Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-1-2019.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcu: mesto Žiar nad Hronom, ul. Š. Moysesa č. 46, Žiar nad Hronom, IČO: 00 321 125, zast.: Mgr. Roman Šulhánek, advokát so sídlom v Martine, Ambra Pietra 1065/17, proti žalovanému: T. X., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt na adrese: V.. E. XXX/XX, Ž. N. S., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Ž. N. S., katastrálny odbor, nachádzajúcu sa v k. ú. Ž. N. S., obec Ž. N. S., okres Ž. N. S., a to byt č. X - P., nachádzajúci sa na ulici V.. E., vchod č. XX, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „E.“ č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 376 m2, zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
III. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 1. 1. 2019 domáhal, aby Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. X - P. (ďalej len „byt“) bližšie identifikovaný v žalobnom návrhu z dôvodu, že ho žalovaný doposiaľ žalobcovi neodovzdal napriek tomu, že nájomný vzťah zanikol dňom 31. 12. 2017. Žalovaný opakovane porušuje platobnú disciplínu a má nedoplatky na nájomnom a na úhradách za služby spojené s nájmom bytu. Žalobca z týchto dôvodov nemá záujem na pokračovaní nájomného vzťahu. Žalovaný byt doposiaľ žalobcovi neodovzdal a nevypratal z neho svoje osobné veci.
2. Žalobca predložil ako prílohu žaloby výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Ž. N. S., zmluvu o nájme č. XXXXXXXX/XXXX z 26. 6. 2017 (ďalej len „zmluva o nájme“), spolu s jej dodatkom č. 1 z 2. 11. 2017.
3. O nároku žalobcu rozhodol okresný súd rozsudkom z 4. 7. 2019, č. k. 27C/1/2019-40, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) tak, že uznesením z 30. 6. 2020, č. k. 13Co/188/2019-60 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
4. Odvolací súd v podstatnom vo vzťahu k ďalšiemu postupu okresného súdu uviedol, že úlohou okresného súdu bude opätovne prejednať vec, tak aby stranám sporu nebolo porušené ich právo na spravodlivý proces, vrátane riadneho doručenia písomnosti žalovanému.
5. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd nevykonal žiadne úkony potrebné pre zistenie skutočného pobytu žalovaného, ak ešte 14. 6. 2019 bola vykonaná lustrácia vo všetkých dostupných registroch (Zbor väzenskej a justičnej stráže, Sociálna poisťovňa, register priestupkov) potom, ako bolo neúspešné doručenie žaloby na adresu žalovaného evidovanej v Registri obyvateľov SR ako adresa jeho trvalého pobytu. Uvedené odpovede boli súčasťou spisu a taktiež boli uložené v príslušnej aplikácii v elektronickej podobe. V § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nie je uvedené aké konkrétne úkony má súd vykonať pre zistenie skutočného pobytu žalovaného. Avšak zaužívanou praxou súdov je vykonávať dopyt v evidenciách a registroch v rozsahu, v akom bol zisťovaný skutočný pobyt žalovaného aj v tomto konkrétnom prípade. Okresný súd nemal vedomosť ani od samotného žalobcu, žeby sa žalovaný odsťahoval z bytu, ktorý žiada vypratať v tomto konaní. Napokon, sám žalovaný v odvolaní potvrdil, že súd doručoval žalobu na adresu, kde sa naďalej zdržiava a ktorá je doposiaľ adresou jeho trvalého pobytu. Okresný súd je preto toho názoru, že pri doručovaní žaloby postupoval v súlade s § 116 CSP a týmto postupom neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Z tohto dôvodu nebolo potrebné opakovane doručovať žalobu žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu.
