Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, SKP úpadcu BIOVEX, s.r.o., v konkurze, Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904, právne zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: SCHOTT, s.r.o., Orechová 6, 085 01 Bardejov - Bardejovská Nová Ves, IČO: 36 449 598, právne zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42246237, o zaplatenie 6.212,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -337 zo dňa 26.11.2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.212,- eur spolu so skapitalizovanými úrokmi z omeškania v celkovej sume 6,21 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. I. Konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere úspechu v konaní, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“ 2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.4.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.212,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % zo sumy 6.212,- eur, čo predstavuje sumu 6,21 eur, a náhrady trov konania.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 24.9.2014 Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zrealizovať stavebné a všetky na nich nadväzujúce a s nimi súvisiace práce investičnej výstavby „Rekonštrukcia a výstavba chodníkov pre peších v obci Malcov“, a objednávateľ sa zaviazal za predmetné práce zaplatiť. Žalovaný sa zaviazal za predmetné dielo zaplatiť dohodnutú cenu, a to na základe čiastkovej fakturácie žalobcom. Žalobca vystavil dňa 9.12.2014 faktúru č. 2014594 vo výške 29.817,85 eur splatnú dňa 19.12.2014, pričom žalovaný túto uhradil len čiastočne, a to dňa 18.12.2014 v sume 4.969,64 eur a dňa 18.12.2014 v sume 18.636,21 eur. Nezaplatená tak ostala pohľadávka v sume 6.212,- eur. Ďalej uviedol, že predmetná faktúra bola vystavená iba na práce, ktoré skutočne vykonal, a ide o čiastkovú faktúru, nie faktúru konečnú. Dielo bolo riadne odovzdané a prevzaté samotným investorom (Obcou Malcov), čo preukazuje

to, že zo strany investora už bola v prospech žalovaného uhradená celková cena diela. Úroky z omeškania boli dohodnuté v článku VIII., odsek 8.2 zmluvy, vo výške 0,1 % z celkovej dlžnej sumy. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.06.2015 uviedol, že žaloba je neopodstatnená, nakoľko žalobca bol viackrát upozornený a vyzývaný na dokončenie diela a je vo výraznom omeškaní s ukončením diela, ktoré malo byť ukončené dňa 31.10.2014. Zároveň si uplatnil protižalobou nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.094,56 eur. 5. Okresný súd Bardejov vydal dňa 22.06.2017 rozsudok č. k. -183, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.212,- eur spolu so skapitalizovanými úrokmi z omeškania v celkovej sume 6,21 eur, vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.094,56 eur zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -243 zo dňa 27.02.2018 tak, že zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Žalovaný v priebehu konania vzal späť svoj nárok voči žalobcovi, ktorý prevyšoval nárok žalobcu voči nemu, a vzhľadom na toto späťvzatie súd v tomto konaní posudzoval jeho nárok ako kompenzačnú námietku voči žalobe do výšky žalobného nároku. V priebehu konania súd tento nárok žalovaného posúdil ako nedôvodný, a teda aj napriek tomu, že táto kompenzačná námietka bola vznesená pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda v prípade dôvodnosti by bola vznesená včas. Pre jej nedôvodnosť nebolo možné započítať akúkoľvek výšku nároku žalovaného voči žalobe. Keďže súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a kompenzačná námietka bola nedôvodná, nerozhodoval vo veci samostatným výrokom, pretože sa nejednalo o vzájomný návrh, ktorý navyše bol ako prevyšujúci žalobný návrh vzatý späť. 7. Žalobca na pojednávaní dňa 28.10.2019 súhlasil so späťvzatím vzájomného návrhu žalovaného. 8. Vec právne posúdil podľa ustanovení , a , , , . 9. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ mal zhotoviť pre obec Malcov dielo pozostávajúce z rekonštrukcie chodníkov v tejto obci. Žalovaný následne uzavrel Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX dňa 24.09.2014 ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom, prostredníctvom ktorého mala byť predmetná rekonštrukcia chodníkov uskutočnená. Cena diela bola dohodnutá formou rozpočtu v celkovej výške 82.490,- eur bez DPH a 98.988,- eur s DPH. Žalobca za uskutočnenie diela vyúčtoval žalovanému jeho cenu dvomi faktúrami, a to faktúrou č. FV2014594 zo dňa 07.12.2014 práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty vo výške 24.848,21 eur bez DPH, t.j. 29.817,85 eur s DPH, a faktúrou č. FV2014550 zo dňa 25.11.2014 práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty I-77 vo výške 31.205,45 Eur bez DPH, t.j. 37.446,54 eur s DPH, ako aj práce na vetve D chodníku pre peších vedľa miestnej komunikácie vo výške 23.643,88 eur bez DPH, t.j. 28.372,66 eur s DPH, všetko spolu 65.819,20 eur s DPH. Faktúra č. FV2014550 bola žalobcovi v celom rozsahu uhradená. Faktúra č. 2014594 bola žalobcovi uhradená len v časti a zostala neuhradená časť vo výške 6.212,- eur. 10. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že táto suma nebola uhradená z dôvodu toho, že žalovaný nedokončil dielo. Žalobca naopak tvrdil, že faktúrou č. FV2014594 boli vyúčtované len skutočne vykonané práce. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo nevyhnutné zistiť rozsah vykonaných prác. Predmetom nároku žalobcu v zmysle faktúry č. FV2014594 bolo zaplatenie ceny za uskutočnené práce na vetve A chodníka. Svedok Q. A., vtedajší starosta obce Malcov, potvrdil, že vetva A chodníka bola dokončená v celom rozsahu, a následne sa asfaltovala iba vetva D chodníka. Rovnako tak svedok V. F., stavbyvedúci u žalovaného, potvrdil, že následne sa dokončovali povrchové úpravy v obci Malcov iba na vetve D v dĺžke 277,5 m2. Vzhľadom k tomu, že faktúrou č. FV2014594 boli fakturované práce na vetve A chodníka, súd mal za to, že tieto práce boli zo strany žalobcu zrealizované v celom rozsahu, pretože vetva A bola dokončená. Navyše z pripojeného rozpočtu k tejto faktúre vyplýva, že sporné položky týkajúce sa asfaltovania, ohľadom uskutočnenia ktorých sa strany sporili počas celého konania, a to položka č. 13 - upravenie krytu vozovky po prekopoch a položka č. 14 - postrek penetračný, sú v tomto uvedené v množstve 0 m2 a v cene 0,- Eur, čiže fakturované predmetnou faktúrou ani neboli. Položka - betón asfaltovaný v priloženom súpise ani uvedená nie je. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok J.. M. F., že predmetom fakturácie neboli asfalty s tým, že išlo o vetvu A chodníka. 11. V zmysle uvedeného tak súd mal za preukázané, že žalobca vo faktúre č. FV2014594 vyúčtoval žalovanému cenu diela, ktoré skutočne i vykonal. V tejto súvislosti je bezpredmetné poukazovanie žalovaným na tú skutočnosť, že vykonanie asfaltových prác, ktoré bolo potrebné ešte uskutočniť, by prevyšovalo celkovú cenu diela podľa rozpočtu, keďže v zmysle článku 4.4 by žalobca nebol oprávnený účtovať zvýšené náklady nad rámec dohodnutej ceny diela.

12. Poukázal na ustanovenia , a , na článok 8 bod 8.1 Zmluvy o dielo č. 528/2014, na článok 8 bod 8.2 Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX, a konštatoval, že žalovaný si pôvodne vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 01.11.2014 do 22.05.2015 vo výške 0,1 % za každý deň omeškania v celkovej výške 20.094,56 eur. Z tohto nároku bol vyrubovaný aj súdny poplatok, a keďže tento nárok prevyšoval nárok žalobcu - úpadcu, súd ho posudzoval ako vzájomný návrh. V priebehu konania vzal žalovaný do výšky nároku žalobcu svoj návrh späť a súd konanie o vzájomnom návrhu zastavil vďaka súhlasu správcu konkurznej podstaty, ktorý nastúpil namiesto úpadcu, a súd námietky žalovaného v tejto súvislosti posudzoval ako kompenzačnú námietku do výšky žalobného nároku. Tieto kompenzačné námietky sa však ukázali ako nedôvodné a akékoľvek započítanie nároku žalovaného na žalobný návrh nebolo možné. Súd tento vzájomný návrh žalovaného posúdil ako nedôvodný. Zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá pre prípad omeškania žalobcu s odovzdaním diela. V článku III. bod 3.1 zmluvy o dielo bol žalovaný ako objednávateľ povinný odovzdať zhotoviteľovi stavenisko bezodkladne po nadobudnutí účinnosti zmluvy a zhotoviteľ sa zaviazal dielo odovzdať do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska, najneskôr do 31.10.2014. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovanému bolo odovzdané stavenisko obcou Malcov až dňa 18.11.2014, a až od tohto dátumu mohol žalobca začať s uskutočňovaním prác. Preto sa dňa 01.11.2014 nemohol dostať do omeškania s odovzdaním predmetu diela. Žalobca nemohol začať uskutočňovať práce, a tak naplniť termín odovzdania diela 31.10.2014 v dôsledku nesplnenia povinnosti práve žalovaného odovzdať mu stavenisko bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Žalobca dielo mohol začať uskutočňovať od 18.11.2014 a od tohto dátumu mu plynula lehota 24 dní na uskutočnenie diela. Pokiaľ ide o ďalší argument žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, súd k tomu uvádza, že pokiaľ by tomu tak bolo, nemohlo následne dôjsť zo strany žalovaného k odovzdaniu predmetného diela obci Malcov. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác podpísanom za objednávateľa obcou Malcov a za zhotoviteľa žalovaným jednoznačne vyplýva, že zrealizované práce po ich kontrole a preskúšaní plnia svoju funkciu a objednávateľ práce preberá v celom rozsahu s tým, že ako nedorobky sú uvedené nezrealizované asfaltové práce pre nepriaznivé počasie a mínusové teploty s termínom odstránenia hneď, ako bude vhodné počasie na tieto práce, a to s termínom ukončenia preberacieho konania zrealizovaných prác do 11.12.2014. Na základe uvedeného tak došlo k odovzdaniu diela v lehote 24 dní od odovzdania staveniska s tým, že na diele sú vady v podobe nedorobkov, ktoré je treba odstrániť. Preto neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu. 13. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove sa tunajší súd zaoberal nárokom uplatneným žalobou žalobcom, ako aj nárokom uplatneným žalovaným. Podľa názoru súdu, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 01.11.2014 do 22.05.2015 vo výške 0,1 % za každý deň omeškania vo výške 20.094,56 Eur bolo nevyhnutné posudzovať ako vzájomný návrh žalovaného, nie ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, nakoľko prevyšuje nárok žalobcu. Súd vyhodnotil to, že žalovaný v priebehu konania upravil svoj procesný návrh ako kompenzačnú námietku do výšky nároku uplatňovaného žalobcom voči nemu, podľa obsahu ako späťvzatie vzájomného návrhu. Žalobca s predmetným späťvzatím vyjadril súhlas. Súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalovaného v zmysle , 145, 146 rozhodol o zastavení konania o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.094,56 eur. 14. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu považoval za dôvodný, a preto žalobe žalobcu vyhovel. 15. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením . 16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia a . Namietal, že vo vzťahu k nároku žalobcu súd pri opätovnom posudzovaní veci nevzal v úvahu hmotnoprávny základ tak, ako je daný zákonom, a opätovne sa nezaoberal najpodstatnejšou právnou námietkou vo vzťahu k danosti nároku žalobcu na zaplatenie časti ceny diela. Za meritórnu otázku pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej ceny diela vo výške 6.212,- eur považuje posúdenie splnenia zmluvných podmienok pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vec posúdil s odkazom na ustanovenie , , , , , avšak nezaoberal sa zmluvnými dojednaniami účastníkov napriek tomu, že žalovaný jednak počas predžalobnej komunikácie, ale taktiež v konaní pred súdom namietal nesplnenie zmluvných povinností pre vznik nároku žalobcu v danej veci. Zdôraznil, že odovzdanie diela žalovaným vo vzťahu k investorovi nemôže automaticky znamenať splnenie zmluvných povinností dohodnutých medzi účastníkmi konania pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie . Žalobca nesplnil svoje povinnosti spočívajúce v odovzdaní diela, a preto mu nárok ako taký nevznikol. Žalovaný po odpadnutí

