Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/156/2016

Potvrdené rozhodnutím 12Co/55/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: Y. A., so sídlom L. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Linden law s.r.o., so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, XXX XX A., 2/ E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX A., zastúpeným JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 12, 934 01 Levice, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8C/156/2016-1177 zo dňa 29.09.2020 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: Mesto Želiezovce, ul. SNP 2, 937 01 Želiezovce, IČO: 00 307 696, zast.: JUDr. Ľubomír Lipovský, advokát so sídlom 811 02 Bratislava, Medená 7, IČO: 42 135 613 proti žalovaným: v 1. rade A. Š., nar. XX.X.XXXX, N. X, XXX XX Ž., v 2. rade E. Š., nar. XX.XX.XXXX, N. X, XXX XX Ž., obaja zast.: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka so sídlom 934 01 Levice, Bernolákova 12, IČO: 51 738 597, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u je na pozemku parc. č. XX/X o výmere XX m2, druh pozemku záhrady, parc. reg. „C“ zapísané na Okresnom úrade N., katastrálny odbor, zapísanú na liste vlastníctva č. X, nachádzajúce sa v Okrese N., obec Ž., k.ú. Ž. a parc. č. XXX/XXX odčlenenej od parc. č. XXX/X o výmere 18578 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ zapísané na Okresnom úrade N., katastrálny odbor, list vlastníctva č. X, nachádzajúce sa v Okrese N., obec Ž., k.ú. Ž. a vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 20.01.2020 vyhotoveným znalcom K.. H. H., ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XXX/XXX, strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavby oplotenia a časti prístrešku, ktoré sú na týchto pozemkoch postavené a z a v ä z u j e žalovanú v 1.rade zaplatiť žalobcovi jednorazovú peňažnú náhradu vo výške 280 eur a žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobcovi jednorazovú peňažnú náhradu vo výške 280 eur obaja do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 19.9.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady časť plota nachádzajúceho sa na pozemkoch, ktoré sú vedené v kat. nehnuteľností v meste Ž. kat. úz. Ž. na LV č. X parc. č. CKN č. XX/X záhrady o výmere 37 m2 a č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 178 m2 a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je v celosti vlastníkom pozemkov, ktoré sú vedené v kat. nehnuteľností Mesta Ž.X. na LV č. X parc. č. CKN XX/X a č. XXX/X. Parc. č. XX/X bola vytvorená pôvodne z parcely č. XX/ X záhrada o výmere 205 m2 a to geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 24.04.2009. Na základe stavebného povolenia vydaného býv. Mestského Národného Výboru v Ž. ( č. Výst. 1200/1989 zo dňa 10.1.1990 žalovaní ako manželia postavili na pozemku vedenom v kat. nehnuteľností v Meste Ž. kat. úz. Ž. na LV č. XXXX na parc. č. CKN XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 1172 m2 rodinný dom. Vlastníkom rodinného domu je vedená žalovaná v 1. rade v celosti. Žalovaný v 2. rade tvrdí, že na základe jeho písomného oznámenia drobnej stavby zo dňa 5.4.1990 ohlásil vymurovanie oplotenia prístrešku, ktoré budú realizované na parc. č. XXX/X a čiastočne na parc č. XX/X a to na základe uznesenia Mestskej rady a na základe predloženého situačného plánu. Na základe tohto oznámenia žalovaní postavili v roku 1990 na pozemkoch žalobcu teraz vedených pod parc. č. XX/X a XXX/X oplotenie a prístrešok. Tento prístrešok žalovaní neskôr odstránili a na miesto tohto prístrešku vybudovali

novú stavbu a to bez súhlasu žalobcu. Oplotenie a nový prístrešok je zameraný v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 08.02.2015 vyhotovený geodetom K.. A. V.. Žalobca má za to, že na postavenie tohto oplotenia a na postavenie už odstráneného prístrešku žalovaní nemali súhlas od žalobcu v zmysle Obč. zákonníka. Žalobca namieta pravosť oznámenia predloženého žalovaným v 2. rade, nakoľko v čase ohlásenia Mestský úrad v Ž. ( ďalej len MÚ Ž.e) ako orgán obce neexistoval, pretože o obecnom zriadení ešte nenadobudol účinnosť. Žalobca ďalej namieta, že býv. Mestská rada v Ž. nikdy nerozhodovala o súhlase so zriadením oplotenia. Žalovaný v 2. rade predložil žalobcovi list MÚ v Ž. č. 126/1990/KÚ zo dňa 11.6.1990 podpísaný K.. Š. V., bývalým prednostom Mestského úradu, v ktorom sa uvádza, že na základe uznesenia č. 205/1989 Mestskej rady zo dňa 18.12.1989 bol udelený vstup na parc. č. XX/X a na ohlásenie drobnej stavby sa vydáva súhlasné stanovisko. Žalobca namieta pravosť tejto listiny, nakoľko MÚ ako orgán samosprávy v čase spísania tohto listu neexistoval a ani K.. V. nemohol byť ku dňu 11.06.1990 prednostom neexistujúceho MÚ v Ž. a uznesenie Mestskej rady č. 205/1989 zo dňa 18.12.1989 neexistuje. Mestské zastupiteľstvo v Ž. na svojom zasadnutí dňa 10.12.2015 prijalo , v ktorom doporučilo riešiť tento stav podaním žaloby na súd na odstránenie oprávnenej stavby na náklady žalovaných. Na výsledku sporu majú podľa žalobcu právny záujem aj spoluvlastníci spolu susediacich nehnuteľností Ľ. Š., N. Š. a A. Š. a preto žiadali, aby súd pripustil ich vstup do konania v zmysle a nasl. ( ďalej len „ ).

