Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-11-2018.pdf
PDF · 129.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: U. Š., B.. XX.X.XXXX, X. B. XXX/XX, X., zastúpenému Spotrebiteľským Centrom, Andyho Warhola 33, Medzilaborce, o zaplatenie 322,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 160,08 eur s 5,00 %-ným úrokom z omeškania ročne od 05.03.2018 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2018 domáhal zaplatenia 322,45 eur s príslušenstvom (5%-ným úrokom z omeškania ročne od 05.03.2018 do zaplatenia).
2. Žalobu odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. S účinnosťou od 1.7.2006 boli od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a.s. odčlenené spoločnosti SPP - preprava a.s. (v súčasnosti eustream, a.s.) a SPP - distribúcia, a.s. (žalobca). Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry tak bolo oddelené od činností spojených s predajom zemného plynu. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim dopravu plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo alebo sa na odberné miesto hľadí, akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. To platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla zaniká v zmysle ust. § 15 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. V takom prípade by mal dodávateľ zemného plynu odberateľovi fakturovať dodanie 0 m3 zemného plynu, pretože plyn, ktorý odberateľ odoberal nepatril dodávateľovi, ale žalobcovi. Odobratím tohto plynu došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu. Na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený. Žalobcovi vznikla v súvislosti s neoprávneným odberom škoda vo výške 322,45 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhl. č. 449/2012 Z. z. Žalobca žalovanému vystavil daňový doklad č. XXXXXXXXXX, splatný dňa 14.11.2016, ktorý žalovaný neuhradil. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania až od 5.3.2018.
3. Ďalej žalobca uviedol, že meradlo u žalovaného malo byť menené, avšak technik keď zistil, že tam bola porušená plomba, tak tú výmenu nezrealizoval, ale nahlásil to. Iný postup je pri štandardnej výmene meradla a iný je, keď sa zistí podozrenie na neoprávnený odber. Následne ten postup je taký, že meradlo, na ktorom je podozrenie na neoprávnený odber sa špeciálnym spôsobom zabalí a posiela sa znalcovi. Dňa 12.9.2016 bol na adrese odberného miesta najprv pán N. L., ktorý zákazku nezrealizoval z dôvodu zistenia porušenia zabezpečenia meradla. Následne odberné miesto navštívil pán V., kontrolór neoprávnených odberov. Žalobca sa nevedel vyjadriť, či to meradlo bolo následne vyradené alebo bolo znovu niekde namontované.
4. Žalobca ďalej uviedol, že náklady spojené so zaistením neoprávneného odberu vrátane dopravy predstavujú priemerné náklady, ktoré vznikajú žalobcovi pri zaisťovaní neoprávneného odberu zemného plynu, t. j. personálne aj materiálne náklady. Ide o náklady, ktoré vznikli pri riešení prípadného neoprávneného odberu, pričom výpočet je čas ktorý strávili na prípade kontrolóri neoprávnených odberov vynásobený hodinovou zúčtovacou sadzbou kontrolórov neoprávnených odberov plus čas, ktorí strávili na prípade pracovníci útvaru neoprávnených odberov, ktorí spracovávajú podklady k fakturácii, vynásobený hodinovou zúčtovacou sadzbou útvaru predaja distribučných kapacít. Čas, ktorý strávil na prípade kontrolór neoprávnených odberov, predstavuje priemerný čas kontroly odberného miesta, priemernú dobu jazdy a priemer na spracovanie podkladov k výjazdom, príprava podkladov k fakturácii, výpovede na polícii, na súde a pod. Ďalej čas, ktorý strávili na prípade pracovníci útvaru neoprávnených odberov. Títo pracovníci spracovávajú podklady k fakturácii, to znamená kontrola a doplnenie podkladov od kontrolórov neoprávnených odberov, zisťovanie údajov od dodávateľa plynu, zisťovanie údajov v katastri nehnuteľností, v registri obyvateľstva a pod.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že nevznikla žiadna škoda, žalobca existenciu škody nepreukázal. Postup žalobcu, ktorý vyvodzuje zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu len na základe poškodenia plomby na meradle nemá oporu v právnych predpisoch. Bolo by potrebné preukázať aj zavinenie za poškodenie cudzej veci. Žalobca účelovo právne kvalifikoval odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, nakoľko zodpovednosť za takýto odber je objektívna, a nie je potrebné dokazovať zavinenie, čo žalobcovi vyhovuje. Žalovaný poukázal na to, že odberateľ plynu má práva spotrebiteľa podľa § 17 ods. 1 zákona o energetike a spor je potrebné považovať za spotrebiteľský.
