Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/6/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: L and L TRADING spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Rozvojová 2/B, IČO: 31 664 890, zastúpeného JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Strojárenská 11/C, proti žalovanému: BOPE Steel s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jazerná 3, IČO: 51 994 828, zastúpenému JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. -186 zo dňa 8.12.2023 takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému pripojiť žalobcu na odber elektrickej energie z odberného miesta č. XXXXXX na A. B. C. X D. E., ktoré sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaného a tento odber elektrickej energie mu umožniť, v tejto časti z r u š u j e uznesenie a v tejto časti konanie z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e uznesenie v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi a osobám odvodzujúcim od neho svoje práva sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými vozidlami a nemotorovými vozidlami a prechod pešo cez pozemok KN-C parcela č. 349/43, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2163 m2 v katastrálnom území: A. F., obec: E. - A., okres: Košice IV, ktorý je evidovaný katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na LV č. XXXXX, a to v časti vyznačenej na geometrickom pláne č. 77/2022 vyhotovenom spoločnosťou GEOPROFIL s. r. o. so sídlom v Košiciach, Amurská 9, IČO:36586609 zo dňa 19.7.2022 autorizačne overenom G. H. I. dňa 19.7.2022 úradne overenom katastrálnym odborom Okresného úradu Košice dňa 2.8.2022 pod číslom 61-671/2022.

M e n í výrok uznesenia o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II uznesením č.k. -57 zo dňa 13.1.2023 zamietol žalobu žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa domáhal, aby súd

- zaviazal žalovaného povinnosťou zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi a osobám odvodzujúcim od neho svoje práva, sťažiť alebo znemožniť prejazd motorovými a nemotorovým vozidlami a prechod pešo cez pozemok KN-C parc. č. 349/43, v katastrálnom území A. F., obec E., okres E. G., ktorý je evidovaný na LV č. XXXXX, a to v časti vyznačenej na geometrickom pláne č. 77/2022 vyhotovenom spoločnosťou GEOPROFIL s.r.o. dňa 19.7.2022

- zaviazal žalovaného povinnosťou strpieť prechod žalobcu a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu, ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcu a osôb odvodzujúcich od žalobcu svoje práva cez vyššie uvedený pozemok v časti vyznačenej už uvedeným geometrickým plánom

- zaviazal žalovaného povinnosťou pripojiť žalobcu na odber elektrickej energie z odberného miesta č. XXXXXX na A. B. C. X D. E., ktoré sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaného a tento odber elektrickej energie mu umožniť. Žalobca si proti žalovanému uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2.Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou - predajcom stavebného materiálu so skladom na A. B. C. X D. E., ktorý sklad aj s pozemkom je vedený na LV č. XXXXX kat. územie A. F., obec E., sklad súp. č. XXXX na parcele reg. „C“ 349/32, pričom vlastnícke právo nadobudol titulom kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.1996. Predmetom tejto zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena s obsahom, že vlastník pozemkov č. 349/32, 349/42, ako aj stavby na parc. č. 349/32 je a bude oprávnený používať na prístup k svojim nehnuteľnostiam, cestu na parc. č. 349/1. V júni 2022 bol žalobca žalovaným upozornený, že prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcu, ktorú používal od roku 1996, sa nenachádza na parc. č. 349/1, ale na parc. č. 349/43, ktorá je tiež vo vlastníctve žalovaného. Do tej doby žalobca nemal vedomosť, že by nemal zriadené vecné bremeno aj k parc. č. 349/43, lebo bol v tom, že táto vznikla až po uzavretí príslušnej kúpnej zmluvy s pôvodne odpredávajúcim Montostrojom Košice š.p.. Od roku 1996 dobromyseľne a nerušene užíval túto časť parcely a je vyznačená aj na geometrickom pláne č. 77/2022 zo dňa 19.7.2022. Po preverení situácie v katastri nehnuteľností sa žalobca snažil dohodnúť so žalovaným, avšak bezvýsledne. Žalobca vyjadril presvedčenie, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydržanie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu registra C č. 349/43, pretože takto využíval po dobu viac ako 10 rokov dobromyseľne, avšak žalovaný mu prejazd cez túto parcelu znemožnil. Dostal ho tak do ťaživej situácie, kedy sa nevie dostať do skladu. Žalobca okrem toho mal podružný merač elektrickej energie na základe zmluvy o podružnom odbere elektrickej energie, ktorú uzavrel so spoločnosťou INVITA, s.r.o., ktorá predtým areál vlastnila. Aj tento areál však na základe zmluvy o predaji podniku vlastní žalovaný, ktorý v podstate pokračoval v dodávkach elektrickej energie žalobcovi a mesačne mu aj refakturoval a napriek tomu, že žalobca nemal žiadne nedoplatky, žalovaný ho od odberu energickej energie odpojil.

