Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/10/2020

Potvrdené rozhodnutím 11Co/93/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobcu: M. N. (predtým N.), nar. XX. marca XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX B., zastúpený JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou so sídlom AK Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742, proti žalovanému: W. T., nar. XX. októbra XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 1.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 5C/10/2020-116 zo dňa 28. septembra 2020, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je mu žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXX/X, XXX XX B., štátny občan SR, zast.: JUDr. Mária Dideková, advokát, so sídlom: Zdravotnícka 2, XXX 01 B., IČO: 52 866 742, proti žalovanému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ul. V. XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, o zaplatenie 1.000,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaným.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2019 domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému 1.000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.000,-Eur od 10.09.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe inzerátu prejavil záujem o kúpu bytu, ktorý predával žalovaný v obci U.. Za týmto účelom uzavreli dňa 21.08.2019 zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Na základe bodu 7.1. písm. a) uvedenej zmluvy, zaplatil žalobca žalovanému sumu 1.000,-Eur, a to prevodom na účet dňa 22.08.2019. Následne medzi stranami došlo k jednaniam o obsahu zmluvných podmienok v dôsledku čoho došlo k podpisu dvoch dodatkov, a to zo dňa 22.08.2019 a zo dňa 23.08.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil ustanovenie čl. 8.5. zmluvy, žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa 04.09.2019, ktorý prevzal žalovaný dňa 06.09.2019, čím došlo k zániku zmluvného vzťahu. V odstúpení zároveň žalobca vyzval žalovaného, aby mu vrátil dlžnú sumu v lehote do 3 dní od doručenia odstúpenia, teda do 09.09.2019. Od 10.09.2019 je žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej sumy.

3.Na základe uvedeného vydal Okresný súd B. Platobný rozkaz č.k. XXC/XX/XXXX- XX zo dňa 19.12.2019, ktorým rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,-Eur, 5,00 % zo sumy 1.000,-Eur od 10.09.2019 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. Zároveň zaviazal žalovaného v tej istej lehote k úhrade trov konania vo výške 30,-Eur pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,42 Eur. (č.l. 24)

4.Žalovaný voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor zo dňa 19.01.2020, doručený Okresnému súdu B. dňa 21.01.2020, ktorý odôvodnil nasledovne: žalobca vo svojej výzve zo dňa

04.09.2019 uvádza, že v rozpore s článkom 8.5. písmeno d) kúpnej zmluvy vedome zamlčal ťarchu - záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania na predávanú nehnuteľnosť. Toto jeho tvrdenie sa podľa názoru žalovaného nezakladá na pravde nakoľko o tejto skutočnosti informoval kupujúceho - žalobcu ústne pri obhliadke bytu. Informoval o tom aj realitnú kanceláriu V., ktorá vypracovávala kúpnu zmluvu s odkazom na list vlastníctva, kde bola ťarcha uvedená. Táto skutočnosť a spôsob odbremenenia nehnuteľnosti sú uvedené v čestnom prehlásení - dodatku k zmluve zo dňa 21.08.2019, ktorý je na notárskom úrade spolu s pôvodnou kúpnou zmluvou zošitý a ktorý žalobca na znak súhlasu aj podpísal. Túto skutočnosť pre neho z neznámych dôvodov žalobca ignoruje a taktiež aj jeho právny zástupca. Vo svojom odpore ďalej uvádza, že žalobca nemá právo na vrátenie prvej časti kúpnej ceny, pretože v dohodnutom termíne nezaplatil druhú časť kúpnej ceny. Následkom toho v súlade s ustanovením článku 7.1. písmeno b) kúpnej zmluvy, v ktorom je vyslovene dohodnuté, že ak kupujúci nezaplatí dohodnutú druhú časť kúpnej ceny v danom termíne, prvá časť kúpnej ceny zostáva predávajúcemu. Tvrdenie žalobcu a argumentácia jeho právneho zástupcu poukazujúc na nemožno uplatniť pre tento prípad, nakoľko tento sa vzťahuje len na neoprávnené obohatenie. Toto je však irelevantné, nakoľko prvá časť kúpnej ceny pripadla jemu ako predávajúcemu v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy v bode 7.1. písmenom b/. Podľa uvedeného bodu, sa kúpna zmluva nezaplatením druhej časti kúpnej ceny stáva neplatnou a prvá časť kúpnej ceny zostáva predávajúcemu. Týmto sa tento bod stal vykonateľným a kúpna zmluva sa stala neplatnou k 30.08.2019 z dôvodu, že kupujúci nezaplatil druhú časť kúpnej ceny na účet predávajúceho v tomto termíne. Výzva a jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu bola napísaná 04.09.2019, t.j. až po 30.08.2019. Žalovaný má za to, že ukončenú a neplatnú kúpnu zmluvu nemôže kupujúci vypovedať jednostranne po tom, čo sa stala neplatnou jeho vinou, navyše takým spôsobom kde zavádza, že mu vedome zamlčal ťarchu - záložné právo na danú nehnuteľnosť v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania čo je podľa jeho názoru klamstvo a žalobca si toho musí byť veľmi dobre vedomý. Taktiež žalovaný vo svojom odpore namietol miestu príslušnosť súdu vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť sa nachádza v obci U., čo patrí do príslušnosti Okresného súdu Lučenec. Preto vyjadril svoje neporozumenie toho, že žaloba bola podaná na Okresný súd B.. Vo svojom odpore ešte doplnil, že stačilo načas uhradiť druhú časť kúpnej ceny žalobcom a byt mohol byť v jeho vlastníctve. Žalovaný poukazuje na to, že neboli žiadne prekážky na jeho strane, ktoré by bránili splateniu jeho záväzku, nežiadal o žiadnu zmenu termínu platby druhej časti kúpnej ceny. Tvrdil, že má peniaze v hotovosti, preto je toho názoru, že z jeho strany išlo o číre špekulácie. Podľa jeho názoru žalobca nemal a nemá žiadny dôvod sťažovať sa na jeho prístup, metódy a postupy a ani ho žalovať. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za absolútne nedôvodnú. (č.l. 26 spisu)

5.Žalobca sa prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu vyjadril k odporu, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 27.04.2020, v ktorom uviedol nasledovné: zmluvu o prevode vlastníctva bytu pripravovala kancelária V., s ktorou bol v právnom vzťahu žalovaný a zmluva nebola pripravená tak, aby zohľadnila špecifiká prevodu bytu so záložným právom, pretože text samotnej zmluvy s tým nepočíta. Žalobca v žalobe netvrdí, že žalovaný ho nevyrozumel o tom, že na byte je záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, keďže toto bolo uvedené aj na liste vlastníctva. Nejedná sa o spornú a ani o právne významnú skutočnosť. Pokiaľ žalovaný poukazuje na dodatok a čestné prehlásenie z 21.08.2019 k tomu uvádza, že tento dodatok špecifikuje povinnosť žalovaného vyplatiť úver od Štátneho fondu rozvoja bývania. Žalobca ďalej konštatuje, že samotná skutočnosť, že žalovaný urobil v bode 8.5. zmluvy nepravdivé prehlásenia o neexistencii zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnému bytu, hoci opak bol preukázaný listom vlastníctva nespôsobuje neplatnosť uvedeného prehlásenia len spôsobuje vznik práva od tejto zmluvy zo dňa 21.08.2019 odstúpiť podľa bodu 9.3. kúpnej zmluvy. Žalovaný po podpise zmluvy požiadal žalobcu, aby zo zmluvy vylúčili použitie bodov 9.5. a 9.6. zmluvy. Žalobca právne neznalý v čase keď mal zaplatenú zálohu 1000,-Eur a pred zaplatením zvyšku kúpnej ceny vyhovel tejto požiadavke žalovaného. Jednalo sa práve o body, ktoré v prípade zániku zmluvy upravili postup jej účastníkov pri vrátení vzájomných plnení. Z konania žalovaného je zrejmé, že už v tom čase chcel zrušiť kúpnu zmluvu so žalobcom a ponechať si zaplatenú časť kúpnej ceny, preto chcel vylúčiť ustanovenia bodov 9.5. a 9.6. zmluvy, čo žalobca v tom čase pri podpise dodatkov ešte netušil. Následne, keď mal doplatiť kúpnu cenu, došlo zo strany žalovaného k návrhu na uzavretie kompletne novej zmluvy, aby vraj nemali zmluvu s toľkými dodatkami. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza: „Na záver uvádzam, že kupujúcemu - žalobcovi stačilo načas uhradiť druhú časť kúpnej ceny a byt mohol byt' jeho. On neuviedol žiadne prekážky na jeho strane, ktoré by bránili splateniu jeho záväzku - druhej časti kúpnej ceny, nežiadal o žiadnu zmenu termínu platby, tvrdil, že má peniaze v hotovosti, preto si

