Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobkyne: M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpená JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: R.. K. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/A, XXX XX T., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. -25 zo dňa 18. júna 2020 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že

I. Žalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v zákaze scudziť, predať, darovať, zaťažiť, prenajať, zriadiť vecné bremeno, zabezpečovacie právo a akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. T. a to rodinným domom so súpisným číslom XXXXX postavenom na pozemku KN-C parcelné číslo XXXX/X, k. ú. T., pozemkom KN - C parcelné číslo XXXX/X, o výmere 449 m2, druh pozemku: Zastavená plocha a nádvorie, k.ú. T. a pozemkom KN - C parcelné číslo XXXX/ X, o výmere 307 m2, druh pozemku: Záhrada, k.ú. T., pozemkom KN - C parcelné číslo XXXX/X, o výmere 191 m2, druh pozemku: Zastavená plocha a nádvorie, k.ú. T. a to až právoplatného skončenia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie okrem iného právne posúdil ustanovením , , , , , , , , (ďalej len „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 12.6.2020 doručila žalobkyňa súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. T., a to rodinným domom so súpisným číslom XXXXX postavenom na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/X, k.ú. T., pozemkom KN - C parcelné číslo XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. T., pozemkom KN - C parcelné číslo XXXX/ X o výmere XXX m2, druh pozemku: Záhrada, k.ú. T. a pozemkom KN - C parcelné Číslo XXXX/ X o výmere 191 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. T.. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný ako povinný v lehote splatnosti, t.j. v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku dobrovoľne neplnil to, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, t.j. rozsudok Krajského súdu v T.e

č.k. - 389 zo dňa 24.05.2018, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 134.602,68 Eur. Dňa 19.03.2019 podala žalobkyňa na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha od žalovaného ako povinného vymoženia sumy 134.602,68 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Hildegardu Laclavíkovú, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 08001 T., ktorý ju vedie pod sp. zn. 254EX 156/2019. Žalovaný ako povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 01.10.2019 zamietnutý. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný ako povinný sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorej rozhodoval sudca v exekučnom konaní a dňa 21.05.2020 Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením č.k. tak, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 01.10.2019 zrušuje v celom rozsahu.

4. Žalobkyňa dňa 03.06.2020 našla na internetovom portáli @bazoš.sk v ponuke reality-domy inzerát č. XXXXXXXXX - Moderný rodinný dom v T.e, pričom sa jedná o rodinný dom, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného rozsudkom Krajského súdu v T.e č.k. - 389 zo dňa 24.05.2018. Žalovaný teda napriek vydanému upovedomeniu o začatí exekúcie začal podnikať úkony smerujúce k tomu, aby predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T. previedol na tretiu osobu, aby tak sťažil výkon exekúcie v prípade úspechu žalobkyne. Žalobkyňa má pri tom za to, že tvrdenia žalovaného ako povinného v sťažnosti sú len účelové sledujúc oddialenie úspešného výkonu exekúcie v prospech žalobkyne ako oprávnenej. Základným účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je zachovanie práva žalobkyne na reálny výkon exekúcie a tým zabezpečenie vymoženia jej pohľadávky proti žalovanému v čase, kým sa nerozhodne o sťažnosti povinného. Keďže výkon exekúcie je ohrozený, žalovaný má v úmysle účelne sa zbaviť svojho majetku ešte predtým, ako by súdny exekútor zakázal žalovanému ako povinnému nakladať s jeho nehnuteľným majetkom a následne ako by súdny exekútor vydal rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva, tak v súčasnosti nič nebráni tomu, aby žalovaný svoj vyššie uvedený nehnuteľný majetok predal, daroval, zaťažil alebo inak scudzil.

5. Žalobkyňa na osvedčenie ňou tvrdených skutočností predložila súdu rozsudok Krajského súdu v T.e č.k. - 389 zo dňa 24.05.2018, - Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 01.04.2019 254EX 156/19 - Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.04.2019, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 01.10.2019, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 21.05.2020, LV č. XXXX, k.ú. T., inzerát č. XXXXXXXXX, fotodokumentáciu zo č. XX/XXXX vypracovaného K.. W. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. T. v súdnom konaní o vyporiadanie BSM účastníkov konania vedenom na Okresnom súde T. pod č.k. .

6. Súd I. inštancie videl potrebu poskytnúť ochranu týmto neodkladným opatrením žalobkyni, aby nebola ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyne, pričom danosť pohľadávky žalobkyne voči žalovanému bola osvedčená rozsudkom Krajského súdu v T.e č.k. - 389 zo dňa 24.05.2018, právoplatným dňa 30.07.2018 a vykonateľným dňa 31.1.2019, a nie sú vážnejšie pochybnosti o potrebe ochrany práv žalobkyne. Žalobkyni tak hrozí bezprostredné ujma spočívajúca v možnosti žalovaného ako zapísaného vlastníka citovaných nehnuteľností kedykoľvek dosiahnuť zmenu zápisu a previesť vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností na tretiu osobu, prípadne následne sťažiť výkon exekúcie tým, že predmetné nehnuteľnosti predá, daruje, scudzí alebo zaťaží ťarchou (napr. záložným právom, právom prechodu, osobným doživotným užívaním, úverom, a pod.), o čom svedčí aj žalovaného inzerát č. XXXXXXXXX o predaji predmetných nehnuteľností, čím by sa veľmi skomplikovala situácia pri výkone súdneho rozhodnutia ohľadne pohľadávky žalobkyne formou prebiehajúcej exekúcie.

7. Keďže podmienky umožňujúce nariadiť neodkladné opatrenie boli žalobkyňou dostatočne osvedčené, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa (ďalej len „“), a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby súd I. inštancie podľa ust. zrušil napadnuté uznesenie. V prípade, ak nevyhovie súd I. inštancie v rámci inštitútu autoremedúry, navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a konanie zastavil. Uviedol, že neodkladné opatrenie má subsidiárnu povahu voči zabezpečovaciemu opatreniu, a teda nariadiť neodkladné opatrenie súd môže len v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru žalovaného, s poukazom na ust. a sledovaný účel mohol byť dosiahnutý zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie by znamenalo, že sa žalobkyňa dostáva do právneho postavenia záložnej veriteľky a jej pohľadávka by sa stala zabezpečenou záložným právom na majetok dlžníka. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné, nakoľko ide o neproporcionálny zásah do práv žalovaného. Mal za to, že súd bol pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia povinný skúmať účel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a zároveň aj prostriedky, ktorými je možné daný účel dosiahnuť. Považoval za dôležité uviesť, že žalovaný nemal nikdy záujem ukrátiť žalobkyňu alebo zhoršiť jej postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní.

10. Krajský súd v T.e (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu.

11. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2 písm. d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa odseku 2 prvá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa odseku 3, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

14. Podľa ustanovenia prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa odseku 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa ustanovenia , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

18. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, bola skutočnosť, že žalobkyni hrozí bezprostredná ujma spočívajúca v možnosti žalovaného ako zapísaného vlastníka citovaných nehnuteľností kedykoľvek dosiahnuť zmenu zápisu a previesť vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľnosti na tretiu osobu, prípadne následne sťažiť výkon exekúcie tým, že predmetné nehnuteľnosti predá, daruje, scudzí alebo zaťaží ťarchou, čím by sa skomplikovala situácia pri výkone súdneho rozhodnutia ohľadne pohľadávky žalobkyne formou exekúcie.

19. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

20. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , )

22. Obava z exekúcie je odôvodnená v prípade, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačuje aj obava, reálna hrozba takýchto úkonov.

23. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila takúto hrozbu inzerátom zverejneným na internetovom portáli @bazos.sk v ponuke reality-domy-inzerát č. XXXXXXXXX, pričom ide o rodinný dom, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného rozsudkom Krajského súdu v T.e sp.zn. -389 zo dňa 24.05.2018, a týmto rozsudkom osvedčila žalobkyňa danosť pohľadávky voči žalovanému.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal subsidiárnu povahu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia považuje za nezákonné, nakoľko ide o neproporcionálny zásah do práv žalovaného, odvolací súd uvádza, že pri návrhoch podaných po skončení konania vo veci samej je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému bola poskytnutá procesná ochrana.

25. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že základným účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je zachovanie práva žalobkyne na reálny výkon exekúcie a tým zabezpečenie vymoženia jej pohľadávky v čase, kým sa nerozhodne o sťažnosti povinného. Výkon exekúcie je podľa navrhovateľky ohrozený, žalovaný má v úmysle zbaviť sa svojho majetku ešte pred tým, ako by súdny exekútor zakázal žalovanému ako povinnému nakladať s jeho nehnuteľným majetkom a následne ak by súdny exekútor vydal rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva tak v súčasnosti nič nebráni tomu, aby žalovaný svoj vyššie uvedený nehnuteľný majetok predal, daroval, zaťažil alebo inak scudzil.

26. K odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že princíp zákazu denegatio iustitiae, spočíva v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2014, sp. zn. ).

27. K princípu denegatio iustitie sa opakovane vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky „Znakom právneho štátu je princíp zákazu denegatio iustitiae, ktorý vyplýva aj z princípu práva na spravodlivý proces ( a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Princíp zákazu denegatio iustitiae je potrebné aplikovať aj vo vykonávacom - exekučnom konaní. Vychádzajúc z tohto základného princípu výkonu spravodlivosti, v rozpore s ním by bol taký výklad zákona, ktorý by znemožňoval nárok garantovaný hmotným právom presadiť prostredníctvom oprávnených orgánov.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. októbra 2011)

28. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozsudok Krajského súdu v T.e a záložné právo exekútorom nebolo doposiaľ zriadené, navrhovateľka nemala inú možnosť ochrany svojich práv ako podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ust. je nariadenie neodkladného patrenia podmienené tým, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vychádzajúc z komentára k , by súd mal takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu prísnym formalistickým výkladom ust. by došlo k odopretiu práva na súdnu ochranu, ktoré by mohlo viesť k nezvratnému stavu a nevymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne.

29. Rozsudok Krajského súdu v T.e, ktorým bol žalovaný zaviazaný na plnenie žalobkyne nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30.7.2018 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7. Výrok, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 134 602,68 eur, nadobudol vykonateľnosť dňa 31.01.2019. Žalovaný doposiaľ nevykonal žiadny úkon smerujúci k splneniu uloženej povinnosti. Naopak žalobkyňa osvedčila, že žalovaný má v úmysle zbaviť sa svojho majetku. Vzhľadom na výšku pohľadávky odvolací súd nemá pochybnosť o potrebe ochrany práv žalobkyne.

30. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd zato, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto postupom podľa sek 1 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. , tak, že žalobkyňa by s poukazom na úspech v konaní mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v konaní jej žiadne trovy nevznikli, preto jej súd ich nepriznal.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v T.e v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).