Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-17-2020.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. I., K.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca P. I., K.. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Z., o návrhu matky S. I., K.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, Z., na zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/58/2019-50 zo dňa 5.11.2019, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca voči mal. S. I.. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/227/2015-81 zo dňa 17.05.2016 tak, že z v y š u j e výživné na mal. S. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,-- eur mesačne na sumu 120,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc dňom 22.02.2019. II. Dlžné výživné za obdobie od 22.02.2019 do 31.10.2019 vo výške 510,-- eur povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2020.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia maloletej S. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 19P/227/2015 zo dňa 17.05.2016 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 60,- eur mesačne. Matka maloletej bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur mesačne a k tomu poberala vdovský dôchodok a invalidný dôchodok spolu vo výške 188,- eur mesačne. Otec bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom nezamestnaný a na súdom pojednávaní dňa 17.05.2016 v konaní č. 19P/227/2015 uviedol, že nemá prácu a ani príjem. V súčasnosti je matka na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mal. S. a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 24,34 eur mesačne. Zároveň poberá aj invalidný dôchodok vo výške 90,- eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec pracoval od 15.01.2019 do 17.05.2019 ako zamestnanec v Chemkostave HSV akciová spoločnosť, pričom v období 01/2019 - 05/2019 dosahoval vymeriavací základ v priemernej výške 106,80 eur mesačne. Následne od 22.05.2019 do 21.06.2019 pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti pre O. O., kde v období 05/2019 - 06/2019 dosiahol vymeriavací základ vo výške 95,65 eur a 35,87 eur. Od 28.09.2019 pracuje ako zamestnanec v Chemkostave HSV , a.s. Na pojednávaní dňa 05.11.2019 uviedol, že v zamestnaní u p. O. dosahoval príjem vo výške 280,- eur mesačne.
4. Prijal právny názor, že od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako 3 roky a pomery na strane maloletej S. sa zmenili v tom, že je vekovo staršia. V súvislosti s jej pribúdajúcim vekom nepochybne rastú aj náklady na jej výživu, oblečenie a vzhľadom na dlhodobé zdravotné problémy aj na zdravotnú starostlivosť. Výživné, ktoré bolo stanovené pre maloletú doteraz vo výške 60,- eur mesačne nemôže s ohľadom na zdravotný stav maloletej, jej vek a rast cien tovarov postačovať na výchovu a výživu mal. S.. Otec nemôže požadovať, aby väčšinu týchto nákladov niesla len matka, ktorá sa kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu maloletej nemôže zamestnať a zlepšiť tak svoju finančnú situáciu, nakoľko sa o ňu osobne stará a má v súvislosti s jej zdravotným stavom zvýšené náklady na lieky, absolvovanie nevyhnutných zdravotných kontrol a pod. Otec si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dcére, závažné zdravotné problémy či obmedzenia pracovať neuvádza, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, takže je jeho povinnosťou plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k dcére v takej výške, ktorá bude primeraná k jej odôvodneným potrebám. Na rozdiel od matky, ktorá má maloletú v osobnej starostlivosti, môže pracovať aj v iných regiónoch Slovenska príp. aj v zahraničí a dosahovať tak príjem, ktorý mu umožní plniť si vyživovaciu povinnosť k dcére. Na súdnych pojednávaniach uviedol, že vykonáva murárske práce, potvrdil, že prácu vykonáva aj v S., pričom z opakovaných šetrení kolízneho opatrovníka vyplýva, že investuje značné finančné prostriedky do svojho bývania, má nadštandardne zariadený dom a jeho okolie, neuviedol, že spláca pôžičky, takže je zrejmé, že dosahuje dostatočný príjem na to, aby platil vyššie výživné, ktoré má prednosť pred akýmikoľvek jeho inými výdavkami. Na základe uvedených skutočností súd zvýšil výživné zo strany otca pre mal. S. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. 5. Poukázal na ust. § 62, ods. 1,2,4,5, § 65, ods. 1, § 75, ods. 1, § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že zamestnanie, ktoré mal v minulosti už nie je aktuálne, nakoľko zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer. Aj v minulosti, keď pracoval, tak som mal zakaždým pracovnú zmluvu na dobu určitú, takže nikdy nemal istý pravidelný príjem. Z príjmu, ktorý poberá platí elektrinu - 90 Eur, vodu - 30 Eur, internet - 13 Eur, skylink - 7 Eur. Navrhol, aby súd ponechal výšku výživného na sumu 60 Eur mesačne. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 9. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 10. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 11. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. 13. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane mal. S., ako aj na strane jej rodičov. Od času poslednej úpravy prešlo viac ako 3 roky. Mal. S. má dlhodoho nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, sprevádzanie do špecializovaných zariadení a náročný individuálny prístup v dôsledku Downowho syndrómu. Je nesporné, že jej výdavky sú oveľa vyššie ako u zdravého dieťaťa. V čase poslednej súdnej úpravy výživného mala S. 1,5 roka, bola v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti je situácia na strane matky nezmenená, matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. 14. Otec v odvolaní namieta, že súd pri určení výšky výživného nevzal do úvahy jeho nízky príjem a výdavky, ktoré má. Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 16. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme mal. S. zvýšiť výživné v rozsahu tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku. V čase poslednej súdnej úpravy v roku 2015 otec mal. S. pracoval v Anglicku, podľa jeho udania zarábal 800 Libier mesačne. V čase rozhodovania súdu bol síce otec nezamestnaný, avšak o dávku v hmotnej núdzi nepožiadal. Otec v konaní netvrdil, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach s prihliadnutím na vek, vzdelanie a skúsenosti sa zamestnať a mať príjem. Je preto potrebné vychádzať z toho, že je v schopnostiach a možnostiach otca plniť výživné aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorá predstavuje v roku 2020 580 Eur v hrubom a 476,74 Eur v čistom vyjadrení. 18. Je povinnosťou otca snažiť sa zabezpečiť a nájsť si vhodné zamestnanie, poprípade aj v mieste vzdialenejšom od bydliska. 19. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami. Otec namieta, že má mesačné výdavky na elektrinu, vodu, internet, skylink. Výdavky otca na internet a TV nemôžu ísť na úkor výživného pre mal. dieťa, ktoré má právo podieľať sa na rovnakej úrovni ako povinný rodič. Okrem toho, ako to vyplýva zo
správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov, otec býva so svojou matkou, ktorá má povinnosť sa spolupodieľať na výdavkoch za bývanie. Povinný rodič musí rešpektovať skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. 16. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).