Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/168/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobkyne: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., T. 1, právne zastúpená JUDr. Jánom Polákom, advokátom so sídlom 821 08 Bratislava, Miletičova 64, IČO: 31 817 432, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom 949 68 Nitra, Štefánikova tr. 60, IČO: 00 308 307, o zaplatenie 9.298,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. mája 2019, č. k. -240, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a IV. výroku p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 27. mája 2019, č. k. -240 (ďalej len napadnutý rozsudok), konanie v časti žalovanej sumy vo výške 4.412,42 eura zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.886,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 9.298,60 eura od 10.09.2015 do 25.07.2016 a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 4.886,18 eura od 26.07.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,46 %. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na čl. 8, čl. 17, , , , , , , , , ods. 1-3, , , , , , , , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), , , , , , , , , , , , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. 3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa v konaní domáhala voči Mestským službám Nitra, príspevkovej organizácii Mesta Nitra so sídlom Tehelná ul. č. 3, 949 85 Nitra, IČO: 17 643 848 (ďalej len „Mestské služby Nitra“), ako právneho predchodcu žalovaného, zaplatenia sumy 9.298,60 eura s príslušenstvom. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 20.12.2013 sa v čase približne o 06:30 hodine v meste Nitra na ulici T. (na chodníku pri hlavnej ceste) pošmykla na zľadovatenom chodníku, ktorý nebol v danom mieste ošetrený proti snehu a poľadovici a následne spadla tak, že pri páde utrpela trieštivú zlomeninu zápästia ľavej ruky a poranenie pravej dolnej končatiny v oblasti kolena. Zranenia si vyžiadali operačnú aj konzervatívnu liečbu spojenú s následnými rehabilitáciami. Na

základe posudku zo dňa 09.10.2014 o bodovom hodnotení za bolesť, vypracovanom MUDr. Jurajom Lukačkom bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 250, čo pri hodnote jedného bodu v roku 2013 (16,10 eura) predstavuje nárok na náhradu za bolesť sumu vo výške 4.025 eur. Na základe posudku zo dňa 20.08.2015 o bodovom hodnotení za sťaženie spoločenského uplatnenia, vypracovanom MUDr. Petrom Kiškom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov 320, čo pri hodnote jedného bodu v roku 2014 ako roku ustálenia zdravotného stavu (16,48 eura) predstavuje nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 5.273,60 eura. Spolu si tak žalobkyňa nárokovala sumu 9.298,60 eura. Ďalej si žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania zo sumy 9.298,60 eura vo výške 8,05 % p.a. od 01.05.2015 do zaplatenia.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2016 ako aj vo svojich ďalších vyjadreniach a prednesoch popieral nárok žalobkyne, pričom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z dôvodu, že nie je zrejmá presná identifikácia miesta škodovej udalosti, a preto nie je možné ustáliť záver o tom, kto je zodpovedný za stav chodníka na ul. T. v čase škodovej udalosti. Zároveň namietal nepreukázanie existencie škodovej udalosti zo strany žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa neprivolala na miesto škodovej udalosti rýchlu zdravotnú pomoc ani mestskú políciu, čo znemožňuje objektívne určiť miesto vzniku škodovej udalosti a tvrdil, že v čase škodovej udalosti nebolo fyzikálne možné vytvorenie poľadovice a súvislej vrstvy snehu, čo malo byť príčinou pádu žalobkyne. O tom predložil emailovú komunikáciu so Slovenským hydrometeorologickým (z ktorej nevyplýva miesto merania), v ktorej je uvedené, že dňa 20.12.2013 bola priemerná teplota vzduchu - 0,1 °C a denný úhrn zrážok dosiahol 0,0 mm a o 7. hodine ráno bola teplota vzduchu na úrovni - 0,9 °C a prehľad teplôt v mesiaci december v obci Trenčianske Mitice a okolitých obcí v okrese Trenčín.

5. V priebehu konania bolo súdu dňa 10.03.2017 doručené oznámenie žalovaného, v ktorom uviedol, že uznesením č. 49/2016-MZ mestské zastupiteľstvo v Nitre zrušilo príspevkovú organizáciu (Mestské služby Nitra) s účinnosťou ku dňu 31.03.2016 a následne tak došlo k prevodu práv a povinností, k prevodu pracovnoprávnych vzťahov a k prevodu pohľadávok a záväzkov dňom 31.03.2016 na žalovaného. Zároveň tým došlo k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca vstúpil do všetkých práv a povinností predchodcu. Na základe tejto skutočnosti súd vydal dňa 10.04.2018 uznesenie č. k. - 51, ktorým rozhodol, že v konaní pokračuje namiesto Mestských služieb Nitra so žalovaným.

6. Dňa 10.09.2018 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým zobrala žalobu späť v časti sumy 4.412,42 eura, pričom ho odôvodnila tým, že žalovaný prostredníctvom poisťovne Kooperativa uhradil časť žalovanej sumy vo výške 4.412,42 eur ako krátené poistné plnenie po podaní žaloby, o čom ako dôkaz predložil Oznámenie poisťovne Kooperativa o poistnom plnení zo dňa 27.07.2016. S poukazom na túto skutočnosť súd výrokom číslo I. tohto rozsudku zastavil konanie v časti sumy 4.412,42 eura v zmysle nižšie citovaného ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zároveň súd konštatuje, že súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný, keďže k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Ďalej súd konal o zvyšku nároku v sume 4.886,18 eura s príslušenstvom.