2. Žalobca spolu so žalobou predložil nasledovné listinné dôkazy: výpis LV č.X, výpis LV č. XXXX, gem. plán č. XX/XXXX, povolenie č. Výstavby 1200/1989, písomné oznámenie drobnej stavby zo dňa 05.04.1990, list č. 126/1990/KU zo dňa 11.6.1990, , rozhodnutie č. Výst. 908/1984, rozhodnutie č. 249/1984, geometrické zameranie geodeta K.. R. R., geom. plán č. XX/XXXX, geom. plán zo dňa 24.11.1989 a geometrické zameranie kanalizácie a vodovodu zo dňa 10.1.2013. Ako dôkaz žiadal žalobca o vypočutie žalovaných.

3. Dňa 30.9.2016 Ľ. Š. nar. XX.XX.XXXX, N. Š. nar. XX.XX.XXXX a A. Š. nar. XX.XX.XXXX oznámili súdu podľa , že vstupujú do konania na strane žalobcu.

4. Dňa 24.11.2016 žalovaní prostredníctvom právnej zástupkyne zaslali svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedli, že podľa ich názoru osoby Ľ. Š., N. Š. E. A. Š. nemajú k pozemkom č. XX/X a č.XXX/ X ani k stavbe oplotenia žiadny právny vzťah. Oplotenie žalovaní vybudovali ešte v období, keď rodina Š. nevlastnila na ul. N., Ž. žiadne pozemky. Výsledkom sporu sa nijako právne postavenie menovaných osôb nezmení a ani ich to nijako neovplyvní. PZ žalovaných mala za to, že žaloba bola uvedeným osobám doručovaná bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Pozemky parc. č. XX/X a XXX/X tie susedia s parcelami menovaných osôb ale susedia s parcelou č. XX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Postavený plot a prístrešok nijako nezasahujú na pozemky menovaných osôb a neohrozujú ich vlastnícke a užívacie právo. Uvedené osoby ani žalobca ničím neosvedčili právny záujem uvedených osôb na výsledku sporu v zmysle . Výsledok sporu nemôže mať žiadny relevantný dosah na vzájomné hmotno-právne vzťahy medzi žalobcom a Ľ. Š. a spol., nakoľko takéto neexistujú resp. žalobca takéto vzťahy ničím neosvedčil. S poukazom na uvedené žalovaní navrhujú, aby súd do konania vstup Ľ. Š., N. Š. a A. Š. na strane žalobcu ako právne nedôvodný nepripustil.

5. Dňa 12.1.2017 bol súdu doručený návrh na prerušenie konania zo strany PZ žalovaných. PZ žalovaných predložila súdu uznesenie NS SR č. zo dňa 29.11.2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok KS Bratislava č. k. - 158 zo dňa 14.05.2015 a vec mu vrátila na ďalšie konanie. S poukazom na predložený dôkaz a jeho obsah navrhovala, aby súd v konaní nepokračoval pokiaľ nie je vyriešená otázka intervencie na strane žalobcu. Predložené uznesenie NS SR môže mať význam pre posúdenie opodstatnenosti intervencie menovaných osôb na strane žalobcu v predmetnom konaní. Nie je však právne významné pre posúdenie ostatných rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa drobných stavieb plota a prístrešku uskutočnených žalovanými v rokoch 1990-1994. Žalovaní preto navrhujú, aby súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na KS BA pod sp.zn. .