3. V ďalšom odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodne vo veci už rozhodol, Okresný súd Košice II uznesením č. k. -57 zo dňa 13.1.2023 tak, že žalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. zo dňa 15.3.2023 tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako sťažovateľ sa obrátil úspešne na Ústavný súd SR s ústavnou sťažnosťou, nálezom č. k. -34 zo dňa 7.11.2023 rozhodol tak, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 15.3.2023 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4.Po vrátení veci odvolací súd opätovne prejednal odvolanie žalobcu proti pôvodnému uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -57 zo dňa 13.1.2023, uznesením č. k. -179 zo dňa 29.11.2023 zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Súd prvej inštancie ďalej vo svojom odôvodnení v stručnosti zhrnul tak dôvody nálezu Ústavného súdu SR, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj dôvody zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, ktoré uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd.

6.Následne vec právne posúdil podľa , , a , podľa , ,,, , a vo veci opätovne rozhodol tak, že žalobu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7.Poukázal na to, že pôvodne Okresný súd Košice II uznesením č. k. -44 zo dňa 9.1.2023 návrh žalobcu na začatie konania o potvrdení vydržania práv zodpovedajúcich vecnému bremenu zamietol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.1.2023. Žalobca sa pritom domáhal potvrdenia, že s vlastníctvom pozemku parcely registra C č. 349/32 a parcely registra C č. 349/42 ako aj stavby , a to skladu so súpisným číslom XXXX na parcele registra C č. 349/32 na A. B. D. E. katastrálne územie A. F. obec E. je na základe vydržania spojené právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok parcely registra C č. 349/43 katastrálne územie Južné mesto obec Košice-Juh evidované na LV č. XXXXX, a to v časti vyznačenej na geometrickom pláne č. 77/2022,

ktorú vyhotovila spoločnosť GEOPROFIL s. r. o. Súd svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým, že dokazovaním bolo zistené, že parcela č. 349/43 nevznikla odčlenením od parcely č. 349/1, a teda vo vzťahu k nej nikdy nebolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu. Žalobca pritom mohol objektívne zistiť stav veci a pokiaľ tak neurobil pri náležitej opatrnosti, mal mať pochybnosti o tom, či danú nehnuteľnosť užíva oprávnene. Súd teda konštatoval, že žalobca neosvedčil na základe akého právne titulu si nárokuje právo zodpovedajúce vecné bremeno k parcele č. 349/43.

8.Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že okrem návrhu na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, žalobca podal dňa 27.2.2023 na pôvodne Okresný súd Košice II aj žalobu o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu k parcele č. 349/43, pričom toto konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

9.Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vyhodnotil, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť uplatnený riadne žalobou a len rozhodnutím vo veci samej možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a po vykonaní náležitého dokazovania. Žalobca svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia založil na tvrdení, že boli splnené predpoklady na vydržanie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, avšak konanie začaté na návrh žalobcu o vydržaní skončilo v jeho neprospech. Keďže toto konanie v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo ešte skončené, žalobca sa teda domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení do právoplatného skončenia práve konania vo veci samej Okresného súdu Košice II pod sp. zn. . V odôvodnení súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 23.6.2005 s tým, že pokiaľ žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena a nie určenia existencie vecného bremena, nemá súd dôvod, aby sa zaoberal otázkou, či žalobca nadobudol vecné právo vydržaním.