6. Ďalej žalovaný uviedol, že k zisteniu poškodenia došlo pri tej príležitosti, že pracovník SPP prišiel vymeniť meradlo, ktorému skončila životnosť po 20-tich rokoch a pritom si všimol, že sklíčko, ktoré prekrýva ciferník bolo poškodené teplom. V dome, v ktorom býva sa vykonávala kompletná výmena stúpačiek a zrejme pri nejakom zváraní došlo k poškodeniu tohto sklíčka. Ten technik plynomer vymenil za ten, ktorý si priniesol so sebou. Žalovaný spochybnil výpočet výšky škody, nakoľko on platí dlhodobo mesačne 9,- eur a vždy mu vrátia nejaký preplatok. Spotreba bola dlhé roky rovnaká. On má doma jeden plynový spotrebič - sporák. V období od 13.9.2015 do 12.9.2016 mu bol dodávaný plyn, nikdy mu nebola prerušená dodávka zemného plynu.
7. Ďalej žalovaný uviedol, že fiktívnu škodu voči dodávateľovi uplatňuje distribútor a nie dodávateľ. Napriek vznesenému nároku žalobcu, dodávateľ od zmluvy o dodávke zemného plynu neodstúpil a naďalej na odberné miesto dodáva zemný plyn, za čo prijíma mesačne zálohové platby, teda podľa dodávateľa zemného plynu k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného nedošlo. Konanie žalobcu vykazuje známky nekalého konania vo vzťahu k odberateľom zemného plynu. Žalobca si mal uplatniť nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. c) zák. o energetike. Skutočná škody by žalobcovi mohla vzniknúť iba takým zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu v neprospech žalobcu. Zo strany žalobcu neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca odoberal na odbernom mieste v spornom období zemný plyn, aká škoda reálne žalobcovi vznikla porušením ochranného krytu číselníka meracieho zariadenia resp. poškodením plastovej časti plomby meradla, či
takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, alebo či jeho funkčnosť bola obmedzená. Takéto skutočnosti nevyplynuli ani zo žalobcom predloženého znaleckého posudku. Žalovaný popieral, že v spornom období odoberal od dodávateľa alebo žalobcu zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú vyčíslil, avšak nepreukázal, a že žalobcovi vznikli náklady v súvislosti so zabezpečením neoprávneného odberu zemného plynu.
8. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného a svedka Y. V. a oboznámením listín založených v spise a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:
9. Podľa Cenníka externých služieb žalobcu účinného od 1.9.2016 cena za zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu je 144,92 eur bez DPH, cena za overenie plynomeru G4 - G6 je 20,39 eur bez DPH a cena za opravu plynomeru G1, 6 - G6 je 15,22 bez DPH.
10. Podľa nevyplneného montážneho listu sa mala dňa 12.9.2016 u žalovaného uskutočniť interná výmena plynomeru.
11. Podľa zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta na B. XXX/XX, X. zo dňa 12.9.2016 bola vykonaná výmena plynomeru, ktorý bol zaslaný znalcovi, bola zistená porušená plomba číselníka, zrejme pri rekonštrukcii. Odberateľ (žalovaný) sa vyjadril, že o poručení plomby nemá vedomosť.
12. Podľa znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX vypracovaného znalcom N.. L. I. dňa 19.10.2016, znalec vizuálnou prehliadkou plynomeru zistil, že plastová časť plomby je poškodená pravdepodobne teplotou vyššou ako je teplota tavenia materiálu plomby, čím v plastovej časti plomby vznikli dva otvory. Pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - plastová časť plomby je poškodená. Podľa vyúčtovania za znalecký úkon č. XXX/PL-XXXX bola odmena za znalecký úkon 35,- eur.
