS, v zmysle odseku (42) ktorého Riaditeľ DÚ a riaditeľ DÚ VDS podľa písmena b) podpisuje písomnosti vo veciach, ktoré patria do jeho pôsobnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, príslušného organizačného poriadku alebo iného interného riadiaceho aktu, a to najmä rozhodnutia, oznámenia a poverenia. Podpisový poriadok finančnej správy

- Interný riadiaci akt č. 2/2014 bol vydaný dňa 12.08.2014 a účinnosť nadobudol od 01.09.2014. Podľa Interného riadiaceho aktu č. 4/2014 vydaného Daňovým úradom Žilina, s účinnosťou od 19.09.2014 sa v bode 8) stanovuje, že Riaditeľ DÚ na návrh riaditeľov jednotlivých odborov DÚ rozhodol, že písomnosti zaradené v 4. skupine rozdelené podľa jednotlivých odborov DÚ, podpisujú vedúci oddelení jednotlivých odborov priamo nadriadených zamestnancovi, ktorý ich vyhotovil, nasledovne (prenesené podpisové oprávnenia): B/odbor daňovej kontroly a analýz, IV. skupina písmeno a) rozhodnutia a ostatné písomnosti charakteru rozhodnutia, okrem uvedených v 5. skupine a okrem rozhodnutia o vyhovení v plnom rozsahu, rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty, rozhodnutia o prerušení konania, rozhodnutia súvisiaceho so zabezpečením a prepadnutím veci, rozhodnutia o nariadení, povolení alebo zamietnutí obnovy konania. Prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100009421/2018 zo dňa 03.01.2018 podpísal Ing. B. B., vedúci oddelenia daňovej kontroly 5 DÚ Žilina, pobočka Dolný Kubín v súlade s Interným riadiacim aktom č. 7/2017 vydaným Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, účinným od 01. januára 2018, jeho 3. dielom Podpisovanie písomností na DÚ a na DÚ VDS, 3. oddiel Rozsah podpisového oprávnenia podľa skupín písomností vydávaných DÚ a DÚ VDS, jeho odsek (36), keďže išlo o rozhodnutie zaradené do 3. skupiny h), t. j. išlo o rozhodnutie, patriace medzi rozhodnutia, okrem rozhodnutí uvedených v skupine 1., 2. a 4. (v administratívnom spise uvedené pod č. 80, strana 11, 12). Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 21443141/2015 zo dňa 11.12.2015

podpísala Ing. K. C., riaditeľ odboru daňovej kontroly a analýz Daňového úradu Žilina v súlade s Interným riadiacim aktom č. 4/2014 vydaným Daňovým úradom Žilina, účinným od 19.09.2014. Pretože Interný riadiaci akt č. 1/2018 vydaný Daňovým úradom Žilina nadobudol účinnosť až od 15.01.2018, prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100009421/2018 zo dňa 03.01.2018 podpísal vedúci Oddelenia daňovej kontroly 5 Ing. B. B. ešte podľa starého podpisového poriadku v súlade s Interným riadiacim aktom č. 7/2017.

15. Správny súd sa na základe vyššie uvedeného nestotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015 je nulitný správny akt. Z oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 22.05.2015 vyplýva, že daňová kontrola sa začne dňa 23.06.2015 o 09:30 hod. a bude vykonávaná na Daňovom úrade Žilina, pobočka Dolný Kubín, Kohútov sad 1750/10, Dolný Kubín, kanc. č. 310, čo je v súlade s ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Pokiaľ správca dane v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly č. 21443141/2015 zo dňa 11.12.2015 uviedol, že daňová kontrola začala u daňového subjektu dňa 23.06.2015, správca dane nepochybil a záver žalobcu v tomto smere nie je opodstatnený.

16. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že existuje dôvodná pochybnosť, či daňová kontrola, ktorej výsledky sú základom a podkladom pre napádané správne rozhodnutia, bola urobená v lehote jedného roka v zmysle ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Deň začatia daňovej kontroly dňa 23.06.2015 vyplýva z oznámenia o daňovej kontrole, ktoré vydal Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín dňa 22.05.2015. Žalobca 09.06.2015 elektronicky doručil žiadosť o odklad začatia daňovej kontroly na deň 02.07.2015, s ktorým návrhom správca dane nesúhlasil, s čím bol žalobca oboznámený na základe Oznamu o zmene začatia daňovej kontroly zo dňa 16.06.2015, ktorý žalobca prevzal dňa 17.06.2015. Z rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015 vyplýva, že správca dane daňovú kontrolu prerušil dňa 18.12.2015, t. j. v roku 2015 daňová kontrola trvala 178 dní. Po doručení ostatnej odpovede MVI na Daňový úrad Žilina dňa 21.04.2017 správca dane žalobcovi oznámil pokračovanie v daňovej kontrole dňom 21.04.2017, a to oznámením zo dňa 04.05.2017, doručeným dňa 26.05.2017. Niet pochybností, že daňová kontrola bola ukončená dňa 04.10.2017 doručením Protokolu č. 102039863/2017 zo dňa 26.09.2017 a Protokolu č. 102039862/2017 zo dňa 26.09.2017, vzťahujúcim sa k zdaňovaciemu obdobiu júl 2013 a september 2013 spolu s výzvou zo dňa 26.09.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Na základe uvedeného v roku 2017 daňová kontrola trvala 166 dní od 21.04.2017 do 04.10.2017. Z uvedeného vyplýva, že celkovo daňová kontrola pri zohľadnení prerušenia od 18.12.2015 do 21.04.2017, ktoré sa do výkonu daňovej kontroly nezapočítava, trvala spolu 344 dní, čím nepresiahla jednoročnú lehotu.

17. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane neuznal ako relevantný doklad e-mailovú správu od spoločnosti Bevingfield England Logistics Ltd. zo dňa „9. srpnia - declaration 2013" ako relevantný dôkaz, jeho hodnotenie považuje za svojvôľu zo strany správcu dane bez ďalšieho hlbšieho odôvodnenia takéhoto postupu, správny súd podotýka, že označený e-mail nemá obsahovú stránku a nemožno takúto správu považovať za hodnoverný dôkaz. Tiež príloha k tomuto e-mailu sa vzťahuje na iné zdaňovacie obdobie a nie sú z nej zrejmé skutočnosti, konkrétne nesúhlasí cena, nie je jasné, o aké služby sa malo jednať, služby nie sú špecifikované, atď. Pokiaľ ide o náves značky Schmitz EČV: WH437AC, CMR, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, nie sú dôkazom o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil k nemu technický preukaz ani žiadnu dokumentáciu k návesu. Samotná faktúra o nadobudnutí je nepostačujúca.

18. Najvyšší súd SR už vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 26.10.2017), že predmetom DPH je zdaniteľný obchod v rôznych formách (viď ), čím je okrem iného aj dodanie tovaru/poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku vykonané platiteľom dane prostredníctvom ekonomickej, najčastejšie zmluvne dohodnutej činnosti. S prihliadnutím

na takto vymedzený zdaniteľný obchod len pri jeho splnení vzniká dodávateľovi daňová povinnosť a protistrane ako odberateľovi následne vzniká právo na odpočítanie DPH, ktorého uplatnenie sa viaže u odberateľa na preukázanie vecných a formálnych podmienok. Obsah pojmu vecných podmienok Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") vo svojej judikatúre objasňuje nasledovne: a) vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napr. rozsudok Súdneho dvora z 12. januára 2006, Optigen a i., spojené veci sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03, bod 54, alebo rozsudok z 29. marca 2012 sp. zn. C-414/10 vo veci Veleclair), pričom a. tu je rozhodujúca existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, ako by bol vlastníkom tohto majetku, b. inak v prípade dodania tovaru vtedy, keď dodávateľ odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napr. rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny bod 26), b) tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú majetkovú hodnotu (use value) pre zdaniteľnú osobu, c) na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu, či neregistráciu (napr. rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-438/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26 a 33; alebo rozsudok sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33 a 26). Naopak, k pojmu formálne podmienky Súdny dvor priraďuje d) splnenie podmienok týkajúcich sa podrobného a kontrolne preukázaného účtovania u zdaniteľnej osoby (napríklad rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-590/13 vo veci Idexx Laboratories Italia, marginálny bod 42), e) existencia došlej faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a f) včas podané riadne daňové priznanie. Práve vystavením dodávateľskej faktúry s hodnovernými údajmi dodávateľ nielenže na seba preberá daňovú povinnosť, ale aj signalizuje svojmu zmluvnému partnerovi, že môže začať proces smerujúci k uplatneniu práva na odpočítanie DPH. Avšak iba splnenie formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry a dodacieho listu) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej nepostačuje. Podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry dodávateľa (t. j. „cudzej" listiny). Preto je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napríklad ust. ) si sťažovateľ ako daňový subjekt „a priori" zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t. j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napríklad kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb sa zrealizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2020).

19. Správny súd musí konštatovať, že žalobca tak v čase výkonu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane doklady a dôkazy preukazujúce použitie návesu Schmitz a prenájmu pracovnej sily na dodávky služieb spoločnosťou ALTRAMIX, s.r.o., neuniesol dôkazné bremeno na uplatnenie práva na odpočet DPH vo výške 10 216,65 €, deklarovaného už uvedenými troma došlými faktúrami z 25.07.2013, 18.07.2013 a 24.07.2013.

20. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach C-80/11, C-285/11 a C-18/13, z ktorých má vyplývať, že ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté, správny súd konštatuje, že ich nie je možné použiť na konkrétny skutkový stav v posudzovanej veci a žalobca ani nekonkretizoval, v ktorých konkrétnych okolnostiach spočíva zhoda jeho všeobecného záveru so zisteným skutkovým stavom v posudzovanej veci.

21. Na záver správny súd uvádza, že nie je povinný odpovedať na každú otázku nastolenú žalobcom v správnej žalobe, ale len na tie, ktoré sú relevantné pre právne posúdenie veci. Rovnako tak judikuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. z 03.07.2003

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

22. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa .

23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( ), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.