10.Vo vzťahu k časti návrhu o umožnenie a pripojenie na odber elektrickej energie súd poukázal na vyjadrenie žalovaného k pôvodnému odvolaniu žalobcu, keď spochybnil jeho dôvodnosť, pretože žalovaný nie je osobou, ktorá je uvedená na zmluve, pričom nie je ani zmluvnou stranou tejto zmluvy a preto nemá žiadne práva ani povinnosti z nej vyplývajúce, keďže práva z neho v tejto zmluve neprešli. Zo zmluvy o podružnom odbere elektrickej energie je zrejmé, že túto uzavreli žalobca s právnym predchodcom žalovaného a to spoločnosťou INVITA, s.r.o. a boli predložené aj faktúry, kedy už žalovaný účtoval žalobcovi za dodávku elektrickej energie za obdobie mesiacov 9, 10, 11/22. V minulosti vystavené faktúry však samé o sebe nepotvrdzujú skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom elektrickej prípojky. Nebola teda osvedčená existencia vlastníckeho práva žalovaného k elektrickej prípojke. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu ako nedôvodný a o trovách konania rozhodol tak, že použil ust. a úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania.

11.V zákonnej lehote žalobca podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie z dôvodov uvedených v , , a . Uviedol, že už v poradí druhé uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia považuje za svojvoľné a arbitrárne, pričom jeho odôvodnenie nespĺňa požiadavky uvedené v . Žalobca si iba myslí, a to z bodov odôvodnenia -32. napadnutého uznesenia, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť prejazd cez predmetný pozemok žalobcovi v časti strpenia prechodu žalobcu osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu cez predmetný pozemok z dôvodu, že žalobca podal návrh na začatie konania o potvrdení vydržania práv zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý okresný súd Košice II uznesením č. k. -44 zamietol. Čo sa týka zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti žalovanému pripojiť žalobcu na odber elektrickej energie, súd prvej inštancie zdôvodnil, že žalobca neosvedčil existenciu vlastníckeho práva žalovaného k elektrickej prípojke.

12.Odvolateľ tvrdil, že nie je pravdou, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia založil na tvrdení, že boli splnené predpoklady na vydržanie vecného bremena a už vôbec nie je pravda, že sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pôvodne na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Takéto zistenie z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nevyplýva. V návrhu síce uviedol žalobca, že je presvedčený, že boli splnené zákonné predpoklady na vydržanie vecného bremena spočívajúceho

v práve prechodu a prejazdu cez parcelu registra „C“ č. 349/43 a že podal návrh na vydanie potvrdenia o vydržaní. Nikde však neuviedol, že sa domáha neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej (vo veci vydania a potvrdenia o vydržaní). Žalobca poukázal na to, že už viac ako rok sa nevie dostať do svojho skladu stavebného materiálu, z ktorého predával stavebný materiál a bolo mu znemožnené v priestoroch na A. B. C. X D. E. v nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve podnikať a vznikla mu tak ujma. Namiesto toho, aby súd poskytol žalobcovi ochranu a nariadil neodkladné opatrenie súd vymýšľa dôvody prečo návrhu nevyhovieť. Poukázal pri tom aj na dôvody v poradí prvého jeho zamietavého rozhodnutia. Je pravdou, že na Mestskom súde Košice pod sp. zn. prebieha konanie o zriadenie vecného bremena, ktoré nebolo doposiaľ skončené, pričom žaloba je zdôvodnená ust. . Zamietnutie návrhu na vydanie potvrdenia o vydržaní nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáhal. Ak aj nedošlo k vydržaniu vecného bremena, neznamená to, že žalobca nemá právo dostať sa ku svojím nehnuteľnostiam, v ktorých 26 rokov podnikal a 26 rokov používal prístupovú cestu cez parcelu č. 349/43. Danosť práva teda súd prvej inštancie vyhodnotil svojvoľne a nesprávne. Taktiež pokiaľ Mestský súd Košice v napadnutom uznesení poukazoval na rozsudok MS ČR zo dňa 23.6.2005 sp. zn. , tento s vecou absolútne nesúvisí. V zmysle ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a preto ak rozhodoval súd prvej inštancie 8.12.2023, bol pre neho rozhodujúci stav ku tomuto dňu. Ku tomuto dňu bolo konanie o vydaní potvrdenia o vydržaní vecného bremena právoplatne skončené viac ako 11 mesiacov, a preto založiť zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na konanie o vydanie potvrdenia o vydržaní vecného bremena v čase, kedy potreba upraviť pomeru stále pretrváva považuje žalobca za neprijateľné. Taktiež zamietnutie návrhu žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanému pripojiť žalobcu na odber elektrickej energie z odberného miesta č. 547672 v E. J. A. B. C. X nie je správne. Žalovaný sa v tomto konaní nebránil tým, že nie je vlastníkom elektrickej prípojky. Žalovaný len uviedol vo svojom vyjadrení, že nie je osobou, ktorá uzatvorila so žalobcom zmluvu o podružnom odbere elektrickej energie, a nemá preto žiadne práva ani povinnosti z nej vyplývajúce, keďže na neho z tejto zmluvy práva neprešli. V konaní pritom nebolo sporné, že práve žalovaný odpojil žalobcu od odberu elektrickej energie a už z toho, že žalovaný tvrdil, že nemá vyčlenené žiadne finančné prostriedky na pripojenie žalobcu na odber elektrickej energie, a že to vyžaduje nemalé investície potvrdzuje, že žalovaný je vlastníkom elektrickej prípojky, z ktorej bol na odber elektrickej energie žalobca pripojený. Na základe uvedeného nie je ani možné a od žalobcu spravodlivo požadovať, aby preukázal vlastníctvo žalovaného k elektrickej prípojke, keď sa žalovaný v konaní ani nebránil tvrdením, že nie je jej vlastníkom. Ďalej v odvolaní žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu -34 a v podstate zhrnul aj dôvody tohto nálezu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že aj pri opätovnom rozhodovaní o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia sa neriadil naznačeným postupom ústavným súdom nenariadil pojednávanie. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uplatnil si náhradu proti žalovanému plnú náhradu všetkých trov konania.

