Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-51-2020.pdf
PDF · 108.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne D. N., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom R. K. XXX, zastúpenej Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou, so sídlom Stará Turá, SNP 148 proti žalovanej D. N., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke T. republiky, bytom K., X. XXX, zastúpenej JUDr. Soňou Súchánovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Partizánska 7571/58 o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/401/2016-150 zo dňa 29. januára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobkyne p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania strán sporu m e n í tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na pripustenie zámeny na strane žalobkyne zo dňa 29.01.2020 /výrok I./, zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/401/2016-50 zo dňa 15.11.2016 o nariadení neodkladného opatrenia s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku /výrok II./, žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol /výrok III./ a žalovanej priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť k rukám zástupcu žalovanej do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku /výrok IV./.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala určiť právnu neúčinnosť právneho úkonu dlžníka podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.11.2015 medzi dlžníkom B. N. a jeho matkou D. N., žalovanou. Žalobu odôvodnila tým, že na základe exekučných titulov - súdnych rozhodnutí bola dlžníkovi, B. N. uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej O. N. sumou 120,- eur mesačne a maloletého B. N. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014 a súčasne mu bolo vyčíslené zročné výživné, ktoré mu bolo povolené splácať v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok. Dlžník splátky zročného výživného nedodržal, preto sa stal splatným celý dlh zročného výživného spolu na obe maloleté deti vo výške 1.260,- eur. Dlh na výživnom ku dňu 31.05.2016 predstavoval spolu sumu 2.413,06 eur. Žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie proti dlžníkovi. V rámci exekúcie súdny exekútor nezistil žiadny majetok dlžníka, z ktorého by mohol byť dlh na výživnom na maloleté deti uspokojený. Súdny
exekútor preto vydal príkaz na exekúcie zrážkami zo mzdy, resp. pracovnej odmeny dlžníka, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, s predpokladaným ukončením v roku 2022 a jeho príjem pozostáva z pracovnej odmeny. Žalobkyni boli od apríla 2016 poukazované z ÚVTOS Leopoldov čiastky na výživné v priemere cca 13,- eur na jedno dieťa. Tieto čiastky sú na výživu oboch maloletých detí absolútne nepostačujúce. Žalobkyňa zistila, že dlžník predal rodinný dom s príslušnými pozemkami, ktorých bol výlučným vlastníkom žalovanej, ktorá je jeho matka. Kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 3.700,- eur a žalobkyňa má za to, že cena je neprimerane nízka, nakoľko len rodinný dom, síce starší, má cenu minimálne 30.000,- eur. Žalobkyňa má za to, že predajom rodinného domu a pozemkov dlžník neprimerane zvýhodnil žalovanú a bezdôvodne sa zbavil svojho majetku, ktorý mohol byť predmetom exekúcie v čase, kedy pohľadávka žalobkyne na výživnom na maloleté deti dlžníka bola už právoplatná a vykonateľná. 3. Súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s tým, že žalobný návrh sa javí ako nedôvodný z dôvodu, že na strane žalobkyne je daný nedostatok aktívnej legitimácie. Pohľadávka vo vzťahu, ku ktorej bola podaná žaloba a je uplatňovaná neúčinnosť, je pohľadávkou vyplývajúcou z vyživovacej povinnosti, pričom veriteľom takejto pohľadávky sú maloleté deti a matka je určeným platobným miestom, kam má byť výživné platené, nie je matka maloletých detí aktívne legitimovaná na podanie predmetného žalobného návrhu. Žalobkyňa následne podala návrh na pripustenie zmeny na strane žalobkyne v tomto znení: "Na strane navrhovateľa budú uvedení O. N., nar. XX.XX.XXXX a B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. K. XXX, v zastúpení zákonným zástupcom D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. K. XXX.". 4. Uvedený návrh žalobkyne na zmenu žalobcu súd prvej inštancie posúdil podľa § 80 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ a návrh žalobkyne zamietol. Podľa súdu nebolo preukázané, že po začatí konania by bola nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. 