Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.septembra 2020 v Bratislave

rozhodol:

obžalovaný L. B. E. A. I. Š. : nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, U. Č.. XX, študent

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

v bode 1/

počas školského roka 2014/2015 - počas vyučovania v spoločnej triede na Gymnáziu so sídlom Q.C. Č.. XX v Bratislave (ďalej len „gymnázium“) keď v škole boli osobne prítomní poškodená B. U., nar.XX.XX.XXXX (ďalej len „poškodená“) a obžalovaný tento prejavoval o poškodenú ako muž záujem a to spôsobom, že si ju nadmerne všímal a to spôsobom, že ju sledoval počas vyučovacieho procesu pohľadom, prihováral sa jej cez prestávky i napriek tomu, že poškodená mu vysvetľovala a teda oznamovala, že jej je to nepríjemné

v bode 2/

v roku 2015 v období štyroch mesiacov obžalovaný písal poškodenej každý tretí deň cez aplikácie Messenger, z facebookového konta L. B., ako i z e-mailu L..Y..P. ako poškodenú ľúbi, čo bolo v škole i napriek nezáujmu poškodenej, ktorá si ho zablokovala

v bode 3/

cez Veľkú noc v roku 2015 poškodenú vyhľadal na adrese jej bydliska proti vôli poškodenej kde jej v izbe poškodenej hovoril, ako mu chýba jej tvár, čo poškodená vnímala veľmi negatívne a obžalovaného vyháňala s tým, aby odišiel z ich bytu

v bode 4/

počas školského roka 2015/2016 počas vyučovania v spoločnej triede na gymnáziu čo bola v škole prítomná poškodená a obžalovaný prejavoval obžalovaný o poškodenú ako muž záujem a to spôsobom, že si ju nadmerne všímal a to spôsobom, že ju sledoval počas vyučovacieho procesu pohľadom, prihováral sa jej cez prestávky, aspoň raz za deň robil pokusy o kontakt s poškodenou napriek odmietaniu zo strany poškodenej, že sa jej nepáči, čo obžalovaný nerešpektoval a nekriticky si nahováral, že aj poškodená k nemu prejavuje náklonnosť a z dôvodu správania obžalovaného sa poškodená uzatvárala pred spolužiakmi, nechcela chodiť do školy, často plakala, mala problémy so spánkom, bola nervózna a začala byť utiahnutá a situácia sa začala riešiť na podnet matky poškodenej s triednou učiteľkou

v bode 5/

v školskom roku 2015/2016 - si cez prestávku za prítomnosti viacerých žiakov školy, ktorí toto aktívne sledovali natáčaním si na mobilné telefóny kľakol pre poškodenou na kolená a prosil ju, aby mu dala šancu ohľadom vzťahu s ňou, išla s ním na rande, čo poškodená vnímala negatívne a odmietla ho

v bode 6/

v roku 2016 v období - od mesiaca január - do mesiaca jún - obžalovaný opätovne nadväzoval písomný kontakt s poškodenou - v ktorom prejavoval svoju náklonnosť k jej osobe a to pozvaniami na rande, zvezením do miesta jej bydliska, na tréningy poškodenej, dopytmi na jej osobu i napriek tomu, že poškodená mu písomne a ústne oznamovala jej nezáujem o jeho osobu a opätovne si ho zablokovala

v bode 7/

na Silvestra v roku 2016 obžalovaný hodil do záhrady v mieste bydliska poškodenej balíček, v ktorom bola gymnastická lopta a báseň pod ktorú sa obžalovaný podpísal obsahujúca vyznanie lásky a intímne opisy tela poškodenej a to proti vôli poškodenej

v bode 8/

v školskom roku 2016/2017 - obžalovaný bezdôvodne opakovane sa pohyboval v mieste a v blízkosti bydliska poškodenej a túto sledoval, v dôsledku čoho poškodená nevychádzala vonku a chodievala autom zo strachu, aby obžalovaného nestretla, opätovne ju čakával ju pred školou a pred miestami kde chodila na tréningy s tým, že ju chce odviezť domov na motorke, opätovne jej spoločnosť si vynucoval aj počas prestávok vo vyučovaní, dožadoval sa jej osoby, aby s ním išla na rande, aby sa s ním rozprávala,

- čo poškodená vnímala ako neúnosné atakovanie na jej osobu, toto odmietala, často plakala, mala problémy so spánkom, začala užívať lieky na spanie a depresiu, bola nervózna z dôvodu čoho bola nútená vyhľadať odbornú zdravotnú pomoc, utiahnutá, pred spolužiakmi sa uzatvárala, bála sa vyjsť von, aby obžalovaného nestretla a predmetnú situáciu bola na podnet matky poškodenej riešená so školskou psychologičkou, matkou obžalovaného a učiteľmi na škole

v bode 9/

v mesiaci január 2017 obžalovaný opätovne nadväzoval písomný kontakt s poškodenou - v ktorom prejavoval svoju náklonnosť k jej osobe, písal ako ju má rád, pozýval ju kina i napriek tomu, že poškodená mu ústne oznamovala jej nezáujem o jeho osobu

v bode 10/

v mesiaci - február - marec 2017 navštevovala poškodená školu na území Nemecka, z dôvodu, aby zabránila akémukoľvek kontaktu s obžalovaným

v bode 11/

v školskom roku 2017/2018 - od 01.septembra 2017 do 30.júna 2018 navštevovala poškodená školu na území Rakúska, aby zabránila akémukoľvek kontaktu s obžalovaným

v bode 12/

počas letných prázdnin v roku 2018 každý druhý deň - obžalovaný bezdôvodne vyhľadával poškodenú proti jej vôli a sa pohyboval v mieste bydliska poškodenej a túto sledoval a chcel sa s ňou rozprávať

v bode 13/

v polovici mesiaca august 2018 vo večerných hodinách keď bola poškodená behať v blízkosti jej bydliska na ulici opäť videla obžalovaného na motorke a ten po nej hodil tašku s USB kľúčom, na ktorom bol vložený román napísaný obžalovaným o poškodenej a v ktorom opisoval jej nahé telo, skutočnosť, že s ňou chce mať pohlavný styk ako aj iné intímne predstavy obžalovaného s poškodenou v dôsledku čoho poškodená z obžalovaného nadobudla strach a reálnu obavu, že by ju mohol sexuálne atakovať, prípadne jej iným spôsobom ublížiť v dôsledku čoho takéto negatívne správanie nevedela psychicky uniesť a v mesiaci august 2018 sa psychicky zrútila počas komisionálnej skúšky v škole

pričom celé toto konanie v bodoch 1/ až 13/ obžalovaného poškodená vnímala ako stresujúce, necitlivé a nerešpektujúce jej osobu a vlastné potreby, jej vnímanie z týchto situácií bolo sprevádzané negatívnymi emóciami, ktoré boli pre ňu natoľko zaťažujúce, že ich nedokázala primerane spracovať v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať odbornú pomoc a toto konanie obžalovaného môže mať na poškodenú negatívny dopad na psycho sociálny vývoj jej osobnosti.

Teda

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne, ako aj inak proti jeho vôli a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života a závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas, pričom čin naviac spáchal v bodoch 1/ až 7/ na chránenej osobe - na dieťati

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa , , , , s poukazom na v bodoch 1/ až 7/ a a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa , výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odkladá a súčasne sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním s určením v skúšobnej doby v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovania s poškodenou B. U., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, P. Y. č. XXX v akejkoľvek forme - vrátane kontaktovania - e-mailom, faxom, písomne, telefonicky, SMS/MMS, facebook a iné sociálne siete.

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze

- úmyselne nepriblížiť sa k poškodenej B. U., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, P. Y. Č.. XXX na vzdialenosť menšiu ako sto metrov (sto metrov) s výnimkou konania pred súdom a inými orgánmi verejnej moci.

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Dňa 16. apríla 2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, pod sp.zn. podal podľa (ďalej ) obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa , , , , (ďalej Tr.zák.) s poukazom na Tr. zák. a Tr. zák. na tom skutkovom základe, že približne od roku 2012 až do zadržania obvineného dňa 24.09.2018, navštevujúc s poškodenou B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Bratislava, P. Y. Č.. XXX, spoločnú triedu Y. na Q.Í. ulici v Bratislave, túto obťažoval a prenasledoval tým spôsobom, že začal o ňu prejavovať ako muž záujem, nadmerne si ju všímal, sledoval ju v škole pohľadom, začal ju kontaktovať aj prostredníctvom sociálnej siete Facebook a mailom, opakovane ju pozýval na rande, do kina, čo vždy ona odmietla a opakovane mu vysvetľovala, že o neho nemá záujem a nepáči sa jej, v roku 2015 cez Veľkú noc ju vyhľadal na adrese jej bydliska, kde jej hovoril, ako mu chýba jej tvár, v nasledujúcom období v priebehu rokov 2015 až 2016 už začal obvinený v škole spolužiakom hovoriť ako sa mu poškodená veľmi páči, kľakol si pred ňou na kolená a prosil ju, aby s ním išla na rande, jej odmietanie nerešpektoval a nekriticky si nahováral, že aj poškodená k nemu prejavuje náklonnosť, opakovane ju kontaktoval prostredníctvom sociálnej siete Facebook a mailom, v dôsledku čoho si ho poškodená na svojom konte zablokovala, v roku 2016 začalo jeho negatívne správanie gradovať, čakával ju pred školou

a chcel ju odviezť na motorke domov, čo poškodená opakovane odmietala, opakovane sa bezdôvodne pohyboval v okolí jej bydliska, jej spoločnosť si vynucoval aj počas prestávok vo vyučovaní, dožadoval sa, aby s ním išla na rande, aby sa s ním rozprávala, čo poškodená vnímala už ako neúnosné atakovanie jej osoby a nepriaznivú situáciu sa rozhodla riešiť so školskou psychologičkou a učiteľmi na škole, poškodená sa uzatvárala pred spolužiakmi, nechcela chodiť do školy, často plakala, mala problémy so spánkom, bola nervózna, utiahnutá, užívala lieky na spanie a depresiu, na Silvestra v roku 2016 hodil do záhrady v mieste jej bydliska balíček, v ktorom bola gymnastická lopta a báseň, pod ktorú sa obvinený podpísal, obsahujúca vyznanie lásky a intímne opisy tela poškodenej, napriek tomu, že obvinenému škodlivosť jeho správania vysvetľovali školskí pedagógovia aj školský psychológ, s týmto konaním neprestal, a to ani vtedy keď bol v škole preradený do inej triedy, pričom poškodená bola v dôsledku toho nútená v školskom roku 2017/2018 navštevovať školu na území Rakúska, kde sa v tom čase aj zdržiavala, čím obvinenému zabránila v kontakte s jej osobou, avšak po tom čo sa opäť v auguste 2018 vrátila na Slovensko, znova ju začal takmer každý druhý deň vyhľadávať v mieste jej bydliska a chcel sa s ňou rozprávať, as v polovici augusta roku 2018 keď bola poškodená behať v blízkosti svojho domu, opäť tam videla obvineného na motorke a ten po nej hodil tašku s USB kľúčom, na ktorom bol vložený román napísaný obvineným o poškodenej a v ktorom opisoval jej nahé telo, skutočnosť, že s ňou chce mať pohlavný styk, ako aj iné intímne predstavy obvineného s poškodenou, pričom v dôsledku takéhoto konania nadobudla poškodená z obvineného strach a reálnu obavu, že by ju mohol sexuálne atakovať, prípadne iným spôsobom ublížiť, takéto negatívne správanie nevedela psychicky uniesť, v auguste 2018 sa psychicky zrútila počas komisionálnych skúšok v škole a celé toto konanie obvineného ju výrazne obmedzovalo v bežnom živote, bála sa chodiť sama von, podvečer vôbec nechodila von a cez deň chodievala autom zo strachu, aby nestretla obvineného na ulici.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, PhDr. R. U., Ing. V. B., MUDr. F. W., M. P., L. T., V. A., Mgr. R. B., Mgr. I. D., Mgr. L. L., znalca RNDr. Mgr. R. B., PhD. a MUDr. B. P., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa (ďalej ). Tento urobil vyhlásenie podľa ustanovenia , že je nevinný.

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie počas jednotlivých nariadených hlavných pojednávaní a to:

- výsluchom obžalovaného v prípravnom konaní č. l. 26-32, zo dňa 24.09.2018, na hlavných pojednávaniach dňa 10.07.2019, dňa 30.09.2019, dňa 06.11.2019, dňa 10.02.2020, 02.09.2020

-výsluchom svedkyne a zároveň poškodenej B. U. v prípravnom konaní č. l. 33-39, zo dňa 25.09.2018, na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2019

-výsluch svedkov

-Mgr. R. B. - riaditeľa Gymnázia na ulici Q. F. Q. v prípravnom konaní dňa 25.09.2018 - č. l. 50-51, na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2019,

-M. P. - spolužiačky obžalovaného a poškodenej - v prípravnom konaní dňa 25.09.2018 - č. l. 52-54, dňa 06.11.2019,

-Mgr. L. L. - psychológ v oblasti rozvoja osobnosti a zdravého životného štýlu - (vo vzťahu k obžalovanému) - dňa 25.09.2016 - č. l. 55-57, na hlavnom pojednávaní dňa 22.júla 2020

-PhDr. R. U. - matky poškodenej - v prípravnom konaní dňa 25.09.2018 - č. l. 59-61, na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2019

-V. A. -školská psychologička na Y. Q. F. Q. - v prípravnom konaní dňa 25.09.2018 - č. l. 62-64, na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2019

-Ing. V. B. - matky obžalovaného - v prípravnom konaní dňa 25.09.2018 - č. l. 65-66, na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2019

-L. T. - spolužiak obžalovaného a poškodenej - v prípravnom konaní dňa 24.09.2019 - č. l. 67-69, na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2019,

-Mgr. I. D. - triedna učiteľka obžalovaného od primy až po koniec sexty - jún 2017

-MUDr. F. W. - psychiatra - lekárky poškodenej - na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2019, dňa 10.02.2020

-Mgr. L. L. - psychológa obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 22.07.2020

-boli oboznámené znalecké posudky -znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria - vo vzťahu k obžalovanému. Znalkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 10.02.2020

-znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality -a jeho výsluch na hlavnom pojednávaní dňa 10.02.2020 Znalec vypracoval znalecký posudok vo vzťahu k obžalovanému a vo vzťahu k poškodenej.

Oboznámené boli

- ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli založené v spise - a ktoré boli oboznámené počas dokazovania na hlavných pojednávaniach:

-komunikácia od obžalovaného - č. l. 40 - 44, splnomocnenie vo vzťahu k USB kľúču - č. l. 44, čiastočné state z knihy, ktorú obžalovaný napísal - č. l. 45-49 s predmetným založeným USB kľúčom - na ktorom bol predmetný román - ktorý zo strany súdu bol vytlačený aj v písomnej dobe a je súčasťou tohto spisu -doklady školy súvisiace s dochádzkou poškodenej č. l. 328-336. -zápisnica o vydaní veci a následne vrátenie veci (mobilný telefón vo vzťahu k obžalovanému spolu s MICRO kartou KINGSTAN 32G a stiahnutie jednotlivých SMS správ vo vzťahu k poškodenej zabezpečené na CD disku č.l. 118-126

Vo vzťahu k obžalovanému bol zabezpečený

-výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - z ktorého vyplynuli len priestupky na úseku cestnej premávky

-odpis registra trestov na obžalovaného - z ktorého nevyplynul žiadny záznam

-správy z vykonávaných probácií vo vzťahu k obžalovanému - č. l. 226-234, zo dňa 17.10.2019, č. l. 260-261, 270 zo dňa 11.11.2019, č. l. 277-279, zo dňa 14.11.2019, č. l. 346-361, zo dňa 10.03.2020

Vo vzťahu k poškodenej B. U. boli zabezpečené lekárske správy:

-lekárska správa od Mgr. T. C. - psychológ zariadenia ALMA Centrum pre zdravý vývin, s.r.o. so sídlom Bratislava - z ktorého bolo preukázané, že poškodená vyhľadala predmetné zariadenie v októbri 2018 za účelom terapeutických stretnutí ohľadom traumatických zážitkov. Realizovali sa tri stretnutia a to dňa 23.10.2018, 06.11.2018 a 14.11.2018. predmetné stretnutia boli zamerané na stabilizačnú fázu terapie traumatických zážitkov. Klientka zostala v ich starostlivosti - č. l. 168

-lekárska správa od MUDr. F. W. - psychiatra Psychiatrickej ambulancie so sídlom Medicínske zariadenie Mlynská dolina s.r.o. so sídlom Bratislava -vo vzťahu k poškodenej - poškodená dňa 02.08.2017

- navštívila prvýkrát predmetnú ambulanciu. V období od mesiaca október 2018 do január 2019 - ambulanciu navštevovala pravidelne - č. l. 169-170, 183, 289-290.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

Podľa obžaloby prokurátora predmetné protiprávne konanie zo strany obžalovaného sa malo započať približne v roku 2012 v súvislosti s poškodenou. Súd na základe výpovede poškodenej, ale i svedkov

- spolužiakov M. P. a L. T. - nemá dôvod spochybňovať tento časový údaj - i keď podľa výpovede predmetných svedkov - síce spolužiaci toto začali si všímať - ale i vzhľadom na vek oboch - obžalovaného a poškodenej to brali ako nezáväzné, ako srandu a nepripisovali týmto skutočnosť význam na rozdiel od poškodenej. Obžalovaný a poškodená boli v tomto časovom období vo veku temer 13 rokov.

Poškodená potvrdila, že obžalovaný jej bol spolužiakom šesť rokov na osemročnom gymnáziu na ulici Q. v Bratislave a teda od prímy - školského roku 2011/2012. Obžalovaný však na predmetnom gymnáziu už nebol celý čas svojho osemročného štúdia pretože v druhom polroku školského roku 2017/2018 (t.j. február 2018) prestúpil na iné gymnázium v okrese Bratislava IV. Poškodená ukončila štúdium na predmetnom gymnáziu v školskom roku 2018/2019.

Z hľadiska platného - súd poznamenáva - že podľa Tr.zák. - kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku nie je trestne zodpovedný.

