Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/151/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Mostová 6, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 265, so sídlom kancelárie príslušnej pre Prešovský kraj Slánska 20/A, 080 06 Prešov, zn. správcu S1436, správcu konkurznej podstaty úpadcu BIOVEX, s.r.o. v konkurze, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904, zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: SCHOTT, s.r.o., so sídlom Orechová 6, 085 01 Bardejov - Bardejovská Nová Ves, IČO: 36 449 598, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 53 156 871, o zaplatenie 6.212,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 20.094,56 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -337 zo dňa 26. novembra 2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. -488 zo dňa 11. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. -337 zo dňa 26. novembra 2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. -488 zo dňa 11. augusta 2023, vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.391,35 eur s úrokmi z omeškania 3,39 eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. -337 zo dňa 26. novembra 2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. -488 zo dňa 11. augusta 2023 vo výroku II.

III. M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. -337 zo dňa 26. novembra 2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. -488 zo dňa 11. augusta 2023 vo výroku III. tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 9,30 %.

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 9,30 %.

V. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.212,- eur s kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 6,21 eur (výrok I.), konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.212,- eur s kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 6,21 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania a o vzájomnej žalobe, ktorou žalovaný navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 20.094,56 eur a nahradiť žalovanému trovy konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 24.9.2014 Zmluvu o dielo č. 528/2014 (ďalej aj „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného stavebné a všetky na nich nadväzujúce, a s nimi súvisiace práce investičnej výstavby „Rekonštrukcia a výstavba chodníkov pre peších v obci Malcov“ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela, a to na základe čiastkovej fakturácie žalobcom. Faktúrou č. 2014594 zo dňa 9.12.2014, splatnou dňa 19.12.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie 29.817,85 eur, z ktorej sumy žalovaný žalobcovi zaplatil 23.605,85 eur, teda nezaplatená časť ceny diela je 6.212,- eur. Žalobca tvrdil, že predmetná faktúra bola vystavená iba za práce, ktoré skutočne vykonal a ide o čiastkovú faktúru, nie o faktúru konečnú. Dodal, že dielo bolo riadne odovzdané a prevzaté investorom (obcou Malcov), o čom svedčí to, že investor už žalovanému zaplatil celú cenu diela. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto si žalobca nárokoval s odvolaním sa na čl. VIII. ods. 8.2. zmluvy.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď tvrdil, že žalobca je v omeškaní so zhotovením diela a dielo nedokončil napriek tomu, že bol na to žalovaným opakovane vyzvaný, z ktorého dôvodu si vzájomnou žalobou nárokoval proti žalobcovi 20.094,56 eur titulom zmluvnej pokuty.

5. V ďalšom žalobca tvrdil, že fakturoval žalovanému cenu iba toho, čo bolo vykonané. Faktúra č. 2014594 nebola žalovaným reklamovaná ani vrátená a žalovaný ju sčasti zaplatil. Uviedol, že žalovaný prevzal od obce Malcov stavenisko až dňa 18.11.2014, preto zmluvný termín, v ktorom malo byť dielo dokončené (do 31.10.2014), nebolo možné dodržať. Poukazoval na zásadu poctivého obchodného styku. Dodal, že medzi žalovaným a obcou Malcov bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo č. 1/2014 ohľadne lehoty na vykonanie diela. K vzájomnej žalobe žalobca opätovne dôvodil, že stavenisko bolo odovzdané až dňa 18.11.2014, preto došlo k posunu termínu plnenia o dva mesiace neskôr. Začiatok plynutia času, od ktorého si žalovaný nárokuje zmluvnú pokutu, teda predchádza času odovzdania staveniska. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác je zrejmé, že odovzdal dielo bez vád s výnimkou realizácie asfaltov na jednej z ulíc z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok, preto sa nedostal do omeškania.

6. Žalovaný v ďalšom tvrdil, že žalobca mal dokončiť dielo do 31.10.2014, pričom žalobca nenavrhol zmenu zmluvy pokiaľ ide o čas, dokedy malo byť dielo vykonané. Dielo dokončené nebolo. Z ceny diela 98.998,- eur bola väčšia časť žalovaným zaplatená a výplatu zvyšnej časti ceny diela žalovaný zadržal z dôvodu, že žalobca nedokončil práce, na vykonanie ktorých sa v zmluve zaviazal. Poukázal, že v zápise o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 11.12.2014 je uvedené, že neboli zrealizované asfaltové práce. Tieto práce predstavovali objem 525 m2 asfaltového koberca. Podľa cenníkov, dorobenie takejto výmery predstavuje sumu 8.194,80 eur s DPH, čo pri vyparovaní nedoplatku dohodnutej ceny diela 98.988,- eur a očakávaných nákladov na dokončenie, činí rozdiel 1.368,20 eur a táto suma je reálnym nedoplatkom. Žalovaný listom zo dňa 23.12.2014 oznámil žalobcovi, že z dôvodu nedokončených prác na diele zadrží výplatu sumy 6.212,- eur. Argumentoval tiež, že zo strany žalobcu absentuje konečná faktúra, zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca bol urgovaný, aby dielo dokončil, čo ale nespravil, preto muselo byť dokončené treťou osobou. Faktúra, ktorou žalobcovi vyúčtoval zmluvnú pokutu, bola vystavená až 7 dní po tom, keď mal žalobca nastúpiť na dokončenie diela v zmysle listu zo dňa 7.5.2015. To, či žalovaný mal alebo nemal zaplatenú celú cenu diela obcou Malcov, nie je podľa žalovaného relevantné.

7. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -183 zo dňa 22.6.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.212,- eur s kapitalizovanými úrokmi z omeškania 6,21 eur (výrok I.), vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 20.094,56 eur zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. -243 zo dňa 27.2.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po vrátení veci súd prvej inštancie túto opätovne prejednal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 4.8.2018 uzavrela obec Malcov ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 1/2014, ktorou sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre obec Malcov dielo s názvom „Rekonštrukcia a výstavba chodníkov pre peších v obci Malcov.“ Žalovaný mal zhotoviť dielo do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska. Následne žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 24.9.2014 Zmluvu o dielo č. 528/2014, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela s názvom „Rekonštrukcia a výstavba chodníkov pre peších v obci Malcov.“ Čas splnenia diela bol stranami dojednaný v čl. III. zmluvy nasledovne: „Termín začatia vykonávania diela: odo dňa odovzdania a prevzatia staveniska. Objednávateľ odovzdá zhotoviteľovi stavenisko bezodkladne po nadobudnutí účinnosti zmluvy o dielo.“ Zhotoviteľ sa zaviazal dokončiť práce na diele a odovzdať ho objednávateľovi do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska, najneskôr do 31.10.2014. Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela 82.490,- eur bez DPH/98.988,- eur s DPH (čl. IV. zmluvy) čiastkovými faktúrami, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi s lehotou splatnosti do 10 dní od úhrady investorom, podmienkou fakturácie bolo predchádzajúce odsúhlasenie vykonaných prác objednávateľom (čl. V. ods. 5.4. zmluvy).

9. Zo zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 18.11.2014 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovanému bolo odovzdané obcou Malcov stavenisko s tým, že na ňom môže začať so stavebnými prácami.

10. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že faktúrou č. FV2014594 zo dňa 9.12.2014, splatnou dňa 19.12.2014, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny prác na rekonštrukcii miestnych komunikácií a chodníkov v obci Malcov na základe zmluvy podľa priložených súpisov - vetva A chodník vedľa hlavnej cesty I-77 vo výške 29.817,85 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi z fakturovanej sumy 29.817,85 eur dňa 18.12.2014 sumu 4.969,64 eur a dňa 19.12.2014 sumu 18.636,21 eur. Zvyšná nezaplatená časť ceny diela teda predstavuje 6.212,- eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Z rozpočtu k označenej faktúre zo dňa 7.12.2014 súdu prvej inštancie vyplynulo, že položka č. 13 - upravenie krytu vozovky po prekopoch pre inžinierske siete asfaltovým betónom po zhutnení bola fakturovaná v množstve 0 a cene 0 eur a rovnako tak aj položka č. 14 - postrek regeneračný z asfaltu s posypom z kameniva 0,50 kg/m2 v množstve 0 a cene 0 eur. Ide o položky pôvodného rozpočtu zo dňa 22.9.2014 pod č. 16 a 17. Položka č. 18 pôvodného rozpočtu zo dňa 22.9.2014 - betón asfaltový po zhutnení II. tr. jemnozrnný tam uvedená nie je. E-mailovou správou zaslanou dňa 18.12.2014 A. B. C. konateľovi žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že odosielateľ správy žiadal jej adresáta, aby opravil vo faktúre tri položky, a to položku č. 13 a č. 14 na množstvo nula a položku č. 26.

11. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác súdu prvej inštancie vyplynulo, že preberacie konanie bolo ukončené dňa 11.12.2014 s poznámkou, že neboli zrealizované asfaltové práce z dôvodu nepriaznivého počasia a mínusových teplôt s tým, že k odstráneniu týchto nedorobkov dôjde hneď, ako bude vhodné počasie na asfaltovanie.

12. Faktúrou č. 120045015 zo dňa 25.5.2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe čl. VIII. zmluvy za obdobie od 1.11.2014 do 22.5.2015 vo výške 0,1 % z ceny diela za každý deň omeškania.

13. Z výpovede svedka D. E., ktorý bol starostom obce Malcov v rokoch 2007 – 2014, súdu prvej inštancie vyplynulo, že obec Malcov chcela rekonštruovať chodníky a zadala podmienky verejnej súťaže, v ktorej bol úspešný žalovaný. V zmluve o dielo sa žalovaný a obec dohodli, dokedy má byť dielo dokončené. Práce boli dokončené až na asfaltovanie chodníkov. V rámci dodatku s p. F. (konateľ žalovaného – pozn. odvolacieho súdu) bolo dojednané, že asfaltovanie chodníkov sa bude realizovať až budúci rok. Odovzdanie diela bolo dohodnuté na apríl - máj 2015. S konateľom žalovaného sa obec dohodla aj na výplate ceny diela, ktorá bola žalovanému vyplatená skôr, než žalovaný dielo obci odovzdal. Asfaltovala sa iba vetva B (správne má byť vetva D), vetva A bola dokončená v celom rozsahu.

14. Svedok G. C. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že pracuje u žalovaného ako stavbyvedúci asi desiaty rok. Bol vyzvaný p. F. k tomu, aby dokončil povrchové úpravy na vetve D, kde bolo potrebné doasfaltovať miesto, ktoré bolo poškodené pri realizácii chodníka. Bolo to dňa 14.10.2015 a konkrétne bolo potrebné odstrániť kamenivo, aby sa dalo miesto zaasfaltovať a bolo potrebné urobiť aj dorezávky asfaltov, pretože od ich zasypania spoločnosťou BIOVEX, s.r.o. až po realizáciu asfaltov ubehlo 10

mesiacov. Zaasfaltovaných bolo 277,50 m2. Svedok uviedol, že ide o položky č. 16 až 18 rozpočtu. Položka č. 16 je upravenie krytu vozovky, položka č. 17 je penetračný postrek a položka č. 18 je asfaltovanie - dve vrstvy asfaltu. Položky č. 16 až 18 súvisia výlučne s asfaltovaním a zahŕňajú aj dodanie materiálu a celkové asfaltovanie. V rozpočte pod položkou č. 15 je uvedených 549 m2, oni však robili len 277 m2 a opravovali iba to, čo nebolo urobené.

15. Svedok A. H. I. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že vykonával stavebný dozor pre žalovaného. Uviedol, že poznámka v zápise o odovzdaní a prevzatí prác je pravdivá. Bol problém objednať asfalt, pretože sa blížila zima a obaľovačky už asfalt nevydávali. Svedok vypovedal, že nemohol ovplyvniť, kedy sa začne stavba, bol vyzvaný na prevzatie staveniska. Zo strany žalobcu bola položka č. 15 čiastočne vykonaná, čo znamená, že bola vysypaná, nebola ale zhutnená. Položky č. 16 až 18 neboli zrealizované vôbec z dôvodu nepriaznivého počasia. Svedok po nahliadnutí do súpisu prác k faktúre č. 2014594 zo dňa 9.12.2014 s tým, aby sa vyjadril k tomu, či sa položky uvedené v e-maili A. C. zo dňa 18.12.2014 nachádzajú v súpise prác, uviedol, že v súpise prác je len postrek regeneračný z asfaltu. Je tam uvedená ešte položka upravenie krytu vozovky po prekopoch pre inžinierske siete asfaltovým betónom, čo je položka č. 16 a v e-maili č. 13.

16. Svedok A. B. C., ktorý u žalovaného v rozhodnom období pracoval, po nahliadnutí do e-mailu zo dňa 18.12.2014 uviedol, že spoločnosť BIOVEX, s.r.o. fakturovala asfalt a on ju požiadal, aby opravila množstvá asfaltu na nulu - upravenie krytu vozovky po prekopoch a postrek asfaltový na nulu. Doplnil, že zrejme vo faktúre boli iné množstvá a on poslal žalobcovi e-mail, aby tieto dve položky opravil na nulu, pretože neboli prevedené. Uviedol, že v zápise o odovzdaní a prevzatí prác sa potvrdzujú skutočne vykonané práce, ktoré sa aj preberajú a pokiaľ niečo nie je dokončené, tak sa uvádzajú nedorobky. Bolo odsúhlasené a dohodnuté, že nedorobky sa zrealizujú v roku 2015.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §; 537 ods. 1. 1; 548 ods. 1. 2 (ďalej len „“) a tiež podľa (ďalej len „“).

18. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania vzal späť svoj návrh proti žalobcovi, ktorý prevyšoval nárok žalobcu proti žalovanému. Vzhľadom na toto späťvzatie súd prvej inštancie posudzoval nárok žalovaného proti žalobcovi ako kompenzačnú námietku do výšky žalobou uplatneného nároku, pričom vyhodnotil ho ako nedôvodný. A teda aj napriek tomu, že kompenzačná námietka bola vznesená pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a v prípade dôvodnosti by bola vznesená včas, pre jej nedôvodnosť, nebolo podľa súdu prvej inštancie možné započítať akúkoľvek výšku nároku žalovaného proti žalobcovi. Keďže súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a kompenzačnú námietku považoval za nedôvodnú, nerozhodoval vo veci samostatným výrokom, pretože sa nejednalo o vzájomný návrh, ktorý navyše bol ako prevyšujúci žalobný návrh vzatý späť.

19. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ mal vykonať pre obec Malcov dielo pozostávajúce z rekonštrukcie chodníkov v tejto obci. Žalovaný ako objednávateľ následne dňa 24.9.2014 uzavrel Zmluvu o dielo č. 528/2014 so žalobcom ako zhotoviteľom, prostredníctvom ktorého mala byť predmetná rekonštrukcia chodníkov uskutočnená. Cena diela bola dohodnutá formou rozpočtu v celkovej výške 82.490,- eur bez DPH/98.988,- eur s DPH. Žalobca cenu diela vyúčtoval žalovanému 2 faktúrami, a to (i) faktúrou č. FV2014594 zo dňa 7.12.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty vo výške 24.848,21 eur bez DPH/29.817,85 eur s DPH a (ii) faktúrou č. FV2015550 zo dňa 25.11.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty I-77 vo výške 31.205,45 eur bez DPH/37.446,54 eur s DPH a práce na vetve D chodníku pre peších vedľa miestnej komunikácie vo výške 23.643,88 eur bez DPH/28.372,66 eur s DPH, t. j. spolu 65.819,20 eur s DPH. Faktúra č. FV2015550 bola žalobcovi v celom rozsahu zaplatená. Faktúra č. FV2014594 bola žalobcovi zaplatená len sčasti, zostávajúca nezaplatená časť činí 6.212,- eur.

20. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalovaná suma nebola žalobcovi zaplatená z dôvodu, že dielo nedokončil. Žalobca naopak tvrdil, že faktúrou č. FV2014594 boli vyúčtované len skutočne vykonané práce. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo preto podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné zistiť rozsah vykonaných prác. Predmetom nároku žalobcu v zmysle faktúry č. FV2014594 bolo zaplatenie ceny za uskutočnené práce na vetve A chodníka. Súd prvej inštancie poukázal, že svedok D. E., vtedajší starosta obce Malcov potvrdil, že vetva A chodníka bola dokončená v celom rozsahu, a následne sa

asfaltovala iba vetva D chodníka. Rovnako tak svedok G. C. (stavbyvedúci žalovaného) potvrdil, že následne sa dokončovali povrchové úpravy v obci Malcov iba na vetve D v dĺžke 277,5 m2. Vzhľadom k tomu, že faktúrou č. FV2014594 boli fakturované práce na vetve A chodníka, súd prvej inštancie mal za to, že tieto práce boli zo strany žalobcu zrealizované v celom rozsahu, pretože vetva A bola dokončená. Navyše, z pripojeného rozpočtu k tejto faktúre súdu prvej inštancie vyplynulo, že sporné položky týkajúce sa asfaltovania, ohľadom uskutočnenia ktorých sa strany sporili, a to položka č. 13 - upravenie krytu vozovky po prekopoch a položka č. 14 - postrek penetračný, sú v tomto uvedené v množstve 0 m2 a v cene 0 eur, čiže fakturované spornou faktúrou ani neboli. Položka - betón asfaltovaný v priloženom súpise uvedená nie je. Súd prvej inštancie uviedol, že túto skutočnosť potvrdil aj svedok A. B. C., ktorý vypovedal, že predmetom fakturácie neboli asfalty.

21. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vo faktúre č. FV2014594 vyúčtoval žalovanému cenu diela, ktoré skutočne vykonal. V tejto súvislosti považoval za bezpredmetné poukazovanie žalovaným na to, že vykonanie asfaltových prác, ktoré bolo potrebné ešte uskutočniť, by prevyšovalo celkovú cenu diela podľa rozpočtu, pretože v zmysle čl. IV. ods. 4.4. zmluvy, žalobca nebol oprávnený účtovať zvýšené náklady nad rámec dohodnutej ceny diela.

22. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v čl. VIII. ods. 8.1. zmluvy sa strany dohodli, že zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela podľa čl. IV. tejto zmluvy, za každý aj začatý deň omeškania zhotoviteľa s odovzdaním diela podľa tejto zmluvy v dohodnutom termíne. V čl. VIII. ods. 8.2. zmluvy si strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,1 % z celkovej ceny dlžnej sumy. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 6.212,- eur, vznikol žalobcovi podľa súdu prvej inštancie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6,21 eur.

23. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si pôvodne vzájomnou žalobou uplatnil proti žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.11.2014 do 22.5.2015 vo výške 0,1 % za každý deň omeškania v celkovej sume 20.094,56 eur. Za tento nárok súd prvej inštancie vyrubil žalovanému aj súdny poplatok a nakoľko prevyšoval nárok žalobcu uplatnený žalobou, súd prvej inštancie ho posudzoval ako vzájomný návrh. V priebehu konania vzal žalovaný svoj vzájomný nárok prevyšujúci výšku žalobou uplatneného nároku späť. Preto súd prvej inštancie konanie o vzájomnom návrhu zastavil s poukazom na súhlas žalobcu s týmto späťvzatím, a vo zvyšku posudzoval nárok žalovaného proti žalobcovi ako kompenzačnú námietku do výšky žalobou uplatneného nároku. Kompenzačnú námietku však vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú.

24. Súd prvej inštancie poukázal, že zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá pre prípad omeškania žalobcu s odovzdaním diela. Podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy bol žalovaný ako objednávateľ povinný odovzdať zhotoviteľovi stavenisko bezodkladne po nadobudnutí účinnosti zmluvy a zhotoviteľ sa zaviazal dielo odovzdať do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska, najneskôr do 31.10.2014. Medzi stranami nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovanému bolo odovzdané stavenisko obcou Malcov až dňa 18.11.2014, pričom až od tohto dátumu mohol žalobca začať s vykonávaním prác. Preto sa dňa 11.11.2014 nemohol žalobca dostať do omeškania s odovzdaním diela. Žalobca podľa súdu prvej inštancie nemohol začať uskutočňovať práce a dodržať termín odovzdania diela (31.10.2014) v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaného odovzdať mu stavenisko bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Žalobca dielo mohol začať vykonávať od 18.11.2014 a od tohto dátumu mu plynula lehota 24 dní na vykonanie diela. Pokiaľ ide o ďalší argument žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by tomu tak bolo, nemohlo následne dôjsť zo strany žalovaného k odovzdaniu diela obci Malcov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal, že zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác podpísanom za objednávateľa obcou Malcov a za zhotoviteľa žalovaným vyplýva, že zrealizované práce po ich kontrole a preskúšaní plnia svoju funkciu a objednávateľ práce preberá v celom rozsahu s tým, že ako nedorobky sú uvedené nezrealizované asfaltové práce pre nepriaznivé počasie a mínusové teploty s termínom odstránenia hneď, ako bude vhodné počasie na tieto práce, a to s termínom ukončenia preberacieho konania zrealizovaných prác do 11.12.2014. Na základe uvedeného podľa súdu prvej inštancie došlo k odovzdaniu diela v lehote 24 dní od odovzdania staveniska s tým, že na diele sú vady v podobe nedorobkov, ktoré je treba odstrániť. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu.

25. Záverom súd prvej inštancie ešte dodal, že v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove sa zaoberal nárokom uplatneným žalobou žalobcom ako aj nárokom uplatneným žalovaným.

Podľa súdu prvej inštancie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.11.2014 do 22.5.2015 vo výške 0,1 % z ceny diela za každý deň omeškania, ktorý predstavuje 20.094,56 eur, bolo nevyhnutné posudzovať ako vzájomný návrh žalovaného, nie ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, pretože prevyšuje nárok žalobcu. Súd prvej inštancie vyhodnotil to, že žalovaný v priebehu konania upravil svoj procesný návrh ako kompenzačnú námietku do výšky nároku uplatňovaného žalobcom proti žalovanému podľa obsahu ako späťvzatie vzájomného návrhu. Žalobca s predmetným späťvzatím súhlasil. Súd prvej inštancie na základe tohto úkonu žalovaného v súlade s ust. §, 145, 146 (ďalej len „“) rozhodol o zastavení konania o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.

26. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za dôvodný, preto žalobe vyhovel.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; 262 ods. 2 tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a aby vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

29. Žalovaný v odvolaní uviedol, že meritórnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej ceny diela vo výške 6.212,- eur bolo posúdenie splnenia zmluvných podmienok (podľa zmluvy o dielo). Zdôraznil, že odovzdanie diela žalovaným vo vzťahu k investorovi nemôže automaticky znamenať splnenie zmluvných povinností dohodnutých medzi sporovými stranami pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela.

30. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že pokiaľ by sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal zmluvnými dojednaniami, musel dospieť k záveru o nesplnení povinností žalobcu zakladajúcich vznik nároku na zaplatenie ceny diela, teda vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom súd prvej inštancie skutkovo vyhodnotil vec tak, že mal za preukázané vykonanie diela v žalobcom fakturovanom rozsahu (nakoľko predmetom fakturácie neboli sporné asfalty), preto žalovaný nedoplatok faktúry č. FV2014594 vo výške 6.212,- eur žalobcovi priznal. K jednotlivým položkám rozpočtu vetvy D chodníkov (vrátane doasfaltovania) však došiel podľa názoru žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec tiež nesprávne právne posúdil.

31. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal odstúpením žalobcu od zmluvy zo dňa 4.6.2015, ku ktorému došlo napriek požiadavkám žalovaného, ktorý trval na dokončení diela v celom zazmluvnenom rozsahu. Nakoľko samotná zmluva neobsahuje iné dojednania, platí pre prípad odstúpenia žalobcu ako zhotoviteľa ust. , podľa ktorého od ceny diela sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. S poukazom na uvedené tvrdil, že rozhodujúcou je ušetrená časť a nie fakturovaná cena diela. Podľa rozpočtu vetvy D, ku ktorej sa vyjadril aj svedok G. C. na pojednávaní dňa 12.10.2016, položky č. 15 až 18 nemohli byť realizované žalobcom, nakoľko tieto realizoval žalovaný. Celková cena týchto položiek činí 6.806,63 eur. Cena diela bez DPH predstavovala sumu 82.197,80 eur. Po odpočítaní predmetných položiek je výsledná suma 75.391,17 eur bez DPH. Žalobca pritom fakturoval súhrne viac (podľa faktúr a vyjadrenia konateľa žalobcu išlo o sumu 79.697,54 eur bez DPH) ako bola cena dohodnutá podľa rozpočtu s prihliadnutím na zákonné dôsledky odstúpenia od zmluvy žalobcom a nezohľadnil to, čo ušetril nevykonaním diela. Pokiaľ by v danom prípade nastal kladný výsledok v prospech žalobcom uplatneného nároku, proti tomuto nároku si žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorý je podľa žalovaného dôvodný a v časti, v ktorej sa prekrývajú, je tento nárok uspokojený.

