Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6Er/445/2010

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava 1, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava 1, IČO: 47 255 706, proti povinnému 1/. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX L. X. a 28/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, XXX X L., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 4.935,48 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.07.2020, č.k. -27 súd zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že s ohľadom na čas začatia exekúcie bolo v predmetnom exekučnom konaní nevyhnutné, aby oprávnený po postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie, toto postúpenie oznámil bez zbytočného odkladu súdnemu exekútorovi, ktorý by následne inicioval návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Keďže oprávnený takto neučinil, súd pokračoval v exekučnom konaní aj naďalej s oprávneným. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že predmetná exekúcia nemala byť včas zapísaná do Centrálneho registra exekúcii (ďalej len „CRE“), tu súd zaujal stanovisko, podľa ktorého znenie spája následok v podobe nepriznania paušálnych trov starej exekúcie súdnemu exekútorovi iba v prípade nezapísania exekúcie do CRE, bez ohľadu na bližší časový aspekt vykonania, resp. nevykonania tohto zápisu. Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdeniami oprávneného, že súdny exekútor neuviedol v Upovedomení o zastavení starej exekúcie stručný opis skutočností, odôvodňujúcich zastavenie starej exekúcie. S návrhom oprávneného na prerušenie konania za účelom podania podnetu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade ustanovení s SR sa súd vysporiadal s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu vo vzťahu k sťažnosťami napádanému súladu citovaného zákona s jednotlivými článkami SR, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky tieto ústavné sťažnosti odmietal ako nedôvodné.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej žiadal napádané uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdnemu úradníkovi na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd v odôvodnení rozhodnutia neuvádza , hoci je zrejmé, že rozhodovacia činnosť súdu sa má týkať aj aplikácie tohto ustanovenia. Súd citované zákonné ustanovenie nepoužil, resp. toto použil nesprávne. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoUNEK“) jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pričom z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.marca 2017 vyplýva to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť, a to do siedmych dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť

o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, resp. do 30.06.2016. Predmetná exekúcia sa vykonáva na základe poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.07.2010, súdny exekútor mal preto zabezpečiť zápis exekúcie do CRE najneskôr do 07.01.2015. Oprávnený poukazoval na znenie dôvodovej správy k a na poznámku č. 7 k ustanoveniu Ďalej poukazoval na obsah vyjadrenia prezidenta Slovenskej komory exekútorov publikovaného na webovom sídle Slovenskej komory exekútorov, v zmysle ktorého podľa názoru oprávneného mali súdni exekútori povinnosť zapísať novú exekúciu do CRE alebo aktualizovať údaje už prebiehajúcej neskončenej exekúcie. Rovnako oprávnený poukázal na nesprávnu interpretáciu Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 22.08.2011, na ktoré uznesenie súd v odôvodnení napádaného rozhodnutia poukazoval vo vzťahu k normatívnej povahe poznámky pod čiarou. Oprávnený namietal, že včasnosť zápisu starej exekúcie do CRE je pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu určujúca a úvaha o následkoch toho, že CRE nedisponuje presným dátumom, je v tejto súvislosti bezpredmetná. Oprávnený ďalej tvrdil, že bolo povinnosťou súdneho exekútora urobiť tvrdenie o včasnosti zápisu predmetnej exekúcie do CRE a toto i preukázať. Oprávnený nemal a nemusel preukazovať neexistenciu zápisu exekúcie do CRE v určitý čas. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa súdny exekútor k otázke zápisu exekúcie do CRE vôbec vyjadril, a preto má oprávnený za to, že sa k tomu súdny exekútor nevyjadril. Z napádaného uznesenia nevyplýva, ako a kedy tunajší súd prípadný zápis exekúcie do CRE vôbec zisťoval. Súd tým, že suploval v tejto veci činnosť exekútora porušil rovnosť účastníkov konania. Ďalej oprávnený namietal, že súd sa v napádanom uznesení nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa obsahových nedostatkov upovedomenia o zastavení starej exekúcie, a síce, že z jeho obsahu nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie, a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného, ďalej nie je zrejmé, ako nárok oprávneného exekútor vymáhal a prečo nárok nebol vymožený za 5 rokov plynutia rozhodnej doby a prečo upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahovalo stručný opis skutočností spôsobujúcich zastavenie starej exekúcie. V závere oprávnený uvádzal, že súd rozhodoval iba o časti veci, keďže nerozhodol o návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa názoru oprávneného napádané uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľné, kedy súd svojím procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby vykonával jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Súdny exekútor sa k sťažnosti oprávneného písomne nevyjadril.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), komora vydá na žiadosť výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je. Výpis a potvrdenie podľa predchádzajúcej vety sú verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania; rodné číslo sa v nich neuvádza. Údajov uvedených vo výpise a potvrdení sa možno dovolávať, ak sa nepreukáže opak.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

8. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

9. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

10. Podľa (ďalej ako „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

11. Podľa , sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

12. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

13. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Súd prvej inštancie na základe podanej sťažnosti opätovne preskúmal napádané uznesenie vydané súdnym úradníkom, ako aj obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju podľa , zamietnuť.

