Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/103/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Festin, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 824 60 Bratislava, IČO: 35 700 165, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 859 044, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - upovedomenia o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti č. zo dňa 23.05.2017, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 09.11.2016 bola Slovenskej komore exekútorov (ďalej aj ako „komora") doručená sťažnosť žalobcu zaevidovaná pod č. 671-11798/16, na postup súdnej exekútorky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 564/2015. Listom zo dňa 09.01.2017 komora žalobcu upovedomila o spôsobe vybavenia sťažnosti, pričom vyhodnotila sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú a konštatovala, že súdna exekútorka v exekučnom konaní, sp. zn. EX 564/15 postupovala v súlade s ustanoveniami o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Dňa 03.03.2017 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie žalobcu, v ktorom žiadal o prešetrenie postupu komory pri vybavovaní jeho sťažnosti. Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo Upovedomenie o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti, č. zo dňa 23.05.2017, ktorým vyhodnotilo sťažnosť žalobcu na postup súdnej exekútorky za čiastočne opodstatnenú (odlišne od záveru vybavenia sťažnosti komorou) avšak dospelo k záveru, že konanie súdnej exekútorky spočívajúce v porušení ust. Exekučného poriadku a Kancelárskeho poriadku vzhľadom na spôsob konania, spôsobený následok a okolnosti veci, nespĺňa znaky disciplinárneho previnenia exekútora. Zároveň bola súdna exekútorka na zistené pochybenia písomne upozornená.

II. Žaloba

2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.07.2017 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti upovedomenia o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti č. (správne ) zo dňa 23.05.2017 (ďalej aj ako „upovedomenie"), ktorým žalovaný prešetril vybavenie sťažnosti žalobcu č. 671-11798/16 Slovenskou komorou exekútorov na postup súdnej exekútorky M.. O. C. (ďalej aj ako „súdna exekútorka"), so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach pri výkone exekúcie, sp. zn. EX 564/2015. Žalobca podanou žalobou navrhuje správnemu súdu, aby upovedomenie o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti č. (správne ) zo dňa 23.05.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V bode II. správnej žaloby žalobca poukázal na jednotlivé ustanovenia Správny

súdny poriadok (ďalej ako „SSP") a uviedol, že správnou žalobou „...napáda správny akt „Upovedomenie o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti" zo dňa 23.05.2017, č. k. , ktoré mu bolo oznámené, resp. doručené dňa 23.05.2017 a to v celom rozsahu. Napadnutým správnym aktom bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca má za to, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie nakoľko vykonal nesprávne právne posúdenie veci, vyplývajúce z týchto častí predmetného napadnutého správneho aktu - Upovedomenia o výsledku prešetrenia vybavenia Sťažnosti: II. Konanie exekútora, ktoré je v rozpore s ust. § 56 ods. 6 Exekučného poriadku, a V. Konanie exekútora, ktoré bolo v rozpore s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorého dôsledkom je, že žalovaný nevyhodnotil žalobcovu sťažnosť za opodstatnenú aj pri porušení ďalších ustanovení zákona pri vykonávaní Exekúcie súdnou exekútorkou.". 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 16.03.2018 žiadal konanie podľa ust. zastaviť. Uviedol, že v danom prípade nie je s poukazom na znenie daná právomoc správneho súdu na preskúmanie zákonnosti upovedomenia žalovaného o výsledku prešetrenia vybavenia sťažnosti, nakoľko nespĺňa definíciu rozhodnutia podľa , a teda jeho prieskum nepatrí do právomoci správnych súdov, a zároveň vydaním upovedomenia nedošlo k žiadnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Zároveň uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaný postupoval pri vybavovaní sťažnosti v rozpore so zákonom, resp. že by jeho závery neboli správne a dostatočne odôvodnené. Žalovaný považuje podanie správnej žaloby a námietky v nej uvedené za účelové, neodôvodnené a nepreukázané, ktorými žalobca vyjadruje len svoju subjektívnu nespokojnosť s výsledkom prešetrenia vybavenia sťažnosti žalovaným, čo však v zmysle platných právnych predpisov nie je dôvodom na podanie všeobecnej správnej žaloby. Ak mal žalobca za to, že postupom súdnej exekútorky mu bola spôsobená škoda, resp. bol ukrátený na svojich právach, má možnosť domáhať sa jej náhrady podľa Exekučného poriadku. Úkonom smerujúcim k náprave však nemôže byť podanie všeobecnej správnej žaloby, a to s prihliadnutím na osobitosti a charakter správneho konania. III. Relevantné právne predpisy 4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 7. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 10. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. IV. Posúdenie veci správnym súdom 11. Správny súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 12. Z dikcie ustanovenia vyplýva, že aktívna vecná legitimácia žalobcu (oprávnenie podať správnu žalobu) je podmienená kumulatívnym splnením dvoch zákonom ustanovených podmienok, a to (i) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a (ii) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Ustanovenie síce nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. Právomocou správnych súdov

je prejednávať spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Pri realizácii verejnej (administratívnej) správy správny orgán sleduje určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. štátnomocensky realizuje právny predpis. Musí ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. V tomto kontexte orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. 13. Pod subjektívnym právom je nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú jej zmenu. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej vecnej legitimácie bolo možné podradiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba v rámci správneho súdnictva podá žalobu vo verejnom záujme, resp. poukazujúc na porušenie práv iných ako svojich vlastných. 14. Podľa názoru správneho súdu žalobca nespĺňa ani jednu z kumulatívnych podmienok aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby, pretože nebol účastníkom disciplinárneho konania a domáha sa ochrany práv tretích subjektov (súdnej exekútorky), žalobca vyjadruje len svoju subjektívnu nespokojnosť s výsledkom prešetrenia vybavenia svojej sťažnosti žalovaným, čo však v zmysle platných právnych predpisov nie je dôvodom na podanie všeobecnej správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa . 15. Zo žiadneho zákonného ustanovenia zároveň nevyplýva ani, že by žalobca bol subjektom oprávneným na podanie žaloby podľa . 16. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 17. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa a . Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri odmietnutí žaloby je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil odmietnutie žaloby. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bola žaloba odmietnutá. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je odmietnutie žaloby (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.10.2010, sp. zn. zo dňa 16.3.2011). 18. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby (pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) a z uvedeného dôvodu by bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Správny súd však nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy, ktorý si ich navyše ani neuplatnil. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa , a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade trov konania podľa . 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle . zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.