Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-21-2020.pdf
PDF · 125.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13Csp/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu N. J. O., X..O.., so sídlom M., D. XXXX/XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému O. U., narodenému XX.XX.XXXX, bytom M., H. H. XX, o zaplatenie 2 453,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 670,20 eur, spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1 670,20 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania formou splátok vo výške 30 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy k 20. dňu v mesiaci až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 453,71 eur s úrokom z omeškania zo sumy 2 453,71 eur vo výške 5% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti N. J. O., X..O.. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2 800 eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 55,20 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota žalovanému uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil celkovo sumu 1 129,80 eur. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 2 453,71 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 48,28 eur, úroku vo výške 107,56 eur a zosplatnenej istiny vo výške 2 297,87 eur. K žalobe pripojil žalobca nasledovné listiny: Predžalobná výzva zo dňa XX.XX.XXXX s poštovým podacím hárkom, Zmluva o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Úverové zmluvné podmienky spoločnosti N. J. O., X..O.., Poistné podmienky poistenia
asistenčných služieb, Výzva k splateniu celého úveru zo dňa XX.XX.XXXX s poštovým podacím hárkom, Výpis čerpania, splátok a úhrad, Úverovú správu, Plnomocenstvo.
2. Dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz č. k. 22Up/651/2020 - 0, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2 453,71 eur s príslušenstvom v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
3. Žalovaný písomným podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa XX.XX.XXXX podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že uplatňovaný nárok je nedôvodný a neopodstatnený a nesúhlasí s ním v celom rozsahu. Podľa žalovaného je platobný rozkaz v rozpore s § 172 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle OZ a Zákona o ochrane spotrebiteľa, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Žalovaný ďalej uviedol, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný uviedol, že zo stránky NBS je zrejmé, že úrokové miery v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v mesiaci X/XXXX boli vo výške 7,85 % p.a., z čoho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Žalovaný má za to, že v danom prípade ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi a konajúci súd by mal považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Podľa žalovaného sa otvára v danej veci priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, nakoľko ako spotrebiteľ nemal možnosť predmetnú zmluvu individuálne pripomienkovať, a preto je potrebné zistiť, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu nepredložil dôkaz o tom, že veriteľ skúmal jeho bonitu, t. j. že posúdil pred poskytnutím úveru okrem jeho príjmu aj výšku výdavkov, ako aj výšku mesačných splátok iných, už poskytnutých úverov. Žalobca tak nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., že s odbornou starostlivosťou preveril jeho bonitu.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí s tým, že ako veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský uver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca si preveruje bonitu každého klienta s odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší ako 210.- €, ako ani klientom evidovaných v databáze SOLUS- neplatiči. Žalovaný uviedol pri uzatváraní úverovej zmluvy, že vlastní dom alebo byt, nemá žiadne deti, je slobodný/slobodná, zdroj príjmu invalidný dôchodca, pričom svoj príjem preukázal potvrdením o výške príjmu, čistý príjem/dôchodok XXX,XX Eur. Žalovaný poskytol všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím podpisom potvrdil ich správnosť a pravdivosť. Každá úverová zmluva je pri uzatváraní hodnotená individuálne, na základe všetkých údajov a informácii a musí prejsť schvaľovacím procesom. Žalobca mal za to, že žalovaný bude schopný splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok. Súčasťou každej úverovej zmluvy sú aj úverové podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvného vzťahu a v samom úvode v Hlave 2. Uzatvorenie úverovej zmluvy týchto úverových podmienok svojim podpisom zmluvy žalovaná prehlasuje, že ak uvedie zdroj príjmu zamestnanec, prehlasuje, že pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas, minimálne po dobu trvania zmluvného vzťahu s veriteľom, nie je v skúšobnej dobe, ako aj to, že pracovný pomer trvá, nebol vypovedaný a ani iným spôsobom nekončí. Žalobca má za to, že skúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou. Žalobca je ďalej presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako uvádza žalovaný. Podstatou právnej úpravy vymedzenej smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, je ochrana spotrebiteľa pred ustanoveniami tzv. spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred ich uzatvorením nemôže individuálne dohodnúť a tým ovplyvniť, a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná, v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania
rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Nemožno si však túto podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch. V trhovom prostredí, ktoré je v zmysle ústavy základom nášho štátu, je každý z účastníkov trhu už zo samotnej podstaty konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát, prostredníctvom súdnej moci, nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie sú vhodné z hľadiska ich domnelej výhodnosti z pohľadu neosobného štátu. Spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že ani úroková sadzba nemusí byť v zmluve uvedená správne bez podrobnejšieho odôvodnenia uvedeného tvrdenia. V súvislosti s úrokovou sadzbou, žalobca poukazuje na to, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Súdna kontrola výšky úrokov prostredníctvom širokého výkladu dobrých mravov teda fakticky znamená, že súd sa púšťa do kontroly primeranosti zmluvných plnení - inými slovami, súd hľadá odpoveď na otázku, či je dohodnutá cena primeraná dohodnutému vzájomnému plneniu. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby nie je možné vychádzať zo štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke NBS. V predmetnom štatistickom prehľade sú zverejnené priemerné úrokové sadzby výlučne bánk, pričom žalobca je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery musí odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery jednotlivé banky. Je to z dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Výška úrokovej sadzby, ktorú súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná, žalobca má však za to, že súdy vo všeobecnosti akceptujú jej výšku do 2,5 násobku priemeru. Žalobca k právnemu názoru žalovaného o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi uvádza, že nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho poriadku SR. Výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom nasledujúci ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené, maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvnými dojednaniami v úverovej zmluve, a teda čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca má za to, že zo strany žalobcu boli podstatné náležitosti zmluvy dohodnuté v zmysle právnej úpravy účinnej v čase prijatia zmluvy, a preto nie je možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa žalobcu preukázané, že každá zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdením žalobcu a má za to, že žalobca nesprávne posúdil jeho bonitu, keď bral do úvahy len jeho príjem, bez ohľadu na jeho mesačné výdavky. Zároveň uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich tvrdení a trvá na tom, že predmetná zmluva obsahuje neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou a výškou úrokov z dôvodu, že ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto by mala byť zmluva v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Nesúhlasí ani s výškou žalovanej sumy, nakoľko je toho názoru, že úver sa ešte nestal splatným. Podľa jeho názoru len skutočnosť, že si veriteľ poukázateľne splnil svoje povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok, že veriteľ má právo žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Je zrejmé, že žalobca v predmetnom konaní doposiaľ nepredložil súdu dôkaz o tom, že veriteľ skúmal bonitu žalovaného, že posúdil pred poskytnutím úveru okrem príjmu aj výšku výdavkov ako aj výšku mesačných splátok iných už poskytnutých úverov. V prípade, ak ho súd zaviaže na úhradu dlžnej sumy, si dovoľuje požiadať o úhradu v splátkach vo výške 30 eur mesačne. Žiadosť odôvodnil tým, že má okrem žalovaného záväzku aj záväzky voči ďalším veriteľom, na ktoré uhrádza čiastočné plnenia vo výške XXX eur mesačne. Výdavky na základné životné potreby, bývanie, energie, telefón, internet má vo výške XXX,XX eur. Tiež platí súdom určené výživné vo výške XX eur mesačne a jeho mesačný dôchodok je vo výške XXX eur.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním listinných dôkazov predložených žalobcom, ex offo oboznámením s priemernými úrokovými mierami v období poskytnutia úveru a zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Dňa XX.XX.XXXX žalobca N. J. O., X..O.. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový a revolvingový úver (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2 800 eur a ktorý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s 15,93 % ročným úrokom a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na XX.XX.XXXX. Počet mesačných splátok bol 84 vo výške 55,20 eur, s dátumom prvej splátky dňa XX.XX.XXXX. RPMN bola stanovená vo výške 17,20 % p.a., priemerná hodnota ročnej RPMN bola vo výške 12,19 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť bola v sume 4 636,80 eur. Odplata za poskytnutý úver bola vo výške 15,93 %. V úvodnej časti zmluvy sa nachádzajú údaje o žalovanom, v ktorých je uvedené, že žalovaný je slobodný, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, býva vo vlastnej nehnuteľnosti (dom/byt) a jeho zdroj príjmu je invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur. V časti súhlasy a vyhlásenia je v poslednej vete uvedené, že žalovaný vyhlasuje, že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých svojich záväzkov, vrátane záväzkov z nižšie uvedených úverových zmlúv, a že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú svojím záväzkom. Predmetná časť zmluvy je podpísaná elektronickým podpisom klienta.