6. Na základe výzvy súdu dňa 17.02.2017 doručila A. Š. zastúpená R. M. vyjadrenie ohľadom právneho záujmu na výsledku konania v konaní OS Levice sp. zn. . Uviedla, že je spoluvlastníčkou pozemku parc. č.XXX/XX na N. G.. X Ž.X.. Tento pozemok je dotknutý nepovolenou stavbou oplotenia vybudovaný žalovanými na pozemku

žalobcu s parc. č. XX/X v minulosti parc.č. XX/X, ktorý je susedným pozemkom k jej nehnuteľnosti. Stavba oplotenia bola vybudovaná žalovanými bez stavebného povolenia na pozemku žalobcu a to v ochrannom pásme už jestvujúceho verejného vodovodu a kanalizácie, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, slúžia verejnému záujmu. Nepovolená stavba žalovaných je umiestnená pozdĺž a vedie stredom býv. pozemku parc.č. XX/X. Zúžením manipulačného priestoru na tomto mestskom pozemku je znemožnené vykonávať akékoľvek zemné práce alebo vstup mechanizmov na tento pozemok a teda v prípade havárií na potrubí verejného vodovodu a kanalizácie bude znemožnené vykonávať akékoľvek zemné práce bez použitia jej nehnuteľností a to pozemku parc. č. XXX/X. V prípade neodstránenia nepovolenej stavby oplotenia žalovaných bude jej nehnuteľnosť trvalo ohrozená a to v prípade havárií následne nevyhnutných zásahov pri odstraňovaní havárií napr. aj o 30 rokov pri rekonštrukcii verejného vodovodu. Z uvedeného dôvodu jej nehnuteľnosť stráca na bonite je nepredajná a preto žiada, o vstup do konania na strane žalobcu.

7. Dňa 21.02.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie intervenientov na strane žalobcu prostredníctvom PZ, v ktorom je uvedené, že intervenienti sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stavba súp. č. XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku XXX/ XX kat. úz. Ž. zapísané na LV č. XXXX, ktorá je susednou stavbou v zmysle stavebného zákona. Intervenienti sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXX/XX, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, ktorý je pre účely stavby oplotenia susedným pozemkom v zmysle stavebného zákona. Poukázal na to, že za súčasného stavu je postavením časti oplotenia žalovanými vytvorená situácia, keď prístup ku kanalizácii je možné len zo susedných nehnuteľností nerešpektovania ochranného pásma zo strany žalovaných má za následok aj trvalo a jednostranne obmedzené užívanie susedných nehnuteľností a neoprávnený zásah do nerušeného výkonu vlastníckeho práva k susedným nehnuteľnostiam na strane intervenientov na strane žalobcu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že výsledok sporu ovplyvní postavenie intervenientov na strane žalobcu ako vlastníkov susedných nehnuteľností pri výkone vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a preto žiadal, aby súd rozhodol tak, že vstup intervenientov na strane žalobcu pripúšťa.

8. Žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2016 vedenou v konaní pod sp. zn sa žalobca proti žalovaným domáhala, aby im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady časť prístrešku postaveného na pozemkoch vedených v katastri nehnuteľností v Meste Ž. na LV č. X parc. CKN č. XX/X - záhrady o výmere 33 m2 a na LV č. XXXX parc. CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2, ktorá sa nachádza na pozemku vedenom v katastri nehnuteľností v Meste Ž. v kat. úz. Ž.e na LV č. X parc. CKN č. XX/X - záhrady o výmere 33 m2 a náhrady trov konania.

9. Súd uznesením č.k.8C/156/2016-86 zo dňa 03.07.2017 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na KS BA pod sp.zn. . Proti uzneseniu podal PZ žalobcu dňa 26.07.2017 odvolanie. KS v Nitre ako odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zrušil a vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie a to uznesením sp.zn. -125 zo dňa 30.11.2017. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2019 svoj návrh na prerušenie konania zobrala právna zástupkyňa žalovaných späť. Preto súd o ňom nerozhodoval.

10. Dňa 12.10.2017 PZ žalovaných navrhla, aby súd z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania spojil konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. a sp. zn. podľa . Poukázala na to, že v konaní sú účastníkmi konania na oboch stranách identické strany sporu. Žalobca predložil na osvedčenie svojich práv tie isté dôkazy a jeho právny nárok je založený na rovnakej právnej kvalifikácii. Rozdielnosť je len v predmete odstrániť sa majú drobné stavby, pričom žalobca v konaní sp.zn. sa domáhal odstránenie časti prístrešku z mestskej parcely a v predmetnej žalobe sa domáha odstránenia časti plota tej istej parcely. Stavby sú postavené v tesnej blízkosti. Uznesením pod č.k.8C/156/2016- 135 zo dňa 05.04.2018 súd spojil na spoločné konanie vec o odstránenie neoprávnenej stavby vedené pod sp.zn.11C/283/2016 s konaním vedenej podľa sp.zn. podľa .

