Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-51-2024.pdf
PDF · 89.75 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/51/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu ELGAS, s.r.o., so sídlom Robotnícka 2271, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 314 242, proti žalovanému MTK Slovensko, s.r.o., so sídlom Námestie Slovenskej republiky 3, 014 01 Bytča, IČO: 50 411 853, zastúpenému advokátkou JUDr. Gabrielou Bírošovou so sídlom Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina, o zaplatenie 9.581,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline, č.k. 10Cb/55/2023-148 zo dňa 09. januára 2024 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu v Žiline, č.k. 10Cb/55/2023-148 zo dňa 09. januára 2024 v napadnutej časti II. výrokovej vety o trovách konania mení tak, že žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
II. Žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia sumy 9.581,-Eur s príslušenstvom a trov konania.
3. Podaním zo dňa 20.12.2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu mimosúdnej dohody strán sporu. Súčasne žalobca uviedol, že v rámci dohody sa strany dohodli, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať náhradu trov konania.
4. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že vzhľadom na uvádzaný dôvod späťvzatia žaloby (uzatvorenie mimosúdnej dohody strán) žalobca nepreukázal, a preto súd konštatoval, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie žalovanému svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Ďalej okresný súd uviedol, že náhrada trov konania v prípade späťvzatia žaloby sa prisudzuje procesnej strane bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, pričom procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, to znamená z hľadiska príčinnej súvislosti v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom vznik trov konania protistrane. Ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by k späťvzatiu došlo v dôsledku splnenia dlhu žalovaným a súčasne nepreukázal existenciu iných dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by
umožňovali súdu vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
6. Proti druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o trovách konania zmenil tak, že žiadnej strane sa náhrada trov konania nepriznáva alebo aby uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Žalobca v odvolaní uviedol, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z pôvodného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Poukázal na to, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, alebo iniciovanie splácania dlhu v splátkach, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Žalobca tvrdí, že žalovaný súdu potvrdil, a to svojím vyjadrením zo dňa 08.11.2023, že požiadal žalobcu o splátkový kalendár a sám to súdu oznámil, pričom tento dôkaz súd v žiadnom rozsahu nebral na vedomie a tento dôkaz nevykonal, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil.
8. Nesprávne rozhodnutie v dôsledku inej vady konania vidí žalobca najmä v tom, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil akým spôsobom žalobca zavinil zastavenie konania, keď nebral do úvahy, že dôvodom späťvzatia návrhu zo strany žalobcu bolo, že až po podaní návrhu došlo k mimosúdnej dohode strán konania. Žalobca uviedol, že výsledkom mimosúdnej dohody je úhrada dlžnej sumy žalovaným v splátkach. Súd zároveň nevykonal dôkaz – tvrdenie žalovaného, že žalobcu požiadal o splatenie žalovanej istiny v splátkach po podaní návrhu. Žalobca tiež uviedol, že žiadna zo sporových strán si nebude uplatňovať náhradu trov konania. Žalovaný si v súlade s oznámenou mimosúdnou dohodou náhradu trov konania neuplatnil. Na druhej strane ak súdu neboli dostatočne preukázané skutočnosti, ktoré síce neboli medzi stranami sporné, ale súd mal za to, že nemá na ich preukázanie dostatočné dôkazy pri skúmaní procesnej zodpovednosti pri zastavení konania na oboch procesných stranách, mohol vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich skutočností, nakoľko žalobca v konaní nebol zastúpený advokátom na rozdiel od žalovaného. Rovnako mohol súd vyzvať žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, ak mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a o procesnom zavinení zastavenia konania bez vykonania potrebných dôkazov. Súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca upriamil pozornosť ako na dôvody nepriznania nároku žalovanému pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ako ani na samotné dôvody vo vyjadrení žalovaného o žiadosť o splácanie žalovanej sumy v splátkach. Žalobca zároveň priložil Dohodu o urovnaní zo dňa 19.12.2023, preukazujúcu dohodu sporových strán o splácaní dlhu v splátkach po podaní žalobného návrhu, ako aj o vzájomnom vysporiadaní trov súdneho konania sporových strán.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd má za to, že odvolanie je dôvodné.
13. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je vecná správnosť napadnutého uznesenia ohľadne výroku o trovách konania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní na návrh žalobcu vydal dňa 11.01.2023 platobný rozkaz, č.k. 34Up/24/2023-64, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 9.581,-Eur s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 4.421,-Eur od 15.11.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 4.421,-Eur od 15.09.2022 do 04.11.2022, s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 2.571,-Eur od 05.11.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 4.421,-Eur od 15.10.2022 do 16.11.2022, s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 2.571,-Eur od 17.11.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 9,- Eur od 22.10.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 9,-Eur od 19.11.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-Eur a tiež mu uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 287,-Eur žalobcovi. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol že platobný rozkaz považuje za nesprávny čo sa týka výšky požadovanej sumy, čo bližšie v podanom odpore odôvodnil.
14. Nakoľko žalobca na základe výzvy upomínacieho súdu navrhol pokračovanie v konaní, upomínací – Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec príslušnému Okresnému súdu v Žiline.
15. Na základe námietok žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu žalobca podaním zo dňa 06.10.2023 poukázal na to, že v zmysle reklamačného poriadku žalobcu je možné reklamáciu vystavenej faktúry uplatniť v zákonných lehotách, inak do 30 dní odo dňa, kedy sa odberateľ dozvedel o dôvode reklamácie. Keďže faktúru žalovaný v plnej výške uhradil, čím ju uznal. Tiež uviedol, že platobná disciplína žalovaného nekorešpondovala s rozpisom platieb zo zmluvy, takže bol žalobca nútený opakovane posielať žalovanému upomienky, ktoré následne spoplatnil v zmysle svojho cenníka spolu 9,-Eur v zmysle článku IV. bodu 24 Obchodných podmienok. Žalobca mal za to, že v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania svojho oprávneného splatného nároku.
16. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním založeným na č.l. 135 spisu, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikla na základe nesprávne uvedenej výšky fakturovanej sumy na faktúre č. 2022021459 zo dňa 07.12.2022, splatnej dňa 21.12.2022, fakturačné obdobie 01.01.2022 až 20.11.2022. Žalovaný konštatoval, že žalobca na tejto faktúre uviedol stav plynomeru, ktorý predstavoval hodnotu 25.921 m3, tento stav však nezodpovedá skutočnému stavu na plynomeri, nakoľko skutočný stav k 08.12.2023 predstavuje hodnotu 23.998,764 m3, čo predstavuje rozdiel 1.922,236 m3. Žalovaný preto listom zo dňa 06.11.2023 zaslal žalobcovi Oznámenie o započítaní pohľadávok a žiadosť o splátkový kalendár. Žalovaný konštatoval, že splátkový kalendár žiada na zaplatenie zvyšku svojho záväzku po započítaní pohľadávok, pričom všetky návrhy žalovaného boli zaslané žalobcovi s tým, že žalobca bol požiadaný, aby zaslal stanovisko k návrhom žalovaného v lehote 15 dní, aby sa predmetná právna vec ukončila.
17. Reakciou na predmetné vyjadrenie žalovaného, ktorý sám konštatoval, že zaslal žalobcovi okrem oznámenia o započítaní pohľadávok aj návrh splátkového kalendára bolo, že žalobca zobral podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2023 žalobu v celom rozsahu späť, pričom žalobca uviedol, že uzatvoril so žalovaným dohodu o urovnaní sporných nárokov a splatení dlhu v splátkach, v ktorej sa dohodli, že si žalobca a žalovaný vysporiadajú svoje vzťahy mimosúdne, žalobca vezme žalobu späť a žiadna strana si nebude na súde uplatňovať náhradu trov konania.
18. Na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, t.j. jeho dispozitívneho úkonu súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil v súlade s § 145 ods. 1 CSP, pričom výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
19. Odvolací súd pri skúmaní dôvodov, pre ktoré okresný súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky. Vychádzal len zo skutočnosti, že žalobca nepriložil ku späťvzatiu žaloby dohodu o urovnaní, na ktorú sa žalobca v späťvzatí žaloby odvoláva. Ďalšími skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu sa však nezaoberal.
20. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že postup okresného súdu pri hodnotení zavinenia pri zastavení konania bol nesprávny, nakoľko vôbec nebral do úvahy žalovaným tvrdený a nesporný fakt, že práve žalovaný zaslal žalobcovi splátkový kalendár, ako aj oznámenie o započítaní časti žalovanej
pohľadávky (v konaní bližšie nešpecifikovanej), z čoho možno vyvodiť záver, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne, a teda procesne zavinil zastavenie konania žalovaný.
21. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tvrdenia strán konania musia byť v konaní aj vierohodne preukázané, čo však v tomto prípade žalobca predložením dohody o urovnaní neurobil, avšak súd je povinný vychádzať z predchádzajúcich nesporných skutočností, medzi ktoré patrí aj návrh žalovaného na uzatvorenie splátkového kalendára so žalobcom.
22. Odvolací súd konštatuje, že podľa Civilného sporového poriadku vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je v Civilnom sporovom poriadku vyjadrená v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§256 ods. 2 CSP).
23. Súd je teda povinný vždy skúmať procesné zavinenie, t.j. zistiť, ktorá zo strán zavinila procesné zastavenie konania a druhej strane sporu prizná nárok na náhradu trov konania.
24. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal výlučne zo skutočnosti, že žalobca dohodu o urovnaní spolu so splátkovým kalendárom nepredložil a neprihliadol ku skutočnosti, že sám žalovaný súdu oznámil, že vyvolal snahu o mimosúdne vyriešenie sporu a že on sám zaslal žalobcovi splátkový kalendár.
25. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na nález Ústavného súdu SR z 08. februára 2017, č.k. I. ÚS 629/2016, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 14/2007, z ktorého vyplýva, že princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne a formalisticky, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol.
26. K žalobcom predloženej dohode k podanému odvolaniu odvolací súd neprihliadol, nakoľko žalobca mohol túto dohodu predložiť spolu so späťvzatím žaloby a pokiaľ tak neurobil, ide o novotu v odvolacom konaní, ku ktorej v súlade s § 366 CSP odvolací súd nemohol prihliadnuť.
27. Aj napriek skutočnosti, že odvolací súd nemohol vychádzať zo žalobcom predloženej dohody spolu s odvolaním, zo spisu jednoznačne možno ustáliť, že žalobca podal žalobu na súd dôvodne, o čom svedčí správanie žalovaného, ktorý čiastočne žalovanú sumu započítal a vo zvyšku navrhol uzatvorenie splátkového kalendára. Z dôvodu, že ani jedna strana konania neuviedla presné sumy, v ktorých došlo k započítaniu žalovanej pohľadávky a v ktorých bude žalovaná suma žalovaným splácaná, nie je v rozpore s ustanovením § 256 CSP, ak žalobcovi, ktorý sa nároku na náhradu trov konania vzdal, súd neprizná nárok na náhradu trov konania, aj keď zobral žalobu späť na základe správania sa žalovaného.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti II. výrokovej vety podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko sa žalobca na základe ním tvrdenej dohody so žalovaným nároku na náhradu trov konania v celom konaní vzdal.
30. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).