16. K sťažnosti oprávneného súd uvádza, že ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK uvádza ako dôvod nepriznania paušálnych trov exekúcie súdnemu exekútorovi nezapísanie starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. Súd predmetné zákonné ustanovenie posudzoval v zmysle gramatického výkladu, pričom dospel k záveru, že paušálne trovy exekúcie neprináležia súdnemu exekútorovi iba v prípade, ak tento starú exekúciu nezapíše do Centrálneho registra exekúcii vôbec, t.j. ak súdny exekútor opomenie splniť si zákonnú povinnosť vôbec vykonať zápis starej exekúcie do CRE. Súdny exekútor predložil spolu s námietkami oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie aj Indikatívnu informáciu z Centrálneho registra exekúcii, z obsahu ktorej vyplývalo, že súdny exekútor vykonal zápis predmetnej exekúcie do CRE. Ako vyplýva zo znenia § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v znení činnom do 31.03.2017, súd má možnosť výnimočne vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Hoci súdny exekútor k námietkam predložil výpis z CRE, vzhľadom k tomu, že súd má do tohto registra bezplatný prístup, považoval, aj v záujme ochrany právneho postavenia oprávneného, za prospešné vyhotoviť vlastný výpis z CRE za účelom opätovnej kontroly, či bola stará exekúcia skutočne v CRE zapísaná tak, ako to deklaroval súdny exekútor. Uvedeným postupom nebola nijako suplovaná aktivita súdneho exekútora, súd iba dôsledne dbal na ochranu práv všetkých účastníkov exekúcie.

17. Ak oprávnený spochybňuje včasnosť zápisu starej exekúcie do CRE, o ktorej zápise súdny exekútor (ako aj súd z vlastnej iniciatívy) má nepochybný dôkaz v podobe Indikatívnej informácie z CRE, bolo povinnosťou oprávneného produkovať také listinné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia dôveryhodne podložili. Iba samotné tvrdenie o tom, že stará exekúcia nebola do CRE zapísaná včas, nie je podľa názoru súdu tak dostatočným prostriedkom procesnej obrany oprávneného, aby zvrátilo dôkaznú aktivitu súdneho exekútora o uskutočnení zápisu starej exekúcie do CRE. Navyše, súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pre konanie o sťažnosti neplatí zákaz uvádzania novôt tak, ako to je príznačné pre konanie o odvolaní. Z toho dôvodu mal oprávnený možnosť, aj v rámci konania o sťažnosti, produkovať nové tvrdenia, resp. dôkazy, ktorými by preukázal, že súdny exekútor nevykonal (včasný) zápis exekúcie do CRE. Oprávnený však túto možnosť ani v rámci podávania obsiahlej sťažnosti nevyužil a zotrval iba pri tvrdeniach o nedodržaní termínu na zápis exekúcie do CRE, bez produkovania relevantných dôkazov.

18. Pokiaľ sa oprávnený odvolával na nesprávnu aplikáciu, resp. výklad citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k normatívnemu charakteru, resp. záväznosti poznámky pod čiarou, súd na tomto mieste poukazuje na legislatívno-technické pokyny uvedené v prílohe č. 2 k Legislatívnym pravidlám (uznesenie Národnej rady SR č. 511 z 18. 12. 1996 k návrhu Legislatívnych pravidiel tvorby ), v zmysle ktorých, poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Uvedené potvrdzuje názor prezentovaný v sťažnosťou napádanom uznesení, že poznámka pod čiarou skutočne nemá normatívny, a teda pre súd záväzný charakter. Vzhľadom k tomu sa súd, aj s ohľadom na princíp právnej istoty, priklonil ku gramatickému výkladu ustanovenia , v rámci ktorého by súdnemu

exekútorovi neprináležali paušálne trovy exekúcie iba v prípade, ak by tento (súdny exekútor -pozn. súdu) nebol vôbec vykonal zápis starej exekúcie do CRE. Keďže však po opätovnom prieskume obsahu spisu má súd za to, že súdny exekútor predmetnú exekúciu riadne do CRE zapísal a súdu za tým účelom predložil aj listinný dôkaz preukazujúci zápis exekúcie do CRE, súd považoval v tomto smere námietky a následnú sťažnosť oprávneného za nedôvodné. Súd ďalej poukazuje na možnosť oprávneného nechať si vyhotoviť od Slovenskej komory exekútorov výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je, pričom výpis a potvrdenie sú verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania. Takýmto spôsobom mohol oprávnený bez zbytočných pochybností zdokladovať prípadné porušenie povinnosti súdneho exekútora vykonať včasný zápis exekúcie do CRE, a tým vyvolať následok nepriznania paušálnych trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Túto možnosť však oprávnený nevyužil ale zotrval iba na tvrdeniach o nevčasnosti zápisu exekúcie do CRE. Skutočnosť, či exekúcia bola v centrálnom registri evidovaná včas, nemá vplyv na nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Uvedené je dané tým, že výnimku, podľa ktorej súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v prípade nezapísania exekúcie do centrálneho registra, je potrebné vykladať reštriktívne a nemožno ju rozširovať aj na prípady, kedy exekúcia síce bola zapísaná ale neskôr, ako to vtedy stanovovalo prechodné ustanovenie Exekučného poriadku. Opačným výkladom by došlo k neprimerane rozširujúcemu výkladu právnej normy a to až v takom rozsahu, že by šiel proti gramatickému zneniu právnej normy. Takýto výklad je nutné, v súlade s článkom 3 ods. 2 vety prvej , odmietnuť.

19. Pokiaľ oprávnený vytýkal napádanému uzneseniu, že sa v ňom súdny úradník nevysporiadal s obsahovými nedostatkami upovedomenia o zastavení starej exekúcie, toto tvrdenie je podľa názoru súdu nepravdivé, keďže z odseku 35 a 36 uznesenia vyplýva, že súdny úradník sa v odôvodnení vysporiadal aj s predmetnými bodmi námietok. Z tohto dôvodu, keďže súd považuje odôvodnenie napádaného uznesenia vo vzťahu k obsahovým nedostatkom upovedomenia o zastavení starej exekúcie za dostatočne obsiahle, nebude sa mu na tomto mieste opätovne venovať.

20. Čo sa týka sťažnosti oprávneného, že súdny úradník sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne zaoberal návrhom na prerušenie konania za účelom podania návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, tu súd zdôrazňuje, že pokiaľ súdny úradník dospel k záveru, že zamietnutím námietok nevzhliadal dôvod na prerušenie konania za účelom konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, toto možno považovať za správny postup, ktorý napĺňa jeden zo základných princípov konania, a to princíp hospodárnosti, kedy súdy majú dbať o to, aby rozhodovali rýchlo a efektívne, bez iniciovania nadbytočných konaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah Tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými proti , pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené (pozri napr. sp. zn. , sp. zn. , rovnako tak napr. sp. zn. a ďalšie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva fakticky ustálená rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci posudzovania súladnosti s , a teda záver vyššieho súdneho úradníka o absencii dôvodov postupu v zmysle bol správny. Vzhľadom na uvedené, súd nemá za to, že by bol v nesúlade s a že by bolo nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom posúdenia jeho súladnosti s . Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje, že tým, že bola stará exekúcia zamietnutím námietok zastavená zo zákona uplynutím rozhodnej doby, nevidí opodstatnenie v prerušení konania za účelom iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pokiaľ bola v uvedený moment exekúcia už zastavená v režime , ktorý predstavuje špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k Exekučnému poriadku, ako aj k .

21. Súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle diverzifikácie štátnej moci všeobecným súdom neprináleží posudzovať a záväzným spôsobom hodnotiť, resp. posudzovať súlad zákonov a podzákonných právnych predpisov s . Podľa , Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale je jediným prvkov sústavy ústavného súdnictva. Z tohto postavenia Ústavného súdu vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie

je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -10 zo dňa 30. januára 2013). V zmysle uvedeného sa tunajší súd domnieva, že všeobecnému súdu neprináleží vo svojich rozhodnutiach podávať výklad týkajúci sa prípadného posúdenia súladu všeobecného právneho predpisu s . Súlad zákona s alebo ústavným zákonom je oprávnený posúdiť len Ústavný súd. Súd je preto povinný, v prípade, ak s prihliadnutím na okolnosti prípadu má za to, že existuje rozpor zákona, rozhodného pre vec vedenú na všeobecnom súde, s alebo ústavným zákonom, konanie prerušiť a vec predložiť Ústavnému súdu na rozhodnutie formou návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom.

22. Vo vzťahu k vytýkanej námietke nedostatočnosti odôvodnenia napádaného uznesenia súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 22.10.2015, sp. zn. uviedol, že: „Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , , ), najmä s ustanovením , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.“ Zároveň riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri ZSP 56/2008). Po preskúmaní súdneho spisu je súd toho názoru, že súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne extenzívne, kedy v napádanom uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa Z.z, zohľadniac pritom skutkové a právne osobitosti konkrétneho prípadu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno napádať iba ne, s ktorými sa súdny úradník riadne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v tejto časti sa súdu javí uznesenie ako dostatočne zdôvodnené. Naviac je súd názoru, že otázka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí nie je nijako explicitne a záväzne určená, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj odlišná dĺžka a podrobnosť súdnych rozhodnutí naprieč súdmi v republike. Ak teda súdny úradník dokázal do stručného odôvodnenia zhrnúť podstatu a zmysel rozhodnutia, súdu sa takýto postup nejaví nesprávny, či upierajúci právo na spravodlivý proces.

23. Na základe uvedených skutočností, ako aj s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia má súd zato, že súdny úradník rozhodol o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zákonne, správne a spravodlivo, pričom súd sťažnosť oprávneného voči napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.