Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-94-2021.pdf
PDF · 108.12 KB
Case nature
Subarea
11Co/94/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľov: 1/ JUDr. A. F., nar. XX.XX.XXXX a 2/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F., T. XXXX/XA, obaja zastúpení advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti odporkyni: B. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. B. XXXXX/XXA, zastúpená advokátom JUDr. Karolom Spišákom, so sídlom Bratislava, Bajkalská 5/C, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 25. augusta 2021, č.k. 5C/3/2021-88, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Navrhovatelia sú povinní nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/38/2020-165 zo dňa 28.09.2020, právoplatného dňa 17.10.2020, v spojení s uznesením Okresného súdu Senica č.k. 9C/24/2021-67 zo dňa 01.07.2020, zamietol a uložil navrhovateľom povinnosť nahradiť protistrane trovy konania o zrušenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 334, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 339 vety prvej Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vecne tým, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, neodpadli. Súd uviedol, že toho času sa medzi stranami vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam. Krajský súd v Trnave zmenil zamietajúce rozhodnutie Okresného súdu Senica sp. zn. 9C/24/2021-67 zo dňa 01.07.2020 a uznesením č.k. 23Co/38/2020-165 zo dňa 28.09.2020 vyhovel návrhu B. M. T. na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil U. M. a navrhovateľom 1) a 2) strpieť výkon práv žalobkyne, ktoré jej prináležia zo spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, a to najmä právo vstupovať na/do nehnuteľností, právo prechodu, prejazdu cez nehnuteľnosti, právo zotrvať na/v nehnuteľnostiach, právo užívať a obývať nehnuteľnosti so svojimi deťmi M. a A. V., právo domáhať sa od žalovaných vydania kľúčov od nehnuteľností, právo na užívanie všetkých energií do nehnuteľností a právo na bežnú opravu/ úpravu nehnuteľností. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bola existencia naliehavej potreby bezodkladne upraviť vzťahy medzi stranami, pretože manžel B. M. T. a navrhovatelia jej neumožňovali uskutočňovať jej základné právo užívať nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou a to bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, resp. existencie obmedzujúcej dohody. Navrhovatelia svojim návrhom žiadajú zrušenie uvedeného neodkladného opatrenia dôvodiac tým, že dňa 18.09.2020 odovzdali U. M. kľúče (od vchodových dverí, od vonkajšej brány a zadného vchodu do garáže) patriace k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, katastrálne územie F. W., obec F. W., okres Senica, a to stavba s č. XXX
- rekreačný dvojdom postavený na parcele reg. „C“ č. 11145/179, o čom svedčí preberací protokol.
Súčasne poukázali na priložené čestné prehlásenie U. M., ktoré dokumentuje dohodu podielových spoluvlastníkov o spôsobe užívania nehnuteľností tak, že navrhovatelia budú užívať stavbu s. č. XXX spolu s priľahlými pozemkami v zmysle vypracovaného geometrického plánu. Na základe uvedeného majú za to, že vo vzťahu k nim odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie. K návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila protistrana, ktorá zásadne nesúhlasí s tvrdením navrhovateľov, že v súčasnosti odpadli dôvody na trvanie neodkladného opatrenia. Naopak, tieto dôvody trvajú naďalej a vzhľadom na výrazne naštrbené vzťahy, ako aj závažné pokračujúce neoprávnené konania navrhovateľov sa ešte viac prehĺbili. Upozornila na to, že preberací protokol nepodpísala, pričom z protokolu nie je možné vyvodiť, že kľúče od nehnuteľnosti jej boli aj skutočne odovzdané. Práve naopak, vzhľadom na naštrbené vzťahy medzi stranami je vylúčené, že by jej manžel prevzaté kľúče bez ďalších obštrukcií odovzdal. Preberacím protokolom sa snažia navrhovatelia umelo navodiť dojem, že pominuli dôvody trvania neodkladného opatrenia, nakoľko kľúče boli odovzdané jej manželovi, žalovaní však odmietli aj po nariadení neodkladného opatrenia vydať jej kľúče a bránili jej v užívaní predmetných nehnuteľností, preto nemala inú možnosť, ako kľúče doslova exekvovať. Exekúcia bola vedená pod č. EX 406/EX 597/20 a manžel odovzdal kľúče až exekútorovi, a to dňa 05.02.2021. Ešte pred exekúciou sa niekoľko krát obrátila na manžela, pričom ten ju odkázal na navrhovateľa 1), ktorý jej odmietol kľúče vydať, čo riešila výmenou zámkov. Zámky sa vymeniť nepodarilo, nakoľko žalovaní zastrašovali zámočníka a bola privolaná polícia. Uviedla ďalej, že k ďalšiemu konaniu navrhovateľov