7. Prvoinštančný súd konštatoval, že v prejednávanej veci ide o nárok žalobkyne na náhradu škody, a to na základe škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť pošmyknutím na zľadovatenom chodníku. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je (i) existencia škody; (ii) porušenie právnej povinnosti; (iii) príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti a prípadne (iv) zavinenie.

8. V prvom rade zisťoval splnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a teda aj či ku škode na zdraví mohlo dôjsť tak, ako to opísala žalobkyňa. Z výsluchu žalobkyne a svedkyne, p. Y. mal súd preukázané, že dňa 20.12.2013 v čase približne o 6:30 hod. došlo k pošmyknutiu žalobkyne na zľadovatenom chodníku pred jej domom na ulici T. v A.. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa a svedkyňa sa nezhodli presne na mieste pádu, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa spadla viac ako raz a zhodne bolo označené minimálne jedno miesto pádu, súd nemal dôvod pochybovať o tom, že dňa 20.12.2013 v ranných hodinách bola v mieste škodovej udalosti poľadovica. Vyplýva to jednoznačne z výpovede svedkyne Y. P., ktorá uviedla, že išla kúpiť do obchodu soľ a chodníky a celý prechod až po novinový stánok smerom na polikliniku posypala, lebo žalobkyňa nebola jediný človek, ktorý tam v ten deň padol; bolo ich tam viacej a veľmi sa to šmýkalo a nikto s tým nič nerobil. Súd sa v otázke existencie poľadovice v čase škodovej udalosti zaoberal dôkazmi predloženými žalovaným, a síce emailovou správou od SHMÚ

a prehľadom teplôt v obci Trenčianske Mitice (hoci vo vyjadrení žalovaný uviedol, že ide prehľad teplôt v meste Nitra) a dospel k záveru, že tieto dôkazy žiadnym spôsobom nevyvracajú tvrdenia žalobkyne a svedkyne. Údaj o teplote dňa 20.12.2013 v obci Trenčianske Mitice nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k škodovej udalosti. Z emailovej správy od SHMÚ rovnako nebolo možné zistiť, k akému miestu sa údaj o priemernej teplote vzduchu vzťahuje, keďže email neobsahuje pôvodnú žiadosť. Ak by aj súd pripustil, že ide o údaj z mesta Nitra, tento dôkaz len nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalobkyne a svedkyne, keďže priemerná teplota vzduchu mala byť - 0,1 °C (o 7:00 hod. dokonca - 0,9 °C), t.j. teplota pri ktorej už dochádza k premene vodného skupenstva na ľad. Nemení na tom nič ani fakt, že dňa 20.12.2013 a ani predchádzajúce dva dni neboli takmer žiadne zrážky, keď k vzniku poľadovice môže dochádzať nielen pri daždi a mrholení, ale aj v dôsledku vysokej vlhkosti vzduchu, ako to vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 12 ods. 6 písm. d) Vyhlášky. V otázke preukázania existencie poľadovice neobstojí ani námietka žalovaného o tom, že na miesto škodovej udalosti neprivolala rýchlu zdravotnú pomoc a mestskú políciu, keďže takáto povinnosť jej nevyplývala zo žiadneho predpisu. Z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že odvoz k lekárovi si zabezpečila inak, prostredníctvom dcéry, a tento argument súd akceptoval ako logický.

9. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súvisiacu s tvrdením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne miesta škodovej udalosti, čo mal byť rozhodujúci faktor pre určenie zodpovednej osoby za stav komunikácie, na ktorej ku škodovej udalosti došlo. V tomto smere mal súd z listu žalovaného zo dňa 20.01.2015 (na č. l. 5) preukázané, že žalovaný označil ako správcu komunikácie, na ktorom došlo k škodovej udalosti podľa fotodokumentácie predloženej žalobkyňou Mestské služby Nitra. Žalovaný tak na základe dôkazov predložených žalobkyňou označil subjekt zodpovedný za správcu komunikácie a zodpovednosť potvrdil aj tým, že v priebehu poistného likvidačného konania až do podania žaloby túto skutočnosť nijakým spôsobom nespochybňoval, čoho dôsledkom bolo aj čiastočné plnenie uplatneného nároku, dokonca po začatí konania. Z citovaného ustanovenia § 9a ods. 3 Cestného zákona vyplýva, že za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, zodpovedajú správcovia miestnych komunikácií. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného uznal základ nároku jednak tým, že na základe žalobkyňou predložených listín predložil riešenie škodovej udalosti poisťovni na jej likvidáciu bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom spochybňoval vznik a okolnosti škodovej udalosti a zároveň tým, že prostredníctvom poisťovne Kooperativa plnil čiastočne uplatňovaný nárok; je potrebné tiež uviesť, že k čiastočnému plneniu došlo z dôvodu, že sa žalovaný nestotožnil s výškou bodového hodnotenia a nie so základom nároku. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že sa zaoberal aj námietkou žalovaného, ktorou sa žalovaný snažil vymedziť voči úkonom svojho právneho predchodcu argumentáciou, že do konania vstúpil neskôr, a preto nemal vplyv na právne úkony a postup Mestských služieb pri riešení škodovej udalosti; takáto námietka je neopodstatnená vzhľadom na citované ustanovenie , podľa ktorého pri univerzálnej sukcesii prijíma právny nástupca stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Všeobecne platí, že právny nástupca je povinný akceptovať všetky procesné úkony svojho právneho predchodcu, ako aj absenciu týchto procesných úkonov (, Števček a kol., C. H. Beck, 2017, s. 228). Zodpovednosť žalovaného (pôvodne Mestských služieb Nitra) mal súd tiež preukázanú z odpovede Mestských služieb Nitra poisťovni Kooperativa (na č. l. 180), v ktorom uviedli, že Mestské služby Nitra majú na základe zmluvy (protokolu) o odovzdaní a prevzatí majetku od svojho zriaďovateľa (Mesto Nitra) v správe od 01.07.1999 predmetný chodník T. ulica, Nitra (v prílohe inventárna karta majetku), pričom z uvedeného vyplýva, že Mestské služby Nitra sú zodpovedné za stav chodníka, na ktorom došlo ku škode na zdraví a zároveň v prílohe zasielajú poisťovni Kooperativa plán zimnej údržby Mestských služieb Nitra na sezónu 2013/2014 (na č. l. 181-198). Na základe uvedeného prvoinštančný súd vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako neopodstatnenú.

10. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti a príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a škodou ako ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, súd mal preukázané, že zo strany žalovaného ako správcu komunikácie došlo k porušeniu ust. § 9 ods. 2 Cestného zákona, keď zo strany právneho predchodcu žalovaného nebola bez prieťahov odstránená závada v schodnosti chodníka (miestnej komunikácie) spočívajúca v poľadovici [§ 12 ods. 6 písm. d) Vyhlášky]. Na ustanovenie § 9 ods. 2 Cestného zákona nadväzuje ustanovenie § 9a ods. 3 Cestného zákona, podľa ktorého správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych

komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. V prejednávanej veci nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané, že by na závadu v schodnosti chodníka (poľadovicu) upozornil predpísaným spôsobom (alebo aspoň akýmkoľvek iným spôsobom) a rovnako nepreukázal, že nebolo v jeho medziach (respektíve v medziach jeho právneho predchodcu) tieto závady odstrániť (napr. posypom). Čo sa týka príčinnej súvislosti, súd mal z výpovede žalobkyne ako aj svedkyne preukázané, že ku škodovej udalosti - pádu došlo na chodníku v dôsledku poľadovice, pričom svedkyňa navyše uviedla, že žalobkyňa mala v tom čase aj drážkovanú obuv, ktorá mala minimalizovať riziko pošmyknutia (zrejme vzhľadom na ročné obdobie v čase škodovej udalosti). Túto skutočnosť tiež potvrdila aj ďalšia časť výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že žalobkyňa nebola jedinou osobou, ktorá tam v ten deň spadla, ale bolo ich tam viacej, keďže sa šmýkalo a chodníky neboli posypané. Súd zároveň opätovne poukazuje na uznanie základu nároku zo strany právneho predchodcu žalovaného, keď žiadnym spôsobom nespochybňoval, že ku škode na zdraví došlo v dôsledku pošmyknutia na miestnej komunikácii, ale spochybňoval len výšku škody.

11. Po tom, ako mal prvoinštančný súd preukázaný základ nároku žalobkyne na náhradu škody, zaoberal sa námietkou žalovaného ohľadne výšky uplatneného nároku, ktorý poukazoval na skutočnosť, že poistné plnenie bolo poisťovňou Kooperativa krátené na základe Odborného vyjadrenia č. 175/2016 zo dňa 14.07.2016, ktoré stanovilo nižšie bodové hodnotenie bolestného a SSÚ ako bolo stanovené lekárskymi posudkami. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkyňa pri uplatnení škodovej udalosti postupovala správne, keď požiadala o vydanie lekárskeho posudku v súlade s § 7 ods. 3 ZoBaSSU. Preskúmal, či uplatnená výška škody bola vyčíslená v súlade s vtedy platnými predpismi a dospel k záveru, že vyčíslenie škody bolo vypočítané ako súčin bodového hodnotenia a výšky náhrady za jeden bod v súlade s citovanými právnymi predpismi, najmä Opatreniami Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (spolu vo výške 9.298,60 eura). Súd zároveň dokazovaním zistil, že poisťovňa Kooperativa pri likvidácii poistnej udalosti, ale ani samotný žalovaný (respektíve jeho právny predchodca) nepostupovali správne, ak mali pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. ZoBaSSU v § 7 ods. 6 výslovne určuje ako má právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady postupovať, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Tieto osoby mohli požiadať o vydanie znaleckého posudku. Súd mal z vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrení žalovaného preukázané, že ani poisťovňa Kooperativa ani právny predchodca žalovaného, ale ani žalovaný nepožiadali o vyhotovenie znaleckého posudku; poisťovňa Kooperativa nechala v rámci likvidácie poistnej udalosti vyhotoviť iba odborné vyjadrenie, ktoré však nemožno považovať za znalecký posudok v zmysle § 7 ods. 6 ZoBaSSU, a teda nebola oprávnená na krátenie poistného plnenia. Na spochybnenie uplatneného nároku, respektíve na ustálenie výšky škody navrhol žalovaný (prvý raz na pojednávaní dňa 14.01.2019 a následne na pojednávaní dňa 29.04.2019) znalecké dokazovanie. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, a to z viacerých dôvodov.