Znamená to tak, že osoba sa stáva podľa § 136 Tr.zák. trestne zodpovednou až dňom, ktorý nasleduje po dni štrnástych narodenín. Vo vzťahu k osobe obžalovaného tak trestná zodpovednosť v teoretickej línii začala nastávať dňom 29.júlom 2013 - obžalovaný je narodený dňa 28.júla 1999. Osoba mladšia ako 14 rokov nenesie za svoje protiprávne činy žiadnu trestnú zodpovednosť.

V danom prípade súd vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia upravil skutkovú vetu vo výrokovej časti rozsudku a to v súvislosti so začiatkom páchania protiprávnej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, ale tento začiatok upravil nie v školskom roku 2013/2014, ale až z dôvodov, ktoré uvádza súd v rámci svojho rozsudku.

-školský rok 2014/2015

Súd mal tak za to, že vo vzťahu k protiprávnemu konaniu obžalovaného preto bolo započaté - a teda začiatok protiprávneho konania súd určil až školským rokom 2014/2015 pretože v tomto školskom roku išlo o osobu obžalovaného, ktorá bola vzhľadom na vek trestnoprávne zodpovedná, ale i k tomu, že

- už ani spolužiaci, ktorí boli v triede s obžalovaným predmetný vzťah ktorý bol medzi obžalovaným a poškodenou neriešili len posmeškami - ale začali veci prikladať význam a pretože tento stav od roku 2012 - i keď obžalovaný a poškodená boli vo veku 12-13 rokov pokračoval a postupne začal gradovať.

Preukázané dokazovaním a to aj výpoveďou samotného obžalovaného bolo - že skutočne o poškodenú prejavil vážnejší záujem - keď začal navštevovať kvartu - školský rok 2014/2015 - v tomto čase už začal o seba i dbať (dával si pozor na stravu, začal cvičiť - chodiť do posilovne...). Toto potvrdila i matka obžalovaného - ktorá vypovedala- že syn skutočne začal o seba dbať (začal cvičiť, chodiť do posilovne ...). Zároveň nielen s prihliadnutím na výpoveď matky obžalovaného - Ing. V. B. - ale i sám obžalovaný potvrdili - že v tomto období sa začal venovať štúdiu neverbálnej komunikácie -toto podľa výpovede obžalovaného bolo z dôvodu, že keďže sa mu poškodená páčila - „aby vedel prečítať to, čo mu B. dáva najavo, že sa mu páči alebo nie. Tým, že on sa v triede na poškodenú pozeral vysvetľoval to tým, že sa snažil práve i predmetnou štúdiou o neverbálnej komunikácii zistiť skutočné city k nemu. Na rozdiel od poškodenej, spolužiakov v triede bol presvedčený o tom, že by mu poškodená povedala, že nemá o neho záujem. Tu však súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená o tom, že nemá o neho záujem mu viackrát osobne povedala ako i samotní spolužiaci v triede - i konkrétne svedkovia M. P. a L. T. - ktorí boli vypočutí. Odmietnutie zo strany poškodenej bolo teda už aj v tomto žalovanom období.

Preukázané bolo čo i sám obžalovaný potvrdil, že vo vzťahu k poškodenej o ňu prejavoval záujem, pretože táto sa mu páčila. Potvrdil, že ju miloval a nevedel sa cez to preniesť. I keď na jednej strane vypovedal, že keby on vedel, že ho poškodená nechce, vedel by sa cez to preniesť, na druhej strane vypovedal, že mal pocit, že poškodená ku nemu niečo cíti. Predmetnú svoju „rozpoltenosť“ vysvetľoval tým, že poškodená bola podľa neho pod nátlakom triedy - ktorá sa jej vysmievala.

Tiež potvrdil obžalovaný, že v roku 2015 poškodenej písal cez Mesenger z jeho facebookového konta L. B., ako i z mailu L..Y..P.. Potvrdil, že jej písal, že ju veľmi ľúbi, ale zároveň jej písal, čo bolo i v škole. Zároveň ju pozval i do kina. Poškodená na predmetné skutočnosti mu odpovedala, že nemá záujem. Táto komunikácia z jeho strany podľa jeho výpovede mala trvať asi štyri mesiace - lebo ona si ho zablokovala, o čom vypovedal, že nemal vedomosť. Potvrdil, že takýmto spôsobom s ňou komunikoval každý tretí deň. Keďže ona aj neodpisovala mal za to, že má u nej nádej.

Na rozdiel od výpovede obžalovaného poškodená vypovedala, že ona obžalovanému dávala jasne najavo, že o obžalovaného záujem nemá. Predmetné skutočnosti potvrdila i svedkyňa M. P. - ktorá vypovedala a teda potvrdila - že na vine boli čiastočne i spolužiaci v triede, ktorí obžalovaného zo začiatku „hecovali“ - aby išiel do vzťahu k poškodenou - ale táto (poškodená) mu však viackrát povedala, že ona s ním (obžalovaným) nič nechce mať a od začiatku nemala k nemu žiadnu náklonnosť. Keď i samotní spolužiaci pochopili, že obžalovaný nemá šancu u poškodenej, lebo táto o neho nemala záujem a hovorili mu, že z ich strany to bola „sranda“ - že si uťahovali z neho ako i z poškodenej - obžalovaný toto ich vyjadrenie nepochopil a stále si myslel, že u poškodenej má šancu. I samotná svedkyňa vypovedala, že aj ona sama mu hovorila, aby dal poškodenej pokoj - že kvôli nemu plače. I keď jej obžalovaný povedal, že poškodenej dá preto pokoj, neurobil tak ani podľa predmetnej svedkyne.

Obžalovaný, keďže poškodenú navštívil cez Veľkú noc v roku 2015 za účelom vyšibania - si predtým zistil, že cez obchodný register zistil kde býva a išiel ku nej domov na Veľkú noc za účelom, že ju „vyšibe“. Toto aj vykonal a bolo to na Veľkú noc v roku 2015. Keď prišiel do domácnosti poškodenej - tu ju vyšibal. Svoje city ku nej ukrýval, lebo sa hanbil. Potvrdil však, že jej povedal, že mu chýba jej tvár

- čo poškodená vnímala negatívne. Poškodená - B. U. ako i jej matka - svedkyňa PhDr. R. U. - tiež potvrdili, že obžalovaný bol v ich domácnosti na účelom, že ju vyšibe. Zároveň jej povedal v izbe, že mu chýba a že mu chýba jej tvár. I vtedy - i pred svojou matkou poškodená na skutočnosť, že obžalovaný ju bol vyšibať zareagovala neprimerane - a to spôsobom, že obžalovaného začala z domu vyháňať s tým, aby odišiel z ich domu a aby odišiel preč - čo obžalovaný aj urobil. Po tom, čo obžalovaný odišiel - vtedy sa matka poškodenej - svedkyňa PhDr. R. U. na základe priznania dcéry od nej dozvedela , že jej neprimeraná reakcia bola preto taká - lebo obžalovaný v škole sa na ňu stále pozerá, čo jej je nepríjemné. Preto ho ona nechcela vidieť a správanie obžalovaného v škole ju obmedzovalo. Reakcia svedkyne - matky poškodenej vo vzťahu k dcére bola, že sa jej snažila vysvetliť, že obžalovaný je do nej zaľúbený a preto sa jej snažil prejaviť náklonnosť. Potvrdila, že tejto skutočnosti v tomto čase ona nevenovala zvýšenú pozornosť. Dcéra v tomto čase vykonávala modernú gymnastiku na reprezentačnej úrovni - a i keď videla, že je nervózna ona to pripisovala školským povinnostiam spolu s predmetnými tréningami, súťažami v modernej gymnastike. O skutočnosti, že obžalovaný bol vyšibať poškodenú na Veľkú Noc mala vedomosť i svedkyňa M. P., ktorá predmetnú skutočnosť potvrdila a zároveň vypovedala, že poškodená jej povedala, že sa jej to nepáčilo. Naopak matka obžalovaného - Ing. V. B. vypovedala, že keď prišiel obžalovaný domov - bol z toho nadšený lebo sa rozprával s poškodenou - B. U..

-školský rok 2015/2016

Už v tomto ročníku - t.j. v kvinte v školskom roku 2015/2016 svedkyňa M. P. potvrdila, že poškodená predmetnú záležitosť s obžalovaným znášala veľmi nepriaznivo - plakávala, vzťah obžalovaného ku jej osobe ju úplne „vyhrocoval“. Keď si spoločne volali poškodená jej opisovala svoje nepriaznivé pocity a stavy, ktoré mala z obžalovaného.

Obžalovaný potvrdil, že cez prestávky v škole sa ku nej ýval, čo on považoval za

normálne. Tiež potvrdil, že on v tomto časovom období robil „pokusy o kontakt s poškodenou“ aspoň raz za deň. Potvrdil tiež ho poškodená zvykla aj odignorovať, ale niekedy mu aj odpovedala. Tón jej hlasu mal pocit, že bol k nemu zaujatý v pozitívnom slova zmysle. Podľa neho poškodená nepôsobila negatívne vo vzťahu k jeho osobe - jej správanie subjektívne opísal ako hanblivo hravé. Poškodená toto jeho správanie, resp. čo vyššie uviedol obžalovaný však tak nevnímala.

Preukázané opätovne ako výpoveďou samotného obžalovaného, tak i poškodenej, ako i svedkov M. P. a L. T. - že tento si kľakol pred poškodenou, vyznal jej lásku. Pri tejto jeho aktivite - ktorá sa odohrala na chodbe - bola asi „polovička školy“. Zároveň bolo svedkami preukázané, že obžalovaný ju prosil, aby mu dala šancu. Reakcia poškodenej bola - že táto kričala na obžalovaného, na svoju obranu ho urážala. Predmetná „akcia“ sa natáčala zo strany spolužiakov i na mobilné telefóny a všetci z toho mali „udalosť mesiaca“ - okrem poškodenej, ktorá bola z toho značne frustrovaná. I samotná svedkyňa M. P. predmetnú udalosť hodnotila ako ponižujúcu pre poškodenú - lebo to bolo takmer pred celou školou. Obžalovaný i napriek odmietaniu poškodenej - čo potvrdili opätovne svedkovia M. P. ako L. T. jej odmietanie nerešpektoval a to i napriek tomu, že mu to viackrát osobne hovorila - aj pred týmito svedkami ako i spolužiakmi v triede. Poškodená mu hovorila, že o neho - obžalovaného nemá záujem. I napriek jej odmietaniu však obžalovaný stále jej hovoril, ako sa mu poškodená páči - tiež jej vnucoval - že aj on sa jej páči, ale že sa to bojí povedať - čo podľa výpovede poškodenej nebola pravda - naopak snažila sa mu to vysvetliť - že o neho záujem nemá a nechce s ním nič mať. I napriek týmto okolnostiam - práve s prihliadnutím i na výpovede spolužiakov - M. P.B. a L. T. súd uveril výpovedi poškodenej, ktorá vypovedala, že obžalovaný si ju všímal stále v triede a to spôsobom, že na ňu pozeral cez vyučovacie hodiny. Svedok L. T. vypovedal, že poškodená jeho prejavy náklonnosti neopätovala.

I keď obžalovaný vypovedal, že o svojich citoch ku poškodenej sa so spolužiakmi nerozprával okrem jedného spolužiaka lebo je hanblivý - súd v tejto veci poukazuje na výpoveď opätovne spolužiakov - M. P. a L. T., ktorí zhodne vypovedali, že vzťah medzi poškodenou a obžalovaným v škole ako spolužiaci už riešili - pretože sa nielen svedkyňa, ale i spolužiaci snažili dohovoriť obžalovanému niekoľkokrát už v tomto časovom období - aby to z jeho strany prestalo. I ona sama - svedkyňa M. P. osobne videla ako obžalovaný poškodenú cez hodinu sledoval. I keď zo začiatku to v triede ako už bolo vyššie uvedené spolužiaci brali ako „srandu“ - boli to len bežné posmešky spolužiakov - keď však aj spolužiaci zistili, že to „naberá vážnosť situácie“ - práve s ohľadom na správanie poškodenej - že táto bola z toho stavu nešťastná, plakávala - pretože i keď sa mu snažila vysvetliť, že o neho nemá záujem, aby ju nekontaktoval robili to už aj spolužiaci vrátane i predmetnej svedkyne. Podľa výpovede predmetnej svedkyne obžalovaný na jej dohováranie (svedkyne M. P.) reagoval spôsobom, že bol ticho, tváril sa, že to chápe, ale na druhej strane však hovoril, že poškodená je len ovplyvnená spolužiakmi, že má vlastnú hlavu a že budú spolu šťastní. Táto svedkyňa bola pre poškodenú akousi „psychickou oporou poškodenej“. V danom prípade už išlo o obdobie kedy poškodená bola vo veku 16 rokov - čo znamená pre každé dievča v tomto veku, že akosi viac jej záleží na svojej osobnosti i po stránke vonkajšej. Tak tomu bolo i u poškodenej - že sa začala krajšie obliekať, dbať o seba- čo si však obžalovaný vysvetľoval, že to poškodená robila kvôli nemu - čo poškodená podľa jej výpovede mu kategoricky vyvracala. Kým každý tento jej prejav bol obžalovaným vysvetľovaný jej prejavom náklonnosti ku nemu - práve jej postojom viackrát proti nemu - povedala mu, že s ním nechce nič mať. Samotná poškodená - ako to vyplynulo i z písomnej komunikácie (č. l. 40) už dňa 14.06.2016 oznámila obžalovanému, že stretla chlapca, ktorý je viac ako kamarát (teda, že má priateľa)- obžalovaný to vysvetlil si spôsobom, že mu to preto povedala, aby ju nechal na pokoji.

Opätovne nielen poškodená, ale i svedkyňa M. P. potvrdili, že obžalovaný písal jej e-maily, písal na Facebook - preto bola poškodená nútená si obžalovaného zablokovať. Pokiaľ išlo o túto komunikáciu - vo veci zo strany poškodenej bola táto komunikácia predložená a založená je i v spise - č. l. 40 - 42. Predmetná komunikácia je z časového obdobia 16.01.2016, 02.12.2016, 13.02.2016, , 14.02.2016, 04.03.2016, 29.03.2016, 22.04.2016, 14.06.2016. I z tejto len čiastočnej komunikácie bolo preukázané, že obžalovaný poškodenú pozýval do kina, keď nebola v škole - či jej nie je niečo, že mu chýbala.

Je tu zároveň i uvedené, že poškodená konkrétne v komunikácii zo dňa 14.06.2016 - napísala obžalovanému ... tak ma plsko uz nechaj tak uz sme si vsetko pekne vysvetlili a nerada by som sa opakovala... Súd tak nemal dôvod spochybňovať výpoveď poškodenej, ktorá vypovedala, že obžalovaný chodil za ňou každú prestávku s tým, že stále chcel ísť s ňou niekam von. 14.02.2016 - ...len som dúfal, že by sme niekam išli... 04.03.2016 - ...len som sa chcel spýtať, či si už zdravá, či by si niekami išla? ... 22.04.2016 - neviem, som sa v dnešnej konverzácii tak trošku stratil, tak som sa chcel spýtať, či by si potrebovala niekam zviesť nie dik

Matka poškodenej potvrdila, že mala vedomosť, že dcéra si obžalovaného na Facebooku zablokovala.

Obžalovaný vychádzajúc, že v roku 2015 bol na Veľkú noc vyšibať poškodenú - mal záujem ju „vyšibať“ i nasledujúcu Veľkú Noc -t.j. v roku 2016. Toto sa však nestalo - čo potvrdila i svedkyňa - matka poškodenej PhDr. R. U. - pretože celá rodina odcestovala a neboli tak doma. To, že obžalovaný bol pred domom poškodenej na Veľkú noc v roku 2016 - vyplýva i z nižšie rozvedeného listu, ktorý písal obžalovaný poškodenej - založený na č. l. 43 - v ktorom je okrem iného uvedené: ...za celý rok 2016 som bol na Y. len dva razy a to na Veľkú Noc: 28.03.2016 - 09:30 a 16:00“. I keď obžalovaný popieral, že by v tomto období - t.j. v roku 2016 by ju volal na motorku - predmetná skutočnosť bola vyvrátená - podaním - založené na č. l. 40 - konkrétne - ...tak som sa chcel spýtať, či by si potrebovala niekam zviesť ... Zároveň však obžalovaný v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní vypovedal, že ju párkrát zavolal s ním na motorku a chcel ju niekam odviesť, či domov alebo na tréningy (poškodená v tom čase trénovala v Starom meste - modernú gymnastiku) - toto bolo podľa jeho výpovede trikrát. Tiež zároveň potvrdil, že poškodená toto odmietala. Matka obžalovaného vypovedala, že mala vedomosť o tom, že jej syn mal byť v triede oisider - preto syn začal študovať neverbálnu komunikáciu - a na jej základe sa začal na poškodenú pozerať - či reaguje, nereaguje a teda, že ju pozoroval. Zároveň však na rozdiel od výpovede syna vypovedala, že mala vedomosť, že ju syn volal na skúter. Súd v tejto časti nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej - ako i svedkyni PhDr. R. U. matke poškodenej - ktoré zhodne vypovedali, že ona ho viackrát v tomto žalovanom období vídavala v blízkosti jej domu - konkrétne v OC K. (sídliaci na adrese P. Y. XX a bydlisko poškodenej P. Y. XXX). Bydlisko obžalovaného bolo v tomto čase v inej mestskej časti. Tiež obžalovaný ju čakal i viackrát pred školou s úmyslom ju odviesť na motorke domov - čo poškodená vypovedala, že odmietla ako pred P. kde trénovala modernú gymnastiku. I sám obžalovaný potvrdil, (podanie na č. l. 43) - že v roku 2016 chodieval na skútri do miesta jej bydliska a to za účelom - že „dúfal som, že by sme sa tam nejako stretli“.

Preukázané bolo, že predmetná situácia už v tomto školskom roku 2015/2016 - začala byť už riešená najprv so školskou psychologičkou - svedkyňou Mgr. V. A.u, následne triednou učiteľkou Mgr. I. D. a riaditeľom školy Mgr. R. B.. Svedkyňa Mgr. I. A. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že o žalovanej veci sa dozvedela prostredníctvom matky poškodenej - v roku 2016 - kedy ju e-mailom oslovila a upozornila na problém aký má jej dcéra s obžalovaným. Do uvedeného času ona o predmetnom probléme nemala vedomosť. V predmetnom e- maili jej matka poškodenej uviedla, že obžalovaný prenasleduje jej dcéru a prosila ju, aby sa predmetná vec začala riešiť. Matka v e-maili uviedla, že obžalovaný si zapisuje o nej poznámky, čo v ktorom momente robí, ako je oblečená, ako odpovedá v skole - zapisuje si o nej v škole všetko čo robí.

