Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-38-2020.pdf
PDF · 113.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Bibiana Ťažiarová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobkyne: žalobkyne: T. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. T. XXXXX/XXA, zastúpená advokátom: JUDr. Karol Spišák, so sídlom Bratislava, Bajkalská 5/C, proti žalovaným: 1) G. L., nar. X.X.XXXX, bytom D., D. XXXX/XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Lucia Gašpieriková, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, 2) JUDr. P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E., I. XXXX/XA, 3) L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. XXXX/XA, žalovaní 2) a 3) zastúpení advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 9C/24/2020-67 zo dňa 1. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa ukladá žalovaným 1) až 3) povinnosť strpieť výkon práv žalobkyne, ktoré jej prináležia zo spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Senica, obec E. Y. k. ú. E. Y., evidovaným na LV č. XXXX, a to stavbe so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. 11145/178, druh stavby budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby rekreačný dvojdom; stavbe so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. 11145/179, druh stavby budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby rekreačný dvojdom; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/117 o výmere 260 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/118 o výmere 102 m2, druh pozemku ostatná plocha; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/178 o výmere 120 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/179 o výmere 120 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/180 o výmere 284 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/206 o výmere 54 m2, druh pozemku ostatná plocha a to najmä právo vstupovať na/do nehnuteľností, právo prechodu, prejazdu cez nehnuteľnosti, právo zotrvať na/v nehnuteľnostiach, právo užívať a obývať nehnuteľnosti so svojimi deťmi L. a P. R., právo domáhať sa od žalovaných vydania kľúčov od nehnuteľností, právo na užívanie všetkých energií do nehnuteľností a právo na bežnú opravu/úpravu nehnuteľností.
II. Vo zvyšnej časti sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Odvolací súd poučuje účastníkov, že v prípade, ak sa nedohodnú na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci, alebo o iných obdobných právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným 1) a z podielového spoluvlastníctva na jednej strane medzi žalobkyňou 1) a žalovaným 1) a na druhej strane medzi žalovaným 2) a 3), môžu podať žalobu vo veci samej.
IV. Žalobkyňa má voči žalovaným 1), 2) a 3) právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie po citovaní § 324 ods. 1 a3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vecne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 1) až 3) povinnosť strpieť výkon všetkých práv žalobkyne, ktoré jej prináležia zo spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v E. Y., ktoré v návrhu presne špecifikovala. Ide o rekreačný dvojdom s dvoma garážami a veľkou spoločnou terasou. Nehnuteľnosť je súčasťou golfového areálu. Žalovaní neoprávnene bránia žalobkyni v užívaní predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa viackrát vyzývala žalovaného 1) na vydanie kľúčov od nehnuteľností, avšak ten ju so žiadosťou odkázal na žalovaného 2), ktorý jej kľúče odmietol vydať. Keď sa žalobkyňa viackrát dostavila do nehnuteľnosti, žalovaný 1) a 2) jej zabránili vo vstupe do nehnuteľnosti a vyzvali ju k odchodu. Žalobkyňa tiež nemala možnosť tráviť čas počas pandémie v tomto rekreačnom dome a musela s deťmi zostať v byte v J.. Žalobkyňa je so žalovaným 1) v rozvodom konaní, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, v auguste 2018 sa žalobkyňa od manžela odsťahovala aj s dvoma maloletými deťmi a od odchodu jej manžel neustále škodí a zbavuje sa majetku. Žalobkyňa a žalovaný 1) vedú viacero súdnych konaní (okrem rozvodového aj o úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva, o určenie výživného pre manželku, o určenie vlastníckeho práva).
2. Podľa názoru súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu sporových strán. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba okamžitej, bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, kedy existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Druhým dôvodom je zabezpečenie výkonu rozhodnutia. Jedná sa o situáciu, kedy bez nariadenia neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť.