proti nej došlo dňa 20.06.2021, kedy zistila, že na jej pozemku pred domom je zaparkované cudzie motorové vozidlo a golfový vozík, ktoré v celom rozsahu blokovali vstup do garáže. Dňa 16.07.2021 bolo na uvedenom pozemku zaparkované ďalšie vozidlo, ktoré opätovne blokovalo vstup do garáže. Podobné situácie sa opakujú pravidelne, ide o úmyselnú provokáciu zo strany navrhovateľov. Následne odporkyňa zistila, že spoločná terasa je zastavaná bez jej súhlasu murovaným plotom, čo preukazuje fotodokumentáciou. Dohoda o spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti neexistuje, pretože by sa nestalo, že by ju navrhovatelia niekoľko krát vyhodili z jej časti nehnuteľnosti, odmietli vydať kľúče a blokovali vstup do garáže, preto potreba neodkladnej úpravy pomerov je podľa nej nevyhnutná, na základe čoho žiadala, aby súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
3. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, neodpadli. Odporkyňa žiadnu dohodu o užívaní nehnuteľností nepodpísala. Naopak, podľa jej tvrdenia sa vzťahy medzi stranami nezmenili. Aj napriek neodkladnému opatreniu navrhovatelia neodovzdali kľúče od nehnuteľnosti odporkyni ale jej manželovi, s ktorým má naštrbené vzťahy, čo preukazuje preberací protokol podpísaný len U. M.. Zo strany navrhovateľov opakovane došlo k blokovaniu vstupu do jej garáže. Vzťahy medzi nimi sú naďalej vyostrené a konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je do dnešného dňa skončené. Keďže teda k zmene pomerov neprišlo a dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie neodpadli, súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že z ich tvrdení, ako aj z tvrdení odporkyne je zrejmé, že táto disponuje kľúčmi od časti nehnuteľnosti, ktorú má podľa dohody všetkých spoluvlastníkov právo užívať, pričom udalosti predchádzajúce odovzdaniu kľúčov nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetnému konaniu. Čo sa týka údajnej neexistencie dohody o rozdelení užívania nehnuteľností, navrhovatelia poukazujú na skutkové tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení odporkyne zo dňa 21.07.2021, ktorá sama uviedla, že navrhovateľ 1/ mal blokovať „jej“ vstup do garáže, murovaný plot, ktorý bol vyhotovený so súhlasom troch zo štyroch spoluvlastníkov nehnuteľností, je fotený z časti nehnuteľnosti, ktorú všetci ostatní spoluvlastníci označujú ako časť nehnuteľnosti, ktorú má podľa ich dohody užívať odporkyňa so svojim manželom, čo jasne dokumentuje, že odporkyňa súd zavádza. Vo veci údajného blokovania „garáže odporkyne“ navrhovatelia uviedli, že sa jednalo o ojedinelé parkovanie, pričom sa v žiadnom prípade nejednalo o úmysel brániť jej v užívaní nehnuteľností. Vzhľadom na počet takýchto incidentov, a to dva počas celej letnej sezóny, nepovažujú navrhovatelia toto za nič iné, ako náhodu. Ďalej navrhovatelia poukázali na to, že odporkyňa so svojim manželom svoju časť nehnuteľností od stavu holodomu nedokončili, v tejto časti nehnuteľnosti absentuje najzákladnejšie zariadenie potrebné na jej obývanie, a to podlahy, dlažby, nábytok, toalety, sprchy, preto je nevierohodné, že by odporkyňa túto jej časť nehnuteľnosti aj chcela, resp. mohla skutočne užívať. Navrhovatelia majú za to, že je to práve ona,
ktorá vyvoláva nezmyslené konflikty vo fiktívnej snahe užívať nehnuteľnosť, na nadobudnutí ktorej nikdy finančne ani inak neparticipovala. Všetkým spoluvlastníkom nehnuteľnosti je zrejmé, kto má právo užívať ktorú jej časť, odporkyňa má možnosť nehnuteľnosť užívať v miere, ako to vnútorné vybavenie umožňuje. Odporkyňa odôvodňuje údajný pretrvávajúci stav bránenia užívania historickým prierezom jej problémov s manželom a navrhovateľmi a dvomi fotografiami zablokovaného vjazdu do garáže a výstavbou plotu, na ktorom sa všetci ostatní spoluvlastníci zhodli, a to za účelom zamedzenia obťažovania navrhovateľov zo strany odporkyne. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. O tom, že dôvody nariadenia neodkladného opatrenia naďalej netrvajú, svedčí aj priložené upovedomenie o ukončení exekúcie, z ktorého je zrejmé, že zo strany povinných boli splnené povinnosti vyplývajúce z uznesenia č. 23Co/38/2020-165 zo dňa 28.09.2020 vydaného Krajským súdom v Trnave. Súd teda nesprávne právne posúdil dôkaznú situáciu. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a to tak, že ich návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovie.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodním napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/3/2021 je konanie vo veci zrušenia uznesenia - neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/38/2020-165 zo dňa 28.09.2020, právoplatným dňa 17.10.2020, v spojení s uznesením Okresného súdu Senica č.k. 9C/24/2021-67 zo dňa 01.07.2020. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh navrhovateľov na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia keď dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, neodpadli.
