Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-110-2019.pdf
PDF · 127.15 KB
No categories available
11S/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcov: 1/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 8, XXX XX Z. F. Z. V., 3/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 4/ X. Q. V., so sídlom Z. B. XXX, XXX XX Z. B., D.: XX XXX XXX, všetci zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 30958300, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NM-PLO-2019/004525-5 zo dňa 30. mája 2019, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e opatrenie žalovaného Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor č. OU-NM-PLO-2019/004525-5 zo dňa 30.05.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhali preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného opatrenia žalovaného, ktorým im žalovaný oznámil podľa § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve nezaevidovanie zmluvy o užívaní X. J. B. v prospech žalobcu 4/, uzatvorenej dňa 15.03.2019, z dôvodu, že na užívanie poľovného revíru B. bola už evidovaná iná zmluva.
2. Žalobcovia sa predmetným opatrením cítia byť ukrátení na svojich právach a žiadali opatrenie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe namietali nedostatočné odôvodnenie napadnutého opatrenia, spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť, keďže z neho nie je zrejmé, ktorá zmluva už bola zaevidovaná na užívanie poľovného revíru B.. Až z informácie získanej z administratívneho spisu žalobca zistil, že sa jedná o zmluvu uzatvorenú v prospech X. Q. - X.. Žalobcovia poukázali na ust. § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, výkladom ktorého je nutné dospieť k záveru, že k zaevidovaniu zmluvy môže dôjsť len v prípade splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky uvedenej v tomto zákonnom ustanovení a úlohou žalovaného je vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia zákonných podmienok evidencie zmluvy. Žalobcovia poukázali najmä na rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.marca 2019, v ktorom sa NS SR zaoberal takmer identickou situáciou, týkajúcou sa evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru a vyslovil názor, že správny orgán je povinný v oznámení o nezaevidovaní zmluvy sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré tak rozhodol. Nepostačuje iba konštatovanie, že bola už zaevidovaná iná zmluva, ale je potrebné preskúmateľné odôvodnenie, prečo a ktorá zmluva bola zaevidovaná a z akých dôvodov dospel správny súd k záveru, že účastníci evidovanej zmluvy splnili zákonné požiadavky
na evidenciu zmluvy. Žalobcovia vyslovili názor, že pokiaľ žalovaný v oznámení poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31.05.2016, týkajúce sa posudzovania podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, tak žalovaný si stanovisko vykladá nesprávne a uvedený správny akt nie je prameňom práva a nedisponuje záväznosťou, je v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR. Žalovaný skúmaniu podmienok oprávňujúcich ho zaevidovať niektorú zo zmlúv o užívaní poľovného revíru nevenoval žiadnu pozornosť, vychádzal výlučne z obsahu notárskych zápisníc a z toho, ktorá zmluva bola uzatvorená skôr, nezistil skutočný stav veci. Notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza činnosť správneho orgánu, ktorý je oprávnený aj povinný zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, k čomu je nutné vykonať dokazovanie. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ani z napadnutého opatrenia nevyplýva skúmanie týchto podmienok, ani to, aké dokazovanie žalovaný vykonal pri nezaevidovaní zmluvy v prospech žalobcu v IV. rade. Žalovaný vydal napadnuté opatrenie bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čím nerešpektoval základné zásady správneho konania zakotvené v § 3 Správneho poriadku. Žalovaný v danom prípade rozhodol na základe zásady formálnej pravdy, ktorá je v danom prípade neaplikovateľná. Žalovaný porušil ust. § 16 Zákona o poľovníctve a rovnako i čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená v prospech žalobcu IV. spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a žalovaný ju nezaevidoval a naopak bez vykonania dokazovania zaevidoval inú zmluvu o užívaní poľovného revíru. Žalobcovia súčasne s podanou žalobou podali i ďalšiu správnu žalobu voči opatreniu žalovaného o evidencii Zmluvy o užívaní poľovného revíru v prospech X.