32. K vzájomnému návrhu žalovaný naďalej rozporoval súdom prvej inštancie ustálenú skutočnosť neskoršieho odovzdania staveniska. Tvrdil, že z dôkazov predložených žalobcom v podobe zápisov zo

stavebného denníka vyplýva, že dielo bolo realizované už pred súdom ustáleným dátumom (18.11.2014) protokolárneho odovzdania staveniska. K odovzdaniu staveniska došlo skôr, nakoľko zo stavebného denníka vyplýva, že subdodávateľovi DO INVEST bolo stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a spoločnosti SK JULIO s.r.o. dňa 6.11.2014, pričom k ukončeniu stavebných prác došlo až dňom 15.12.2014, čo nekorešponduje s oficiálnym odovzdaním diela podľa protokolu. Súdu prvej inštancie žalovaný vytýkal, že na uvedené neprihliadol. Dodal, že je bez právneho významu, či investor zaplatil žalovanému cenu diela v celom rozsahu. Žalobca mal navyše možnosť po odpadnutí prekážky dokončiť dielo v celom rozsahu, čo nespravil s odvolaním sa na nedoplatok. Po vzájomnej korešpondencii a rokovaniach žalobca odstúpil od zmluvy až v júni 2015, čo ale nemá vplyv na dovtedy vyfakturovanú zmluvnú pokutu (minimálne od doby odpadnutia prekážky pre realizáciu asfaltov), teda na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Považoval za nepochybné, že žalovaný sám zabezpečil realizáciu diela v časti asfalty. Dodal, že ak by aj súd vychádzal z odovzdania diela dňom 23.10.2014, počiatok omeškania žalobcu by nastal najneskôr dňom 17.11.2014, t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí 24 dňovej lehoty na zhotovenie diela. Žalovaný uzavrel, že odovzdanie diela investorovi nemôže zbavovať povinnosti subdodávateľa plniť si svoje zmluvné povinnosti.

33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že fakturácia za vykonané práce medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ako priebežná - čiastková fakturácia, nejednalo sa teda o dojednanú fakturáciu formou jedinej faktúry až po ukončení diela, pričom rozsah prác úpadcom vykonaných a vyúčtovaných faktúrou, ktorej časť v rozsahu žalovanej sumy nebola zo strany žalovaného uspokojená, bol v konaní jednoznačne preukázaný viacerými dôkazmi vrátane výpovedí svedkov. Nemožno pritom podľa žalobcu opomenúť, že v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že konečný objednávateľ bez námietok prevzatie diela od žalovaného potvrdil. Argumentoval, že v kontexte vyššie uvedeného je na zistený skutkový stav nesprávna interpretácia druhej vety , keď z obsahu zmluvy je zrejmé, že úpadca bol oprávnený fakturovať za vykonané práce priebežne čiastkovými faktúrami, teda nárok na cenu diela je viazaný na vykonanie prác na diele. Dodal, že úpadca nedokončil práce aj z dôvodu, že žalovaný mu nezaplatil časť ceny diela za už úpadcom vykonané práce, čím sa sám voči úpadcovi dostal do omeškania.

34. K obrane žalovaného s odkazom na ust. o tom, že rozhodná je ušetrená časť a nie fakturovaná cena, žalobca uviedol, že rozsah prác vykonaných úpadcom bol preukázaný a faktúra č. 2014594 neuhradená žalovaným v sume 6.212,- eur bola vystavená v súlade s rozsahom vykonaných prác a cenou diela v tomto rozsahu podľa dohodnutého rozpočtu. Zdôraznil, že suma žalovaným identifikovaných nedokončených položiek vo výške 6.806,63 eur bez DPH nepredstavuje hodnotu toho, čo úpadca mal nedokončením diela ušetriť. Uvedené vyvracia priamo tvrdenie žalovaného, že musel vynaložiť náklady na dokončenie diela (dokončenie nedorobkov, žalovaným identifikovaných nedokončených položiek) v celkovej sume 3.784,22 eur (STRABAG). Dodal, že z vykonaného dokazovania okrem iného vyplynulo, že úpadca žalovanému nevyfakturoval celkovú cenu diela 98.988,- eur s DPH.

35. Žalobca uzavrel, že podľa ust. možno za kompenzačnú námietku považovať uplatňovaný nárok, ktorý neprevyšuje nárok uplatnený v konaní žalobcom. Nakoľko žalovaný sám v konaní opakovane označil ním uplatňovaný nárok ako kompenzačnú námietku, súd prvej inštancie v zmysle svojho právneho posúdenia prezentovaného na pojednávaní dňa 28.10.2019 správne a odôvodnene vyhodnotil takýto procesný postup žalovaného ako späťvzatie vzájomnej žaloby a v súlade s ust. vyzval žalobcu na súhlas so späťvzatím žaloby. Po súhlase žalobcu so späťvzatím vzájomnej žaloby žalovaného bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Žalobca poukázal, že právny zástupca žalovaného sa pojednávania dňa 28.10.2019 zúčastnil. Proti právnemu posúdeniu späťvzatia vzájomnej žaloby nenamietal, nenavrhoval nové dôkazy alebo skutkové tvrdenia, pričom v záverečnej reči prednesenej na tomto pojednávaní opätovne označil ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu ako kompenzačnú námietku. Výrokom II. rozsudku sa súd prvej inštancie správne so späťvzatím vzájomnej žaloby vysporiadal a v tejto časti konanie zastavil. Následne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s posúdením samotnej kompenzačnej námietky, ktorú vzhľadom na dôkazy predložené v konaní, vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uzavrel, že žalovaný v odvolaní opakovane namieta správnosť posúdenia odovzdania diela riadne a včas, ktoré bolo žalobcom preukázané. Zdôraznil, že v priebehu

konania žalovaný nenavrhol žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil skutočnosti preukázané žalobcom.

37. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a navyše dodal, že pokiaľ by aj žalovaný v konaní neuspel, apeluje na odvolací súd, aby prihliadol na všetky okolnosti veci a zmenil rozsudok aspoň v časti náhrady trov konania, nakoľko by bolo podľa žalovaného nespravodlivé, aby mal znášať trovy konania žalobcu za situácie, keď ten vyše 6 mesiacov meškal s odovzdaním diela, ktoré nakoniec vykonal žalovaný. V súvislosti s procesnými postupmi súdu, žalovaný poukázal na otázku spojenú s poplatkovými povinnosťami. Uviedol, že ak od počiatku išlo na strane žalovaného o kompenzačnú námietku, čo je potvrdené nielen napadnutým rozsudkom, ale aj rozhodnutím odvolacieho súdu, je preto nutné, aby bolo rozhodnuté o vrátení všetkých súdnych poplatkov vyrubených žalovanému. Argumentoval, že keď zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 1.578,- eur a mal platiť len 372,50 eur (6 % z predmetu konania 6.212,- eur), je potrebné rozhodnúť o vrátení časti nesprávne vyrubeného poplatku vo výške 1.205,50 eur.

38. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalovaného mu bola doručená na vyjadrenie dňa 1.9.2020.