13.Po podaní odvolania žalobca podaním zo dňa 7.1.2024 zobral čiastočne žalobu späť, a to v časti uloženia povinnosti žalovanému pripojiť žalobcu na odber elektrickej energie z odberného miesta č. 5476/72 na A. B. C. X D. E. z dôvodov, že po dvoch zamietavých rozhodnutiach súdu prvej inštancie už rezignoval na to, že ochrana mu bude súdom poskytnutá a po roku si nepriaznivú situáciu vyriešil na základe dohody so žalovaným, kedy došlo k jeho opätovnému pripojeniu na odber elektrickej energie.

14.K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že ústavný súd v rámci nálezu vydaného vo veci dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného neboli konfrontované a preverené žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v čase podania odvolania zo dňa 27.12.2023 k dispozícii už všetky dôkazy a podania žalovaného nedostatok zistený Ústavným súdom SR v celom rozsahu odpadol. Žalobca sa napriek obsahu svojej ústavnej sťažnosti v podanom odvolaní nijako nevyjadril k obsahu vyjadrenia žalovaného k prvotnému odvolaniu a k nemu priloženým dôkazom. V zmysle uvedeného, preto v plnom rozsahu poukazoval žalovaný na svoje doterajšie vyjadrenia vo veci a má za to, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť z objektívnych dôvodov ako aj z dôvodov nepreukázania splnenia podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Samotný žalobca potvrdil, že parcela č. 349/43 kat. úz. A. F. existovala už v čase uzatvorenia zmluvy o zariadenie vecného bremena medzi vtedajším vlastníkom pozemku a to parcela č. 349/1 a žalobcom. Ak si žalobca dostatočne neoveril na príslušnom orgáne katastra na aký pozemok v skutočnosti uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena, pri náležitej opatrnosti tak urobiť mal. Žalovaný v celom rozsahu poprel