12. Poisťovňa Kooperativa musela mať v priebehu likvidácie poistnej udalosti vedomosť o tom, že revízia bodového hodnotenia stanovená lekárskym posudkom je možná v zmysle ZoBaSSU iba znaleckým posudkom podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo však neurobila. O znalecký posudok nepožiadal ani právny predchodca žalovaného ani žalovaný ako osoby zodpovedné za poškodenie na zdraví. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie je skutočnosť, že žalovaný mal možnosť požiadať o znalecký posudok v prípade pochybností už v júli 2016, keď mu bolo doručené Oznámenie o poistnom plnení (č. l. 165), v ktorom sa konštatuje, že plnenie bolo vyčíslené na základe odborného vyjadrenia (a nie znaleckého posudku). Súd pri zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania prihliadol aj na zásadu koncentrácie konania, pričom návrh na vykonanie znaleckého dokazovania bol žalovaným vznesený po vyše troch rokoch od začatia konania a navyše po poučení o koncentrácii konania uznesením č. k. - 84 zo dňa 01.10.2018. Žalovanému nič nebránilo, aby súdu predložil súkromný znalecký posudok v zmysle a nasl. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, čo však žalovaný neurobil. Nakoniec súd konštatuje, že o znalecký posudok mohlo byť požiadané podľa ZoBaSSU iba v prípade vzniku dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného a SSÚ v lekárskom posudku. Žalovaný však súdu nepredložil relevantné argumenty, ktorými by spochybnil vecnú správnosť lekárskych posudkov. Pokiaľ poukazoval iba na Odborné vyjadrenie č. 175/2016, je nutné uviesť, že v odbornom vyjadrení sa konštatuje, že „na základe predloženej dokumentácie

nie je bodové hodnotenie preukázané“. Súdu však nebolo zo strany žalovaného preukázané, že konzultant znaleckej organizácie, ktorá vyhotovovala odborné vyjadrenie mal kompletnú dokumentáciu k posúdeniu lekárskych posudkov, ale nebolo ani preukázané, akú mal dokumentáciu k hodnoteniu lekárskych posudkov, keďže prílohy k odbornému hodnoteniu sa podľa jeho článku IV. mali nachádzať v elektronickom súbore, ktorý žalovaný súdu nepredložil. Bez ďalších dôkazov súd teda nemal preukázané, že existujú dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskych posudkov.

13. Súd tiež nevykonal dôkaz výsluchom U., likvidátora poistnej udalosti poisťovne Kooperativa, keďže vzhľadom na ustálenie základu a výšky nároku tento dôkaz nepovažoval za účelný a hospodárny pre rozhodnutie vo veci. Rovnako nevykonal dôkaz dopytom na orgány činné v trestnom konaní ohľadne štádia trestného konania iniciovaného trestným oznámením žalovaného na lekárov, ktorí vypracovali lekárske posudky (mimochodom iniciované dňa 29.04.2019), keďže mal za to, že prípadná trestná zodpovednosť lekára nemá vplyv na pochybenie žalovaného v otázke postupu pri riešení škodovej udalosti (absencia vyhotovenia znaleckého posudku).

14. Žalobkyňa si spolu s nárokom na náhradu škody uplatnila aj úrok z omeškania zo sumy 9.298,60 eura vo výške 8,05 % ročne od 01.05.2015 do zaplatenia. Pri čiastočnom späťvzatí žaloby nezobrala spolu s časťou istiny späť aj zodpovedajúcu časť úroku z omeškania (od 01.05.2015 do 25.07.2016). Z obsahu spisu súd nevedel určiť, prečo si žalobkyňa uplatňuje úrok od 01.05.2015, a preto jej priznal zákonný úrok odo dňa nasledujúceho po tom, ako mal preukázané, že si u právneho predchodcu žalovaného (Mestské služby Nitra) uplatnila nárok na náhradu škody, čo vyplýva z listiny na č. l. 128 zo dňa 09.09.2015, t.j. odo dňa 10.09.2015. V zmysle vtedy platných predpisov zákonný úrok z omeškania predstavoval 5,05 % p.a. Tento úrok priznal súd žalobkyni zo sumy 9.298,60 eura do 25.07.2016 ako dátumu oznámenia poisťovne Kooperativa o poistnom plnení sumy 4.412,42 eura. Od nasledujúceho dňa (26.07.2016) súd potom priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % zo zvyšnej sumy (4.886,18 eura) do zaplatenia. Keďže žalobkyňa nezohľadnila v čiastočnom späťvzatí úrok z omeškania a nepreukázala dôvod uplatnenia úroku z omeškania od 01.05.2015, súd vo zvyšku žalobu zamietol.