Svedkyňa Mgr. A. potvrdila, že poškodená správanie obžalovaného pociťovala ako traumu, veľa plakávala, hovorila jej, že nechce chodiť do školy a pred ostatnými spolužiakmi sa začala uzatvárať. Zároveň poškodená začala mať problémy so spánkom, bola nervózna, utiahnutá, začala užívať lieky na spanie a depresiu. Svedkyňa z uvedeného dôvodu ešte v tomto školskom roku 2015/2016 zorganizovala stretnutie medzi matkami - poškodenej a obžalovanej.

Situáciu riešila svedkyňa - triedna učiteľka spôsobom - že ziniciovala stretnutie medzi matkami a zároveň na situáciu upozornila i riaditeľa školy - svedka Mgr. R. B..

Triedna učiteľka si najskôr myslela, že ide o študentskú platonickú lásku - ale k vzájomnému dohovoru medzi matkami došlo z jej zo strany pretože ziniciovala stretnutie. Bolo preukázané, že táto sa snažila vysvetliť matke obžalovaného - že správanie jej syna poškodenú obťažuje, obmedzuje - uzavreté to bolo spôsobom, že poškodená znovu zdôrazní obžalovanému, že nemá o neho záujem, že s ním nechce mať nič spoločné, čo následne i urobila, ale toto neviedlo k vyriešeniu problému - pretože zo strany obžalovaného to pokračovalo naďalej a preto predmetný problém sa už začal riešiť i na úrovni riaditeľa školy ako i školskej psychologičky, ktorým to svedkyňa v máji 2016 oznámila.

Svedok - riaditeľ školy vypovedal - že obžalovaný mal si násilným spôsobom vyžadovať náklonnosť poškodenej a to i napriek tomu, že poškodená ho odmietala on sa dožadoval jej pozornosti. Tieto skutočnosti, ktoré riaditeľovi oznamovala triedna učiteľka mala táto priamo od poškodenej. Poškodená - triednej učiteľke predmetnú náklonnosť zo strany obžalovaného ukázala - že tento sa zaujímal o poškodenú - kam sa pozerá, čo robí, snažil sa jej byť na blízku. Následne boli prázdniny a podľa jej výpovede počas polroka školského roka 2016/2017 - nemala žiadne negatívne správy o predmetnej veci medzi obžalovaným a poškodenou - čo však podľa dokazovania tomuto nenasvedčovalo.

-školský rok 2016/2017

Nasledujúci školský rok sa však správanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej nezmenilo v smere, že by mala od obžalovaného pokoj. Naopak poškodená v tomto čase - ako bolo preukázané z výpovede svedka riaditeľa školy - navštívila učiteľa - L. R. - učiteľa náboženskej výuky, ktorému poškodená uviedla, že má problém so správaním obžalovaného. Predmetná osoba - L. R. podľa výpovede svedka riaditeľa školy - vyhodnotil vyjadrenia - ktoré mu uvádzala poškodená ako vážne - pretože táto predmetnú situáciu znášala zle, mala nie problémy súvisiace so školskými povinnosťami (známky, učenie, príprava na vyučovanie...) - ale, že sa ešte viac uzatvárala do seba, bála sa vyjsť von - aby obžalovaného nestretla. Zároveň predmetný svedok vypovedal, že mal opätovne vedomosť od osoby - L. R. - že tento oslovil preto obžalovaného, zároveň tiež mu povedal, že poškodená je z jeho správania nešťastná a že má psychické problémy - pretože ju mal vyhľadávať proti jej vôli aj mimo školy, mal jej písať osobné e-maily a správy. Zároveň mu tento uviedol, že poškodená je v zlom psychickom stave - pretože sa cítila pod neustálym tlakom zo strany obžalovaného. Následne ho učiteľ R. informoval o viacerých príkladoch, či už šlo o priamy kontakt, či išlo o mailovú komunikáciu alebo inú elektronickú komunikáciu. Obžalovaný poškodenej mal dávať náklonnosť a napriek jej jasnému odmietavému stanovisku v tom pokračoval. Z rozhovoru - ktorý mal viesť učiteľ R. vyplývalo, že obžalovaný mu uvádzal, že má neustále signály z jej strany, ktoré si ona neuvedomuje a na základe toho, on nevidel dôvod, aby sa prestal o ňu zaujímať. I keď sa L. R. snažil pôsobiť na obžalovaného - presvedčiť tohto o nebezpečnosti svojho konania a jeho neprípustnosti - ale obžalovaný ho presviedčal, že nemajú oni dostatok vedomostí, aby vedeli predmetnú situáciu vyhodnotiť.

Na Silvestra v roku 2016 hodil do záhrady v mieste jej bydliska balíček, v ktorom bola gymnastická lopta a báseň, pod ktorú sa obžalovaný podpísal, obsahujúca vyznanie lásky a intímne opisy tela poškodenej,

Obžalovaný potvrdil, že balíček položil cez plot v roku 2016. Obsahom predmetného balíčka bola básnička - ktorá bola o poškodenej - potvrdil však, že išlo o ľúbostnú báseň. Obsahom balíčka bola aj gymnastická lopta. Bolo to z dôvodu, že v škole mali „tajného santu“ - spolužiak vytiahol jej meno a z uvedeného dôvodu on chcel dať poškodenej darček. Darček jej dal až na Silvestra - pretože bol chorý. On to myslel dobre. Pokiaľ ide o predmetný darček - čo sa týkalo gymnastickej lopty v tom by ani súd nevidel zlý úmysel, ale v kontexte so skutočnosťami, ktoré tomuto predchádzali nevidel v tomto darčeku iný význam, len ten aký mu poškodená pripisovala. Pokiaľ však ide o predmetnú básničku (č. l. 43 - zadná strana) podľa výpovede poškodenej obsahom predmetnej básne bola samotná poškodená - pretože v básni obžalovaný opisoval ako ju veľmi miluje, opisoval v nej jej telo. I matka poškodenej - svedkyňa PhDr. R. U. potvrdila, že pokiaľ išlo báseň ľúbostnú - vyznania ku B. a predstavy ako ju vyšibe ako sa s ňou bude môcť stretnúť a si celú veľkú noc zopakujú nasledujúci rok.

O predmetnej skutočnosti mala vedomosť i spolužiačka v tom čase oboch účastníkov - svedkyňa M. P.B.

- ktorá potvrdila, že po týchto darčekoch od obžalovaného vo vzťahu k poškodenej sa jeho správanie ku poškodenej začala stupňovať.

Súd v súvislosti s predmetnou básňou musí konštatovať - že sú v nej vyznania lásky ako i intímne opisy tela poškodenej.

Pokiaľ ide o predmetný darček - gymnastickú loptu súd poukazuje na e-mail (č. l. 42), z ktorého okrem iného vyplynulo, že - i v tomto e-maili kde uviedol: „...chcel som ti tým povedať že som ťa veľmi veľmi ľúbil a aj ťa ľúbim... .... ľúbim ťa, inak by som toto vôbec neriešil. Daj mi šancu a určite to niekam povedie. (e-mail zo dňa 06.01.2017)

Svedkyňa M. P. potvrdila, že mala vedomosť, že cez Silvestra poškodenej hodil gymnastickú loptu do záhrady a poškodená ju vrátila, že ju nechce. Potvrdila tiež, že jeho správanie následne k poškodenej sa stupňovalo, stále sa na ňu pozeral, niečo jej písal, čakal ju pred jej domom, chcel ju vidieť. Mala priamu vedomosť - že poškodená si obžalovaného sama zavolala - rozplakala sa a povedala mu, že sa jej nepáči, aby ju nechal. Povedala mu to viackrát. I napriek týmto skutočnostiam i svedkyňa potvrdila - že obžalovaný i napriek týmto odmietaniam si však stále namýšľal, že môže mať u nej šancu.

V súvislosti s predmetnou loptou a básničkou - ktorú poškodená obdržala na Vianoce v roku 2016 - svedkyňa Mgr. I. D. vypovedala - že o tejto skutočnosti mala vedomosť od poškodenej - ktorá jej toto oznámila. Zároveň poškodená jej povedala - že to neprestalo, že L. jej stále nadmerne dvorí a dal jej k Vianociam darček, ktorý ona nechcela prijať - gymnastickú loptu. Ku lopte bola pribalená zaľúbená báseň.

Obžalovanému sa preto svedkyňa Mgr. I. D. opäť snažila dohovoriť, že by mal akceptovať keď B. nejaví záujem. Vo vzťahu k tomuto svedkyňa vypovedala - že L. sa choval tak zvláštne, kľačal pred ňou v kabinete a vysvetľoval jej, že to ona nemôže (učiteľka) pochopiť ako ju miluje a že B. ho tiež miluje ale, že je to vnútri zamknuté u nej a potrebuje veľmi nutne pomoc, ktorá to v nej odomkne, aby to ona videla, že ho má naozaj rada.

Pokiaľ ide o komunikáciu - v spise je založená časť komunikácia zo dňa 05.01.2017 a zo dňa 06.01.2017 V predmetnej komunikácii - č. l. 42 - je tiež zo strany obžalovaného pozývanie poškodenej do kina ako zo strany obžalovaného konštatovanie ako ju má rád. Opätovne toto poškodená odmietala, ale bezúspešne.

Podľa výpovede svedkyne M. P. táto potvrdila, že v mesiaci január 2017 bol ples - na tomto plese nielen ona, ale spolužiačky mu dohovárali, aby dal poškodenej pokoj - pretože táto to zle znáša. Tento po tom, čo sa opil vykrikoval, ako veľmi miluje B.. Obžalovaný k tejto skutočnosti - k predmetnému plesu však vypovedal - že podľa neho sa na predmetnom plese B. tvárila, že má so mnou nejaký problém a keď ku mne prišla jej kamarátka M. P., tak B. ju zastavila, niečo jej povedala a tá M. mi to nakoniec nepovedala. To vo mne vzbudilo nádej, že mám u nej predsa len šancu.

I matka poškodenej potvrdila, že aj ona vídavala obžalovaného na skútri neďaleko ich bydliska - často sa zjavoval pri K., pri Sokolovni (kde trenovala modernú gymnastiku). Dával jej návrhy, že ju odvezie domov, pozýval do kina, rande - napriek tomu, že si to jej dcéra neželala, opakovane ho odmietala. I ona sama ho vídala v blízkosti ich bydliska.

I z výpovede svedka L. T. bolo preukázané, že i tento vplýval na obžalované-

ho v smere, aby sa na poškodenú vykašľal - že je veľa žien na svete, že si môže vyberať - ale ako vypovedal svedok - obžalovaný bol moc zaľúbený do nej.

Keďže situácia sa nemenila žiadnym spôsobom - k tomu, aby poškodená nebola obžalovaným obťažovaná a poškodená správanie obžalovaného vyhodnocovala ako prerastanie do posadnutosti k jej osobe, rodina poškodenej situáciu prehodnotili v domácom prostredí - pretože v prospech poškodenej sa nič nezmenilo - na zabránenie eliminácie zo strany obžalovaného - poškodená odišla na krátkodobý pobyt do Nemecka - a to na dva mesiace - február - marec 2017. Práve vyššie uvedené skutočnosti boli dôvodom predmetného krátkodobého pobytu v Nemecku.

Ako bolo preukázané i z výpovede svedkyne M. P. obžalovaný si zisťoval informácie o poškodenej aj od tejto svedkyne - v súvislosti s jej pobytom v zahraničí a to v smere - ako sa má poškodená, čo robí, kedy sa vráti, že jej chýba jej tvár.

Po návrate z Nemecka ako bolo preukázané nielen výpoveďou poškodenej, ale i jej matky - predmetná situácia sa nezmenila a preto o pomoc bol požiadaný opätovne riaditeľ školy - ale i školská psychologička- V. A. - toto bolo pred koncom predmetného školského roka. Preukázané na základe výpovede svedkyne - Mgr. I. D. bolo - že z vyššie uvedených dôvodov bola do predmetnej veci už zainteresovaná i školská psychologička. Obžalovaný tvrdil - že poškodená mu dáva signály na nejakú možnú odozvu na lásku k nemu.

Predmetná školská psychologička potvrdila počas dokazovania - že bola požiadaná o pomoc pri riešení predmetného problému medzi obžalovaným a poškodenou. Keďže viedla s nimi osobne i stretnutie - na jeho základe usúdila - že bude dobré, ak s B. bude robiť špecializovaný psychológ na traumu (z dôvodu, že usúdila, že poškodená má traumu z obžalovaného) a s L. tiež nejaký špecialista - pretože podľa nej mal znaky akoby obsesie, obsesívneho správania. I ona usúdila, že to nie je láska, ale že je to prenasledovanie. Toto svoje konštatovanie usúdila z toho, že - keď mala rozhovor s obžalovaným - tento jej hovoril, že B. sa mu páči už dlho a že ona ho síce odmieta, ale že ona v podvedomí má niečo, že ho chce, ale nevie to prejaviť. A on je tam od toho, aby ten moment, kedy si to ona uvedomí, že ho chce vystriehol, takže predmetná svedkyňa to pochopila tak - že on na ňu stále striehne - na moment, kedy si ona uvedomí, že ona ho vlastne chce - na ten moment v tvári. I keď svedkyňa sa obžalovanému snažila vysvetliť, že nikoho iného nevieme donútiť k tomu, aby nás mal rád, aby nám venoval pozornosť a že keď ju má skutočne rád, tak by mal takýchto prejavov tej svojej priazne upustiť - podľa výpovede svedkyne obžalovaný - pokračoval v tom duchu, že on akoby vie viac, čo je pre ňu (poškodenú) dobré , keď ju má on takto rád. Svedkyňa nadobudla dojem, že predmetná situácia jej začal pripadať ako blud - keď má niekto nejaký blud, tak si niečo myslí a nechce od toho upustiť, obžalovaný bol podľa nej v tomto veľmi odolný vo svojich tvrdeniach, presviedčaní a preto vznikol jej dojem, že vznikol taký blud.

V tejto súvislosti súd poukazuje v tejto časti na výpoveď obžalovaného - v súvislosti s návštevou u predmetnej svedkyni - školskej psychologičky. Potvrdil, že on školskej psychologičke uviedol - aby táto vysvetlila profesorom s ktorými B.na komunikovala o neverbálnej komunikácii. Výsledok sedenia aj podľa výpovede obžalovaného však bol ten, že mu doporučila ísť ku psychiatrovi.

Obžalovaný vypovedal, že podľa neho dôvod pre, ktorý sa B. obrátila na pe- dagógov bol ten - lebo sa do toho navážali spolužiaci. On veril, že jej defenzívne prejavy nie sú to, čo skutočne cítila v tom čase.

I keď svedkyňa - v čase sedenia s obžalovaným sa mu snažila vyhovoriť poškodenú, presvedčiť ho, že poškodená o neho nemá záujem - toto nechcel prijať. Dojem, ktorý z obžalovaného nadobudla bol

- že obžalovaný je presvedčený, že poškodená ho má rada, ale nemôže si to dovoliť nejakého dôvodu prejaviť. Na nejaký jej argument mal hneď protiargument.

Pri rozhovore s poškodenou - mala od tejto poznatok - že ona sa už roky snaží jeho smerom ani omylom nepozrieť, aby mu nedala nejakú nádej, lebo to už išlo roky, lebo ona ho odmietala a on to nechápal. Zároveň svedkyňa vypovedala - že počas tohto rozhovoru s ňou - táto časť rozhovoru preplakala - i keď sa snažila byť vecná a racionálna - ale neubránila sa emóciám. Predmetné emócie mala poškodená z obžalovaného - pretože tento podľa výpovede poškodenej bol nátlakový viacero rokov, ale súčasne emócie boli aj z toho, že dosť dlhé obdobie poškodená tomu okoliu ani nemohla vysvetliť, že je to také vážne a že to, čo na spravila, aby jeho správanie stopla, že to nepomohlo, takže v tejto chvíli bola na

takom mieste, že jej niekto už uverí, že je to také vážne a že potrebuje nejaké riešenie z vonku - pomoc. I keď to povedala triednej, spolužiačkam - podľa poškodenej títo to brali tak, že je to nešťastná láska a že to má tolerovať. Od poškodenej mala vedomosť, že tento stav - bol už od prvých ročníkoch, čo ju sledoval, že je na ňu nacucnutý, že ju stále pozoruje. I keď zo začiatku mala podľa nej poškodená pocit, že svedkyňa jej neverí a že teda i svedkyňa bude z radov iných dospelých, ktorí len povedia, že tak ju má rad a nič sa nedeje. Tento pocit podľa nej mala poškodená z dôvodu - že samotná poškodená povedala, že celé roky to učitelia brali len zľahka a stále jej tvrdili, že si to nemá všímať. Preto sa s tým nechcela zverovať, ani doma ani v škole. Hovorila, jej že si o nej zisťoval informácie v súvislosti s tým s kým chodí na gymnastiku a ako cvičí. Svedkyňa - školská psychologička vypovedala, že z celého konania bolo poškodenej „zle“, bola bezmocná z toho, ako to má riešiť, lebo aj keď obžalovanému viackrát povedala, že o neho nemá záujem, on si to stále vysvetlil po svojom a vo svojom konaní pokračoval.

Svedkyňa mala vedomosť, že poškodená nachádzala pomoc vo forme zverenia sa u učiteľa náboženskej náuky - L. R. - ktorému sa zverovala - tam u neho plakávala a bola tam zrútená. To bolo dôvodom zo strany predmetnej svedkyne - keďže sama situáciu vyhodnotila ako vážnu - že vyvolala osobné stretnutie aj s matkami a to v mesiaci jún 2017.

I keď nielen podľa výpovede vyššie uvedenej svedkyne, ale i obžalovaného - týchto stretnutí so školskou psychologičkou boli asi tri - v tomto časovom období a tiež potvrdil, že školská psychologička sa mu snažila vysvetliť že poškodená k nemu necíti to, čo on cítil ku nej a aby ju nechal, on jej však neveril, stále cítil, že u B. má šancu Tiež potvrdil, že v tomto časovom období mal pohovor so svojou triednou učiteľkou - Mgr. I. D. - ktorá mu tiež povedala, že aby B. nechal na pokoji. Potvrdil, že aj zo strany riaditeľa školy - Mgr. R. B. ako i L. R. - išlo z ich strany o dohováranie „chlapské“ - že keď máme niekoho radi - tak mu robíme dobre a nie zle - obžalovaný ich dohováranie neprijal.

I napriek tomu, že ešte v školskom roku 2015/2016 - v druhom polroku predmetnú situáciu na podnet matky poškodenej školskej psychologičke začala táto situáciu riešiť ako je to vyššie rozvedené a následne i triedna učiteľka ako i riaditeľ školy - na základe výsluchu riaditeľa školy - svedka Mgr. R. B. bolo preukázané, že tento na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v mesiaci máj 2017 sa dozvedel od svojho kolegu - L. R. - učiteľa náboženskej výchovy - že i tohto oslovila poškodená opätovne ohľadom správania obžalovaného k jej osobe. Poškodená povedala predmetnému učiteľovi

- že obžalovaný mal ju stále vyhľadávať a to proti jej vôli aj mimo školy, mal jej písať správy, e-maily, že sa cíti pod neustálym tlakom zo strany obžalovaného - a to nielen o priamy kontakt, ale i e-mailovú komunikáciu - preto bol obžalovaný preradený do inej triedy v školskom roku 2017/2018 a to i napriek tomu, že tento školský rok poškodená navštevovala celý školský rok školu v Rakúsku.

Ešte pred predmetným školským rokom 2017/2018 preukázané dokazovaním bolo, že cez letné prázdniny - poškodená dňa 02.augusta 2017 prvýkrát vyhľadala psychiatričku - MUDr. F. W. ako i psychoĺóga - Mgr. F.. I samotná svedkyňa - školská psychologička - po tom, čo vykonala sedenie s poškodenou - toto doporučila matke poškodenej - a to psychiatrické a psychologické sedenia - vzhľadom na traumu, ktorú mala poškodená.

Pokiaľ išlo o obžalovaného - ako bolo preukázané z výpovede svedka Mgr. L. L. - aj tento navštívil psychoterapeuta a to v mesiaci august 2017 a to za účelom - poradenských psychologických stretnutí - pretože mal byť preradený do inej triedy kvôli tomu, že nastalo nedorozumenie nejaké so spolužiačkou. V rámci však predmetných terapeutických stretnutí mu obžalovaný opisoval i situáciu s poškodenou a to v smere, že sa mu dlhodobo páčilo dievča z triedy s tým, že v závere školského roka 2017 prišlo k nejakému rozhovoru - kde mu ona povedala, že nemá o neho záujem. Obžalovaný bol z toho zaskočený, lebo predošlé signály, ktoré ona vysielala, že boli ústretové voči nemu. Prioritu - ktorú predmetný svedok však riešil s obžalovaným bolo preradenie do inej triedy a zapadnutie do kolektívu. Predmetné psychoterapeuta navštevoval do októbra 2017.

školský rok 2017/2018

Riaditeľ školy - svedok Mgr. R. B. - rozhodol preto, že v školskom roku 2017/2018 bol obžalovaný preradený do inej triedy. Dôvodom preradenia do inej triedy bola skutočnosť, že i napriek vysvetleniam školského psychológa, pedagógov neprestal so svojím konaním vo vzťahu k poškodenej.

Podľa výpovede svedka - Mgr. R. B. - ako riaditeľa školy pred týmto uvedeným rozhodnutím ohľadom preradenia do inej triedy bolo i jeho snahou bolo presvedčiť obžalovaného na nevhodnosť jeho správania, jeho neprípustnosť - ale obžalovaný ako jemu, tak i učiteľovi L. R. proti argumentoval a to v smere, že nemajú dostatok vedomostí - aby vedeli predmetnú situáciu vyhodnotiť. O tom, že poškodená školský rok 2017/2018 bude študovať v Rakúsku mal vedomosť riaditeľ školy až po rozhodnutí o preradení obžalovaného do inej triedy.

Keďže v školskom roku 2016/2017 matka poškodenej na svojej dcére - poškodenej videla stále zmeny správania, bola plačlivá, nervózna, hádavá - čo súviselo s osobou obžalovaného a predmetné skutočnosti preto spoločne s poškodenou riešili i medicínsky - a to návštevou psychologičky ako i psychiatričky - ktoré poškodená navštevovala v lete v roku 2017 poškodená školský rok 2017/2018 nenastúpila do školy - na gymnázium. Podľa výpovede matky - psychický zdravotný stav poškodenej prerástol z predmetného prenasledovania a obťažovania do jej psychickej traumy a predmetný stav ako rodičia vedeli vyriešiť len spôsobom „zmeny prostredia na dlhšiu dobu“. Predmetné dva mesiace (ktoré bola v Nemecku) nepriniesli účel, ktorý ním sledovali - že nastane od obžalovaného pokoj.

Preto v tomto školskom roku ako to bolo preukázané nielen z výpovede obžalovaného, poškodenej a svedkov - ale i z listinného dôkazu v súvislosti s dochádzkou školy - bola poškodená na štúdiu v zahraničí

- v Rakúsku a to od 01.septembra 2017 do 30.júna 2018. Predmetné štúdium v zahraničí bolo v prvom rade zabezpečené z dôvodu, aby poškodená nedochádzala do osobného kontaktu s obžalovaným. Nebolo to z dôvodu priority zdokonalenia sa v cudzom jazyku. Poškodená tým, že odišla študovať do Rakúska bolo izolovať sa od poškodeného - zamedziť kontaktovaniu a obťažovaniu a prenasledovaniu

- a aby mala teda od obžalovaného pokoj. Do predmetného času - ako bolo aj vyššie rozvedené poškodená žila v strese - kedy ju poškodený opätovne vyhľadá. Potvrdila, že počas tohto obdobia - predmetného školského roku jej obžalovaný dal pokoj - ale ako vypovedala, bolo to z dôvodu, že písať jej nemohol z dôvodu, lebo si ho zablokovala. Navštíviť ju nemohol tiež - pretože nemal vedomosť kde v Rakúsku (Viedni) býva. Tento školský rok preto mal na jej osobu pozitívny vplyv.

Po tom, čo začal školský rok 2017/2018 poškodená bola v Rakúsku a obžalovaný bol v inej triede predmetného gymnázia. Preukázané bolo - nielen výpoveďou obžalovaného, ale i svedka Mgr. R. B., že po niekoľkých mesiacoch odišiel z gymnázia na Q. ulici v Bratislave na iné gymnázium v Bratislave. Druhý polrok školského roku 2017/2018 bol obžalovaný študentom už iného gymnázia v obvode okresu Bratislava IV.

Svedkyňa M. P. potvrdila, že mala vedomosť, že zo správania obžalovaného mala poškodená depresie a preto odišla študovať do Rakúska na celý školský rok a potom sa vrátila.

I svedkyňa - matka poškodenej potvrdila, že dcéra išla študovať do Rakúska - motívom čoho bolo správanie sa obžalovaného v triede a dcéra chcela mať od neho pokoj. Keďže ani krátkodobý pobyt v Nemecku nepomohol - preto celý školský rok 2017/2018 študovala v Rakúsku. Počas tohto obdobia sa s obžalovaným situácia ustálila - vôbec sa nevideli, nemal obžalovaný o nej vedomosť (ktorá škola, aké ubytovanie, kontakt sociálny - pretože bol v jej sociálnych sieťach zablokovaný ) takže si mysleli, že to celé skončilo, že sa nebudú viac stretávať a že môže v kľude maturovať v školskom roku 2018/2019.

I sám riaditeľ školy - svedok Mgr. B. potvrdil, že poškodená od mesiaca september 2017 do júna 2018 odišla študovať do Rakúska. Tiež z počutia mal, že hlavným dôvodom jej odchodu boli problémy, ktoré mala poškodená s obžalovaným. Tu súd poznamenáva, že odchod poškodenej do Rakúska bol už v čase keď predmetnú vec už riešili nielen rodičia obžalovaného a poškodenej, ale i školská psychologička, triedna učiteľka oboch ako i sám riaditeľ školy - ale bezúspešne.

V tejto súvislosti súd poukazuje - že v prípade, že by poškodená neodišla na predmetný školský rok 2017/2018 do Rakúska - opatrenie aké urobil riaditeľ školy - t.j. prestup obžalovaného do inej triedy - toto v prípade, že by ostala v škole v školskom roku 2017/2018 na predmetnom gymnáziu - by nebolo vôbec produktívne - pretože i keby neboli v triede - v škole by sa naďalej stretávali - pretože tomuto by sa nedalo žiadnym spôsobom zamedziť (napr. cez prestávky, pri príchode alebo odchode zo školy ...).

Sám riaditeľ školy - svedok Mgr. R. B. počas dokazovania potvrdil - že od poškodenej mal vedomosť

- že situácia s obžalovaným keďže sa nezlepšovala a to i napriek tomu, že o tejto veci mal aj on sám vedomosť (ako aj triedna učiteľka, školská psychologička) sa vôbec nezlepšovala - a to i napriek z jeho strany celého postupu koordinácie aj so školskou psychologičkou, ktorá sa snažila poškodenej pomáhať s danou vecou - keďže poškodená podľa výpovede svedka - mala problémy so spánkom, mala strach vyjsť, aby obžalovaného nestrela, strach ísť do školy, aby ho nestretla s tým, že navštevovala aj psychológa - toto bolo vyústením štúdia v Rakúsku na celý školský rok.

Po tom čo sa vrátila zo štúdia v Rakúsku opäť v mesiaci august 2018, znova ju začal takmer každý druhý deň vyhľadávať v mieste jej bydliska a chcel sa s ňou rozprávať,

I sám obžalovaný potvrdil v prípravnom konaní, že v lete 2018 (t.j. v čase keď boli letné prázdniny) chodil opäť k miestu jej bydliska na P.K. Y. - na svojej motorke a to asi dva - trikrát do týždňa. Vypovedal však, že to bolo z dôvodu, že mu predmetná lokalita pripomínala pekné spomienky z prvej Veľkej noci - keď bol poškodenú okúpať. Následne v tejto časti vypovedal, že jeho účelom nebolo ju tam stretnúť. Na hlavnom pojednávaní v tejto časti vypovedal, že chodenie do predmetnej lokality, kde poškodená bývala bolo z dôvodu, aby sa dostal hlbšie do mesta, chodil sa často voziť do Starého mesta a do štvrtí rodinných domov. Mal sen, že v lokalite si kúpi dom a lokalita na neho pôsobila veľmi pozitívnou aurou. Takúto argumentáciu zo strany obžalovaného súd akceptovať však nemohol - pretože keďže vedel kde poškodená býva - musel počítať s tým, že ju aj môže stretnúť keď do tejto lokality bydliska poškodenej chodieval a to dva - trikrát do týždňa - súd poukazuje na jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný potvrdil, že k takémuto stretnutiu za toto obdobie i nastalo - a to podľa jeho výpovede celkove trikrát - pretože raz ju videl na bicykli a dvakrát podvečer behať - keď už bola tma a on ju dokázal spoznať. Kým v prípravnom konaní vypovedal, že keď sa trikrát stretli - raz ju pozdravil - čo poškodená odignorovala - dvakrát sa ku nej neozval - čo už na hlavnom pojednávaní nevypovedal.

Poškodená predmetné skutočnosti potvrdila, ktoré vypovedal obžalovaný - že skutočne obžalovaného opätovne vídavala v blízkosti jej bydliska. Poškodená potvrdila výpoveď obžalovaného z prípravného konania - že ju obžalovaný oslovil - že sa ňou chce rozprávať a že je rád, že ju vidí. Jej reakcia bola, že sa ho snažila ignorovať, nepozdravila sa mu. Predmetné jej takéto reakcie vysvetlila, že boli z dôvodu, že vedela, že keď sa mu pozdraví tak si to začne vysvetľovať po svojom - že má o neho záujem.

I matka poškodenej PhDr. R. U. potvdila, že poškodená - dcéra jej hovorila, že obžalovaného vídavala v blízkosti ich obydlia. I ona sama - ako vypovedala stretla obžalovaného na Starých gruntoch - videla ho, že obžalovaný stál na motorke pri kríku a čakal tu. Ona keďže bola v aute - spomalila, zasvietila na neho diaľkové svetlá - keď ona chcela vystúpiť z auta vtedy obžalovaný sa rýchlo pohol a odišiel. Bolo to vo vzdialenosti asi 500 metrov od domu, v ktorom bývala poškodená. Ona sama ho videla v mesiaci august 2018 - celkove asi trikrát.

V polovici augusta roku 2018 keď bola poškodená behať v blízkosti svojho obydlia vo večerných hodinách okolo 20:30 hod. opäť tam videla obžalovaného na motorke. Vtedy medzi nimi komunikácia žiadna neprebehla. Obžalovaný hodil tašku s USB kľúčom a so splnomocnenením, na ktorom bol vložený román napísaný obžalovaným o poškode- nej a v ktorom opisoval jej nahé telo, skutočnosť, že s ňou chce mať pohlavný styk, ako aj iné intímne predstavy obžalovaného s poškodenou, pričom v dôsledku takéhoto konania nadobudla poškodená z obžalovaného strach a reálnu obavu, že by ju mohol sexuálne atakovať, prípadne iným spôsobom ublížiť, takéto negatívne správanie nevedela psychicky uniesť. Predmetné splnomocnenie USB kľúčom je aj súčasťou spisu. Predmetné splnomocnenie bolo podpísané obžalovaným. Obžalovaný vypovedal, že - predmetné splnomocnenie - bolo vypracované za účelom obchodného návrhu - v súvislosti so zarobením.

Pokiaľ však išlo o USB kľúč - po tom, čo tento poškodená založila na jeho otvorenie do počítača - zistila, že v ňom bol uložený román - 45 W. J. P. T. U.. Predmetný román bol značného rozsahu (súd predmetný román vytlačil a je súčasťou spisu ako príloha). Po oboznámení s predmetným románom - knihou nielen poškodená - ale i súd vzhľadom na pasáže z predmetnej knihy (a obžalovaný to sám potvrdil) - bola inšpiráciou samotná poškodená. Opätovne obžalovaný v prípravnom konaní potvrdil, že kniha bola o ňom a poškodenej - hlavní hrdinovia mali mená L. (obžalovaný sa tak skutočne aj volá) a B. (poškodená sa tak skutočne volala) - čo už na hlavnom pojednávaní rozporoval. V predmetnom románe - opätovne obžalovaný potvrdil - že je uvedený i sexuálny styk - ktorý si on predstavoval vo svojich predstavách - ale tento ako vypovedal - by neurobil násilím.

I keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že stretnutie keď od obžalovaného poškodená obdržala predmetný USB bolo náhodné - súd tejto časti neuveril. Nielen poškodená, ale i samotná matka poškodenej vypovedali, že obžalovaného viackrát videli v okolí ich bydliska. Podľa názoru súdu obžalovaný čakal na vhodnú chvíľu - aby predmetnú tašku s USB kľúčom mohol odovzdať poškodenej

- pretože sám obžalovaný vypovedal - mal som v pláne jej USB kľúč nejako odovzdať - ale nevedel som ako - lebo s loptou som to skúsil do záhrady - kým balíček s loptou neotvorili jej mama si myslela, že je to bomba - preto tak nepostupoval. Preto jeho účelom bolo osobné odovzdanie poškodenej. Súd sa oboznámil s predmetnou knihou - románom a jeho obsahom. I súd nadobudol dojem práve v kontexte so skutočnosťami, ktoré predchádzali predmetnej knihe a ktoré boli predmetom dokazovania v tejto trestnej veci - práve s prihliadnutím i na opisovanú nahotu, opisovanie intímnych pasáží, intímnych predstáv hlavného hrdinu - o tom, ako hlavná hrdinka miluje hlavného hrdinu, ktorá potrebuje hlavného hrdinu, ktorá túži po hlavnom hrdinovi a hlavný hrdina ju zachraňuje - uveril výpovedi poškodenej, že táto nadobudla strach a obavy z možného ublíženia zo strany obžalovaného. Práve vzhľadom na stav

- ktorý bol medzi obžalovaným a poškodenou táto skutočne mohla - dokazovaním preukázané i bolo, že nadobudla traumu - a psychické zrútenie.

V tejto súvislosti opätovne súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď poškodenej a jej obavu - pretože skutočne - i napriek tomu, že táto bola predmetný školský rok 2017/2018 v zahraničí - obžalovaný práve za toto obdobie napísal predmetnú knihu. Indikuje to i samotné splnomocnenie, ktoré bolo súčasťou predmetnej knihy - pretože dátum splnomocnenia je datovaný dňom 30.jún 2018. To, že sa poškodená mysliac si, že sa „vytratila zo života obžalovaného - práve štúdiom v zahraničí“ - bolo knihou vyvrátené. Predmetná situácia sa tak vôbec neukľudnila. Obžalovaný a potvrdil to i znalec z odboru klinická psychológia potvrdil - že tým, že obžalovaný v predmetný školský rok nevidel osobne poškodenú - si ju práve vy-

kresľoval v predmetnej knihe - vykresľoval si v nej predstavy a myšlienku na ňu a budoval si takto nereálny vzťah a erotické posunutia s poškodenou. I keď zo strany poškodenej došlo k presvedčeniu že „má od obžalovaného pokoj“ - pretože z jej strany zlyhali všetky dovtedajšie spôsoby riešenia situácie reagovala únikom mimo dosah obžalovaného - (odchod do Rakúska na celý školský rok) - u obžalovaného naopak prebiehala naďalej intenzívna zaujatosť, ktorá sa uvoľňovala do tvorby produktu - keďže nemal možnosť znižovať napätie interakciou s poškodenou. Výsledok predmetnej situácie - ich vzájomného protichodného významu bola nepripravenosť poškodenej na takto intenzívny akt v podobe emócie vyvolanej produktom - knihou, ktorý nasvedčoval tomu, že jej očakávanie pokoja bolo mylné. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď matky poškodenej PhDr. R. U., ktorá vypovedala, že dcéra

- poškodená sa psychicky zrútila. I sama vypovedala, že si prečítala niektoré časti predmetnej knihy a sama bola z toho zhrozená - už i samotné, že hlavná hrdinka sa volá B.na N. (dcéra sa volala B. U.). V tejto súvislosti nemožno uprieť samotnej poškodenej - práve vzhľadom na predchádzajúce okolnosti, ktoré predchádzali ku tomuto ...... že táto nadobudlo z obžalovaného strach a práve s prihliadnutím na erotický nádych knihy, že obžalovaný by ju mohol i znásilniť a situáciu a predmetný stav nezhľahčovala v tom smere, že by mu nepripisovala žiadny, resp. len nepatrný význam.

Poškodená v tomto čase - cez letné prázdniny v roku 2018 - z dôvodu, že školský rok 2017/2018 bola na študijnom pobyte v Rakúsku musela pre ďalší postup do ročníka - oktávy - teda školský rod 2018/2019 vykonať komisionálne preskúšanie zo štyroch predmetov. Tieto skúšky prebiehali v mesiaci júl - august 2018.

Tri skúšky vykonala. Poslednú skúšku, ktorú mala mať koncom mesiaca august 2018 nevykonala - lebo sa psychicky zrútila.

O predmetnej knihe mala vedomosť i matka obžalovaného - pretože predmetnú skutočnosť jej oznámila a to, že jej syn chodí na miesto kde býva jej dcéra (lokalita P. Y.) a že jej dal knihu. Svedkyňa Ing. V. B. potvrdila, že syn (obžalovaný) jej potvrdil, že do predmetnej lokality chodí. Z výpovede matky obžalovaného bolo preukázané - že v lete 2018 jej telefonovala matka poškodenej - že jej syn chodí na P. Y. a že jej dcére dal knihu. Svedkyňa potvrdila - že syn jej povedal, že na P. Y. chodí

- preto ho požiadala, aby nechodil - aby z toho neboli zbytočné problémy. Nemožno v tejto súvislosti uprieť matke obžalovaného - že táto situáciu riešila spôsobom - že knihu, ktorú jej syn napísal dala i samotnému psychoterapeutovi - svedkovi Mgr. L. (ktorý túto skutočnosť potvrdil) a že matke poškodenej navrhla - aby aj táto navštívila predmetného psychológa - psychoterapeuta - aby boli pochopené niektoré myšlienkové pochody jej syna. I keď matka poškodenej toto odmietla - matka obžalovaného jej navrhla

- aby v prípade, že syn (obžalovaný) poruší sľúb nevyhľadávania a nekontaktovania - aby mala ona - ako matka vedomosť. Na tejto okolnosti sa aj vzájomne dohodli. Zároveň o predmetnej knihe mal vedomosť aj riaditeľ školy ako i školská psychologička. O predmetnej knihe sa dozvedeli i spolužiaci poškodenej - čo potvrdil na hlavnom pojednávaní i svedok L. T..

I keď poškodená po tom, čo sa vrátila z Rakúska bola v kľude - tento sa úplne narušil opätovne obžalovaným a nepomohli tomu ani predchádzajúce psychoterapetické terapie - ktorá poškodená vykonávala (vyplýva predmetná skutočnosť i z lekárskej správy založenej na č. l. 183 - z ktorej bolo preukázané, že poškodená uviedla - po vyšetrení dňa 02.júla 2017 - že bude navštevovať psychoĺóga - psychoterapeuta). V mesiaci august 2018 sa psychicky zrútila počas poslednej komisionálnej skúšky.

Predmetná skutočnosť bola potvrdená svedkyňou V. A. - školskou psychologičkou - ktorej túto skutočnosť oznámil riaditeľ školy - svedok Mgr. R. B.. Zároveň jej oznámil, že opätovne bol obnovený problém s obžalovaným - i keď tento nebol žiakom ich školy. Z uvedeného dôvodu predmetnú svedkyňu osobne navštívila aj poškodená dňa 04.septembra 2018 - ktorá podľa školskej psychologičky bola vo veľmi zlom psychickom stave - preplakala u nej celú hodinu. Zároveň jej uviedla, že školský rok, čo bola v Rakúsku (2017/2018) bol dobrý - ale cez prázdniny v auguste 2018 opätovne obžalovaný býval v blízkosti jej domu na skútri a ju sledoval. Zároveň jej povedala, že tento jej hodil USB kľúč s papierom - a po prečítaní obsahu USB kľúča sa opätovne obžalovaného začala báť ako i toho práve s prihliadnutím na prečítaný obsah USB kľúča, že ju obžalovaný znásilní. O predmetných skutočnostiach vypovedal aj svedok - Mgr. R. B., riaditeľ školy - pretože o týchto okolnostiach sa dozvedel priamo od poškodenej. Svedok Mgr. R. B. - riaditeľ školy potvrdil, že poškodená robila rozdielové komisionálne skúšky - z dôvodu, že celý školský rok bola v Rakúsku. Potvrdil, že tri rozdielové skúšky urobila bez problémov - ale poslednú musela opakovať kvôli psychickým problémom. Pokiaľ išlo predmetné rozdielové skúšky tieto sa nevykonávali v jeden deň - každá sa vykonávala v iný deň - celkove boli to štyri skúšky.

Zo správy od riaditeľstva školy - gymnázia na Q. Č.. XX v Bratislave vyplynulo, že poškodená mala ospravedlnené absencie v mesiaci september 2018 -04.september 2018 - štyri hodiny -05.september 2018 - štyri hodiny -13.september 2018 - šesť hodín -14.september 2018 - 12 hodín

Znamenalo to - že poškodená po tom, čo sa zrútila na komisionálnej skúške opätovne musela vyhľadať odbornú pomoc - a nielen psychiatra, ale i psychóloga - za účelom terapeutických stretnutí ohľadom traumatických zážitkov - predmetné stretnutia sa vykonali ALMA Centrum pre zdravý vývin, s.r.o. - 23.10.2018, 06.11.2018 ako i 14.11.2018. Predmetné stretnutia boli zamerané na stabilizačnú fázu terapie traumatických zážitkov.

Keďže obžalovaný vyššie uvedené poprel - že sa bála chodiť podvečer von, pretože ju dvakrát v blízkosti jej bydliska videl podvečer behať - tým vlastne len potvrdil, že poškodenú sledoval.

I keď obžalovaný počas celého dokazovania vypovedal, že jemu na B. veľmi záležalo a podľa jeho názoru to implikuje, že by jej neurobil nikdy nič zlé a veľmi sa pred ňou hambil. Potvrdil, že sa do nej

zaľúbil v podstate, ale podľa neho to bola úplne bežná študentská láska. City k nej prechovával od roku 2012 - kedy bol hamblivý - že to neprejavoval, len to prechovával. B. podľa neho reagovala spôsobom hamblivo pozitívne - v žiadnom prípade ho neodmietla, skôr sa s úsmevom opýtala otázku, ale i sekavo mu odpovedala a pôsobila celkove neverbálne pozitívne. On sa snažil s ňou verbálne komunikovať. Vo vzťahu k nej si jej neverbálnu komunikáciu vysvetľoval tým, že ona má záujem, ale sa hanbí. V živote by si voči nič nedovolil, keby vedel alebo si myslel, že sa bojí. On si myslel, že ona má záujem o neho, toto usudzoval z jej neverbálnehoprejavu - podľa jeho informácií - žena cíti atrakciu k mužovi, on to usudzoval z teoretických poznatkov - príliš časté hranie s vlasmi, nadmerné nastavovanie krku, bol to schovaný hanblivý úsmev - ktorý bol následkom jeho dvorenia - toto neverbálne správanie B. u neho vzbudzovalo dojem, že aj ona ku nemu niečo pozitívne cíti. Vzbudzovalo v ňom, že má u B. šancu, ale keď sa do toho obula celá trieda, tak sa tieto prejavy zmenili na negatívnejšie z jej strany ale postupne tie negatívne prejavy ho zahanbili a neveril si, že má u nej takú šancu, ako predtým. Z jej strany boli aj verbálne prejavy - buď ho odvrkla.

Naopak poškodená po celý čas dokazovania vypovedala - že z obžalovaného mala veľký strach - a vyvrcholilo to práve predmetnou knihou, ktorá bola na USB. Vážnu obavu a strach nadobudla z toho, čo sa v predmetnej knihe dočítala a z nej si vyvodila, že by jej mohol ublížiť, znásilniť ju. Ona o neho nemala po celé stredoškolské štúdium žiadny záujem. Jeho správanie ju obmedzovalo v jej súkromnom živote, ale i v školskom živote - pretože sa bála von ísť sama, podvečer radšej vôbec nechodila von, aby ho nikde nestretla a tiež cez deň išla radšej autom, aby ho niekde nestretla. Na druhej strane vypovedala, že obžalovaný sa jej nikdy priamo nevyhrážal tým, že by jej povedal alebo napísal niečo v zmysle - že jej niečo urobí, ale hovoril alebo písal v zmysle, sa jej nikdy nevzdá.

Následne už po predmetných komisionálnych skúškach mala poškodená podľa výpovede riaditeľa veľkú absenciu - ktorá vychádzala z jej zdravotných psychických problémov - išlo však o ospravedlneniu absenciu. I napriek predmetným skutočnostiam však poškodená splnila všetky predpoklady hodnotenia a riadne ukončila štúdium maturitnou skúškou v školskom roku 2018/2019.

Súd na rozdiel od obžalobného návrhu - obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV pri zachovaní totožnosti skutku - vymedzil a upresnil tak, aby vystihoval správne stav veci - na základe dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané a to aj s prihliadnutím v tejto oblasti príslušnú judikatúru - ktorá je nižšie rozvedená. Obžalovacia zásada uvedená v - totiž neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom (skutkami) uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť, iné naopak pribudnúť. Podstata skutku sa však nezmenila a bola daná a určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej, z ktorej vzišiel následok, porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené . Totožnosť skutku je totiž zachovaná ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR ). Je totiž potrebné zdôrazniť, že teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami popísanými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami, pričom súd môže a musí prihliadať k tým zmenám skutkového deja, ku ktorým došlo v priebehu procesu dokazovania.

Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.

Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný a to tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

V danom prípade súd práve s prihliadnutím na dokazovanie, ktoré vyššie rozviedol a ktoré teda vykonal mal za to, že ide o naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - prečinu nebezpečného prenasledovania. V danej veci nemôže nesvedčiť závažnosť konania obžalovaného - ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr.zák. a ako to navrhoval obžalovaný a obhajca - práve berúc do úvahy okolnosti

prípadu, závažnosť dôsledkov predmetného protiprávneho konania zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodenej . Práve s prihliadnutím na „dôvodnú obavu“ - ktorá bola daná súhrnom predmetných alternatívnych foriem

- ktorých jednotlivý znak dosahoval takú intenzitu - ktorá bola požadovaná - táto obava sa týkala ako zdravia tak i života poškodenej a bola reálna - a nemožno v danej veci konštatovať, že v skutočnosti nešlo o nič závažné, resp., že by bolo možné to riešiť len v priestupkovom konaní (viď uznesenie NS ČR, zo dňa 08.09.2011, sp.zn. , sp.zn. , zo dňa 22.07.2015, sp.zn. , zo dňa 15.08.2018). I v tejto trestnej veci je potrebné uviesť, že išlo o obavu objektívne spôsobilú vyvolať a i vyvolalo jej vyšší stupeň - úzkosť, postraumatická stresová porucha, tiesnivý pocit zo zla. Jej vznik už bol reálny (a nie v podobe dôvodnej obavy - ale skutočnej reality psychologických sedení a terapií a psychiatrických vyšetrení s výsledkom antidepresívnej liečby). Súd hodnotil komplexne predmetnú povahu, závažnosť, vyhľadávanie osobnej blízkosti, sledovanie, kontaktovanie, obmedzovanie v osobnom spôsobe života poškodenej (primerane - R 38/1971 - II., R 21/2011). I keď - vyššie rozvedené - v danom prípade išlo i o obdobia, ktoré boli vo veci pretrhované - súd dôsledne posudzoval ďalšie okolnosti, za ktorých ku predmetnému prenasledovaniu došlo a to i za akých podmienok. I keď obťažovanie zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodenej - v prípade, že by boli samostatné konania nemuseli byť trestným činom a v niektorých prípadoch ani priestupkami - pokiaľ by boli teda úplne osamotené - avšak (a to bol aj účel zákonodarcu predmetnou novelou od 01.septembra 2011) - že práve tieto osamotené protiprávne konania - vo svojom súhrne práve svojimi následkami podstatným spôsobom zhoršili kvalitu života poškodenej (obete), či v konečnom dôsledku mohli vyvolať v poškodenom dôvodnú obavu z možného ublíženia na zdraví alebo zhoršenia kvality jeho života. Tak to bolo i v teraz žalovanej trestnej veci.

Práve opakovaním a pokračovaním v čiastkových útokoch proti tomu istému - v danom prípade k poškodenej konanie musí byť posúdené nie ako priestupok, ale ako trestný čin z dôvodu, že opakovaným páchaním takéhoto činu alebo jeho čiastkových útokov proti tej istej osobe sa zvyšuje pravdepodobnosť páchateľovho ďalšieho pokračovania v tejto činnosti a z nej následné spôsobenie trestných činov proti životu a zdraviu alebo iných závažnejších trestných činov. Aj v tomto prípade protiprávne konanie obžalovaného gradovalo a sa stupňovalo.

Súd preto v danom prípade z predmetného dôvodu podrobne vyhodnocoval konanie obžalovaného a posudzoval konkrétne okolnosti prípadu. Súd predmetnú intenzitu vyhodnotil ako veľkú, taktiež i spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako i samotnú mieru zavinenia a pohnútku a mal tak za to, že jeho závažnosť nebola nepatrná a preto v danom prípade už išlo o prečin (opak tak ustanovenia § 10 ods. 2 Tr.zák.). V predmetnej veci nie je možné konštatovanie - že konanie obžalovaného by bola obyčajná náklonnosť študenta k svojej spolužiačke a že jeho konanie nikdy neprekročilo hranice slušnosti, že nebolo neprístojným a ani nijako neohrozovalo život, zdravie či mravnosť poškodenej alebo ich okolia. Súd dokazovaním mal za to, že konanie obžalovaného presiahlo spoločensky akceptované normy správania sa, obžalovaný nekonal v dobrej viere a jeho konanie sa vymykalo značne z medzí spoločenských noriem.

Práve preto súd posudzoval a vyhodnocoval vo veci pojmové znaky žalovaného trestného činu „dlhodobo“, „dôvodná obava“ a „podstatný spôsob zhoršenia kvality života“. Z uvedených dôvodov súd nemohol snahu o „kontaktovanie“ v rôznych formách, ktoré obžalovaný vo vzťahu k poškodenej zvolil a nátlak na ňu označiť za štandartné správanie, ale naopak za prejavy sústavné, vytrvalé, tvrdošijné a vybočujúce už medzí normálnych vzťahov. Z uvedeného - čo bolo i vyššie rozvedené nemožno preto konštatovať, že by v danom prípade neboli naplnené znaky žalovaného trestného činu.

Súd si plne uvedomuje, že hranica medzi tým, kedy už ide o škodlivý prejav správania nie je pritom ľahké vždy jednoznačne stanoviť. Všeobecne však možno konštatovať, že hranica je prekročená v prípade, keď je z okolností prípadu zrejmá bezvýslednosť snahy prenasledovateľa získať priazeň obete a napriek tomu v jej prenasledovaní neúnavne pokračuje.

Zároveň má súd za to, že k jej prekročeniu môže prísť i nenápadným spôsobom - ako to začalo i v tejto žalovanej trestnej veci - ale i v tomto prípade predmetné prenasledovanie postupne naberalo na intenzite a pre poškodenú sa už stávalo nebezpečným. Poškodená sa počas žalovaného obdobia musela brániť a vymedzovať voči konaniu obžalovaného - pokazilo jej to interakciu v triede, normálne zážitky z predmetného štúdia na strednej škole a poškodilo i jej psychický stav, bola obmedzená nielen teda v školskom živote, ale i vo svojom súkromnom. Obžalovaný bol poškodenou „posadnutý“ . V danom prípade preto hranica bola už prekročená - pretože z okolností v tejto trestnej veci išlo o bezvýslednú snahu obžalovaného získať priazeň poškodenej a i napriek tomu, že o svojej bezvýslednosti vedel a napriek tomu v jej prenasledovaní neúnavne pokračoval mesiace až roky - i keď v danom prípade to nebolo dennodenne (napr. počas pobytov v zahraničí).

Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný konaním naplnil prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a § 138 písm. b/ Tr. zák. - pretože obžalovaný dlhodobo prenasledoval poškodenú takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života tým, že vyhľadával jej osobnú blízkosť, prenasledoval ju, kontaktoval ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne, ako aj inak proti jej vôli a inak ju obmedzoval v jej obvyklom spôsobe života, pričom čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 127 ods. 1 Tr.zák. dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže v danej veci - súd určil začiatok páchania trestnej činnosti zo strany obžalovaného školským rokom 2014/2015 - v tomto časovom období poškodená bola vo veku 15 rokov - preto v rámci jednotlivých skutkov od bodu 1/ do bodu 7/ vrátane -súd mal za to, že čin zo strany obžalovaného bol spáchaný na chránenej osobe. Od bodu 8/ do bodu 13/ vrátane - už o chránenú osobu v zmysle § 127 ods. 1 Tr.zák. už nešlo.

Pokiaľ ide o zavedenie tejto skutkovej podstaty trestného činu zákonodarca tak zareagoval na nežiadúci jav početne sa vyskytujúci - ktorý dovtedy právna úprava neumožňovala dostatočne trestnoprávne postihnúť. V odbornej literatúre sa nebezpečné prenasledovanie, obťažovanie inej osoby, jej zastrašovanie či vyhrážanie označuje pojmom stalking. Medzi typické prejavy správania páchateľa stalkingu sa radí najmä kontaktovanie osoby proti jej vôli, vyhľadávanie jej osobného kontaktu, resp. iné obmedzenie osoby spočívajúce v zhoršení kvality jej života. Objektívna stránka skutkovej podstaty predmetného trestného činu podľa ustanovenia § 360a ods. 1 Tr.zák. spočíva v dvoch základných častiach. Prvá predstavuje všeobecný opis objektívnej stránky, druhá časť predstavuje alternatívne vyjadrené konania a pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje naplnenie aspoň jedného tohto alternatívne vyjadreného konania v spojitosti s prvou časťou objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty. Prvá časť objektívnej stránky predstavuje všeobecný opis skutkovej podstaty a vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch znakov: a) dlhodobé prenasledovanie a to b) takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Pritom následok v bode b) je stanovený alternatívne buď ako možnosť vzbudenia dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného, resp. jemu blízkej osoby, alebo ako možnosť zhoršenia kvality života poškodeného podstatným spôsobom. Druhá časť objektívnej stránky predstavuje alternatívne vyjadrené konania, ktorými sú a) vyhrážanie sa ublížením na zdraví alebo inou ujmou poškodenému alebo jemu blízkej osoby, b) vyhľadávanie osobnej blízkosti alebo jeho sledovanie, c) kontaktovanie poškodeného prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, d) zneužitie osobných údajov poškodeného na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo e) iné obmedzovanie poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života. f) Pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje naplnenie aspoň jedného takto alterna- tívne vyjadreného konania v spojitosti s prvou časťou objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty (BURDA, E., ČENTÉŠ, J., ZÁHORA, J. a kol. . Osobitná časť. Komentár. II.diel 1.vydanie. Praha : C.H. Beck, 2011, strana 1203 -1206).

Ide tak o konanie spočívajúce v dlhodobom prenasledovaní prevádzanom taxatívne vymedzenými formami, ktoré je spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie. Spoločným menovateľom týchto foriem je v súhrne zámer iného obťažovať tak intenzívne, že to už ohrozuje jeho psychickú a v niektorých prípadoch i fyzickú integritu. Hlavným znakom nebezpečného prenasledovania je obsecívna fixácia známeho alebo neznámeho páchateľa na určitú osobu, ktorú potom obťažuje systematicky a úporne nevyžiadanou a nechcenou pozornosťou (srov. Draštík, A., Fremr, R., Durdík, T., Růžička, M., Sotolář, A. a kol. Trestní zákoník, Komentář, II. díl, Praha, Wolters Kluwer, a.s., 2015, strana 2769). Konanie obžalovaného bolo dlhodobé. Išlo o mnohosť (sústavnosť) a početnosť útokov z jeho strany. Predmetné prenasledovanie pokračovalo dlhšiu dobu a preto bolo považované za „potencionálne vysoko nebezpečné a zároveň sa zvyšovala gradácia útokov (primerane Šámal, P. a kol. Trestní zákoník II. Komentář 2.vydáni, Praha: C.H.Beck, 2021 str. 3295 až 3296, obdobne uznesenie NS ČR zo dňa 08.12.2016, sp.zn. , zo dňa 22.10.2014, sp.zn. , zo dňa 30.10.2014, sp.zn. ).

Vo vzťahu k dlhodobosti prenasledovania - ako formálneho znaku prečinu nebezpečného prenasledovania je potrebné rozumieť prinajmenšom niekoľko vynútených kontaktov alebo pokusov o ne, ktoré zároveň musia byť spôsobilé u poškodeného vyvolať dôvodnú obavu. V tejto žalovanej veci predstavovalo druhú časť skutkovej podstaty uvedené v písmene b/, c/, e/.

U obžalovaného išlo o rôznorodé formy správanie (písanie e-mailov, cez Messenger, cez Facebook, posielanie darčekov (gymnastická lopta, básničky, USB kľúč s obsahom knihy), osobná návšteva proti vôli poškodenej, vyčkávanie pred Sokolovňou, miestom bydliska, sledovanie ju pri mieste bydliska ...- toto všetko bolo v žalovanom období od školského roku 2014/2015 až do vyvrcholenia zrútenia sa na komisionálnej skúške v mesiaci august 2018)

- tieto boli vedené snahou obžalovaného zmeniť obvyklý spôsob života poškodenej (čo sa i stalo - nevychádzanie z domu, v prípade vychádzania z domu za prítomnosti iných osôb, jazdenie autom, zablokovanie si obžalovaného, odmietanie darčekov) - týmto obžalovaný ohrozil jej duševnú rovnováhu

- snažil sa ju dostať pod svoj vplyv a moc (v tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenia obžalovaného - protiargumenty z jeho strany školskej psychologičke, riaditeľovi školy, L. R. - učiteľovi, Mgr. I. D. - triednej učiteľke. V jeho prejavoch a konaniach nešlo v žiadnom prípade len náhodné, krátkodobé prejavy správania - vzhľadom na trestnoprávnu zodpovednosť - ktorú súd určil školským rokom 2014/2015 - do psychického zrútenia sa na komisionálnej skúške v auguste 2018. Následne už poškodená ako vyplynulo - mala v mesiaci ospravedlnené hodiny - pretože bola vo vzťahu k jej osobe - odborná zdravotná pomoc - čo školou bolo plne akceptované.

Možno konštatovať, že obmedzovanie v obvyklom spôsobe života podľa § 360a ods. 1 písm. e/ Tr.zák. treba považovať také obmedzenie doterajšieho života poškodeného, ku ktorému dôjde proti jeho vôli nežiadúcimi zásahmi páchateľa do sféry jeho osobného, rodinného, ale i profesionálneho života alebo do všetkých týchto sfér naraz. Môže ísť aj o obmedzenie v rovine záujmovej, kultúrnej, športovej a podobne - keď poškodený nebude môcť v dôsledku prenasledovania páchateľom vykonávať svoje obvyklé aktivity alebo tieto aktivity budú podstatne narušené. Rozhodujúce pritom bude vždy hľadisko subjektívne pociťovanej ujmy poškodeného, hoci určitým spôsobom objektivizované, nie teda hodnotenie podľa akéhosi „spriemerovaného“ obvyklého spôsobu života (záleží vždy na konkrétnom poškodenom, jeho zamestnaní a podobne (bližšie ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákoník II, § 140-421. Komentář. 1.vydáni, Praha: C.H.Beck, 2010, s. 3010).

Všeobecne však možno konštatovať - že iné obmedzenie poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života predstavuje akékoľvek konanie, ktoré je svojím charakterom i následkami schopné naplniť prvú časť objektívnej stránky. I keď táto zákonná konštrukcia (písmeno e/) - je pomerne vágna a neurčitá - účelom však tejto neurčitosti je možnosť orgánov činných v trestnom konaní stíhať konanie, ktoré nespĺňa žiadne zo zákonom špecifikovaných konaní (napr. a/ až d/) a napriek tomu má charakter nebezpečného prenasledovania (za súčasného splnenia materiálneho korektívu prečinu podľa § 10 ods. 2 Tr.zák. - viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, pod -56, zo dňa 29.11.2017).

Vo veci možno konštatovať, že zo strany obžalovaného išlo zlovoľné, úmyselné a systematické prenasledovanie a obťažovanie poškodenej - ktoré u tejto poškodenej znížilo kvalitu jej života a ohrozilo aj jej bezpečnosť. Narušená bola tak kvalita poškodenej počas štúdia na predmetnej strednej škole I keď vo vzťahu k poškodenej prejavoval voči nej sympatie, však tieto neboli spôsobom, ktorý by poškodenej bol empatický, ale spôsobom, ktorý bol čoraz viac nástojčivejší, priamočiarejší a vyzývavejší. Nerešpektoval opakovane prejavenú vôľu poškodenej - ktorá mu jasne dávala najavo, že si jeho spoločnosť a pozornosť neželá, že neprechováva ku nemu žiadne pozitívne (zaľúbenosť, ako si vysvetľoval obžalovaný) emócie, že ho teda nevníma ako potencionálneho partnera (na rozdiel od obžalovaného), nemá o neho záujem sa s ním stretávať a bližšie ho spoznávať. Zo strany poškodenej nepomáhali osobné dohovárania, dohovárania svedkov - obžalovaný zotrvával na svojom klamlivom presvedčení - v tom smere, že nikto okrem neho nemôže chápať, že poškodená mu dáva svojim podvedomým konaním najavo svoje sympatie - akurát to neprejavuje aktívnym a vedomým konaním - ale, že potrebuje iba čas alebo vhodnú príležitosť na to, aby sa voči obžalovanému prejavila. V prípade však, keby obžalovaný sebakriticky a s porozumením vnímal všetky indície, dohovárania spolužiakov, učiteľov - nemuselo dôjsť k eskalácii celej veci.

Možno na základe dokazovania konštatovať, že poškodená mala v dôsledku obžalovaného silne negatívne ovplyvnený celý čas stredoškolského štúdia a teda dospievania. Predmetné dôsledky znášala, ale i znáša traumatickými zážitkami. Zo stredoškolského štúdia a prostredia školy sa pre ňu stala stresujúca záležitosť nie kvôli predmetom, písomkám, známkam - ale kvôli obave a strachu obžalovaného - že ju bude opäť vytrvalo sledovať pohľadom - že bude musieť čeliť rôznym narážkam zo strany spolužiakov. Obávala sa zo strany obžalovaného jeho verbálneho kontaktu, jeho vyhľadávaniu mimo školy - pretože obžalovaný sa na ňu pýtal aj prostredníctvom iných osôb a prenasledoval ju aj vo voľnom čase - teda v súkromí - zo strany poškodenej bola situácia riešená - nielen krátkodobým študijným pobytom v Nemecku, ale i dlhodobým

- jeden celý školský rok štúdia v Rakúsku.

Z obsahu na vec vzťahujúceho sa konania v tomto smere vyplynul zvýšený a postupne gradujúci záujem obžalovaného o osobu poškodenej - v žalovanom období - prejavujúci sa najrozmanitejšími formami atakovania poškodenej zo strany obžalovaného a tento vyústil a vygradoval napísaním románu so sexuálnym motívom - v ktorom ako hlavní hrdinovia vystupuje obžalovaný a poškodená.

Preto v danom prípade možno takéto konanie obžalovaného podradiť pod pojem „dlhodobo prenasleduje“ a proti vôli poškodenej ako prenasledovanej - obžalovaný takýmto spôsobom „vyhľadal jej osobnú blízkosť a ju sledoval“ - v zmysle znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - za prítomnosti ustanovení - § 360a ods. 1 písm. b/, c/, e/, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. V súlade s príslušnou judikatúrou - znak vyhľadanie osobnej blízkosti a prenasledovania - je potrebné vykladať v širšom slova zmysle a zahŕňa vo všeobecnosti najrôznejšie spôsoby sledovania - dotierania

- spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie a život prenasledovanej osoby (primerane uznesenie NS ČR, sp.zn. , zo dňa 09.11.2011). Ide tu fakticky o neželaný vstup do osobnej zóny poškodeného (v danom prípade poškodenej), o monitorovanie jej pohybu, ako i aktivít (vo vzťahu k poškodenej jej mimoškolské).

Ak ide o dlhšiu dobu trvajúce intenzívne prenasledovanie, tak prostriedky, ktoré páchateľ používa k takémuto konaniu sa líšia, pretože môže ísť o zdanlivo legálne spôsoby (napr. vyhľadávanie osobnej blízkosti) ako aj nedovolené spôsoby už na prvý pohľad. Jednotlivý čin (útok) pritom nemusí byť nutne škodlivý a preto ani sám osebe nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania, ale v celkovom kontexte, v súhrne všetkých útokov, či celého konania páchateľa, možno takéto prejavy považovať už za trestnoprávne relevantné prenasledovanie inej osoby. Tak to bolo i v teraz žalovanej trestnej veci a práve preto - súd upravil výrokovú časť rozsudku oproti obžalobe - so zachovaním totožnosti skutku.

V prípade konaní obžalovaného išlo o opakované kontaktovanie (opätovne to potvrdil obžalovaný, poškodená, svedkovia, ale i časť založených listinných dôkazov

- písanie cez Messenger z facebookového konta obžalovaného, z e-mailu - táto komunikácia podľa výpovede obžalovaného mala trvať štyri mesiace - každý tretí deň - lebo si ho poškodená zablokovala. K tejto okolnosti však súd poukazuje na listiny - z ktorých vyplynulo, že nebolo to len v období štyroch

mesiacoch istého časového obdobia (14.01.2016 - 14.06.2016 - ale v spise je založená komunikácia

- i zo dňa 05.01.2017, 06.01.2017. Osobné kontaktovanie v škole - napriek tomu, že poškodená mu viackrát oznámila, že nemá o jeho osobné kontaktovanie záujem. -pozývanie na rande, do kina -Sledovanie (počas vyučovania - čo i sám obžalovaný potvrdil, i napriek tomu, že to bolo poškodenej nepríjemné, čo mu viackrát ona sama, ale i spolužiaci dohovárali - počas vyučovania počas žalovaného obdobia, tu súd musel toto uviesť že išlo o každý školský rok - preto to súd uvádzal samostatne - jednotlivé školské roky -na chodbe pred viacerými spolužiakmi vyznanie lásky - v tomto už bola gradácia v negativizme - pretože týmto spôsobom aký obžalovaný zvolil mali vedomosť i spolužiaci z iných ročníkov - nielen z triedy a ako bolo konštatované i výsluchmi svedkov - bola to „udalosť mesiaca“ zaznamenávaná a teda uchovávaná mobilnými telefónmi žiakov školy,

- sledovanie však aj pri mieste jej bydliska - výsledkom čoho bolo - že poškodená prestala behať po večeroch, chodiť peši, uzatvárať sa doma, čakanie ju v čase keď robila športovú gymnastiku - pred športovým zariadením) - vyskytoval sa tak na miestach, na ktoré chodila poškodená. V tejto súvislosti sám obžalovaný vypovedal - „že bol len dvakrát - večer“ - na druhej strane k tomu, aby bol pri jej bydlisku nemal žiadny dôvod - ako ten, aby poškodenú opätovne videl - t.j. jej osobnú prítomnosť). Sám obžalovaný vypovedal, že si zistil adresu poškodenej z výpisu z obchodného registra. -posielanie vecí (darčekov - gymnastická lopta, básničky, USB kľúč na ktorom bol román, osobná návšteva na Veľkú noc v roku 2015), -mal vedomosť o jej programe (v čase keď navštevovala gymnastiku v P. - čakal ju pred predmetným zariadením s ponukou odvozu domov, mal vedomosť o tom, že večer chodieva pri svojom bydlisku behať) - toto musel mať vedomosť z osobnej skúsenosti - t.j., že pravidelne chodieval na tieto miesta - t.j. vyskytoval sa na miestach - na ktorých bola poškodená (a to i napriek tomu, že v predmetnej lokalite nebýval). -v dôsledku správania obžalovaného musela - vykonávať štúdium v zahraničí - najprv to bol krátkodobý dvojmesačný pobyt, následne celý školský rok. Bol to z jej strany „útek“ pred správaním obžalovaného a jeho konaním. Išlo tak o trvajúce intenzívne prenasledovanie ako i vyhľadávanie jej osobnej blízkosti.

Práve jednotlivé činy (útoky) - v celkovom kontexte v súhrne všetkých útokov, protiprávnych konaní obžalovaného - súd považoval tieto prejavy už za trestnoprávne relevantné prenasledovanie obžalovaného, ktoré bolo značne škodlivé - práve s prihliadnutím i na samotné zdravie poškodenej (bola nútená vyhľadať odbornú zdravotnú pomoc - predmetná nepriaznivá situácia trvala i v čase vyhlasovania tohto rozsudku - navštevuje psychiatrickú ambulanciu a jej stav je stále riešený na antidepresívnej liečbe

- teda už viac ako tri roky.

V tejto súvislosti súd musí na druhej strane tiež aj konštatovať - že boli i určité časové obdobia - keď zo strany obžalovaného nešlo o „útočenie“ - a neútočil neustále (každý deň) - ale v súhrne s týmito útokmi - ktoré boli vykonané - tvorilo toto jeho konanie obsah nebezpečného prenasledovania (súd napr. poukazuje obdobie kľudu počas štúdia v Rakúsku - počas celého školského roku - ale je zase potrebné uviesť - že tento kľud spôsobil ešte vyššiu gradáciu vo forme predmetnej knihy - v USB kľúči). Zo strany obžalovaného tak nešlo o uvedomenie si svojho konania vo vzťahu k poškodenej - ale ako to konštatoval i samotný znalec z odboru psychológia - u obžalovaného prebiehala naďalej intenzívna zaujatosť, ktorá sa uvoľňovala do tvorby produktu - keďže nemal možnosť znižovať napätie interakciou s poškodenou. Jeho výsledkom bola predmetná kniha.

Pre poškodenú toto správanie obžalovaného bolo stresujúce, kumulovali sa v nej negatívne pocity nielen zo samotného prenasledovania, straty súkromia, ale aj zo začiatku nepochopenia okolia (škola - spolužiaci, ale i matka poškodenej - jej nechápanie, pokým sa od poškodenej nedozvedela - správanie počas Veľkej noci v roku 2015 - keď ju bol obžalovaný vyšibovať v jej domácnosti). V dôsledku uvedeného sa u nej objavili pocity bezmocnosti, seba obviňovanie, rozvinuli sa u nej depresívne stavy a psychosomatická porucha - posttraumatická stresová porucha a mentálna bulímia. Toto prenasledovanie pre poškodenú malo nepriaznivý vplyv na jej nielen školský život (nie v súvislosti s prospechom), ale i sociálny život, viedol ju k izolácii, sťahovaniu (krátkodobý pobyt v Nemecku, ročný pobyt v Rakúsku).

Práve týmito predmetnými hranicami medzi tým, kedy už išlo o škodlivý prejav správania nie je - došlo tak k jeho prekročeniu a postupne začalo naberať na intenzite až sa stalo toto konanie pre poškodenú

nebezpečné. Obžalovaný si musel uvedomiť, že zo strany poškodenej vo vzťahu k jeho osobe bola jeho snaha bezvýsledná - bez pozitívneho účinku - naopak poškodená jeho správanie vnímala značne negatívne pretože pre ňu predstavovalo chronický a ťažko kontrolovaný stres, proti ktorému bola bezbranná a ktorý u nej vyvolával, resp. udržiaval fyzické a duševné ochorenie. Preto mal súd za to, že zo strany obžalovaného išlo o konanie dlhodobé - z jeho strany išlo o vynútené kontakty ako i pokusy o ne - a u poškodenej vyvolali dôvodnú obavu. Nešlo v žiadnom prípade o náhodné, ojedinelé prejavy - ale o sústavné, vytrvalé tvrdošijné a systematické konania, ktoré vybočovali už z bežných noriem správania, ktoré aj nebezpečne gradovali. Obžalovaný vzhľadom nielen na samotný postoj poškodenej - ale i okolia - spolužiaci, učitelia, školský psychológ, riaditeľ školy, učiteľ náboženskej výchovy, matka poškodenej - si musel uvedomiť (práve s prihliadnutím i na jeho intelektové schopnosti, ako uviedol i svedok - psychoterapeut - Mgr. L. L. - obžalovaný mal dobré analytické myslenie, dobrý pozorovací talent) - že nielen mení, ale aj ničí obvyklý spôsob života poškodenej, ohrozuje jej duševnú rovnováhu.

Jeho fixná idea - vyplýva to i z jeho postoja ako i samotných slovných proti argumentov - ktorými argumentoval - školským autoritám - triednej učiteľke, školskej psychologičke, riaditeľovi školy - bola postupne dostať pod svoj bezvýhradný vplyv a moc poškodenú. Keďže toto prenasledovanie pokračovalo dlhšiu dobu, súd ho považoval už za potencionálne vysoko nebezpečné, nakoľko sa tu zvyšovala pravdepodobnosť gradácie útokov a eskalácia hlavne psychického nátlaku. Práve v opakovaní, intenzite a dlhodobosti spočívala jeho závažnosť protiprávneho konania. I súd nadobudol záver, že obžalovaný poškodenej výrazným a hlavne negatívnym spôsobom zasiahol do jej obvyklého spôsobu života. Z uvedeného dôvodu nebolo možné snahu o kontaktovanie poškodenej a nátlak na ňu robený označiť za štandartné správanie - i napriek tomu, že poškodená (a nielen ona - viď vyššie rozvedené výpovede svedkov) ho opakovane žiadala (svedkovia opakovane žiadali), aby svoje konanie zanechal. Obžalovaný toto však robil i napriek tomu, že mu to dala najavo, že jeho pozornosť nie je pre ňu vítaná, že jej je to nepríjemné. Svoje správanie voči nej stupňoval, ale tiež vyhľadával jej osobnú prítomnosť. Vzhľadom k dobe páchania trestnej činnosti a k počtu nežiadúcich kontaktov zo strany obžalovaného je nepochybné, že v posudzovanom prípade bol naplnený znak dlhodobosti, ktorý - i keď bol ako bolo konštatované aj pretrhovaný (t.j. že boli pokojné obdobia ) sa vyznačoval vysokou intenzitou. Išlo tak o súhrn rôznych prostriedkov - ktoré súd vyššie rozviedol. Bolo zrejmé, že konanie obžalovaného u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život, zdravie keď sa táto opakovane sťažovala na nevhodné správanie obžalovaného - sťažovala sa aj iným osobám, zverovala sa, aj učiteľom, - z čoho je nepochybné, že sa snažila určitým spôsobom nájsť u týchto osôb pomoc a ochranu.

Práve predmetná skutková podstata chráni pred obťažovaním tak intenzívnym, ktoré už ohrozuje psychickú a v niektorých prípadoch aj fyzickú integritu poškodeného.

Vo vzťahu k poškodenej došlo i k podstatnému zhoršeniu kvality života - a to v rovine záujmovej, kultúrnej, osobnej, súkromnej, ale i školskej. Došlo tak k narušeniu súkromia, osobnej slobody, ľudskej dôstojnosti poškodenej. Poškodená bola nútená si obžalovaného blokovať, strániť sa ho, aby sa vyhla nežiadúcim atakom z jeho strany, ale začala sa strániť i spolužiakov, uzatvárať sa do seba, nútená bola študovať v zahraničí, pričom toto konanie obžalovaného gradovalo až do takej miery, že poškodená bola nútená vyhľadať nielen školskú pomoc zo strany pedagógov a školskej psychologičky, ale aj psychologickú a psychiatrickú pomoc - t.j. odbornú zdravotnú pomoc. Predmetnú záležitosť spoločne riešila matka poškodenej s matkou obžalovaného. Znamenalo to tak, že konanie obžalovaného reálne spôsobilo zmenu jej zaužívaného spôsobu života. Obžalovaný žil v iluzórnej predstave o reálnosti ideálneho vzťahu a mal pocit, že si obeť - poškodená praje kontakt s ním. I napriek tomu, že z jej strany formulácia odmietnutia bola dôrazná a opakovaná

- obžalovaný predmetnú realitu prekrútil na základe racionalizácie a svojej idealizácie. Poškodená mu jasne oznámila - že má priateľa, čo však obžalovaný neakceptoval - toto bolo ešte v roku 2016 a konanie zo strany obžalovaného však stále pokračovalo. Obžalovaný mal za to - a okolie presviedčal (viď jeho state vo výpovediach - aj v rozsudku uvedené) - že on má pravdu, že všetci sa mýlia. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne M. P. (ako z dokazovania vyplynulo - „bútľavej vŕby poškodenej“ - že poškodená musela brať lieky, nechodievala do školy, bola uplakaná, zúfalá, nevedela, čo má robiť. Tým, že to trvalo

niekoľko rokov a ani spolužiaci predmetné neprístojné správanie obžalovanému nevedeli vysvetliť - pretože poškodenú stále nejakým spôsobom kontaktoval, pohyboval sa v okolí jej bydliska - poškodená predmetnej svedkyni povedala - že sa bojí, že to môže zájsť ďalej - bála sa fyzického kontaktu s obžalovaným, bála sa, že ju znásilní, pretože nevedela, čo môže od obžalovaného očakávať - i keď zároveň spolužiačke povedala poškodená, že o fyzický kontakt sa nikdy nepokúsil, ale tieto obavy mala. Podľa názoru súdu túto obavu poškodenej nemožno vziať, resp. vyhodnocovať ako „hypotetickú, teoretickú, nadnesenú“ - pretože poškodená si to vysvetľovala práve z predchádzajúcich konaní obžalovaného vo vzťahu k jej osobe a jej strach a obavy tak neboli nereálne.

V dôsledku tohto obmedzovania poškodená najprv mala tieto aktivity značne narušené a neskôr už nemohla vykonávať takéto svoje obvyklé aktivity. Jej posun v kvalite života bol narušený. Samotná poškodená toto subjektívne vnímala ako negatívum - a spočinulo nakoniec v psychickej traume - terapiami u psychológa a nastavaním antidepresívnej liečby u psychiatra.

Úmysel obžalovaného bol preukázaný, poškodenú dlhodobo prenasledoval - pretože i napriek tomu, že mu bolo dohovárané - opakovane s úmyslom „znepríjemniť život poškodenej“ konal to, čo poškodená negatívne vnímala. Svoje protiprávne konanie naopak bagatelizoval, svojvoľne hodnotil - u poškodenej vyvolal následok - ktorý spočíval v obave poškodenej o jej zdravie (najmä z psychického hľadiska - pretrvávajúci pocit bezmocnosti a frustrácie) a najmä vedúci k rapídnemu zhoršeniu kvality jej života - keď bola poškodená vystavená zmene spôsobe svojho študentského života - mala problémy v škole (nie v súvislosti so známkami) - ktoré by bez intenzívnych zásahov obžalovaného nemala a ktoré by bez opakujúceho sa, sústavného konania obžalovaného nemusela riešiť ani podstúpiť.

Súd nemôže konštatovať, že toto obžalovaný vykonával zrejme neuvedomujúc (v tomto smere poukazuje na jej vysoký intelekt a hodnotenie psychoterapeuta o jeho dobrom pozorovacom talente, ako i dobrom analytickom myslení) - že narúša rešpektovanie súkromného života a súkromnej sféry poškodenej pretože koncepcia súkromného života totiž zahŕňa fyzickú a psychickú integritu osoby.

V danom prípade s prihliadnutím práve na dlhodobosť, opakujúce atakovanie zo strany obžalovaného - bolo nutné predmetnú vec riešiť spôsobom už represívnym. V tejto súvislosti vo veci už išlo o poslednú možnosť - nevyhnutnosť, ktorá bola použitá - t.j. riešenie prostriedkami na to určenými. Tu súd však musí konštatovať - že až práve predmetnou knihou, psychickým zrútením zo strany poškodenej na komisionálnej skúške - si zrejme aj učitelia uvedomili dôsledky, ktoré boli v predmetnej veci. Zo strany poškodenej osobné dohovárania, zo strany svedkov dohovárania nepomáhali - obžalovaný zotrvával na svojom klamlivom presvedčení - v tom smere, že nikto okrem neho nemôže chápať, že poškodená mu dáva svojim podvedomým konaním najavo svoje sympatie - akurát to neprejavuje aktívnym a vedomým konaním - ale, že po-trebuje iba čas alebo vhodnú príležitosť na to, aby sa voči obžalovanému prejavila. V prípade však, keby obžalovaný sebakriticky a s porozumením vnímal všetky indície, dohovárania spolužiakov, učiteľov - nemuselo dôjsť k eskalácii celej veci. Možno na základe dokazovania konštatovať, že poškodená mala v dôsledku správania sa obžalovaného silne negatívne ovplyvnený celý čas stredoškolského štúdia a teda dospievania. Predmetné dôsledky znášala, ale i znáša traumatickými zážitkami. Zo stredoškolského štúdia a prostredia školy sa pre ňu tak stala stresujúca záležitosť. Možno tak konštatovať ako už bolo vyššie uvedené - že dôsledku tohto dlhodobého konania protiprávneho obžalovaného u poškodenej došlo u nej k podstatnému zhoršeniu kvality života v takej intenzite ako ju na naplnenie tohto formálneho znaku stíhaného prečinu vyžaduje súdna prax (vyhľadanie psychologickej alebo inej odbornej pomoci). K tomuto v tejto veci zo strany poškodenej i došlo.

V predmetnom trestnom konaní boli tak zabezpečené dôkazy o tom, že obžalovaný konal úmyselne, že u poškodenej vyvolal obavu jej život, zdravie ale aj možnosť zhoršenia kvality jej života. K tomuto boli predložené nielen lekárske správy vo vzťahu k poškodenej, ale i výpovede svedkyne - MUDr. F. W., výpoveď svedkyne V. A. - školskej psychologicky, znaleckého posudku od znalca z odboru psychológia, ale i výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 10.júla 2019 - kedy súd vzhľadom na stav poškodenej musel jej výsluch prerušiť a ukončiť a v tejto súvislosti následne založené v spise jednotlivé lekárske správy od psychiatra (č.l. 169-170, 183, 378 - bolo vždy konštatované - že vzhľadom

na diagnózy a spôsob liečby poškodenej a aktuálny jej psychický stav - pretože by opätovne išlo u nej zhoršenie jej psychického stavu - jej výsluch nebol doporučovaný). Súd z predmetných dôvodov preto výsluch svedkyne už nevykonal počas dokazovania na súde.

Preukázaný tak bol i odborný dôkaz ohľadom potvrdenia zhoršenia jej zdravia

Obžalovaný poškodenú obťažoval (prenasledoval) nad únosnú mieru. Toto súd vyvodil i z vyššie rozvedených svedeckých výpovedí - nielen spolužiakov, ale i triednej učiteľky, školskej psychologičky, riaditeľa školy a najmä matky poškodenej - pretože táto bola denne účastná správania sa poškodenej - sama svedkyňa matka poškodenej PhDr. R. U. vypovedala - že u dcéry boli postupné zmeny správania - bola plačlivá, nervózna, hádavá - práve s prihliadnutím na predmetnú situáciu - ktorou sa denne potýkala - pokiaľ bol ten - ktorý školský rok a nebola mimo územia Slovenskej republiky. Nielen samotná poškodená, ale i pedagógovia, žiaci v triede už správanie obžalovaného nepovažovali postupne za „srandu“, resp. „zľahčovanie“ - ako na začiatku, ale za konanie, ktoré obmedzovalo poškodenú v jej živote a kvalitu jej života zhoršovalo. Samotná školská psychologička už v roku 2016 zhodnotila správanie obžalovaného ako obsesívne a to správanie obžalovaného i po tomto jej konštatovaní naďalej ešte pokračovalo. U poškodenej dochádzalo postupne - postupným zmenám správania sa - ktoré sa prejavovali v podobe traumy - súd poukazuje nielen na výpoveď poškodenej, svedkyne PhDr. R. U., svedkyne M. P., školskej psychologičky - ale i predložené lekárske správy od psychiatra a terapeauta). V predmetnej veci súd poukazuje na lekárske správy - psychiatra - ktorého poškodená navštevovala od 2.augusta 2017 s prestávkami. Objektívne však predmetná psychiatrička konštatovala v rámci diagnostického záveru u poškodenej postratraumatickú stresovú poruchu a bulímiu (ale v súvislosti i so stresmi, ktoré mala poškodená vo vzťahu k obžalovanému a jej prenasledovaním).

Taktiež súd vo vzťahu k poškodenej poukazuje na terapeutické sedenia, ktoré vykonávala. V spise je založený doklad od psychológa Mgr. T. C. - ALMA Centrum pre zdravý vývin, s.r.o. - z ktorého bolo preukázané - že predmetné zariadenie navštevovala poškodená i po dokonaní žalovaného skutku - t.j. október 2018 - za účelom terapeutických stretnutí ohľadom predchádzajúcich traumatických zážitkov. Predmetné stretnutia boli zamerané na stabilizačnú fázu terapie traumatických zážitkov. Súd preto predmetné okolnosti uvádzal - pretože i tieto teraupetické stretnutia a teda sedenia súviseli s predmetnou trestnou činnosťou. Preukázané z výpovede svedkyne - matky poškodenej mal - že terapeutické sedenia vykonávala poškodená aj v roku 2017 u iného psychológa. I znalec z odboru psychológia vo vzťahu ku poškodenej na základe vyšetrenia, ktoré vo veci vykonal mal za to, že u poškodenej konanie obžalovaného mohlo byť spôsobené príkorie, ktoré bolo spôsobené v prenasledovaní zo strany obžalovaného. Táto interakcia, ktorá bola daná predovšetkým ich zaradením do výuky bola intenzívna a jej samotná prítomnosť, v blízkosti osoby obžalovaného mohla byť pre poškodenú traumatizujúca, bez jeho aktívneho prispievania k interakcii. Takto sa vytváral priestor pre sústavné pôsobenie stresoru, ktorý znižoval jej schopnosť túto situáciu zvládnuť. Následne u nej dochádzalo k rozvoju neurotických príznakov, ako reakcie na stres, ktorá vyvrcholila v komplexnom obraze poruchy výživy - mentálna bulímia. I keď u znalca bolo vykonané znalecké vyšetrenie - a neboli zistené znaky závažnej reakcie na stres - mohlo to byť spôsobené práve medikamentóznou liečbou, ktorú už začala vykonávať poškodená u psychiatra. Znalec z hľadiska všeobecnej vierohodnosti nenašiel znaky svedčiace pre psychotický proces vedúci k distorziám v realite. Mal za to, že poškodená dokáže správne vnímať prežité udalosti a skutočnosti a dokáže ich na faktickej úrovni reprodukovať tak, ako sa reálne aj uskutočnili. Nebolo znalcom zistené u poškodenej ovplyvniteľnosť v jej vyjadreniach inou osobou ale a čo je podstatné - nezistil motivačne relevantný vzťah k takémuto skresleniu. Toto bolo potvrdené i vyššie uvedeným lekárskym nálezom psychiatra - ako i jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní - ako dekompenzácia stavu. Konanie tak obžalovaného ju ovplyvňovalo v zmysle rozvíjajúcej sa reakcie na stres. K tomuto sa následne pridružili znaky, ktoré svedčili pre zvýšenú úzkosť, strach spojený s negatívnou percepciou budúcnosti, poruchy spánku. Išlo tak o psychické utrpenie vo vzťahu k poškodenej. I keď znalec vo vzťahu k poškodenej konštatoval, že by išlo u poškodenej vyslovene o „ťažké“príkorie - z hľadiska objektívneho boli v jej anamnéze zistené znaky svedčiace pre zvýšenú úzkosť, strach spojený s negatívnou percepciou budúcnosti, poruchy spánku.

Znamenalo to, že psychické utrpenie jej spôsobené bolo - i keď v súčasnosti (znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 28.01.2019) - malo jednoznačne odznievajúcu tendenciu. V tomto smere však súd poukazuje na lekárske správy psychiatra - ktorý bol ošetrujúcim lekárom vo vzťahu k poškodenej a tento konštatoval i po tomto vypracovanom znaleckom posudku - že nedoporučoval jej výsluchy na hlavných pojednávaniach z dôvodu obavy o zhoršenie jej zdravotného stavu - t.j. zakolísania jej psychického stavu v zmysle nárastu napätia, zvýšenia úzkosti, obáv, zvýraznenia plačlivosti a opakovanej traumatizácii po stresových udalostiach - ktoré v minulosti prežila. Práve i z dôvodu už nenarušenia vo vzťahu k poškodenej jej osobnosti (viď hlavné pojednávanie dňa 10.07.2019) ako i vychádzajúc z lekárskych správ - súd v danom prípade nevykonal návrh prednesený obhajobou v mene obžalovaného - vyšetrenie duševného stavu poškodenej. V tejto súvislosti všeobecne súd poukazuje, že vyšetrenie duševného stavu poškodeného - resp. svedka sa vykonáva vo výnimočných prípadoch. Potrebné je si uvedomiť, že „obeťou“ tohto trestného činu je poškodená. Nie je účelom a nemôže byť - aby poškodená bola opätovne traumatizovaná a vystavovaná tak opätovne záťažiam a tým opätovne zhoršiť jej psychický stav - na predmetné skutočnosti poukázal psychiater - ktorý v tomto smere bol dostatočne erudovane zdatný, aby skonštatoval nepriaznivý zdravotný stav poškodenej - keďže poškodená bola jeho pacientom.

Poškodená práve správaním obžalovaného sa stala zraniteľnou - a bola odkázaná na psychologickú a psychiatrickú pomoc - jej predmetné postraumatické zážitky totiž pretrvávali i počas maturitného školského roku 2018/2019 (ktorý už nebol predmetom dokazovania) a ukľudňoval sa len sedeniami u psychológov a psychiatra. Z veselej, v triede obľúbenej poškodenej (ako sa vyjadrili i svedkovia - spolužiaci) - sa stala utiahnutou, plačlivou.

Pocity poškodenej o tom, že správanie obžalovaného voči nej nie sú len subjektívnej povahy, ale, že ide o objektívne nevhodné správanie, ktoré malo preukázateľne negatívne dopad na jej prežívanie - bolo tak dokazovaním preukázané.

I keď znalec nielen z odboru psychológia, ale i z odboru psychiatria - konštatovali, že u obžalovaného neboli zistené tendencie k výbušnosti, ani známky agresivity ako dominantnej povahovej črty - a že teda celé jeho konanie bolo čiastočne ovplyvnené i vekom, teda nezrelosťou - toto nemôže obžalovaného v žiadnom prípade ospravedlniť - práve i s prihliadnutím v súvislosti s nezrelosťou - čo konštatoval i znalec z odboru psychológia - že obžalovaný v interpersonálnych otázkach má skôr naivné očakávanie. Čo je však podstatné - čo uviedli vyššie uvedení znalci - že obvykle nielen v tejto veci, ale i do budúcna bude očakávať, že druhí budú tolerantní k jeho potrebám, k jeho nárokom a budú konať v zhode s nimi. Uvedené súvisí aj s tendenciou nadmerne zjednodušovať (emočne a interpersonálne) zložitú podnetovú situáciu - preto jeho správanie (a preukázané to bolo dokazovaním) môže (v tejto veci aj bolo) menej účinné z hľadiska požiadaviek situácie. Jeho osobnosť má zníženú frustračnú toleranciu.

Vo vzťahu k obžalovanému nemôže ísť o „ospravedlnenie“ v tom smere ako to konštatovala znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - že ako osobnosť je menej diferencovaná, nezrelá, infantilná, senzitívne vzťahovačná, emočne la- bilná, so zníženou frustračnou toleranciou a že svoje konanie vedel ovládať v zníženej miere, forenzne významnej. Na druhej strane však znalkyňa i keď vo veci nenavrhla žiadne ochranné liečenie (či už ambulantnou alebo ústavnou formou) - dala do pozornosti vhodnosť naďalej psychoterapeutickej intervencie za účelom rozvoja osobnosti - čo súd nielen na toto, ale i na výpoveď znalca z odboru psychológia vykonal - práve vo forme spočívajúcej v povinnosti predmetného príkazu v súlade s ustanovením § 51 ods. 4 písm. j/ Tr.zák. Práve preto bude vhodné vo vzťahu k obžalovanému psychologické poradenstvo a psychologická intervencia - aj vo forme psychoterapie, ktoré bude zahrňovať postupné a opatrné kroky, ktoré budú viesť k zmene jeho kognitívnej perspektívy. Obžalovaný preto do budúcna bude musieť pracovať na svojom osobnostnom rozvoji tak, aby sa takáto situáciu už neopakovala nielen voči poškodenej, ale ani inej osoby.

Znovu súd poukazuje na jeho vynikajúce analytické myslenie - poškodená ako už bolo viackrát konštatované mala z obžalovaného zdravotné problémy - nastavená je aj v súčasnosti na antidepresívnu liečbu - od svojich temer 15 rokov - ale i v súčasnosti keď je vo veku temer 21 rokov - je „poznačená“ týmto správaním obžalovaného. Možno u nej konštatovať, že ide o „obeť prenasledovania“. Išlo tu o zmes

negatívnych emócií - pričom táto rozpornosť bola zdrojom stresu ovplyvňujúceho jej vývoja. Jej snaha o zmenu ostala obžalovaným nevypočutá. Dôsledkom takéhoto vývoja u nej bola snaha o potláčanie emócií, nakoľko boli u nej tak zaťažujúce, že ich už nedokázala primerane spracovávať. A práve vplyv takéhoto správania a jej prežitia počas niekoľkých rokov môže byť do budúcna prekážkou v nadväzovaní primeraných partnerských vzťahov.

Práve vzhľadom na vyššie uvedené - aby súd eliminoval kontaktáciu a to nielen úmyselného priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako sto metrov s výnimkou konania pred súdom a inými orgánmi verejnej moci, ale i kontaktovania v akejkoľvek forme - e-mailom, faxom, písomne, telefonicky, SMS/MMS, facebook a iné sociálne siete - medzi obžalovaným a poškodenou - opätovne v rámci tohto rozsudku - uložil predmetný príkaz v súlade s ustanoveniami § 51 ods. 4 písm. a/, § 51 ods. 3 písm. f/ Tr.zák. Toto je dôležité práve vzhľadom na ochranu poškodenej - aby sa táto mohla opätovne zaradiť do normálneho života bez strachu a pripomínania si traumatických udalostí.

Súd sa nestotožnil že zo strany obžalovaného išlo o „obyčajnú náklonnosť študenta k spolužiačke

- študentke“ a že jeho konanie neprekročilo hranice slušnosti - nebolo neprístojným a ani nijako neohrozujúcim. Nestotožnil sa s tým, že išlo u nich o vzájomnú interakciu dvoch mladistvých osôb. Nemožno v neprospech poškodenej hodnotiť, že jej prah odolnosti pre zvládanie záťaže bol znížený. Všeobecne prah odolnosti je u každého jednotlivca rozdielny a teda iný. Táto skutočnosť preto nemôže mať na toto konanie vplyv. Naopak súd mal za to, že s prihliadnutím na dokazovanie, ktoré v predmetnej veci vykonal - že zo strany poškodenej vzhľadom na situácie, v ktorých bola v súvislosti s obžalovaným sa snažila riešiť vecne, konštruktívne a bez emócií alebo animozivity.

Súd v tejto veci podrobuje kritike i samotný pedagogický zbor na gymnáziu na Q. ulici v Bratislave. Ako bolo preukázané i zo strany pedagogického zboru na gymnáziu na Q. ulici v Bratislave - aj títo k predmetnej situácii najprv pristupovali

s laxným spôsobom - majúc za to, že situácia sa zrejme ukľudní. Nie je predsa normálnym javom, že študent, rodič keď nenájde pomoc v škole - ktorá má byť miestom - nielen vzdelávania, ale i miestom kde študent by mal chodiť bez stresov - musí situáciu riešiť spôsobom - že dieťa zo školy vyberie a dá ho na celý školský rok študovať do zahraničia - keď dôvodom nie je zdokonalenie cudzieho jazyka, ale a to i samotný pedagogický zbor mal vedomosť - bolo útek zo strany poškodenej pred obžalovaným, pretože škola v tejto situácii vec neriešila pričom o tejto „udalosti“ mala vedomosť od roku 2016. Krok, ktorý bol z jej strany vykonaný - že obžalovaného preradila do inej triedy - naviac v čase keď poškodená školu nenavštevovala podľa názoru súdu nie je vyriešenie situácie - ani vo vzťahu k obžalovanému, ale ani vo vzťahu k poškodenej.

Z celého dokazovania tak vyplynulo, že poškodená podrobne opísala chronológiu, intenzitu, formu atakov obžalovaného voči svojej osobe - ktoré vyvrcholili napísaním románu so sexuálnym motívom, v ktorom ako hlavní hrdinovia vystupujú obžalovaný a poškodená. Priebeh skutkového deja - potvrdila tak nielen poškodená, ale i svedkovia, ktorí sú vyššie rozvedení v kontexte so znalcami a listinnými dôkazmi založenými v spise. Zhrnuté - preukázalo sa dokazovaním, že pocity poškodenej o tom, že správanie sa obžalovaného voči nej neboli len subjektívnej povahy, ale išlo o objektívne nevhodné správanie, ktoré malo preukázateľne negatívny dopad na prežívanie poškodenej. Bez zbytočného zveličovania možno konštatovať, že poškodená mala v dôsledku správania sa obžalovaného silne negatívne ovplyvnené stredoškolské štúdium a teda dospievania. Dôsledky konania obžalovaného znášala traumaticky - zo stredoškolského štúdia sa vo vzťahu k poškodenej stala stresujúca záležitosť nie kvôli predmetom, písomkám, či známkam - ale kvôli obave a strachu obžalovaného, že ju bude vytrvalo „sledovať rôznymi sofistikovanými spôsobmi“, Súd preto nezdieľal - že by poškodená bola precitlivená so svojimi psychickými problémami - vzhľadom i okolnosť - v kontexte jej osobnostného dospievania a rozvíjania sexuality poškodenej, ale i jej možné negatívneho dopadu na jej psychosociálny vývoj jej adolescentnej osobnosti.

Súd považuje výpovede svedkov za vierohodné a logické, ktoré neboli žiadnym spôsobom podstatným spochybnené, či vyvrátené.

Nielen poškodená, ale ani predmetní svedkovia nemali žiadny objektívny dôvod na to, aby vypovedali nepravdivo, resp., aby vedome klamali, či skresľovali svoje výpovede v neprospech obžalovaného. Ich výpovede potvrdzovali aj listinné dôkazy, ktoré boli v spise založené. Výpovede predmetných svedkov boli preto spôsobilým dôkazom, na ktoré môže byť založené odsúdenie obžalovaného. Celkom určite nemožno poškodenej vyčítať, že nechcela tráviť nielen školský, ale i súkromný čas s obžalovaným - ktorý ju predmetným spôsobom prenasledoval, bránil jej v trávení jej voľného času podľa vlastných predstáv, vnucoval sa jej, obťažoval ju a to i napriek jej zjavnému nesúhlasu, bránil jej v slobodnom pohybe. Nemožno zo strany poškodenej konštatovať, že by sa táto vo vzťahu k obžalovanému správala neúctivo. Za prejav neúcty nie je možné považovať jej postoj k obžalovanému - ktorá nechcela tráviť svoj čas s človekom, ktorý ju „šikanoval“, obmedzoval v slobode rozhodovania. Poškodená nemala žiadny objektívny dôvod na to, aby vypovedala nepravdivo, resp. aby vedome klamala, či skresľovala svoju výpoveď v neprospech obžalovaného. Uvedená výpoveď poškodenej a výpovede svedkov - s predloženými i listinnými dôkazmi sú preto podstatným dôkazom spôsobilým na ktorom môže byť založené odsúdení obžalovaného v súlade aj s listinnými dôkazmi v spise založené. Podporne k tomu vyznievali i výsluchy znalcov na hlavnom pojednávaní v súlade s ich vypracovanými znaleckými posudkami.

Konanie obžalovaného preto napĺňalo znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Konanie robil spôsobom, že toto nezodpovedalo účelu, či cieľu, ktorý chcel ich realizáciou dosiahnuť. Práve v tejto neadekvátnosti použitia možno vidieť neoprávnenosť (protiprávnosť) konania obžalovaného a preto musí byť sankcionovaný trestnoprávne za to, akým spôsobom svoje protiprávne konanie vykonával.

Poškodená ako už bolo vyššie konštatované má do súčasnosti (i v čase dokazovania na súde) - z konania obžalovaného zdravotné problémy - nastavená je na antidepresívnu liečbu - stredoškolské roky - od svojich 14 rokov - ale i v súčasnosti (je vo veku 21 rokov) je „poznačená“ týmto správaním obžalovaného. Možno konštatovať, že ide o obeť trestného činu.

Kvalita života predstavuje súhrn zvykov, aplikáciu hodnôt a voľnosť osoby, a to tak v oblasti duševného prežívania života ako aj v oblasti materiálneho zabezpečenia života. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života predmetným trestným činom podľa § 360a Tr.zák. spočíva najčastejšie v psychickej traume alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov (napr. proti životu a zdraviu). Vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodenej ako i jej sledovanie predstavovalo zo strany obžalovaného úmyselné sledovanie a chodenie za poškodenou proti jej vôli. I vyhľadávanie osobnej blízkosti treba vykladať v širokom slova zmysle, pretože len tak môže naplniť zámer zákonodarcu účinne ochrániť jednotlivca pred závažnými útokmi, do jeho súkromia. Pod predmetný pojem je preto treba zahrnúť najrôznejšie spôsoby sledovania, obťažovania, doprevádzania, pozorovania - ktoré sú v zásade vždy spôsobilé objektívne vzbudiť požadovanú dôvodnú obavu. Ani v tomto prípade však nie je relevantné, či je u poškodeného dôvodná obava skutočne vyvolaná alebo či pôjde len o púhu odôvodnenú možnosť ju vyvolať. Dôvodná obava je totiž obava objektívne spôsobilá vyvolať vyšší stupeň obáv, úzkosti alebo iného tiesnivého pocitu zo zla, ktorý je na poškodeného pôsobené, pričom však nie je nutné, aby takýto pocit v poškodenom bol skutočne vyvolaný. Za dôvodnú obavu o zdravie poškodeného je potrebné považovať nielen obavu o zdravie fyzickú, ale tiež o obavu zo spôsobenia psychických porúch. Predmetné vyššie uvedené „teoretické úvahy“ vo vzťahu k poškodenej boli reálne obžalovaným praktizované. Z uvedených svedeckých výpovedí nepochybne vyplýva, že obžalovaný svojim celkom neprimeraným a do určitej miery aj agresívnym spôsobom konania opakovane útočil na psychický stav a slobodu rozhodovania poškodenej, pričom nešlo o ojedinelé len konanie, ale išlo o sústavné, dlhšiu dobu trvajúce neprimerané nasledovanie len svojich záujmov, bez ohľadu na oprávnené záujmy poškodenej.

Celé protiprávne konanie obžalovaného súd hodnotil ako nebezpečné prenasledovanie - ktoré sa vyznačovalo predmetnými útokmi - a keďže tieto útoky boli ukončené v čase keď obžalovaný už nespadal do kategórie mladistvý - preto vo vzťahu k jeho osobe neaplikoval ustanovenie - osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých.

Pokiaľ súd konštatoval, že v danom prípade išlo po dlhší čas - preto vo veci určoval jednotlivé časové obdobia.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Spôsob spáchania žalovaného trestného činu bol závažný práve z dôvodu, že predmetný skutok bol dokonaný vo vzťahu k poškodenej, ktorá bola v žalovanom období na hranici rannej mladosti a dospievania. I keď motívom konania zo strany obžalovaného ako to vypovedal sám obžalovaný bola jeho láska - zamilovanosť - táto sa značne vymykala z tohto jeho úsilia. Obžalovaný značne neprimeraným spôsobom - napriek jasným odmietaniam zo strany poškodenej v akejkoľvek forme zasahoval do jej nielen školského, ale i súkromného života. Obeťou v tejto trestnej veci bola poškodená, ktorá bola vystavovaná zbytočným stresovým situáciám, ktoré vyvolával len a výhradne obžalovaný svojím protiprávnym konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku. Takéto neštandartné správanie a jednotlivé konania - súd považoval za správanie, ktoré sa značne vymykalo z bežných pravidiel správania sa a je celkom pochopiteľné, že poškodená mala oprávnenú obavu zo správania obžalovaného. Obžalovaný si nechcel uvedomiť, že takéto správanie je absolútne neadekvátne. Spôsob spáchania predmetného trestného činu je o to závažnejší - že trval niekoľko rokov a na intenzite gradoval.

Súd vo vzťahu k obžalovanému zisťoval v súlade s ustanoveniami (poľahčuje - Tr.zák. ako i priťažujúce okolnosti - Tr.zák.)

Poľahčujúcou okolnosťou, ktorú súd určil bola skutočnosť, že obžalovaný spáchal čin vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písm. d/ Tr.zák.) - obžalovaný predmetný skutok dokonal keď bol vo veku 19 rokov (vek blízky veku mladistvých podľa § 127 ods. 3 Tr.zák. - je osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku). Poľahčujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že do spáchania žalovaného skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Predmetná skutočnosť vyplynula z odpisu registra trestov, evidencie priestupkov. V súčasnosti obžalovaný je študentom vysokej školy. Iné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.zák. súd nezistil.

Priťažujúce okolnosti vo vzťahu k obžalovanému súd nezistil. Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine je šesť mesiacov - tri roky. Už z predmetnej trestnej sadzby vyplýva, že ide o závažnú trestnú činnosť. S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr.zák. - t.j. prevaha poľahčujúcich okolností - predmetná sadzba je šesť mesiacov - dvadsaťšesť mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd mal za to, že v danom prípade účel trestu bude splnený trestom odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov - výmera takéhoto trestu na prevýchovu a nápravu u obžalovaného na jeho prevýchovu postačí i vzhľadom na zásadu proporcionality, ako práve generálnej prevencie. Nebolo v danej veci preto rozhodujúca výška trestu odňatia slobody. Podstatnejšie vo veci bolo - aby predmetná skúšobná doba, ktorá sa obžalovanému uložila splnila účel

- t.j. aby aj v priebehu predmetnej skúšobnej doby probačného dohľadu si uvedomil svoje dôsledky, následok. Táto skúšobná doba bude preto slúžiť vo vzťahu k obžalovanému aj k tomu, aby práve i za pomoci psychoterapie (zrejme u Mgr. L. L.) dokázal sa už do budúcna obdobnej trestnej činnosti vyvarovať.

Na druhej strane - v danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy jednotlivca a to najmä zraniteľných obetí a je povinný vykonať najmä generálnu prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v jeho závažnosti škodných následkov, ktoré konaním spôsobil práve vo vzťahu ku poškodenej. Osobitne citlivo predmetné skutočnosti, ktoré v danej trestnej veci nastali treba vnímať v kontexte práve osobnostného dospievania poškodenej. Obžalovanému zároveň uložil skúšobnú dobu probačného dohľadu - vo výmere pätnásť mesiacov. V súčasnosti je obžalovaný vo veku 21 rokov. Dozor nad dodržaním predmetnej skúšobnej doby s probačným dohľadom ako i samotnými príkazmi

- podrobenia sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu (§ 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zák.).

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa.

Takto uloženým trestom poskytol obžalovanému možnosť preukázania schopností dodržiavať normy občianskeho spolužitia a viesť riadny život. Charakter tohto druhu trestu môže na obžalovaného vplývať pozitívnejšie ako represívny trest.

V priebehu skúšobnej doby bude správanie obžalovaného - ako i predmetné povinnosti sledované a v prípade porušenia zákonných podmienok bude nasledovať premena trestu a nariadenie výkonu trestu, ktorý mu bol nateraz podmienečne odložený.

Súd si uvedomuje, že predmetný trest citeľne zasiahne do obžalovaného súkromného života - súd v tejto súvislosti poukazuje na defíníciu trestu uvedenú v ustanovení § 31 ods. 2 Tr.zák. podľa ktorej je trest ujma v osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Vzhľadom k uvedenému musí byť trest taký, aby citeľne zasiahol obžalovaného a smeroval ho k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa protiprávneho konania. Pokiaľ by trest vzhľadom na osobu páchateľa, či okolnosti prípadu nebol dostatočne „tvrdý“, nebol by trestom. Trest, ktorý bol uložený obžalovanému je síce pre obžalovaného citeľný, avšak je podľa súdu zákonný ako aj spravodlivý. Ohľadne povinností, ktoré boli obžalovanému uložené v rámci ukladaného podmienečného trestu s probačným dohľadom, súd dodáva, že tu ide o povinnosti, ktoré boli uložené len a výhradne obžalovanému. Obžalovaný ich preto musí rešpektovať a dodržiavať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.