tvrdenie žalobcu o tom, že k jeho nehnuteľnostiam vedie jediná prístupová cesta, a to cez parcelu registra C č. 349/43 kat. úz. A. F.. Toto tvrdenie je v rozpore so skutočným stavom na mieste, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti. Hlavnou cestou v uvedenej lokalite je ulica Jazerná a z tejto ulice je najbližšou prístupovou cestou k pozemku žalobkyne spevnená plocha, ktorá sa nachádza na pozemku parcela registra C č. 349/4 zapísaná na LV č. XXXXX, a ktorá bezprostredne susedí s hlavnou cestou Jazerná na jednej strane a s pozemkami žalobcu na strane druhej. Žalobca má teda možnosť prístupu na svoje pozemky cez túto parcelu, na ktorej sa nevykonáva žiadna podnikateľská činnosť. Tento pozemok je prázdny so spevnenými plochami a priamym prístupom na nehnuteľnosti žalobcu. Na druhej strane parcela č. 349/43 vo vlastníctve žalovaného je objektívne v súčasnosti neprístupná a v rovnakom stave zostane aj v najbližšom období. Žalovaný pri rokovaní o mimosúdnej dohode chcel žalobcovi poskytnúť užívacie právo a vyporiadanie vzájomných vzťahov nielen vo vzťahu k pozemku parcela č. 349/43, ale aj vo vzťahu k vymedzeniu spoločných hraníc, avšak žalobca dohodu odmietol a namiesto dohody podal návrh na vydanie potvrdenia o vydržaní. Žalobcom navrhovaný výrok uznesenia by v podstate nahrádzal rozhodnutie súdu vo veci samej a je trvalo neudržateľným, keďže žalobca by na časovo neobmedzený čas získal užívacie právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný opakovane uviedol, že žalobcovi umožnil získanie užívacieho práva, avšak žalobca uvedené odmietol a radšej zvolil cestu rôznych súdnych konaní. Čo sa týka geometrického plánu, ktoré zabezpečil žalobca, ten nie je zakreslený do katastrálnej mapy, pričom v teréne nie sú hranice žalobcom vykreslenej časti pozemku známe vôbec. Výrok takéhoto neodkladného opatrenia v prípade jeho vydania nebol by vykonateľný a nebol by ani preskúmateľný. Žalovaná tiež poprela tvrdenie žalobkyne o tom, že akokoľvek odstraňovala asfalt z pozemku, parcela č. 349/43. Túto časť pozemku žalovaný totiž nemal v držbe a k výkonu týchto činností došlo treťou osobou, ktorá mala tiež v držbe hnuteľnú vec, ktorá sa na danom mieste nachádzala. Činnosť tejto tretej osoby bola v plnom rozsahu realizovaná na základe zmlúv, ktoré má žalovaná uzatvorené so svojím klientom ešte z obdobia novembra 2022, teda ešte skôr, ako žalobkyňa spustila sériu súdnych konaní. Bez ohľadu na uvedené žalovaný má za to, že v súčasnosti nie je možné vyhovieť žalobkyni, pretože časť pozemku, parcela registra C č. 349/43 v sebe zahŕňa aj výsek vymedzený geometrickým plánom, ktorý bol vypracovaný žalobcom a tento výsek nebol v rozhodnom období v držbe žalovaného, pretože v rámci podnikateľskej činnosti bol prenechaný do užívania tretej osobe. Vzhľadom k tomu namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. V prípade aj uloženia povinnosti žalovanej tak ako je vymedzená v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia by teda nebola objektívne vykonateľná. Ku dňu spracovania vyjadrenia je prejazd a prechod cez časť parcely č. 349/43 objektívne nemožný, keďže stav na mieste samom znemožňuje objektívne to, čoho sa žalobkyňa domáha. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia by tiež neupravil pomery len dočasne ale trvalo, čo je v priamom rozpore s podstatou inštitútu neodkladného opatrenia. Dva mesiace od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca vôbec nepreukázal žiadnymi dôkazmi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktoré majú byť upravené navrhovaným neodkladným opatrením. Žalovaný predložil aj fotodokumentáciu, ktorá potvrdzuje aktuálny stav na dotknutej parcele a ktorá potvrdzuje aj to, že prejazd v súčasnosti nie je možný. Vzhľadom k tomu žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

15.V súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu žalovaný sa vyjadril, že s týmto súhlasí, súhlasí so zastavením konania, avšak uplatňuje si náhradu trov konania v tejto časti v plnom rozsahu, pretože k späťvzatiu nedošlo preto, že by žalovaný vyhovel požiadavkám žalobcu na pripojenie na elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste, ale z dôvodu vzájomnej dohody (zmluvy), a to za odplatu. Žalobca sa totiž domáhal napojenia na odber elektrickej energie bezplatne a bez akéhokoľvek zmluvného podkladu.