13. Žalobca vyúčtoval žalovanému škodu za odber zemného plynu dokladom č. XXXXXXXXXX, splatným dňa 14.11.2016 vo výške 322,45 eur (z tohto 106,92 eur - hodnota zemného plynu a 215,53 eur - náklady zisťovania). Prílohu dokladu tvoril výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, z ktorého vyplýva, že náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu v celkovej sume 215,53 eur tvorili náklady na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 eur, náklady na posudok na meradlo v sume 35,- eur, náklady na overenie plynomeru G4-G6 v sume 20,39 eur a náklady na opravu plynomeru G1, 6 - G6 v sume 15,22 eur.
14. Listom zo dňa 28.10.2016 zaslal žalobca žalovanému vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste B. XXX/XX, X. v období od 13.9.2015 do 12.9.2016. Žalobca v liste uviedol, že v tomto období dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom odber plynu takýmto meradlom je v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. považovaný za neoprávnený. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody v sume 322,45 eur.
15. E-mailom zo dňa 14.11.2016 oznámil žalovaný žalobcovi, že nesúhlasí s jeho postupom vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
16. Listom zo dňa 15.12.2016 zaslal žalobca žalovanému odpoveď na námietku voči vyúčtovaniu škody, v ktorej uviedol, že v takomto prípade je zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu založená na objektívnom princípe. Na odbernom mieste preukázateľne dochádzalo za obdobie od 13.9.2015 do 12.9.2016 k odberu zemného plynu, avšak vzhľadom za to, že stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné v zmysle zák. č. 142/2000 Z. z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 251/2012 Z. z. brať do úvahy, bolo potrebné spotrebu zemného plynu na odbernom mieste určiť spôsobom stanoveným vyhláškou č. 449/2012 Z. z. Za uvedené obdobie mal žalovaný na riadnej vyúčtovacej faktúre resp. bude mať na opravnej vyúčtovacej faktúre za spotrebu zemného plynu vystavenej dodávateľom plynu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3, a to z dôvodu, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, údaj uvedený na číselníku plynomera nebolo
možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo teda potrebné určiť príslušnými ustanovením zákona. Zálohové platby, ktoré žalovaný uhrádzal svojmu dodávateľovi zemného plynu, mu budú vrátené alebo zaúčtované na ďalšie zálohové platby.
17. Svedok Y. V., zamestnanec žalobcu, uviedol, že od roku 2012 do roku 2017 pracoval u žalobcu ako kontrolór neoprávnených odberov. On išiel na odberné miesto na základe nejakého popudu, ale nepamätal si presne v tomto konkrétnom prípade, odkiaľ bol ten podnet. On keď príde na odberné miesto, predstaví sa, preukáže sa preukazom žalobcu a povie, že je kontrolór neoprávnených odberov, a že prišiel na základe nejakého podnetu. Žalovaného si svedok pamätal z videnia. Ďalej svedok uviedol, že išli k plynomeru a bolo vidieť, že tá plomba nie je celistvá. Vysvetlil žalovanému, že v takýchto prípadoch, keď nie je celkom zjavné, či bolo alebo nebolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sa plynomer vymení za účasti odberateľa. Keďže on má platnú zmluvu, tak odber pokračuje s novým plynomerom. Plynomer sa pred ním zabalí do krabice, opáskuje sa a na krabicu sa napíšu základné údaje, ako výrobné číslo plynomeru, stav číselníka plynomeru a obide strany podpíšu pásku aj krabicu. Plynomer potom ide v krátkej dobe za jeden alebo dva dni k znalcovi do X. X.. Pri tejto výmene sa dokumentujú jestvujúce spotrebiče. Vyhotoví sa fotodokumentácia a montážny list. V montážnom liste sú uvedené údaje nového a starého meradla, prevádzkové plomby, ktoré boli zdemontované a nové, ktoré boli namontované na nový plynomer a zistenie, ktoré tam je napísané, teda že je poškodená plomba. Potom svedok spracováva prípad, teda výpočet škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Ten výpočet po ňom ešte kontrolujú kolegyne. Čaká sa na výsledok znaleckého posúdenia. V prípade, že znalec napíše, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo bola nejakým spôsobom poškodená plomba, čo bolo v tomto prípade, fakturuje sa spôsobená škoda. Za obdobie neoprávneného odberu sú vynulované spotreby obchodníkovi a žalobca si uplatňuje škodu v m3 plynu, ktorý by hypoteticky spotreboval podľa vyhlášky. Okrem toho si žalobca uplatňuje náklady spôsobené pri výkone tohto úkonu. Náklady sú tabuľkové. Odsúhlasuje to Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Okrem toho tam je aj cena znaleckého posudku. Keď sa odberateľa pýtal, či má vedomosť, kto to mohol urobiť, povedal, že sa v dome menili stúpačky. Je možné, že pri zváračských prácach, alebo pri prácach s plameňom mohlo dôjsť k poškodeniu tej plomby. Ďalej svedok uviedol, že je veľká pravdepodobnosť, že v tomto prípade tam boli pred ním kolegovia, ktorý mali vykonať pravidelnú výmenu, keďže výmeny sa robia každých 15 rokov, pričom predmetný plynomer mal rok výroby 1987 a rok overenia 2001 a záznam je z roku 2016. Pokiaľ sa ten plynomer javí byť v poriadku a nie je na ňom evidentne veľmi výrazná spotreba, plynomer ide na opravu a overenie do ich metrologického pracoviska. Potom, čo sa plynomer opraví a znovu overí, tak sa môže znovu používať. Používajú sa ešte aj takéto staré plynomery.
18. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike úč. ku dňu 12.9.2016 neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
19. Podľa § 82 ods. 2 cit. zák. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
20. Podľa § 82 ods. 3 cit. zák. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20160701.html>.
21. Podľa § 95 ods. 1 písm. l) cit. zák. ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20160701.html>.
22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie
23. Podľa § 1 ods. 2 cit. vyhl. cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
24. Podľa § 1 ods. 3 cit. vyhl. množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. 25. Podľa § 1 ods. 4 bod 1. cit. vyhl. za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o spotrebič na varenie: dve hodiny.
26. Podľa § 1 ods. 14 cit. vyhl. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
27. Podľa § 15 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii úč. ku dňu 12.9.2016 platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak
a) uplynul čas jeho platnosti, b) boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické vlastnosti, c) meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenie, d) bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď nebola porušená overovacia značka.
28. Podľa § 19 ods. 1 cit. zák. určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.
29. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.
32. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. o energetike a náhrady nákladov spojených so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
33. Zákon o energetike taxatívne vymenúva skutkové podstaty, pri ktorých sa odber plynu považuje za neoprávnený. Keďže výskyt neoprávneného odberu môže mať negatívny dopad na bezpečnosť plynárenskej infraštruktúry, ktorej riadne fungovanie je vo verejnom záujme, je zrejmé, že ide o ustanovenie kogentnej povahy, od ktorého sa dotknutý účastníci trhu nemôžu odchýliť.
34. Ako vyplýva z ustálenej a pomerne bohatej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 1 Cdo 107/2008, 4 Cdo 30/2009, 4Cdo 102/2010, 3 Cdo 99/2012, 3 Obdo 51/2017; jedná sa pritom aj o rozhodnutia, ktoré vychádzali z predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá však bola totožná, ako je v zák. č. 251/2012 Z. z.) pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon [v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike] považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.
35. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. o energetike, pričom súd je povinný vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. o energetike je objektívna, teda bez ohľadu za zavinenie. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, nemusel ho zaviniť samotný odberateľ. Znaleckým posudkom, ktorý predložil súdu žalobca, bolo preukázané, že na meradle, ktoré bolo umiestnené na odbernom mieste žalovaného, bolo pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii porušené - plastová časť plomby bola poškodená. Je teda zrejmé, že bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. o energetike, podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je pritom irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon [v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike] považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
36. Žalovaný sám v konaní potvrdil, že v období od 13.9.2015 do 12.9.2016 (za ktoré si žalobca v konaní uplatňuje náhradu škody) plyn na predmetnom odbernom mieste odoberal, teda je preukázaný aj vznik škody, nakoľko za uvedené obdobie už žalovaný nemal platiť za odber plynu svojmu dodávateľovi, ale žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorému tak vznikla škoda v hodnote plynu odobratého v uvedenom období žalovaným, ale meraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ za uvedené obdobie žalovaný aj platil (preddavky) za dodávku zemného plynu svojmu dodávateľovi, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu (čo však v konaní síce tvrdil, ale nepreukázal), takto zaplatené preddavky mu mali byť vrátené alebo započítané na preddavky za ďalšie obdobie, na čo bol aj žalovaný žalobcom upozornený v liste zo dňa 15.12.2016, ktorý mu bol doručený, čo v konaní potvrdil. Žalovaný si teda mohol odsledovať, či mu jeho dodávateľ za uvedené obdobie účtoval cenu za plyn a ak áno, mohol od neho požadovať vrátenie zaplatených preddavkov alebo ich započítanie na ďalšie obdobie.
37. Medzi protiprávnym úkonom, ktorým je neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a vznikom škody, ktorú tvorí hodnota plynu odobratého v uvedenom období žalovaným, existuje aj príčinná súvislosť, keďže pokiaľ by nedošlo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nedošlo by ku škode, ktorá vznikla žalobcovi.
38. Pokiaľ ide o výšku škody, v danom prípade nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, keďže nebolo možné vychádzať z nameranej spotreby plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré tak nemalo platné overenie (§ 15 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z.) a nebolo ho možné používať (§ 19 ods. 1 cit. zák.). Preto žalobca vyčíslil škodu v súlade s § 82 ods. 3 zák. o energetike podľa vyhl. č. 449/2012 Z. z. Z prílohy k vyúčtovaniu škody zo dňa 31.10.2016 vyplýva, že žalobca pri vyčíslení škody postupoval v súlade s touto vyhláškou, keď vychádzal z toho, že na odbernom mieste sa nachádza jeden plynový spotrebič na varenie (čo v konaní potvrdil samotný žalovaný), a teda za denný počet hodín používania spotrebiča určil 2 hodiny (§ 1 ods. 4 bod 1. cit. vyhl.). Takto vyčíslená škoda vo výške 106,92 eur (za obdobie od 13.9.2015 do 13.9.2016, teda jeden rok) sa ani nejaví byť neprimerane vysoká, keďže žalovaný sám uviedol, že platil dlhodobo preddavky vo výške 9,- eur mesačne, čo za rok predstavuje sumu 108,- eur.
39. Žalobca si v konaní uplatňoval tiež náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu v celkovej sume 215,53 eur, z ktorej tvorili náklady na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy sumu 144,92 eur, náklady na posudok na meradlo sumu 35,- eur, náklady na overenie plynomeru G4-G6 sumu 20,39 eur a náklady na opravu plynomeru G1, 6 - G6 sumu 15,22 eur. Podľa § 1 ods. 14 vyhl. č. 449/2012 Z. z. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Vyhláška neurčuje aké konkrétne náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu si môže prevádzkovateľ siete pripočítať k náhrade škody, avšak stanovuje, že sa musí jednať o náklady nevyhnutné. Pokiaľ ide o náklady na znalecký posudok vo výške 35,- eur, súd má za to, že sa jedná o náklady nevyhnutné, nakoľko na posúdenie toho, či bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, bolo potrebné odborné posúdenie. Preto súd tieto náklady žalobcovi priznal. Pokiaľ ide o náklady na overenie a opravu plynomeru (20,39 eur a 15,22 eur), tu súd dospel k záveru, že nejde o náklady spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dňa 12.9.2016 malo u žalovaného dôjsť k štandardnej výmene 29-ročného plynomeru, pri ktorej príležitosti bola zistená porušená plomba číselníka. To znamená, že k výmene plynomeru u žalovaného by došlo aj keby nebolo zistené akékoľvek poškodenie resp. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Zároveň
žalobca v konaní nevedel uviesť (a ani nepreukázal), či predmetný plynomer bol vyradený (vzhľadom na jeho vek) alebo sa ešte ďalej používal. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že náklady na overenie a opravu plynomeru (pokiaľ k nim došlo, keďže v prípade, že bol plynomer určený na vyradenie, by to nemalo zmysel), nie je možné považovať za nevyhnutné náklady spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu, preto ich súd žalobcovi nepriznal.
40. Napokon si žalobca uplatňoval (ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku) náklady na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 eur. Vychádzal pri tom zo svojho vlastného Cenníka externých služieb, podľa ktorého cena za zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu je 144,92 eur bez DPH. Súd má za to, že nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu, ktoré si tento môže pripočítať k náhrade škody na základe ust. § 1 ods. 14 vyhl. č. 449/2012 Z. z. nemôžu byť určené nejakým paušálnym poplatkom, ktorý si určí prevádzkovateľ siete vo svojom cenníku, ale majú to byť skutočné náklady vynaložené v súvislosti so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu v konkrétnom prípade. Žalobca pri tom neuviedol, aké konkrétne skutočné náklady mu vznikli v súvislosti so zisťovaním a s odstraňovaním predmetného neoprávneného odberu plynu, koľko zamestnancov a koľko času strávilo pri zisťovaní a odstraňovaní predmetného neoprávneného odberu plynu, aké náklady na dopravu, prípadne použitý materiál žalobcovi vznikli. Žalobca uviedol, že výška týchto nákladov je určená na základe priemerného času kontroly odberného miesta, priemernej doby jazdy a priemerného času na spracovanie podkladov. Takéto určenie výšky nákladov však nie je možné akceptovať, keďže sa má jednať o náklady nevyhnutné. Súd si je vedomý toho, že vyčísliť skutočné náklady vynaložené v súvislosti so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu v konkrétnom prípade je veľmi náročné, avšak bez bližšieho konkrétneho zdôvodnenia sa žalobcom uplatňované náklady v sume 144,92 eur javia ako neprimerane vysoké, keďže sa má jednať o nevyhnutné náklady. Je zrejmé, že určité náklady spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu aj v tomto konkrétnom prípade žalobcovi museli vzniknúť, pričom preukázanie ich skutočnej výšky by bolo zložité a na základe podkladov nachádzajúcich sa v spise ich skutočnú výšku nie je možné určiť. Preto súd žalobcovi priznal z tohto titulu sumu 18,16 eur (okrem nákladov na znalecký posudok), čo bola výška nákladov, s ktorých náhradou by sa bol žalobca ochotný uspokojiť v prípade mimosúdneho usporiadania veci (čo žalobca prezentoval v rámci návrhu na uzatvorenie súdneho zmieru na pojednávaní konanom dňa 20.11.2019).
41. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 160,08 eur (106,92 eur + 35,- eur + 18,16 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.
42. Keďže žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa dostal do omeškania už 15.11.2016 (deň po splatnosti vyúčtovania škody za odber zemného plynu), avšak žalobca si uplatňoval úroky z omeškania až od 5.3.2018 (teda od neskoršieho dátumu), preto mu súd úroky z omeškania priznal až od ním uplatňovaného dátumu, súc pri tom viazaný jeho návrhom.
43. Žalovaný mal za to, že predmetný spor by mal byť považovaný za spotrebiteľský. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko za spotrebiteľský sa považuje spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade žalobca nie je v postavení dodávateľa vo vzťahu k žalovanému, a ani spor nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy ani nesúvisí so spotrebiteľskou zmluvou. Nič na tom nemení ani úprava v ust. § 17 ods. 1 zák. o energetike, podľa ktorej má odberateľ plynu v domácnosti práva na ochranu spotrebiteľa, nakoľko z kontextu tohto ustanovenia je zrejmé že toto sa vzťahuje na právne vzťahy medzi dodávateľom (čo žalobca nie je) a odberateľom plynu. Ak by aj súd pri veľmi extenzívnom výklade právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa dospel k záveru že sa jedná o spotrebiteľský spor, nemalo by to vplyv na výsledok sporu, resp. neviedlo by to k inému rozhodnutiu súdu vo veci. Žalobca si totiž v konaní neuplatňuje nárok na základe svojich (neprijateľných) zmluvných podmienok ale na základe ustanovení zákona (§ 82 zák. o energetike) a výšku škody tiež neurčil svojvoľne, ale v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhl. č. 449/2012 Z. z.). Pokiaľ ide o náklady spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu, ktoré si žalobca v konaní tiež uplatňoval, tie súd výrazne znížil oproti uplatňovanej výške, avšak nie z titulu ochrany spotrebiteľa, ale z dôvodu, že podľa názoru súdu tieto nezodpovedali ust. § 1 ods. 14 vyhl. č. 449/2012 Z. z.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže obe sporové strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).