Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, Q. a matky V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Q., o návrhu otca na zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

odôvodnenie:

1. Otec podal na súd návrh na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tak, že po poslednom zvýšení výživného zo sumy 60,- eur na sumu 120,- eur mesačne sa domáha zníženia na základe svojej zlej finančnej situácie. Návrh odôvodnil tak, že v minulosti pracoval v rôznych stavebných firmách, preto mal príjem na zabezpečenie stravy a úhradu výživného, ale 07.01.2020 mu bola ukončená dohoda o pracovnej činnosti u zamestnávateľa W. J. a od tejto doby je bez zamestnania a poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 91,60 eur mesačne, preto navrhol, aby znova prispieval na výživu dcére sumou po 60,- eur mesačne.

2. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 na výzvu súdu, aby otec kvantifikoval svoje výdavky uviedol, že má mesačné náklady na skylink vo výške 9,90, ďalej na internet 13,50, elektrina vo výške 83 eur úhrada poisťovni Dôvera 16,28 eur. Ďalej má náklady na SIPO vo výške 118 eur a z tejto sumy uhradil iba 60, lebo nemá na zaplatenie celej sumy. K nahliadnutiu súdu otec predložil dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú s W. J. na dobu určitú do 17.12.2021 s dohodnutým rozsahom 10 hodín týždenne pri hodinovej mzde 3,58 eur. Na otázku súdu, aby otec uviedol, či má zdravotné obmedzenia, ktoré mu bránia riadne sa zamestnať, otec uviedol, že má pruh, ale keďže má dlh na zdravotnej poisťovni, tento začal splácať, aby mohol podstúpiť operáciu. Matka na tomto pojednávaní uviedla, že s návrhom na zníženie nesúhlasí, lebo aj ona má rovnaké výdavky, ktoré otec uvádza a naviac zabezpečuje zdravotne znevýhodnené dieťa a sama nemá čas ísť k lekárovi, lebo zabezpečuje starostlivosť o dcéru. Matka uviedla, že celý čas čakala, že si otec začne plniť vyživovaciu povinnosť a keďže si ju neplnil, preto požiadala o náhradné výživné, ktoré jej je vyplácané úradom práce namiesto otca. Okrem rovnakých výdavkov ako má otec matka má výdavky na obedy vo výške 80 eur, kupovala dcére okuliare za sumu 50 eur a dcéra stratila náušnice, preto jej musela kúpiť nové za 120 eur, rovnako tak, keďže má nepriaznivý zdravotný stav, boli u lekára a za vitamíny dala 25 eur. Matka doložila platobný doklad SIPO na úhradu vo výške 140 eur, úhradu za vodu vo výške 41 eur, televízia 14,25 eur, okuliarový rám 41,90 eur, oblečenie 17,39 eur, nákupy liekov za 6,51 eur, 7,52 eur, 13,82 eur a 13,28 eur. Matka súdu doložila svoje vyšetrenie magnetickou rezonanciou, z ktorého vyplynulo poškodenie chrbtice matky. Ďalej matka doložila dekurz, z ktorého vyplynulo, že maloletá má Downov syndróm s diagnózou iná detská mozgová obrna a s matkou absolvuje pravidelné cvičenia v Medicínskom centre v Q.. Z potvrdenia o neurologickej kontrole vyplynulo, že maloletá je dieťaťom s kombinovaným

znevýhodnením, ktoré si vyžaduje osobitnú starostlivosť, špeciálne výchovno-edukačné, behaviorálne a liečebné intervencie a je sledované na odborných ambulanciách a vyžaduje rehabilitačnú aj logopedickú starostlivosť. Z tohto potvrdenia vyplynulo, že dieťa má inkontinenciu 3. stupňa s potrebou užívania jednorázových plienok, ktorých predpis má matka na dobu 6 mesiacov v maximálnej sume 51,94 eur. Otec v konaní predložil dohodu o skončení dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi zamestnávateľom W. J. od 08.03.2021 do 28.05.2021. Ďalej otec predložil ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so zamestnávateľom U. H. na dobu od 11.08.2021 do 31.12.2021 s dohodnutým pracovným časom týždenne 10 hodín pri dohodnutej mzde 3,58 eur. Kolízna opatrovníčka uviedla, že sa na súde už šiesty rok opakovane stretáva s rodičmi z rovnakých dôvodov, kedy otec vždy žiada zníženie výživného, preto zotrvala na svojich písomných vyjadreniach.

