Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-78-2020.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/78/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 109,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 24C/31/2019-111 zo dňa 21. 02. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 427 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 OZ a § 4 ods. 2, § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 109,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z uvedenej sumy od 13. 07. 2018 do zaplatenia (I.), žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (II.). Mal za to, že medzi stranami bolo nesporné, že 29. 05. 2018 došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému vzniklo právo na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovni škodcu na základe zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V rámci tohto práva si právny predchodca žalobcu proti žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo vo výške 264,- eur, pričom žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu poskytol poistné plnenie len vo výške 154,30 eur. Ďalej mal za to, že poškodený má nárok na náhradu nájomného za predpokladu, že jeho vynaloženie si škodová udalosť vyžiadala, čo potvrdzuje jednak ustálená súdna prax, ako aj metodické usmernenie členov Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 17/2002. Dĺžku nájmu, ani výšku denného nájomného na náhradné vozidlo žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nenamietal, napriek tomu, že poistné plnenie poskytol právnemu predchodcovi žalobcu len čiastočne. Takéto čiastočné poskytnutie poistného plnenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, a to ani v priebehu konania, ani v oznámení o poistnom plnení. Preto mal za nespornú jednak potrebu uplatnenej dĺžky nájmu, jednak účelnosť výšky nájomného. Na výšku nájomného pritom nemal vplyv počet najazdených kilometrov náhradným vozidlom, preto námietku žalovaného o nezistenosti tohto počtu považoval za nedôvodnú. Nájomné za náhradné vozidlo bolo totiž dohodnuté pevnou sumou za deň trvania nájmu, preto pohľadávku právneho predchodcu proti žalovanému na úhradu nájomného za náhradné vozidlo považoval za preukázanú v celej výške uplatnenej u žalovaného. Vo vzťahu k žalovaným namietanej neplatnosti
postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na poistné plnenie žalobcovi mal za to, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla proti žalovanému pohľadávka na poskytnutie poistného plnenia
- náhradu škody pred jej postúpením žalobcovi, pretože škoda mu vznikla okamihom vzniku jeho záväzku proti žalobcovi na zaplatenie nájomného. Skutočné splnenie tohto záväzku - úhrada vystavenej faktúry nie je pre vznik pohľadávky na poistné plnenie určujúce. Právny predchodca žalobcu teda žalobcovi postúpil riadne existujúcu pohľadávku a nie je daný dôvod, aby toto postúpenie bolo neplatné ako tvrdí žalovaný. Mal teda preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol proti žalovanému nárok na náhradu nájomného za náhradné vozidlo v uplatnenej výške, ktorý uspokojil tento iba čiastočne a že zvyšok tohto nároku vo výške žalovanej sumy prešiel postúpením pohľadávky na žalobcu, preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, priznal mu podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia vychádzajúc z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. O trovách konania rozhodol vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nezákonné a navyše aj arbitrárne, z dôvodu čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie. Nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal s tým, že žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za nájom vozidla. Z uvedeného vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, pričom podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, z čoho vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom podľa ust. § 39 OZ platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky a uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, pretože z nej vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu neexistujúcej pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Ďalej mal za to, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR 3Cdo 145/2017), pretože povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania v ust. § 11 ods. 8 z. č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ citovaného zákona, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, majúc jeho rozhodnutie za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené, keďže súd mal jeho aktívnu vecnú legitimáciu preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Je nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, je zrejmé aj z toho, že čiastočné plnenie poukázal na jeho účet ako postupníka. Uvedené potvrdzuje oznámenie o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojím konaním sám potvrdil jeho aktívnu vecnú legitimáciu v rámci likvidácie poistnej udalosti, pretože nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení
pohľadávky a nároku poškodeného na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla, ktoré sú považované za skutočnú škodu, teda nemajetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený má podľa zákona č. 381/2001 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu. Dlžníkom je práve žalovaný a nie poškodený. Nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Ide o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému započítaniu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Za nepodložené a účelové považoval tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zmluva tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Žalobca tak na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Vo vzťahu k úrokom z omeškania poukázal na to, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná a poukázal na jeho opačné stanoviská, pričom zjednocujúce stanovisko doposiaľ prijaté nebolo. Nestotožnil sa s názorom, že oznámením o odmietnutí poistného plnenia si poisťovateľ splnil podmienku podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá ho podľa ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona v celosti zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úroku z omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 OZ a otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 OZ, pričom ust. § 11 ods. 8 cit. zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosť platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ. Poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu, keďže nebolo preukázané zaplatenie vystavenej faktúry, pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného) a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Vychádzajúc z uvedeného postupca
- poškodený na základe zmluvy so žalobcom ako postupníkom na neho platne v súlade s ust. § 524 OZ previedol jeho nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, čím bola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného je daná, nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodenému bola spôsobená škoda na motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, ktorú skutočnosť žalovaný ani nenamietal. Nedôvodnosť odvolacej námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyplýva aj zo samotného správania a konania žalovaného, ktorý ním akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže mu uhradil časť požadovaného poistného plnenia spočívajúceho v náhrade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré po dobu opravy poistnou udalosťou poškodeného vozidla slúžilo poškodenému, ku ktorému užívaniu došlo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
8. Ďalej na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke žalovaného krajský súd dopĺňa, že v zmysle ust. § 11 ods. 6 z. č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho zodpovednosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah poistnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
9. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie, ktoré vykonal v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 citovaného zákona ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že oznámením o odmietnutí poistného plnenia splnil podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona, ktorého v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úroku z omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 OZ. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 cit. zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ. V prípade prijatého výkladu žalovaného by nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Takýto výklad by nezodpovedal zmyslu a účelu vyššie citovaných zákonných ustanovení,
pretože zmyslom povinného zmluvného poistenie je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru krajského súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 z 22. 11. 2018, krajský súd uvádza, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná (viď 5Obo 19/2009 z 25. 03. 2009), pričom odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko.
10. Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k žalovaným namietanej arbitrárnosti rozhodnutia krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto časť rozhodnutia kladené. Na základe uvedeného námietka žalovaného ohľadom nesprávneho, nezákonného, nedostatočne odôvodneného, arbitrárneho rozhodnutia nie je dôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dvojinštančnosti v súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
11. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcov, či už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania taktiež v plnom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).