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na skutkový stav, keď na evidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru B. mu boli doručené dve žiadosti, a to dňa 14.03.2019 žiadosť Poľovníckej spoločnosti Q. - X. a dňa 15.03.2019 žiadosť žalobcov 1/, 2/, obe uzatvorené podľa § 13 Zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zák. o poľovníctve“). Spolu so žiadosťami mu boli doručené: zmluvy o užívaní poľovného revíru (1. zmluva uzatvorená dňa 13.03.2019, 2. zmluva uzatvorená dňa 15.03.2019), notárske zápisnice a návrhy na schválenie poľovníckeho hospodára. Výmera poľovného revíru B. (1517,34 ha) tvorí 100 %, pričom z notárskych zápisníc vyplýva, že na prvom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov postúpili vlastníci užívanie poľovného revíru B. v percentuálnom zastúpení 66,38 % Poľovníckej spoločnosti Q. - X. a na druhom zhromaždení tí istí vlastníci postúpili užívanie tohto poľovného revíru v percentuálnom zastúpení 59,731 % Poľovníckej spoločnosti V., so sídlom Z. B.. Z obidvoch predložených podaní a notárskych zápisníc je zrejmé, že obe zmluvy boli uzatvorené podľa § 13 Zák. o poľovníctve, obidve uzatvorili a podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru B.. Išlo teda o duplicitné postúpenie užívania poľovných pozemkov v tom istom poľovnom revíri, pričom správny orgán mohol vykonať evidenciu v zmysle § 16 Zák. o poľovníctve len jednej zo zmlúv. O uvedenej skutočnosti žalovaný informoval obe poľovnícke organizácie a dal im možnosť sa dohodnúť. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) Zák. o poľovníctve sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje na evidenciu zmluvy podľa § 12 alebo § 13 a preto je nutné vychádzať len zo Zák. o poľovníctve. Žalovaný zároveň poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 103/16/1000-4 z 31.05.2016, z ktorého vychádzal. Obe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov boli konané v zmysle § 5 ods. 3 Zák. o poľovníctve, zvolané zástupcami jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru B.. Splnomocnenia na obidvoch stranách sú aktom medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, nie sú úradne overované, nemožno ich dôveryhodným spôsobom vyhodnocovať, a preto správny orgán berie túto informáciu ako fakt. Žalovaný ako evidenčný orgán nevstupuje do rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov, preverí, či zmluva bola uzatvorená v zmysle § 14 Zák. o poľovníctve a či spĺňa náležitosti, ktoré má v zmysle zákona obsahovať. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že z obsahu opatrenia nie je zrejmé, užívanie ktorej zmluvy bolo zaevidované, pretože správny orgán po celú dobu komunikácie s obidvoma poľovníckymi organizáciami v listoch uvádzal, že boli podané dve žiadosti o evidenciu zmluvy, v prospech dvoch poľovníckych organizácií, tieto boli menované a označené v listoch zo dňa 20.03.2019 a 30.05.2019. Žalovaný zobral do úvahy časovú následnosť podaných žiadostí o evidenciu zmlúv a zaoberal sa nimi v uvedenom poradí. Keďže po vyhodnotení prvého podania zmluvu zaevidoval, v poradí druhej poľovníckej organizácií oznámil listom, že túto zmluvu nezaevidoval. Žalovaný postupoval v zmysle zákonných ustanovení.
4. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného zotrvali na dôvodoch podanej žaloby.
5. Žalovaný následne v duplike poukázal na zodpovednosť zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko správny orgán by v praxi nemohol pri každej evidencii zmluvy o užívaní
poľovného revíru vyhodnocovať všetky informácie a vzťahy v poľovnom revíri, ako napr. zastupovanie na základe splnomocnení.
6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je súd v prejednávanej veci viazaný, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, s administratívnym spisom predloženým žalovaným, nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech.
7. Dňa 15.03.2019 žalobcovia 1/, 2/ podali u žalovaného žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce, v zmysle § 13 - 16 z.č. 274/2009 Z.z., ku ktorej pripojili zmluvu o užívaní poľovného revíru a notársky osvedčenú zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzatvorená v prospech žalobcu 4/ - Poľovníckej spoločnosti V..
8. Listom zo dňa 20.03.2019 žalovaný žalobcom 1/, 2/ a X. Q. - X. oznámil doručenie dvoch žiadostí o zaevidovanie zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru B., z ktorých vyplýva duplicitné postúpenie užívania poľovných pozemkov v tom istom poľovnom revíri. V liste doporučil obidvom domnelým užívateľom, aby sa pokúsili v danej veci dohodnúť.
9. Dňa 03.04.2019 zaslala žalovanému X. spoločnosť V. žiadosť o zaevidovanie zmluvy na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri B. v jej prospech, nakoľko pri prvom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 13.03.2019 bol porušený § 5 ods. 3 Zák. o poľovníctve, keďže verejná vyhláška nebola vyvesená 5 pracovných dní pred zhromaždením vlastníkov. Zároveň zaslal ako prílohu dôkaz o vyvesení vyhlášky dňa 07.03.2019 na H. B..
