Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, vo veci organizačnej zložky: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 366,35 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 366,35 EUR od 24.02.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,34% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 366,35 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 366,35 EUR od 24.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.05.2016 došlo v obci Z. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému E. na vozidle N., ev. č.XTXXXXX. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č.XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 13.06.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2016285 zo dňa 16.06.2016, s dátumom splatnosti 30.06.2016 na celkovú sumu 650,- eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.02.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy (z 5 dní uznal 4 dni), znížil sadzbu denného nájmu, znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla v sume 43,62 eur a odpočítal 20% DPH v sume 56,73 eur, čím priznal náklady vo výške 283,65 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 01.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 366,35 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 08.02.2017 v zmysle zákona o PZP sa dostal od 24.02.2017 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle , , zákona o PZP a v zmysle . Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním

pohľadávky si žalobca nárokuje v zmysle , , , , nariadenia vlády č. a v spojení s cit. nariadenia.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v rámci podaného odporu (č.l. 31), pričom v rámci procesnej obrany uviedol, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii pri likvidácii poistnej udalosti E., zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 13.06.2016 poškodený, ako nájomca a žalobca, ako prenajímateľ uzavreli zmluvu o nájme č. XXX, ktorou si poškodený od žalobcu prenajal motorové vozidlo N., EČV: XTXXXXX (ďalej aj „náhradné vozidlo“) na dobu od 13.06.2016 do 17.06.2016., t.j. na dobu 5 dni. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 130,- EUR za 1 deň nájmu. Faktúrou č. 2016258, vyhotovenou dňa 16.06.2016, žalobca vyúčtoval poškodenému za nájom náhradného vozidla 650,- EUR bez DPH. Žalovaný dňa 08.02.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti E. a listom z toho istého dňa oznámil splnomocnenému zástupcovi poškodenému - SETCAR s.r.o., že mu bude poukázané plnenie vo výške 283,65 EUR. Z Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti je zrejmé, že plnenie (náhradu) vo výške 384,- EUR žalovaný priznal poškodenému za 4 dni nájmu náhradného vozidla, čo pri dennom nájomnom t.j. 96,- EUR s DPH, je celkovo 384,- EUR. Sadzba nájomného za náhradné vozidlo bola modifikovaná na 96,- s DPH, z dôvodu neprimeranosti fakturovanej sadzby na hodnotu primeranú nájomnému za prenájom motorového vozidla danej triedy v príslušnom regióne. Dĺžka prenájmu bola priznaná v rozsahu 4 dní, nakoľko z faktúry za opravu vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. faktúry OF1625 652360 zo dňa 16.06.2016 vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo odovzdané poškodenému 16.06.2016. Nájomné 384,- EUR s DPH za 4 dni nájmu žalovaný znížil o 43,62 EUR, čo predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním po dobu nájmu náhradného vozidla. Žalovanému sa poskytlo plnenie bez DPH vo výške 283,65 EUR. Plnenie poskytované poškodenému z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je náhradou škody, ktorú poisťovateľ uhrádza poškodenému za škodcu. Z ust. vyplýva, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda. Za skutočnú škodu súdna prax všeobecne považuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ku ktorému došlo v súvislosti so škodovou udalosťou. Pokiaľ ide o škodu, ktorá poškodenému vznikla tým, že v dôsledku poškodenia vlastného motorového vozidla si prenajal iné (náhradné) motorové vozidlo, Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí, ktoré bolo publikované pod č. 7/1992 vyslovil, že za skutočnú škodu je potrebné považovať škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na požičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky, táto čiastka totiž predstavuje hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na nápravu stavu spôsobeného škodovou udalosťou. Škoda spočívajúca v tom, že sú vyššie náklady vynaložené na požičanie veci, ktorá má nahradiť vec v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnú v porovnaní s nákladmi na užívanie poškodenej veci, je teda skutočnou škodou. Z cit. rozhodnutia vyplýva, že pri nájme náhradného vozidla poškodeným je skutočnou škodou čiastka, o ktorú náklady vynaložené za nájom vozidla prevyšujú výdavky, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného vozidla. Povedané inak, skutočnou škodou je cena za nájom znížená o výdavky, ktoré by poškodený vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ktoré pre poškodenie nemohol užívať. Predmetné tvrdenia vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesenia sp. zn. zo dňa 28.06.2016. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalovaný postupoval správne, keď pri výpočte škody, ktorá poškodenému vznikla v súvislosti s nájmom náhradného vozidla vychádzal zo sadzby nájomného za náhradné vozidlo vo výške 96,- EUR s DPH, ktorá je cenou obvyklou pri prenájme motorových vozidiel v danom mieste a čase. Dĺžka prenájmu bola priznaná v rozsahu 4 dní, nakoľko z faktúry za opravu vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. faktúry OF1625 652360 zo dňa 16.06.2016 vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo odovzdané poškodenému 16.06.2016. Žalovaný má v danom prípade za to, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu iba v rozsahu, v akom náklady poškodeného boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradného vozidla, t.j. po dobu trvania opravy motorového vozidla poškodeného. Od takto určenej ceny za prenájom náhradného vozidla žalovaný odpočítal náklady, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného, dočasne nepoužiteľného motorového vozidla t.j. poškodeného, ktoré žalovaný vyčíslil sumou 43,62 EUR. Skutočnou škodou, ktorá poškodenému vznikla tým, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla poškodeného pri škodovej udalosti dňa 30.05.2016 si prenajal náhradné vozidlo, je škoda vo výške 283,65 EUR. Túto škodu žalovaný poškodenému nahradil, keď jej splnomocnenému zástupcovi poukázal na účet sumu 283,65 EUR. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalovaný taktiež za to, že po tom, ako