39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom č. k. -386 zo dňa 24.9.2020 o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. -337 zo dňa 26.11.2019 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

40. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.9.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. -386 zo dňa 24.9.2020 zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že dovolateľ odvolaciemu súdu spoločne so súdom prvej inštancie vyčítal nesprávne posúdenie dátumu odovzdania staveniska žalobcovi žalovaným, keď zo stavebných denníkov predložených žalobcom (založených v súdnom spise na č. l. 171 až 178) vyplýva, že subdodávateľom žalobcu malo byť stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a 6.11.2014. Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi muselo omeškanie vzniknúť najneskôr 16.11.2014. V tejto časti najvyšší súd dal za pravdu dovolateľovi, že pokiaľ boli v konaní súdu predložené dôkazy preukazujúce skoršie uskutočnenie odovzdania staveniska ako 18.11.2014, ide o podstatnú otázku konania vzhľadom na potrebu posúdenia včasného uskutočnenia diela žalobcom, ku ktorej bol súd prvej inštancie a aj odvolací súd povinní žalovanému poskytnúť odpoveď. Žalovaný túto skutočnosť namietal aj v odvolaní. Najvyšší súd dodal, že nie je oprávnený prehodnocovať dokazovanie vykonané nižšími súdmi ( ) a rešpektuje princíp voľného hodnotenia dôkazov ( ), ktorý aplikuje súd vykonávajúci dokazovanie. Je však potrebné, aby sporové strany vedeli v odôvodnení rozhodnutia nájsť odpoveď, prečo sa na predložený dôkaz neprihliadlo, prípadne prečo v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi nie sú v ňom obsiahnuté skutočnosti podstatné pre rozhodnutie veci, a to najmä pokiaľ ide o sporovými stranami rozporovaný moment odovzdania staveniska zhotoviteľovi, ktorého určenie je nepochybne potrebné pre správne rozhodnutie tejto veci. Odvolací súd sa k tejto námietke žalovaného uplatnenej riadne v odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadril, čo je v rozpore s vetou druhou , podľa ktorého sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Keďže odpoveď na túto otázku nie je obsiahnutá ani v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré v celom rozsahu poukázalo na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, je v tejto časti nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, ako sa s týmito dôkazmi nižšie súdy vysporiadali. Rovnaký záver je podľa najvyššieho súdu potrebné prijať aj vo vzťahu k ďalšej námietke dovolateľa, týkajúcej sa aplikácie vzhľadom na odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo. Uviedol, že súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa nevysporiadali s rozpočtom, ktorý mal byť prílohou zmluvy o dielo, a na ktorý sa odvolával žalovaný a či žalobcom fakturovaná suma v súlade s zohľadňuje to, čo žalobca nevykonaním časti diela ušetril. K uvedeným námietkam uvádzaným žalovaným v odvolaní odvolací súd neposkytol žalovanému žiadnu odpoveď. Odvolací súd síce v bode 33. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že v tejto súvislosti je bezpredmetné poukazovanie žalovaným na tú skutočnosť, že vykonanie asfaltových prác, ktoré bolo

potrebné ešte uskutočniť, by prevyšovalo celkovú cenu diela podľa rozpočtu, keďže v zmysle článku 4.4., by žalobca nebol oprávnený účtovať zvýšené náklady nad rámec dohodnutej ceny diela. Uvedeným ale odvolací súd akoby opomenul znenie a neodpovedá na otázku žalovaného, či žalobcom fakturovaná suma, ktorej zaplatenie v celej výške žiada v tomto konaní od žalovaného, zodpovedá tomu, čo žalobca v súlade s dohodnutým rozpočtom skutočne vykonal a či rozdiel medzi celkovou dohodnutou cenou diela a celkovou sumou fakturovanou žalobcom zodpovedá podľa dohodnutého rozpočtu tej časti diela, ktorá zostala nevykonaná. Ide však rovnako o otázku podstatnú pre rozhodnutie tejto veci, namietanú žalovaným v odvolaní, preto je povinnosťou odvolacieho súdu sa s touto námietkou žalovaného vysporiadať. Rozsudok odvolacieho súdu je preto aj v tejto časti nepreskúmateľný. Z uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol prípustnosť dovolania žalovaného podľa ako aj jeho dôvodnosť. Podľa preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu, vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

42. Dňa 19.9.2023 Krajský súd v Prešove postúpil spor Krajskému súdu v Košiciach ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému.

43. Dňa 28.3.2025 Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa . Uviedol, že v prípade, ak v spore uplatní žalovaný svoje právo vzájomnou žalobou, ide v podstate o situáciu dvoch samostatných sporov medzi totožnými stranami v jednom konaní, pričom v každom z nich majú opačné procesné postavenie. Preto ku každému samostatnému výroku rozhodnutia súdu vo veci samej patrí samostatný výrok o trovách konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal, že z ust. vyplýva, že vzájomná žaloba má riadne hmotnoprávne a procesnoprávne účinky žaloby a od žaloby sa odlišuje iba procesnými okolnosťami, ktoré bezprostredne súvisia s jej uplatnením. Odvolací súd uviedol, že z odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie konanie o vzájomnej žalobe zastavil, vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie ale absentuje samostatný výrok o nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že úlohou súdu v sporovom konaní je rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, odvolací súd vrátil súdu prvej inštancie spis na postup podľa .

44. Dopĺňacím rozsudkom č. k. -531 zo dňa 24.9.2025 súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti o vzájomnom návrhu žalovaného v pomere úspechu, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Dopĺňací rozsudok č. k. -531 zo dňa 24.9.2025 nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2025.

45. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

46. Ako už odvolací súd uviedol, Krajský súd v Prešove po vrátení veci dovolacím súdom postúpil spor Krajskému súdu v Košiciach ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému podľa , ktorý opätovne prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a vychádzajúc zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné.

47. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

48. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa d dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.

49. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

50. Odvolací súd udáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako zhotoviteľ uzavrel dňa 4.8.2014 s obcou Malcov ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 1/2014 (č. l. 88 – 98 spisu), ktorou sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre obec Malcov dielo - Rekonštrukciu a výstavbu chodníkov pre peších v obci Malcov, do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska. Následne dňa 24.9.2014 žalovaný ako objednávateľ uzavrel s úpadcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 528/2014 (č. l. 4 – 8 spisu), ktorej predmetom bolo zhotovenie vyššie označeného diela úpadcom ako subdodávateľom žalovaného. V oboch zmluvách o dielo bol čas splnenia diela dojednaný v čl. III. ods. 3.1. nasledovne: „Termín začatia vykonávania diela: odo dňa odovzdania a prevzatia staveniska. Objednávateľ odovzdá zhotoviteľovi stavenisko bezodkladne po nadobudnutí účinnosti zmluvy o dielo. Zhotoviteľ sa zaväzuje dokončiť práce na diele a odovzdať objednávateľovi dielo zhotovené v rozsahu a kvalite podľa tejto zmluvy v termíne uvedenom v návrhu na plnenie kritérií, t. j. do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska, najneskôr do 31.10.2014.“ Žalovaný sa zaviazal úpadcovi zaplatiť cenu diela 98.988,- eur s DPH (čl. IV. ods. 4.1. zmluvy) čiastkovými faktúrami, ktoré zhotoviteľ (úpadca) vystaví a odošle objednávateľovi (žalovanému) s lehotou splatnosti do 10 dní od úhrady investorom (čl. V. ods. 5.1. písm. a) zmluvy).

51. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že:

- z celkovej ceny diela 98.988,- eur žalovaný zaplatil úpadcovi 89.425,05 eur.

- dňa 11.12.2014 prevzala obec Malcov od žalovaného dielo v plnom rozsahu s poznámkami: Súpis jednotlivých nedorobkov: Nezrealizované asfaltové práce z dôvodu nepriaznivého počasia, mínusových teplôt. Termín odstránenia: Hneď ako bude vhodné počasie na asfaltové práce.

- obec Malcov zaplatila žalovanému celú cenu diela, na zaplatenie ktorej sa zaviazala v Zmluve o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014, a to ešte pred ukončením asfaltových prác uvedených v predchádzajúcom bode.

- obec Malcov si vo vzťahu k žalovanému neuplatnila nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. ods. 8.1. Zmluvy o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014 ani žiaden iný nárok súvisiaci s omeškaním žalovaného s vykonaním diela.

- dňa 4.6.2015 úpadca odstúpil od zmluvy o dielo č. 528/2014, ktoré odstúpenie odôvodnil tým, že žalovaný mu ani po opakovaných výzvach a urgenciách nezaplatil cenu všetkých prác, ktoré pre žalovaného na základe predmetnej zmluvy vykonal.

- úpadca nedokončil asfaltovanie na vetve D.