myslel, že z jeho strany išlo o číre špekulácie. Ak by tomu tak nebolo, zaplatil by druhú časť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy a mohol byt už dávno užívať ako právoplatný majiteľ. On k obchodu pristupoval s najčistejšími úmyslami a z jeho strany prebehlo všetko korektne podľa ústnych dohôd a kúpnej zmluvy.“ K tomuto žalobca konštatuje, že žalovaný mal po tom ako už bola podpísaná zmluva k textu zmluvy výhrady, žalobca ich mal tiež a bol zneistený výhradami a požiadavkami žalovaného. Dňa 27.08.2019 dostal od žalovaného mailovou poštou návrh na zmenu niektorých odsekov zmluvy, kde práve jeden pojednáva o zmene úhrady druhej časti kúpnej ceny. Upozornil ho na to aj SMS správou. Ešte v ten deň žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu a navrhol mu, aby sa spísala nová zmluva, aby nemali zmluvu s kopec dodatkami. Súhlasili obaja. Keďže žalobca bol už v tom čase v domnení, že bude vyhotovená nová zmluva dal skontrolovať svoj návrh a dňa 28.08.2019 ho mailom odoslal žalovanému, pričom trval na tom, aby bol do zmluvy zakomponovaný. Dňa 29.08.2019 žalobca mailom potvrdil tú skutočnosť, že žalovaný bol ten kto navrhol, aby sa vypracovala nová zmluva. Keďže boli tak dohodnutí, nepovažoval starú zmluvu za platnú a účinnú. Podľa návrhu žalovaného žalobca vypracoval za seba novú zmluvu tak ako tvrdil, že v nej bude všetko zakomponované a 30.08.2019 ju mailom doručil žalovanému. Ďalej z SMS komunikácie medzi ním a žalovaným má za preukázané, že žalovaný sa chcel aj stretnúť, s čím žalobca samozrejme súhlasil, ale k stretnutiu nedošlo, nakoľko žalovaný napísal: „Pán N., zajtra nemusíte chodiť. Poriešime budúci týždeň, dobru noc a užite si víkend :-) T.“. Dňa 01.09.2019 žalovaný SMS správou informoval žalobcu o tom, že mu nasledujúci deň zasiela poštou stanovisko k zmluve. Ide o stanovisko zo dňa 02.09.2019, ktoré je súčasťou jeho odporu. Nakoniec žalovaný potvrdzuje v liste zo dňa 02.09.2019, že jednal so žalobcom o novej zmluve, ako to uvádza žalobca. Žalobca má za to, že žalovaný od neho vylákal sumu 1000,-Eur a počas zmluvných jednaní sa snažil upraviť zmluvné podmienky tak, aby mu ich nemusel vrátiť a zároveň ho zavádzal v tom, že idú uzavrieť novú zmluvu, a tak žalobca mal za to, že nie je v omeškaní s platením druhej časti kúpnej ceny. Žalobca považuje konanie žalovaného za nečestné a rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaný v odpore poukazuje na to, že žalovanú sumu si ponechal podľa zmluvného dojednania bodu 7.1 písm. b) zmluvy tak má za to, že jeho právny názor je nesprávny. V uvedenom bode je dojednané: „V prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019 zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva predávajúcemu.“. Jedná sa teda o rozväzovaciu podmienku zmluvy, ktorá zaniká nezaplatením druhej časti kúpnej ceny. V posudzovanom prípade ide o nezaplatenie druhej časti kúpnej ceny k 30.08.2019. V zmysle dohodnutej rozväzovacej podmienky došlo aj k zrušeniu zmluvy k 30.08.2019, teda nedošlo k zrušeniu zmluvy jednostranným právnym úkonom žalobcu ani žalovaného, ale naplnením rozväzovacej podmienky. Zaniknutím zmluvy zanikajú aj práva a povinnosti z nej, teda práva a povinnosti z nej už neexistujú, a preto na jej základe si žalovaný nemôže nič ponechať - ani prvú časť kúpnej ceny. Zmluva totiž zanikla, podľa ich názoru ako celok. Druhou časťou dohody v poslednej vete v bode 7.1. písm. b/ zmluvy, je dohoda o zmene bežného právneho režimu vrátenia vzájomných plnení, ktorý platí v prípade zrušenej zmluvy podľa ustanovení . Žalobca má za to, že dohoda, ktorá mení režim je neplatná, pretože sa jedná o kogentné ustanovenie , ktoré nie je možné dohodou účastníkov zmeniť. Uvedenou dohodou by sa totiž žalobca vopred vzdával práv, ktoré mu vzniknú až v budúcnosti - právo na vrátenie zálohy poskytnutej na základe zmluvy, ktorá je v budúcnosti zrušená. Takáto dohoda je neplatná aj podľa podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. Podľa názoru žalobcu z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá právny nárok ponechať si žalovanú sumu 1000,-Eur, ktorú mu žalobca zaplatil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2019, a ktorá bola zrušená dňa 30.08.2019. (č.l. 46-47)

6.Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že ho vedome žalobca zaviedol aj s jeho právnym zástupcom, aby získali nespravodlivú výhodu v podobe vydania platobného rozkazu čo v podstate v stanovisku na jeho odpor právny zástupca priznáva. Ťarcha v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania bola v zmluve a taktiež bola aj na liste vlastníctva. O tomto bol informovaný žalobca aj ústne pri obhliadke bytu. Pri obhliadke bytu sa žalobca choval neštandardne, podľa názoru žalovaného obhliadka trvala cca. minútu, nezaujímal ho stav toalety, kúpeľne, špajze v byte, pivnica. Tieto priestory si ani neprezrel. V podstate len nakukol do každej izby a prehlásil, že byt berie. Zvyšok času, ktorý u neho strávil riešili predaj bytu. Jeho bývalá spolužiačka a kamarátka, ktorá mu dala k dispozícii kúpnu zmluvu, na ktorú v júli 2019 kúpil byt vo E. a ktorej základ mal neskôr slúžiť ako vzor novej zmluvy ho pri súkromnom telefonáte, ktorý s ňou mal v procese riešenia zmlúv a zmluvných podmienok upozornila, že takto sa normálny kupujúci nechová čo začalo byť dôvodom jeho zvýšenej ostražitosti. Spolužiačka je osoba, ktorá pomáha známym s predajom a kúpou nehnuteľností a poskytla mu zmluvu, na ktorú bez problémov kúpil garsónku vo E.. Podľa jeho