poškodenému uhradil 283,65 EUR, ako náhradu za nájom náhradného vozidla, poškodený nemal voči žalovanému žiadnu pohľadávku titulom náhrady škody za nájom náhradného vozidla, ktoré si prenajal v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 30.05.2016 a vo vzťahu k žalovanému nebol preto veriteľom. Z ustanovenia vyplýva, že postúpiť pohľadávku inému možno zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú ako postupca je oprávnený uzavrieť veriteľ, t.j. právnická alebo fyzická osoba, ktorá je majiteľkou existujúcej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi. Vzhľadom na vyššie uvedené, poškodený nebol oprávnený dňa 01.03.2017 uzavrieť ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je neexistujúca pohľadávka voči žalovanému. Pokiaľ tak urobil, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2017 je neplatná a žalobca touto zmluvou žalovanú pohľadávku voči žalovanému nenadobudol. Nakoľko k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu nedošlo, žalobca nie je k podaniu žaloby v predmetnej veci aktívne legitimovaný.

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca (čl. 45 spisu), ktorý uviedol, že náhrada škody má podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Tu upozorňuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. (R7/1992) Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ) V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň uvádza, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú, (rozsudok Okresného sudu Bratislava 1 sp. zn. ). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažovaným a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. V súvislosti s namietanou aktívnou legitimáciou žalobcu a z toho vyplývajúci vznik škody je uviedol, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 01.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2016 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 780,- € (bez DPH 650,- €), spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností, poškodeného. Tvrdenia žalovaného sú preto neopodstatnené. Vo vzťahu k neuznanej dennej sadzbe prenájmu vo výške 130,- €, ktorá bola aj fakturovaná poškodenému a to faktúrou č. 2016285 zo dňa 16.06.2016 ako konečná cena a to aj napriek tomu, že sa jedná o obvyklú sadzbu žalobca uviedol že po poškodenom z dopravnej nehody nemožno spravodlivo požadovať, aby prevádzal rozsiahle šetrenie týkajúce sa sadzieb požičovného zapožičaného vozidla tak, aby vyhovel poisťovni vinníka nehody. Nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. Nepovažuje to za správne a ani zákonné. V danom prípade sa poisťovňa, t.j. žalovaný sama rozhodla považovať ňou uvedenú cenu za cenu obvyklú, s čím žalobca nesúhlasí a namieta to. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla a to v čase od 13.06.2016 do 17.06.2016, kedy žalovaný uvádza, že poškodený mal možnosť opravené vozidlo si prevziať 16.06.2016, treba uviesť, že servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ho poisťovni na vystavenie krycieho listu a až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Zároveň je treba uviesť, že pokiaľ už bolo vozidlo opravené poškodený je oprávnený si prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov. Namietaný úrok z omeškania považuje za správny a zákonný v zmysle § 11 ods. 7 prvá časť vety PZP. Pokiaľ ide o predložené uznesenie Najvyššieho súdu SR žalovaným, toto len poukazuje na to, že v tam prejednávanej veci si poškodený zapožičal motorové vozidlo od fyzickej osoby, ktorá neposkytuje prenájom motorových vozidiel profesionálne a