5. Samotný žalobný návrh súd prvej inštancie posúdil potom podľa § 42a ods. 1 až 3 a § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predtým ako pristúpil k posúdeniu splnenia zákonných predpokladov upravujúcich odporovateľnosť právneho úkonu na základe skutkových zistení, preskúmal splnenie procesných podmienok. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z prvých otázok, ktoré si súd musí vyriešiť (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Na základe rozhodnutí vydaných vo veci starostlivosti o maloleté deti O. a B. N., deti rodičov žalobkyne a dlžníka B. N., rozhodol súd o povinnosti otca platiť výživné k rukám matky a doplatiť zameškané výživné k rukám matky. Z uvedeného vyplýva, že veriteľmi z predmetných súdnych rozhodnutí boli deti žalobkyne a dlžníka, ktoré majú vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu otcovi na výživnom. Hoci bolo právoplatnými rozhodnutiami uložené otcovi platiť bežné výživné a doplatiť zameškané výživné k rukám matky, (t.j. žalobkyne v tomto súdnom konaní), matka je len platobným miestom, ale nie veriteľom z predmetných súdnych rozhodnutí. Za takýchto okolností žalobkyňa, ako matka oboch detí, nemá v prejednávanej veci aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu uzatvoreného medzi žalobkyňou a dlžníkom, otcom maloletých detí. Po zistení absencie aktívnej vecnej legitimácie účastníka v spore súd v celom rozsahu žalobu zamietol. 6. Rozhodnutie o zrušení uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 7C/401/2016-50 zo dňa 15.11.2016 súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 335 ods. 1 CSP. 7. Rozhodnutie o náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to, že žalovaná v písomnom vyjadrení namietala rôzne skutočnosti ale nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne nie. Rovnako ho nenamietala ani na prvom pojednávaní, naopak žiadala vykonať dokazovanie výsluchom svedka. Súd na tomto pojednávaní v zmysle § 181 ods.2 CSP vyjadril názor, podľa ktorého sa mu javila žaloba ako dôvodne podaná. Žalovaná následne súdu zaslala stručné vyjadrenie vo veci, pričom ani v tomto nenamietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. V roku 2019 došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý na ďalšom pojednávaní v úvode uviedol, že nie je stotožnený s právnym názorom
predchádzajúceho sudcu, že žaloba sa javí ako dôvodne podaná a vyjadril názor, že žalobkyňa nie je v tomto konaní aktívne legitimovaným subjektom, týmto subjektom sú maloleté deti žalobkyne. Až po tomto vyjadrení súdu zástupkyňa žalovanej uviedla, že tiež chcela uplatniť námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, avšak chcela tak urobiť až v záverečnej reči. Zástupkyňa žalobkyne sa s týmto názorom súdu nestotožnila, no z opatrnosti navrhla úpravu žaloby v označení žalobcu, ktorými by boli maloleté deti N., zastúpené svojou matkou- žalobkyňou. Súd túto zmenu nepripustil a vyniesol rozsudok, ktorým žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. Podstatou a účelom podanej žaloby bolo reálne sa domôcť uspokojenia pohľadávky na výživnom, ktoré dlží otec maloletých detí. Tohto sa žalobkyňa nevie v exekučnom konaní domôcť, nakoľko dlžník bol do januára 2020 vo VTOS a exekútor vymohol iba zanedbateľné čiastky z pracovnej odmeny dlžníka. Žalovaná aktívne pomáhala dlžníkovi - svojmu synovi - prevodmi majetku na základe plnej moci. Rodinný dom, ktorý „predal“ dlžník žalovanej bol jediným majetkom väčšej hodnoty, z ktorého by mohol exekútor jeho predajom uspokojiť bežné i zročné výživné. Keďže žalovaná je starou matkou maloletých deti z otcovej strany, je dosť ťažko predstaviteľné, ako by samé maloleté deti boli žalobcami, ak by tomu tak aj bolo, zastupovala by ich matka ako zákonná zástupkyňa. Žalobkyňa podávala žalobu s najlepším úmyslom ako zákonný zástupca deti, ktorý spravuje ich majetok, nakoľko ani jedno z detí nemá napriek veku takú rozumovú vyspelosť, aby dokázali pochopiť podstatu tohto konania. V tejto súvislosti považuje žalobkyňa postup súdu za príliš formalisticky ak nepripustil zmenu označenia žalobcu. Súd mat' na zreteli najlepší záujem dieťaťa, pretože v konečnom dôsledku výsledkom konania by bolo umožniť uspokojenie pohľadávky na výživnom. Jedná sa teda o odstrániteľnú vadu s následkami zachovania účinkov žaloby, nakoľko jej obsah sa žiadnym spôsobom nezmení. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd v prípade, ak dospeje k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a neobstojí zdôvodnenie nedostatku aktívnej legitimácie, zmenil rozsudok a rozhodol tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu. Pre prípad, že odvolací súd nevyhovie jej návrhu, navrhuje žalobkyňa, aby súd zmenil výrok IV. rozsudku tak, že žalovanej náhradu trov konania neprizná. Tento návrh odôvodňuje ako prípad hodný osobitného zreteľa s prihliadnutím na rozhodnutie súdu o oslobodení žalobkyne od súdnych poplatkov vzhľadom na posúdenie jej majetkových pomerov a celkových súvislosti. Žalobkyňa je stále rozvedenou matkou dvoch maloletých deti, ktorá sa o ne dlhodobo stará sama, výživné na deti zo strany ich otca už niekoľko rokov aj napriek exekúcii nie je plnené v súdom priznanej výške, v súčasnosti prebieha na jeho návrh konanie o zníženie výživného po návrate z VTOS, napriek tomu, že žalobkyňa v apríli 2018 žiadala zvýšenie výživného, o čom však súd dosial právoplatne nerozhodol, ale spojil obe veci na spoločné konanie. Navrhuje tiež prihliadnuť na to, že žalovaná v konaní dokladovala, koľko finančných prostriedkov údajne uhrádzala za svojho syna, napr. platila jeho obhajobu v trestnom konaní, jeho dlžoby z podnikania a podobne a preto nie je namieste, aby požadovala náhradu trov konania od matky svojich vnúčat, pretože tým uškodí práve im. 9. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná. Uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby a následné prejedanie veci pred súdom. Neexistencia aktívnej legitimácie v spore je neodstrániteľná prekážka konania. Hlavný dôvod odvolania žalobkyne - najlepší záujem dieťaťa, domoženie sa výživného a argument, že deti nie sú schopné vzhľadom na rozumovú vyspelosť pochopiť zmysel tohto konania, právne neobstoja. Aktívna legitimácia v daných typoch konaní je zákonom daná, t.j. maloleté dieťa zastúpené svojim zákonným zástupcom. Predmetnú vadu nie je možné konvalidovať zámenou účastníkov v pozícii žalobcov. Naviac právny zástupca žalobkyne urobil procesný návrh na zámenu účastníkov v pozícii žalobcov až na pojednávaní dňa 29.01.2020, pričom nemal plnú moc na právne zastupovanie novo navrhovaných žalobcov, t.j. oboch maloletých detí. Učinil tak procesný návrh na pojednávaní svojvoľne bez toho, aby právne zastupoval klienta, t.j. maloleté deti, ktoré navrhoval zameniť v pozícii žalobcov. Žalobkyňa argumentuje v odvolaní ohľadom príliš formalistického prístupu súdu, ak nepripustil zámenu účastníkov s poukazom na najlepší záujem dieťaťa. V danom konaní ide o súdne sporové konanie, kde platia zásady tohto typu konania a nejedná sa o konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, tzv. mimosporové opatrovanské konanie, kde súd musí mať na zreteli zásadu- najlepšieho záujmu maloletého, o ktoré žalobkyňa opiera svoje odvolanie. Žalobkyňa tiež v odvolaní neuviedla žiadny relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalovanej. Vo vzťahu k žalovanej ako starobnej dôchodkyni nemôžu byť aktuálne prebiehajúce súdne mimosporové konania, t.j. neprávoplatné konania o zvýšení alebo znížení výživného pre maloleté deti nijakým spôsobom vnímané ako dôvody hodné osobitného zreteľa v predmetnom súdnom sporovom konaní. Žalovaná nie je účastníkom týchto mimosporových konaní a ani nemôže ovplyvniť ich výsledok. Argumentácia žalobkyne v odvolaní v rámci poslednej vety odvolania nie je právne relevantná, jedná sa len o citové prejavy žalobkyne, ktoré možno tiež chápať v obrátenom režime a konštatovať, že žalobkyňa zažalovala
na súde starú matku svojich detí - vnúčat, čo tiež nie je zo strany žalobkyne voči žalovanej morálne správne, nakoľko žalovaná preukázateľne platila zo svojho starobného dôchodku za svojho syna - otca detí výživné na vnúčatá žalobkyne, hoci nebola povinná a platila dlhy svojho syna, hoci nebola povinná. Z uvedených dôvodov žiada žalovaná, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobkyne ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania strán sporu podľa § 388 CSP zmeniť. 11. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby žalobkyne /výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie/ odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné: 12. Ako už uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, právo domáhať sa právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, ktorý ho ukracuje má veriteľ dlžníka /§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Len tomuto zákon výslovne toto právo priznáva, je jeho nositeľom a preto osobe veriteľa svedčí podľa zákona tzv. aktívna vecná legitimácia. V prípade, že sa v súdnom spore domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka iná osoba ako veriteľ, musí byť žaloba takejto osoby zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, a to bez ohľadu na to, či táto osoba má na výsledku sporu nejaký záujem alebo nie. Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie je podstatné len to, či žalobca je veriteľom dlžníka, ktorého právny úkon žiada žalobou určiť ako právne neúčinný. Odvolací súd len pripomína, že otázka vecnej legitimácie, rovnako aktívnej ako aj pasívnej, nie je otázkou podmienok konania, a teda ani jej nedostatok nie je vadou podmienok konania, ktorý by viedol k zastaveniu konania v prípade neodstrániteľnosti, resp. neodstránenia vady. Vecná legitimácia je otázkou hmotného práva a jej nedostatok, či na strane žalobcu /aktívna vecná legitimácia/ alebo žalovaného /pasívna vecná legitimácia/ musí viesť k zamietnutiu žaloby. 13. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej /existencia tvrdeného práva/ na strane žalobcu alebo pasívnej /existencia tvrdenej povinnosti/ na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho sporu /viď. rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto naplnenie vecnej legitimácie konajúci súd skúma v každom, bez ohľadu na tvrdenia alebo námietky strán sporu. Aj v tomto spore teda nebolo rozhodujúce, či nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne žalovaná v priebehu sporu namietla alebo nie. Ak by súd prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne neoveroval, išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý by nezodpovedal otázku existencie aktívnej vecnej legitimácie, k zodpovedanie ktorej je súd ex offo viazaný, čo by protirečilo obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/. Tu treba tiež uviesť, že akýkoľvek vopred, v priebehu sporu vyslovený názor konajúceho súdu o existencii, resp. neexistencii vecnej legitimácie nie je pre výsledok sporu rozhodujúci a nemôže zakladať nijaké legitímne očakávania strán sporu, a ani nijako zaväzovať konajúci súd. Podstatný, rozhodujúci záver o vecnej legitimácii je ten, ktorý konajúci súd vysloví v rozsudku o veci samej. 14. Ďalej odvolací súd uvádza, že procesný postup súdu prvej inštancie v spore, kedy nevyhovel návrhu žalobkyne na tzv. zámenu žalobcu a žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, bol celkom správny a nemožno ho nazvať formalistickým. Ako správne uviedol súd prvej inštancie Civilný sporový poriadok na rozdiel od predtým platného Občianskeho súdneho poriadku nepozná procesný inštitút tzv. zámeny účastníkov /§ 92 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku/. Práve tento procesný inštitút bol v minulosti využívaný v prípadoch, kedy účastník konania nemal vecnú legitimáciu od začiatku konania a umožňoval tak konvalidovať nedostatok vecnej legitimácie, teda v podstate nahradenie vecne nelegitimovanej osoby v konaní osobou, ktorej vecná legitimácia svedčala. Uvedený procesný inštitút však Civilný sporový poriadok nepozná a s účinnosťou od 1.7.2016 /deň
nadobudnutia účinnosti CSP/ tak zámena účastníkov, strán sporu nie je možná. Konajúci súd preto nemá procesné prostriedky a nemôže v spore povoliť zámenu strany sporu, ktorá nemá vecnú legitimáciu za osobu, ktorej vecná legitimácie svedčí. Opačný postup, bez ohľadu na to, či by bol vedený najlepším záujmom maloletých detí /ako požaduje žalobkyňa/ alebo iným úmyslom, by bol nezákonný, odporujúci čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky /“Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“/. 15. Odvolací súd nemôže prisvedčiť ani odvolacej námietke žalobkyne, že z jej strany sa v podstate jednalo o úpravu označenia žalobcu. Žalobkyňa, zastúpená právne kvalifikovanou osobou - advokátom, podala žalobu vo vlastnom mene. To jasne a nespochybniteľne vyplýva z písomného textu žaloby, kde je na prvej strane uvedená ako žalobkyňa, so všetkými svojim osobnými údajmi. Ani z ďalšieho obsahu žaloby nevyplýva, že by žalobcom mala byť iná osoba. Ak teda zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29.01.2020 navrhla pripustenie zmeny na strane žalobcu, tak, že namiesto žalobkyne budú ako žalobcovia uvedení O. N. a B. N., v zastúpení ňou ako zákonnou zástupkyňou, je celkom zrejmé, že sa jednalo o návrh na zámenu osôb na strane žalobcu, kedy mala žalobkyňa z konaní vystúpiť a na jej miesto mali vstúpiť jej dve maloleté deti, ňou ako zákonnou zástupkyňou zastúpené. O žiadnom úprave, oprave označenia osoby žalobcu tak nemôže byť žiadna reč. 16. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie v spore, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 17. Čo sa týka náhrady trov konania strán sporu /výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie/, odvolací súd preskúmal aj rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania strán sporu správne, keď žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 18. Náhrada trov sporového konania je ovládaná tzv. zásadou úspechu (§ 255 ods. 1 CSP). Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná nárok na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní a to proti strane neúspešnej. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Úspech v konaní teda treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. V zásade teda platí, že strana sporu, ktorá bola úspešná vo veci, má nárok na náhradu trov konania. 19. V § 257 CSP však zákon stanovuje z tohto pravidla výnimku, podľa ktorej súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrany a protistrane tak náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Zo znenia uvedeného ustanovenia § 257 CSP je pritom zrejmé, že zákon vyžaduje pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia vždy spojenie dvoch podmienok a to: a) dôvody hodné osobitného zreteľa a b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové asociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. 20. V danom spore bola plne procesne úspešná žalovaná /zamietnutie žaloby žalobkyne/, čo by odôvodnilo, aby bola žalobkyňa zaviazaná k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Na druhej strane tu však existujú okolnosti, pre ktoré je podľa odvolacieho súdu namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. 21. Žalobkyňa bola v spore uznesením súdu prvej inštancie č.k. 7C/401/2016-90 zo dňa 23. februára 2017 oslobodená od súdnych poplatkov s odôvodnením, že jej čistý mesačný príjem je asi 580,- eur mesačne, je rozvedená, stará sa o dve nezaopatrené deti, spolu s ktorými býva v byte, ktorého nie je vlastníčkou a jej náklady na bývanie sú asi 330,- eur mesačne. Rozvedený manžel žalobkyne výživné na deti neplatí a je proti nemu vedená exekúcia pre vymoženie bežného výživného a zameškaného výživného 2.413,06 eur. Uvedené skutočnosti žalobkyňa preukázala tlačivom pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov ako aj inými v spore predloženými listinami /rozsudky súdov o určení výživného otcovi maloletých detí, návrh na vykonanie exekúcie, a podobne/.
22. Uvedené okolnosti pomerov na strane žalobkyne predstavujú podľa odvolacieho súdu dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemala byť zaviazaná k náhrade trov konania v spore úspešnej žalovanej. Pomery žalobkyne totiž neumožňujú zaplatenie náhrady trov konania žalovanej bez toho, aby bola ohrozená adekvátna výživa jej maloletých detí, ktoré v podstate vyživuje zo svojho príjmu sama. 23. K týmto dôvodom hodným osobitného zreteľa pristupuje ako výnimočná okolnosť predmet tohto sporu. Matka maloletých detí, hoci nie riadne - bez aktívnej vecnej legitimácie, sa snažila v spore dosiahnuť právnu neúčinnosť právneho úkonu otca maloletých detí, ktorý ako dlžník výživného na maloleté deti previedol svoj nehnuteľný majetok, z ktorého mohli byť pohľadávky maloletých detí na výživné uspokojené, na svoju matku - žalovanú. Žalobkyňa v spore nebola úspešná, nie však preto, že by k ukráteniu veriteľov - maloletých detí ich dlžníkom - otcom nedošlo ale preto, že právnemu úkonu otca odporovala samotná matka maloletých detí a nie maloleté deti zastúpené svojou matkou. Ak by potom za tejto situácie, kedy nemožno výživné na maloleté deti naďalej od ich otca vymôcť, pretože ten je vo výkone trestu odňatia slobody a právnemu úkonu, ktorý sa zbavil svojej nehnuteľnosti nebolo úspešne odporované, bola ešte žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej ako matke dlžníka svojich maloletých detí, ktorá mala z právneho úkonu otca maloletých detí prospech, aj náhradu trov konania, bolo by to podľa odvolacieho súdu krajne nespravodlivé. 24. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o náhrade trov konania strán sporu tak, že žalovanej, ktorá bola v spore procesne úspešná a inak by jej náhrada trov konania proti žalobkyni patrila, náhradu trov konania nepriznal. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní /vo veci samej/ úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a to z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa, ku ktorým pristúpili aj výnimočné okolnosti danej veci. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).