Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/105/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamršikovej, PhD., v právnej veci žalobcu JUDr. Margita Hrivňáková, advokátka AK Bratislava, so sídlom Májkova 3, P.O.BOX 76, 820 05 Bratislava, správkyňa úpadcu AJG s.r.o., v konkurze, so sídlom Landererova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 35 885 831, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému JUBA, spol.s.r.o., Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 31 632 033, o zaplatenie 1.428,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -723 zo dňa 30. mája 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. -723 zo dňa 30. mája 2019 v napadnutej časti I. a II. výrokovej vety, potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 100 % a vo výroku III. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov druhoinštančného konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatniť proti žalovanému právo na zaplatenie 1.428,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 16.7.2009 do zaplatenia a pre prípad úspechu si uplatnil náhradu vzniknutých trov konania.

3. Súd uviedol, že vo veci už meritórne rozhodol dňa 15.1.2015 tak, že žalobu žalobcu zamietol, pričom na základe podaného odvolania žalobcom odvolací súd uznesením č.k. -403 zo dňa 25.11.2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vypočuť svedka Vladimíra Valacha - VLAVA - TECH, ktorý mal zodpovedať na otázku, či na stavenisku žalovaný zanechal odpad a ak áno, tak v akom rozsahu. Zároveň odvolací súd uložil okresnému súdu po doplnení tohto dôkazu všetky dôkazy vyhodnotiť a zvážiť nutnosť vykonania ďalších žalobcom navrhnutých dôkazov a spor opätovne rozhodnúť.

4. Okresný súd uviedol, že v zmysle vysloveného právneho názoru súdu druhej inštancie doplnil dokazovanie v naznačenom smere a na základe nových prednesov právnych zástupcov strán sporu, písomných vyjadrení právnych zástupcov sporových strán a výsluchom svedkov X. Uznesením V., F. A.,

K. Q., D.. X. V., ako aj na základe predloženej fotografickej dokumentácie a ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. zo dňa 21.11.2011 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 28.11.2011 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka AJG, s.r.o., Landererova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 35 885 831, pričom súd ustanovil správcu v osobe JUDr. Margity Hrivňákovej, so sídlom Májkova 3, P.O.BOX 76, 820 05 Bratislava. Do súpisu majetku - všeobecnej podstaty bola zahrnutá aj pohľadávka úpadcu AJG, s.r.o. v konkurze vo výške 1.428,-Eur, ktorý je veriteľom dlžníka žalovaného, a to z dôvodu vykonaných prác súvisiacich s odvozom kontajnerov zbytkového materiálu a upratovaním, vyúčtovaných daňovým dokladom - faktúrou č. I. zo dňa 2.7.2009, so splatnosťou 15.7.2009. Žalovaný ako zhotoviteľ realizoval pre žalobcu montáž laminátových a drevených podláh pre obytný dom „NBC - polyfunkčný objekt č. 12“ v Bratislave na Kresánkovej ulici č. 2, a to na základe Zmluvy o dielo čX/XXXX/XX/JUBA, uzavretej v zmysle a nasl. dňa 3.10.2008.

6. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal povinnosť po splnení dohodnutého termínu realizácie a po prevzatí poslednej jednotlivej montáže vypratať stanovisko do 7 dní v zmysle čl. VI. bod 6.4 Zmluvý o dielo č. X/XXXX/XX/JUBA zo dňa 3.10.2008, pričom žalobca tvrdil, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, odrezky z podlahovej krytiny, obaly z parkiet, prázdne tuby a ostatný zostatkový materiál zo staveniska neodpratal. Žalobca musel tento zostatkový materiál žalovaného dať odviesť na vlastné náklady. Žalobca vyfakturoval tieto náklady faktúrou č. XXXX/XXXX zo dňa 2.7.2009 so splatnosťou 15.7.2009, pričom zaplatenie tejto sumy je predmetom sporu. Súd zároveň konštatoval, že ostatné podrobnosti tak ako nasledovali chronologicky za sebou sú podrobne opísané v pôvodnom predzrušujúcom rozsudku č.k. zo dňa 15.1.2015.