11. Uznesením zo dňa 3.5.2018 pod č.k. - 138 súd vstup intervenientov Ľ. Š. nar. XX.XX.XXXX, N. Š. nar.XX.XX.XXXX a A. Š. nar. XX.XX.XXXX všetci bytom N. X,Ž. do konania na strane žalobcu nepripustil.

12. Právna zástupkyňa žalovaných dňa 08.10.2018 zaslala súdu vyjadrenie žalovaných k žalobe a predložila listinné dôkazy. Uviedla, že žalovaní žalobu popierajú a to z dôvodov, že na základe

dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretého medzi býv. MNV Ž. na jednej strane a žalovaným na druhej strane vzniklo žalovaným právo osobného užívania pozemku určeného na výstavbu rodinného domu a to parc. č. XXX/X v kat. úz. Ž. o výmere 400 m2. Právo osobného užívania pozemku bolo zriadené za peňažnú náhradu 3200 Kčs, ktorú žalovaní zaplatili bývalému ONV v N.. MNV v Ž. rozhodnutím č. 1200/1989 vydal na základe žiadosti žalovaných stavebné povolenie na novostavbu samostatne stojaceho jednopodlažného domu so sedlovou strechou, vodovodnú prípojku, elektrickú prípojku, kanalizačnú prípojku na pozemok parc. č. XXX/X. V rovnakom období sa uskutočňovala na N. G.. U. Ž.X. tzv. individuálna bytová výstavba na základe územného plánu Mesta Ž.. Do osobného užívania dostali nielen žalovaní ale aj ďalší žiadatelia susedné pozemky na ul. N., Ž.X. približne v rovnakej výmere 400 m2. Na tvare miesta boli vtedajšími orgánmi na chodníkoch vyznačené červené čiary hranice jednotlivých parciel počnúc prvým pozemkom a končiac s pozemkom v užívaní žalovaných. Žalovaní zistili, že parc.č. XXX/X skutočnosti nezodpovedá deklarovanej výmere pozemku v osobnom užívaní, ale je o 36 m2 v nižšej výmere. Žalovaní preto dňa 29.11.1989 písomne žiadali MNV Ž. o prešetrenie výmery parc.č.XXX/X a žiadali o vykonanie osobnej ohliadky za účasti predsedu MNV a pracovníka odboru výstavby žiadosť bola evidovaná pod č. 1226/89. Vysvitlo, že pozemky všetkých susedov boli posunuté a reálne označenie hraníc pozemkov na celej ul. N. nezodpovedalo stavu na mape. Stavebné parcely č. XXX/X až XX vytvorené geometrickým plánom č.XXX/XXX/XXX-XX/ X neboli vymerané v súlade s geometrickým plánom, ale došlo k posunutiu každej hranice o 1,2 až 1,4 m začnúc od parc. č. XXX/XX a končiac parc. č. XXX/X, ktorá je v užívaní žalovaných. Vlastníci stavebných pozemkov na N. G.. v realite nevlastnia 400 m2 tak ako sú evidovaní na LV, ale každý užíva pás pozemku o šírke cca 1,4 m a dĺžke 20-22 m2 svojho suseda okrem vlastníka prvej parcely z opačnej strany. K posunu všetkých pozemkov došlo z dôvodu, že cez parc. č. XXX/XX pozdĺžne z krajnej časti prebiehal chodník, ktorý bol vybudovaný v rámci výstavby komunikačnej siete v Ž.h a existoval už v roku 1989. Označenie hraníc jednotlivých pozemkov bolo realizované na tvare miesta červenou farbou v roku 1989, pričom chodník ostal voľný a hranice pozemkov boli posnuté o 1,2 až 1,4 m doľava. Žalobca predložil aj fotodokumentáciu. Žalobca predmetnú chybu vyriešil s prvým vlastníkom parc. č. XXX/XX a to zámennou zmluvou. Problém nastal pri poslednom dotknutom pozemku parc. č. XXX/X pôvodne v užívaní žalovaných, ktorý boli v realite posunutí do parcely vo vlastníctve mesta č. XX/X, ktorá bola neskôr rozdelená na parc. č. XX/X, a parc.