objektívnej prekážky požadoval splnenie zmluvných povinností zo strany žalobcu ako zhotoviteľa, tieto podmieňoval uhradením nedoplatku, čo nemá oporu ani v zmluve ani v zákone, čo napokon aj súd pri opätovnom rozhodovaní uznal. Žalobca bol písomne upozornený na všetky nedostatky, ktoré bránia v uplatnení jeho nároku. Ak by sa súd dôsledne zaoberal súdnymi dojednaniami, dospel by k záveru o nesplnení povinnosti žalobcu zakladajúcich vznik nároku na zaplatenie ceny diela, teda vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný po celý čas opakovane argumentoval nedokončením diela (časti asfaltov), ktoré bolo dôvodom pre neuhradenie časti faktúry v žalovanej sume, a opakovanými žiadosťami o dokončenie diela podľa dohodnutej zmluvy. Súd sa nezaoberal odstúpením žalobcu od zmluvy zo dňa 4.6.2015, ku ktorému došlo napriek požiadavkám žalovaného, ktorý trval na dokončení diela v celom zazmluvnenom rozsahu. Nakoľko samotná zmluva neobsahuje iné dojednania platí pre odstúpenie zhotoviteľa ustanovenie , ktoré v poslednej vete ustanovuje, že od ceny diela sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. Rozhodujúcim je teda ušetrená časť, a nie fakturovaná cena diela. Nie je pritom rozhodujúce, za akú cenu tieto práce a dodávky vykonal, a rozhodujúcim je to, čo žalobca ušetril. Žalobca pritom fakturoval súhrne viac, ako bola cena dohodnutá podľa rozpočtu s prihliadnutím na zákonné dôsledky odstúpenia od zmluvy žalobcom, a nezohľadnil to, čo ušetril nevykonaním diela. V prípade, že by nastal kladný výsledok v prospech žalobcom uplatneného nároku, proti tomuto nároku si žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorý je podľa názoru žalovaného dôvodný, a v časti, v ktorej sa prekrývajú, je tento nárok uspokojený. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež vec neposudzoval s prihliadnutím na ustanovenie , čo zakladá nesprávnosť napadnutého rozsudku. Rozsudok trpí vadami, ktoré zakladajú dôvod pre jeho zrušenie. Čo sa týka vzájomného návrhu, odvolací súd dal v zrušujúcom uznesení jasné pokyny pre súd prvého stupňa, ktorý pri posudzovaní pochybil. Súd prvej inštancie sa zbavil, či úplne vyhol rozhodovaniu o merite (t.j. zmluvnej pokute) kompenzačnej námietky, keďže zúženie rozsahu vzájomného nároku žalovaného využil procesne tak, že celý tento nárok v rozpore s obsahom prejavu vôle žalovaného posúdil tak, že ide o späťvzatie v celom rozsahu, čo nemožno vyvodiť žiadnym výkladom. Ďalej namietal súdom ustálenú skutočnosť neskoršieho odovzdania staveniska, nakoľko z dôkazov predložených samotným žalobcom na výzvu súdu v podobe zápisov do stavebného denníka nepochybne vyplýva, že dielo bolo realizované už pred súdom ustáleným dátumom protokolárneho odovzdania staveniska. K odovzdaniu staveniska došlo skôr, nakoľko zo stavebného denníka vyplýva, že subdodávateľovi F. J. bolo stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014, a firme B. Q., B..T..Y.., dňa 6.11.2014, pričom k ukončeniu stavebných prác došlo až dňom 15.12.2014, čo taktiež nekorešponduje s oficiálnym odovzdaním diela podľa protokolu. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal a na ňu neprihliadol. Opätovne len prevzal pôvodné dôvody a tieto dôkazy úplne opomenul, čo zakladá vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku podľa ustanovenia , resp. c/ . Žalobca nevykonal žiadne opatrenia ani nepreukázal omeškanie žalovaného s odovzdaním staveniska, preto sa dostal počnúc dňom 1.11.2014 do omeškania s vykonaním a odovzdaním diela. Je pritom bez právneho významu, či investor zaplatil dielo v celom rozsahu alebo nie, resp. kedy, nakoľko povinnosť realizovať dielo v dohodnutom čase, ako aj asfalty, je jednoznačná. Žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy až v júni 2015, čo však nemá vplyv na dovtedy vyfakturovanú zmluvnú pokutu minimálne od odpadnutia prekážky na realizáciu asfaltov, teda na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovaný nakoniec sám zabezpečil realizáciu diela v časti asfalty. Ak by aj súd vychádzal z odovzdania diela dňom 23.10.2014, počiatok omeškania žalobcu by nastal najneskôr dňom 17.11.2014, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí 24-dňovej lehoty na zhotovenie diela. Dôkazná povinnosť preukazujúca zodpovednosť žalovaného za prípadné oneskorené odovzdanie diela zaťažovala žalobcu, ktorý v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, vyhovel zrejmému návrhu žalovaného, a priznal žalovanému náhradu trov konania. 17. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v rozsudku podrobne vysporiadal s nesplnením predpokladov pre vznik nároku žalovaného v bode 39 odôvodnenia, a že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, teda zmluvy o dielo nevznikol. Poukázal na to, že žalovaný sám v konaní opakovane označil ním uplatňovaný nárok za kompenzačnú námietku a súd prvej inštancie v zmysle svojho právneho posúdenia prezentovaného na pojednávaní dňa 28.10.2019 správne a odôvodnene vyhodnotil takýto procesný postup žalovaného ako späťvzatie vzájomnej žaloby žalovaného, a v súlade s ustanovením vyzval žalobcu na súhlas so späťvzatím žaloby. Právny zástupca žalovaného sa pojednávania dňa 28.10.2019 zúčastnil, voči právnemu posúdeniu späťvzatia vzájomnej žaloby zo strany žalovaného nenamietal, nenavrhoval nové dôkazy alebo skutkové tvrdenia, pričom v záverečnej veci prednesenej na tomto pojednávaní opätovne označil ním uplatnený nárok za zmluvnú pokutu ako

