Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-131-2020.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/131/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu C.. W. T., O.. X.X.XXXX, bytom O., M. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r..o., so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 30/27, proti žalovanému eurobus, a.s., so sídlom Košice, Staničné námestie 9, IČO: 36 211 079, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 2 694,28 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/204/2007-302 z 19.2.2020 v znení opravného uznesenia 24C/204/2007-324 z 1.6.2020 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v znení opravného uznesenia 24C/204/2007-324 z 1.6.2020 v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom konanie o zaplatenie 2.295,50 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 115,02 € od 31.1.2007 do 27.12.2019 zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 398,78 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.579,26 € od 31.1.2007 do 27.12.2019 a zo sumy 398,78 € od 28.12.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,44 %.
2. Rozhodol takto rozsudkom pre zmeškanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 81.168,-Sk (2.694,28 €) s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 31.1.2007 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že zamestnanec žalovaného C. G. dňa 26.2.2016 o 11,15 hod. v O. P. Š. H. viedol jemu pridelený autobus, zn. Renault 115, EČV vozidla: M.-XXXCO na linke Bratislava - Košice, kde nerešpektoval červený signál semaforu, vošiel do križovatky kde sa zrazil s osobným motorovým vozidlom zn. Renault Laguna, EČV vozidla: O.-XXXBR, ktoré viedol žalobca, následkom čoho žalobca utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice s následnou práceneschopnosťou. V dôsledku dopravnej nehody vznikla žalobcovi škoda a/ bolestné v sume 8. 637,- Sk t.j. 286,70 €, b/ rozdiel medzi priemerným zárobkom dosahovaným pred práceneschopnosťou a dávkami nemocenského poistenia v sume 76. 974,- Sk, t.j. 2 555,07 €, c/ náklady vzniknuté poškodenému pri uplatnení nároku v trestnom konaní v sume 16. 255,90 Sk, t.j. 539,60 €, ktorú si uplatnil u žalovaného v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca na pojednávaní dňa 3.11.2014 upresnil žalobu, keď uviedol, že v konaní sa domáha zaplatenia náhrady za stratu na zárobku, ktorá mu vznikla vo výške 76.974,-Sk, z ktorej mu intervenient pred podaním žaloby uhradil sumu 11.285, teda predmetom konania je suma 65.689,-Sk a tiež sa domáha nákladov, ktoré mu ako poškodenému vznikli v trestnom konaní a boli vyčíslené na sumu 16.256,-Sk, z ktorej mu intervenient zaplatil pred podaním žaloby na súd sumu 4.242,-Sk, predmetom konania je preto neuhradená suma vo výške 77.703,- Sk (2.579,26 €) a v prevyšujúcej časti 3.465,-Sk vzal žalobca žalobu späť.
4. Po začatí pojednávania vo veci dňa 11.2.2020 oznámil žalobca, že mu intervenient dňa 27.12.2019 zaplatil sumu 2.180,48 € (65.689,-Sk) ako doplatok náhrady škody za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, preto v tejto časti vzal žalobu čiastočne späť a upravil petit žalobného návrhu.
5. Vec právne súd posudzoval podľa § 449 ods. 1, § 444, § 446 Občianskeho zákonníka, pričom pri aplikácii tohto ustanovenia bral do úvahy, že Ústavný súd SR Nálezom č. PL ÚS 10/2016-53 z 10.10.2018 rozhodol, že ustanovenie § 446 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a rozhodol ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
7. Súd uviedol, že v danom prípade žalobca mal úspech len čiastočný, pretože žalovaný mu zaplatil prostredníctvom intervenienta pred podaním žaloby sumu 374,59 €, 286,70 €, 140,81 € a žaloba bola v časti o 0,38 € nedôvodná. Neúspech mal preto žalobca v časti 802,48 €. Vo zvyšnej časti o sumu 1.891,80 € mal úspech. Celkový úspech žalobcu tak tvorí suma 70,22 % (úspech žalobcu) - 29,78 % (neúspech žalobcu) t.j. v časti 40,44 %.
8. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 81.168 Sk (2. 694,28 €) s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 31.1.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania, že na pojednávaní konanom dňa 3.11.2014 zobral žalobu čiastočne späť o sumu 115,02 € a odvtedy sa domáhal zaplatenia sumy 2.579,26 €. Neskôr počas konania mu bola dňa 27.12.2019 zaplatená suma 2.180,48 € od spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pod číslom poistnej udalosti 0680805662 ako „doplatok náhrady škody za stratu na zárobku počas PN“ a po tejto čiastočnej úhrade zobral žalobu čiastočne späť práve v sume rovnajúcej sa omeškanej úhrade v sume 2.180,48 €. Žalobca sa naďalej domáhal zaplatenia istiny vo výške 399,16 €, úroku z omeškania 9,5 % p.a. zo sumy 2.579,64 € od 31.1.2007 do 27.12.2019, úroku z omeškania 9,5 % p.a. zo sumy 399,16 € od 28.12.2019 až do zaplatenia a náhrady trov konania, v ktorej časti mu súd vyhovel v plnom rozsahu, a preto mala byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. K zastaveniu konania v časti omeškanej úhrady v sume 2.180,48 € došlo pre správanie sa žalovaného a žalobca vzal žalobu späť (hoci bola dôvodne podaná), nakoľko mu žalovaný sumu v tejto výške uhradil. Odvolateľ argumentoval, že žalovaný procesne zavinil svojím správaním podanie žaloby a neskôr zastavenie konania (oneskorenou úhradou dlhu), a teda v tejto časti mu mala byť priznaná náhrada trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. V zostávajúcej časti istiny, t.j. v sume 399,16 €, ktorú mu žalovaný neuhradil ani oneskorene, bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, a preto mu v tejto časti mala byť priznaná aj náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. Tvrdil, že súd prvej inštancie pochybil keď rozhodol, že žalobca mal úspech iba čiastočný a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca uviedol, že nevie, akým spôsobom dospel súd prvej inštancie k určeniu výšky náhrady trov konania vo výške 40,44 %. Súd síce v bode 43 odôvodnenia uviedol, že mal za to, že celkový úspech žalobcu bol 70,22 % a neúspech 29,78%, ale nie je zrejmé, ako k takémuto vyčísleniu dospel. Žalobca iba z prvej vety tohto bodu odôvodnenia dedukuje, že súd ako úspech žalovaného (t.j. neúspech žalobcu) započítal platby, ktoré vykonal žalovaný prostredníctvom intervenienta ešte pred podaním žaloby. K tomu ale žalobca uviedol, že tieto neboli predmetom žaloby, pretože tieto si žalobca odrátal od pôvodne požadovanej sumy (t.j. požadovanej pred podaním žaloby) a žalobou sa zaplatenia týchto súm nedomáhal, a preto nemohol byť ani v tejto časti neúspešný. Tiež druhá veta bodu 43 odôvodnenia nasvedčuje na omyl súdu pri výpočte pomeru náhrady trov konania, pretože súd prvej inštancie tu uvádza, že žalobca bol úspešný v sume 1.891,80 €, pričom z petitu rozsudku I. a II. je zrejmé, že žalobca bol úspešný v sume 2.579,26 € (2.180,48 € - omeškaná úhrada a následné čiastočné späťvzatie žaloby a zastavenie konania v tejto časti + 398,78 € - rozsudkom priznaná istina). Bol toho názoru, že ak by mala byť náhrada trov pomerne rozdelená a od úspechu víťaznej strany sa mal odčítať jej neúspech, tak aj v tomto prípade by bolo potrebné považovať za úspech žalobcu sumu 2.579,26 € a za neúspech sumu 115,02 €. Takže žalobca by mal úspech v časti 95,73 % (2579,26/2 694,28 ) a neúspech v časti 4,27 % a v tomto prípade by teda mala byť priznaná žalobcovi náhrada trov konania vo výške 91,46 % (a nie 40,44%). Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania a nárokoval si aj náhradu trov odvolacieho konania.
9. Vyjadrenia k odvolaniu druhej strany neboli podané.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
11. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
12. Z ustanovení Civilného sporového poriadku, vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. V prípade, ak mala strana sporu úspech vo veci len čiastočný, zisťuje sa v prvom rade pomer úspechu. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Pomer rozdelenia náhrady trov zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.
13. V prejednávanom spore súd aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Žalobca sa v prejednávanej veci pôvodne domáhal zaplatenia sumy 81.168,- Sk, t.j. 2.694,28 €, ktorú po čiastočnom späťvzatí upravil na sumu 77.703,-Sk, t.j. 2.579,26 €, z ktorej po podaní žaloby v priebehu konania vzal čiastočne späť sumu 2.180,48 €, pretože mu intervenient dňa 27.12.2019 uhradil takúto sumu, a v prevyšujúcej časti 399,16 € bol v konaní úspešný a táto mu spolu s prísl. bola súdom priznaná. Z pôvodne uplatnenej sumy 2.694,28 € mu bola teda uhradená suma spolu vo výške 2.579,26 €, či už formou plnenia v priebehu konania, resp. na základe súdneho rozhodnutia. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že nemôže ísť na úkor strany sporu, ak vzala žalobný návrh čiastočne späť z dôvodu, že jej bolo druhou stranou v priebehu konania plnené. Na takéto prípady pamätá ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je založené na vyriešení otázky, ktorá zo sporových strán zavinila jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania, a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 12/2008 zo 14.10.2008).
15. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie sa v bode 43 odôvodnenia svojho rozhodnutia obmedzil len na stručné vyčíslenie údajného pomeru úspechu a neúspechu v konaní. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces sa vo všeobecnosti rozumie taký postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesným predpisom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj
rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorého niektorý výrok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
16. Právo strán sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí (a to aj v rozhodnutí o procesnom nároku) uviesť v súlade s § 393 ods. 2, § 234 ods. 2 a § 236 CSP dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak strana objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu a efektívne využiť svoje procesné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu (§ 355, § 357, § 359 CSP).
17. Účelom odôvodnenia je predovšetkým poukázať na správnosť rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Odôvodnenie, ktoré nezodpovedá týmto zákonným a ústavným požiadavkám, má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne znamená nesprávny procesný postup súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto v takom prípade prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. Odôvodnenie rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúcim z § 393 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 a § 236 CSP a je nepreskúmateľné, pretože zo spisu nie je zrejmé z čoho súd vychádzal a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru, že žalobcovi treba priznať náhradu trov konania v rozsahu 40,44 %. Preto je rozsudok vo výroku o trovách konania nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a do úvahy prichádza iba jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie.
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.