7. Okresný súd v rozsudku uviedol svedecké výpovede vypočutých svedkov a konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, čo nerozporovala žiadna zo sporových strán, že žalobca ako objednávateľ uzavrel so žalovaným, ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. X/XXXX/XX/JUBA, kde okrem iného v článku 6. označeného ako Dodacie podmienky pre zhotovenie diela v bode 6.4 bola zhotoviteľovi uložená povinnosť po splnení dohodnutého termínu realizácie a po prevzatí poslednej jednotlivej montáže ( bytu ) objednávateľom vypratať stavenisko do 7 dní.

8. Okresný súd dospel rozsiahlym dokazovaním k záveru, že má za preukázané, že v minulosti skutočne žalovaný vykonával na zmluvnom základe určité konkrétne práce pre žalobcu. Táto skutočnosť nebola rozporovaná ani v pôvodnom konaní. Tiež nebolo sporné to, že na základe vzájomnej dohody po skončení všetkých prác a „ položení“ podlahovej krytiny v poslednom byte, bol žalovaný povinný si po sebe upratať a stavenisko vypratať v lehote 7 dní. Súd konštatoval, že svedeckými výpoveďami bolo potvrdené a jednoznačne preukázané, že časť ( možno v prevažnej miere ) vzniknutého odpadu pri pokládkovej činnosti osôb, ktoré pokládku pre žalovaného realizovali, bola odvážaná v pôvodných parketových obaloch dodávkovými motorovými vozidlami do sídla žalovaného v čase, keď tento na stavenisko doniesol novú „várku“ krytiny a ostatného materiálu potrebného pre realizáciu pokládky. Tiež tvrdil, že v konaní nebolo preukázané, že všetok odpad si žalovaný odvážal späť do sídla spoločnosti; ale taktiež nebolo preukázané, že všetok odpad ktorý vznikol pri pokládke, žalovaný ( pre neho pracujúci živnostníci ) odpad vynášali pred objekt, v ktorom sa pokládka robila do veľkokapacitných kovových kontajnerov slúžiacich práve na tento účel. Súd na základe uvedeného mal za to, že nebolo možné hodnoverne a spravodlivo ustáliť, aký objem odpadu žalovaný umiestnil do veľkokapacitných kovových kontajnerov pred objektom a aká časť bola odvezená do sídla spoločnosti žalovaného. Na základe tejto skutočnosti podľa okresného súdu potom nemohol žalobca vystaviť faktúru v správnej výške, pretože relevantným spôsobom nebol preukázaný odpad v konkrétnom objeme, ktorý mal na stavenisku žalovaný zanechať. Súd dospel k záveru, že ani po rozsiahlom dokazovaní nebol schopný jednoznačne zistiť, v akej výške je žalovaná suma voči žalovanému opodstatnená. Keďže dôkazné bremeno spočívalo výlučne na žalobcovi, tento však dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal opodstatnenosť žalovanej sumy, súd preto žalobu zamietol.

9. S poukazom na výsledok sporu súd rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 100 % a žalobcovi nárok na náhradu trov druhoinštančného konania voči žalovanému vo výške 100 % vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, no pred súdom prvej inštancie úspech nemal.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom v rozsahu znení I. a II. výrokovej vety, ako aj s jeho odôvodnením, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalobca zhrnul skutkový stav a konštatoval, že sa pridržiava všetkých doterajších písomných a ústnych podaní žalobcu. Mal za to, že dôkazmi predloženými žalobcom bola jednoznačne preukázaná existencia a rozsah zanechania odpadu z remeselnej činnosti žalovaným na stavenisku a výška nákladov žalobcu na jeho likvidáciu zo staveniska, a to fotodokumentáciou, písomnými podaniami svedkov, ako aj potvrdzujúcimi výpoveďami svedkov. Konkrétne poukázal na výpoveď svedkov D.. J. V., Ing. T. U., P.. P. U., V. V. - V. - K., F. A., P.. K. Q. a D.. X. E. z ktorých podľa žalobcu vyplýva oprávnenosť uplatneného nároku.