52. Vo vzťahu k nároku žalobcu dovolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že odvolací súd akoby opomenul znenie a neodpovedal na otázku žalovaného, či žalobcom fakturovaná suma, ktorej zaplatenie v celej výške žiada v tomto konaní od žalovaného, zodpovedá tomu, čo žalobca v súlade s dohodnutým rozpočtom skutočne vykonal a či rozdiel medzi celkovou dohodnutou cenou diela a celkovou sumou fakturovanou žalobcom zodpovedá podľa dohodnutého rozpočtu tej časti diela, ktorá zostala nevykonaná. Dodal, že ide o otázku podstatnú pre rozhodnutie tejto veci, namietanú žalovaným v odvolaní, preto je povinnosťou odvolacieho súdu sa s touto námietkou žalovaného vysporiadať.

53. Podľa , ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočívala v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

54. Ako už odvolací súd uviedol, medzi stranami nebolo sporné, že úpadca opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie časti ceny diela (medzi stranami bola dohodnutá fakturácia čiastkovými faktúrami), s ktorou povinnosťou bol žalovaný v omeškaní. Žalovaným nebolo preukázané (a ani tvrdené), že prekážka pre splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť úpadcovi časť z ceny diela spočívala v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť. Keďže žalovaný časť ceny diela nezaplatil úpadcovi ani v dodatočnej primeranej lehote, úpadca ako zhotoviteľ diela listom zo dňa 4.6.2015 (č. l. 86 spisu) odstúpil od zmluvy o dielo. Pri odstúpení zhotoviteľa od zmluvy o dielo z dôvodu omeškania na strane objednávateľa, patrí zhotoviteľovi diela cena podľa dohody uvedenej v zmluve po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu ( ), čo žalovaný v odvolaní správne namietal.

55. Úpadca a žalovaný sa v zmluve dohodli na cene diela vo výške 98.988,- eur s DPH. Z tejto sumy žalovaný úpadcovi zaplatil 89.425,05 eur s DPH (65.819,20 eur + 4.969,64 eur + 18.636,21 eur). Úpadca cenu diela vyúčtoval žalovanému 2 faktúrami, a to:

- faktúrou č. FV2014594 zo dňa 7.12.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty vo výške 29.817,85 eur s DPH a

- faktúrou č. FV2015550 zo dňa 25.11.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty I-77 vo výške 37.446,54 eur s DPH a práce na vetve D chodníku pre peších vedľa miestnej komunikácie vo výške 28.372,66 eur s DPH, t. j. spolu 65.819,20 eur s DPH (37.446,54 eur + 28.372,66 eur). Faktúra č. FV2015550 bola úpadcovi v celom rozsahu zaplatená. Faktúra č. FV2014594 bola úpadcovi zaplatená len sčasti (dňa 18.12.2014 suma 4.969,64 eur a dňa 19.12.2014 suma 18.636,21 eur). Zostávajúca nezaplatená časť teda činí 6.212,- eur (29.817,85 eur - 4.969,64 eur – 18.636,21 eur = 6.212,- eur) a táto suma predstavuje nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní.

56. Žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že úpadca nevykonal kompletné asfaltovanie na vetve D, z ktorého dôvodu výplatu žalovanej sumy zadržal.

57. V odvolaní žalovaný správne argumentoval, že nakoľko úpadca ako zhotoviteľ diela nevykonal dielo v celom rozsahu a od zmluvy odstúpil, je v zmysle ust. potrebné ustáliť, čo úpadca ušetril nevykonaním diela. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu z uvedeného nevychádzal, keď berúc do úvahy rozpočet nevyhodnotil, čo úpadca ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Tým rozhodnutie zaťažil vadou podľa , h) .

58. Nezrealizovanie kompletných asfaltových prác na vetve D úpadcom z dôvodu nepriaznivého počasia žalobca nespochybňoval. Navyše skutočnosť, že tomu tak bolo, vyplýva aj zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 11.12.2014 (č. l. 22 spisu). Ku konkrétnemu rozsahu úpadcom nevykonaných asfaltových prác vypovedali svedkovia, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Svedok G. C., ktorý pracoval u žalovaného ako stavbyvedúci vo svojej výpovedi k rozsahu prác, ktoré úpadca nevykonal, uviedol, že ide o položky č. 16 až 18 rozpočtu. Rovnako tak vypovedal aj svedok A. H. I., ktorý uviedol, že položky č. 16 až 18 neboli úpadcom zrealizované z dôvodu nepriaznivého počasia.

59. Z rozpočtu pre vetvu D (č. l. 114 spisu) vyplýva nasledovná hodnota položiek č. 16 až 18:

- položka č. 16: upravenie krytu vozovky po prekopoch pre inžinierske siete asfaltovým betónom po zhutnení hr. 50 mm, celkom cena 2.980,35 eur;

- položka č. 17: postrek regeneračný z asfaltu s posypom z kameniva 0,50 kg/m2, celkom cena 360,75 eur;

- položka č. 18: betón asfaltový po zhutnení II. tr. jemnozrnný AC 8 (ABJ), strednozrnný AC 11 (ABS) alebo hrubozrnný AC 16 (ABH) hr. 50 mm, celkom cena 2.830,50 eur.

60. Z vykonaného dokazovania (viď. odsek 58. tohto rozsudku) vyplynulo, že úpadca nedokončil asfaltovanie na vetve D v rozsahu položiek č. 16 až 18 rozpočtu k vetve D, ktorých cena predstavuje v súčte 6.171,60 eur.

61. Na základe zmluvy, od ktorej úpadca odstúpil, mal úpadca nárok na cenu diela 98.988,- eur s DPH. Nevykonaním diela v plnom rozsahu úpadca ušetril 6.171,60 eur, ktorá suma predstavuje cenu položiek č. 16 až 18 rozpočtu k vetve D úpadcom nevykonaných. Podľa patrí úpadcovi cena, na ktorú má nárok podľa zmluvy (98.988,- eur) po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu (6.171,60 eur), teda mu patrí 92.816,40 eur. Žalovaný úpadcovi zaplatil z ceny diela 89.425,05 eur, teda o 3.391,35 eur menej ako mal (92.816,40 eur – 89.425,05 eur = 3.391,35 eur). Sumu 3.391,35 eur považuje odvolací súd za oprávnený nárok žalobcu.

62. K odvolaniu proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie o vzájomnom návrhu zastavené, odvolací súd udáva:

63. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní dňa 20.1.2016 (zápisnica na č. l. 48 až 50 spisu) žalovaný vzniesol proti žalobcovi vzájomný návrh, keď navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 20.094,56 eur titulom zmluvnej pokuty. Dňa 29.4.2019 bola súdu

doručená písomná záverečná reč žalovaného zo dňa 4.4.2019 (č. l. 300 spisu), v ktorej žalovaný uviedol, že jeho nárok proti žalobcovi je kompenzačnou námietkou a navrhol súdu prvej inštancie žalobu zamietnuť a priznať žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V reakcii na uvedené podanie žalovaného súd prvej inštancie pokynom (na č. l. 309 spisu) nariadil termín pojednávania na 16.9.2019, ktorý následne dňa 11.9.2019 odročil na 28.10.2019. Na pojednávaní dňa 28.10.2019 (zápisnica na č. l. 324 – 326 spisu) súd prvej inštancie za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného uviedol, že pôvodný nárok žalovaného proti žalobcovi uplatňovaný v tomto konaní posúdil ako vzájomný návrh, lebo žalovaný požadoval viac než žalobca. A s ohľadom na to, že žalovaný v priebehu konania upravil tento svoj procesný návrh ako kompenzačnú námietku do výšky nároku uplatňovaného žalobcom proti žalovanému, súd prvej inštancie ustálil, že podľa obsahu sa jedná o späťvzatie vzájomného návrhu. Uvedené právne posúdenie súdu prvej inštancie žalovaný na pojednávaní dňa 28.10.2019 zastúpený právnym zástupcom nenamietal. Žalobca na otázku súdu prvej inštancie, či so späťvzatím návrhu súhlasí, odpovedal kladne.

64. Odvolací súd považuje za podstatné v tejto súvislosti poukázať i na to, že v odvolacej replike (č. l. 373 – 374 spisu) žalovaný apeloval na vrátenie súdneho poplatku za vzájomný návrh. Okrem toho, dopĺňacím rozsudkom č. k. -531 zo dňa 24.9.2025 súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti o vzájomnom návrhu žalovaného v pomere úspechu, ktorý činí 100 %. Súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku vychádzal pri rozhodovaní o trovách vzájomného návrhu z toho, že zastavenie konania o vzájomnom návrhu procesne (späťvzatím) zavinil žalovaný (odsek 14. dopĺňacieho rozsudku). Preto žalobcovi priznal proti žalovanému v súlade s ust. nárok na náhradu trov konania v časti o vzájomnom návrhu v plnom rozsahu. Dopĺňací rozsudok žalovaný odvolaním nenapadol.