15. Pokiaľ ide o trovy konania, súd v danom prípade rozhodol o trovách konania v zmysle podľa zásady úspešnosti v spore. Keďže žalobkyňa bola úspešná z pôvodne uplatňovanej sumy v časti 4.886,18 eura a v časti 4.412,42 eura súd konanie zastavil z dôvodu úhrady časti nároku zo strany žalovaného (resp. poisťovne) po začatí konania, t.j. pre procesné zavinenie na strane žalovaného, súd žalobkyni priznal nárok v celej výške vo vzťahu k uplatnenej istine. Vo vzťahu k uplatňovanému príslušenstvu súd vyčíslil výšku žalobkyňou uplatňovaných úrokov z omeškania (3.051,59 eura) a výšku priznaných úrokov z omeškania (1.104,41 eura), a to ku dňu vyhlásenia rozsudku (27.05.2019). Celková výška uplatňovaného nároku tak predstavovala sumu 12.350,19 eura a celková výška priznaného nároku sumu 10.403,01 eura. Žalobkyňa tak bola úspešná v rozsahu 84,23 % a neúspešná v rozsahu 15,77 %. Súd tak priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,46 %.

16. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti (II. výrok) a voči výroku trovách konania (IV. výrok) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súdu doložil emailovú komunikáciu zamestnanca SHMÚ o tom, že snehové zrážky neboli v tom čase a boli plusové teploty. Preto zistenie súdu, že aj bez zrážok mohla nastať poľadovica muselo byť zisťované odborným skúmaním. K samotnému priebehu škodovej udalosti (poukazujem na fotografiu ktorá je súčasť súdneho spisu s označením miesta pádu - ktoré vyznačil súd, tak ako to uviedol svedok) žalobca označil svedka pani Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom: T. XXX/X, A.. Táto osoba v predmetnom konaní vypovedala tak, že označila tri rozdielne miesta pádu, ktoré sú vo výraznom rozpore s tým, ako to uvádza žalobca (viď zápisnica z pojednávania str. 6 ods. 10, nákres na č. l. 205 spisového materiálu Č.19C/677/2015). Svedok tvrdil, že priamo videl miesto, kde došlo k úrazu žalobcu. V zápisnici z pojednávania, predložených listín a tvrdenia žalobcu je uvedené iné miesto pádu ako aj to, že žalobca padol na jednom mieste. Žalobca uviedol rozdielne miesto pádu ako to uviedol svedok (ktorého paradoxne označil žalobca). Poukázali na zápisnicu z pojednávania str. 5 ods. 2, nákres na č. l. 205 spisového materiálu sp. zn. ). Zároveň žalobkyňa následne sama spochybnila miesto pádu, ktoré označil (svedok a uviedla, že nie je to tak ako to uviedla svedkyňa). Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k miestu pádov po výpovedi svedkyne po predložení snímky s označením miest pádu svedkyňou, či je to tak, ako uviedla svedkyňa, žalobkyňa uvádza: „Nie je to tak, ako uviedla“. Na pojednávaní konajúci súd prijal ten názor, že na výpoveď tohto svedka sa nebude prihliadať, pretože s

odstupom času si už nemusí presne pamätať miesto pádov, avšak to či žalobca padol 3x alebo 1x to mu malo byť jasné. Svedok odstupom času si presne spomenul akú obuv mal žalobca (čo je uvedené aj v zápisnici, avšak to, že žalobca padol 3x to už súd nebral do úvahy). V prípade, ak by to bolo pri treťom páde, žalovaný by v tomto konaní nebol pasívne legitimovaný.

17. K otázke nároku na náhradu škody - žalobca si uplatňoval náhradu škody vo výške 9.298,60 eura a to na základe lekárskych posudkov zo dňa 09.10.2014 a 20.08.2015, kde súčet bodov predstavoval spolu 570 bodov, čo predstavovalo spolu 9.298,60 eura. Následne po preštudovaní kompletného spisu č. 9523732447 (Kooperativa poisťovňa a.s.), dospel k záveru, že je výrazný nesúlad medzi listinami z vyššie uvedeného spisu a to číslo listu 129 (Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia s počtom bodov 250) a číslo listu 130 (Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia s počtom bodov 320) a dôkazom „Odborné vyjadrenie“ (znalecký úkon číslo 175/2016) číslo listu 159, kde na základe odborného posudku znaleckej organizácie došlo k výraznému spochybneniu bodových hodnotení v prípade lekárskych posudkov. Tieto bodové hodnotenia zakladajú finančný nárok žalobcu v konaní o náhradu škody. Na základe Odborného vyjadrenia, ktoré pripúšťa aj § f 187 ods. 2, (znalecký úkon číslo 175/2016 číslo listu 160) bol názoru, že osoby, ktoré vypracovávali Lekárske posudky výrazne nadhodnotili svoje bodové hodnotenie a to z uvedených 250 bodov na zistených 230 bodov (v prípade lekárskeho posudku zo dňa 09.10.2014) a prípade lekárskeho posudku zo dňa 20.08.2015 z uvedeného bodového hodnotenia 320 na zistených 42 bodov (spolu 272 bodov) a nie deklarovaných 570 bodov. Na základe týchto skutočností s poukazom na predložené listiny vznikol bodový rozdiel vo výške 298 bodov x 16,48 eura, čo predstavuje sumu 4.911,04 eura, ktoré si žalobca uplatňuje voči mestu na základe nepravdivých lekárskych posudkov. V tejto súvislosti navrhovali dať vypracovať znalecký posudok ( ), Citoval, že „Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.“) by sa objektívne vysporiadal aj s otázkou, či lekárske posudky boli nadhodnotené alebo nie, a teda by objektívne určil aj bodové hodnotenie. Zabezpečenie tohto dôkazu súd odmietol aj práve tento dôkaz by objektívne odstránil rozpory medzi lekárskymi správami a odborným posudkom (rozpor predstavuje cca 4.911,20 eura). Súd poukázal na ustanovenie ZoBaSSU v , avšak podľa jeho názoru je postup súdu v rozpore s ustanoveniami , pretože priebeh súdneho konania je viazaný na ustanovenia Civilného sporového konania a ten pripúšťa znalecké dokazovanie ( ).