názoru, žalobcu zaujímalo len to, či v byte tečie voda, či je tam elektrina meď alebo hliník. Tieto otázky mu položil až pri odchode. Považoval to za veľmi zvláštne pretože mu hovoril, že byt kupuje pre svoju chorú mamu, ktorá býva v podnájme a potrebuje vlastné bývanie a starostlivosť. Realitnej expertke, s ktorou sa radil pripadalo zvláštne, že kupuje chorej mame, o ktorú sa treba starať byt v U.i aj keď on je z B.u, kde sú v okolí takisto byty v podobnej cenovej hladine ako jeho. Na otázku žalovaného, či má žalobca peniaze v hotovosti, tento odpovedal raz áno a raz tak, že má schválený úver. Potom zase povedal, že pracoval v zahraničí, aby splatil starý úver a teraz dostal nový. Vtedy si povedal, že nech je to ako chce uvidí, či zaplatí. Z dôvodu, aby nedoplatil na potenciálneho špekulanta, do zmluvy zakomponoval zálohu 1000,- Eur. Rezervačnú zmluvu odmietol, takisto ju odmietla aj realitná kancelária V., vraj to treba čím skôr zrealizovať a rezervačná zmluva stráca význam. Zvýšenú ostražitosť v ňom vyvolali aj body 9.5. a 9.6. pôvodnej zmluvy, ktoré realitná expertka označila za vysoko rizikové. Podľa jeho názoru, žalobca vyvíjal na neho tlak, všetko chcel mať okamžite hotové. Ako uvádza, nedal mu dýchať. Preto aj neuvážene podpísal zmluvu, ktorej pri podpise celkom dobre nerozumel, mal pochybnosti a musel sa spoliehať len na výklady formulácií v nej, ktoré mu nedávali celkom jasný zmysel zo strany realitnej kancelárie V.. Ochranu kupujúceho v zmysle tvrdení žalobcu a realitnej kancelárie o bode 9.5. naviac zabezpečujú iné články pôvodnej zmluvy, predovšetkým článok VIII, bod 8.5. Preto ich vnímal ako zbytočné. Realitná kancelária sa po podpise zmluvy, podľa jeho názoru začala chovať neštandardne, prestala komunikovať na viac ako 14 dní. V deň podpisu zmluvy mu telefonicky oznámila, že zmluvu kontrolovalo viacero právnikov a tá je v poriadku. Následne nebrala telefóny, neodpovedala na jeho SMS správy. Predtým sa hlásili cca. do jednej hodiny. Nakoniec mu odpovedali len mailom, a to až dňa 06.09.2019. S ich odpoveďou sa nestotožnil. Dňa 06.09.2019 mu však neodpovedal ich právnik, ale Ing. J. O., pričom on ohľadom právnych otázok očakával odpoveď právnika. Je pravdou, že zmluvu vypracovala realitná kancelária a nie žalobca, ale to nevylučuje, že túto právnik žalobcu nemohol ovplyvniť, lebo realitná kancelária mu telefonicky povedala, že zmluvu urobili tak, aby v nej bola zvýšená ochrana kupujúceho, a toto museli do zmluvy zakomponovať. Navyše ho inštruovali tak, že ťarchu v prospech ŠFRB do zmluvy nedajú, aby to riešil čestným prehlásením mimo zmluvy. Do zmluvy ale dali klauzulu, že nehnuteľnosť nie je zaťažená žiadnou ťarchou okrem tiarch, uvedených v zmluve. Toto bolo podľa jeho názoru nekorektné zavádzanie, ktoré sa neskôr žalobca snažil využiť vo svoj prospech tým, že podvodne tvrdil, že ťarcha v prospech ŠFRB v zmluve nie je a on mu ju zamlčal. Vďaka svojej prezieravosti ako uvádza, a právnemu povedomiu sa mu však nepodarilo ho oklamať, lebo ťarchu zakomponoval do zmluvy formou dodatku. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že inicioval dodatky až po zaplatení 1.000,-Eur a tým žalobcu zneistil je podľa jeho názoru nepravdivé. Dodatky inicioval podvečer 21.08.2019, v deň podpísania zmluvy. Ráno 22.08.2019 ich poslal poštou, čo oznámil žalobcovi formou SMS. Následne on, oboznámený so znením dodatkov už podvečer dňa 21.08.2019, kedy mu ich do telefónu prečítal, dňa 23.08.2019 tieto aj podpísal. Žalovaný nevidí na tom nič nekorektného lebo na otázku žalobca podvečer dňa 21.08.2019, čo podľa neho majú tie formulácie znamenať, bola jeho sebaistá odpoveď, že sú tam na jeho ochranu. Na to namietal, že takú ochranu, ktorej nerozumie nepotrebuje naopak podľa úsudku žalovaného sú pre neho rizikové. Na to žalobca súhlasil s ich vypustením zo zmluvy. To, že boli podpísané až deň po zaplatení zálohy 1000,-Eur zo strany žalobcu je len technická záležitosť, ústne boli dohodnuté v deň podpisu zmluvy pred podpisom dodatkov zo strany žalobcu. Na druhý deň mu jeho známa realitná maklérka telefonicky povedala, že urobil dobre lebo bod 9.5. umožňoval kupujúcemu vstup tretej osoby do zmluvného vzťahu k predávanej nehnuteľnosti, čo mohlo celú vec značne skomplikovať a nemuselo by to dopadnúť pre neho dobre. Stačilo podľa jeho názoru podľa zmluvy do dňa 28.08.2019 zaplatiť druhú časť kúpnej ceny a celá vec so zmluvou mohla byť uzavretá. Nasledovalo by vyplatenie zostatku úveru, vklad na kataster a prevod vlastníctva bytu. Žalobca nezaplatil v termíne podľa platnej zmluvy druhú časť kúpnej ceny, ktorú mal uhradiť teda do 28.08.2019, ktorá mala byť 29.08.2019 na jeho účte. Spochybňuje, že žalobca disponoval touto sumou. Podľa jeho názoru si musel byť vedomý rizika, ktoré mu vyplynulo z uzatvorenej zmluvy, a to prepadnutie 1.000,-Eur v jeho prospech, ak nezaplatí načas druhú časť kúpnej ceny. Namiesto toho mu najprv tvrdil, že zmluva je neplatná z dôvodu zamlčania ťarchy v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, teda vedome ho klamal čo ho priviedlo k záveru, že nie je čestným človekom. Dodatok navrhovaný žalobcom po prečítaní žalovaný odmietol, pretože text bol ťažko zrozumiteľný a zbytočný. Dňa 29.08.2019, v deň kedy mal mať peniaze od žalobcu kompletne na účte mu navrhol úplne novú zmluvu pretože v deň kedy mal mať peniaze na účte vedel, že mu ich žalobca nezaplatí a peniaze mu neprídu. Urobil to ako prejav dobrej vôle zo snahy vyjsť mu v ústrety, aj keď už nárok na vrátenie 1000,-Eur žalobcovi zanikol v jeho prospech na základe podmienok platnej zmluvy, ktorú obaja podpísali. Argumentáciu žalobcu a jeho právneho zástupcu, že začal až po zaplatení zálohy a plynutia lehoty na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny proces komplikovať a naťahovať kategoricky odmieta a pokladá ju

za zavádzajúcu a irelevantnú. Opak je totiž pravdou. Keď sa chcel so žalobcom cez víkend z 31.08. na 01.09. 2019 stretnúť a celú vec znovu prediskutovať, ale po prečítaní ním navrhnutej zmluvy, ktorú mu poslal ako novú kde žalobca doplnil údaje a upravil ju, rezignoval. Podľa neho bola zmluva ťažko zrozumiteľná, platobné podmienky mu nepripadali jednoznačné. Nesúhlasil s tým, aby žalobca platil doplatok kúpnej ceny pri vklade na kataster v hotovosti. Podľa jeho názoru, toto pri vyšších sumách nie je štandardom, ani to nepovažuje za bezpečné. V argumentácii bodu 9.3. pôvodnej zmluvy jeho právny zástupca zavádza svojou argumentáciou, že on neuviedol pravdivé údaje, byt nezaložil, nescudzil, ani s ním nijako nekorektne nenaložil, pokiaľ zmluva platila. Žalobca nezaplatil podľa zmluvy a zmluva sa tým pádom stala neplatnou z jeho viny podľa platobných podmienok v zmluve, s ktorými on súhlasil, ale ich nedodržal. Byt žalovaný predal až v decembri 2019. Do tejto doby od napísania zavádzajúceho a neplatného odstúpenia od zmluvy 04.09.2019 žalobca so žalovaným nekomunikoval, nijako ho nekontaktoval a žiadny opätovný záujem o kúpu bytu neprejavil. Podľa jeho názoru inú zmluvu mal právo odmietnuť, žiadna iná podpísaná platná právna zmluva neexistuje. Dôrazne odmieta, že by si vec pripravoval, nepoctivo vylákal peniaze od žalobcu. Považuje to za osočovanie. V októbri 2019 nastupoval na štúdium na vysokej škole v Z. Z. a mal v tom čase už kúpenú garsónku vo E.. Preto ďalší byt, v ktorom nikto nebýval bol pre neho zbytočný a z ekonomického hľadiska nerentabilný. (č.l. 57-60 spisu)

7.V Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 21.08.2019 sporného bodu č. 7.1. písm. a), Článku VII. s názvom „Cena nehnuteľnosti a platobné podmienky“ ( č.l. 4 spisu z opaku) je uvedené: Prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.000,-Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy, a to prevodom na bankový účet predávajúceho vedený v M. V prípade, ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do troch pracovných dní od podpisu zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu.

- v písm. b) bodu č. 7.1. Článku VII. je uvedené: Druhú časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- Eur uhradí kupujúcim predávajúcemu do 28.08.2019, a to prevodom na bankový účet budúceho predávajúceho, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. V prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva predávajúcemu. V Článku IX. predmetnej zmluvy označenom ako „Odstúpenie od zmluvy a doručovanie“, in concreto bod 9.1. je uvedené: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do 28.08.2019 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena a v bode 9.5.: V prípade, ak bude táto zmluva zrušená alebo zanikne iným spôsobom ako splnením je predávajúci povinný prijatú časť kúpnej ceny kupujúcemu vrátiť, a to do 30 dní odo dňa zániku tejto zmluvy. V prípade, ak pred zánikom tejto zmluvy kupujúci alebo predávajúci na žiadosť kupujúceho uzavrel k nehnuteľnosti alebo jej časti záložnú zmluvu alebo zriadil k nehnuteľnostiam akékoľvek právo tretej osoby (ďalej len právo tretej osoby) je predávajúci povinný vrátiť prijatú časť kúpnej ceny kupujúcemu do 30 dní potom ako bude takéto právo tretej osoby zrušené a zaniknuté. Zánik a výmaz práva tretej osoby z katastra nehnuteľností je povinný zabezpečiť kupujúci na svoje náklady do 15 dní odo dňa jeho zániku. (č.l. 3-7 spisu)

8.Z čestného prehlásenia - Dodatok k zmluve o predaji nehnuteľnosti na LV č. XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B. zo dňa 21.08.2019, vlastnoručne podpísaného predávajúcim (žalovaným) a kupujúcim (žalobcom) má súd za preukázané, že predávajúci prehlasuje, že do dňa 15.09.2019 v súlade s internými predpismi Štátneho fondu rozvoja bývania požiadal o predčasné splatenie úveru a vyčíslenie zostatku hodnoty úveru. Následne po doručení hodnoty sumy zostatku úveru zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania tento do 5 pracovných dní uhradí Štátnemu fondu rozvoja bývania zo svojho účtu za podmienky, že kupujúci uhradil 100 % kúpnej ceny podľa zmluvy zo svojho účtu na účet predávajúceho. Po zrušení záložného práva zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania je kupujúci oprávnený podať návrh na vklad prevodu vlastníckeho práva a nehnuteľnosť uvedenú v zmluve na kupujúceho. Ak predávajúci neuhradí plnú sumu zostatku úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania do 5 pracovných dní od doručenia vyčíslenia zostatku, kupujúci má právo do 3 pracovných dní na vrátenie 100 % kúpnej ceny. (č.l. 7 z opaku spisu)