16.K uvedenému vyjadreniu na výzvu súdu sa opätovne vyjadril žalobca. K tvrdeniam žalovaného uviedol, že po rozhodnutí ústavného súdu žalobcovi neboli doručené žiadne podania žalovaného ani žiadne dôkazy. Do dnešného dňa neboli žalobcovi doručené ani súdom a súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby po zrušení jeho rozhodnutia krajským súdom opätovne nariadil vo veci pojednávanie za účelom konfrontácie skutkových tvrdení, prípadne aj ohliadne na mieste samom. Nie je pritom pravdivé tvrdenie žalovaného, že prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne nie je možný cez parcelu 349/1, lebo je možný a následne by však žalobca musel prejsť aj cez parcelu č. 349/43 o výmere cca 25 m2, čo je zrejmé z katastrálnej mapy. K tvrdeniam žalovaného, že má možný iný lepší prístup, a to cez parcelu 349/4, tak prístup motorovými vozidlami k nehnuteľnostiam žalobcu je nemožný, pretože na tejto parcele sa nachádzajú stromy a povrch, po ktorom by motorové vozidlá museli prechádzať je nespevnený. Aj v žalobe o nariadenie vecného bremena, kde konanie je vedené na Mestskom súde Košice pod

sp.zn. žalobca uviedol, že by bolo možné zabezpečiť prístup k jej nehnuteľnostiam aj cez parcelu 349/1 a parcelu 349/43, ale obe sú teraz vo vlastníctve žalovaného. Boli by však zaťažené časti dvoch parciel o väčšej rozlohe ako je to prístup len cez parc. č. 349/43 v časti vyznačenej geometrickým plánom č. 77/2022. Ak žalovaný ponúkol v auguste 2022 žalobcovi nájomnú zmluvu, tak iba na tri roky, počas ktorých si žalobca mal podľa žalovaného vyriešiť prístup k svojim nehnuteľnostiam aj cez iné parcely. Nie je tiež pravdivé tvrdenie žalovaného, že nariadením žiadaného neodkladného opatrenia by získal žalobca užívacie právo na neobmedzený čas. Vyplýva to aj z dôvodov ústavnej sťažnosti, pretože súd mohol ohraničiť túto neodkladnú procesnú úpravu ako dočasnú. Ak žalovaný tvrdí, že asfalt na predmetnej parcele mal byť odstránený treťou osobou, ktorá mala mať pozemok v držbe ešte od novembra 2022, tak k tomuto žalovaný predložil nájomnú zmluvu, na ktorej boli údaje nájomcu vybielené. Okrem toho na časti parc. č. 349/43 vyznačenej na geometrickom pláne, ktorý žalobca priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa nikdy nenachádzala parkovacia a skladová plocha, bola tam len prístupová cesta k jeho nehnuteľnostiam. Taktiež vyjadrenie žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie je absurdné. Podľa vyjadrenia konateľa žalovaného G. K., žeriav na predmetnú parcelu pristavil samotný žalovaný, rovnako sa v čase odstraňovania asfaltu, kde boli prítomní aj konatelia žalobcu, konateľ žalovaného sa vyjadril, že práve žalovaný odstraňuje asfalt. Asfalt je pritom odstránený iba z časti parc. č. 349/43 vyznačenej na g. p. č. 77/2022 pred vstupnou bránou do areálu žalobcu a preto prechod je možný ako aj prejazd a je objektívne možný aj pri ploche, ktorá bola asfaltu zbavená, pretože žalobca je schopný dať aj časť parcely, z ktorej bol odstránený asfalt, do stavu, aby bol prechod plne možný. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal aj uloženie povinnosti, aby sa žalovaný zdržal všetkého, čím môže sťažiť alebo znemožniť prechod a prejazd k jej nehnuteľnostiam a strpel prechod a prejazd k jej nehnuteľnostiam. Treba preto rozlišovať medzi nemožný a objektívne nemožný, lebo po oprave cesty je prechod jednoznačne možný a nič nebráni tomu, aby súd vyhovel návrhu žalobcu v tejto časti. Neodkladné opatrenia vo vzťahu, ku ktorému je začaté konanie vo veci samej, teda konanie o zriadenie vecného bremena, možno kedykoľvek zrušiť. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že neodkladným opatrením by žalobca získal užívacie právo na neobmedzený čas. Je pre žalobcu nepredstaviteľné, aby bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaného ešte v decembri 2022 zamietnutý v marci 2024, teda po viac ako 15 mesiacoch len preto, že žalovaný odstránil v časti parc. č. 349/43 pred vstupnom bránou do areálu žalobcu asfalt, čím zabránil motorovým vozidlám prejsť do skladu žalobcu. Takéto konanie je protiprávne a môže vyvolať nebezpečný precedens, že žalovaní budú úspešný v rovnakých alebo podobných konaniach o vydanie neodkladného opatrenia, stačí len rozbiť asfalt na časti príjazdovej cesty a znemožniť tak prejazd po nej.