však v tomto prípade je zapožičiavanie motorových vozidiel žalobcom jeho reálna podnikateľská činnosť, o čom svedčí aj nespočet poistných udalostí, pri ktorých zapožičiava žalobca náhradné motorové vozidlo a nespočet súdnych rozhodnutí, v ktorých sú sadzby žalobcu uznávané ako obvyklá cena nájmu náhradného vozidla. Záverom uvádza, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody.

4. K vyjadreniu žalobcu podal dňa 15.06.2018 vyjadrenie žalovaný, pričom uviedol, že je toho názoru, že pri určení výšky skutočnej škody je potrebné posudzovať, či náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie či nájom náhradného vozidla. Z predmetného vyplýva, že účelnými nákladmi za nájom náhradného vozidla sú náklady na dobu, keď poškodený nemohol užívať svoje motorové vozidlo, t.j. bolo v oprave. Pokiaľ by súdna prax pripustila iný názor, mohlo by dochádzať, a nepochybne by aj dochádzalo k situáciám, že poškodený by dal motorové vozidlo do autoservisu možno aj mesiac po vzniku škodovej udalosti a zatiaľ by užíval náhradné vozidlo. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalovaný postupoval správne, keď pri výpočte škody, ktorá poškodenému vznikla v súvislosti s nájmom náhradného vozidla vychádzal z dĺžky nájmu uvedenej vo faktúre za opravu vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. faktúry OF1625 652360 zo dňa 16.06.2016. Žalovaný poukazuje aj na to, že dňa 16.06.2016 bol pracovný deň, t.j. poškodený si mohol prevziať svoje motorové vozidlo. Z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP taktiež vyplýva, že poisťovateľ je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že žalovaný má lehotu 3 mesiace na skončenie prešetrovania a až následne má aj povinnosť poskytnúť poškodenému plnenie. Ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že poškodenému patrí nárok na náhradu škody v súvislosti s prenajatím náhradného vozidla až do uhradenia krycieho listu alebo deň po dni, kedy bolo motorové vozidlo opravené, tak môžu nastať situácie, kedy v zmysle vyššie uvedeného bude mať poškodený prenajaté vozidlo tri mesiace, kým poisťovateľ neskončí prešetrovanie. Nakoľko zákon neukladá poisťovateľovi uhradiť náhradu škody poškodenému po predložení len faktúry na úhradu, ale v zmysle zákona poisťovateľ komplexne prešetruje vznik škodovej udalosti. Predmetné tvrdenia vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesenia sp. zn. zo dňa 28.06.2016, na ktoré poukazoval žalovaný už v odpore. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. sa uvádza „Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo.“ Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie a nariadenia vlády č. a uviedol, že na základe vyššie uvedeného namieta žalobcom uplatňované úroky z omeškania, keďže úroky z omeškania nie sú vyčíslené v správnej výške. Žalovaný má za to, že žalobca si má uplatniť úrok z omeškania v zmysle , nakoľko svoj Žalobný nárok si uplatňuje v zmysle o náhradu škody a preto na základe vyššie uvedených ustanovení platí, že veriteľ si môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB, a nie 9 percentuálnych bodov, ako uvádza žalobca v žalobe. Žalovaný zároveň poukazuje aj nato, že žalobca nemá nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, nakoľko tieto si uplatnil v zmysle .

5. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. -106 zo dňa 11.09.2018 v spojení s opravným uznesením súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 366,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 366,35 Eur od 24.02.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Proti tomuto rozsudku, a to v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 130 Eur za užívanie náhradného vozila dňa 17.6.2016 a v časti priznania úrokov z omeškania nad zákonom stanovenú výšku, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. . Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -174 zo dňa 25.09.2019 rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 130 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil a v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 366,35 Eur od 24.02.2017 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalovaným namietanej výške priznaného úroku z omeškania 9% ročne krajský súd uviedol, že pre právne

posúdenie nároku na úrok z omeškania je potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal s osobitnou právnou úpravou jej ust. v spojení s odkazovými normami, a to vo väzbe na samotným okresným súdom vyslovený záver pri ustálení posúdenia rozhodného práva o posúdení žalovanej pohľadávky ako práva z mimozmluvného vzťahu medzi stranami sporu, k čomu pristupujú i odvolacie tvrdenia žalovaného, že medzi žalovaným ako osobou, ktorá plní na miesto toho, kto škodu spôsobil a žalobcom ako osobou, na ktorú bolo prevedené právo poškodeného, vznikol mimozmluvný právny vzťah.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom na pojednávaní súdu v tejto veci vytýčené na termín 22.09.2020 sa nezúčastnil nikto, pričom obe strany sporu sa vopred ospravedlnili. Súd vykonal oboznámenie s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.09.2019 a rovnako obsahom spisového materiálu.

7. Podľa Článku 8 / - ďalej už len /:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa Článku 11 ods.4 : Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

9. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 : Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

10. Podľa , : Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa veta prvá : Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

12. Podľa : V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/: Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.1) 1) o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. v znení neskorších predpisov.

15. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona: Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

16. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

17. Podľa : Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa nariadenia vlády SR č. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Keďže právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.09.2019 zostalo predmetom konania iba rozhodnutie o úroku z omeškania a trovách konania, súd sa preto ďalej zaoberal iba touto časťou, pričom zároveň poukazuje na to, že je viazaný právnym názorom krajského súdu.

21. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd uvádza, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi škodu je žalovaný v omeškaní. V danom prípade sa jedná o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku, pričom pre výšku úroku z omeškania je potrebné aplikovať osobitnú úpravu v zmysle , ktorý v odkazuje na použitie osobitného predpisu, ktorým je . Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle cit. ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č., teda vo výške 5% ročne. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 24.02.2017, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 08.02.2017 a začala plynúť 15- dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 23.02.2017. Žalovaný neodôvodnene poskytol nižšie poistné plnenie, preto nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.

22. Zároveň súd konštatuje, že s poukazom na ustanovenie s odkazom na osobitný predpis , nie je možné žalobcovi priznať uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 366,35 EUR od 24.02.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

24. Podľa , : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa : Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol žalobou úspešný avšak nie v celom rozsahu (v časti úroku z omeškania nebol úspešný), súd vypočítal jeho pomer úspechu a neúspechu. Žalobca žalobou požadoval 484,41 eur (366,35 eur + úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 366,35 eur od 24.02.2017 do 22.09.2020, ktorý predstavuje sumu 118,06 eur), pričom bol úspešný čo do sumy 431,94 eur (366,35 eur + úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 366,35 eur od 24.02.2017 do 22.09.2020,

ktorý predstavuje sumu 65,59 eur) a neúspešný teda bol v sume 52,47 eur (nepriznaná časť úroku z omeškania), pričom tak čistý úspech žalobcu je suma 379,47 eur. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 78,34%, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78,34%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).