65. Súd prvej inštancie závery, ktoré vyslovil na pojednávaní dňa 28.10.2019 k otázke kvalifikácie nároku žalobcu prevzal aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku (viď. odsek 5. rozsudku súdu prvej inštancie zhrnutý odvolacím súdom v odseku 18. tohto rozsudku). Tieto závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne a dodáva, že sú súladné aj s komentárom Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, ktorý k ust. uvádza, že: „Ak žalobca v sporovom konaní účinne uplatní svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú ( ). Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou, ak je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Za daných okolností je započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok procesnej obrany... Procesný charakter obrany žalovaného prostredníctvom kompenzačnej námietky determinuje aj postup a rozhodnutie súdu, ak ide o uplatnenú pohľadávku. Ak súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný úkon s riadnymi právnymi účinkami, zamietne z tohto dôvodu žalobu do výšky navzájom zaniknutých záväzkov. Vo zvyšku žalobe vyhovie. Pri kompenzačnej námietke žalovaného vo výške žalovanej sumy zamietne žalobu v celom rozsahu. Za žiadnych okolností však súd pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi ako predbežnú otázku a vysporiada sa s tým v odôvodnení zamietavého výroku rozhodnutia vo veci samej... Ak úkon žalovaného spĺňa vyššie uvedené kritériá započítania pohľadávky v spore, avšak ním uplatnená pohľadávka prevyšuje pohľadávku žalobcu, ide o vzájomnú žalobu v zmysle . Z procesného hľadiska je za vzájomnú žalobu považované iba uplatnenie pohľadávky žalovaného v prevyšujúcej časti. Vo zvyšku, teda do úrovne žalobcovej pohľadávky ide naďalej iba o prostriedok procesnej obrany.“

66. Vzhľadom na uvedené výrok II. odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil, odvolací súd potvrdil podľa ust. ako vecne správny. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj z vôle žalovaného jednoznačne vyjadrenej v odvolacej replike nemožno usúdiť iné, ako to, že žalovaný netrval (a netrvá) na svojom nároku proti žalobcovi vo výške, ktorá presahuje žalobou uplatnený nárok žalobcu proti žalovanému, keď žalovaný apeluje na vrátenie súdneho poplatku.

67. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalovaného proti žalobcovi do výšky žalobou uplatneného nároku ako kompenzačnou námietkou, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú (viď. odsek 39. rozsudku súdu prvej inštancie, zhrnutý odvolacím súdom v odseku 24. tohto rozsudku).

68. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení vo vzťahu k nároku žalovaného proti žalobcovi uviedol, že žalovaný odvolaciemu súdu spoločne so súdom prvej inštancie vyčítal nesprávne posúdenie dátumu odovzdania staveniska žalobcovi žalovaným, keď zo stavebných denníkov predložených žalobcom (založených v súdnom spise na č. l. 171 až 178) vyplýva, že subdodávateľom žalobcu malo byť stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a 6.11.2014. Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi muselo omeškanie vzniknúť najneskôr 16.11.2014. V tejto časti najvyšší súd dal za pravdu dovolateľovi, že pokiaľ boli v konaní súdu predložené dôkazy preukazujúce skoršie uskutočnenie odovzdania staveniska ako 18.11.2014, ide o podstatnú otázku konania vzhľadom na potrebu posúdenia včasného uskutočnenia diela žalobcom, ku ktorej boli súd prvej inštancie a aj odvolací súd povinní žalovanému poskytnúť odpoveď. Žalovaný túto skutočnosť namietal aj v odvolaní. Najvyšší súd uviedol, že je potrebné, aby sporové strany vedeli v odôvodnení rozhodnutia nájsť odpoveď, prečo sa na predložený dôkaz neprihliadlo, prípadne prečo v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi nie sú v ňom obsiahnuté skutočnosti podstatné pre rozhodnutie veci, a to najmä pokiaľ ide o sporovými stranami rozporovaný moment odovzdania staveniska zhotoviteľovi, ktorého určenie je nepochybne potrebné pre správne rozhodnutie tejto veci. Odvolací súd sa k tejto námietke žalovaného uplatnenej riadne v odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadril, čo je v rozpore s vetou druhou .

69. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného odvolací súd udáva, že ju rovnako ako súd prvej inštancie nepovažuje za dôvodnú. V krátkosti pripomína, že kompenzabilnou pohľadávkou žalovaného bol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný uplatnil s odvolaním sa na čl. VIII. ods. 8.1 zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela podľa článku IV. tejto zmluvy za každý aj začatý deň omeškania zhotoviteľa s odovzdaním diela podľa tejto zmluvy v dohodnutom termíne. S poukazom na citované zmluvné ustanovenie žalovaný dôvodil, že úpadca mal podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy dokončiť dielo do 31.10.2014, čo nespravil, keď nedoasfaltoval vetvu D. Preto si žalovaný uplatnil proti úpadcovi nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 1.11.2014 do 22.5.2015 vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania. Žalobca sa bránil tým, že žalovaný prevzal od obce Malcov stavenisko až dňa 18.11.2014, preto zmluvný termín, v ktorom malo byť dielo dokončené (do 31.10.2014), objektívne nebolo možné dodržať. Poukazoval aj na zásadu poctivého obchodného styku. Dodal tiež, že medzi žalovaným a obcou Malcov bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo č. 1/2014 ohľadne lehoty na vykonanie diela, čo žalovaný nenamietal. Žalobca teda tvrdil, že stavenisko bolo odovzdané až dňa 18.11.2014, preto došlo k posunu termínu plnenia. Začiatok plynutia času, od ktorého si žalovaný nárokuje zmluvnú pokutu teda predchádza času odovzdania staveniska.

70. Pokiaľ ide o otázku, kedy bolo stavenisko odovzdané žalovanému obcou Malcov, a teda ktorým najskorším momentom ho následne žalovaný mohol odovzdať úpadcovi ako svojmu subdodávateľovi, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zo Zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 18.11.2014 (č. l. 53 spisu) vyplýva, že týmto dňom (18.11.2014) odovzdala obec Malcov žalovanému stavenisko za účelom vykonania diela, ktorým bola výstavba a rekonštrukcia chodníkov vetvy A a D. Žalovaný v odvolaní namietal, že zo stavebných denníkov predložených žalobcom (č. l. 171 až 178 spisu) vyplýva, že subdodávateľom žalobcu malo byť stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a 6.11.2014. Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi muselo omeškanie vzniknúť najneskôr 16.11.2014.

71. v článku 15 a vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Preto konečné meritórne rozhodnutie má vykazovať logickú zhodu s priebehom konania. pritom nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy.

72. Ako už odvolací súd uviedol, žalovaný v odvolaní namietal, že zo stavebných denníkov predložených žalobcom (č. l. 171 až 178 spisu) vyplýva, že subdodávateľom žalobcu malo byť stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a 6.11.2014. Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi muselo omeškanie vzniknúť najneskôr 16.11.2014. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení dal za pravdu dovolateľovi, že pokiaľ boli v konaní súdu predložené dôkazy preukazujúce skoršie uskutočnenie odovzdania staveniska ako 18.11.2014, ide o podstatnú otázku konania vzhľadom na potrebu posúdenia včasného uskutočnenia

diela žalobcom, ku ktorej boli súd prvej inštancie a aj odvolací súd povinní žalovanému poskytnúť odpoveď.

73. Odvolací súd udáva, že v stavebných denníkoch predložených žalobcom (č. l. 171 až 178 spisu) je záznam o tom, že stavenisko - vetva D, bolo odovzdané spoločnosti DJ INVEST dňa 23.10.2014 (č. l. 171 spisu) a stavenisko bolo odovzdané subdodávateľovi SK JULIO s.r.o. dňa 6.11.2014 (č. l. 172 spisu). Pod oboma uvedenými záznamami je nečitateľný podpis.