3. V danom prípade mal súd osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný 1) sú manželia, pričom v súčasnosti sa vedie konanie o rozvod ich manželstva. Vzťahy medzi nimi nie sú dobré, čo dokazuje množstvo ďalších súdnych konaní s účasťou žalobkyne a žalovaného 1), ktoré sú vedené na viacerých súdoch v rámci republiky. Žalobkyňa a žalovaný 1) sú spolu so žalovanými 2) a 3) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, dvojdomu s pozemkami v rámci golfového areálu v E. Y.. Žalovaný 1) a 2) podľa tvrdenia žalobkyne spôsobujú žalobkyni o problémy pri užívaní nehnuteľností, znemožňujú jej prístup do nehnuteľností. Ide teda o nezhody spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou. Vo veci hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou však žaloba na súd podaná nebola. Napriek nezhodám, ktoré sa zjavne pri hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami vyskytli, súd nezistil potrebu naliehavej, neodkladnej úpravy požadovanej žalobkyňou. Žalobkyňa neuviedla, aký nezvratný stav, príp. aké neodstrániteľné následky hrozia v prípade nevydania neodkladného opatrenia a ani súd existenciu takejto hrozby nezistil. V danom prípade neexistuje ani obava ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, preto návrh žalobkyne zamietol.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Podľa názoru žalobkyne uznesenie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené. Súd v bode 7. odôvodnenia uznesenia uvádza, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Z odôvodnenia súdu však nie je zrejmé, čo konkrétne žalobkyňa neosvedčila. Nárok žalobkyne nepochybne vyplýva z vlastníckeho práva, ktoré je zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Žalobkyňa taktiež predloženými dôkazmi osvedčila, že žalovaný 1) a 2) jej v rozpore so zákonom bránia vo výkone
jej práv, čím nepochybne vzniká žalobkyni ujma na jej právach, pretože ich nemôže vykonávať. V bode 8. odôvodnenia uznesenia súd zamietnutie návrhu ďalej zdôvodňuje tým, že nezistil potrebu naliehavej, neodkladnej úpravy požadovanej žalobkyňou. Rovnako ani toto svoje tvrdenie súd dostatočne, logicky a zrozumiteľne nevysvetlil a neuviedol, z čoho vyvodzuje záver, že v danom prípade nie je naliehavá a neodkladná potreba úpravy pomerov, či teda žalobkyňou predložené dôkazy sú nedostatočné alebo majú inú vypovedaciu hodnotu.
6. Súd porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces tým, že porušil jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, pretože rozhodnutie neobsahuje jasné, zrozumiteľné a logické vysvetlenie, prečo súd zamietol Návrh, teda akými úvahami bol pri rozhodovaní vedený, ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi, ktoré dôkazy považoval za relevantné a ktoré nie.
7. Súd na základe predložených a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnych skutkových záverom, keď na jednej strane potvrdil, že je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovanými existujú rozpory a na druhej strane svojvoľne, bez náležitého odôvodnenia podloženého preukázanými skutočnosťami uvádza, že nezistil potrebu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. V prípade žalobkyne nepochybne a preukázateľne už dlhšie časové obdobie dochádza k nezákonnému a neoprávnenému zásahu žalovaného 1) a 2) do vlastníckeho práva žalobkyne, v dôsledku čoho žalobkyni vzniká ujma na jej právach k nehnuteľnostiam. O to viac je tu daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že žalobkyni je znemožnené vykonávať jej patriace práva k nehnuteľnostiam, hoci je rovnakým podielovým spoluvlastníkom všetkých nehnuteľností ako aj ostatní žalovaní. Nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne zabráni nezákonnému stavu a vzniku ďalšej škody na právach žalobkyne. Zároveň z hľadiska primeranosti zásahu (neodkladného opatrenia) nebudú nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom narušené práva a oprávnené záujmy žalovaných.
8. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaniach o ochranu vlastníckeho práva, v odporovacom konaní a pod.). Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, pretože neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Inštitút neodkladného opatrenia nie je aplikovateľný iba v prípade, ak hrozí nezvratný stav, resp. hrozia neodstrániteľné následky. Naliehavosť a dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia je daná vtedy, ak existuje hrozba zhoršenia pozície navrhovateľa alebo už dochádza k porušovaniu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, na základe čoho je nevyhnuté bezodkladne upraviť pomery. Potrebu naliehavej bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa preukázala dôkazmi, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalovaný 1) a 2) neustále zasahujú do práv a oprávnených záujmov žalobkyne tým, že jej bránia v užívaní nehnuteľností.
9. Odôvodnenie súdu, že vo veci hospodárenia so spoločnou vecou nebola podaná žaloba na súd, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia je nezrozumiteľné a nedostatočné.