9.Z Dodatku zmluvy o prevode vlastníctva bytu, o vypustení odsekov 9.5. a 9.6. Článku IX. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na LV č. XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B. medzi predávajúcim a kupujúcim má súd za to, že predávajúci a kupujúci sa dohodli, že odseky 9.5. a 9.6. Článku IX. sa z pôvodnej zmluvy vypúšťajú. (č.l. 9 spisu)

10.Z Dodatku o vypustení odsekov 9.5. a 9.6. článku IX. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na LV č. XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B. zo dňa 23.05.2019 uzavretej medzi zmluvnými stranami predávajúcim a kupujúcim má súd za preukázané prehlásenie kupujúceho (žalobcu), že medzi podpisom zmluvy a dodatku k zmluve o vypustení odsekov 9.5. a 9.6. článku IX. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na LV č. XXX si neuplatní žiadne právo na základe týchto odsekov z pôvodnej zmluvy a ak ho uplatnil, tak sa ho zrieka v plnom rozsahu ako keby ho nikdy neuplatnil. (č.l. 10 spisu)

11.Žalobca ako kupujúci adresoval žalovanému ako predávajúcemu „Odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva bytu“ zo dňa 04.09.2019, ktoré odôvodnil tým, že v zmysle článku 9.3. Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 21.08.2019 odstupuje od zmluvy s poukazom na skutočnosť, že predávajúci porušil ustanovenie článku 8.5. písm. d) zmluvy keď vedome uviedol nepravdivé tvrdenie, že k predmetnej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy pričom z príslušného listu vlastníctva vyplýva ťarcha na nehnuteľnosti - záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. Odstúpením sa zmluva v zmysle ustanovenia zrušuje od začiatku a zmluvné strany sú si povinné navzájom vrátiť poskytnuté plnenie. Na základe uvedeného žiadal do troch dní od doručenia odstúpenia od zmluvy vrátiť časť zaplatenej kúpnej ceny vo výške 1.000,- Eur podľa článku 7.1. písm. a) zmluvy zaplatenú ním 22.08.2019. V prípade nevrátenia tejto sumy v uvedenej lehote žalovaným, bude mať za následok podanie žaloby na príslušný súd, v súvislosti s ktorým vzniknú ďalšie náklady, trovy konania. V prípade nevrátenia tejto sumy zároveň bude riešiť predmetnú záležitosť aj prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a podaním trestného oznámenia pre trestný čin podvodu. V súvislosti s podaním žalovaného zo dňa 02.09.2019 nesúhlasí, pokiaľ týmto mienil odstúpiť od zmluvy predmetné odstúpenie nie je realizované v zmysle ustanovení zmluvy považuje ho za neplatné pre rozpor so zmluvou. (č.l. 11 spisu)

12.Z potvrdenia o uskutočnení prevodu prostredníctvom W.., pobočka zahraničnej banky, B. XX, Z. má súd za preukázané, že žalobca poukázal prvú časť kúpnej ceny dňa 22.08.2019 na účet žalovaného vedenom v M. M., a.s. vo výške 1.000,- Eur (č.l. 12 spisu)

13.Z listiny označenej ako „Ukončenie procesu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu.“ adresovanej žalovaným žalobcovi zo dňa 02.09.2019, žalovaný na základe ním uvedených skutočností nižšie sa rozhodol ukončiť ako uvádza akýkoľvek postup v procese uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu s odôvodnením, že zmluva, ktorú dostal od realitnej kancelárie V. bola urobená jednostranne, výhodne pre žalobcu a nevýhodne pre neho samotného. Článok 9, odsek 9.5 a 9.6 boli nejasne formulované, ťažko zrozumiteľné. Nedokázala ich na prvé prečítanie interpretovať ani skúsená notárka. Realitným expertom bolo zistené, že podľa odseku 9.5. mohla do zmluvného vzťahu vstúpiť akákoľvek tretia osoba a on ako predávajúci by musel na základe úkonov čisto z vôle žalobcu a bez svojho vedomia vrátiť peniaze utŕžené za predmet zmluvy. Realitná maklérka ho ubezpečovala, že mu nehrozí žiadne riziko a doslova použila termín, že to v zmluvy treba „zacykliť“ a kontrolovalo to viacero právnikov, je to v poriadku, aby boli ochránené jeho práva. Na základe možnosti zneužitia v jeho neprospech okamžite večer po podpise zmluvy žiadal tieto odseky zo zmluvy vypustiť. Realitná kancelária V. s ním nekomunikuje, neberie mu telefóny, neodpovedá na SMS správy so žiadosťou o kontaktovanie, aby si vec vyjasnili. Návrh novej zmluvy, ktorý mu poslal žalobca mení štandardné vyhlásenie správcu o tom, že byt nie je zaťažený žiadnym dlhom voči správcovi a ostatným majiteľom bytového domu na vyhlásenie predávajúceho, že sa zaväzuje doplatiť akékoľvek nedoplatky voči spoločnosti spravujúcej jeho byt. Nerozumie dôvodu meniť štandardné vyhlásenie správcu na ním časovo neobmedzený záväzok, vníma to ako potenciálne riziko a odmieta takú formuláciu. V návrhu novej zmluvy na dôvažok žalobca žiada, aby dodal potvrdenie o veku stavby od správcu bytového domu, ktoré považuje za samoúčelné, nie v zmluve potrebné a nenachádza v tom žiadnu logiku ani racionálnu opodstatnenosť. Z uvedených dôvodov ukončuje akúkoľvek ďalšiu činnosť ohľadom uzatvorenia zmluvy. V závere uvádza, že zmluva, ktorú uzatvorili sa tak či tak bez ohľadu na hore uvedené skutočnosti na základe Článku VII., konkrétne bodu 7.1. a v zmysle dodatku k zmluve o vypustení odsekov 9.5. a 9.6. stáva neplatnou a jemu zostáva prvá časť kúpnej ceny, pretože v dohodnutom termíne neuhradil druhú časť kúpnej ceny žalobca. Predmetnú listinu podal žalovaný na pošte v B.i dňa 02.09.2019 ako doporučený list 1. triedy. (č.l. 27 spisu)

14.Z mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 27.08.2019 má súd za preukázané, že v prílohe žalobca zasiela žalovanému návrh na zmenu odsekov a hlavne zmenu úhrady druhej časti kúpnej ceny čo je podľa neho istejšie pre obe strany, aby predišli zbytočným nepríjemnostiam. Žiada ho o vyjadrenie sa k tomu, overené by to malo byť na druhý deň. (č.l. 48 spisu)

15.Z mailu zo dňa 28.08.2019 žalobcu adresovanej žalovanému je evidentné, že zasiela v prílohe dodatok, na ktorom trvá, aby bol zakomponovaný do novej zmluvy, čiže všetky odseky a ako uvádza jednoducho ich nahradia. Je to právne skontrolované, nie sú tam žiadne háčiky, nedorozumenia. (č.l. 49 spisu)

16.Ďalším mailom adresovanom žalovanému zo dňa 30.08.2019 žalobcom, tento prejavil svoj súhlas pravdepodobne so zmluvou, ktorú žalovaný môže dať overiť a zviazať. Poprosil ho, aby zabezpečil aj ďalšiu prílohu, t.j. potvrdenie o veku stavby keď už bude na mestskom úrade. Náklady s overovaním zmluvy mu uhradí. (č.l. 50 spisu)

17.Z mailu žalovaného zo dňa 29.08.2019 adresovaného žalobcovi má súd za preukázané, že žalovaný poslal žalobcovi na preštudovanie návrh novej zmluvy, ktorá sa prispôsobila na ich podmienky. Podľa jeho názoru je jasná, transparentná, neobsahuje žiadne ťažko zrozumiteľné formulácie ako už uviedol, veľa bratislavských realitných kancelárií ju používa ako štandard. Na jej základe by spísali novú zmluvu, ktorú by doplnili o špecifiká, podmienky platieb, údaje o záložných právach a ťarchách, osobné údaje, všetko by bolo v zmluve bez zbytočných dodatkov a špekulatívnych formulácií o vrátení peňazí za nepochopiteľných, resp. nevýhodných podmienok. (č.l. 51 spisu)

18.Vo vyjadrení k Zmluve o prevode vlastníckeho práva spoločnosťou F., so sídlom: N. XX, Z. adresovaného žalovanému zo dňa 22.05.2020 je uvedené, že náležitosti v zmluve o prevode vlastníctva bytu č. XX na štvrtom poschodí bytového domu v U.i, vchod č. 2, súpisné číslo XXX, zapísaný na LV č. XXX na Okresnom úrade B., katastrálny odbor vykazoval jasné známky možnosti manipulácie s predávajúcim. Z výpisu listu vlastníctva bolo jasne zrejmé, že na byte je záložné právo v prospech ŠFRB na byt č. XX v 1/1 podľa V 1139/2016 zo dňa 02.01.2017, kedy pri predaji je nevyhnuté jeho vysporiadanie a následne zabezpečenie výmazu záložného práva. Zo zmluvy navrhnutej realitnou kanceláriou V. o prevode a o uvedenej ťarche nie je ani zmienky, ani zmluva neuvádza podmienky vyplatenia úveru ŠFRB. V Článku IX. bod 9.5. sa zaväzuje vrátiť predávajúci celú kúpnu cenu i v čase pred zánikom zmluvy kedy mohol aj kupujúci zriadiť záložné právo, prípadne nájomné právo k nehnuteľnosti. V článku IX. bod 9.6. kupujúci má nárok na vrátenie kúpnej ceny aj po povolení vkladu vlastníckeho práva. Pre predávajúceho tento nevyhovujúci stav znemožňuje bezpečný podpis zmluvy o prevode, resp. ho donútil dodatkom tieto body zo zmluvy vypustiť. Zmluva vykazuje viaceré náležitosti, ktoré ju spochybňujú a vykazujú vady, ktoré zneistili a zavádzali predávajúceho preto je správne stanovisko žalovaného, že zo zmluvy o prevode v danom podaní spochybnil, resp. ošetril dodatkom o vypustení dodatkov bodov 9.5. a 9.6. a formou dodatku do zmluvy zakomponoval informáciu o spôsobe zrušenia a výmazu záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania. (č.l. 61 spisu)