10. Dňa 21.05.2019 žalobcovia 1/, 2/ a 4/ odpovedali žalovanému na list z 20.03.2019, v ktorom oznámili, že nedošlo k dohode o užívaní poľovného revíru B. a žiadali vo veci o vydanie opatrení, ktorými meritórne vybaví žiadosti. Žalobcovia poukázali na ust. § 16 ods. 1, 2 Zák. o poľovníctve, z ktorých je zrejmé, že úlohou žalovaného je vykonať dokazovanie týkajúce sa splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom poukázali na rozsudok NS SR sp.zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 6. júna 2017, resp. rozsudok NS SR sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 6. októbra 2015.
11. Dňa 30.05.2019 žalovaný vydal opatrenie č. OU-NM-PLO-2019/004525-4 (napadnuté opatrenie žalobcu), ktorým žalobcom oznámil nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru B. uzatvorenú dňa 15.03.2019 v prospech Poľovníckej spoločnosti Váh so sídlom v Z. B. podľa § 16 ods. 2 Zák. o poľovníctve. V opatrení poukázal na podanie 2 žiadostí o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru B. a tiež na to, že k dohode medzi žiadateľmi nedošlo. Ďalej poukázal na výmeru poľovného revíru a percentuálne postúpenie užívania vlastníkmi na oboch zhromaždeniach a na skutočnosť, že z podaní a notárskych zápisníc je zrejmé, že obe zmluvy boli uzatvorené podľa § 13 Zák. o poľovníctve a ide o duplicitné postúpenie užívania poľovných pozemkov. Žalovaný s poukazom na Stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 103/16/1000-4 zo dňa 31.05.2016 dospel k záveru, že nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy, platnosť priebehu zhromaždenia ani platnosť prejavu vôle zástupcov. Na záver žalovaný uviedol, že na proces evidencie zmluvy sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a citoval ust. §-u 16 ods. 2 Zák. o poľovníctve.
12. Zo spisu žalovaného č. OU-NM-PLO-2019/0042524 správny súd zistil, že dňa 14.03.2019 X. predložila žalovanému žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného Poľovného revíru B. s prílohami: zmluva o užívaní uznaného PR B., notársky osvedčená zápisnica z rokovania zhromaždenia a vysvedčenie o skúške poľovného hospodára.
13. Dňa 20.03.2019 zaslal žalovaný Poľovníckej spoločnosti Q. list uvedený v bode 8. tohto rozsudku.
14. Dňa 27.05.2019 Poľovnícka spoločnosť Q. prostredníctvom právneho zástupcu zaslala žalovanému odpoveď na list, v ktorom uviedla, že z ust. § 16 ods. 1, 2 z.č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že pri rozhodovaní o viacerých žiadostiach, má správny orgán vychádzať z časového poradia podaných žiadostí. Doručený list nepovažujú za opatrenie a postup správneho orgánu je arbitrárny, ktorý nemá oporu v zákone o
poľovníctve. Žiadala, aby správny orgán postupoval v zmysle zákona a neodkladne opatrením rozhodol o zaevidovaní resp. nezaevidovaní Zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru B. zo dňa 13.03.2019.
15. Dňa 29.05.2019 žalovaný rozhodol podľa § 16 ods. 1 Zák. o poľovníctve o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru B. zo dňa 13.03.2019 v prospech užívateľa: X. spoločnosť Q.
- X., ktorú skutočnosť oznámil tejto poľovníckej spoločnosti listom zo dňa 29.05.2019, č. OU-NM- PLO-2019/004524-4.
16. Podľa § 5 ods. 1 až 7 Zák. o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
17. Podľa § 11 ods. 1, 2 Zák. o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20200721>. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
18. Podľa § 13 ods. 1 Zák. o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20200721>, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20200721>), alebo zvernice (§ 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20200721>), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
19. Podľa § 14 ods. 1 až 3 Zák. o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20200721>; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721> poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,
c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
20. Podľa § 16 ods. 1 a 2 Zák. o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721> a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20200721> alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721>.
21. Podľa § 79 ods. 1 Zák. o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 písm. c) všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721> alebo zmluvy podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721>.
22. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je individuálny správny akt, týkajúci sa evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zaevidovaním takejto zmluvy sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru jeho vlastníkmi, na niektorý zo subjektov podľa § 13 Zák. o poľovníctve, v danom prípade poľovníckej organizácii. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená jej zaevidovaním príslušným okresným úradom.
23. Z vyššie citovaného ust. § 79 ods. 2 písm. c) Zák. o poľovníctve je zrejmé, že na konanie o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru sa nevzťahuje Správny poriadok, pričom je ale nepochybné, že okamihom zaevidovania resp. nezaevidovania takejto zmluvy zasahuje správny orgán do práv účastníkov, a preto takéto rozhodnutie - opatrenie, podlieha súdnemu prieskumu.
24. Evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru preskúmal Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach, pričom správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019, v ktorom ide o obdobný skutkový stav ako v prejednávanej veci, v ktorom NS SR uviedol okrem iného: „Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017). V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Okresný úrad je v konaní
o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o <https://www.slov-lex.sk/pravne predpisy/SK/ZZ/2009/274/> poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 <http://merit.slv.cz/4Szo/72/2014> zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018). Ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/323/> o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018). Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Povinnosťou správneho orgánu v priebehu procesu posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je aj vylúčenie negatívnych podmienok evidencie v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.“
25. V prejednávanej veci zo skutkových okolností vyplýva, že žalovanému boli doručené dve žiadosti o evidenciu poľovného revíru B. a to ako prvá žiadosť o evidenciu zmluvy uzatvorenej dňa 13.03.2019 v prospech Poľovníckej spoločnosti Q. a ako druhá žiadosť o evidenciu zmluvy uzatvorenej dňa 15.03.2019 v prospech žalobcu 4/ - Poľovníckej spoločnosti V.. Žalovaný zaevidoval dňa 29.05.2019 zmluvu o užívaní poľovného revíru Brunovce zo dňa 13.03.2019 pre Poľovnícku spoločnosť Q. - X. a následne dňa 30.05.2019 rozhodol z tohto dôvodu podľa § 16 ods. 2 Zák. o poľovníctve o nezaevidovaní druhej zmluvy pre žalobcu 4/ s tým, že ako prvou sa zaoberal zmluvou, ktorá bola uzatvorená.
26. Zaevidovanie zmluvy pre Poľovnícku spoločnosť Q. - X. bolo napadnuté správnou žalobou na tunajšom súde a správny súd rozsudkom v konaní sp.zn. 11S/113/2019 zo dňa 29.09.2020 rozhodol o zrušení opatrenia žalovaného o evidencii tejto zmluvy a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).
27. Správny súd poukazuje na účel ust. § 16 ods. 2 Zák. o poľovníctve, ktorým je zamedziť vzniku sporov o užívaní poľovného revíru z dôvodov existencie viacerých platne uzatvorených zmlúv. V prípade, ak žalovanému boli predložené na evidenciu dve zmluvy o užívaní toho istého poľovného revíru, rozhodujúcou skutočnosťou pre nezaevidovanie neskôr uzavretej zmluvy podľa § 16 ods. 2 Zák. o poľovníctve je nielen časové hľadisko uzavretia predložených zmlúv, ale aj to, či v prípade skôr
uzatvorenej zmluvy boli splnené podmienky ustanovené zákonom na postúpenie užívania poľovného revíru zmluvou podľa § 13 Zák. o poľovníctve a na jej evidenciu.
28. Správny orgán konajúci v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. v platnom znení je povinný podľa názoru súdu v oznámení o nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol, nakoľko z logiky veci je zrejmé, že len jedna predložená zmluva môže spĺňať zákonné požiadavky na evidenciu, čiže musí ozrejmiť na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, že žiadosti o zaevidovanie zmluvy nevyhovel. Aj v prípade takéhoto oznámenia sa jedná o individuálny správny akt, s ktorým sú spojené práva a povinnosti, bez ohľadu na to o akom type správneho konania sa rieši spor o právo, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčené z právomoci súdu, z čoho potom vyplýva nevyhnutnosť jeho odôvodnenia tak, aby bolo preskúmateľné. Rozhodne nepostačuje iba konštatovanie, že bola zaevidovaná už iná zmluva, ale je potrebné preskúmateľné odôvodnenie, z ktorého je zrejmé prečo a ktorá zmluva bola zaevidovaná a z akých dôvodov dospel správny orgán, že účastníci zaevidovanej zmluvy splnili zákonné požiadavky na evidenciu zmluvy, najmä posúdenie, či konali so skutočnými vlastníkmi, so zodpovedajúcimi výmerami, ako aj či súhlasy vlastníkov boli bezchybné.