č. XX/X o výmere 36 m2 a to geometrickým plánom č. XX/XX vyhotovený dňa 15.5.2009. MNV Ž. mal vedomosť o nesprávne vyznačených hraniciach pozemkov a o nesprávnom ohraničení hranice parc. č. XXX/X a posunutím všetkých parciel na N. ul. v šírke asi o 1, 4 m do susedovej parcely, preto situáciu riešil uznesením č. 205/1989 rada MNV Ž. zo 67 riadnej schôdze MsNV 18.12.1989. Predstavitelia MNV Ž. v tom čase dali žalovaným ústny súhlas, aby posunuli hranicu o 1, 4 m smerom do parc.č. XX/X. Miestne šetrenie za účelom zisťovania výmery parc. č. XXX/X sa uskutočnilo ku koncu roka 1989 za účasti U. N. a pani Š. žalovaných ako aj ďalších osôb. Žalovaným bolo povedané, že môžu posunúť a to postaviť oplotenie tak, aby oplotenie nestálo na kanalizačnej rúre. Pri miestnom šetrení boli prítomní aj priamy susedia žalovaných R. R., I. R. a N. L.. Žalovaní predložili čestné vyhlásenie uvedených osôb o skutočnostiach, ktoré boli predmetom šetrenia. K právnemu usporiadanému k danému stavu nedošlo, nakoľko mestský národný výbor geometrický plán na zameranie skutočného stavu nedal vyhotoviť. Mestský úrad Ž. listom č. 126/1990/KU zo dňa 11.6.1990 zaslal vyjadrenie, že prebieha premeriavanie dotknutých pozemkov na ul. N. U. Ž. a na základe uznesenia Mestskej rady zo dňa 18.12.1989 bolo schválené posunutie pozemku z parc. č. XXX/X do parc. č. XX/X o výmere 36 m2, nakoľko výmera nezodpovedá geometrickému plánu, pričom na základe týchto opatrení bude mestský úrad postupovať. Súčasne dal na vedomie, že výbor výstavby MÚ nemal námietky voči ohlásenej drobnej stavby a po zvážení všetkých okolností a vydáva súhlasné stanovisko. Obvodný úrad životného prostredia Ž. vydal dňa 27.11.1992 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívať stavbu rodinného domu žalovaných na pozemku parc.č. XXX/X kat.úz. Ž.e. V čase kolaudácie stavby oplotenia, prístrešku oplotenie a prístrešok existovali a stavebný úrad nemal voči zriadeniu uvedených stavieb žiadne námietky. Dňa 6.5.1994 žalovaní ohlásili na MÚ Ž. realizáciu drobnej stavby na parc. č. XXX/X. Dokument evidovaný pod č. 311/1994. Dali na vedomie, že existujúci prístrešok na parc. č XXX/X a čiastočne na parc. č. XX/X bol ako stavba ohlásený dňa 5.4.1990 a MU Ž. vydal súhlasné stanovisko dňa 11.6.1990. K ohláseniu pripojili nákres a popis do GP z roku 1989. Žalovaní sa v roku 2013 rozhodli zvýšiť existujúce murované oplotenie po ľavej strane stavebnou úpravou t.j. na oplotení postavenej na parc. č. XX/X. Túto stavebnú prípravu ohlásili MÚ Ž. dňa 22.10.2013. Úprava oplotenia spočívala v ľahkej konštrukcii z vŕbového prútia vo výške 1,5 m, ktorá sa zhotoví na existujúcom murovanom plote. Mesto Ž. pod č. J.B. 10657/2013 - Buch oznámilo žalovaným dňa 2.12.2013 , že nemá námietku voči uskutočneným úpravám na stavebným na stavbe oplotenia v rozsahu uvedenom predloženom oznámení. Žalovaní ďalej poukázali na skutočnosť dňa 15.5.1996,

uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci kúpnu zmluva č. X/XXXX, na základe ktorej žalobca predal žalovaným pozemky susediacim zo zadu s pozemkom parc.č. XXX/X a to parc. č. XXX/ XXX o výmere 208 m2 a parc. č. XXX/XXX o výmere 42 m2 za kúpnu cenu odsúhlasenú Mestským zastupiteľstvom. V čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy, sa ukázalo, že titulom vydržania sa vlastníkom predávaných pozemkov stala tretia osoba, a preto Správa katastra N., preto vklad vlastníckeho práva nepovolila a dotknuté osoby odkázala na súdne konanie. Po ukončení sporu bol vklad vlastníckeho práva prevádzaných pozemkov povolený v prospech žalovaných. Žalovaní poukazujú na to, že s predmetom tohto sporu to súvisí v tom smere, že od tohto obdobia bol to rok 2009, že sa začalo vystupovanie a udávanie zo strany Ľ. Š. voči žalovaným ako aj podávanie sťažnosti na Mesto Ž. a iné orgány. Žalovaní poukazujú aj na to, že hoci žalobca vedel že sčasti na pozemku v jeho vlastníctve stojí murovaný plot a prístrešok žalovaných prejavil dobrú vôľu a prevádzal do vlastníctva žalovaným ďalší svoj nehnuteľný majetok, pričom si neuplatňoval žiaden nárok na vypratanie parciel č. XX/X ani na odstránenie stavieb stojacích na parcele. Žalovaní ďalej poukázali na skutočnosť, že uznesením č. 21/2004 zastupiteľstvo žalobcu schválilo predaj časti pozemku parc. č. XXX/X zo dňa 19.10.2006 bola uzavretá zámenná zmluva medzi žalobcom a Y. V. nar. XX.XX.XXXX. Predmetom tejto zámennej zmluvy boli pozemky vytvorené GP č. XXX/XXXX. Vyhotovenie GP objednal žalobca a týmto súkromno právnym aktom došlo okrem iného k zámene dielu 3. Y. V. ako vlastník diel 3 nikdy neužíval, nakoľko diel 3 tvorí časť chodníka mestskú komunikáciu, na ktorý žalovaní upozornili v tomto vyjadrení. Ide o verejnú komunikáciu, ktorá bola nesprávnym vytýčením hraníc alebo nesprávnym vyhotovením GP z roku 1989 zahrnutá do výmery 368 m2. Vlastníkom dielu 3 sa na základe zámennej zmluvy stal žalobca. Geometrickým plánom došlo k odčleneniu pozemku č. XXX/X a vytvoreniu dielu 2 pod parc. č. XXX/XXX o výmere 459 m2, ktorého vlastníkom sa stal Y. V.. Pán Y. V. zamieňal diel 3 za diel 2 GP. Týmto došlo k zosúladeniu právneho a skutkového stavu prvého vlastníka na N. G.. Po vyporiadaní na základe zámennej zmluvy má parc. č. XXX/XX výmeru 364 m2 čo priamo poukazuje opodstatnenosť tvrdenia žalovaných ohľadom prvotného pochybenia žalobcu pri reálnom vymeriavaní stavebných pozemkov. Takisto sused žalovaných pán R. R. žiadal žalobcu o vyporiadanieho skutkového stavu v kat. úz. Ž. parc. č. XXX/X, ktorá zasahuje do susedného pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 32 m2, na čo mu Mesto Ž. listom zo dňa 8.10.2015 odporučilo riešiť vysporiadanie skutkového stavu zámenou dohodou vlastníkov pozemkov. Keďže žalobca situáciu posunutých pozemkov na ul. N. nijako neriešil žalovaní so súhlasom všetkých dotknutých vlastníkov objednal vyhotovenie GP XX/XXXX zo dňa 16.12.2015 na oddelenie pozemkov parc.č. XX/X, XX/XX,XXX/XXX až XXX, ktorými sú zamerané skutočné stavy užívania troch pozemkov vlastníkov pozemkov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Z popisnej časti a nového stavu vyplývajú skutočnosti : parc.č. XXX/XXX o výmere 28 m2 by mala vlastnícky patriť k U. N.I. a manž. Y. N., pričom menovaní vlastnia parc.č. XXX/XXX o výmere 28 m2, ktorú užívajú manželia Q., parc. č. XXX/XXX o výmere 33 m2 by mala vlastnícky patriť R. R. a I. R., pričom menovaní vlastnia parc.č. XXX/XXX o výmere 28 m2, ktorú užívajú manželia N., parc.č. XX/X o výmere 27 m2 a parc.č. XX/XX o výmere 6 m2, ktorá by mala vlastnícky patriť E. Š. a A. Š., pričom parc.č. XXX/ XXX o výmere 32 m2 vlastní A. Š. a užívajú ju manželia R.. Vlastníci susedných pozemkov na N. G.. U. Ž. prostredníctvom kontaktnej osoby I. R. doručili primátorovi Mesta Ž. dňa 13.7.2016 žiadosť o preskúmanie právneho a skutkového stavu par.č. XXX/X XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX,XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX E. XXX/XX k.úz. Ž. podpísanú všetkými vlastníkmi radu vlastníkov na ul. N.. Z dôvodov žiadosti vyplýva, že z roku 1989 MsNV Ž. vytýčil červenými značkami na chodníku a železnými kolíkmi na pozemkoch a dal do užívania uvedené stav. pozemku tak ako sú dnes oplotené a užívané. Hranice pozemkov sú bez zavinenia vlastníkov v kat. nehnuteľnosti zakreslené inak ako boli v roku 1989 vytýčené a existuje teda nesúlad medzi skutkovým a právnym stavom. V katastrálnej mape sú hranice posunuté pozemky posunuté približne o 1,2 až 1,4 m medzi pozemkami oproti skutkovému stavu. Pokiaľ by sa mali vlastníci riadiť právnym stavom museli by si zbúrať už postavené ploty medzi pozemkami a čiastočne aj pred pozemkami upraviť vjazdy na pozemky a zničiť časť zelene. Úpravy by boli finančne náročné a znehodnotili by cenu nehnuteľnosti znemožnili vjazd vozidiel do zadných častí pozemkov. Obyvatelia navrhli žalobcovi ohliadku pozemkov za účasti primátora, poslancov, zameranie za účasti geodeta a zistenie skutkového stavu a právneho stavu tak , aby občania neboli poškodený . Uviedli, že riešenie je možné dosiahnuť s aktívnou súčinnosťou žalobcu, nakoľko si to vyžaduje do parc.č. XX/X ktorá je vo vlastníctve mesta. Žalovaní ďalej poukázali na list žalobcu č. 1358/2016, z ktorého vyplýva, že žalobca sa oboznámil s GP č. XX/XXXX. Primátor navrhuje aby právny a skutkový stav medzi parc.č. XXX/X,XXX/ X, XXX/X-XXX/X- XXX/X, a následne medzi ďalšími parcelami t.j. nezameranými GP sa riešili navzájom medzi sebou kúpnymi alebo darovacími zmluvami, ktoré majú predložiť do kat. nehnuteľností, nakoľko Mesto Ž. v riešení týchto záležitostí nie je kompetentné. Mesto konštatuje, že hranica vlastníckych a užívateľských hraníc parciel XXX/X,XXX,XXX/X,XXX/X je posunutá. Žalovaní so súhlasom dotknutých