18. Na pojednávaní (29.04.2019) súd prijal záver, že vyjadrenie žalobcu môže žalobca diktovať priamo do zápisnice, avšak vyjadrenie žalovaného bude zaznamenávať na záznamové zariadenie a následne sud uskutoční prepis do zápisnice, ktorú im následne doručí. V tomto prípade, z procesného hľadiska poukázal na porušenie rovnosti účastníkov konania (, a ).

19. Aj pokiaľ ide o výpoveď svedka, ktorého paradoxne označil žalobca a počas výsluchu tento svedok vypovedal v neprospech žalobcu (3 rozdielne miesta pádu), súd sa uspokojil s tým, že žalobca vyhlásil, že to nie je pravda a na toto neprihliadal, čím výrazne zvýhodnil žalobcu, čo sa premietlo aj v rozhodnutí súdu. Taktiež sa súd nedostatočne vysporiadal aj s otázkou pasívnej legitimácie žalobcu.

20. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a to v časti uplatnenia nároku na náhradu škody, pretože sa preukázali výrazne rozpory medzi predloženými lekárskymi posudkami a odborným vyjadrením, ktoré boli diametrálne rozdielne, čím vznikol rozdiel v bodovom hodnotení z pôvodných 570 bodov na zistených 272, čo predstavuje sumu 4.911,04 eura a zvyšnú časť žalovanej sumy mala žalobkyňa uhradené cestou poistného krytia, a teda jej uplatňovaný nárok zanikol splnením zo strany poisťovne.

21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že nikdy na žiadnom mieste neopisovala stav chodníka ako „súvisle pokrytého vrstvou snehu“ a súd svoje zistenie o stave chodníka - ako zľadovatenom - podrobne vysvetlil v bode 56. a 58 odôvodnenia rozsudku, ktorému nemožno vytýkať nepreskúmateľnosť, o.i. aj preto, že sa vyčerpávajúco a logicky vysporiadal taktiež so všetkými skutočnosťami a dôkazmi predkladanými žalovaným. Žalovaný sa tu zaoberal rozdielmi vo výpovediach svedkyne P. a žalobkyne v otázke miesta pádu. Svedkyňa aj žalobkyňa sa napriek tomu zhodli na všetkých podstatných skutočnostiach (čas úrazu, miesto úrazu, stav chodníka) ako aj na mieste pádu žalobkyne, pri ktorom utrpela úraz. Skutočnosť, že svedkyňa eventuálne označila v snímke miesto ďalšieho pádu žalobkyne rozdielne od žalobkyne je už bez významu a je potrebné si uvedomiť, že z výpovede pani P. na súde vyplýva taktiež fakt, že v uvedený deň bola svedkom pádov aj iných ľudí a nedá

sa preto celkom vylúčiť, že v určovaní miesta ďalšieho pádu žalobkyne sa pri označení miesta nemusela zorientovať rovnako správne ako žalobkyňa, ktorá bola aktérom udalosti. Ďalej treba zdôrazniť, že miesto ďalšieho pádu žalobkyne označené svedkyňou (event. aj odlišne od označenia zo strany žalobkyne) je taktiež chodníkom v totožnom zastavanom území (nie cestou ani cestným telesom ako sa snaží podsúvať žalovaný), za stav ktorého zodpovedal výlučne žalovaný, resp. jeho právny predchodca z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z účinného v čase úrazu. Podľa výpovede svedkyne P. bola žalobkyňa zranená ešte pred tým, než jej svedkyňa prišla pomôcť, čiže už po prvom páde.

22. Ako ďalej uviedla, žalovaný po podaní žaloby čiastočne nárok žalobkyne uspokojil, čo znamená, že svoju zodpovednosť za vznik škody už uznal (spornou ostala len výška) a ak začal neskôr tvrdiť, že za škodu nezodpovedá, dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažovalo výlučne jeho samého. Žalovaný vytýkal súdu, že nevykonal znalecké dokazovanie na zistenie bodového hodnotenia náhrady za bolesť a SSU a poukazoval na ustanovenie , ktoré to pripúšťa. Súd sa zrozumiteľne a opätovne veľmi podrobne vysporiadal aj s touto námietkou žalovaného v bode 59. rozsudku a k úvahám súdu, ktorými sa pri riešení tejto otázky nechal viesť nemá žalobkyňa potrebu nič nové uvádzať. Žalobkyňa len na okraj poznamenáva, že trestné oznámenie, ktoré žalovaný v tejto súvislosti predložil zjavne účelovo v posledný deň konania pred súdom prvého stupňa, OČTK podľa dostupných informácií odmietol. Rovnako tak by mohla podať trestné oznámenie žalobkyňa na zadávateľa a autora „odborného vyjadrenia 175/2016“, ktoré bolo vyhotovené nepreskúmateľným spôsobom bez vedomia žalobkyne niekým, kto ju nikdy nevyšetril a ani nevidel.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov II. a IV., postupujúc pritom podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario, keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, preto ho postupom podľa , potvrdil.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne (v relevantných častiach) právne posúdil na základe aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe tak, ako rozhodol. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, vo svojom odôvodnení sa konštatuje, že poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že skutkový záver prvoinštančného súdu o dôvodnosti nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedá výsledkom dokazovania, keďže súd k nemu dospel zákonným postupom uvedeným v , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Pri hodnotení dôkazov platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti žaloby.