19.Z mailovej komunikácie žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 27.08.2019 vyplýva, že žalovaný sa k návrhu zmluvy nevyjadrí. Podľa jeho názoru je to opäť napísané hrozne komplikovane a chce to žalobca strašne rýchlo, teraz sa k tomu totiž iba dostal a nemá chuť riešiť tieto, ako uviedol matematické rébusy a podľa jeho názoru sa takto zmluvy nerobia. Zatiaľ zostáva pri zmluve akú momentálne uzavreli. Dňa 27.08.2019 následne žalobca kontaktoval prostredníctvom mailu žalovaného kde mu oznámil, že mu zasiela návrh na zmenu odsekov a hlavne zmenu úhrady druhej časti kúpnej ceny. Je to takto istejšie, podľa jeho názoru, pre obe zmluvné strany, aby predišli zbytočným nepríjemnostiam. Žiadal ho o vyjadrenie sa k tomu. (č.l. 62)

20.Zmluva o prevode vlastníctva bytu - Dodatok o vypustení odsekov s náhradou za nové odseky, a to odsek 6.2. za odsek 6.2.2. Článku VI., odsek 7.1 písm. b) za odsek 7.1. písm. b1), z Článku VII., odsek 8.1. za odsek 8.1.1, z Článku VIII., odsek 8.2. za odsek 8.2.2, z Článku VIII., odsek 9, 9.1 za odsek 9.1.1. z Článku IX. o vypustení čestného prehlásenia zo strany predávajúceho keďže odsek 7.1. písm. b) je nahradený odsekom 7.1.b1. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu na LV č. XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B. uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcim, t.j. medzi žalobcom a žalovaným, ktorá obsahuje prehlásenie, že zmluvné

strany bez námietok súhlasia so znením nových odsekov, in concreto 6.2.2., ktorý znie: „Kupujúci podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že bez výhrad pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov, pristúpenie nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Všetky náklady spojené s užívaním bytu znáša kupujúci odo dňa prevzatia bytu do užívania, teda od nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Bod 7.1. písm. b1): „Druhé časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v dvoch splátkach, a to nasledovne:

- prvú splátku bude predstavovať vyčíslenie zostatkovej hodnoty úveru (čo tvorí záložné právo podľa ods. 8.1.1 z článku 8) na predmetnú nehnuteľnosť z odseku 1.1 článku L zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý predloží predávajúci kupujúcemu a následne kupujúci tento vyčíslený zostatok úveru uhradí do troch pracovných dní na účet Štátnemu fondu rozvoja bývania, pod ktorým je daný úver vedený. Predávajúci sa zaväzuje, že bez akéhokoľvek odkladu vyčíslený zostatok a potrebné náležitosti (č. účtu, variabilný symbol a pod.) predloží kupujúcemu.

- druhú splátku bude predstavovať rozdiel medzi prvou splátkou tohto odseku a druhej časti kúpnej ceny tohto odseku, ktorá bude poukázaná v hotovosti kupujúcim pri návrhu na vklad tejto zmluvy na katastrálny úrad bezodkladne do rúk predávajúcemu. Predávajúci požiada o predčasné splatenie a vyčíslenie zostatkovej hodnoty úveru v súlade s internými predpismi Štátneho fondu rozvoja bývania najneskôr do 15.09.2019. Akékoľvek poplatky sprevádzané s predčasným splatením úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania znáša predávajúci. Ak vyčíslený zostatok hodnoty úveru bude predstavovať vyššiu hodnotu ako je druhá časť kúpnej ceny, táto zmluva zaniká a predávajúci je povinný prvú časť kúpnej ceny vrátiť kupujúcemu. Bod 8.1.1.: Predávajúci ručí za vlastníctvo, nespornosť a bezbremennosť nehnuteľností a zároveň prehlasuje, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená ,ale je na nehnuteľnosť zriadené záložné právo pre pohľadávku Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Z. 37, IČO: XX 749 542, č. O. z 02.01.2017, pod BXX, na byt č. XX v 1/1-ine, vchod 2, 4 p., v bytovom dome súpisné číslo XXX, na parcele č. XXXX/X, na C KN parcela č. XXXX/X a na podiel na spoločných častiach a zariadeniach a k pozemku v 64/2559-inách - 1/2017. Bod 8.2.2.: Predávajúci prehlasuje, že byt vyprace (vysťahuje sa) najneskôr do podania vkladu tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu na katastrálny úrad za podmienky, že obdržal celú kúpnu cenu podľa ustanovení tejto zmluvy. Bod 9.1.1.: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do podania vkladu tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu na katastrálny úrad neobdržal celú kúpnu cenu podľa ustanovení tejto zmluvy. Súd konštatuje, že predmetný návrh novej Kúpnej zmluvy doložený do spisu nie je sporovými stranami podpísaný. (č.l. 64-66 spisu)

22.V ďalšom návrhu zmluvy, in concreto Článku VI. označenom ako Cena predmetu zmluvy, je navrhnuté nasledovné, že predávajúci predáva nehnuteľnosť v článku 1 kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu v sume - neuvedené a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť túto cenu predávajúcemu podľa ustanovení kúpnej zmluvy nasledovne: Prvú časť kúpnej ceny vo výške - neuvedené Eur uhradí predávajúcemu kupujúci bezhotovostne na číslo účtu a druhú časť kúpnej ceny vo výške - neuvedené uhradí predávajúcemu kupujúci bezhotovostne na účet číslo. Bod 2, v prípade, že dohodnutá kúpna cena nebude kupujúcim zaplatená riadne a včas a spôsobom dohodnutým v tomto článku tejto kúpnej zmluvy má predávajúci právo na odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy vrátene všetkých poskytnutých plnení a nárokov na náhradu škody. Odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy podľa tohto ustanovenia je neúčinné v prípade, ak bude kupujúcemu doručené po pripísaní dohodnutej kúpnej ceny na bankový účet určený predávajúcim.(č.l. 71)

23.V zmluve o prevode vlastníctva bytu navrhnutej žalobcom, Článok 6, cena predmetu zmluvy je nasledovne upravená: Bod 1 - Predávajúci predáva nehnuteľnosti uvedené v článku 1 zmluvy kupujúcemu za dohodnutú cenu v sume 16.500,-Eur, z toho 1.000,-Eur cena za zariadenie bytu, nábytok a 15.500,-Eur je cena za nehnuteľnosť a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť túto kúpnu cenu predávajúcemu podľa ustanovení kúpnej zmluvy nasledovne: a) práva časť kúpnej ceny vo výške 1.000,- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy, a to bezhotovostne na bankový účet predávajúceho vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do troch pracovných dní

od podpisu tejto zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu. b) druhá časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v dvoch splátkach, a to nasledovne: -prvá splátka bude predstavovať vyčíslenie zostatkovej hodnoty úveru (poskytnutý predávajúcemu Štátnym fondom rozvoja bývania zabezpečená záložným právom podľa odseku 1 písm. e), z článku V. na predmetnú nehnuteľnosť v odseku 1.1. článku I.) zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý predloží predávajúci kupujúcemu a následne kupujúci sa zaväzuje tento vyčíslený zostatok úveru predstavujúci prvú splátku uhradiť do troch pracovných dní na účet Štátneho fondu rozvoja bývania, pod ktorým je daný úver vedený. Predávajúci sa zaväzuje, že bez akéhokoľvek odkladu vyčíslený zostatok a potrebné náležitosti predloží kupujúcemu. -druhá splátka bude predstavovať rozdiel medzi prvou splátkou tohto odseku a druhej časti kúpnej ceny uvedenej v tomto odseku, ktorá bude poukázaná v hotovosti kupujúcim v deň podania návrhu na vklad tejto zmluvy na katastrálny úrad do rúk predávajúceho. (č,l. 78 spisu)

24.Z výpisu M. M., a.s. má súd za preukázané, že žalobca žalovanému uhradil bezhotovostným vkladom prvú časť kúpnej ceny v sume 1.000,-Eur s vyznačeným dátumom splatnosti 23.08.2019. (č.l. 81 spisu) Z výpisu zo M. sporiteľne, a.s. má súd za preukázané, že žalovaný žalobcovi uhradil refundáciu nákladov s overovaním podpisov na prehlásení v sume 10,-Eur, s vyznačeným dátumom splatnosti 02.09.2019. (č.l. 82 spisu)