9. Podľa § 1 veta prvá hlavy 1. Úverových zmluvných podmienok spoločnosti N. J. O., X..O.. - DUO (bezúčelový úver a revolvingový úver) ISH217, platných od XX.XX.XXXX (ďalej len „ÚZP“), tieto úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bezúčelovom úvere (ďalej iba „zmluva“) a zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej iba „zmluva o úvere z karty“) uzatváranými medzi Vami a spoločnosťou N. J. O., X..O..
10. Podľa § 1 Hlavy 5. ÚZP, úver musíte splácať riadne a včas v stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú uvedené v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak nie je v zmluve alebo v týchto úverových podmienkach uvedené inak. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je splátkový kalendár obsahujúci rozpis jednotlivých splátok.
11. Podľa § 2 písm. a) Hlavy 6. ÚZP, v prípade, že ste sa oneskorili s platením aspoň troch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).
12. Z výzvy k plneniu dlžnej čiastky zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalovanému je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky z úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 166,10 eur. Predžalobná upomienka bola žalovanému zaslaná na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX ako vyplýva z poštového podacieho hárku.
13. Výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobca žalovaného na úhradu záväzkov, vyplývajúcich z úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 2 570,51 eur a to do 15 dní odo dňa spísania predmetnej výzvy. Zároveň žalovanému oznámili, že ak dlžnú čiastku v uvedenej lehote nezaplatí, bude zahájené príslušné súdne konanie. Z poštového podacieho hárku je zrejmé, že žalobca zaslal predmetnú výzvu žalovanému na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX.
14. Predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému zaslaná na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX ako vyplýva z poštového podacieho hárku.
15. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad z úveru je zrejmé, že žalovaný predmetný úver čerpal dňa XX.XX.XXXX a prvá splátka bola splatná dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný na predmetný úver uhradil sumu 1 129,80 eur.
16. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny bolo zistené, že úrok pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti nad 5 rokov bol v mesiaci R. XXXX vo výške 8,73 % ročne.
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
30. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
32. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
33. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
34. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
36. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v predmetnej právnej veci dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver, ktorou vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
40. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, týkajúcou sa neprimerane vysokými úrokmi a podľa jeho názoru je predmetná zmluva v časti úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 800 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 15,93 %, avšak podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci R. XXXX bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov priemerný úrok vo výške 8,73 % p.a., pričom v zmluve bola ročná úroková sadzba 15,93 %, čo predstavuje viac ako
1,83-násobok (viac ako 100 %) priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi pri obdobných spotrebiteľských úveroch.
41. Dobré mravy (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
42. Súd má za to, že dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluve viac ako 1,83-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je zrejme neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu považoval súd Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - bezúčelový úver a revolvingový úver v časti týkajúcej sa výšky úrokov zo zmluvy o pôžičke za neplatnú a predmetnú zmluvu za bezúročnú (pozri rozsudok NS SR zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
43. Čo sa týka námietky žalovaného, ktorou namietal, že žalobca neskúmal jeho bonitu je súd toho názoru, že účelom ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je zabrániť v poskytovaní úverov spotrebiteľom ako slabšej zmluvnej strane, ktorých finančné možnosti neumožňujú splácanie úveru. Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je povinný vynaložiť aktívne úsilie, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou činnosťou, napr. z bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom).
44. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Sankcia za porušenie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa bola do zákona č. 129/2010 Z. z. zavedená novelou účinnou ku dňu 01.01.2013, pričom v zmysle § 11 ods. 2zákona o spotrebiteľských úveroch je sankcia odstupňovaná podľa závažnosti porušenia povinnosti poskytovateľom spotrebiteľského úveru, a to, ak veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou, sankciou je strata oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade, že konanie veriteľa má intenzitu hrubého porušenia povinností (§7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), sankciou je bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Sankciou za takéto porušenie povinnosti teda nie je neplatnosť spotrebiteľského úveru.
45. Zákon o spotrebiteľských úveroch nedefinuje, čo treba rozumieť pod pojmom odborná starostlivosť. Tento pojem je však vymedzený v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, a to v § 2 písm. u/. Podľa tohto ustanovenia sa odbornou starostlivosťou rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Pod pojem hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch je v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona potrebné rozumieť,
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
46. Súd má za to, že predmetná námietka žalovaného je nedôvodná. Z predmetnej zmluvy je nepochybné, že schváleniu poskytnutia úveru v konkrétnej výške predchádzalo vyplnenie žalobcom požadovaných údajov žalovaným. Jednalo sa okrem osobných údajov aj o údaje týkajúce sa schopnosti žalovaného splácať požadovaný úver. Žalovaný v tomto smere uviedol, že jeho príjem je invalidný dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne, je slobodný, nemá vyživovaciu povinnosť a vlastní dom. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca preveruje bonitu každého klienta s odbornou starostlivosťou, a to takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší ako 210 eur a ani klientom evidovaným v databáze SOLUS ako neplatičom a žalovaný nespadá ani do jednej z uvedených kategórií. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predovšetkým z údajov, ktoré uviedol samotný žalovaný v predmetnej zmluve, ktorých pravdivosť žalobca preveroval, pričom ich nepravdivosť by bola spojená aj s možnými trestnoprávnymi následkami. Súd dospel k záveru, že postup žalobcu pri poskytnutí úveru žalovanému nemožno vyhodnotiť ako postup priečiaci sa zákonu, resp. že by žalobca postupoval s hrubou nedbanlivosťou a preto medzi stranami sporu bola platne dojednaná zmluva o spotrebiteľskom úvere. (pozri rozhodnutie KS TN 4Co/421/2017 zo dňa 16.05.2018)
47. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je bezúročný, žalobca nemá nárok na zmluvné úroky a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 670,20 eur, ktorá predstavuje časť nesplatenej istiny, t.j. suma 1 670,20 eur predstavuje rozdiel sumy poskytnutého úveru vo výške 2 800 eur a splatenej istiny vo výške 1 129,80 eur. Vo zvyšku požadovanej sumy súd žalobu zamietol.
48. Žalovaný tým, že nesplácal úver riadne a včas, sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj nárok na úroky z omeškania, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 670,20 EUR od XX.XX.XXXX (t. j. deň nasledujúci po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie od ukončenia zmluvy dňa XX.XX.XXXX) do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
49. Vzhľadom na súčasné finančné podmienky žalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom a spláca viaceré pohľadávky, súd mu povolil v zmysle § 232 ods. 4 zaplatiť žalobcovi sumu 1 670,20 eur, spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1 670,20 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia v splátkach vo výške 30 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa daného mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Hoci žalobca mal vo veci čiastočný úspech vo výške 68,16 % a žalovaný mal vo veci úspech vo výške 31,84 %, súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na súčasnú nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, nakoľko tento má aj ďalšie záväzky a náklady na život, ktoré mu invalidný dôchodok v plnej miere nepokryje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).