30. Žiaden dôkaz v konaní nemá predpísanú zákonnú silu ( ), každý dôkaz mal rovnocenné postavenie a potenciál presvedčiť. Súd prvej inštancie v rámci voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocoval dôkazy z hľadiska zákonnosti, relevancie, hodnovernosti a dôležitosti.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil závery ohľadne udalosti týkajúce sa pádu žalobkyne v súlade s dostupnými dôkazmi s tým, že pre zistenie skutkového stavu vychádzal z výpovede žalobkyne a výpovede svedkyne p. P.. Taktiež súd prvej inštancie zistil, že chodník v tom čase a na mieste pádu bol zľadovatený. Odvolací súd len dodáva, že žalovaný v konaní produkoval okrem iného tvrdenie, že v tom čase bola denná teplota + 0,7 C (čiže plusová teplota) a boli minimálne zrážky. V tejto súvislosti je treba ale poukázať na skutočnosť, že keby aj bolo uvedené tvrdenie pravdivé, nemožno prehliadnuť, že išlo o dennú teplotu, čo samozrejme nehovorí nič o teplote nočnej, alebo rannej (cca 6:30 hod), kedy sa úraz stal. Obdobne tak tvrdenia a dokazovanie teploty žalovaným potvrdením teplôt v obci Trenčianske Mitice boli úplne irelevantné. O dôkaze žalovaného (emailovo vyžiadaná informácia ohľadne teplôt v dňoch 18.,19. a 20.12.2013) je treba konštatovať to isté ako tak učinil prvoinštančný súd, pretože z uvedeného naozaj vyplýva, že teplota (predpoklad, že išlo o teplotu v Nitre) bola mínusová v čase okolo 7:00 hod. Uvedené závery prvoinštančného súdu o zľadovatení a páde (úraze žalobkyne) považuje teda odvolací súd za správne.

32. Pokiaľ išlo o miesto pádu žalobkyne odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalobkyne o jej páde na chodníku vyplývajúce z jej výpovede bolo treba považovať za hodnoverné, pričom ich spochybňovanie z dôvodu, že boli rozpory medzi svedkyňou p. P. a samotnou žalobkyňou, bolo vyhodnotené prvoinštančným súdom v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom skutkový záver o tom, že žalobkyňa padla na chodníku na ulici T., korešponduje s vykonaným dokazovaním. Taký záver je zároveň naplnením zásady zisťovania skutkového stavu, ktorá zásada bola v konaní naplnená. Odvolací súd zároveň poukazuje na postoj žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý jednoznačne poukazoval na jeho vedomosť o zodpovednosti za úraz žalobkyne a neskoršie spochybňovanie (po začatí konania) nebolo hodnoverným spôsobom vysvetlené. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, že žalovaná utrpela úraz na chodníku na ulici T., A., za stavu so závadou schodnosti chodníka, pričom zodpovednosť žalovaného vyplýva z ust. o pozemných komunikáciách.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že strany sporu v procese dokazovania produkujú dôkazy o svojich tvrdeniach s cieľom uniesť dôkazné bremeno. Uvedenému procesu predchádzajú rozhodujúce tvrdenia, navrhovanie dôkazov, vykonávanie dôkazov a hodnotenie dôkazov. Jazykom civilného procesného sporového poriadku navrhovanie dôkazov spadá do kategórie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany.

34. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

36. Podľa , ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

37. Podľa § 207 ods. 1CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

38. V súvislosti s vyhodnocovaním bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia odvolací súd poukazuje na to, že súd musí vychádzať zo zdrojov poznania, ktoré produkujú odborníci. Otázka bodového ohodnotenia bola otázkou odbornou.

39. upravuje odborné vyjadrenie a znalecký posudok spoločne, v štvrtom oddiele. Obidve právne úpravy ( a ) rozlišujú znalecké dokazovanie prostredníctvom znalca a prostredníctvom znaleckého ústavu. Koncepcia dokazovania, ktorá počíta s obidvoma dôkaznými prostriedkami sleduje hospodárnosť konania, a to ako z časového hľadiska, tak aj z hľadiska nákladov konania. Z tohto dôvodu zákonodarca priorizuje odborné vyjadrenie, ak nie sú splnené predpoklady na nariadenie znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie sa preferuje až pri posúdení zložitých odborných otázok, keď odborné vyjadrenie nepostačuje. Odborné znalosti presahujú rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Nie je vylúčené, že konajúci sudca potrebnými znalosťami disponuje, avšak aj napriek tomu si bude musieť vyžiadať odborné vyjadrenie od nezávislej osoby. Strany sa majú možnosť vyjadriť k odbornému vyjadreniu, ako aj k osobe, ktorá ho predložila. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 761-762 s.).

40. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

41. Podľa § 7 ods. 3 cit. zákona, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.

42. Podľa § 7 ods. 4 cit. zákona, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

43. Podľa § 7 ods. 6 cit. zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

44. Odvolací súd poukazuje na dokazovanie v civilnom procese, ktoré je upravené v . Ide o všeobecný predpis konania pred súdom. Taktiež je potrebné poukázať na , ktorý zákon upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „“) a jeho náležitosti a zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

45. Vo vzťahu k dokazovaniu v súdnom konaní nemožno neprihliadnuť na ust. , ktorý stanovuje, že spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval . Znamená to, že v prípade existencie nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotenie vykonáva tak, že spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval . V tomto prípade tomu tak naozaj bolo a predložený žalobkyňou bol vydaný v súlade s pravidlami podľa predmetného zákona. Možno konštatovať, že ak súd prvej inštancie uvedený posudok ako dôkaz vykonal, ako predbežnú otázku si vyriešil (v rámci voľného hodnotenia dôkazov) aj splnenie podmienok odbornej spôsobilosti osôb, ktoré posudok realizovali. vydaný podľa možno považovať za dôkazný prostriedok získaný spôsobom, ktorý upravuje osobitný zákon. Z takého je treba aj vychádzať. Potreba vydania (iného dôkazného prostriedku) znaleckého posudku v takomto prípade prichádza do úvahy vtedy, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku ( cit. zák.). O vydanie znaleckého posudku v prípade pochybností môže požiadať poškodený, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, ak im poškodený dá súhlas.

46. Odvolací súd poukazuje na to, že vydaný v zmysle vypracováva a vydáva odborne spôsobilá osoba. Posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval . Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Predmetné lekárske posudky predložené žalobkyňou v tomto konaní spracovali posudzujúci lekári a vydanie podpisom zavŕšili prednostovia zdravotníckych zariadení. Z pohľadu zákonnosti a hodnovernosti išlo o relevantné dôkazné prostriedky, ktoré boli vhodným zdrojom poznania bodového hodnotenia bolestného a SSÚ pre súd. Išlo teda o objektívne, prípustné a spoľahlivé dôkazné prostriedky. Tieto neboli v predsúdnom konaní spochybnené spôsobom, ktorý predpokladá ust. cit. zák.

47. Vyššie uvedené samozrejme neznamená, že súd nemohol uvedené lekárske posudky podrobiť hodnoteniu aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov. K uvedenému hodnoteniu prvoinštančný súd aj pristúpil s tým, že preferoval zachovanie potreby vychádzať z uvedených lekárskych posudkov z dôvodu, že oprávnené subjekty nepožiadali (v prípade vzniku dôvodných pochybností) o vydanie znaleckého posudku. Prvoinštančný súd absenciu dôvodných pochybností správne odôvodnil aj z toho pohľadu, že do konania predložené odborné vyjadrenie, ktoré dala vypracovať poisťovacia spoločnosť Kooperatíva nebolo možné považovať za znalecký posudok v zmysle § 7 ods. 6 cit. zákona. Napokon v konaní navrhla strana žalovaného znalecké dokazovanie. Odvolací súd poukazuje na to, že zo súdom prvej inštancie uvedených dôvodov pre zamietnutie vykonania znaleckého posudku bol relevantný dôvod, ktorý poukazoval na skutočnosť, že o lekárskych posudkoch predložených žalobkyňou nevznikla dôvodná pochybnosť. Odvolací súd konštatuje, že v konaní okrem predloženia odborného vyjadrenia č. 175/2016 neboli zo strany žalovaného vznášané relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by vzbudili dôvodnú pochybnosť o správnosti lekárskych posudkov predložených žalobkyňou. Odborné vyjadrenie predložené žalovanou stranou (ktorá bola vyhotovená odborníkom na návrh osoby, ktorá mala plniť za osobu zodpovednú) aj podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo vážnejšie spochybniť lekárske posudky, pretože už len porovnaním spôsobu spracovania vstupných údajov pre predmetné odborné vyjadrenie je treba dať za pravdu tvrdeniam žalobkyne v odvolaní, že uvedené vyjadrenie bolo vyhotovené bez jej účasti, čo je prístup vzdialenejší a menej objektívny, ako keď vyhotovuje posudzujúci lekár. Ani odvolací súd teda nemal pochybnosti o správnosti záveru o potrebe sa prikloniť k bodovému ohodnoteniu, ktoré vyplývalo z lekárskych posudkov.

48. V závere odvolací súd konštatuje, že z hľadiska závažnosti nezistil v postupe prvoinštančného súdu pochybenie týkajúce sa okolnosti vyjadrovania sa strán k záverečným návrhom - záverečným rečiam, v miere, ktorá by založila porušenia práva na spravodlivý proces, pretože obe strany oboznámili súd s obsahom svojich záverečných návrhov a najmä, z takých návrhov nevyplynula potreba doplnenia alebo zopakovania dokazovania, o čom svedčí aj skutočnosť, že uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené nezrušil a vyhlásil rozsudok na ďalšom pojednávaní.

49. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol v zmysle ust. , tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

50. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a s tým, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči procesne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).