Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35T-70-2023.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
35T/70/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovaného: J. V., nar. XX.XX.XXXX v V., pre obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 28.11.2023, takto
rozhodol:
J. V., nar. XX.XX.XXXX v V. trvale bytom: B. XX, B. t. č. I. Z.
sa uznáva za vinného, že
si od presne nezisteného času, minimálne však od mesiaca apríl 2022 až do dňa 04.04.2023, na presne nezistenom mieste, nezisteným spôsobom, od doposiaľ neustálenej osoby, v pravidelných intervaloch, v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zadovažoval rastliny rodu M., hašiš, 1cP-LSD a metamfetamín a to v koncentrácii spôsobilej negatívne ovplyvniť psychiku človeka, alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, ktoré následne neoprávnene prechovával u seba alebo na adrese svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome so súpisným číslom 71 v obci B., okres Trnava, kde tieto látky opakovane distribuoval konečným užívateľom, a to minimálne R. U., J. M., V. Z., ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám a to až do dňa 04.04.2023, kedy bola v čase 13.07 hod. vykonaná osobná prehliadka obžalovaného, pri ktorej bola u obžalovaného zaistená zatavená biela plastová injekčná striekačka 5 ml s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 624 mg s priemernou koncentráciou 77,3% hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 482 mg absolútneho metamfetamínu a následne dňa 04.04.2023 v čase od 13.45 hod. bola vykonaná príslušníkmi OKP ORPZ Trnava domová prehliadka v rodinnom dome so súpisným číslom 71 v obci B., okres Trnava, pri ktorej boli zaistené okrem iného
- 1 ks plastové vrecko s obsahom poskladaného alobalu, v ktorom sa nachádzali 3 kusy papierových tripov, v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 1cP-LSD, v ďalšom plastovom vrecku sa nachádzali 2 ks papierové tripy, v ktorých bola zistená prítomnosť účinnej látky 1cP-LSD,
- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom rozmer 15 x 20 cm s obsahom konope s hmotnosťou 25,99 g, koncentráciou 11,6% hmotnostných THC, obsahujúce 3015 mg THC,
- stredné plastové vrecko s obsahom konope s hmotnosťou 2,548 g, s priemernou koncentráciou 13,08% hmotnostných THC, obsahujúce 352 mg THC,
- malé plastové vrecko s obsahom konope s hmotnosťou 1,006 g, s priemernou koncentráciou 18,1% hmotnostných THC, obsahujúce 182 mg THC,
- plastová nádoba s oranžovým vrchnákom s obsahom konope s hmotnosťou 1,922 g, s priemernou koncentráciou 13,0% hmotnostných, obsahujúce 250 mg THC,
- plastová nádoba s červeným vrchnákom s obsahom konope s hmotnosťou 2,351 g, s priemernou koncentráciou 14,7% hmotnostných THC, obsahujúce 346 mg THC,
- čierny plastový obal, ktorý obsahoval konope s hmotnosťou 1,947 g, s priemernou koncentráciou 12,7% hmotnostných THC, obsahujúce 247 mg THC a tiež obsahoval hašiš s hmotnosťou 147 mg, s koncentráciou 22,3% hmotnostných THC, obsahujúce 33 mg THC, teda obžalovaný prechovával celkovo 5 kusov tripov (papierových štvorčekov) s obsahom LSD v hodnote 40,00 EUR, ktoré v zmysle znaleckého posudku KEU PZ predstavujú 5 bežných jednotlivých dávok drogy, hašiš o hmotnosti 147 mg v celkovej hodnote minimálne 1,47 EUR, čo zmysle znaleckého posudku KEU PZ predstavuje minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, konope s celkovou hmotnosťou 35,764 g, čo zodpovedá 76 obvyklým jednorazovým dávkam drogy v hodnote minimálne 250,348 EUR a metamfetamín o hmotnosti 624 mg, čo zodpovedá 6 obvyklým jednorazovým dávkam drogy v hodnote najmenej 18,72 EUR, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis zaradené do I. skupiny omamných látok, hašiš (živica z rastlín rodu Cannabis) je zaradený do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok a 1cP- LSD je zaradený do I. skupiny psychotropných látok
t e d a
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku z rastliny rodu konopa a iné psychotropné látky ako z rodu konopa, tieto neoprávnene kúpil, predal a zadovážil, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - 4 ks plastových striekačiek, 9 ks plastových striekačiek, plastové uzatváracie vrecká, 1 ks mobilný telefón značky Xiaomi K. NOTE RT11 PRO v čiernom ochrannom púzdre, 1 ks digitálna váha v čiernom plastovom obale s nápisom "Digital J. R.", 1 ks digitálna váha striebornej farby bez krytu, digitálna váha striebornej farby s transparentným plastovým krytom, 2 ks plastové vrecká, alobalová skladačka, 3 ks plastové vrecká s tlakovým uzáverom, 3 ks plastová dóza s uzáverom, 1 ks zatavená biela plastová injekčná striekačka 5 ml
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov vo výške 271 eur.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 roky.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody,
- vopred oznamovať' vzdialenie sa z miesta bydliska.
odôvodnenie:
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 03.10.2023 sp. zn. 4Pv 40/23/2207-57.
I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine
Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
II. Výrok o treste a ochrannom opatrení
Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochranooboznámením týchto listinných dôkazov: zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody (č.l. 23 24), príkaz na domovú prehliadku a zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 194-217), potvrdenie o vklade hotovosti na účet (č.l. 184), správy na obžalovaného (č.l. 313-316 a č.l. 323-325), zápisnica o vykonaní osobnej prehliadni č.l. 261- 264, príkaz na osobnú prehliadku. č.l. 260, aktuálne lustrácie na obžalovaného. Zároveň boli procesným stranám predložené vecné dôkazy a to 9ks plastových striekačiek (stopa č. 3), 5ks plastových striekačiek (stopa č. 4),Digitálna váha v čiernom plastovom obale s nápisom Digital Pocket Scale, Digitálna váha striebornej farby, Digitálna váha striebornej farby, Plastové uzatváracie vrecká, 3ks plastových vreciek uzatvárateľné a 3ksplastové nádoby, 2 striekačky s neznámou kryštalickou látkou, 2 plastové striekačky, Plastové vrecká s poskladaným alobalom, 2 ks papierikov s nápisom LSD, Mobilný telefón zn. Shaomi RedMi Note Rt 11 v čiernom ochrannom puzdre
Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:
S. je slobodný, otec maloletého dieťaťa. V minulosti bol 1-krát súdne trestaný za prečin krádeže. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, odsúdenia je zahladené .
V minulosti bol taktiež 7-krát priestupkovo postihovaný za porušenie právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa 24.01.2020, 19.01.2021, 20.12.2022), a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (dňa 27.05.2022) a proti majetku - drobné krádeže (dňa 26.01.2019 a 27.10.2022) a bol za ne sankcionovaný blokovými pokutami, resp. pokutou a v prípade priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky aj zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S
poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. súd bol povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. pre stíhaný trestný čin prevyšovala 5 rokov.
Vzhľadom k úprimnému priznaniu sa obžalovaného k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od prvopočiatku jeho trestného stíhania, ako aj s poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v prípade obžalovaného (viď nižšie) a tiež k jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 týkajúceho sa zjednotenia v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri dohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Tr. zák. a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone
by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Za takéto okolnosti prípadu súd považoval: · postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, · podľa názoru súdu úprimné oľutovanie spáchania skutku obžalovaným, · trestná minulosť odsúdeného, kedy v jeho prípade bol v minulosti 1 x súdne trestaný, odsúdenie je zahladené a nebol mu doteraz uložený nepodmienečný trest odňatia slobody · osobné a rodinné pomery odsúdeného .
Súd preto v prípade obžalovaného po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval) a žiadnu priťažujúcu okolnosť, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej uloženie mu hrozilo (teda 10 rokov), dospel k záveru, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, teda trest mimoriadne znížený o 1/3 pod dolnú hranicu trest nej sadzby (120 mesiacov - 40 mesiacov = 80 mesiacov).
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráže zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
V zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podmienky pre zaradenie odsúdeného do ústavu s miernejším stupňom stráženia súd nezistil a obžalovaný súdu žiadne dôvody neuviedol. Práve naopak súd má za to, že zaradenie obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, teda v zmysle zákonnej úpravy, je dôvodné aj s ohľadom na zistené negatívne poznatky o správaní obžalovaného počas výkonu väzby (bol mu uložený disciplinárny trest) a tiež s ohľadom na to, že mu bol uložený trest za spáchania obzvlášť závažného zločinu, teda za najzávažnejšiu trestnú činnosť. Súčasné zaradenie nevylučuje, aby obžalovaný nepožiadal po výkone zákonom stanovenej dĺžky trestu o preradenie do nižšieho stupňa stráženia, za predpokladu splnenia zákonných podmienok .
Z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania bolo v prípade obžalovaného potrebné uložiť aj trest prepadnutia vecí, ktoré použil na spáchanie trestného činu ktoré veci buď vydal alebo mu boli odňaté pri domovej/osobnej prehliadke, keďže išlo o veci, na ktorých podľa výsledkov znaleckého dokazovania bola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok, resp. vecí určených na manipuláciu s týmito látkami a išlo tiež o veci, ktorých vlastníkom bol obžalovaný. Súd tiež rozhodol o prepadnutí peňažných prostriedkov zaistených obžalovanému pri osobnej prehliadke. Hoci obžalovaný uvádzal, že ide o prostriedky, ktoré pochádzajú z legálnych zdrojov (sčasti úspory a podpora v nezamestnanosti a sčasti poskytnuté jeho matkou) súd týmto dôvodom neuveril. Obžalovaný páchal drogovú trestnú činnosť takmer rok a dopúšťal sa jej z dôvodu, aby získal omamné a psychotropné látky pre vlastnú potrebu ale aj z dôvodu získania finančných prostriedkov z ich predaja. Pri jeho osobnej prehliadke v deň zadržania boli zaistené drogy v množstve, ktoré obžalovaný nemal len pre vlastnú potrebu ale aj na ďalší predaj. Okrem toho obžalovaný naposledy pracoval v októbri 2022, následne poberal v tom čase už niekoľko mesiacov podporu v nezamestnanosti, pričom sa dopúšťal aj priestupkov proti majetku. Teda skutočnosť, že by v čase zadržania disponoval úsporami je iluzórna. Predaj drog sa v danom čase stal zdrojom jeho príjmov. Navyše časť získaných zdrojov musel použiť aj na zadováženie drog pre vlastnú potrebu. Súd preto rozhodol aj o prepadnutí týchto finančných prostriedkov, nakoľko má za to, že sú výnosom z drogovej trestnej činnosti obžalovaného a teda nemajú legálny pôvod.
Uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria tiež podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov. Takéto tresty budú nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.
Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí ďalšieho trestu či ochranného opatrenia, keď prípadné uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia pribratý znalec MUDr. Uhrín nekonštatoval, vzhľadom na to, že u obžalovaného nezistil syndróm závislosti ale je prítomné škodlivé užívanie návykových látok (znalecký posudok č. 38/20223).
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní dva roky. Dĺžku ochranného dohľadu súd určil s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, najmä vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého obžalovaný páchal trestnú činnosť, na skutočnosť, že drogová činnosť sa v období pred zadržaním bola významnou náplňou času obžalovaného, a skutočnosť, že u obžalovaného je prítomné škodlivé užívanie omamných a psychotropných látok. V rámci uloženia ochranného dohľadu súd uložil obžalovanému povinnosti v súlade s § 77 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.