29. Žalovaný v napadnutom opatrení konštatoval podanie dvoch zmlúv na užívanie poľovného revíru B., s tým, že dal možnosť žiadateľom sa dohodnúť a k dohode nedošlo, ďalej poukázal na výmeru poľovného revíru a percentuálne zastúpenie vlastníkov pri postúpení užívania poľovného revíru na zhromaždeniach. Žalovaný s odkazom na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31.05.2016 neskúmal skúmanie podmienok na evidenciu zmluvy, neskúmal, či predmetné zmluvy podpísala zákonom stanovená väčšina, i keď túto podmienku pre evidenciu má povinnosť skúmať žalovaný, ako už judikoval NS SR v rozhodnutiach napr. sp.zn. 4Sžo/72/2014, 4Sžr/73/2016, 3Sžk/15/2017. NS SR v rozsudku sp.zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018 uviedol nasledovné: „Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru, stanovuje zákon č. 274/2009 Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015. Žalovaný týmto podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.02.2013 spĺňa zákonné náležitosti, teda či je platne uzavretá. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy úradom. Až zaevidovaním zmluvy príslušným úradom sa možno domáhať úspešného plnenia zo zmluvy. Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa dotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch. Zákon č. 274/2009 Z.z upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009, v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona č. 274/2009 Z.z., v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom č. 274/2009 Z.z. by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len
takú zmluvu, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku.“
30. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
31. Preskúmaním veci v intenciách aktuálnej právnej úpravy a jej ustálenej aplikácie konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd v nadväznosti na citované úvahy kasačného súdu zdôrazňuje, že od okamihu, kedy žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že súčasne pred ním prebieha konanie o zaevidovaní dvoch navzájom si konkurujúcich zmlúv o užívaní toho istého poľovného revíru, musel si byť vedomý aj toho, že vyhovením jednej zo žiadostí o zaevidovanie zmluvy zasiahne do práv a oprávnených záujmov účastníkov druhej zmluvy. Vo výsledku sa to dotklo najmä práv Poľovníckej spoločnosti V., ktorá tiež mala záujem predmetný poľovný revír užívať výkonom práva poľovníctva. Preto bolo obzvlášť potrebné dbať na to, aby opatrenie, ktorým žalovaný jednej zo žiadostí vyhovie a ktorým fakticky zakladá neúspešným účastníkom druhej zmluvy aktívnu legitimáciu (zásah do subjektívnych práv) na prípadné podanie správnej žaloby, spĺňalo kritériá preskúmateľnosti. Za nepreskúmateľné možno považovať také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak a nie inak. Keďže žalovaný správny orgán v napadnutom opatrení bližšie nevysvetlil, ako skúmal splnenie podmienky podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pri zmluve o užívaní poľovného revíru zo dňa 13.03.2019, ktoré skutočnosti vzal do úvahy, ktoré naopak vnímal pre právne posúdenie veci ako irelevantné, a prečo práve túto zmluvu finálne vyhodnotil ako spôsobilú na zaevidovanie a z toho dôvodu nezaevidoval druhú zmluvu, zaťažil napadnuté opatrenie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
32. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že len samotné konštatovanie o platnosti oboch predložených zmlúv na evidenciu a časové hľadisko uzatvorenia zmlúv, bez uvedenia relevantných skutočností a skúmania podmienok stanovených na evidenciu zmluvy, je nepostačujúce a to vzhľadom na povinnosti žalovaného v procese posudzovania žiadostí o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru a tiež vzhľadom na závažnosť rozhodnutia, v dôsledku ktorého nebolo žalobcovi priznané právo na užívanie poľovného revíru. Správny súd zároveň poukazuje, že ani z rozhodnutia o zaevidovaní zmluvy v prospech poľovníckej spoločnosti Sihoť - Považany č. OU-NM- PLO-2019/004524-4 zo dňa 29.05.2019 nevyplýva, na základe akých skutočností žalovaný dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky na evidenciu tejto zmluvy.
33. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bol podaná dôvodne a napadnuté opatrenie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu riadne posúdiť splnenie zákonných podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Brunovce, vyporiadať sa s námietkami žalobcov a riadne odôvodniť zaevidovanie resp. nezaevidovanie zmluvy.
34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešným žalobcom priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 SSP.
35. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.