25.Z mailovej komunikácie medzi V. a žalovaným zo dňa 06.09.2019 je evidentné, že pracovník predmetnej realitnej kancelárie konštatoval, že vypracovali férovú zmluvu pre obidve strany. To, že tejto zmluve, resp. jej časti nepochopila notárka je len jej problém a tento argument považujú za irelevantný. Ako vysvetlenie bodu 9.5. a 9.6. čo sa týka ich úloh a koho chránia. K bodu 9.5., ak by došlo k zrušeniu zmluvy, tento bod ošetruje to, že ak bola na nehnuteľnosť podpísaná iná zmluva - záložná, nájomná, tá musí byť zrušená a až potom je povinný predávajúci vrátiť prostriedky kupujúcemu, ktorý nehnuteľnosť zaťažil. Slúži teda na ochranu predávajúceho. Ak by došlo k zrušeniu zmluvy už po zápise nového vlastníka do katastra, žalovaný je povinný vrátiť prostriedky až po tom ako bude opäť figurovať ako vlastník na LV bez akéhokoľvek zaťaženia nehnuteľnosti. Slúži teda opäť na ochranu predávajúceho. Čo sa týka záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania podľa dohody mala byť zmluva podaná do katastra až po tom ako toto záložné právo bude vymazané. Nie preto, podľa názoru pracovníka realitnej kancelárie dôvod žiadny, aby ustanovenia bolo v zmluve keď v čase jej podania už malo byť neexistujúce. Spôsobilo by to len potenciálne problémy pri konaní a rozhodovaní katastra o povolení alebo prerušení konania. (č.l. 83 spisu)

26.Z komunikácie medzi sporovými stranami prostredníctvom sms správ za obdobie od 19.08.2019 do 06.09.2019, má súd za preukázané, že dňa 22.08.2019 žalobca odoslal zmluvu v počte 2x, s tým že zrealizuje prevod prvej časti kúpnej ceny, čo žalovaný zobral na vedomie svojou odpoveďou v totožný deň, zároveň žalovaný urgoval žalobcu ohľadne doručenia dodatku a prehlásenia k zmluve. Dňa 23.08.2019 žalovaný urgoval žalobcu ohľadne doručenia dodatku a prehlásenia k zmluve, ktorý ho ubezpečil, že predmetné listiny mu odoslal. Dňa 24.08.2019 žalobca ubezpečoval žalovaného, že vyššie uvedené dokumenty pošle, pričom zdôraznil, že z neho žalovaný nemusí mať strach, všetko prebehne iba tak ako sa dohodli. V pondelok odošle všetko a jeden exemplár si nechá. Potvrdenia o overení žalovanému odoslal predošlý deň spolu s dodatkami. Dňa 27.08.2019 žalobca doručil sms správu žalovanému, ktorou mu dal na vedomie, že dodatok mu mailom doručil. Dňa 28.08.2019 žalobca oznámil žalovanému, že po porade s právnikom niektoré veci v dodatku nemôžu byť tak, ako ich formuloval, preto mu ho v ten deň pošle opravený, pričom na ňom trvá, zároveň zdôraznil vážnosť tohto. Žalovaný ho uistil, že predmetné berie vážne a zároveň ho požiadal o osobné stretnutie, najlepšie nasledujúci deň, s čím žalobca súhlasil. Dňa 30.08.2019 žalobca oznámil žalovanému, že mu poslal zmluvu, s ktorou súhlasí a ktorá inkorporuje 2 prílohy, zároveň vyjadril svoju neistotu, či žalovaný stihne danú vec vybaviť a či dôjde k ich stretnutiu. Žalovaný v odpovedi uviedol, že ak mu to poslal v ten deň, tak mu to bude doručené až v pondelok, nechá si to ale preveriť ako uviedol expertom. Zároveň vyjadril svoju vôľu stretnúť sa so žalobcom bez ohľadu na administratívny stav zmlúv. Žalobca odpísal, že príde. Odpoveďou žalovaného bolo, že chodiť zajtra nemusí a vec doriešia budúci týždeň.

Dňa XX.08.2019 žalovaný riešil so žalobcom dôvod potreby potvrdenia o veku stavby v zmluve. Dňa 01.09.2019 žalovaný informoval žalobcu o doručovaní svojho stanoviska k zmluve. Dňa 06.09.2019 žalovaný oznamuje žalobcovi, že sa oboznámil s obsahom žalobcovho listu. Podľa jeho názoru je prehlásenie o ťarche v prospech ŠFRB platným dodatkom k zmluve, jeho list vníma ako jeho pokus ho zastrašiť a kriminalizovať jeho osobu. Zmluva zaniká tým, že neuhradil druhú časť kúpnej ceny, o čom ho už informoval. Vyjadril svoje podozrenie, že sa ho pokúsil žalobca podviesť v súčinnosti s realitnou kanceláriou, ktorá vypracovala pôvodnú ťažko zrozumiteľnú a jednostranne výhodnú.

27.Podľa (ďalej len „“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28.Podľa , , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

29.Podľa , druhá veta, , vznik, zmenu alebo zánik práva, či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

30.Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

XX.Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32.Podľa , , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

33.Podľa , , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

34.Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35.Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36.Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

37.Súd vytýčil pojednávanie na deň 07.09.2020. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej žalobe o zaplatenie pohľadávky voči žalovanému vo výške 1000,- Eur. Žalobca sa cítil byť dodatkami zo strany žalobcu zneistený, ako uviedol ďalej jeho právny zástupca vo výpovedi, žalobca zmluvu, ktorá bola riadne uzavretá, podpísaná podpisy overené nepripravoval, nenahliadal do nej, nepripomienkoval ju, podpísal ju, do zmluvy nezasahoval. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca bol uvedený do omylu, ohľadne absencie dlhu na nehnuteľnosti, hoci z LV vyplynul opak. Dňa 02.09. doručil žalovaný žalobcovi doporučenou zásielkou list, v ktorom mu oznámil ukončenie procesu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Samotný žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že nemal vedomosť o výške dlhu žalovaného voči ŠFRB, vedel len o ťarche v prospech ŠFRB. Navrhol žalovanému iný spôsob úhrady druhej časti kúpnej ceny, pričom žalovaný trval na pôvodnom v zmluve stanovenom spôsobe jej úhrady. Deň pred dňom stanovenom na úhradu druhej časti kúpnej ceny žalovaný kontaktoval telefonicky žalobcu s návrhom uzatvorenia novej zmluvy, bez zbytočných dodatkov a obsahu, s ktorým by obaja súhlasili. Na základe tohto považoval pôvodnú zmluvu za neplatnú. Večer mu žalovaný prostredníctvom mailu doručil novú zmluvu, ktorú on upravil podľa svojej predstavy. Následne prebiehala medzi nimi komunikácia, ktorá sa ukončila dňa 02.09., kedy mu žalovaný oznámil svoje odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka predmetnej ťarchy na nehnuteľnosti, túto pri podpise nenamietal, ako sám uviedol namietal ju tým, že doručil dodatok žalovanému, ktorým chcel dosiahnuť úpravu v kúpnej zmluve. Následne vo svojej výpovedi právna zástupkyňa poopravila svoje tvrdenie o neznalosti žalobcu ohľadne ťarchy na nehnuteľnosti, že nešlo o nevedomosť ohľadne ťarchy ako takej, ale o výšku zostatku pohľadávky žalovaného v prospech ŠFRB. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že suma 1000,-Eur bola okrem prvej časti kúpnej ceny aj akousi zmluvnou pokutou. Poukázala na to, že zo strany žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konštatoval, že sám žalovaný, ako aj jeho právny zástupca priznali, že žalobca mal vedomosť ohľadne ťarchy viaznucej na nehnuteľnosti v prospech ŠFRB. Podľa jeho názoru žalobca úkony spojené s kúpnou zmluvou chcel riešiť veľmi rýchlo. Zmluvu vypracovala spoločnosť V., ktorá následne so žalovaným prestala komunikovať. Je pravdou, že inicioval vypustenie čl. 9.5. a 9.6. a to z dôvodu, že im nerozumel, pričom po niekoľkonásobnom prečítaní považoval ich znenie pre neho nevýhodné. Žalobca si nesplnil podľa jeho názoru povinnosť zaplatenia druhej časti kúpnej zmluvy, namiesto toho inicioval návrhy dodatkov ku zmluve, ktoré mu doručil dňa 27.08. a dňa 28.08. V čase podpisu zmluvy nemal vedomosť o zostatku pohľadávky voči ŠFRB, ale ako vo výpovedi konštatoval bol si vedomí, že druhá časť kúpnej ceny bude dostatočná vzhľadom k tomu, že ŠFRB mu poskytol pôžičku vo výške 14.000,-Eur a druhá časť kúpnej ceny bola vo výške 15.500,-Eur. Žalobca na pojednávaní zotrval na tom, že žalovaný dňa 29.08., deň pred splatnosťou druhej časti kúpnej ceny inicioval návrh novej zmluvy, toto jeho tvrdenie vyvracal žalovaný tým, že to bola jeho reakcia na navrhované dodatky z jeho strany zo dňa 27. a dňa 28.08. Žalobca na pojednávaní potvrdil len jeden navrhovaný dodatok zmluve, ktorý inicioval a ktorý sa týkal spôsobu úhrady druhej časti kúpnej ceny. Na otázku sudcu, či si bol vedomý, že lehota na úhradu druhej časti kúpnej ceny podľa uzatvorenej zmluvy bola dňa 30.08., odpovedal, že si to uvedomoval, ale mal za to, že keď prebieha medzi ním a žalovaným komunikácia ohľadne uzatvorenia dodatkov ku zmluve, túto už považoval za irelevantnú a jednoducho žalovanému veril.

38.Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami existoval záväzkový vzťah na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa zo dňa 21.08.2019, v ktorej v spornom bode č. 7.1. písm. a), článku VII. s názvom „Cena nehnuteľnosti a platobné podmienky“ ( č.l. 4 spisu z opaku) je uvedené: Prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.000,- Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy, a to prevodom na bankový účet predávajúceho vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do troch pracovných dní od podpisu zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu.

- v písm. b) bodu č. 7.1. článku VII. je uvedené: Druhú časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- Eur uhradí kupujúcim predávajúcemu do 28.08.2019, a to prevodom na bankový účet budúceho predávajúceho, vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva predávajúcemu.

- v bode 9.1. Článku IX. je uvedené: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do 28.08.2019 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena.

39.Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Určitosť prejavu vôle je náležitosťou platného právneho úkonu a musí sa týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia . Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu prejavu vôle, právny úkon je zrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke dosiahol v dôsledku slovného, či

iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne možno výkladom právneho úkonu zistiť, čo chcel účastník právneho úkonu prejaviť. Ústavný súd zdôrazňuje, že v súkromnoprávnej sfére je vždy potrebné posudzovať určitosť právneho úkonu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy (Na ÚS ČR z 28.2.2013, sp.zn. ). Rovnako ako návrh (oferta), je aj prijatie (akceptácia) návrhu na uzavretie zmluvy jednostranným právnym úkonom. Vznik zmluvy predpokladá existenciu návrhu (oferty), prijatie návrhu (akceptáciu) a vzájomnú zhodu vôle oferenta a akceptanta. Prijatie návrhu po obsahovej stránke zakladá zmluvný konsenzus a záväznosť zmluvných podmienok pre obe strany zmluvy. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a jej považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel stanovených v , . Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Z tohto dôvodu preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu ().

40.Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Súd poukazuje na to, že strany konania uzatvorili právny úkon a to dvojstranný, založený na kúpnej zmluve podľa . V predmetnom právnom úkone strany dojednali všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. V Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 21.08.2019 sporného bodu č. 7.1. písm. a), Článku VII. s názvom „Cena nehnuteľnosti a platobné podmienky“ ( č.l. 4 spisu z opaku) je eklatantne uvedené: Prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.000,-Eur uhradí kupujúci predávajúcemu v deň podpisu tejto zmluvy, a to prevodom na bankový účet predávajúceho vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak prvá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do troch pracovných dní od podpisu zmluvy, zmluva sa ruší, je neplatná. Ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu.

- v písm. b) bodu č. 7.1. Článku VII. je uvedené: Druhú časť kúpnej ceny vo výške 15.500,- Eur uhradí kupujúcim predávajúcemu do 28.08.2019, a to prevodom na bankový účet budúceho predávajúceho, vedený v M. sporiteľni, a.s. V prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva predávajúcemu.

- v bode 9.1. Článku IX. je uvedené: Predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak do 28.08.2019 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena. Súd má za to, že sporný bod 7.1. Článku VII. predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je dostatočne určitý a zrozumiteľný, inter alia súd poukazuje na bod 10.5. Článku X. zmluvy označenom ako „Záverečné ustanovenia“, v ktorom je eklatantne uvedené: „Zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli, vyhlasujú, že táto bola uzavretá podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle, a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpisujú,“ čo žalobca a žalovaný potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na zmluve dňa 21.08.2019. Súd poukazuje na ustanovenie v bode 9.5. Článku IX. predmetnej zmluvy, v ktorom je uvedené: „V prípade, ak bude táto zmluva zrušená alebo zanikne iným spôsobom ako splnením je predávajúci povinný prijatú časť kúpnej ceny kupujúcemu vrátiť a to do 30 dní odo dňa zániku tejto zmluvy“. V súlade s uvedeným vide supra a gramatickým výkladom ustanovení kúpnej zmluvy v bode 7.1. písm. a/ a písm. b/ Článku VII. zmluvy, sa vrátenie prijatej časti kúpnej ceny kupujúcemu týka ( bod 9.5. Článok IX. zmluvy) druhej časti kúpnej ceny vo výške 15.500,-Eur a nie sumy 1000,-Eur, v spojitosti s ktorou je uvedené, že ak nepríde k úhrade druhej časti kúpnej ceny v stanovený termín zo strany kupujúceho, prvá časť ostáva predávajúcemu (bod 7.1. písm. a/), ako aj v prípade, ak druhá časť kúpnej ceny nebude pripísaná na bankový účet predávajúceho do 30.08.2019, zmluva sa ruší, je neplatná a prvá časť kúpnej ceny ostáva predávajúcemu“ (bod 7.1. písm. b/). Nakoľko žalobca nesplnil podmienku úhrady druhej časti kúpnej ceny v zmluve jasne a určito stanovenom termíne, prvá časť kúpnej ceny ostala v súlade so zmluvným dojednaním žalovanému. Na základe vykonaného dokazovania došlo k

platnému odstúpeniu od zmluvy dňa 02.09.2019 zo strany žalovaného z dôvodu, že medzi účastníkmi kúpnej zmluvy možnosť odstúpenia od zmluvy pre neuhradenie kúpnej ceny do určite a zrozumiteľne stanoveného dátumu bolo dohodnuté. Do termínu splatnosti druhej časti kúpnej ceny táto zaplatená nebola, teda žalovaný ako predávajúci mal právo odstúpenia od zmluvy a nevrátenia prvej časti kúpnej ceny. Súd má za to, že sporný bod 7.1. Článku VII. predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je dostatočne určitý a zrozumiteľný, hoc est v súlade s , inter alia súd poukazuje na bod 10.5. Článku X. zmluvy označenom ako „Záverečné ustanovenia“, v ktorom je eklatantne uvedené: „Zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli, vyhlasujú, že táto bola uzavretá podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle, a na znak súhlasu s jej obsahom túto vlastnoručne podpisujú,“ čo žalobca a žalovaný potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na zmluve dňa 21.08.2019. Nemôže ísť na vrub platnosti zmluvy skutočnosť, že žalobca podľa vyjadrenia aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní, zmluvu nepripravoval, neoboznamoval sa s ňou, nepripomienkoval ju, nezasahoval do nej, a dokonca táto bola aj podľa slov právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní riadne uzavretá.

41.Ustanovenie , zakotvuje právnu úpravu podmienok, ktoré sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú to neznáme, budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti. Rozlišujú sa odkladacie, rozväzovacie, nemožné a nedovolené podmienky. Rozväzovacou podmienkou je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje, že účinky právneho úkonu, ktoré už nastali, zaniknú. Právna neistota v tomto prípade spočíva v tom, že účastníci právneho úkonu nevedia napriek tomu, že sú takto podmieneným právnym úkonom od začiatku viazaní, či právny úkon nestratí účinnosť. Právne účinky, ak sa splní rozväzovacia podmienka, pominú ex nunc, hoc est od okamihu splnenia podmienky. Ak splnenie, alebo nesplnenie podmienky závisí od vôle účastníka treba skúmať aj to, ako účastník zasiahol do procesu splnenia, resp. nesplnenia náhodilej zložky právneho úkonu. Zámerné zmarenie splnenia podmienky, t.j. zámerné spôsobenie nemožnosti jej splnenia, účastníkom ktorému je nesplnenie na prospech spôsobuje, že právny úkon sa stane nepodmieneným a podmienka sa považuje podľa konkrétnej situácie za splnenú alebo nesplnenú. Zámernosť treba stotožniť s úmyselným konaním účastníka, iné než úmyselné konanie nemôže spôsobiť dôsledky uvedené v citovanom ustanovení . Východiskom v tejto súvislosti je zásada, že ovplyvňovanie podmienky je neprípustné. Súd dospel na základe gramatického výkladu k záveru, že v tomto prípade ide o rozväzovaciu podmienku upravenú v Článku VII. zmluvy v bodoch 7.1. písm. a/ posledná veta a v písm. b/ posledná veta.

42.Súd skúmal, či je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie to znamená, či zo strany žalovaného došlo k zámernému zmareniu splnenia dojednanej rozväzovacej podmienky, či žalovaný neprípustne neovplyvnil splnenie podmienky. Z hľadiska obsahu dojednanej rozväzovacej podmienky možno ju vyhodnotiť ako podmienku, ktorá je závislá od vôle účastníkov daného právneho úkonu, t.j. od vôle uhradiť prvú a druhú časť kúpnej ceny do v zmluve stanovených dátumov plnenia. Z doložených listinných dôkazov sporovými stranami má súd za preukázané, in concreto zaplatenie prvej časti kúpnej ceny žalobcom bezhotovostným vkladom na účet žalovaného vo výške 1000,-Eur dňa 23.08.2019 (výpis z účtu žalovaného vedenom M. a.s. č.l. 81 spisu). Následne došlo medzi sporovými stranami ku komunikácii prostredníctvom mailu ohľadne návrhu na zmenu kúpnej zmluvy, ktorá začala ako z doložených listinných dôkazov vyplýva dňa 27.09.2019 na podnet žalobcu ohľadne návrhu zmeny jednotlivých odsekov a najmä spôsobu úhrady druhej časti kúpnej ceny (č.l. 48 spisu), táto pokračovala aj mailom žalobcu adresovanom žalovanému dňa 28.08.2020 a dňa 30.08.2020 (č.l. 49-50 spisu), odpoveď žalovaného dňa 29.08.2020, ktorým žalovaný poslal návrh novej zmluvy. (č.l. 51 spisu). Z komunikácie medzi sporovými stranami prostredníctvom sms správ má súd za preukázané, že deň pred podpisom zmluvy a čestného prehlásenia dňa 21.08.2019 žalobca súhlasil s ich obsahom, namietal len nesprávnosť dátumu narodenia a rodného čísla v preverovacom protokole. Žalobca dňa 22.08.2019 doručoval mailom žalovanému prehlásenie k zmluve a oznámil mu prevod prvej časti kúpnej ceny v sume 1.000,-Eur. Dňa 22.08.2019 oznámil žalovaný žalobcovi, odoslanie prehlásenia a dodatku, a dňa 23.08.2019 súril žalobcu v tejto veci. Dňa 23.08.2020 žalovaný sa prostredníctvom správy dotazoval žalobcu, či mu doručoval dodatky a prehlásenie, žalobca ho uistil o ich doručení, pričom dňa 24.08.2019 z obsahu komunikácie a 2-ch zmeškaných hovorov zo strany žalovaného žalobca ubezpečoval žalovaného, že dokumenty pošle a

nemusí mať žalovaný strach a všetko prebehne tak, ako sa dohodli, potvrdenie a o overení mu doručil 23.08. spolu s dodatkami. Dňa 27.08.2019 žalobca doručoval dodatok žalovanému, ktorý dňa 28.08. po porade s právnikom spochybnil a zdôraznil, že niektoré veci v ňom nemôžu ostať. Neunikol pozornosti súdu dôvod odstúpenia od zmluvy zo dňa 04.09.2019, doručený žalovanému dňa 06.09.2019 uvedený žalobcom, a síce vedomé uvedenie nepravdivých tvrdení zo strany žalovaného, že k predmetnej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, pričom z príslušného listu vlastníctva vyplýva ťarcha na nehnuteľnosti - záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, hoci dňa 21.08.2019 podpísal spolu so žalovaným listinu označenú ako „Čestné prehlásenie: dodatok k zmluve o predaji nehnuteľnosti LV č. XXX v obci U., katastrálne územie U., zapísané na katastrálnom odbore Okresného úradu B.“ zo dňa 21.08.2019, vlastnoručne podpísaného predávajúcim (žalovaným) a kupujúcim (žalobcom) má súd za preukázané, že predávajúci prehlasuje, že do dňa 15.09.2019 v súlade s internými predpismi Štátneho fondu rozvoja bývania požiadal o predčasné splatenie úveru a vyčíslenie zostatku hodnoty úveru. Následne po doručení hodnoty sumy zostatku úveru zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania tento do 5 pracovných dní uhradí Štátnemu fondu rozvoja bývania zo svojho účtu za podmienky, že kupujúci uhradil 100 % kúpnej ceny podľa zmluvy zo svojho účtu na účet predávajúceho. Po zrušení záložného práva zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania je kupujúci oprávnený podať návrh na vklad prevodu vlastníckeho práva a nehnuteľnosť uvedenú v zmluve na kupujúceho. Ak predávajúci neuhradí plnú sumu zostatku úveru Štátnemu fondu rozvoja bývania do 5 pracovných dní od doručenia vyčíslenia zostatku, kupujúci má právo do 3 pracovných dní na vrátenie 100 % kúpnej ceny, hoc est žalobca mal vedomosť aj napriek ním tvrdenému v odstúpení od zmluvy o predmetnom záložnom práve k nehnuteľnosti a to už dňa 21.08.2019, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom na listine označenej vide supra. (č.l. 7 spisu z opaku) Ešte aj na pojednávaní v rámci výsluchu potvrdil svoju vedomosť o ťarche viaznucej na predmete kúpy, Súd má za preukázané, tak z komunikácie medzi sporovými stranami formou mailu, ako aj sms správ, že iniciatíva uzatvorenia novej kúpnej zmluvy na základe doložených listinných dôkazov sporovými stranami pochádzala od žalobcu a teda z jeho strany došlo k zámernému zmareniu splnenia rozväzovacej podmienky. Žalobca si musel byť vedomý na základe určitosti a zrozumiteľnosti formulácie bodu 7.1. a 7.2. Článku VII. zmluvy následkov nedodržania týchto zmluvných dojednaní z jeho strany, nehovoriac o dôvode odstúpenia od zmluvy, ktorý sa v priebehu dokazovania preukázal ako nepravdivý. Argumentácia žalobcu, že v čase procesu uzatvorenia novej zmluvy medzi ním a žalovaným považoval túto za neplatnú nemôže obstáť.

43.Podľa , dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

44.Právny zástupca žalobcu vo svojej duplike argumentuje, že v posudzovanom prípade ide o nezaplatenie druhej časti kúpnej ceny k 30.08.2019. V zmysle dohodnutej rozväzovacej podmienky došlo aj k zrušeniu zmluvy k 30.08.2019, teda nedošlo k zrušeniu zmluvy jednostranným právnym úkonom žalobcu ani žalovaného, ale naplnením rozväzovacej podmienky. Zaniknutím zmluvy zanikajú aj práva a povinnosti z nej, teda práva a povinnosti z nej už neexistujú, a preto na jej základe si žalovaný nemôže nič ponechať - ani prvú časť kúpnej ceny. Zmluva totiž zanikla, podľa ich názoru ako celok. Druhou časťou dohody v poslednej vete v bode 7.1. písm. b/ zmluvy, je dohoda o zmene bežného právneho režimu vrátenia vzájomných plnení, ktorý platí v prípade zrušenej zmluvy podľa ustanovení . Žalobca má za to, že dohoda, ktorá mení režim je neplatná, pretože sa jedná o kogentné ustanovenie , ktoré nie je možné dohodou účastníkov zmeniť. Uvedenou dohodou by sa totiž žalobca vopred vzdával práv, ktoré mu vzniknú až v budúcnosti - právo na vrátenie zálohy poskytnutej na základe zmluvy, ktorá je v budúcnosti zrušená. Takáto dohoda je neplatná aj podľa podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. Podľa názoru žalobcu z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá právny nárok ponechať si žalovanú sumu 1000,-Eur, ktorú mu žalobca zaplatil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.08.2019, a ktorá bola zrušená dňa 30.08.2019. Súd má za to, že neplatnosť vzdania sa budúcich práv na základe dohody podľa môže nastať len ohľadom tých práv, ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, alebo iných právnych skutočností, pričom vznik týchto práv je založený obligatórne (Ro NS ČR z 30.05.2007, sp. zn. ). Avšak všade tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, hoc est dohodu medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv, a tak za dohodu neplatnú. Ustanovenie je

nutné aplikovať pri súčasnom použití zásady autonómie vôle, ktorej obmedzenie je inter alia obsiahnuté v citovanom ustanovení. Podľa názoru súdu, ak strany platne uzavreli zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržiavajú, a to aj vtedy, ak by takáto zmluva bola pre niektorú zo strán nevýhodná. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva bola súdom vyhodnotená ako platný právny úkon, nie je možná aplikácia . Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že na uzatvorenie zmluvy zo dňa 21.08.2019 je možné aplikovať , pretože žalobca by sa musel vzdať takých práv, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti a v čase vzdania sa práva ešte neexistovali. Ak však žalobca v čase uzatvorenia zmluvy mal vedomosť akej sumy sa „vzdáva“ za v zmluve stanovených podmienok a napriek tomu podpísal predmetnú zmluvu, v takej dôkaznej situácii nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný sa vzdal svojho práva, plnil totiž len platobné podmienky dohodnuté v zmluve, pokiaľ s týmito nesúhlasil, nemusel zmluvu podpísať, ak ju podpísal bol ňou viazaný.

45.Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti, majú povahu noriem základných, ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovaných, uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, v súlade so všeobecnými zásadami morálky v demokratickej spoločnosti. Za právny úkon, priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súd konštatuje, že v tomto prípade dojednanie platobných podmienok v zmluve sa neprieči dobrým mravom v zmysle , na základe uvedeného vide supra a v zmysle je platné.

46.Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie súdu a teda z toho vyplývajúcu irelevantnosť nároku vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného žalobcovi, súd sa už týmto v rozsudku nezaoberal.

47.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48.Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. ).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.