8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania i obsahu celého spisového materiálu odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu navrhovateľov na zrušenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho vyhodnotil odvolacie námietky ako neopodstatnené. Odvolací súd sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením a argumentáciou prvoinštančného súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia, na ktorú v podrobnostiach odkazuje, keď odvolatelia ani v odvolaní neuviedli žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
9. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku <., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
10. Civilný sporový poriadok <. upravuje jediný spôsob zániku neodkladného opatrenia, a to uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, pričom okamihom uplynutia času, na ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, zaniká neodkladné opatrenie priamo zo zákona bez toho, aby o tom súd vydal osobitné rozhodnutie. Pri zrušení neodkladného opatrenia sa rozlišujú dva prípady, a to či súd koná na základe návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia alebo môže konať aj bez takéhoto návrhu. Na základe návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd o jeho zrušení, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaný žalobca, žalovaný a osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť. V
prípade neodkladného opatrenia nariadeného po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie zruší neodkladné opatrenie bez návrhu (z úradnej povinnosti) rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta, rozhodnutím, ktorým žalobu zamieta alebo rozhodnutím, ktorým konanie vo veci samej zastavuje. V takomto prípade súd prvej inštancie rozhoduje osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby alebo uznesenia o odmietnutí žaloby alebo zastavení konania vo veci samej. O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípade neodkladných opatrení, ktoré môže súd zrušiť na návrh, majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. 11. Základnou zákonnou podmienkou zrušenia neodkladného opatrenia je teda odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP). Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých pomerov, ktoré boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia, resp. trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby bola úspešnou strana domáhajúca jeho zrušenia. 12. V rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sa musí súd zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení, a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností. Uvedená konštrukcia je v podstate reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie. 13. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy súdom bolo v konaní č. 9C/24/2021 nariadené v prospech B. M. T. (tam žalobkyni) neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil U. M., JUDr. A. F. a M. F. (tam žalovaným 1/ až 3/) povinnosť strpieť výkon práv, ktoré jej prináležia zo spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Senica, obec F. W. k. ú. F. W., evidovaným na LV č. XXXX, a to stavbe so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. 11145/178, druh stavby budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby rekreačný dvojdom; stavbe so súp. č. XXX, postavenej na parc. č. 11145/179, druh stavby budova pre šport a na rekreačné účely, popis stavby rekreačný dvojdom; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/117 o výmere 260 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/118 o výmere 102 m2, druh pozemku ostatná plocha; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/178 o výmere 120 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/179 o výmere 120 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/180 o výmere 284 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parc. registra „C“, parc. č. 11145/206 o výmere 54 m2, druh pozemku ostatná plocha a to najmä právo vstupovať na/do nehnuteľností, právo prechodu, prejazdu cez nehnuteľnosti, právo zotrvať na/v nehnuteľnostiach, právo užívať a obývať nehnuteľnosti so svojimi deťmi M. a A. V., právo domáhať sa od žalovaných vydania kľúčov od nehnuteľností, právo na užívanie všetkých energií do nehnuteľností a právo na bežnú opravu/úpravu nehnuteľností.
14. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia (vydaného dňa 28.09.2020 Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 23Co/38/2020-165), neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu, že žalobkyňa osvedčila ňou tvrdenú skutočnosť, že je jednou z podielových spoluvlastníčok označených nehnuteľností a že žalovaní 1/ až 3/ jej bránia sporné nehnuteľnosti užívať, pričom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala, kedy sa do nehnuteľnosti dostavila a akým spôsobom jej bolo zabránené do nehnuteľností vstúpiť, bránenie vstupu do nehnuteľnosti žalobkyňa osvedčila aj prepisom sms správ medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a 2/. Súd poukázal na to, že vlastnícke právo patrí k základným ústavným právam, a jeho súčasťou je vec užívať. Právo žalobkyne ako spoluvlastníčky je možné obmedziť na základe zákona alebo platnej dohody. Žalovaní 2/ a 3/, aj keď poukazovali na dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti oboma manželskými pármi, žiadnu dohodu do spisu nezaložili, preto možno od nich spravodlivo požadovať, aby žalobkyni umožnili realizovať jej práva vyplývajúce zo zákona. Súd uzavrel, že existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzťahy medzi účastníkmi neodkladným opatrením, pretože ako bolo vyššie uvedené, žalovaní 1/ až 3/ neumožňujú žalobkyni uskutočňovať jej základné právo nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, resp. existencie obmedzujúcej dohody.
15. Navrhovatelia v predmetnom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia ako dôvod uviedli, že podieloví spoluvlastníci uzavreli dohodu o spôsobe užívania nehnuteľností, dohodli sa na tom,
ktorú časť nehnuteľnosti budú užívať navrhovatelia, a ktorú časť odporkyňa s manželom U. M. (na preukázanie doložili čestné prehlásenie manžela odporkyne zo dňa 01.12.2020 o tom, že on i jeho manželka sa dohodli na rozdelení užívania nehnuteľností v zmysle vypracovaného geometrického plánu), navrhovatelia tiež jej manželovi odovzdali kľúče patriace k nehnuteľnosti (na preukázanie doložili preberací protokol zo dňa 18.09.2020, ktorým manžel odporkyne potvrdil prevzatie kľúčov). Z uvedeného navrhovatelia vyvodili, že osvedčili odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenia. Súd prvej inštancie však správne mal za to, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie, trvajú.
16. Ako vyplýva z obsahu spisu, odporkyňa vo svojich podaniach poukazuje na to, že medzi ňou a U. M. prebieha niekoľko súdnych sporov, vrátane rozvodového konania, pričom navrhovatelia spolu s U. M. (ktorí majú veľmi blízky vzťah) sa dopúšťali a naďalej dopúšťajú voči nej rôznych špekulatívnych a úmyselných konaní s cieľom zasahovať do jej vlastníckych práv. K žiadnej dohode o užívaní medzi nimi a odporkyňou nedošlo, protokol o prevzatí kľúčov podpísal iba jej manžel. Aj po nariadení neodkladného opatrenia jej odmietli vydať kľúče od nehnuteľností a neostávalo jej iné, než pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia formou exekúcie. Spoluvlastníci jej opakovane blokovali nesprávne zaparkovaným vozidlom vstup do garáže a na vlastný pozemok, pričom podobné situácie sa opakujú pravidelne, ide o úmyselnú provokáciu, dňa 16.07.2021 zistila, že spoločná terasa patriaca k nehnuteľnosti bola bez jej vedomia a súhlasu zastavaná murovaným plotom. Uviedla ďalej, že ostatní spoluvlastníci absolútne nerešpektujú jej práva vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva a dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené nielenže nepominuli, ale ešte viac sa prehĺbili. Nikdy sa nepokúsili zákonne dohodnúť s odporkyňou, ak by bolo pravdivé ich tvrdenie, že uzatvorili dohodu o užívaní nehnuteľnosti spôsobom „ každá rodina svoju polovicu“, nedošlo by k jej vyhadzovaniu z príslušnej časti nehnuteľnosti, neodmietali by vydať jej kľúče od nehnuteľnosti a neblokovali vstup do garáže.
