Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_75Ek-1257-2020.pdf
PDF · 76.59 KB
No categories available
75Ek/1257/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, v konaní zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: L. Ď., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX Ž., o vymoženie 89,12 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v č a s t i vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.08.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 89,12 Eur, a to na podklade exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov, ktorý vydalo Mesto Žilina dňa 31.07.2014, s uvedením sp. zn. OE/ Aug/162/0800741.
2. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
6. Podľa § 8 ods. 1 druhej vety zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“) ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu.
7. Podľa § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu,
ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
8. Podľa § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
9. Podľa § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
10. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom zistil, že oprávnený podal opätovný návrh podľa § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní.
11. Oprávnený si v časti F) elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie t.j. Trovy exekúcie
- oprávnený, uplatnil nárok na iné trovy vo výške 42 Eur, čo predstavuje paušálne trovy starej exekúcie, pričom uviedol, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z. z. zotrváva na uplatnení paušálnych trov exekúcie vo výške 42 Eur, ktoré uvádza v tejto časti formulára tak, ako usmerňuje formulár samotný. Taktiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorom Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek.
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
13. Podľa § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
14. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
15. Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 05.03.2020 bol oprávnený zaviazaný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Stanislave Hulmanovej Janušovej trovy starej exekúcie vo výške 42 Eur, a teda predmetné upovedomenie je exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému, čo vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu povinného, čo potvrdzuje aj príslušné ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa ktorého oprávnený za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaj) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Zákon tu jednoznačným a kogentným spôsobom ustanovil osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo výške 42 Eur, a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie.
16. Oprávnený si časti F) elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie t.j. Trovy exekúcie
- oprávnený, uplatnil nárok na iné trovy vo výške 42 Eur. Tu súd dáva tiež do pozornosti ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý stanovuje subsidiárne použitie
Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon o ukončení niektorých exekučných konaní predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise, a to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu Lex specialis derogat legi generali.
17. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní. Uvedeným ustanovením bol upravený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s opätovným podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. okrem náhrady súdneho poplatku oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Zároveň tento nárok nebol oprávnenému priznaný exekučným titulom, ktorý by si oprávnený mohol uplatniť v časti E) elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie „Vymáhaný nárok“.
18. Čo sa týka dôvodovej správy k zákonu o ukončení niektorých exekučných konaní, tu súd v prvom rade podotýka, že dôvodová správa k zákonu nie je zákonom, ani iným normatívnym právnym aktom. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok oprávneného pri repodaji (opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie), ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy. Práve naopak, zo znenia ustanovenia § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Navyše znenie § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním, teda ani na uplatnených 42 Eur ako paušálne trovy starej exekúcie.
19. K uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020 súd konštatuje, že ide o rozhodnutie, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená, pričom podstatou sťažnosti bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z. z., kde ústavný súd len v predposlednej vete odôvodnenia uviedol, že sťažovateľkám nič nebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Predmetom skúmania teda nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z. z. Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí ústavného súdu je následne sťažená pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd tiež považuje za sporné, či uvedené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, a ktorej predmetom bolo posúdenie upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že oprávnený si uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie nárok v rozpore s ustanovením § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42 Eur zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.