vlastníkov dali vyhotoviť ďalší GP č. XXX/XXXX zo dňa 17.1.2016 na oddelení pozemkov parc .č. XXX/ XX - XXX týmto posledným GP sú zamerané skutočné stavy užívania pozemkov ďalších vlastníkov v rade na ul. N. pôvodných pozemkov č XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X. GP č. XX/ XXXX a č. XXX/XXXX jednoznačne preukazujú, že stavby rodinných domov všetkých vlastníkov v rade na N. ul. boli osadené fyzicky do faktického skutkového stavu pozemkov vytýčených v roku 1989 a nie do stavu právneho. Rodinné boli skolaudované do skutkového stavu. Hraničné čiary boli vyznačené v roku 1989 na chodníku pred pozemkami rodinných domov budúcich a na základe vyznačenia realizovaného MsNV Ž. boli vybudované ploty medzi jednotlivými susedmi. Žalobca so žalobou predložil ako dôkaz geodetické zamerania skutočného stavu prístrešku a oplotenia zo dňa 12.10.2015. Z tejto listiny vyplýva, že zameranie bolo uskutočnené na objednávky Ľ. Š. a geodet K.. R. R. vykonal zameranie cudzích stavieb a pozemkov bez vedomia a účasti vlastníkov dotknutých stavieb. Geodetické zameranie nebolo uskutočnené legálnym spôsobom a preto neužíva právnu ochranu a žalovaní žiadajú, aby sa na dôkaz v konaní neprihliadalo. Výsledky znal. posudku č. 4/2017 nemajú žiaden vplyv na skutkové a právne dôvody predmetnej veci. Žalovaní popierajú a opodstatnenosť a váhu predmetného znaleckého posudku. Pokiaľ ide o žalobný dôvod, že dotknuté stavby boli postavené v ochrannom pásme žalovaní uviedli, že žalobca dal 10.1.2013 vyhotoviť skutkového stavu kanalizácie a vodu pod č. 21/ 2013. Ide o čiastočne zameranie vi vzťahu k parc.č. XX/X. So zamerania vyplýva, že kanalizačná rúra a vodovodné. potrubie prebiehajúce z par.č. XX/X, pokračujú cez parc. č. XX/X a nie cez parc.č. XX/X. Kanalizačná a vodovodná sieť v tejto lokalite je nezlegalizovanou vodnou stavbou a nie vo vlastníctve žalobcu. Západoslovenské vodárne Nitra oficiálne nemá v správe vodovodu a kanalizácie v tejto lokalite. V prípade havárie, poruchy na potrubných vedenia je vlastník pozemku povinný sprístupniť parcelu za účelom opravy a preto vlastníci parcely v línii potrubí, ktorými sú žalobca a žalovaní v prípade nutnosti sú povinní pozemky sprístupniť. Žalovaní mali za to, že okolnosť stavba oplotenia prístrešku je postavená v ochrannom pásme nie je kompetentný posudzovať súd, nakoľko ide o kompetenciu stavebného úradu. Žalovaní uvádzajú, že stavby oplotenia prístrešku nestoja na kanalizačnej rúre a prevádzkovateľ kanalizácie má dostatok miesta na odstránenie prípadného havarijného stavu. Žalobca nepreukázal, že kanalizačná sieť bola povolená, skolaudovaná a odovzdaná do užívania Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s.. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na ochranné pásmo kanalizácie je jeho povinnosťou, aby preukázal stavebno-technickú dokumentáciu viažúcu sa k stavbe ako aj vlastnícky vzťah k stavbe kanalizácie. V prípade havárie na potrubnom vedení môže správca siete vstúpiť na miesto havárie priamo z parc. č. XX/X a haváriu odstrániť a pokiaľ by nebolo dosť miesta žalovaní v nevyhnutnom v rozsahu sprístupnia zo svojej strany priestor pre mechanizmy a užívateľ alebo vlastník pozemku je povinný strpieť vstup z otvorených priestorov za účelom odstránenia havarijného