17. Z vykonaného skráteného dokazovania aj odvolací súd musel uzavrieť, že naďalej trvajú dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie. Z tvrdení odporkyne je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu sú naďalej konfliktné a ostatní spoluvlastníci pokračujú v obštrukčnom konaní voči nej s cieľom obmedzovať jej vlastnícke práva. Odvolateľom sa nepodarilo presvedčiť odvolací súd, že zmenili svoj postoj k odporkyni a začali riadne rešpektovať jej práva spoluvlastníka. V kontexte skutočností uvádzaných odporkyňou sa javí ako nepravdepodobné, že by opakované znemožnenie jej prístupu do garáže zaparkovaným vozidlom bola iba náhoda. O úmyselnom bránení v užívaní (aj po vydaní neodkladného opatrenia) svedčí aj tá skutočnosť, že odporkyňa sa napriek nariadenému neodkladnému opatreniu musela vydania kľúčov domáhať až v exekučnom konaní. Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní dôvodili tým, že z doloženého upovedomenia o ukončení exekúcie je zrejmé, že zo strany povinných boli splnené povinnosti vyplývajúce z uznesenia č. 23Co/38/2020-165 zo dňa 28.09.2020, s týmto súhlasiť možno iba čiastočne. Neodkladným opatrením boli totiž ostatným spoluvlastníkom uložené viaceré povinnosti, nie iba vydanie kľúčov od nehnuteľnosti. Z predmetného uznesenia vyplýva právo odporkyni tiež na vstupovanie do nehnuteľností, právo prechodu, prejazdu cez nehnuteľnosti, právo zotrvať na nehnuteľnostiach, právo užívať a obývať nehnuteľnosti so svojimi deťmi, právo na užívanie všetkých energií do nehnuteľností a právo na bežnú opravu/úpravu nehnuteľností, pričom navrhovatelia nijako nepreukázali ani neosvedčili splnenie aj ostatných týchto povinností. Pokiaľ navrhovatelia argumentovali tým, že nehnuteľnosť v časti pripadajúcej čo do užívania odporkyni nie je v stave riadneho užívania pre nedostatok zariadenia, toto je irelevantné, nakoľko spoluvlastníčke nič nebráni užívať nehnuteľnosti spôsobom tomu zodpovedajúcim, teda primeraným stavu nehnuteľností (užívaním nemožno chápať iba obývanie nehnuteľnosti). Podľa názoru odvolacieho súdu stále teda existuje naliehavá potreba, aby boli vzťahy medzi účastníkmi upravené neodkladným opatrením, pretože spoluvlastníci znemožňujú žalobkyni uskutočňovať jej základné právo užívať nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou bez akéhokoľvek rozumného dôvodu, resp. existencie obmedzujúcej dohody. Navrhovatelia totiž existenciu dohody o užívaní, ktorá by bola s odporkyňou uzavretá, nepreukázali a nedošlo ani k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva.
18. Keďže navrhovatelia neosvedčili odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, pričom konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je do dnešného dňa skončené a vzťahy medzi stranami neboli doposiaľ usporiadané ani inak, nebolo možné návrhu vyhovieť. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. O trovách konania odvolací súd rozhodol aplikujúc ustanovenia § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a plne úspešnej odporkyni priznal voči neúspešným navrhovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. Senát krajského súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).