13. Odvolateľ tiež poukázal na kontrolné dni, ktoré sa uskutočnili dňa 9.4.2009 a 29.6.2009, kde bol žalovaný vyzvaný na splnenie povinnosti - vyčistenie priestorov zhotovovaného diela a odpratanie odpadu pod sankciou pomernej refakturácie nákladov spojených s likvidáciou odpadu, resp. po vzájomnej dohode uplatnená zľava z ceny diela. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil riadne a včas, a preto žalobca vypratal ( vyčistil ) stavenisko od dotknutého odpadu na vlastné náklady prostredníctvom dodávateľa čistiacich prác, firma O. - O. L., ktorý vykonal upratovacie a čistiace práce na exteriéri a interiéri (vysávanie pilín po chodbách) staveniska v termíne od 27.4.2009 do 12.5.2009, pričom si vyúčtoval za vykonané práce sumu 13.927,76 Eur. Po ukončení prác firmy O., dočistenie staveniska ( čistenie podláh, zametanie a vysávanie 3.000 m2 vo výške 24.895,-Eu zo dňa 17.6.2009 ) ale likvidáciu odpadu z takejto remeselnej činnosti žalobca zabezpečil na vlastné náklady prostredníctvom spoločnosti RESTAKO - D.. I. H. ( vynášku z chodieb, nakládku zo skládky pred stavbou do objednaných kontajnerov

- prostredníctvom ramenového nakladača vo výške 182,57 Eur zo dňa 19.6.2009, ako aj ich odvoz a uskladnenie odpadu na skládku vo výške 866,-Eur zo dňa 8.4.2009 a vo výške 1.460,-Eur zo dňa 17.6.2009 ), pričom reálne vykonanie prác s likvidáciou odpadu boli potvrdené stavebným dozorom Ing.XX.X.XXXX V. dňa 17.4.2009 a 1.7.2009.

14. Odpad žalovaného zanechaného na stavenisku bol v takom rozsahu, že naplnil dva malokapacitné kontajnery ( 5 až 7 m3 ) od spoločnosti A.S.A. SLOVENSKO spol.s.r.o., čím odôvodnene a preukázateľne žalobca zdôvodnil náklady spojené s ich likvidáciou, a tým relevantnosť výšky pohľadávky.

15. Žalobca tvrdí, že na základe výsledkov dokazovania bolo preukázané, že čl. VI. bod 6.4 Zmluvy o dielo zo dňa 3.10.2008 treba vykladať v prospech žalobcu; druh, rozsah (objem) na stavbe zanechaného odpadu žalovaným a náklady na ich likvidáciu; zistená existencia a oprávnenosť vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, čo do právneho dôvodu a aj čo do výšky.

16. Podľa žalobcu žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, a to dokonca ani s ohľadom na spochybnenú, účelovú zmenu taktiky svojej obrany v priebehu sporu, pretože najskôr konateľ žalovaného Ing. P. B. tvrdil, že : „nemám vedomosť o tom, že žalovaný mal po ukončení zákazky z uvedeného priestoru odniesť zbytkový materiál, odrezky z jednotlivých častí podlahy, prázdne obaly z lepidiel, resp. obaly z kartónov podľahových dielcov“ ( viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.5.20014 ), pričom až následne svoje tvrdenie účelne zmenil tak, že si odpad cyklicky žalovaný vozil do Zvolena. Z uvedeného vyplýva, že práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu svojich tvrdení.

17. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že podľa pokynov odvolacieho súdu mali byť vykonané už len dôkazy, ktoré navrhoval žalobca v priebehu konania pred zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Žalovaným produkované ďalšie dôkazy a súdom prvej inštancie vykonané ďalšie výsluchy boli nad rámec procesných pravidiel, nakoľko neboli predložené riadne a včas, a preto sa javia z uvedeného dôvodu ako právne bezvýznamné a bez možnosti na ne prihliadať. Žalobca spochybňuje najmä výpoveď

svedkaXX.X.XXXX, E. zo dňa 22.5.2017, nakoľko do rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol spomenutý v žiadnom písomnom, ústnom podaní, ani pri výsluchu svedkov, objavil sa nečakane až po štyroch rokoch a jeho výpoveď obsahuje značné rozpory a evidentné nezrovnalosti s doteraz vykonanými dôkazmi, vyvolávajúce dôvodnú obavu z ovplyvňovania výpovede svedka. Napriek uvedenému súd nepreskúmateľne ( svojvoľne ) a nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že „bolo jednoznačne preukázané, že časť ( možno v prevažnej miere ) vzniknutého odpadu bola odvážaná v pôvodných parketových obaloch dodávkovými motorovými vozidlami do sídla žalovaného“. Pritom na druhej strane konajúci súd zdôvodňuje, že „ nebolo preukázané, že všetok odpad si žalovaný odvážal späť do sídla spoločnosti“. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne, bez opory vo vykonanom dokazovaní vyjadruje domnienku, že veľkokapacitné kovové kontajnery pred objektom ( kam žalovaný vynášal odpad zo svojej činnosti, potvrdené fotodokumentáciou a výpoveďami svedkov ) mali „slúžiť práve na tento účel“. Podľa žalobcu si odôvodnenie súdu prvej inštancie vzájomne odporuje a vychádza z dohadov, ktoré v konaní neboli preukázané. Pritom kontajnery pred objektom vôbec neboli zazmluvnené pre účely odvážania odpadu žalovaného - nepreukázané, a práve naopak v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 3.10.2008 mal žalovaný odstrániť odpad zo svojej činnosti na svoje náklady, na čo bol upozorňovaný na kontrolných dňoch pod poučením, že v prípade nesplnenia budú náklady na likvidáciu odpadu zanechaného remeselníkmi na stavbe refakturované.

18. Ak žalovaný tvrdil, že pokládku podláh pre neho robili živnostníci (subdodávatelia), prečo nepredložil žalobcom požadovanú rámcovú zmluvu o dielo, z ktorej by bolo zrejmé, akým spôsobom mali živnostníci nakladať s odpadom zo svojej činnosti. Samotný subdodávatelia žalovaného ( živnostníci ) V. V. - V.

- K. a F. A. vo svojej výpovedi potvrdili, že odpad zo svojej činnosti nechávali v bytoch, na chodbách alebo ho vynášali do kontajnera pred panelák. Pritom žalovaný, ani títo subdodávatelia žalovaného nepredložili žiadny relevantný písomný dôkaz preukazujúci likvidáciu dotknutého odpadu tak, ako to listinnými dôkazmi preukázal žalobca (fotodokumentáciou, zmluvami, faktúrami, písomným vyčíslením a špecifikáciou pohľadávky).

19. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na , a .

20. Žalobca ďalej poukazuje na nelogické a zmätočné odôvodnenie súdu prvej inštancie v ktorom pripúšťa, že odpad žalovaného bol skutočne zanechaný žalovaným na stavenisku ( hoci mal súd prvej inštancie za to, že len časť odpadu ), ale napriek právu žalobcu na náhradu škody podľa § 373 Obchodného žalobcu žalobu zamietol v celom rozsahu, a to bez preskúmateľného zdôvodnenia. Súd neuviedol ako sa vysporiadal s výpoveďami svedkov potvrdzujúcich zanechanie odpadu na stavbe žalovaným. Zároveň súd prvej inštancie žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s dôkazmi žalobcu, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to fotodokumentáciou z ktorej vyplýva, že v kontajneri a pri kontajneri pred objektom sa nachádzajú obaly s názvom „KAJNDL“, čo je názov podlahoviny, ktorú pokladal výlučne žalovaný ( resp. jeho subdodávateľ ), ani presnou špecifikáciou reálne vzniknutých nákladov s likvidáciou odpadu žalovaného s preukázaním účtovných výdavkoch spojených s jeho odstránením. Poukázal na metodiku výpočtu zo dňa 21.5.2014, vyčíslenie zo dňa 21.5.2014 a 23.6.2014 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.5.2014.

21. Podľa žalobcu vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru o potrebe zamietnutia žaloby žalobcu v celom jej rozsahu. Z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný reálne odpad zo svojej činnosti na stavbe zanechal a žalobca ho povynášal, naložil, odviezol a zlikvidoval na svoje náklady. Súd prvej inštancie sám vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal, že všetok odpad si odvážal žalovaný. Nebolo sporné, že odpad zachytený na fotodokumentácii patrí žalovanému, a teda na stavbe odpad žalovaný zanechal. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, že by si svoj odpad odvážal a vozil ho späť do Zvolena, do sídla spoločnosti, pričom mal v Bratislave zriadenú pobočku, čo považuje žalobca za nelogické.

22. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že nie je možné tvrdiť, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a neoprávnená, a že ohľadom svojich tvrdení neuniesol žalobca dôkazné bremeno.

23. Podľa odvolateľa je napadnutý rozsudok zmätočný v samotných tvrdeniach súdu, nepreskúmateľný z nedostatku odôvodnenia, pretože neobsahuje základné náležitosti podľa , podľa ktorého súd má stručne, jasne, výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, aby bolo presvedčivé.

24. Zároveň v rozpore so zásadou kontradiktórnosti sa súd nedostatočne zaoberal tvrdeniami žalobcu, resp. vôbec sa nezaoberal dokazovaním rozsahu odpadu a bez náležitého odôvodnenia jednostranne akceptoval tvrdenia žalovaného bez akéhokoľvek dôkazu o ich pravdivosti a rozhodol len na základe tvrdení žalovaného ( uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 21.3.2012 ). Tieto nedostatky rozhodnutia spôsobili odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom. Súd nielenže arbitrárne zamietol žalobný návrh bez ďalšieho odôvodnenia - nezdôvodnil svoje závery, závery súdu sa nezhodujú s vykonanými dôkazmi, ale aj v spôsobe odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nespĺňa požiadavku určitosti, jednoznačnosti a zrozumiteľnosti, pričom súd sa nevysporiadal s celým radom právnej argumentácie žalobcu.

25. Žalobca zároveň uviedol, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a nevyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, z čoho možno usudzovať, že okresný súd zvolil ľubovôľu hodnotenia dôkazov a v odôvodnení rozhodnutia uviedol jednostranne len dôkazy v prospech žalovaného. Súd nehodnotil dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, ani pravdivosti - hodnovernosti zdroja, ani vo vzájomnej súvislosti aj s prípadným rozporom s inými dôkazmi. Okresný súd nesprávnym vyhodnotením dôležitosti a pravdivosti dôkazov a porušením pravidiel formálnej logiky dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov, pričom vyčíslením pohľadávky žalobcu sa ani nezaoberal.

26. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd sám rozhodol v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.9.2019, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil a zároveň aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

28. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné, nakoľko je toho názoru, že napadnutý rozsudok je správny a zákonný. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku vec i správne právne posúdil.

29. Žalovaný má za to, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná v prvom rade z toho dôvodu, že samotný žalobca nijakým vierohodným spôsobom nepreukázal právny dôvod svojho žalobného návrhu. Žalovaný tvrdí, že podľa jeho názoru nemal povinnosť odpratať odpad zo staveniska a už vonkoncom nie povinnosť vykonávať akékoľvek čistiace alebo upratovacie práce v areáli staveniska. Žiadna takáto povinnosť nebola jednak ani zmluvne dohodnutá a ani nevyplýva zo zákona. Keďže žalovaný túto povinnosť nemal, chýba potom akýkoľvek právny základ daný k tomu, aby žalobca mohol voči žalovanému uplatňovať, a to úspešne akékoľvek náklady spojené s údajným nesplnením povinnosti.

30. Priamo zo zákona stavebník, t.j. v tomto prípade žalobca má povinnosť zabezpečovať nakladanie s odpadom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenie o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon ), podľa ktorého: „stavenisko musí mať zabezpečený odvoz a likvidáciu odpadu“. Jedná sa o povinnosť, ktorá je všeobecne známa aj pri jednoduchších a drobných stavbách, a to nehovoriac o stavbe takého rozsahu ako je tento prípad. Keďže žalovanému žiadna povinnosť zo zákona nevyplýva, musela byť jedine medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dojednaná, čo sa však nestalo. Zo samotnej dikcie článku VI. bod 6.4 Zmluvy o dielo totiž vôbec nevyplýva, že žalovaný mal namiesto žalobcu ako stavebníka prevziať na seba povinnosti týkajúce sa nakladania s odpadom, prípadne aj s upratovaním alebo čistením staveniska. Zo samotného zmluvného ustanovenia dokonca vôbec ani nevyplýva, že žalovaný by mal znášať akékoľvek náklady, ktoré sú spojené s vykonávaním vyššie uvedených činností.

31. Napriek tomu, že žalovaný povinnosť nakladať so vzniknutým odpadom nemal, vykonaným dokazovaním, a to hlavne svedeckými výpoveďami D.. B. a Ing. H. bolo preukázané, že prevažnú časť

vzniknutého odpadu zo stavby žalovaný ako ústretový krok voči žalobcovi z vlastnej iniciatívy odvážal, a to aj napriek tomu, že mu takáto povinnosť zo žiadneho či už zákonného alebo zmluvného ustanovenia nevyplývala. Žalovaný si tiež nie je vedomý tej skutočnosti, že po vykonaní diela, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonal na základe zmluvy ako dodávateľ podláh na stavbu, by zostal na stavbe po žalovanom akýkoľvek zbytkový materiál, ktorý využíval pri svojej práci.

32. Žalovaný má tiež za to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal odôvodnenosť výšky požadovaného nároku. Z výpovedí svedkov, na ktoré sa žalobca odvoláva a ani z predložených faktúr nie je možné žiadnym spôsob preveriť oprávnenosť fakturovaných nákladov a ani rozsah vykonaných upratovacích prác. Skutočnosť, že odstránený materiál mal ostať na stavenisku práve po vykonaní diela žalovaným a že práve tento materiál mal byť predmetom odvozu zo staveniska, nie je možné ani žiadnym spôsobom preukázať, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že na stavenisku žalovaný nebol jediným dodávateľom prác a tým pádom žalobca mohol odvážať zo staveniska úplne iný materiál, ktorý žalovanému vôbec nemusel patriť.

33. Žalovaný na záver poukázal na to, že podľa jeho názoru je nárok žalobcu v tomto súdnom konaní nedôvodný a umelo vykonštruovaný, nakoľko žalobca pristúpil k podaniu samotnej žaloby až po viac ako troch rokoch, a to už v čase, keď bolo voči nemu vedené konkurzné konanie, a kedy je z jeho pohľadu takéto súdne konanie prakticky bez akéhokoľvek rizika spojeného s prípadným neúspešným súdnym konaním.

34. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného napriek doručenej výzve súdu zo dňa 16.9.2019 písomne nevyjadril.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia .

36. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

37. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

38. Podľa prechodného ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

39. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

40. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou podanou na Okresný súd Zvolen dňa 15.1.2013 sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.428,-Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný v zmysle článku VI. bod 6.4 Zmluvy o dielo č. X/XXXX/XX/JUBA zo dňa 3.10.2008 mal do siedmych dní po termíne realizácie a po prevzatí poslednej jednotlivej montáže ( bytu ) žalovaným vypratať stavenisko do siedmych dní. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, a preto žalobca musel dať odviesť zbytkový materiál na vlastné náklady, ktoré vyfakturoval žalovanému faktúrou č. X.X.XXXX,zo dňa 2.7.2009, so splatnosťou 15.7.2009, ktorej zaplatenie je predmetom sporu. Žalobca zároveň žiadal priznať zo žalovanej sumy úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.7.2009 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. -363 zo dňa 15.1.2015, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca žiadnym právne relevantným dôkazom nepreukázal, že žalovaný nechal na stavenisku po vykonaní svojej remeselnej činnosti všetok, alebo väčšinu vzniknutého odpadu vo forme odrezkov z podlahových dielcov, soklových líšt, odpadu z lepidiel,

tmelov a podobne. Na základe podaného odvolania voči tomuto rozsudku zo strany žalobcu odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -403 zo dňa 25. 11.2015 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom žalobcovi, nakoľko okresný súd nevykonal dokazovanie v navrhnutom rozsahu zo strany žalobcu, a to výsluch svedka V. V. - V. - K., ktorý ako subdodávateľ pre žalovaného vykonával práce - pokládku laminátových podláh. Nakoľko postup súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za závadný, ktorým boli porušené práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať výsluch svedka Vladimíra V. - V. - K. a zvážiť vykonanie ďalších žalobcom navrhnutých dôkazov. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom po doplnení dokazovania výsluchom ďalších svedkov dospel k záveru, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno ohľadne preukázania opodstatnenosti žalovanej sumy, a preto žalobu zamietol.

41. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

42. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

43. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

44. Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

45. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie porušil predmetným rozsudkom právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže nerešpektoval jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že rozsudok je zmätočný, teda nepreskúmateľný.

46. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci za základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . Odvolací súd považoval rozsah súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania za dostatočný za účelom zistenia skutkového stavu, vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie považoval za správne.

47. Žalobca v odvolaní namietal právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keď podľa neho súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že bolo preukázané, že časť odpadu žalovaný zanechal na stavenisku a tiež tvrdí, že časť odpadu žalobca odviezol, pričom žalobu zamietol v celom rozsahu a neodôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi aspoň časť uplatneného nároku.

48. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

49. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.

50. Citované ustanovenie je potrebné chápať aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 3. júla 2003 sp.zn. IV.ÚS/115/2003 uviedol, že „ súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“.

51. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o nedôvodnosti žaloby. Presne uviedol, a to aj s odkazom na prvý meritórny rozsudok, v ktorom veľmi podrobne opísal celý skutkový stav a vykonané dôkazy, čím všetkým vykonal dokazovanie, zaujal stanovisko k všetkým námietkám strán sporu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedal prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o zanechaní odpadu na stavenisku v rozsahu, za ktorého odvoz si uplatňoval žalovanú sumu. Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok nie je zmätočný, nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, že síce bolo v konaní preukázané, že časť odpadu naozaj žalovaný na stavenisku zanechal, avšak nebolo v konaní žalobcom preukázané, v akom rozsahu bol zanechaný odpad, teda aké skutočné náklady bolo potrebné zo strany žalobcu vynaložiť na odvoz žalovaným zanechaného odpadu. Odvolací súd uvádza, že okolnosť, že táto odpoveď súdu prvej inštancie neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle .

52. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( , , , II. ÚS/3/97 ).

53. Vzhľadom na uvedené preto nebola opodstatnenou námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie.

54. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa v písomnom vyhotovení rozsudku nevenoval dôrazne všetkým svedeckým výpovediam, odvolací súd uvádza, že súdom prvej inštancie uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku svedecké výpovede jednoznačne nepreukazujú, že by bol odpad zanechaný na stavenisku v takom rozsahu, ako tvrdí žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s sa nahrádza skutočná škoda, ktorú musí preukázať žalobca, na ktorom viazne dôkazné bremeno preukázania vzniku skutočnej škody. Je

nesporné, že v rámci rozsiahleho svedeckého dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, v akom rozsahu bol odpad na stavenisku zanechaný.

55. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca v konaní žiadnym relevantným dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku, nakoľko z dôkazov navrhnutých stranami konania nebolo možné ustáliť skutočnú škodu, na ktorú by žalobcovi vznikol nárok. Súd prvej inštancie teda nemohol priznať žalobcovi čiastočné plnenie, pokiaľ žalobca nenavrhol a nepredložil taký relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval dôvodne uplatnenú časť žalovanej sumy.

56. Zároveň odvolací súd k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie vykonal aj dokazovanie, ktoré navrhol žalovaný až po zrušujúcom uznesení zo strany odvolacieho súdu, čím bola porušená zásada koncentrácie súdneho konania uvádza, že v danom prípade bol spor na súd podaný za účinnosti , preto na daný právny vzťah je nutné aplikovať ustanovenie , , z ktorého okrem iného vyplýva, že na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácií, ak by boli v neprospech strany. Nakoľko odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil povinnosť vykonať a doplniť dokazovanie v naznačenom smere, nič nebránilo súdu prvej inštancie z dôvodu zachovania princípu rovnosti zbraní pripustiť a v konaní vykonať aj ďalšie dôkazy - svedecké výpovede navrhnuté zo strany žalovaného. Takýto postup súdu prvej inštancie nemožno vzhľadom na uvedené považovať za závadný.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že aj keď je nesporné, že žalovaný nejaký odpad na stavenisku zanechal, žalobca nezvládol v konaní dôkazné bremeno preukázať jeho reálny objem, a tomu prislúchajúcu cenu za odvoz. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca v predložených listinných dôkazoch riadnym spôsobom nepreukázal, z čoho presne pozostáva žalovaná suma, pričom tiež odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že predmetom vypratania staveniska nemalo byť úplné dočistenie

- upratovanie odovzdaných priestorov. Ani v tomto smere teda žalobca relevantne nepreukázal oprávnenosť žalovanej sumy.

58. Na záver odvolací súd poukazuje aj na predloženú fotodokumentáciu zo strany žalobcu, z ktorej je zrejmé, že v kontajneri sa nenachádzajú výlučne odpady s názvom „KAJNDL“, čo je názov podlahoviny, ktorú pokladal výlučne žalovaný ( resp. jeho subdodávatelia ). Ani z tohto dôkazu nie je jednoznačne možné ustáliť rozsah škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi.

59. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil.

60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia .

61. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )