Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/31/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Jana Janics Bajánková, v spore žalobcu v 1.rade: O. S., nar: XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, N., občan SR, v X.rade: L.. V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXXX T. W., Mississaugua, P., Y., v X.rade: A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXXX A. W.,Z. A., V., Y., zast. SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47254084, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, N., občan SR, zast. JUDr. Tomáš Kozovský, so sídlom Björnsonova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovaného aj žalobcov 1/,2/,3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.12C 686/2015-275 zo dňa 17.05.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.12C 686/2015-275 zo dňa 17. 05. 2017 vo výroku I, ktorým rozhodol, že závet datovaný a podpísaný dňa XX.XX.XXXX. poručiteľkou V., naposledy bytom Y., je n e p l a t n ý a vo výroku III o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. -275 zo dňa 17. 05. 2017 rozhodol, že závet datovaný a podpísaný dňa XX.XX.XXXX poručiteľkou V. S., nar. XX. XX. XXXX, zom. dňa XX .XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, N., je neplatný. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd po upresnení petitu určil: a) M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, N. je nespôsobilým dedičom po poručiteľke V. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, b) vlastníkom bytu č. XX s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu XX/XXXX, nachádzajúcom sa na prvom poschodí bytového domu na ulici Y. XX, N., na parcele č. XXXXX/X,X, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres N. L., obec N. - Mestská časť F., k. ú. F., vklad povolený Správou katastra pre Hlavné mesto SR N., pod. č. V-XXX/ XX dňa XX. XX. XXXX, bola ku dňu smrti XX. XX. XXXX V. S., rod. S., r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Y. XX, N., c) dedičmi po poručiteľke V. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, a to k bytu č. XX s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu XX/XXXX, nachádzajúcom sa na prvom poschodí bytového domu na ulici Y. XX, N., na parcele č. XXXXX/X,X, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres N. L., obec N. - O. časť F., k. ú. F., vklad povolený Správou katastra pre Hlavné mesto SR N., pod. č. V-XXX/XX dňa 19. 12. 2001, sú I. O. S., nar.: XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX N. II. L.. V. S., nar.: XX. XX. XXXX, bytom XXXX T. W., O., Y., P. L.. A. S., nar.: XX. XX. XXXX, bytom XXXX A. W., Z. A., V., Y.

Ako eventuálny petit navrhli v prípade, ak Okresný súd Bratislava III., rozhodne, že M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, N., je spôsobilým dedičom po poručiteľke V. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, aby P. súd Bratislava III vydal rozhodnutie, v rámci ktorého rozhodne o otázke platnosti závetu datovaného a podpísaného dňa XX. XX. XXXX poručiteľkou V. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelou dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, N. a ktorým určí, že a) vlastníkom bytu č. XX s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 29/1000, nachádzajúcom sa na prvom poschodí bytového domu na ulici Y. XX, N., na parcele č. XXXXX/X,X, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - O. časť F., k. ú. F., vklad povolený Správou katastra pre C. mesto SR N., pod. č. V-XXX/XX dňa XX. XX. XXXX, bola ku dňu smrti XX. XX. XXXX V. S., rod. S., r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Y. XX, N., b) dedičmi po poručiteľke, V. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. XX, a to k bytu č. XX s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu XX/XXXX, nachádzajúcom sa na prvom poschodí bytového domu na ulici Y. XX, N., na parcele č. XXXXX/X,X, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres N. L., obec N. - O. časť F., k. ú. F., vklad povolený Z. katastra pre C. mesto SR N., pod. č. V-XXX/XX dňa XX. XX. XXXX, sú IV. O. S., nar.: XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX N. V. L.. V. S., nar.: XX. XX. XXXX, bytom XXXX T. W., O., Y., P. VI. A. S., nar.: XX. XX. XXXX, bytom XXXX A. W., Z. A., V., Y. S.. M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný predložil na dedičskom konaní o novoobjavenom dedičstve dňa XX. XX. XXXX na notárskom úrade JUDr. Jarmili Polakovičovej originál závetu datovaného a podpísaného dňa 0X. XX. XXX0 poručiteľkou V. S., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. 22, N.. Žalobcovia v dedičskom konaní namietli dedičskú spôsobilosť žalovaného z dôvodu zatajenia závetu v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke a platnosť závetu z dôvodu nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony a posúdenie právnych následkov svojho konania v čase spísania závetu. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. -69, D not 85/2014 zo dňa 21. 07. 2015 uložil žalovanému, aby podal žalobu na určenie, že žalovaný je dedičom po poručiteľke zo závetu. Krajský súd v Bratislave uložil uznesením zo dňa 21. 10. 2015, povinnosť podať žalobcom žalobu na určenie neplatnosti závetu. Žalobcovia tvrdili, že závet je neplatný z dôvodu, že poručiteľka v čase jeho spísania, bez pochýb trpela trvalou duševnou chorobou - demenciou Alzheimerovej choroby takého stupňa, že nebola schopná posúdiť svoje konanie a jeho následky. Pre duševnú poruchu nebola schopná prejaviť slobodne a vážne svoju vôľu, čo je pre vykonanie právneho úkonu relevantné. Nebola schopná obsah závetu v potrebnom rozsahu pochopiť, racionálne zvážiť a posúdiť jeho význam a dôsledky. Závet bol spísaný dňa 08. 12. 2000 a následne o 84 dní podpísala poručiteľka aj darovaciu zmluvu dňa 02. 03. 2001, ktorú súd určil za absolútne neplatnú, práve z dôvodu dlhodobej duševnej poruchy trvajúcej minimálne od roku 1999, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 04. 2013, č.k. -353, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: -397 zo dňa 18. 03. 2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 08. 07. 2014.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že darovacou zmluvou darovala poručiteľka V. S. žalovanému X - izbový byt č. XX na Y. ul. XX v N., zapísaný na LV č. XXXX. W. 15. 5. 2002 poručiteľka zomrela a účastníci tohto konania sú synovia poručiteľky a jej dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine. V pôvodnom dedičskom konaní bolo vydané Osvedčenie o dedičstve č. , ktorým sa dedičia vysporiadali medzi sebou dohodou s tým, že žalovanému sa na dedičský podiel započítala hodnota daru vo výške 265 370 Sk. Platnosť darovacej zmluvy spochybnil žalobca 1. a 2. žalobou zo dňa 13. 5. 2003 argumentujúc, že poručiteľka bola v momente spísania darovacej zmluvy postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila neschopnou. Okresný súd Bratislava III., rozsudkom sp. zn. - 353 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 3. 2014 sp. zn. - 397 určil, že darovacia zmluva je neplatná. V nadväznosti na uvedené predložil žalovaný notárovi originál závetu, kde poručiteľka opätovne odkazuje predmetný byt žalovanému. Dňa 19. 8. 2015 bolo žalovanému doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. -69 zo dňa 21. 07. 2015, ktorým súd prerušil konanie o novoobjavenom dedičstve s tým, aby žalovaný v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal žalobu proti žalobcom na určenie, že žalovaný je dedičom po poručiteľke titulom závetu. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zmenil tak, že

povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti závetu prislúcha žalobcom. Na základe toho, žalobcovia podali túto žalobu. Žalobcovia tvrdia, že závet poručiteľky predložený v tomto konaní je neplatný, pretože poručiteľka v čase jeho spísania trpela duševnou chorobou - demenciou Alzheimerovej choroby takého stupňa, že nebola schopná posúdiť svoje konanie a jeho následky, s čím žalovaný nesúhlasí, pretože žalobcovia všetky svoje tvrdenia v žalobe uvedené opierajú výlučne o dôkazy, ktoré boli vykonané v súvislosti s predchádzajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti iného právneho úkonu poručiteľky a to darovacej zmluvy, ktorú poručiteľka uzatvorila dňa 02. XX. XXXX, teda až takmer 3 mesiace po spísaní závetu. To, či v čase spísania závetu trpela poručiteľka duševnou chorobou takého stupňa, ktorá ju podľa názoru žalobcov robila na takýto úkon neschopnou, žalobcovia doposiaľ nepreukázali, ide len o ich subjektívne tvrdenie, ktoré nie je pravdivé a žalovaný ho považuje za účelové. Zdravotný stav poručiteľky v čase spísania závetu bol normálny a primeraný jej veku. Naviac žalovaný tvrdil, že na podaní takejto žaloby nebol zo strany žalobcov daný naliehavý právny záujem a ani po určení, že závet je neplatný sa postavenie žalobcov nezmení. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcov v 1.-3. rade žiadal pripustiť zmenu žaloby, ktorú súd na pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 pripustil uznesením č. k. -251 v zmysle v nasledovnom znení:

a) Závet datovaný a podpísaný dňa X.XX.XXXX poručiteľkou V. S., nar. XX.X.XXXX, zom. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XX, N. je neplatný.

b) Súd určuje, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú dedičmi po poručiteľke V. S., nar. XX.X.XXXX, zom. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XX, N..

5. Okresný súd v danej veci podľa skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vychádzal z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a dospel k záveru, že žalobný petit v bode 1., v znení ako bol naformulovaný žalobcami je spôsobilý privodiť žalobcom želaný stav a to, aby v dedičskom konaní po svojej zomrelej matke boli v postavení dedičov a s ohľadom na 1. bod petitu, otázku naliehavého právneho záujmu netreba ani preukazovať, nakoľko podanie žaloby o platnosť, či neplatnosť závetu je konaním podľa . Ďalej na petite žaloby v bode 2. nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko otázku, kto sú dedičia po poručiteľke, si súd vyrieši v dedičskom konaní. Z pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.03.2001, a rozsudkom -353 zo dňa 22. 04. 2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -397 zo dňa 18. 03. 2014 súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 02. 03. 2001 uzavretá medzi darkyňou ako poručiteľkou a obdarovaným žalovaným, o prevode vlastníckeho práva k bytu č. 23 s príslušenstvom na X. poschodí bytového domu na ulici Y. je neplatná. Zároveň súd určil, že vlastníkom bytu č. 23 bola ku dňu smrti 10. 05. 2002 poručiteľka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 08. 07. 2014. V tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Georgínou Hrkovou č. 86/2011 zo dňa 29. 12. 2011, z ktorého vyplýva, že poručiteľka trpela pri všetkých prejavoch vôle duševnou poruchou, jednalo sa o demenciu v.s. Alzheimerovho typu, aspoň stredného stupňa. Ku dňu podpísania darovacej zmluvy dňa 02. XX. XXXX nebola poručiteľka schopná prejaviť slobodne a vážne svoju vôľu a nebola schopná obsah darovacej zmluvy v potrebnom rozsahu pochopiť, racionálne zvážiť a posúdiť jej význam a dôsledky. Znalkyňa záver posudku a skutočnosti v ňom uvedené potvrdila na pojednávaní dňa 07. 05. 2012 vo svojej výpovedi.

6. Zo znaleckého posudku č. 24/2012 zo dňa 26. 02. 2013, ktorý vypracovala MUDr. Elena Žigová vyplýva, že na podklade zdravotnej dokumentácie, spisového materiálu a zhodnotení získaných údajov, znalkyňa konštatuje, že zom. V. v čase prejavu vôle - darovacej zmluvy zo dňa 02. 03. 2001 bez pochýb trpela trvalou duševnou chorobou - demenciou pri Alzheimerovej chorobe stredného stupňa, čo vylučuje schopnosť samostatne konať. Demencia znamená, že chorobná deštrukcia mozgového tkaniva je taká rozsiahla, že mozog už nedokáže chorobné výpadky funkcii kompenzovať. Má postupnú tendenciu chronickej progrediencie, nárastu výpadkov pamäti, orientácie, ochudobňuje sa rozsah činností, dostavuje sa blúdenie a neskôr dochádza k misidentifikácii známych osôb a neskôr členov vlastnej rodiny. Častá býva depresia, úzkosť ale aj bludy, halucinácie a poruchy spánku. Narastá odkázanosť na starostlivosť iných. Uvádzala, že opisovaný typický priebeh

Alzheimerovej demencie je v dostatočnej miere zdokumentovaný v zdravotných záznamoch V. a je nesporné, že menovaná trpela Alzheimerovou chorobou. Mala sprievodné behaviorálne a psychologické symptómy demencie, čo bolo aj dôvodom jej inštitucionalizácie, čo je typické pre toto ochorenie. Vyplýva to zo záznamov MUDr. Šurinovej, ktoré sú autentickým podkladom o progresii tohto ochorenia a liečba antialzheimerikom Aricept od roku 1999 je dôkazom o liečbe lege artis ochorenia, ktoré MUDr. Šurinová a MUDr. Sigmundová a predtým neurológ, diagnostikovali. Prechodné a krátke zlepšenia v zmysle lepšej orientácie, stabilizácie stavu, nič nemenia na fakte, že ochorenie ďalej neodvratne progradovalo. Ďalej znalkyňa uvádzala, že prejavy demencie boli konštatované a známe aj rodinným príslušníkom zom. V. dlhšiu dobu pred predmetným právnym úkonom, najmenej od roku 1999.

7. Zo záznamu všeobecného lekára poručiteľky bolo zistené, že dňa 01. 04. 1998 samotný žalovaný uvádza: „ Od smrti manžela má mama vidiny, býva dezorientovaná, nepozná členov rodiny.“

8. Ošetrujúca psychiatrička poručiteľky, MUDr. Šurinová, v lekárskej správe - náleze, z r. 2003 potvrdila u V. S. dlhodobú prítomnosť organickej halucinatórnej psychózy a od roku 2000 aj demenciu v.s. Alzheimerovho typu.

9. Zo znaleckého posudku č. 61/2016 zo dňa 11. 10. 2016 a jeho doplnenia vypracovaného znalcom, MUDr. Ivanom André, PhD., znalcom z odboru a odvetvia Zdravotníctvo a farmácia, Psychiatria, Sexuológia, vypracovaného pre toto súdne konanie, mal súd za preukázané, že poručiteľka trpela v čase podpisu závetu - dňa 08.12. 2000 demenciou prevažne Alzheimerovho typu, ktorá bola stredného až ťažkého stupňa a v dôsledku tejto duševnej choroby nebola schopná predmetný právny úkon vykonať, nedisponovala takou úrovňou kognitívnych schopností (súdnosťou a kritičnosťou), ako aj vôľovou stránkou (schopnosťou slobodného rozhodnutia), aby právny úkon a jeho následný v potrebnej miere a slobodne pochopila. Nešlo len o obmedzenie uvedených schopností poručiteľky, ale o ich úplné narušenie, resp. vymiznutie. Diagnóza bola poručiteľke stanovená už v r. 1998, postupne bola spresňovaná, mala pomerne rýchly priebeh, progradovala, čo vyvrcholilo tým, že v r. 2001 bolo nutné poručiteľku umiestniť v zariadení sociálnej starostlivosti a odvtedy už choroba nadobudla ťažký, pokročilý charakter.

10. Z výsluchu znalca, MUDr. Ivana Andrého, PhD., pred súdom bolo zistené, že demencia Alzheimerovho typu, ktorou trpela poručiteľka V. S., je predovšetkým duševná choroba, ale vo všeobecnom slova zmysle patrí medzi duševné poruchy. Ak niekoho medicína označí, že má chorobu, tam už musí byť 100 % istota, že je chorý. Preto sa veľmi opatrne postupuje u ľudí, u ktorých sú znaky len poruchy. Rozdiel medzi duševnou poruchou a duševnou chorobou je ten, že duševná porucha je termín všeobecný, ktorým sa označuje každá odchýlka od duševného zdravia. Duševná choroba je pojem užší, ktorý vyjadruje závažnejšie postihnutie zdravia a osobnosti jedinca. Ide o chorobu, morbus, v medicínskom slova zmysle. Duševné choroby, ak vzniknú, mávajú dlhodobý charakter a vykazujú medicínske identifikačné znaky choroby. Choroba má svoj začiatok, priebeh, vyústenie. Buď končí smrťou alebo preliečením. Existuje biologický základ choroby. Pokiaľ ide o Alzheimerovu chorobu, ktorou trpela zom. Vulganová, ide o prototyp duševnej choroby, ktorej dôsledkom ľudia zomierajú a pitvou sa potvrdia priamo chorobné zmeny v mozgu. Alzheimer je progresívny typ ochorenia, ide o zhoršujúci sa typ ochorenia. Liečbou je možné túto chorobu iba spomaliť, nie vyliečiť. Zotrval na stanovisku uvedenom vo svojom posudku.

11. Okresný súd skúmal platnosť právneho úkonu podľa a a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a to v časti 1. bodu petitu, ktorého predmetom sporu bolo posúdenie platnosti závetu, či tento v čase jeho spísania poručiteľkou bol alebo nebol ako právny úkon uzatvorený osobou, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal aj z konania vo veci sp. zn. , v ktorom súd skúmal platnosť darovacej zmluvy a rozhodol, že darovacia zmluva zo dňa 02.03.2001 je neplatná, keď vychádzal zo znaleckých posudkov MUDr. Eleny Žigovej a MUDr. Georgíny Hrkovej a na základe odborných posudkov znalcov, psychiatrov a lekárskych správ mal preukázané, že poručiteľka už v čase spísania závetu konala nielen v duševnej poruche, ale s duševnou chorobou - demenciou Alzheimeroveho typu. Na odstránenie pochybností súd vypočul v konaní znalca MUDr. Andrého, ktorý podľa názoru súdu jednoznačne vyvrátil všetky pochybnosti o tom, či poručiteľka trpela duševnou chorobou alebo duševnou poruchou, a všetci traja znalci zhodne vo svojich posudkoch dospeli k záveru, že išlo o vážnu a zdiagnostikovanú chorobu, demenciu Alzheimerovho typu, stredného stupňa. Súd

preto na základe odborných posudkov a vykonaného dokazovania určil, že závet zo dňa 08.12.2000 je neplatný, a ako nedôvodnú zamietol aj druhú časť petitu žalobcov v zmysle podanej žaloby a jej doplnenia. O trovách konania súd rozhodol podľa , nakoľko strana žalobcov mala úspech v spore len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo.

12. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/, ktorí namietali rozhodnutie súdu o trovách konania proti tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci ako aj to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázali na to, že v žalobe žiadali, aby súd rozhodol, že závet je neplatný a aby súd určil, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľke. V rozsudku súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, ak bol vo veci na obidvoch stranách úspech čiastočný. Konštatovanie súdu, že žalobcovia dosiahli len čiastočný úspech vo veci nie je správne, pretože žalobcom bolo vyhovené v plnej miere podľa zmeny žaloby zo dňa 29.03.2017 a tak majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Druhá výroková časť petitu nebola zahrnutá do výroku rozsudku, a bola len deklaratórnym vyjadrením právneho stavu, ktorý nastane po nadobudnutí účinnosti a právoplatnosti rozhodnutia a vyhovení žalobnému návrhu vo veci samej. Úspech v spore sa neurčuje akým spôsobom prevzal súd žalobný návrh - petit zo žalobného návrhu od slova do slova. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu tak ako to zamýšľal v žalobnom návrhu. Podľa názoru žalobcov sa vyhovelo návrhu v plnom rozsahu, nakoľko sa stali dedičmi po poručiteľke z dôvodu neplatnosti sporného závetu. Neprevzatie druhého výroku petitu súdom nič nemení na skutočnosti, že tento stav súd svojím rozhodnutím de facto a de iure konštatoval. Druhý výrok petitu bol len doplňujúci a osvedčujúci stav, ktorý už existoval právne aj mimo rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti závetu, a to z dôvodu, že závet odporoval zákonu, nakoľko z majetku poručiteľky sa žalobcovi v 1. rade nedostal ani zákonný podiel, ako to má na mysli . Tvrdenie poručiteľky v závete o tom, že žalovaný v 1. rade bol majetkovo vysporiadaný tak, že mu bola darovaná hospodárska budova i s pozemkom a bol mu darovaný tiež vinohrad, nie je úplné, nakoľko tento majetok bol vo výlučnom vlastníctve manžela poručiteľky a otca žalobcu v 1. rade a bol darovaný žalobcovi v 1. rade počas života otca. Rovnako žalobcom v 2. a 3. rade nebola závetom priznaná aspoň polovica zo zákonného podielu. Odvolatelia tak tvrdili, že mali v konaní plný úspech vo veci a stav deklarovaný vo výroku rozsudku odzrkadľuje žalobný návrh. Navrhli preto rozsudok v treťom výroku o náhrade trov konania zmeniť tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesne práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , , , V odvolaní žalovaný poukázal na to, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že závet datovaný a podpísaný dňa 08.12.2000 poručiteľkou je neplatný, a tiež sa domáhali, aby súd určil, že žalovaný je nespôsobilým dedičom po poručiteľke a je povinný vydať majetkový prospech. Žalobný petit žalobcov bol dostatočne zrejmý a určitý. Nie je preto zrejmé, na základe čoho súd žiadal žalobcov o úpravu žalobného petitu. Súd tak neprávne procesne postupoval a výzva súdu na špecifikáciu a upresnenie petitu bola vo vzťahu k žalovanému v rozpore so zásadou rovností zbraní. Ďalej žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný sa vôbec nezaoberal námietkami žalovaného a to existenciou platného osvedčenia o dedičstve sp. zn. , , okolnosťami predloženia závetu, nezaoberal na námietkou premlčania vo vzťahu k právam žalobcov na určenie neplatnosti závetu, ďalej ohľadne lekárskej správy poručiteľky zo dňa 02. 05. 2012 a e- mailom žalobcu v 3. rade zo dňa 04.01.2008, ktorý predložil žalovaný dňa 29. 03. 2017 a vyjadrením žalobcu v 3.rade zo dňa 04.01.2008, zápisnicou zo dňa 04. 02. 2009, vyjadrenie znalkyne MUDr. Hrkovej na pojednávaní dňa 24. 09. 2012, diagnostikovaním začínajúceho dementného syndrómu u poručiteľky MUDr. Šurinovou a ďalšími skutočnosťami a dôkazmi na ktoré poukázal žalovaný v priebehu konania. žalovaný nesúhlasil so záverom súdu bez existencie relevantných dôkazov o tom, že žalovaný bol iniciátorom spísania závetu poručiteľkou, ktorej konanie sa súdu javí ako amorálne a v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdil, že nie je zrejmé na základe akých dôkazov súd dospel k takýmto zisteniam. Záver súdu je tak absurdný a neprijateľný aj z dôvodu, že na pojednávaní predložil vyjadrenie svojho

brata A. a zápisnicu zo dňa 04. 02. 2009, v ktorých jednoznačne vyplýva, že poručiteľka spísala závet zo dňa 08.12.2000 sama a o pomoc pri darovaní bytu žalovanému požiadala žalobcu v 3.rade. Tvrdil, že okresný súd si len povyberal do rozsudku bez ďalšieho konkrétneho určenia a ozrejmenia informácie, ktoré sa mu zrejme hodili, ktoré sú vytrhnuté s kontextu. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu ohľadne zistení v jednotlivých znaleckých posudkoch, keď pri porovnaní s vyjadreniami znalcov boli značné rozdiely v tom, čo súd uviedol v odôvodnení rozsudku a čo uviedli znalci a to najmä pokiaľ ide o znenie bodu 20. rozsudku, bodu 18. rozsudku. Okrem toho nie je zrejmé, kde súd zobral svoje vyjadrenie v bode 13.rozsudku, keď konštatuje, že na petite v bode 2. žaloby nemajú žalobcovia v 1/,2/ až 3. rade naliehavý právny záujem, nakoľko otázku, kto sú dedičia po poručiteľke si súd vyrieši v dedičskom konaní. Od začiatku žalovaný tvrdil, že nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcov ako taký a nie že na petite žaloby v bode 2 nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem, a preto bod 13.rozsudku nezodpovedá skutočnosti. Rozsudok okresného súdu preto považuje žalovaný za prekvapivé rozhodnutie za ľubovôľu súdu ohľadne práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, pričom súd porušil právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia a celé konanie súdu je ako také pre žalovaného nespravodlivé. Ďalej žalovaný poukázal na osvedčenie o dedičstve na priebeh dedičského konania na vyjadrenie na jednotlivé vyjadrenia dedičov a na skutočnosti ohľadne toho, čo daroval manžel poručiteľky ako ich otec počas života, a čo po smrti otca nadobudli synovia a poručiteľka. Závete, ktorý poručiteľka vlastnoručne spísala tri mesiace skôr pred uzatvorením darovacej zmluvy, poručiteľka prejavila zhodnú vôľu ako v neskôr uzatvorenej darovacej zmluve, aby byt nadobudol žalovaný, ako vyplýva zo záveru, poručiteľka svoje rozhodnutie odôvodnila presvedčením sa o úprimnej synovskej láske a trpezlivosti, ktorej žalovaný prejavoval poručiteľke po smrti jej manžela. V závete poručiteľka uviedla, že žalobca v 1.rade bol majetkovo vysporiadaný tak, že mu bola darovaná hospodárska budova i pozemkom a bol mu darovaný tiež vinohrad. Ostatní jej synovia a to žalobcovia v 2. a 3.rade mali byť podľa vôle poručiteľky prejavenej v závete vysporiadaní z ostatného jej majetku, čo aj boli. S prihliadnutím na osvedčenie o dedičstve sa v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke strany sporu aj tak dedičskou dohodou medzi sebou vysporiadali ako si želala poručiteľka v závete. Nie je preto logické ich dodatočné spochybňovanie závetu. Ak by aj súd vyhlásil závet za neplatný, postavenie žalobcov vzhľadom na existenciu platného osvedčenia o dedičstve sa tým nijako nezlepší, pretože ich právo nie je ohrozené a postavenie neisté. Tvrdenie žalobcov v tomto konaní a v konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľke, že žalovaný im závet zatajil je klamstvo, načo by mal súd s poukazom na rozpor s dobrými mravmi prihliadnuť a zohľadniť to aj pri posudzovaní námietky premlčania práva na určenie neplatnosti závetu zo strany žalobcov. Ďalej žalovaný namietal, že súd sa v žiadnom rozsahu nevysporiadal a najpodstatnejším argumentom žalovaného a to s platnosťou Osvedčenia o dedičstve a tento argument žalovaného nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a v kontexte podanej žaloby, či v danom prípade podanie žaloby v zmysle ust. , má alebo nemá opodstatnenie, čo podľa názoru žalovaného mal skúmať, ale neskúmal. S touto skutočnosťou a to platnosťou osvedčenia o dedičstve sa mal súd vysporiadať prejudiciálne a to ešte pred začatím dokazovania, čo však neurobil, a v rozsudku sa odvoláva na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 21. 10. 2015, ktorým súd rozhodol tak, že uložil žalobcom, aby podali proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti závetu poručiteľky. V danom prípade je preto potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nesprávnej aplikácie v dôsledku čoho naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, pričom spornou skutočnosťou je, či poručiteľka v čase spísania závetu trpela alebo netrpela duševnou poruchou, a s prihliadnutím na to určenie právnej skutočnosti sporovým súdom malo byť, či v čase spísania závetu poručiteľka trpela alebo netrpela duševnou poruchou, resp., či poručiteľka vykonala alebo nevykonala právny úkon a to spísanie závetu v duševnej poruche. Ak súd nezamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právne záujmu a začal vo veci dokazovanie ohľadne duševného stavu poručiteľky bolo potrebné pristúpiť aj k žalovaným navrhovanému dokazovaniu a to výsluchu znalkyne MUDr. Hrkovej a MUDr. Šulinovej, ošetrujúcej lekárky- psychiatričky poručiteľky, a tento postup zo strany súdu žalovaný namieta. Na základe podaného odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (teraz , ), preskúmaním napadnutého rozsudku, rozsahu spisu a po preskúmaní odvolacích námietok žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nebol tak dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a postupom podľa v spojení s

rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 22.9.2020, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

15. S prihliadnutím na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal náležité dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje dôvody, pre ktoré podanej žalobe vyhovel, aj v súlade s presvedčivo odôvodnil.

16. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z hľadiska uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

17. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou, týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť ( ).

18. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje ( ) a v podrobnostiach naň odkazuje.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné.

20. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

22. Podľa , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

23. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad svojej smrti. Aby bol závet platný, musí ísť o výslovný prejav vôle závetcu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo ním chcel poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre platnosť závetu sa vyžaduje splnenie zákonných podmienok v zmysle , , , , ako aj špecifických podmienok podľa ustanovenia až . pozná niekoľko spôsobilých foriem, v ktorých môže byť závet spísaný, pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia mať písomnú formu. Závet môže byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa, holografný závet, ďalšou formou závetu je alografný závet, teda závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, závet môže byť spísaný vo forme notárskej zápisnice. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety. Závet môže zriadiť každá fyzická osoba plne spôsobilá k právnym úkonom /testamentárna spôsobilosť/, z hľadiska spôsobilosti fyzickej osoby zriadiť závet je rozhodujúci stav v dobe jeho zriadenia, platnosť závetu pokiaľ ide o spôsobilosť fyzickej osoby k zriadeniu závetu sa teda posudzuje k dobe, kedy bol závet napísaný. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť na urobený právny úkon. Takáto osoba nemusí byť súdom obmedzená spôsobilosti na právne úkony, skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche, treba však preukázať.

24. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony (judikovanej alebo faktickej) v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

25. Z pripojeného spisu sp. zn. okresný súd zistil, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 02.03.2001, a rozsudkom -353 zo dňa 22. 04. 2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -397 zo dňa 18. 03. 2014 súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 02. 03. 2001 uzavretá medzi darkyňou ako poručiteľkou a obdarovaným žalovaným, o prevode vlastníckeho práva k bytu č. XX s príslušenstvom na 1. poschodí bytového domu na ulici CK. je neplatná. Zároveň súd určil, že vlastníkom bytu č. XX bola ku dňu smrti XX. XX. XXXX poručiteľka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 08. 07. 2014. V tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Georgínou Hrkovou č. 86/2011 zo dňa 29. 12. 2011 z ktorého vyplýva, že poručiteľka trpela pri všetkých prejavoch vôle duševnou poruchou, jednalo sa o demenciu v.s. Alzheimerovho typu, aspoň stredného stupňa. Ku dňu podpísania darovacej zmluvy dňa 02. 03. 2001 nebola poručiteľka schopná prejaviť slobodne a vážne svoju vôľu a nebola schopná obsah darovacej zmluvy v potrebnom rozsahu pochopiť, racionálne zvážiť a posúdiť jej význam a dôsledky. Znalkyňa záver posudku a skutočnosti v ňom uvedené potvrdila na pojednávaní dňa 07. 05. 2012 vo svojej výpovedi.

26. Zo znaleckého posudku č. 24/2012 zo dňa 26. 02. 2013, ktorý vypracovala MUDr. Elena Žigová vyplýva, že na podklade zdravotnej dokumentácie, spisu a zhodnotení získaných údajov, znalkyňa konštatuje, že zom. Amália Vulganová v čase prejavu vôle - darovacej zmluvy zo dňa 02. 03. 2001 bez pochýb trpela trvalou duševnou chorobou - demenciou pri Alzheimerovej chorobe stredného stupňa, čo vylučuje schopnosť samostatne konať. Uvádzala, že opisovaný typický priebeh Alzheimerovej demencie je v dostatočnej miere zdokumentovaný v zdravotných záznamoch V. S. a je nesporné, že menovaná trpela Alzheimerovou chorobou. Mala sprievodné behaviorálne a psychologické symptómy demencie, čo bolo aj dôvodom jej inštitucionalizácie, čo je typické pre toto ochorenie. Vyplýva to zo záznamov MUDr. Šurinovej, ktoré sú autentickým podkladom o progresii tohto ochorenia a liečba antialzheimerikom Aricept od roku 1999 je dôkazom o liečbe lege artis ochorenia, ktoré MUDr. Šurinová a MUDr. Sigmundová a predtým neurológ, diagnostikovali. Prechodné a krátke zlepšenia v zmysle lepšej orientácie, stabilizácie stavu a podobne nič nemenia na fakte, že ochorenie ďalej neodvratne progradovalo. Ďalej znalkyňa uvádzala, že prejavy demencie boli konštatované a známe aj rodinným príslušníkom zom. V. S. dlhšiu dobu pred predmetným právnym úkonom, najmenej od roku 1999.

27. Zo záznamu všeobecného lekára poručiteľky bolo zistené, že dňa 01. 04. 1998 samotný žalovaný uvádza: „ Od smrti manžela má mama vidiny, býva dezorientovaná, nepozná členov rodiny.“

28. Ošetrujúca psychiatrička poručiteľky, MUDr. Šurinová, v lekárskej správe - náleze, z r. 2003 potvrdila u V. S. dlhodobú prítomnosť organickej halucinatórnej psychózy a od roku 2000 aj demenciu v.s. Alzheimerovho typu.

29. Zo znaleckého posudku č. 61/2016 zo dňa 11. 10. 2016 a jeho doplnenia vypracovaného znalcom, MUDr. Ivanom André, PhD., znalcom z odboru a odvetvia Zdravotníctvo a farmácia, Psychiatria, Sexuológia, vypracovaného pre toto súdne konanie, mal súd za preukázané, že poručiteľka trpela v čase podpisu závetu - dňa 08.12.2000 demenciou prevažne Alzheimerovho typu, ktorá bola stredného až ťažkého stupňa a v dôsledku tejto duševnej choroby nebola schopná predmetný právny úkon vykonať, nedisponovala takou úrovňou kognitívnych schopností (súdnosťou a kritičnosťou), ako aj vôľovou stránkou (schopnosťou slobodného rozhodnutia), aby právny úkon a jeho následný v potrebnej miere a slobodne pochopila. Nešlo len o obmedzenie uvedených schopností poručiteľky, ale o ich úplné narušenie, resp. vymiznutie. Diagnóza bola poručiteľke stanovená už v r. 1998, postupne bola spresňovaná, mala pomerne rýchly priebeh, progradovala, čo vyvrcholilo tým, že v r. 2001 bolo nutné poručiteľku umiestniť v zariadení sociálnej starostlivosti a odvtedy už choroba nadobudla ťažký, pokročilý charakter.

30. Z výsluchu znalca, MUDr. Ivana Andrého, PhD., pred súdom okresný súd zistil, že demencia Alzheimerovho typu, ktorou trpela poručiteľka V. S., je predovšetkým duševná choroba, ale vo všeobecnom slova zmysle patrí medzi duševné poruchy. Ak niekoho medicína označí, že má chorobu, tam už musí byť 100 % istota, že je chorý. Preto sa veľmi opatrne postupuje u ľudí, u ktorých sú znaky len poruchy. Rozdiel medzi duševnou poruchou a duševnou chorobou je ten, že duševná porucha je termín všeobecný, ktorým sa označuje každá odchýlka od duševného zdravia. Duševná choroba je pojem užší, ktorý vyjadruje závažnejšie postihnutie zdravia a osobnosti jedinca. Ide o chorobu, morbus, v medicínskom slova zmysle. Duševné choroby, ak vzniknú, mávajú dlhodobý charakter a vykazujú medicínske identifikačné znaky choroby. Choroba má svoj začiatok, priebeh, vyústenie. Buď končí smrťou alebo preliečením. Existuje biologický základ choroby. Pokiaľ ide o Alzheimerovu chorobu, ktorou trpela zom. S. ide o prototyp duševnej choroby, ktorej dôsledkom ľudia zomierajú a pitvou sa potvrdia priamo chorobné zmeny v mozgu. Alzheimer je progresívny typ ochorenia, teda o zhoršujúci sa typ ochorenia. Liečbou je možné túto chorobu iba spomaliť, nie vyliečiť. Zotrval na stanovisku uvedenom vo svojom posudku.

31. V prejednávanej veci mal súd preukázané na základe odborných posudkov znalcov, psychiatrov a lekárskych správ, že poručiteľka už v čase spísania závetu konala nielen v duševnej poruche, ale trpela duševnou chorobou - demenciou Alzheimeroveho typu. Na odstránenie pochybností súd vypočul v konaní znalca MUDr. Andrého, ktorý podľa názoru súdu jednonačne vyvrátil všetky pochybnosti o tom, či poručiteľka trpela duševnou poruchou chorobou alebo duševnou poruchou, a všetci traja znalci zhodne vo svojich posudkoch dospeli k záveru, že išlo o vážnu a zdiagnostikovanú chorobu, demenciu Alzheimerovho typu, stredného stupňa. Súd preto na základe odborných posudkov a vykonaného dokazovania určil, že závet zo dňa 08.12.2000 je neplatný, a ako nedôvodnú zamietol aj druhú časť petitu žalobcov v zmysle podanej žaloby a jej doplnenia. V tej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo záznamu všeobecného lekára poručiteľky bolo zistené, že dňa 01. 04. 1998 samotný žalovaný uvádza: „ Od smrti manžela má mama vidiny, býva dezorientovaná, nepozná členov rodiny.“ Zo znaleckého posudku č. 61/2016 zo dňa 11. 10. 2016 a jeho doplnenia vypracovaného znalcom, MUDr. Ivanom André, PhD, vyplýva, že diagnóza bola poručiteľke stanovená už v r. 1998, postupne bola spresňovaná, mala pomerne rýchly priebeh, progradovala, čo vyvrcholilo tým, že v r. 2001 bolo nutné poručiteľku umiestniť v zariadení sociálnej starostlivosti a odvtedy už choroba nadobudla ťažký, pokročilý charakter.

32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie, tento dôvod neobstojí. Súd totiž nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

33. Okresný súd skúmal platnosť právneho úkonu podľa , a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a to v časti 1. bodu petitu, ktorého predmetom sporu bolo posúdenie platnosti závetu, či tento v čase jeho spísania poručiteľkou bol alebo nebol ako právny úkon uzatvorený osobou, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Ako bolo už uvedené, duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) Za uvedeným účelom okresný súd vychádzal z odborných znaleckých posudkov a tým postupoval v danom prípade správne a vo veci rozhodol na základe odborného a zhodného záveru znalcov. Nie je pritom zanedbateľné ani zistenie, že zo záznamu všeobecného lekára poručiteľky bolo zistené, že dňa 01. 04. 1998 samotný žalovaný uvádza: „ Od smrti manžela má mama vidiny, býva dezorientovaná, nepozná členov rodiny.“ Z uvedeného vyplýva, že aj sám žalovaný mal vedomosť už v apríli 1998 o duševnej poruche poručiteľky, jeho matky.

34. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom

občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

35. Žalovaný počas celého konania nepredložili relevantný dôkaz, ktorý by dôvodne a bez pochybností mohol aspoň naznačovať pravdivosť jeho tvrdenia o nesprávnom rozhodnutí súdu. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žalovaným tvrdené pochybnosti, keďže tie boli listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami a výsluchom znalca MUDr. André, hodnoverne vyvrátené. Na základe týchto skutočností by nebolo nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania potrebné a hospodárne, keď záver znalcov je jednotný a rovnaký v tom, že diagnóza bola poručiteľke stanovená už v r. 1998, postupne bola spresňovaná, mala pomerne rýchly priebeh, progradovala, čo vyvrcholilo tým, že v r. 2001 bolo nutné poručiteľku umiestniť v zariadení sociálnej starostlivosti a odvtedy už choroba nadobudla ťažký, pokročilý charakter.

36. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd pri právnom posúdení aplikoval ustanovenie , podľa ktorého, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. To, že poručiteľka v danom čase konala v duševnej poruche, konštatovali viacerí znalci, odborníci, v znaleckých posudkoch, z ktorých okresný súd pri rozhodnutí vychádzal. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu o určení neplatnosti závetu, ale svoje tvrdenie a námietky v podanom odvolaní nepreukázal žiadnymi dôkazmi a odvolacie námietky odôvodňoval iba svojim tvrdením. Tvrdenia žalovaného o tom, že súd sa nezaoberal existenciou platného osvedčenia o dedičstve, okolnosťami predloženia závetu, tiež tým, kto bol iniciátorom spísania závetu, nemôžu spochybniť správnosť záveru okresného súdu. Ďalšími námietkami žalovaný tvrdil, že rozhodnutie súdu je nedostatočné, nepreskúmateľné, nespravodlivé, tieto nemajú zásadný význam pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, keď ako bolo už uvedené, okresný súd správne postupoval a rozhodol na základe odborných záverov, ktoré žalovaný nevyvrátil inými rovnocennými dôkazmi.

37. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný odkazom konajúceho notára, nakoľko od tohto rozhodnutia závisí konanie o dedičstve. V dedičskom konaní vedenom po poručiteľke žalobcovia namietli dedičskú spôsobilosť žalovaného z dôvodu zatajenia závetu v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke a platnosť závetu z dôvodu nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony a posúdenie právnych následkov svojho konania v čase spísania závetu. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. -69, D not 85/2014 zo dňa 21. 07. 2015 uložil žalovanému, aby podal žalobu na určenie, že žalovaný je dedičom po poručiteľke zo závetu. Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa 21. 10. 2015, uložil povinnosť žalobcom podať žalobu na určenie neplatnosti závetu. V tomto prípade je daný naliehavý právny záujem, pretože bez podania žaloby nie je možné iným spôsobom dosiahnuť nápravu. Námietka nedostatku naliehavého právneho záujmu v podanom odvolaní tiež nebola opodstatnená.

38. Okresný súd preto na základe odborných posudkov a vykonaného dokazovania určil, že závet zo dňa 08. 12. 2000 je neplatný a ako nedôvodnú zamietol aj druhú časť petitu žalobcov v zmysle podanej žaloby a jej doplnenia.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa , nakoľko strana žalobcov mala úspech v spore len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo.

40. Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania, podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/, ktorí namietali rozhodnutie súdu o trovách konania proti tretiemu výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Namietali nesprávne právne posúdenie veci ako aj to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázali na to, že v žalobe žiadali, aby súd rozhodol, že závet je neplatný a aby súd určil, že žalobcovia sú dedičmi po poručiteľke. V rozsudku súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, ak bol vo veci na obidvoch stranách úspech čiastočný. Konštatovanie súdu, že

žalobcovia dosiahli len čiastočný úspech vo veci nie je správne, pretože žalobcom bolo vyhovené v plnej miere podľa zmeny žaloby zo dňa 29. 03. 2017 a tak majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Druhá výroková časť petitu nebola zahrnutá do výroku rozsudku a bola len deklaratórnym vyjadrením právneho stavu, ktorý nastane po nadobudnutí účinnosti a právoplatnosti rozhodnutia a vyhovení žalobnému návrhu vo veci samej. Úspech v spore sa neurčuje akým spôsobom prevzal súd žalobný návrh - petit zo žalobného návrhu od slova do slova. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu tak, ako to zamýšľal v žalobnom návrhu. Podľa názoru žalobcov sa vyhovelo návrhu v plnom rozsahu, nakoľko sa stali dedičmi po poručiteľke z dôvodu neplatnosti sporného závetu. Navrhli preto rozsudok v treťom výroku o náhrade trov konania zmeniť tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. ).

44. V danom prípade využili žalobcovia svoje ústavné právo ( SR) domáhať sa ochrany svojho práva na súde dvomi samostatnými určovacími návrhmi, a to A. návrhom o určenie, že závet datovaný a podpísaný dňa 8. 12. 2000 poručiteľkou V. S., nar. XX.X.XXXX, zom. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XX, N. je neplatný a B. návrhom o určenie, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú dedičmi po poručiteľke V. S., nar. XX. 4. XXXX, zom. dňa XX. 5. XXXX, naposledy bytom Y. XX, N.. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcov v 1.-3. rade žiadal pripustiť zmenu žaloby, ktorú súd na pojednávaní konanom dňa 29. 03. 2017 pripustil uznesením č. k. -251 v zmysle .

45. Odvolací súd rozhodnutie ohľadom trov prvoinštančného konania považuje za správne.

46. V § 255 C..s.p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom.

47. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov ( a ) a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. Okresný súd takto pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného konania postupoval, preto žalobcovia neopodstatnene namietali, že rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

48. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu žalobcov, ako aj o trovách konania vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

49. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v odvolacom

konaní vo veci úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie samostatným rozhodnutím.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).