17.V súvislosti s dohodou o napojení žalobcu na elektrickú energiu k predmetnej prípojke, tak žalobca k týmto rokovaniam pristúpil len preto, že pochopil, že na pomoc súdov sa spoliehať nemôže a potreboval poskytnúť rýchlu ochranu. Skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný ešte v decembri 2022 nesvedčí o tom, že v súčasnosti už neexistuje bezodkladná potreba upraviť pomery aj v súčasnosti. Žalobca totiž nemá do dnešného dňa prístup k svojim nehnuteľnostiam, najmä k svojmu skladu, v ktorom už niekoľko rokov podnikal. Škody, ktoré z dôvody nemožnosti využívať sklad na predaj stavebného materiálu a uskladnenie materiálu žalobcovi vznikli, už nebude možné nikdy odstrániť. Následne odvolateľ uviedol, že pre prípad, že by napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne odvolací súd potvrdil žiada, aby výrok o trovách bol zmenený tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná nárok na náhradu trov konania a použije ust. z dôvodu osobitosti tohto sporu. Takisto pokiaľ ide o trovy konania v časti späťvzatia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa vzala návrh na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti späť pre správanie sa práve žalovaného, ktorý s ním uzatvoril zmluvu a pripoj na odber elektrickej energie. Nie je totiž pravdou, že predmet zmluvy o spolupráci je diametrálne odlišný od toho, čoho sa žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa pripojenia elektrickej energie domáhala. Ak by žalovaný nebol žalobcu odpojil bez varovania zo dňa na deň z odberu elektrickej energie, nemusel by podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a nič nebránilo tomu, aby so žalobcom sa na platbách za odber elektrickej energie žalovaný dohodol a v prípade nedohody mohol žalobcu zažalovať na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca zotrval na svojom procesnom návrhu zmeniť rozhodnutie ohľadne práva prechodu cez predmetný pozemok a v časti pripojenia na elektrickú energiu konanie zastaviť.

18.Žalobca (už po podaní svojho odvolania) písomným podaním došlým na odvolací súd 8.1.2024 vzal svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť v časti uloženia povinnosti žalovanému pripojiť žalobcu na odber elektrickej energie z odberného miesta č. 547672 na A. B. C. X D. E., ktoré

sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovaného a tento odber elektrickej energie mu umožniť a žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil.

19.Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

20.V posudzovanej veci žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné, preto vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie odvolací súd pripustil toto späťvzatie žaloby, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v späťvzatej časti a konanie v tejto časti zastavil.

21.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu (čo do výroku , ktorý po čiastočnom späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ostal predmetom odvolacieho konania) ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

22.Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v , , a . Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

23.Súd prvej inštancie v posudzovanej veci použil správne zákonné ustanovenia. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nemožno považovať za dostatočné, (v konečnom dôsledku je ale rozhodnutie vecne správne a nedostatok jeho odôvodnenia môže napraviť odvolací súd ( ). Obsah rozhodnutia vo veci samej vyjadruje súd vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ je výrok rozhodnutia vecne správny, odvolací súd rozhodne o jeho potvrdení. Prípadná nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebráni tomu, aby v konečnom dôsledku odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. K záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie môže odvolací súd dospieť aj z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie.

24.Po zrušení pôvodných zamietavých rozhodnutí obe sporové strany mali možnosť reagovať na tvrdenia protistrany, odvolací súd po odvolaní proti v poradí poslednému uzneseniu súdu prvej inštancie dal možnosť reagovať a to doručovaním dupliky i repliky a túto možnosť strany aj využili. Tak bolo

zhojené pochybenie, ktoré ústavný súd odvolaciemu súdu vytýkal. Ak žalobca namieta nezaslanie aj iných dôkazov, odvolací súd prízvukuje, že stále ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vzhľadom na svoj charakter a účel nemôže suplovať konanie vo veci samej (ktoré napokon aj prebieha na súde). Žalobca totiž mohol využiť aj svoje právo do spisu nahliadnuť, v spise sa však po novom rozhodnutí súdu prvej inštancie iné doklady zo strany žalovaného ani nenachádzajú.

