Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_59Ek-836-2020.pdf
PDF · 88.29 KB
No categories available
59Ek/836/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO 48 191 515, právne zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO 35 890 240, proti povinnej C. M., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXX/ XX, XXX XX K. K., o vymoženie 9.212,62 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom pod sp. zn. 244EX 301/20, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 20.05.2020 domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 9.212,62 eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní, sp. zn. 35Up/102/2020 zo dňa 06.02.2020. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.06.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/836/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 20.08.2020 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorá žiada zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie, rozhodnutie súdu 35Up/102/2020 zo dňa 06.02.2020, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, a ktorý sa mal stať právoplatný 21.02.2020 a vykonateľný 21.02.2020, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia jej ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnila súdneho konania v uvedenej veci hoci mala ústavné právo, aby sa jej vec verejne prerokovovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ďalej žiada, aby súd zastavil exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň navrhuje exekúciu zastaviť pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože jej boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky ako účastníkovi konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v jej prítomnosti a tak, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Citujúc ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku a s poukazom na skutočnosť, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jej vec prerokovovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, verejne a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom žiada exekútora a súd, aby v jej veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia č. 244EX 301/20 je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a preto žiada, aby súd exekúciu zastavil. Povinná má ďalej za to, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy, vzhľadom k čomu sa úver považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 toho istého zákona za bezúročný a bezpoplatkový. Exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohol spôsobiť platné právne účinky a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky.
3. Povinná ďalej navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, pričom uviedla, že návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený porušil zákonnú povinnosť a podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie. Pri prejednávaní veci č.k. 35Up/102/2020 neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, nakoľko exekučný titul, ktorý vydal Okresný súd v Banskej Bystrici vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Súd zároveň nepodrobil súdnej kontrole zmluvu, súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, spoľahlivým spôsobom nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, z úradnej povinnosti nezistil, či je zmluva platná alebo nie, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t.j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, pričom ide len o také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
4. Povinná zároveň podáva návrh proti trovám exekúcie a príslušenstvu, nakoľko nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie. Nie je v súlade s únijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ a preto žiada súd, aby preskúmal z úradnej povinnosti výšku náhrady a to aj z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie je v rozpore so zákonom. Povinná žiada, aby súd exekučný titul pre jeho rozpor so zákonom a ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom zrušil ako nedôvodný a určil, že nie je povinná platiť oprávnenému istinu spolu s príslušenstvom, a zároveň žiada exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní, pričom v zmysle § 265 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom. V prípade, ak povinná nesúhlasila s povinnosťou, ktorá jej bola uložená platobným rozkazom, mala možnosť podať v zákonom stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu. Odpor zo strany povinnej nebol podaný a platobný rozkaz sa tak stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený sa niekoľkokrát snažil dohodnúť s povinnou na úhrade dlžnej sumy, aby nedošlo k navyšovaniu dlžnej sumy o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v rámci exekučného konania. Zo strany povinnej však nedošlo k úhrade dlžnej sumy, a preto oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. K tvrdeniu povinnej, že exekučné konanie je vedené v rozpore s Ústavou SR a únijným právom, oprávnený uviedol, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne konkrétne relevantné skutočnosti ani dôkazy, pre ktoré by malo byť exekučné konanie zastavené. Exekučné konanie je vedené v súlade so zákonom a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhuje súdu, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
10. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Súd v súvislosti s novelou exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
15. V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatuje, že tvrdenia povinnej nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní. Preto ak povinná namieta odňatie práva na spravodlivý súdny proces, neplatnosť právneho úkonu, skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepodrobenie zmluvy, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinnej namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
16. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, pričom nevyhnutnou podmienkou je skutočnosť, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia. V štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je preto povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul v súvislosti s jeho vykonateľnosťou a to tak po stránke formálnej ako aj materiálnej ako dvoch rovnocenných zložiek. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon.
17. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Up/102/2020. Za účelom posúdenia dôvodnosti námietky povinnej o nedostatku riadneho doručenia exekučného titulu súd preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 35Up/102/2020 a zistil, že platobný rozkaz bol doručený do elektronickej schránky povinnej s uplatnením fikcie doručenia dňa 23.02.2020. Platobný rozkaz, ktorý je v prebiehajúcom konaní exekučným titulom, bol teda povinnej doručený zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 10.03.2020. Keďže povinná si povinnosť ním uloženú nesplnila, oprávnený inicioval začatie exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. Nakoľko v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnej vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladá, oprávnený nemal inú možnosť, ako podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
18. K povinnej námietke proti trovám exekúcie a príslušenstvu je potrebné poukázať na ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Postup súdneho exekútora, ktorý si v súvislosti s výkonom svojej činnosti účtuje príslušnú daň z pridanej hodnoty, preto nemožno považovať za postup, ktorý je v rozpore s unijným právom, či verejným poriadkom. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením povinnej, že upovedomenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, je v rozpore so zákonom. Otázku odmeny a náhrady výdavkov súdneho exekútora za výkon jeho činnosti upravuje ust. § 197 a nasl. Exekučného poriadku, pričom výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za výkon exekučnej činnosti teda exekútorovi patrí odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Ak ide o exekúciu predmetom ktorej je vymoženie peňažného plnenia, základom pre určenie odmeny exekútora je samotná výška vymoženého plnenia, a preto je potrebné zdôrazniť, že výška odmeny súdneho exekútora uvedená v upovedomení o začatí exekúcie je vypočítavaná ku dňu vydania upovedomenia a to tak, že ak povinný uspokojí pohľadávku oprávneného spolu s jej príslušenstvom v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 10 % zo základu, t.j. z vymoženého plnenia. Ak povinný v uvedenej lehote záväzok voči povinnému neuhradí, odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o ďalších 10 % a teda súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu (z vymoženého plnenia). Ak ide o náhradu paušálnych výdavkov, aj tu je rozhodujúci okamih, kedy dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného. V prípade úhrady pohľadávky oprávneného v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur, ak však k úhrade v tejto lehote nedôjde, výška náhrady paušálnych výdavkov je 60,- eur. Nemožno preto poučenie súdneho exekútora o vyššie uvedených skutočnostiach a teda o možnom navýšení trov súdneho exekútora považovať za rozporuplné so zákonom.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.