Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-73-2020.pdf
PDF · 101.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpenému FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 488,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7C/52/2018-164 zo dňa 10.03.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 488,- eur od 31. 03. 2018 do zaplatenia.
Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 580, § 442 ods. 1 OZ a § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8 a § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 488,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), žalobu vo zvyšku zamietol (II.) a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.). Vychádzal z toho, že 09.01.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 320D, EČV: CA906CY, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený R. D., a to prevádzkou motorového vozidla Ford-KA, EČV: CA861CX, v danom čase povinne zmluvne poisteným žalovaným. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 21/2018 zo 14.02.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo a po ukončení trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018024 z 23.02.2018, splatnú 02.03.2018 na sumu 950,- eur s DPH za obdobie do 23.02.2018, t.j. 10 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 92,- eur s DPH a v uvedenej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Poškodený dňa 23.02. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobcu, ktorý si náhradu škody u žalovaného uplatnil, pričom z oznámenia žalovaného žalobcovi o poistnom plnení jasne vyplýva, že 15.03.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti,
pričom 21.03.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 462,- eur s DPH, keď skrátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným a svojvoľným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v dobe len 6 dní, ako i ceny prenájmu náhradného vozidla, ktorého výška denného nájomného mala predstavovať sumu 72,- eur. Mal za to, že pasívna legitimácia žalovaného je daná a vyplýva zo skutočnosti, že motorové vozidlo Ford bolo v rozhodnom čase uňho poistené, čo žalovaný nenamietal, pričom sám si v obrane protirečil, keď uviedol, že žalobcovi sám dobrovoľne uhradil 462,- eur, teda mu poskytol čiastočné plnenie, čím potvrdil svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Zároveň mal danú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 23.02.2018 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným z poistnej udalosti ako postupcom. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody - vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou z 09.03.2018 na vozidle BMW. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala 950,- eur a zmluvné strany sa dohodli, že dôjde k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Predmetnú pohľadávku vyhodnotil ako pohľadávku spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky ako platný právny úkon spĺňajúci všetky kritéria platnosti právneho úkonu stanovené hmotno-právnou úpravou. Postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu bolo preukázateľne oznámené žalovanému, ktorý už oznámenie o poistnom plnení adresoval priamo žalobcovi. Na základe uvedeného postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore. V konaní bol pritom preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla, pričom žalovaný nespochybnil, že tieto boli vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. Postupca svoj záväzok priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie svojej pohľadávky voči žalobcovi predstavujúcej odmenu za postúpenie pohľadávky, pričom započítanie predstavuje jeden zo spôsobov zaplatenia dlhu. Žalobca preto na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Ďalej mal za to, že škoda na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, ku ktorému bol poškodený nútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného a spočíva v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, pretože nemohol používať v dôsledku jeho poškodenia svoje motorové vozidlo. To, že škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal, keďže sa domáhal náhrady nákladov za nájom náhradného vozidla za obdobie, v ktorom sa jeho vozidlo nachádzalo v oprave. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného rozdiel medzi vyplateným poistným a jeho uplatneným preukázaným nárokom vo výške 488,- eur (uplatnená suma 950,- eur - žalovaným vyplatená suma 462,- eur). Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ako aj krajských súdov majúc za to, že z hľadiska uplatneného nároku naň podľa ust. § 11 ods. 8 z. č. 381/2001 Zb. je potrebné ustáliť, či si žalovaná poisťovňa splnila povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 cit. zákona tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré si od nej žalobca nárokoval. Žalovaný si splnil túto svoju povinnosť tým, že listom zo dňa 19.03.2018 zaslal žalobcovi oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva oznámenie výšky poistného plnenia 462,- eur a uvedenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie (priznaná doba za zapožičanie náhradného vozidla 6 dní, krátenie 4 dní s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu motorových vozidiel a rozsah vykonaných prác a priznaná sadzba za nájom motorového vozidla 72,- eur DPH na základe porovnateľných podmienok autopožičovní v regióne). Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenia, je pritom irelevantná, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len" poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ aj splnil. Pre rozhodnutie vo veci tak nebolo relevantné, ako mal, prípadne mohol žalovaný poistnú udalosť vybaviť. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona splnil, nie je povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote
určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 cit. zákona. Vzhľadom na uvedené žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie krajského súdu, ktorým mu bol úrok z omeškania priznaný, toto považoval za ojedinelé a nie preňho záväzné.
2. Proti výroku II., v ktorom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žalobe bude aj v tejto časti vyhovené a priznaný mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal za to, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže v odôvodnení rozhodnutia absentuje popis myšlienkového postupu, ktorým súd došiel k svojim záverom, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Záver prvoinštančného súdu nie je možné považovať za správny, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej interpretácii ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Zb. Poukázal na to, že v drvivej väčšine rozhodnutí je súdna prax taká, že je žalobcovi priznávaný úrok z omeškania. Pritom ustanovenia § 11 ods. 6, 7, 8 citovaného zákona nedávajú jednoznačnú odpoveď na to, či a kedy mal poškodený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. K chybnej interpretácii, v zmysle ktorej má mať úrok z omeškania povahu určitej sankcie za nesplnenie nepeňažných záväzkov poisťovateľa uvedených v § 11 ods. 6, poukázal na to, že ustanovenie odseku 8 v poznámke pod čiarou prostredníctvom odkazu 15a odkazuje na ust. § 517 ods. 2 OZ, ktoré hovorí o tom, že veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom právny poriadok nepozná nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pri nesplnení nepeňažného záväzku. V opačnom prípade stráca význam ust. § 11 ods. 7, ktoré zakotvuje splatnosť pohľadávky poškodeného na poskytnutie poistného plnenia, a to dvomi spôsobmi. Ak by bola pripustená argumentácia žalovaného i prvostupňového súdu vo vzťahu k tejto otázke, malo by to za následok, že by poisťovňa v podstate v každom jednom prípade mohla z uplatneného nároku poškodeným uhrádzať symbolické 1,- euro, pričom zvyšnú časť by poškodený musel uplatňovať v rámci súdneho konania, a to však bez sankcie vo vzťahu k poisťovni v podobe úroku z omeškania, keďže v týchto prípadoch by poškodenému vznikal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu poisťovni. Takýto výklad je neprípustný aj z pohľadu smernice 2009/103/ES, ktorá výslovne rozlišuje medzi prípadmi, kedy poškodený riadne a včas v potrebnom rozsahu zdokladuje svoj nárok a vyčísli ho, a prípadmi, kedy je sporná zodpovednosť za škodu alebo škoda nie je presne určená alebo vyčíslená. Tam, kde poškodený predloží všetky doklady, riadne vyčísli nárok a napriek tomu poisťovňa poistné plnenie vcelku alebo v časti neposkytne, je dôvod sankcionovať takýto postup poisťovne aj vo forme úroku z omeškania. Je potrebné vychádzať aj z účelu právnej normy, ktorou je dosiahnutie efektívnej reparácie náhrady škody, a preto je nutné vychádzať z okolností a dôvodov neposkytnutia plnenia poisťovňou. Pokiaľ poškodený dostatočne splnil povinnosť predložiť všetky potrebné podklady pre ukončenie šetrenia poisťovne a poskytnutie poistného plnenia, a to v rozsahu postačujúcom pre priznanie nároku súdom, je potrebné takýto postup zohľadniť pri posudzovaní otázky vzniku omeškania na strane poisťovateľa, keďže zmyslom právnej úpravy (§ 11 ods. 6, 7, 8 cit. zákona) nie je formalizovanie postupu poisťovne, ale zabezpečenie rýchlej a efektívnej ochrany poškodeného. Žalovaný ani len nesplnil svoje povinnosti podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 181/2001 Zb., pretože šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené 15.03.2018, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 19.03.2018, avšak neboli mu riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona, pretože žalovaný neuviedol žiadne objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal a pre ktoré znížil poistné plnenie a ani len nešpecifikoval o akú faktúru sa má jednať. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 cit. zákona povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, keď 15.03.2018 skončil prešetrenie poistnej udalosti, bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške, čo však neurobil, a preto sa od 31.03.2018 dostal do omeškania a od tohto obdobia zároveň prináleží žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 majúc za to, že tento rozsudok je rozhodnutím najvyššej súdnej autority, mal za to, že právny názor v ňom obsiahnutý nemožno považovať za výsledok ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP, keďže tento rozsudok (hoci vydaný v dovolacom konaní) zatiaľ nebol publikovaný v oficiálnej Zbierke stanovísk NS SR. Ustanovenie § 11 ods. 8 cit. zákona sa týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru , a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody,
ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. Ust. § 11 ods. 8 cit. zákona nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Pre poisťovňu by bolo výhodné každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Pritom nie každý poškodený si svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov, ktorý postup poisťovne nemôže byť v súlade so spravodlivosťou. Takýto výklad je nespravodlivý aj z dôvodu, že poškodený je tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal veriteľom nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda. Výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, naráža aj na ústavný princíp rovnosti (článok 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (článok 20 Ústavy).
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 488,- eur od 31.03.2018 do zaplatenia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP). Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práv na správne zistený skutkový stav. Omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
6. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie vzhľadom k tomu, že tento síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Zb. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo, pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, kedy ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Zb. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Zb., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
7. Odvolací súd má za to, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie, ktoré vykonal v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Zb. proti poisťovni nie je namieste aplikovať
ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu. Nemožno sa stotožniť ani s tým, že oznámením o odmietnutí poistného plnenia žalovaný splnil podmienku podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6 citovaného zákona, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ. V prípade prijatia výkladu žalovaného by nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Takýto výklad by nezodpovedal zmyslu a účelu vyššie citovaných zákonných ustanovení. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.01.2018, odvolací súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp.zn. 5Obo/19/2009 z 25.03.2009, pričom odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech vo veci mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).