25.Je tiež pravdou, že súd prvej inštancie vo veci pojednávanie nenariadil, avšak vo svetle všetkých okolností prípadu odvolací súd dospel k záveru, že tento postup nemá vplyv na riadne posúdenie veci a rozhodnutie.

26.So žaloby na nariadenie neodkladného žalobcu skutočne vyplýva, že žalobca sa odvoláva na konanie o potvrdení vydržania vedného bremena – práva prechodu práve k parcele, cez ktorú žiada umožniť prechod aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Ani vo výroku, ani v odôvodnení však nespomína, že by toto neodkladné opatrenie bolo časovo obmedzené do právoplatného skončenia konania o vydaní potvrdenia o vydržaní. Je namieste aj námietka žalobcu v odvolaní, že po zrušení v poradí jeho prvého rozhodnutia súd prvej inštancie už rozhodoval za skutkovej situácie, keď právo prechodu požaduje žalobca v konaní o zriadenie vecného bremena podľa ust. (čo súd prvej inštancie napokon konštatuje v odôvodnení).

27.Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniu žalovaného o nedostatku svojej pasívnej legitimácie v spore tak, že tento jeho názor neobstojí. Je vlastníkom predmetnej parcely a žiaden dôkaz o prenajatí predmetnej parcely tretej osobe nepredložil.

28.Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2. písm. d/ tohto ustanovenia možno ním uložiť strane, aby niečo konala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

29.Aj keď možno súdu prvej inštancie vytknúť nedostatočné odôvodnenia rozhodnutia, pre rozhodnutie o požadovanom neodkladnom opatrení je však rozhodujúca okolnosť, ktorá medzi stranami sporná nebola, a to, že v súčasnosti je objektívne nemožný prechod práve pre odstránenie asfaltu a na tom nič nemení ani úvaha žalobcu o tom, že pokiaľ by jeho návrhu súd vyhovel, dal by túto časť parcely do takého stavu, ktorý by prechod umožňoval. Parcela, cez ktorú požaduje žalobca umožniť prechod je vo vlastníctve žalovaného a podľa názoru odvolacieho súdu bolo by neprimeraným zásahom do vlastníckych práv žalovaného, aby znášal zásahy zvlášť preto, že žalobca svoj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia o takéto strpenie nerozšíril.

30.V konaní žalovaný tvrdil, že je možný prístup k nehnuteľnostiam žalobcu aj iný, dokonca z hlavnej cesty, čo však žalobca poprel avšak to bude zrejme predmetom dokazovania vo veci samej, ktorá na súde prebieha.

31.Vzhľadom k uvedenému odvolací súd (aj keď z iných dôvodov ) potvrdil zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ako vecne správne potvrdil, nie však súvisiaci výrok o trovách konania.

32.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

33.Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34.Aplikácia ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach u strán sporu, ale aj v okolnostiach danej veci. Ustanovenie v zmysle zaužívanej judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. ). Účelom ustanovenia je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

35.Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca uviedol v petite tri povinnosti, ku ktorým žiadal súd zaviazať žalovaného. Časť petitu ohľadne pripojenia na odber elektrickej energie vzal späť a v tejto časti bolo konanie zastavené. Pri späťvzatí žaloby sa spravuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zásadou zodpovednosti za zavinenie ( ods. l ). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. Odvolací súd po zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že v tejto časti nároku žalobcu pri okolnostiach späťvzatia návrhu sú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú použitie ustanovenia . Je pravdou, že napokon došlo k dohode o odbere za odplatu, ale je potrebné zohľadniť aj argument žalobcu, že aj odber, ktorý sa realizoval doposiaľ by nebol bezodplatný.

36.Čo sa týka nárokov, ktoré boli zamietnuté, odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. . Aj keď bol pri týchto nárokoch žalobcu úspešný žalovaný, vzhľadom na dôvody zamietnutia vzhliada odvolací súd také dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v špecifikách tohto prípadu, ktoré v plnej miere odôvodňujú použitie ustanovenia .

37.Preto podľa zmenil výrok uznesenia o trovách konania tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).