6. Pokiaľ ide o doručenie predvolania žalovanému na pojednávanie, ktoré sa konalo 4. 7. 2019, k tomu okresný súd uvádza, že postup, ktorý zvolil pri jeho doručení, nebol síce v súlade s § 116 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) CSP, avšak bola splnená tzv. materiálna funkcia doručenia, t. j. zoznámenie sa s obsahom písomnosti, podľa ktorej ak sa adresát s obsahom zásielky oboznámil, potom otázka, či bolo doručenie vykonané predpísaným spôsobom, stráca význam (napr. rozsudok Nejvyššího soudu z 27. 3. 2013, sp. zn. 23 Cdo 2425/2011, uverejnený pod číslom 88/2013 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že sa dlhodobo zdržiava pracovne v Rakúsku, a preto si nemohol prevziať zásielku. Ak by aj súd naplnil doslovné znenie zákona a doručoval by predvolanie na adresu žalovaného, túto zásielku by si žalovaný nebol prevzal z uvedených dôvodov. Z tohto dôvodu aj vzhľadom na jeho neprítomnosť na adrese trvalého pobytu je zrejmé, že práve doručovaním cez úradnú tabulu súdu, ale predovšetkým cez webovú stránku súdu sa žalovaný mal možnosť (a možno túto možnosť aj využil) oboznámiť s obsahom zásielky, keďže webová stránka súdu je dostupná z ktoréhokoľvek miesta, kde je prístup na internet. V danom prípade tak existovala vyššia pravdepodobnosť, že sa žalovaný oboznámi so zásielkou súdu pri jej doručovaní cez webovú stránku (čo je aj účelom takéhoto zákonného spôsobu doručovania) súdu, ako jej doručením na adrese trvalého pobytu, kde sa dlhodobo nezdržiaval a zo zákona by tak nastala fikcia doručenia.
7. Napokon žalovaný má viaceré zákonné možnosti zabezpečiť si preberanie zásielok v prípade, že sa pracovne zdržiava mimo adresy trvalého pobytu, čo však doposiaľ neurobil a ani v samotnom odvolaní neuviedol, kde si bude zásielky preberať počas jeho neprítomnosti. Odvolanie pritom žalovaný podal osobne v podateľni okresného súdu, pričom nevyužil ani možnosť nahliadnuť do súdneho spisu. Okresný súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. 8. 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017, v ktorom konštatoval, že „...Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“
8. Žalovanému tak bolo opakovane doručené predvolanie na adresu jeho trvalého pobytu v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) CSP, pričom opätovne si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Pojednávanie sa uskutočnilo 23. 9. 2020, pričom okresný súd konal v neprítomnosti žalovaného. Žalobca naďalej zotrval na podanej žalobe, pretože od rozhodnutia odvolacieho súdu sa skutkový stav nezmenil, žalovaný naďalej bez právneho dôvodu užíva byt, za ktorý neuhrádza žiadne náklady, ani nekontaktoval žalobcu za účelom vyriešenia uvedenej situácie.
9. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobcom predložených listín a z vykonaných dôkazov zistil, že strany sporu uzavreli 26. 6. 2017 zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom bytu bližšie identifikovaný v nájomnej zmluve, ktorého vlastníkom je žalobca. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 30. 9. 2017 a dodatkom č. 1 bola doba nájmu predĺžená do 31. 12. 2017. V časti VI. bod
4. nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na povinnosti nájomcu v posledný deň nájmu protokolárne odovzdať predmet nájmu prenajímateľovi v stave, v akom ho nájomca prevzal s prihliadnutím na bežné opotrebenie.
10. Podľa čl. 20 ods. 1 z. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
11. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
14. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>neplatí pre zánik nájmu bytu.
15. Podľa § 676 ods. 2 OZ, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
16. Na základe zisteného skutkového stavu aplikujúc citované ustanovenia zákona dospel okresný súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Z predložených listín mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že strany sporu medzi sebou platne uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na dobu určitú, ktorého vlastníkom je žalobca. Vzhľadom na ust. § 710 ods. 2 OZ, nájom bytu sa neobnovuje v prípade, ak žalobca nepodá žalobu o vypratanie do 30 dní po skončení nájmu, preto bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že nájom medzi stranami sporu zanikol k 31. 12. 2017, pričom žalovaný bol povinný byt odovzdať žalobcovi v stave, v akom ho prevzal pri vzniku ich nájomného vzťahu. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil a doposiaľ byt žalobcovi ako jeho vlastníkovi neodovzdal. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť predmetný byt vypratať v paričnej lehote 15 dní, ktorú určil s prihliadnutím na čas potrebný pre nájdenie si náhradného bývania, vypratania veci z predmetného bytu a jeho odovzdania žalobcovi. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalovanému musí byť zrejmé min. od podania odvolania, že predmetný byt užíva bez právneho dôvodu a doposiaľ byt protokolárne neodovzdal žalobcovi. Žalovaný tak mal dostatok času na odsťahovanie sa z predmetného bytu a hľadanie si iného vhodného bývania.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
20. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Zároveň okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný žalovaný napriek tomu, že nežiadal v rámci podaného
odvolania priznať nárok na náhradu trov konania. Okresný súd preto rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
21. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.