3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.03.2021 vyplynulo, že matka maloletej V. je vdova a z manželstva má dve, dnes už dospelé deti. Zo vzťahu s H. M. sa jej narodilo ďalšie dieťa, dcéra V., pričom osobnú starostlivosť o toto dieťa zabezpečuje matka sama, otec dieťaťa jej nepomáha a na výživu mal. V. až do rozhodnutia súdu sp. zn. zo dňa 17.05.2016 ničím neprispieval. Na základe tohto súdneho rozhodnutia bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu svojej dcéry sumou 65,- eur mesačne (vrátane 5,- eurového nedoplatku). Už v tomto konaní kolízny opatrovník poukazoval na to, že bývanie otca maloletej je nadštandardné a že otec uprednostňuje výdavky na rekonštrukciu svojho domu pred platením výživného na zdravotne postihnutú dcéru V., ktorá sa narodila s diagnózou Downov syndróm. Aj napriek súdom stanovenej výšky vyživovacej povinnosti, matka mal. dieťaťa opakovane žiadala orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o usmernenie povinného vo veci platenia výživného, keďže to jej nebolo platené včas a v plnej výške. Po oznámeniach matky orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Humennom poučil otca o jeho rodičovských právach a povinnostiach, pričom mu bolo vysvetlené aj to, aké dôsledky preňho neplatenie výživného môže mať. Po týchto pohovoroch s otcom na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nastalo vždy krátke zlepšenie, ktoré spočívalo v tom, že otec platil výživné včas a aj osobne sa viac zaujímal o mal. V., ktorej niečo kúpil, prípadne s ňou strávil nejaký čas vo svojej domácnosti. Postupne však jeho záujem o dcéru znova ochaboval a v súčasnosti sa s ňou, podľa slov matky, stretáva iba náhodne (otec maloletej býva v blízkosti cesty a autobusovej zastávky). S matkou mal. V. prichádza orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do kontaktu od augusta 2015, keď bolo začaté konanie v právnej veci úpravy práv a povinností k mal. V.. Od tejto doby má o matke aj o maloletej V. priebežne všetky dôležité informácie, keďže s nimi často prichádza do styku počas výkonu terénnej sociálnej práce v mestskej časti T.. Matka maloletej je komunikatívna a ústretová, o zdravotne ťažko postihnutú dcéru V. sa stará zodpovedne - navštevuje s ňou odborné ambulancie a špecializované pracoviská, v útlom detstve s ňou cestovala na cvičenia Vojtovou metódou, v súčasnosti chodí s maloletou aj na logopédiu a od septembra 2019 jej dcéra navštevuje Špeciálnu materskú školu na V. G. v Q.. V domácnosti matky mal. dieťaťa je vždy poriadok, so zodpovedným prístupom skúsenej matky, ktorá svoje povinnosti zvláda. O dcéru i domácnosť sa stará s ľahkosťou - vie, čo a kedy má robiť, z tohto hľadiska nepotrebuje žiadne usmernenia. Má už dospelú dcéru a sama je aj starou matkou, takže má dostatok skúseností s výchovou detí a vedením vlastnej domácnosti. Hygiena bývania je na veľmi dobrej úrovni a rovnako sa matka stará aj o svoj zovňajšok, na ktorom si dáva záležať. Matka je sama vnútorne motivovaná udržiavať si svoj domov a dieťa v čistote, čo bolo pri návšteve i doterajších stretnutiach s ňou zjavné. Opakovanou terénnou sociálnou prácou v domácnosti otca bolo zistené, že interiér jeho dvojizbového domu absolútne nekorešponduje s prostredím, v ktorom sa toto bývanie nachádza. Už na prvý pohľad je zrejmé, že do domu, ktorý si otec už niekoľko rokov pomaly rekonštruuje, investoval už nemálo finančných prostriedkov. Dom je zariadený drahým nábytkom a elektronikou, pričom niektoré veci, ako napr. chladnička, by sa pokojne dali označiť za dizajnové kusy. Celý dom je vnútri obložený drevom, na strope sú veľké drevené trámy. V drevenom strope má vsadené veľké množstvo bodových svetiel, ktoré sú kvôli rôznym svetelným efektom ovládané viacerými vypínačmi a okrem toho je po obvode izby nainštalované aj farebné LED osvetlenie. Celá jedna stena je obložená interiérovým kameňom. V kuchyni je nová kuchynská linka s rôznymi modernými doplnkami, na stene upevnená zbierka keramických nožov, v pozadí kuchynskej linky obklad imitujúci kamennú stenu. Všetky elektrospotrebiče - sporák, práčka, chladnička - sú čierne farby s vysokým leskom, k tomu je doladený čierny konferenčný stolík a televízor s veľkou uhlopriečkou a vysokými, štýlovými reproduktormi. Moderná a zrekonštruovaná je aj kúpeľňa s toaletou, sanita je nová a štýlová. Celkový dojem z domácnosti otca dieťaťa je veľmi dobrý. Otec do zveľaďovania svojho bývania investuje veľa finančných prostriedkov, rovnako ako aj do úpravy vlastného zovňajšku. Životným štýlom i úrovňou bývania sa otec výrazne odlišuje od svojich bezprostredných susedov, vždy bol zamestnaný, mal