kompenzačnú námietku. Výrokom II. rozsudku sa okresný súd správne so späťvzatím vzájomnej žaloby žalovaného vysporiadal a v tejto časti konanie zastavil. Súd sa riadne vysporiadal aj s posúdením samotnej kompenzačnej námietky najmä v bode 39 rozsudku. Súd vykonal všetky stranami navrhované dôkazy pre dané posúdenie nároku žalovaného v rozsahu uplatnenej kompenzačnej námietky. Žalovaný však neuniesol preukázanie nároku na zmluvnú pokutu a súčasne účinne nerozporoval tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom. Ak žalovaný v odvolaní opakovane namieta správnosť posúdenia odovzdania diela riadne a včas, žalobca poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania nenavrhol žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil skutočnosti preukázané žalobcom alebo dokonca svedkom, ktorý včasné a riadne odovzdanie diela potvrdil vo svojej výpovedi zo dňa 4.4.2019. 18. Žalovaný predložil vyjadrenie v odvolacom konaní a uviedol, že vzhľadom na odôvodnenie odvolacieho súdu má jasne za to, že súd prvého stupňa bol povinný opätovne vyhodnotiť dôvodnosť žalobou uplatneného nároku na prvom mieste, čo žalobca účelovo vykladá v rozpore s predmetným rozhodnutím, s čím sa v priebehu konania nesprávne stotožnil aj prvostupňový súd. V konaní bol dostatočne aktívny a už pred prvotným rozhodnutím potvrdzuje nárok žalobcu, čo potvrdzoval vo všetkých podaniach, pojednávaniach i v prvotnom odvolaní. Nebol povinný osobitným podaním opätovne poprieť nárok žalobcu po zrušení rozsudku, nakoľko účinky dovtedy vykonaných dôkazov žalovaného zostali zachované. Z hľadiska nároku žalovaného na zmluvnú pokutu má za to, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť pokynu odvolacieho súdu a nárok posudzoval v rozpore s priamym zadaním, a preto neustálil počiatok omeškania, ako mu bolo uložené vôbec. Navrhol, aby odvolací súd, pokiaľ by žalovaný v konaní neuspel, prihliadol na všetky okolnosti veci a zmenil aj rozsudok aspoň v časti náhrady trov konania, nakoľko by bolo vrcholne nespravodlivé, aby mal znášať trovy konania žalobcu za situácie, keď ten vyše 6 mesiacov meškal s odovzdaním diela, ktoré nakoniec vykonal žalovaný. Žalovaný v konaní konal aktívne, od počiatku popieral nárok, poskytol všetky dôkazy, a preto má za to, že žalobca by bol priznaním toho, čo nepochybne ušetril znevýhodnený, vo viacerých rovinách šiel v rozpore s požiadavkou spravodlivosti súdnych rozhodnutí. 19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť. 20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 25.10.2018 sp. zn. , odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaný v priebehu konania vzal späť svoj návrh voči žalobcovi, ktorý prevyšoval nárok žalobcu voči nemu, a vzhľadom na toto späťvzatie súd v tomto konaní posudzoval jeho nárok ako kompenzačnú námietku

voči žalobe do výšky žalobného nároku. Správne konštatoval, že pre jej nedôvodnosť nebolo možné započítať akúkoľvek výšku nároku žalovaného voči žalobe. 25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ). 26. Odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným správnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. 27. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec správne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( - 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola odvolacia námietka žalovaného nedôvodná. 28. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre strany správne fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. 29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa a potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , , tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).