10. Do hospodárenia so spoločnou vecou patrí aj rozhodnutie o tom, ako (v akom rozsahu) bude každý zo spoluvlastníkov vec užívať. Dohoda o hospodárení so spoločnou vecou je neformálnym právnym úkonom, účastníkmi ktorého musia byť všetci spoluvlastníci (nesúhlas čo i len jedného z nich vylučuje záver o uzatvorení dohody) a môže byť uzavretá i konkludentne, pokiaľ je prejav vôle spoluvlastníkov nesporný a dostatočne určitý. Podieloví spoluvlastníci sa ohľadom rozsahu užívania spoločných nehnuteľností dohodli. Podľa predmetnej dohody žalobkyňa a žalovaný 1) ako manželia užívajú časť rekreačného dvojdomu so súpis č. XXX a žalovaný 2) so žalovanou 3) ako manželia užívajú druhú časť rekreačného dvojdomu so súpis. č. XXX. Existenciu tejto dohody podielových spoluvlastníkov preukazuje aj skutočnosť, že rekreačný dvojdom podielových spoluvlastníkov je postavený tak, že je rozdelený na dve samostatné časti oddelené jednou priečkou, obe časti majú samostatné vchody, obe časti majú pridelené samostatné súpisné čísla a žalovaný 2) so žalovanou 3) reálne užívajú len časť
rekreačného dvojdomu so súpis. č. XXX určenú v zmysle dohody všetkých podielových spoluvlastníkov. Navyše, pokiaľ podielový spoluvlastník užíva vec v podielovom spoluvlastníctve nad rozsah svojho podielu alebo spôsobom, ktorý neumožňuje niektorému z podielových spoluvlastníkov užívať spoločnú vec v rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, má tento spoluvlastník, teda v tomto prípade žalobkyňa, nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady.
11. Vzhľadom na uvedené preto nie je zrejmé, prečo sa podľa názoru súdu má neodkladné opatrenie týkať hospodárenia so spoločnou vecou a čo konkrétne má byť podľa názoru súdu predmetom žaloby vo veci hospodárenia s nehnuteľnosťami ako spoločnou vecou. V prejednávanej veci ide podľa názoru žalobkyne o nezákonné bránenie žalovaných ako podielových spoluvlastníkov žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke s rovnakým spoluvlastníckym podielom vo výkone jej prináležiacich práv k spoločným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho žalobkyni vzniká ujma na jej právach.
12. V zmysle § 366 ods. 1 CSP, ak mal súd považoval za potrebné podať na súd žalobu vo veci samej, mohol túto povinnosť uložiť žalobkyni vo výroku rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia. Avšak len samotné nepodanie žaloby vo veci samej, o hospodárení s nehnuteľnosťami ako spoločnou vecou, nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu.
13. Ustanovenie § 366 ods. 2 druhá veta CSP výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia spravidla pri tzv. zdržovacích nárokoch, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej, najmä keď sám časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia, v tomto prípade do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1).
14. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
15. Žalovaný 1) k odvolaniu žalobkyne vo vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že v zmysle § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 a 2 CSP sa pri nariadení neodkladných opatrení okrem iného sleduje potreba bezodkladnosti, okamžitosti zásahu súdu upraviť pomery, pričom do úvahy treba vziať aj efektívnosť, účelnosť a primeranosť takéhoto zásahu. Prvoinštančný súd uvedené požiadavky na vydanie neodkladného opatrenia správne vyhodnotil a žalovaný 1) sa o odôvodnením uznesenia stotožňuje. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neosvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 326 ods. 1 CSP, neopísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, k svojmu návrhu nepripojila potrebné listiny, hoci sa na ne odvolávala. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť svojho nároku, keď táto ako tvrdí, je bezpodielovou spoluvlastníčkou podielu na nehnuteľnostiach v návrhu špecifikovaných, no z obsahu návrhu na vydanie vyplýva, že táto sa domáha užívania len časti nehnuteľností (dvojdomu súp. č. XXX), hoci petit návrhu znie na užívanie celých nehnuteľností v podiele, ktorý jej patrí. Uvedené žalovaný 1) považuje za zmätočné, neurčité, a nevykonateľné. Rovnako nesprávne je aj obmedzenie trvania prípadného neodkladného opatrenia do vyporiadania BSM, nakoľko k tomu nemusí nikdy ani prísť. Žalobkyňa a žalovaný 1) sú v rozvodovom konaní, pričom nie je vylúčené, že žalovaný 1) ako navrhovateľ vezme svoj návrh späť, s čím môže žalobkyňa súhlasiť. Pokiaľ sa žalobkyňa cíti byť dotknutá na svojich právach, nesúhlasí s hospodárením spoločnej veci tak, ako tomu je v súčasnosti, nič jej nebráni domáhať sa súdnou cestou ochrany práv podielového spoluvlastníka podaním žaloby vo veci samej. V ďalšej časti sa žalovaný 1) vyjadruje k iným prebiehajúcim súdnym konaniam. Zo spoločného bydliska odišla žalobkyňa s deťmi po tom, čo sa žalovaný 1) dozvedel o nevere z jej strany, ktorú nemohol akceptovať. Voči žalobkyni žalovaný 1) neprechováva žiadne negatívne city, nemám dôvod škodiť jej, len chce, aby každý žil svoj život. O maloletého syna sa chcem žalovaný 1) riadne starať, v období vypuknutia pandémie koronavírusu bol syn v starostlivosti žalovaného 1) nepretržite vyše mesiaca (apríl/máj 2020), preto i argumentácia žalobkyne, že nemá kde tráviť svoj čas sa ani nezakladá na pravde. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a ani z odvolania nie je zrejmé, z akého dôvodu má byť nariadené neodkladné opatrenie a ako by sa zhoršila právna pozícia žalobkyne v prípade jeho nevydania, ako by sa sťažilo uplatnenie jej nároku domáhať na súdnej ochrany, dokonca by hrozila obava, že nastane nezvratný stav v podobe straty jej nárokov. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1) navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
16. Žalovaní 2) a 3) vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že sa stotožňujú so závermi súdu prvej inštancie a poukazujú na to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ani žiadny právny titul, ktorý by odôvodňoval nárok, ktorého sa domáha v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým by malo byť uložené žalovaným 1) až 3) umožniť žalobkyni užívať nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo existujú dôvody na zamietnutie jej návrhu.
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 337 ods. 1, 2 a 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
22. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
23. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
24. Žalobkyňa svoj nárok uplatnený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia založila na tvrdení, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných v návrhu a žalovaní 1) až 3) jej bránia tieto nehnuteľnosti užívať od mája 2020. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila výpis z katastra nehnuteľností listu vlastníctva č. XXXX, okres Senica, obec E. Y., k.ú. E. Y., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa spolu so žalovaným 1) sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností spolu so žalovanými 1) a 2) vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Žalobkyňa týmto osvedčila ňou tvrdenú skutočnosť, že je jednou z podielových spoluvlastníčok nehnuteľností voči žalovaným 2) a 3), čím je daná jej aktívna legitimácia v konaní a pasívna legitimácia žalovaných 2) a 3) v konaní. Z obsahu podaní účastníkov tiež vyplýva, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 zároveň patrí do BSM žalobkyne 1) a žalovaného 1), žalovaný 1) až 3) v svojom podaní tvrdenia žalobkyne v tomto smere nepopreli, preto je ich možné považovať za nesporné. Žalovaní 1) až 3) rovnako nepopreli, že žalobkyni bránia sporné nehnuteľnosti užívať. Žalobkyňa v bode 22 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opisuje, kedy sa do nehnuteľnosti dostavila a akým spôsobom jej bolo zabránené do nehnuteľností vstúpiť (bránenie vstupu do nehnuteľnosti žalobkyňa osvedčila aj prepisom sms správ medzi žalobkyňou a žalovaným 1) a 2). K tejto časti návrhu sa žalovaní nevyjadrili vôbec.