pravidelný mesačný príjem a cieľavedome pracoval na zvyšovaní vlastnej životnej úrovne. Aj napriek tomu často hovoril o nedostatku finančných prostriedkov. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Humennom na základe doterajších kontaktov s rodinou nadobudol už v minulosti podozrenie, že otec nehovoril pravdu o pôvode peňazí určených na rekonštrukciu a zariaďovanie svojho domu („dar bývalej manželky z Anglicka“) a že v prvom rade vždy uhrádzal výdavky spojené so zveľaďovaním vlastného bývania. Sám nikdy nepopieral, že sú tieto výdavky vysoké („všetko je drahé“). Až potom prichádzalo na rad plnenie vyživovacej povinnosti vtedy v sume 60,- eur mesačne. Odo dňa 07.03.2019 Okresný súd Humenné konal vo veci zvýšenia výživného pre mal. V., pretože otec sa na pokrývaní výdavkov na jej starostlivosť podieľal iba nepatrným spôsobom a zvýšeniu výživného na sumu 120,- eur sa bránil aj podaním odvolania. Po potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove podal návrh na zníženie výživného opäť na sumu 60,- eur mesačne, avšak ani túto v minulosti matke neplatil a z uvedeného dôvodu jej je z ÚPSVR Humenné vyplácané náhradné výživné, pričom od augusta 2015, keď orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately začal po prvýkrát vykonávať funkciu kolízneho opatrovníka maloletej V. M., boli spôsob života otca mal. dieťaťa a kvalita jeho bývania, vzhľadom na prostredie, v ktorom žije, vždy nadštandardné. Otec maloletej mal tendenciu vyhýbať sa plateniu výživného, na čo využíval rôzne výhovorky. Na riadnej starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutú dcéru sa nepodieľa a matke maloletej nepomáha, ani keď ho o to požiada (napr. odvoz na vyšetrenie), preto kolízny opatrovník v závere správy konštatoval, že otec je schopný zabezpečiť si príjem vo výške, ktorá mu umožní platiť výživné v určenej sume, preto so znížením nesúhlasí.

4. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

5. Základom pre rozhodnutie o návrhu na zmenu výživného je porovnanie pomerov, za ktorých bolo vydané posledné právoplatné rozhodnutie o výživnom, s pomermi v dobe rozhodovania súdu o návrhu na jeho zmenu, teda zistenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, ktorá zmenu výživného odôvodňuje. Na strane detí za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať zvýšenie potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom, ich fyzickým a duševným vyspievaním, pokračujúcou školskou dochádzkou, či prípravou na budúce povolanie. U rodičov za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať rozšírenie alebo zúženie okruhu osôb, ktorým sú povinní poskytovať výživu a zvýšenie alebo odôvodnené zníženie príjmu. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“). Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča.

6. Poskytovanie výživného je zákonnou povinnosťou, ktorej obsahom je zabezpečiť výživu alebo životné podmienky iným. Povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývoj dieťaťa prináleží rodičom. Rodičia sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom zmysle slova (stravu), ale kryť aj náklady na všetky nevyhnutné životné potreby kultúrneho človeka.

7. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie Zákona o rodine a . Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

8. Naposledy o výživnom pre maloletú V. bolo rozhodované v rozhodnutí tohto súdu č.k. - 50 zo dňa 05.11.2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. -70 zo dňa 29.09.2020. Otec podal návrh na zníženie výživného po uplynutí piatich mesiacov od právoplatnosti posledného rozhodnutia odvolacieho súdu. Na strane matky nedošlo k zmene pomerov, lebo stále zabezpečuje starostlivosť o zdravotne ťažko hendikepované dieťa s diagnózou iná detská mozgová obrna -Downov syndróm od jeho narodenia, pričom matka s dieťaťom absolvuje pravidelné odborné vyšetrenia, rehabilitácie a náklady na výživu a starostlivosť o dieťa matke neklesli a má rovnaké výdavky ako uvádzala v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. . Už v tomto konaní súd konštatoval, že nepriaznivý zdravotný stav dcéry bráni matke mať riadny pracovný pomer. V čase ostatného posudzovania zamestnaní otca tento pracoval v období od 15.01.2019 do 17.05.2019 ako zamestnanec v Z. Q. akciová spoločnosť, pričom v období 01/2019 - 05/2019 dosahoval vymeriavací základ v priemernej výške 106,80 eur mesačne. Následne od 22.05.2019 do 21.06.2019 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre F. F., kde v období 05/2019 - 06/2019 dosiahol vymeriavací základ vo výške 95,65 eur a 35,87 eur. Od 28.09.2019 pracuje ako zamestnanec v Z. Q., a.s.. Na pojednávaní dňa 05.11.2019 uviedol, že v zamestnaní u p. F. dosahoval príjem vo výške 280,- eur mesačne.

9. Aj v tomto konaní otec súdu predkladá dohody o pracovných činnostiach, z ktorých vyplýva, že jeho rozsah pracovnej doby je 10 hodín týždenne pri hodinovej sadzbe 3,58 eur na hodinu. K tomuto súd uvádza, že tak ako matke bráni zdravotný stav dcéry zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere, oproti tomu otcovi nič nebráni nájsť si riadny pracovný pomer, lebo ním uvádzané zdravotné obmedzenie na pojednávaní (ním uvádzaný pruh) súdu ničím nepreukázal, a aj ak by takého obmedzenie mal, ide o zdravotný problém, ktorý sa dá odstrániť absolvovaním zákroku, avšak zdravotný postih maloletej je od jej narodenia a ide o diagnózu, ktorá sa vyliečiť nedá.

10. Otec nemôže očakávať, aby väčšinu nákladov niesla len matka, ktorá sa kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu maloletej nemôže zamestnať a zlepšiť tak svoju finančnú situáciu, nakoľko sa o

ňu osobne stará a má v súvislosti s jej zdravotným stavom zvýšené náklady na lieky, absolvovanie nevyhnutných zdravotných kontrol a pod. Otec si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dcére, závažné zdravotné problémy či obmedzenia pracovať neuvádza, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, takže je jeho povinnosťou plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k dcére v takej výške, ktorá bude primeraná k jej odôvodneným potrebám. Na rozdiel od matky, ktorá má maloletú v osobnej starostlivosti, môže pracovať aj v iných regiónoch Slovenska príp. aj v zahraničí a dosahovať tak príjem, ktorý mu umožní plniť si vyživovaciu povinnosť k dcére. Zo šetrení kolízneho opatrovníka vyplýva, že žije v nadštandardnom dome, ktorý zveľaďuje pričom náklady na jeho prevádzku znáša sám, pričom žije so svojou matkou, ktorá má taktiež participovať na bývaní.

11. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza.

13. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

14. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.

15. V danom prípade je síce otec zamestnaný len na určitý čas, s dojednaným rozsahom 10 hodín týždenne, pri dohodnutej mzde vo výške 3,58 eur, ale podľa názoru súdu, je v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si riadne zamestnanie a z tohto zamestnania aj plynúci riadny príjem tak, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť v doteraz určenej výške v rozsahu 120,- eur mesačne, preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Je povinnosťou otca snažiť sa zabezpečiť a nájsť si vhodné zamestnanie, hoci aj mimo svojho bydliska na zabezpečenie si riadneho príjmu pre výživu na maloleté dieťa, ktoré je na jeho výživu odkázané, naviac otec si svoju vyživovaciu povinnosť určenú posledným rozhodnutím neplní a matka poberá náhradné výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .