Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-34-2024.pdf
PDF · 97.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/34/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., pre obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28.11.2023 č.k. 35T/70/2023-387, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 28.11.2023 č.k. 35T/70/2023-387 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že si od presne nezisteného času, minimálne však od mesiaca apríl 2022 až do dňa 04.04.2023, na presne nezistenom mieste, nezisteným spôsobom, od doposiaľ neustálenej osoby, v pravidelných intervaloch, v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zadovažoval rastliny rodu Cannabis, hašiš, 1cP-LSD a metamfetamín a to v koncentrácii spôsobilej negatívne ovplyvniť psychiku človeka, alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, ktoré následne neoprávnene prechovával u seba alebo na adrese svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome so súpisným číslom XX v obci C., okres Trnava, kde tieto látky opakovane distribuoval konečným užívateľom, a to minimálne D. E., A. F., B. G., ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám a to až do dňa 04.04.2023, kedy bola v čase 13.07 hod. vykonaná osobná prehliadka obžalovaného, pri ktorej bola u obžalovaného zaistená zatavená biela plastová injekčná striekačka 5 ml s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 624 mg s priemernou koncentráciou 77,3% hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 482 mg absolútneho metamfetamínu a následne dňa 04.04.2023 v čase od 13.45 hod. bola vykonaná príslušníkmi OKP ORPZ Trnava domová prehliadka v rodinnom dome so súpisným číslom XX v obci C., okres Trnava, pri ktorej boli zaistené okrem iného
- 1 ks plastové vrecko s obsahom poskladaného alobalu, v ktorom sa nachádzali 3 kusy papierových tripov, v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 1cP-LSD, v ďalšom plastovom vrecku sa nachádzali 2 ks papierové tripy, v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 1cP-LSD,
- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom rozmer 15 x 20 cm s obsahom konope s hmotnosťou 25,99 g, koncentráciou 11,6% hmotnostných THC, obsahujúce 3015 mg THC,
- stredné plastové vrecko s obsahom konope s hmotnosťou 2,548 g, s priemernou koncentráciou 13,08% hmotnostných THC, obsahujúce 352 mg THC,
- malé plastové vrecko s obsahom konope s hmotnosťou 1,006 g, s priemernou koncentráciou 18,1% hmotnostných THC, obsahujúce 182 mg THC,
- plastová nádoba s oranžovým vrchnákom s obsahom konope s hmotnosťou 1,922 g, s priemernou koncentráciou 13,0% hmotnostných, obsahujúce 250 mg THC,
- plastová nádoba s červeným vrchnákom s obsahom konope s hmotnosťou 2,351 g, s priemernou koncentráciou 14,7% hmotnostných THC, obsahujúce 346 mg THC,
- čierny plastový obal, ktorý obsahoval konope s hmotnosťou 1,947 g,s priemernou koncentráciou 12,7% hmotnostných THC, obsahujúce 247 mg THC a tiež obsahoval hašiš s hmotnosťou 147 mg, s koncentráciou 22,3% hmotnostných THC, obsahujúce 33 mg THC, teda obžalovaný prechovával celkovo 5 kusov tripov (papierových štvorčekov) s obsahom LSD v hodnote 40,00 EUR, ktoré v zmysle znaleckého posudku KEU PZ predstavujú 5 bežných jednotlivých dávok drogy, hašiš o hmotnosti 147 mg v celkovej hodnote minimálne 1,47 EUR, čo zmysle znaleckého posudku KEU PZ predstavuje minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, konope s celkovou hmotnosťou 35,764 g, čo zodpovedá 76 obvyklým jednorazovým dávkam drogy v hodnote minimálne 250,348 EUR a metamfetamín o hmotnosti 624 mg, čo zodpovedá 6 obvyklým jednorazovým dávkam drogy v hodnote najmenej 18,72 EUR, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis zaradené do I. skupiny omamných látok, hašiš (živica z rastlín rodu Cannabis) je zaradený do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok a 1cP- LSD je zaradený do I. skupiny psychotropných látok teda neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku z rastliny rodu konopa a iné psychotropné látky ako z rodu konopa, tieto neoprávnene kúpil, predal a zadovážil, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, čím spáchal obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Za to mu súd podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci
- 4 ks plastových striekačiek, 9 ks plastových striekačiek, plastové uzatváracie vrecká, 1 ks mobilný telefón značky Xiaomi REDMI NOTE RT11 PRO v čiernom ochrannom púzdre, 1 ks digitálna váha v čiernom plastovom obale s nápisom "Digital Pocket Scala", 1 ks digitálna váha striebornej farby bez krytu, digitálna váha striebornej farby s transparentným plastovým krytom, 2 ks plastové vrecká, alobalová skladačka, 3 ks plastové vrecká s tlakovým uzáverom, 3 ks plastová dóza s uzáverom, 1 ks zatavená biela plastová injekčná striekačka 5 ml. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov vo výške 271 eur. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: - oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, - osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, - vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska. 2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, a to do výroku o treste. Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania. 3. Podané odvolanie odôvodnil obhajca obžalovaného podaním zo dňa 20.03.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Poukazuje na to, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o výške ukladaného trestu bral do úvahy postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, jeho úprimne oľutovanie skutku, trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol 1x súdne trestaný, pričom odsúdenie je zahladené a nebol mu doteraz odňatia slobody uložený nepodmienečný trest a osobné a rodinné pomery obžalovaného. Uvedené okolnosti podľa úvahy súdu odôvodňujú dostatočný záver k použitiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a teda mimoriadnemu zníženiu trestu. Obhajoba má za to, že rovnaké skutočnosti je možné použiť aj vo vzťahu k ustanoveniu § 39 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ ma súd za to, že rovnaké skutočnosti umožňujú a odôvodňujú použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, je dôvodné a logické predpokladať, že rovnaké skutočnosti dostatočne odôvodňujú aj použitie ustanovenia § 39 ods. l Trestného zákona, pričom zákonná dikcia ani žiadne iné ustanovenia zákona neurčuje aké iné dôvody, by vylučovali použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a takisto nie je povinnosťou
obžalovaného na takéto skutočnosti poukazovať, pokiaľ už z jeho správania a samotného vyhlásenia viny je možné ich predpokladať. 3.2. Má za to, že za súčasného dodržania ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona je možné a dôvodné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Je dôvodné predpokladať, že takto uložený trest je vzhľadom na správanie obžalovaného a zároveň všetky účely trestu, ktorým je nielen represívny ale aj ochranný účel, vo vzťahu k uvedenému skutku dostatočným. 3.3. Vo vzťahu k zaradeniu obžalovaného do maximálneho stupňa stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uvádza, že v zmysle použitia úvahy per analogiam súdom pri posudzovaní vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako skutočnosti, ktorú použil pri odôvodňovaní použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, je možné rovnakú úvahu použiť aj pri úvahe o vonkajšej diferenciácii výkonu trestu odňatia slobody. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 5 Trestného zákona, súd nie je viazaný ustanoveniami § 48 ods. 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu. Pokiaľ teda súd použil uvedený spôsob úvahy vo vzťahu k výške trestu odňatia slobody, opäť je dôvodné a logické predpokladať, že rovnaká úvaha bude súdom použitá aj pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného do niektorého zo stupňov stráženia. Rovnako ako pri otázke výšky trestu, obžalovaný nemá povinnosť preukazovať dôvody na zaradenie do nižšieho stupňa stráženia a zvlášť za predpokladu, pokiaľ sám urobil vyhlásenie o vine, skutok úprimne oľutoval, má záujem na výkone trestu, ktorý splní v plnom rozsahu svoj účel. Zaradenie do maximálneho stupňa stráženia odôvodnené len disciplinárnym potrestaním počas výkonu väzby nie je dostatočným dôvodom, obzvlášť ak zo správania samotného obžalovaného vyplýva viacero argumentov svedčiacich v jeho prospech. Obžalovanému, takisto v posledných desiatich rokoch nebol uložený trest odňatia slobody. 3.4. Na základe uvedeného má za to, že v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 48 ods. 5 sú splnené zákonné podmienky na to, aby obžalovaný bol zaradený do minimálneho stupňa stráženia, a že takto uložený trest so zaradením do minimálneho stupňa stráženia by dokonale splnil účel a do životných a rodinných pomerov by zasahoval v nevyhnutnej zákonnej miere. 3.5. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby druhostupňový súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol nasledovne: „I. Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. 1) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. II. Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia, slobody s minimálnym stupňom stráženia.“ 4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. 5. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že čo sa týka odvolania obžalovaného, má za to, že prvostupňový súd sa vysporiadal s okolnosťou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona správne, teda, že nevzhliadol takéto okolnosti, obžalovanému bol vzhľadom na jeho postoj k veci prejavený na hlavnom pojednávaní priznaný benefit zníženia trestu, s ktorým postupom sa stotožnila aj prokuratúra. Preto odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného navrhol rozhodnúť v zmysle písomného návrhu v odôvodnení odvolania. Dodal, že pokiaľ ide o navrhovaný spôsob výkonu trestu odňatia slobody, poukazuje na rozhodovaciu prax Okresného súdu Trnava, ktorý pri páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktorý už dokonca v minulosti bol súdne trestaný, rozhodol o jeho zaradení do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný uviedol, že je presvedčený, že pokiaľ bude odsúdený do zaradenia s maximálnym stupňom stráženia, tak mu to naruší rodinné väzby, má maloletú dcéru, ktorá má 5 rokov. Na jej výchovu je teraz jeho mama. Jej mama sa nestará o ňu, dcéra má teda iba jeho a jeho mamu. Pridržal sa návrhu na rozhodnutie jeho obhajcu. 6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 9. Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému v súlade so zákonom. Správne u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, pričom správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností prvostupňový súd správne upravil hornú hranicu trestnej sadzby tým, že ju znížil o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 13 rokov 4 mesiace. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje aj s použitím inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, ktorým bolo zohľadnené obžalovaným realizované vyhlásenie o vine. Prvostupňový súd tak po vykonaní všetkých úprav pôvodnej trestnej sadzby (10 - 15 rokov) mohol ukladať trest vo výmere 6 rokov 8 mesiacov až 13 rokov 4 mesiace. 10. Obžalovaný žiadal v konaní pred prvostupňovým súdom, rovnako aj v odvolacom konaní použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona musí ísť o celkom výnimočné prípady. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. 11. Pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter trestnej činnosti konkrétneho páchateľa. Tieto okolnosti nemožno stotožňovať s poľahčujúcimi okolnosťami. Ich rozdielnosť spočíva v kvalitatívnom rozlíšení miery intenzity, ktorými tieto okolnosti pôsobia na osobu páchateľa, páchanie trestnej činnosti, povahu páchanej trestnej činnosti a pod. 12. Osobnými pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa trestného činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlhotrvajúci charakter. Medzi osobné pomery tak možno kategoricky subsumovať intelektuálnu úroveň konkrétneho páchateľa, psychický stav páchateľa spočívajúci v slabomyseľnosti, dôveryhodnosti, ovplyvniteľnosti alebo emočnej nevyrovnanosti. Pod mimoriadne pomery páchateľa možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná a pod. 13. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Mimoriadne zníženie trestu je fakultatívnym inštitútom, ktorého aplikácia je na voľnej úvahe konajúceho súdu. 14. Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že rovnaké skutočnosti (priznanie a oľutovanie skutku, osobné a rodinné pomery obžalovaného, ktorý je otcom maloletého dieťaťa a trestná minulosť obžalovaného, ktorý bol jedenkrát súdne trestaný a toto odsúdenie má zahladené), ktoré viedli prvostupňový súd k použitiu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2, písm. d) Trestného zákona zakladajú aj možnosť použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd sa však s touto argumentáciou nestotožňuje a konštatuje, že tieto okolnosti a skutočnosti nezakladajú dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, tak ako sa obžalovaný domáha. 15. Skutočnosti uvádzané obžalovaným v odvolaní nemožno ničím považovať za výnimočné, ale ide o bežné okolnosti a pomery páchateľa. V žiadnom ohľade tieto skutočnosti nenapĺňajú požiadavku
mimoriadnosti alebo ojedinelosti z pohľadu skutkových okolností prípadu alebo pomerov páchateľa. Takýmito okolnosťami, ako už bolo vyššie uvedené, budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. silné citové rozrušenie páchateľa, nevyliečiteľná choroba páchateľa, spáchanie skutku z núdze alebo pod nátlakom, či zo strachu o svoj život alebo svojej rodiny, zabezpečovanie starostlivosti o početnú rodinu alebo o osobu odkázanú na jeho starostlivosť a pod.. U obžalovaného žiadne takéto výnimočné skutočnosti vzhliadnuté neboli. 16. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti je nepodmienečný trest odňatia slobody uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov (uložený na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby) z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Takto uložený trest nepovažuje odvolací súd za neprimerane prísny práve naopak obsahuje v sebe prvky individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovaného. Prvostupňový súd vykonal ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu, pričom svoje zistenia a závery následne dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku. 17. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Odvolací súd sa stotožňuje aj s úvahou prvostupňového súdu, že u obžalovaného nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by obžalovaného zaradil do miernejšieho stupňa stráženia a aplikoval u neho výnimku stanovenú v § 48 ods. 5 Trestného zákona, na ktorú obžalovaný v odvolaní poukazuje. 18. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prípade uvedenom v § 48 ods. 3 Trestného zákona ide o obligatórne zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ak ide o páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Ustanovenie § 48 ods. 5 Trestného zákona umožňuje súdu individualizovať trest odňatia slobody, a to tak, že mu určuje výnimku z povinnosti prihliadnuť na kritériá uvedené v § 48 ods. 2 a 3 Trestného zákona v prípade, že schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo znižuje trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Táto výnimka má však fakultatívnu povahu a je na posúdení súdu, či ju pri konkrétnom páchateľovi uplatní. Prvostupňový súd v tomto smere správne poukázal na správanie obžalovaného vo väzbe, kde mu bol uložený disciplinárny trest ako aj na závažnosť a charakter trestného činu, ktoré odôvodňujú zaradenie obžalovaného do najprísnejšieho stupňa stráženia pre výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, v ktorom existuje predpoklad vyššej miery spôsobilosti nastoliť v správaní obžalovaného pozitívne zmeny a zabezpečiť jeho nápravu. Priznanie obžalovaného, oľutovanie skutku, prípadne rodinný život obžalovaného nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dostatočné, aby súd uplatnil vo vzťahu k obžalovanému túto výnimku. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nenašiel a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.