25. Je nevyhnutné si uvedomiť, že vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo patrí k základným ústavným právam, tak ako na to poukazuje žalobkyňa a Občiansky zákonník následne definuje práva vlastníka (§ 123 OZ a nasledujúce) a práva spoluvlastníka, či už podielového (§ 136 OZ a nasledujúce), alebo bezpodielového (§ 143 OZ a nasledujúce). Právo spoluvlastníka užívať nehnuteľnosť patrí k základným
právam a je ho možné obmedziť na základe zákona alebo platnej dohody. Žalovaní 2) a 3) aj keď poukazovali na dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti oboma manželskými pármi, žiadnu dohodu do spisu nezaložili, preto možno aj od nich spravodlivo požadovať, aby žalobkyni umožnili realizovať jej práva vyplývajúce zo zákona. Je pravdou, že aj žalobkyňa a žalovaní poukazujú na rôzne iné konania prebiehajúce medzi nimi, vzájomné majetkové pomery a ich vzťah k maloletému synovi, zachádzajú aj do podrobností ich spoločného života, hľadajú vinníka v celej vzniknutej situácie, ale všetky tieto ďalšie informácie sú pre toto konanie o návrhu na nariadenie neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi po právnej stránke irelevantné.
26. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzťahy medzi účastníkmi neodkladným opatrením, pretože ako bolo vyššie uvedené, žalovaní 1) až 3) neumožňujú žalobkyni uskutočňovať jej základné právo nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, resp. existencie obmedzujúcej dohody užívať, preto odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v prevažujúcej časti. V zvyšnej zamietajúcej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala neobmedzeného užívania nehnuteľností s rodinnými príslušníkmi, ďalej v časti, v ktorej sa domáhala práva vymeniť zámky a v časti dočasnosti, do skončenia konania o vyporiadanie BSM uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Právo žalobkyne užívať nehnuteľnosti nemôže byť vykonávané neobmedzene, ale len v rozsahu práv a povinností zodpovedajúcich jej spoluvlastníckemu podielu, t.j. jej právo užívať vec má limity v rozsahu užívacích práv ostatných spoluvlastníkov. Tiež odvolací súd nevidí dôvod priznávať právo na užívanie nehnuteľností neodkladným opatrením akýmkoľvek rodinným príslušníkom žalobkyne (takéto právo im nevyplýva zo zákona a vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností iným rodinným príslušníkom ako deťom žalobkyňa návrh ani neodôvodňovala), ale len jej neplnoletým deťom, ktoré tvorili spolu so žalovaným 1) spoločnú domácnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné priznávať žalobkyni osobitne právo na výmenu zámkov, keď zároveň bola neodkladným opatrením uložená povinnosť žalovaným vydať kľúče od nehnuteľnosti žalobkyni a umožniť jej užívanie nehnuteľnosti.
27. V prípade splnenia zákonných podmienok môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade bolo žalobkyni priznané jej základné právo vec, ktorej je spoluvlastníčkou, užívať a podľa názoru ide o typický príklad vydania neodkladného opatrenia, ktoré môže mať aj trvalú povahu a nie je nevyhnutné ukladať navrhovateľke povinnosť podávať žalobu vo veci samej. Nebolo by v súlade s procesnými normami nariaďovať neodkladné opatrenie dočasne, do skončenia konania o vyporiadanie BSM, keď takéto konanie ešte ani nezačalo a ako na to správne poukázali žalovaní 2) a 3) ani začať nemusí, pretože nie je zrejmé, či bude manželstvo účastníkov rozvedené.
28. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, t.j. žalovaných súd poučuje, že v prípade nedosiahnutia dohody o spôsobe užívania nehnuteľností so žalobkyňou môžu žalovaní 2) a 3) podať žalobu o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, ktorá zahŕňa aj žalobu o spôsobe užívania spoločnej veci a žalovaný 1) ak sa so žalobkyňou tiež nedohodne na užívaní spoločnej veci môže podať žalobu vo veci samej podľa § 146 OZ (o práva a povinnosti vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
29. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môžu žalovaní 1) až 3) domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP). V prípade podania žaloby podľa poučenia súdu a vo vecnej súvislosti s neodkladným opatrením je súd aj bez návrhu povinný zrušiť uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnutím, ktorým žalobe vyhovie.
30. S prihliadnutím k vyššie uvedenej argumentácii odvolací súd napadnuté uznesenie s použitím § 388 CSP zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vyššie špecifikovanej časti vyhovel a vo zvyšnej časti zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
31. Žalobkyňa má voči žalovaným 1) a 2) podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní v
celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). Ak aj odvolací súd žalobkyni niektoré z jej uplatňovaných práv nepriznal, išlo len o nepatrnú časť nároku. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).