74. Zo zápisu o odovzdaní staveniska obcou Malcov žalovanému zo dňa 18.11.2014 (č. l. 53 spisu) vyplýva, že stavenisko bolo odovzdané dňa 18.11.2014, čo svojim podpisom na predmetnom zápise potvrdil za odovzdávajúceho zástupca obce Malcov (s úradnou pečiatkou) a technický dozor A. H. I. (s úradnou pečiatkou) a za preberajúceho zástupca žalovaného a stavbyvedúci žalovaného (podpisy oboch opatrené pečiatkou žalovaného).

75. V zápise o odovzdaní a prevzatí prác (č. l. 22 spisu) je ako dátum začatia realizácie prác na stavbe vyznačený 18.11.2014, dátum začatia preberacieho konania zrealizovaných prác: 10.12.2014 a dátum ukončenia preberacieho konania zrealizovaných prác do: 11.12.2014. Zápis o odovzdaní a prevzatí prác je opatrený za objednávateľa podpisom starostu obce Malcov A. D. E. (s úradnou pečiatkou), podpisom stavebného dozoru A. H. I. (s úradnou pečiatkou) a za zhotoviteľa podpisom A. B. C. (opatreného pečiatkou žalovaného).

76. Za stavu, keď zástupcovia investora (obec Malcov), stavebný dozor a zástupca žalovaného v zápise o odovzdaní staveniska a aj v zápise o odovzdaní a prevzatí prác, zhodne potvrdili prevzatie staveniska dňa 18.11.2014, odvolací súd sa priklonil v otázke času odovzdania staveniska k tomu, že stavenisko bolo žalovanému odovzdané v tento deň (t. j. 18.11.2014). Pokiaľ ide o zápisy v stavebnom denníku, tieto sú podpísané len nestotožnenou osobou (v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo vykonané dokazovanie písomným dopytom smerom k subdodávateľom žalobcu ani ich výsluchom, ktoré by ozrejmilo, kto vôbec tieto zápisy spravil a za akých okolností). S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zápis o odovzdaní staveniska a zápis o odovzdaní a prevzatí prác sú v porovnaní so záznamami v stavebných denníkoch presvedčivejším a vierohodnejším dôkazom o čase, kedy došlo k odovzdaniu staveniska obcou Malcov žalovanému. Pre úplnosť ešte odvolací súd dodáva, že žalovaný nemohol úpadcovi ako subdodávateľovi odovzdať stavenisko skôr, ako ho žalovanému odovzdala obec Malcov.

77. Vychádzajúc z toho, že stavenisko bolo obcou Malcov odovzdané žalovanému dňa 18.11.2014, a teda najskôr v tento deň ho žalovaný mohol odovzdať úpadcovi za účelom splnenia záväzku úpadcu zo zmluvy o dielo č. 528/2014, pričom úpadca sa v zmluve zaviazal dokončiť práce na diele do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska a v zápise o odovzdaní a prevzatí prác je ako dátum začatia preberacieho konania zrealizovaných prác označený 10.12.2014, nemožno súhlasiť so žalovaným, že úpadca dielo nedokončil v rozsahu, ktoré mu objektívne možnosti (poveternostné podmienky) umožňovali. Medzi stranami nebolo sporné, že asfaltovanie vetvy D, ktoré nebolo ukončené, nebolo možné vykonať pre nízke teploty ako aj preto, že materiál k vykonaniu asfaltovania v tom čase nebol dostupný (bol problém objednať asfalt, pretože sa blížila zima a obaľovačky už asfalt nevydávali). S poukazom na vyššie uvedené nemožno preto úpadcovi podľa odvolacieho súdu pričítať zavinenie na omeškaní, pokiaľ ide o doasfaltovanie vetvy D, nakoľko žalovaný neodovzdal úpadcovi stavenisko v čase, ktorý by úpadcovi umožnil splniť záväzok vykonať dielo v lehote podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy.

78. Nad rámec vyššie uvedeného považuje odvolací súd za podstatné zdôrazniť i to, že čl. VIII. ods. 8.1. zmluvy o dielo č. 528/2014, ktorú uzavrel úpadca so žalovaným, je identický s čl. VIII. ods. 8.1. Zmluvy o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014, ktorú uzavrel žalovaný s obcou Malcov. Správne poukázal súd prvej inštancie, že z výpovede svedka D. E., ktorý bol starostom obce Malcov v rokoch 2007 – 2014 vyplynulo, že v zmluve o dielo sa žalovaný a obec dohodli, dokedy má byť dielo dokončené, práce boli dokončené až na asfaltovanie chodníkov, pričom v rámci dodatku s p. F. (konateľ žalovaného) bolo dojednané, že asfaltovanie chodníkov sa bude realizovať až budúci rok. Súčasne medzi stranami nebolo sporné, že (i) obec Malcov zaplatila žalovanému celú cenu diela, na zaplatenie ktorej sa zaviazala v Zmluve o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014, a to ešte pred ukončením asfaltových prác a (ii) obec Malcov si vo vzťahu k žalovanému neuplatnila nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. ods. 8.1. Zmluvy o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014, ani žiaden iný nárok súvisiaci s omeškaním žalovaného s vykonaním diela. Za

vyššie opísaných okolností preto považuje odvolací súd za dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorú si žalovaný proti žalobcovi nárokuje, ide o výkon práva žalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko ako jeho primárny účel vyznieva poškodenie úpadcu, keď sám žalovaný nielenže zo strany obce Malcov zmluvnou pokutou za omeškanie s asfaltovaním vetvy D nebol sankcionovaný (pri identickom znení čl. VIII. ods. 8.1. zmluvy o dielo), ale ešte pred dokončením prác na tejto vetve inkasoval žalovaný od obce Malcov celú cenu diela. Okrem toho odvolací súd opätovne prízvukuje, že žalovaný neodovzdal úpadcovi stavenisko v čase, ktorý by úpadcovi umožnil splniť záväzok vykonať dielo v celom rozsahu (vrátane doasfaltovania vetvy D) v lehote podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy, a to s ohľadom na poveternostné podmienky ako aj skutočnosť, že materiál k vykonaniu asfaltovania v zimnom období nebol dostupný.

79. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že úpadcovi patrí cena diela, na ktorú má nárok podľa zmluvy (98.988,- eur) po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu (6.171,60 eur), teda mu patrí 92.816,40 eur. Žalovaný úpadcovi zaplatil z ceny diela len 89.425,05 eur, teda o 3.391,35 eur menej ako mal. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného odkazuje odvolací súd na vyššie uvedené závery, pre ktoré ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

80. Odvolací súd preto v súlade s ust. zmenil výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.391,35 eur s úrokmi z omeškania podľa čl. VIII. ods. 8.2. zmluvy vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, t. j. 3,39 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

81. Rovnako odvolací súd zmenil v súlade s ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 9,30 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.212,- eur a žalobcom vysúdená suma proti žalovanému je 3.394,74 eur (istina 3.391,35 eur + úroky z omeškania 3,39 eur). Žalobca mal teda úspech 54,65 % a v 45,35 % bol neúspešný. Žalobca má preto v súlade s ust. nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 9,30 % trov konania (54,65 % - 45,35 % = 9,30 %). Pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorého sa žalovaný dovolával v odvolacej replike, odvolací súd nevidí dôvod. Žalovaný takýto postup odôvodňoval tým, že by bolo nespravodlivé, aby mal znášať trovy konania žalobcu za situácie, keď ten vyše 6 mesiacov meškal s odovzdaním diela, ktoré nakoniec vykonal žalovaný. K dôvodom omeškania úpadcu s asfaltovaním vetvy D odvolací súd odkazuje na závery uvedené v odseku 77. tohto rozsudku, v zmysle ktorých úpadcovi nemožno pričítať zavinenie na omeškaní pokiaľ ide o doasfaltovanie vetvy D, nakoľko žalovaný neodovzdal úpadcovi stavenisko v čase, ktorý by úpadcovi umožnil splniť záväzok vykonať dielo v lehote podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy. K argumentácii žalovaného, že dielo dokončil sám, odvolací súd udáva, že bolo tomu tak preto, že úpadca odstúpil od zmluvy po tom, čo opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie časti ceny diela, s ktorou povinnosťou bol žalovaný v omeškaní, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že prekážka pre splnenie povinností žalovaného zaplatiť úpadcovi časť z ceny diela spočívala v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť.

82. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní sčasti úspešný (viď. predchádzajúci odsek tohto rozsudku), priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 9,30 %.

83. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).