Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Ek/2145/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO 00 682 420 proti povinným 1./ STEEL MAXX, s.r.o., so sídlom Štós 209, 044 26 Štós, IČO 44 643 322, 2./ TWISTER, s.r.o., so sídlom Rožňavská 620, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO 36 171 557, 3./ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., o vymoženie 1.272.000,- eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Alexandrom Šempergerom, Exekútorský úrad Košice, Žižkova 6, 040 01 Košice, o návrhu povinných v 1., 2. a 3. rade na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.06.2020 takto

rozhodol:

Sťažnosť povinného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.06.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 09.06.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrhy povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhmi povinných v 1., 2. a 2. rade na zastavenie exekúcie nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinní v 1., 2. a 3. rade vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2019 namietajú predovšetkým nedostatky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu Notárskej zápisnice sp. zn. N 1253/2016, Nz 16941/2016, NCRls 17419/2016 spísanej dňa 12.05.2016 notárom Mgr. Vojtechom Kavečanským, so sídlom notárskeho úradu Kmeťova 13, Košice. Na základe uvedeného súd považoval za potrebné preskúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pretože exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať vykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená exekúcia. Existencia formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu je nevyhnutná a zároveň aj neodstrániteľná podmienka exekučného konania. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu vo všeobecnosti znamená, že exekučný titul je vykonateľný podľa predpisov upravujúcich jeho vydanie. Exekučná notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí spĺňať všeobecné náležitosti notárskej zápisnice uvedené v ustanovení § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku a súčasne zároveň aj náležitosti exekučnej notárskej zápisnice uvedené v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd po opätovnom preskúmaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu musel opätovne skonštatovať, že notárska zápisnica, na podklade ktorej je vedená táto exekúcia, je formálne vykonateľným exekučným titulom. Pokiaľ ide o materiálnu vykonateľnosť súd opätovne musí skonštatovať, že notárska zápisnica je materiálne vykonateľná, pretože jednoznačným spôsobom vymedzuje oprávnený a povinný subjekt, predmet a čas plnenia. Exekučný súd je oprávnený posudzovať formálnu a materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu avšak bez ohľadu na hmotnoprávny základ notárskej zápisnice (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010, sp. zn. ). Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že v exekučnom

konaní môže súd preskúmavať len samotnú notársku zápisnicu, avšak hmotnoprávny vzťah, ktorý bol podkladom na spísanie exekučnej notárskej zápisnice, je pre exekučné konanie irelevantný a teda možno viesť exekúciu aj na podklade exekučnej notárskej zápisnice, ktorá nemá podklad v hmotnom práve.

3. Ďalej v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník uviedol, že povinní v 1., 2. a 3. rade sa domáhali zastavenia exekúcie a následne v bode 14. svojich návrhov na zastavenie exekúcie poukázali na skutočnosť, že so zreteľom na postupnú splatnosť jednotlivých splátok na ktoré sú zaviazaní, ako na čas plnenia, ktorý je predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, má byť zrejmé, že oprávnený ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol oprávnený od povinných prostredníctvom exekúcie vymáhať istinu vo výške 1.272.000,- eur s príslušenstvom, nakoľko k vykonateľnosti notárskej zápisnice v tejto časti istiny doposiaľ nedošlo. V tejto súvislosti súd povinným dal do pozornosti Čl. V. exekučného titulu, ktorý následne v odôvodnení aj citoval.

4. Na záver súd poukázal skutočnosť, že podstatou konania o návrhoch povinných na zastavenie exekúcie je spor medzi oprávneným a povinnými o ďalšie pokračovanie exekúcie. Z tohto dôvodu je potrebné na toto konanie aplikovať zásady civilného procesu platné pre sporové konania. V civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi ( základných princípov ). V konaní o návrhoch povinných na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno preukázania zastavenia exekúcie zaťažuje toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal, t. j. povinných. Vzhľadom na to, že povinní v návrhoch na zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom nepodopreli svoje tvrdenia dôkazmi, ale iba popreli materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, súd konštatoval, že povinní žiadnym spôsobom nepreukázali dôvody zastavenia exekúcie. Už len zo samotného vyššie uvedeného dôvodu súd môže návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietnuť, pretože povinní nepreukázali splnenie žiadneho z dôvodov na zastavenie exekúcie predpokladaných Exekučným poriadkom. Súd bol v zmysle vyššie uvedených skutočností toho názoru, že povinní v 1., 2. a 3. rade vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie nepreukázali také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku a preto návrhy povinných v 1., 2. a 3. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2019 podľa Exekučného poriadku zamietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v 1. rade sťažnosť a to z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu že súd nesprávne právne posúdil vec, pričom v ďalšej časti precizoval uvedené dôvody sťažnosti.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7 Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného v 1. rade nie je dôvodná.

14. Skôr ako súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie sťažnosti oprávnený (oprávnenou osobou) a tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon sťažnosť pripúšťa, nakoľko aby došlo k vecnému prejednaniu sťažnosti súdom, sťažnosť musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti, keď jednou z objektívnych podmienok prípustnosti sťažnosti je jej včasnosť.

15. Lehota na podanie sťažnosti je lehotou zákonnou, nemožno ju ani predĺžiť, ani skrátiť. Pre začatie jej plynutia je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Lehota na podanie sťažnosti je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je sťažnosť podaná v posledný deň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť.

16. Preskúmaním predmetného konania súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo povinnému v 1. rade doručené do vlastných rúk dňa 10.06.2020 o 08:48 hod. pod identifikátorom c55081ba-e293-4970- b7e0-48dd4632db03. Od najbližšieho pracovného dňa po doručení, t. j. od 11.06.2020 začala povinnému v 1. rade plynúť 15-dňová lehota na podanie sťažnosti, ktorá mu uplynula dňa 25.06.2020. Povinný v 1. rade podal sťažnosť podľa podacej pečiatky na pošte Česká Lípa 6 až dňa 18.08.2020, teda po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti.

17. Procesnoprávnym dôsledkom oneskorene podanej sťažnosti je jej zamietnutie. Ustálená súdna prax totiž považuje za „nedôvodné“ aj tie sťažnosti, ktoré sú podané oneskorene, neoprávnenou osobou, po prípadnom späťvzatí, resp. sťažnosti podané proti rozhodnutiu, voči ktorému sťažnosť nie je prípustná. Preto súd rozhodol podľa tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09.06.2020 zamietol ako oneskorene podanú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.