Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_59Ek-836-2020.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Subarea
59Ek/836/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO 48 191 515, právne zastúpený AK Herceg, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO 35 890 240 proti povinnej C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX K. Bystrica, o vymoženie 9.212,62 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/836/2020 zo dňa 28.09.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/836/2020 zo dňa 28.09.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/836/2020 zo dňa 28.09.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná žiadala zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie, rozhodnutie súdu 35Up/102/2020 zo dňa 06.02.2020, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica a ktorý sa mal stať právoplatný 21.02.2020 a vykonateľný 21.02.2020, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia jej ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnila súdneho konania v uvedenej veci, hoci mala ústavné právo, aby sa jej vec verejne prerokovovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ďalej žiadala, aby súd zastavil exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň navrhuje exekúciu zastaviť pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože jej boli odňaté ústavné práva v súlade s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky ako účastníkovi konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v jej prítomnosti a tak, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Citujúc ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku a s poukazom na skutočnosť, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jej vec prerokovovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, verejne a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom žiadala exekútora a súd, aby v jej veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia č. 244EX 301/20, je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a preto žiada, aby súd exekúciu zastavil. Povinná mala ďalej za to, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy, vzhľadom k čomu sa úver považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 toho istého zákona za bezúročný a bezpoplatkový. Exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohol spôsobiť platné právne účinky a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky.
3. Povinná ďalej navrhla exekúciu zastaviť z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, pričom uviedla, že návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený porušil zákonnú povinnosť a podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie. Pri prejednávaní veci č. k. 35Up/102/2020 neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, nakoľko exekučný titul, ktorý vydal Okresný súd v Banskej Bystrici, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Súd zároveň nepodrobil súdnej kontrole zmluvu, súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, spoľahlivým spôsobom nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, z úradnej povinnosti nezistil, či je zmluva platná alebo nie, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, pričom ide len o také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinnej v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
4. Povinná zároveň podala návrh proti trovám exekúcie a príslušenstvu, nakoľko nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie. Nie je v súlade s únijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ a preto žiada súd, aby preskúmal z úradnej povinnosti výšku náhrady a to aj z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie je v rozpore so zákonom. Povinná žiadala, aby súd exekučný titul pre jeho rozpor so zákonom a ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom zrušil ako nedôvodný a určil, že nie je povinná platiť oprávnenému istinu spolu s príslušenstvom a zároveň žiadala exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní, pričom v zmysle § 265 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom. V prípade, ak povinná nesúhlasila s povinnosťou, ktorá jej bola uložená platobným rozkazom, mala možnosť podať v zákonom stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu. Odpor zo strany povinnej nebol podaný a platobný rozkaz sa tak stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený sa niekoľkokrát snažil dohodnúť s povinnou na úhrade dlžnej sumy, aby nedošlo k navyšovaniu dlžnej sumy o náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v rámci exekučného konania. Zo strany povinnej však nedošlo k úhrade dlžnej sumy a preto oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. K tvrdeniu povinnej, že exekučné konanie je vedené v rozpore s Ústavou SR a únijným právom, oprávnený uviedol, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne konkrétne relevantné skutočnosti ani dôkazy, pre ktoré by malo byť exekučné konanie zastavené. Exekučné konanie je vedené v súlade so zákonom a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol súdu, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
6. Následne vyšší súdny úradník v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dal do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ďalej konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatoval, že tvrdenia povinnej nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní. Preto ak povinná namieta odňatie práva na spravodlivý súdny proces, neplatnosť právneho úkonu, skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepodrobenie zmluvy, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinnej namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
7. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, pričom nevyhnutnou podmienkou je skutočnosť, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia. V štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je preto povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul v súvislosti s jeho vykonateľnosťou a to tak po stránke formálnej ako aj materiálnej ako dvoch rovnocenných zložiek. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon.
8. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/102/2020. Za účelom posúdenia dôvodnosti námietky povinnej o nedostatku riadneho doručenia exekučného titulu súd preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 35Up/102/2020 a zistil, že platobný rozkaz bol doručený do elektronickej schránky povinnej s uplatnením fikcie doručenia dňa 23.02.2020. Platobný rozkaz, ktorý je v prebiehajúcom konaní exekučným titulom, bol teda povinnej doručený zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 10.03.2020. Keďže povinná si povinnosť ním uloženú nesplnila, oprávnený inicioval začatie exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. Nakoľko v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnej vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a povinná dobrovoľne nesplnila to, čo jej ukladá, oprávnený nemal inú možnosť ako podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
9. K povinnej námietke proti trovám exekúcie a príslušenstvu je potrebné poukázať na ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Postup súdneho exekútora, ktorý si v súvislosti s výkonom svojej činnosti účtuje príslušnú daň z pridanej hodnoty, preto nemožno považovať za postup, ktorý je v rozpore s unijným právom, či verejným poriadkom. Nie je možné
súhlasiť ani s tvrdením povinnej, že upovedomenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, je v rozpore so zákonom. Otázku odmeny a náhrady výdavkov súdneho exekútora za výkon jeho činnosti upravuje ust. § 197 a nasl. Exekučného poriadku, pričom výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za výkon exekučnej činnosti teda exekútorovi patrí odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Ak ide o exekúciu predmetom ktorej je vymoženie peňažného plnenia, základom pre určenie odmeny exekútora je samotná výška vymoženého plnenia a preto je potrebné zdôrazniť, že výška odmeny súdneho exekútora uvedená v upovedomení o začatí exekúcie je vypočítavaná ku dňu vydania upovedomenia a to tak, že ak povinný uspokojí pohľadávku oprávneného spolu s jej príslušenstvom v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 10 % zo základu, t. j. z vymoženého plnenia. Ak povinný v uvedenej lehote záväzok voči povinnému neuhradí, odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o ďalších 10 % a teda súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu (z vymoženého plnenia). Ak ide o náhradu paušálnych výdavkov, aj tu je rozhodujúci okamih, kedy dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného. V prípade úhrady pohľadávky oprávneného v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur, ak však k úhrade v tejto lehote nedôjde, výška náhrady paušálnych výdavkov je 60,- eur. Nemožno preto poučenie súdneho exekútora o vyššie uvedených skutočnostiach a teda o možnom navýšení trov súdneho exekútora považovať za rozporuplné so zákonom.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
11. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, § 48 ods. 2, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61l ods. 3 prvá veta a § 61l ods. 4 Exekučného poriadku.
12. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že napáda rozhodnutie v plnom rozsahu, nakoľko má za to, že súd vydal exekučný titul bez prešetrenia. Na vydanie rozhodnutia o exekučnom titule doložil oprávnený dôkazy, ktoré sa nezakladali na pravde a boli buď vyfabulované alebo úmyselne zamlčané. Týmto žiada o riadny súdny proces, na ktorý má ako občan Slovenskej republiky nárok. Taktiež žiada súd o získanie audionahrávok oprávneného ako dôkazový materiál. Tieto nahrávky obsahujú zavádzajúce informácie a vytváraný protizákonný nátlak hraničiaci s úžerou. Na jednej tejto nahrávke jej zamestnanec f. Blackside p. Bartko tvrdil, že sa úver spláca, jej bývalý muž p. Modzga, ktorý podpísal nevýhodnú zmluvu s uznaním dlhu, nakoľko asi podľahol ich zastrašovaniu a nátlaku. Má za to, že jeho uznaním dlhu tak zaniká vymáhateľnosť exekučného titulu. O. M. mal podľa zmluvy informovať o všetkých skutočnostiach, no úmyselne tak nerobil, aby poškodil jej osobe. Preto by ho chcela predvolať ako svedka na konfrontáciu, keďže on sám poskytoval poza jej chrbát mylné informácie oprávnenému.
13. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinnej podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že povinná v sťažnosti namieta exekučný titul, pričom neuvádza žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, ani dôkazy, pre ktoré by mal byť exekučné konanie zastavené. Exekučné konanie je vedené v súlade so zákonom a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Oprávnený súhlasí s názorom súdu uvedenom v bode 14 odôvodenia, na ktorý poukazuje. Oprávnený na základe uvedeného navrhuje súdu, aby sťažnosť povinnej voči uzneseniu o zastavení exekúcie v celom rozsahu zamietol.
14. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
16. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
17. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
18. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
19. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
20. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pričom vyšší súdny úradník sa so všetkými skutočnosťami v dostatočnej miere a vecne správne vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (v rozsahu 2 strán A4 body 13 až 19 odôvodnenia). Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinná v sťažnosti zopakovala len ten istý argument, že súd vydal exekučný titul bez prešetrenia, bez riadneho procesu, na ktorý má ako občan Slovenskej republiky právo, ktorý uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie a teda neuviedla žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedla žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.
23. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že vyšší súdny úradník správne v napadnutom uznesení uviedol, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. K tomu exekučný súd dodáva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie alebo obsahu záväzkového vzťahu. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedané exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje právoplatný exekučný titul. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v
rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 1940/2008 zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.“
24. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ teda povinná namieta, že zmluva je neplatná, že neobsahuje zákonné náležitosti, že ju súd nepodrobil súdnej kontrole, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinná mala možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom, a to právom podať v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, čo povinná síce urobila, ale odpor podala oneskorene. Súd mal zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 35Up/102/2020 totiž preukázané, že povinnej bol exekučný titul platobný rozkaz zo dňa 06.02.2020 spolu s prílohami riadne doručený zákonným spôsobom dňa 23.02.2020. Proti platobnému rozkazu podala povinná ako je vyššie uvedené odpor, ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/102/2020 zo dňa 03.06.2020 v spojení s uznesením sp. zn. 35Up/102/2020 zo dňa 29.06.2020 odmietnutý, keď súd v odôvodnení výslovne uviedol, že „ohľadne postupu pri doručovaní platobného rozkazu neboli zistené žiadne pochybenia“ a tak exekučný titul platobný rozkaz zo dňa 06.02.2020 nadobudol dňa 10.03.2020 právoplatnosť a vykonateľnosť. Preto námietky povinnej, že exekučný titul nie je vykonateľný a že jej boli odňaté jej práva, sú bez právnej relevancie, keďže povinná sama spôsobila, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť. Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnej uložená povinnosť, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže povinná povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnila (čo povinná ani nepopiera), mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
25. Pokiaľ povinná až v sťažnosti navrhla, aby súd získal audionahrávky oprávneného a vypočul jej bývalého manžela p. M., súd nemohol na tieto návrhy dôkazov ako súčasť obrany povinnej v rámci sťažnostného konania prihliadnuť vzhľadom na koncentračnú zásadu prejednávania a rozhodovania návrhov na zastavenie exekúcie podľa novej právnej úpravy exekučného práva účinnej od 01.04.2017, podľa ktorej nemožno prihliadnuť na nové tvrdenia a dôkazy, ktoré mohol účastník použiť už pri predchádzajúcom procesnom úkone. Zároveň exekučný súd takéto dôkazy nepovažoval za potrebné a nevykonal ich. Všetky potrebné skutočnosti mal preukázané z predložených vyjadrení účastníkov konania a listinných dôkazov, pričom navrhované dôkazy by neviedli k inému právnemu záveru ako zamietnutiu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a boli by iba zbytočným predlžovaním exekučného konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
26. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
27. S poukazom na vyššie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/836/2020 zo dňa 28.09.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.