stavu. Treba však uviesť, že od roku 1989 nenastala žiadna havária na predmetnom potrubí, nikto dokonca potrubie vedenia nekontroloval a ani nerobil žiadnu údržbu. Naviac v období výstavby oplotenia a prístrešku neplatí. Žalobca sa viackrát vyjadril, že vodovod a kanalizáciu nemal v majetku a Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. prevádzkuje predmetnú časť potrubí bez právneho dôvodu, nakoľko prevádzkuje celý kanalizačný a vodovodný systém Mesta Ž. a zodpovedá za prísun pitnej vody ako to vyplýva z oznámenia Západosl. vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 29.1.2013. Žalobca mal po celé desaťročia vedomosti o tom, že časť murovaného oplotenia prístrešku je postavený na parc. č. XX/X a XXX/X vo vlastníctve žalobcu, a že k danému stavu došlo výlučne chybou práv. nást. žalobcu a to nesprávnym označením meraním stavebných pozemkov jednotlivých užívateľov pozemkov na N. ulici. V dôsledku nesprávneho označenia hraníc pozemkov priamy susedia žalovaných užívajú pás pozemku o výmere 33 m2 a tzv. systémom H. každý ďalší sused až o prvých stavebníkov z opačného konca ulici využívať pás vo vlastníctve suseda. V prípade vlastníkov prvého pozemku však prišlo k vyporiadaniu k nesprávnemu zamerania pozemku s mestom Ž. mimosúdnou cestou ako žalovaní predtým uviedli. Žalovaní tiež uviedli, že podaním predmetnej žaloby nie je vôľou žalobcu a to tretej osoby a to Ľ. Š.. Prípadnú úspešnosť žaloby žalovaní považujú za rozpornú s dobrými mravmi a so spravodlivým usporiadaním vzťahu strán sporu. Odstránenie oplotenia a prístrešku by zasiahlo do vlastníckych práv žalovaných nadobudnutých dobromyseľne. Žalovaní murované oplotenie a prístrešok vlastnia dlhé roky a daný stav bol žalobcom tolerovaný. Odstránením oplotenia prístrešku a vyprataním pozemku by sa žalovaným ubrali zo šírky z pozemku využívaním pre odstavenie motorového vozidla v rozsahu 1,4 pričom ide o rozhodujúcu výmeru na výjazd motorového vozidla na pozemok. Žalovaným by sa týmto znížila reálna výmera pôvodného pozemku prideleného do užívania, nakoľko časť výmeru ich pozemku využívajú susedia R.. V prípade úspešnosti žaloby je v celom rozsahu sa rozhodnutie súdu dotkne ostatných vlastníkov pozemkov na N. ul., nakoľko v takom prípade sa žalovaní budú domáhať vypratania časti susedného pozemku vo vlastníctve manželov R., ktorý sa zas môžu domáhať vypratania časti pozemku svojich susedov manželov N. atď. Žalovaní sa predmetnou žalobou cítia

zaskočení a dotknutí na svojich právach, žalovaní očakávali, že žalobca sa mal naopak snažiť vyriešiť a usporiadať natrvalo právny vzťah k parc. č. XX/X. Majú za to, že žaloba je nedôvodná a žiadajú súd, aby ju v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalovaní dňa 21.1.2019 doručili súdu doplnenie vyjadrenia k žalobe, v ktorom poukazujú na rozhodnutie NS ČR rozsudok R 42/2001, a rozsudok sp.zn. . Tiež predkladajú znal. posudok č. 10/2019 a 6/2019, z ktorých vyplýva, že hodnota dotknutých pozemkov je 560 eur a hodnota dotknutých stavieb je 7000 eur. Žalobca žiada odstránenie časti stavby prístrešku na motorovom vozidle logicky by sa odstránením časti stavby zničila celá stavba a prístrešok by stratil účel a význam, nakoľko v prípade vydania plochy pozemkov, ktorých vypratania sa žalobca domáha, by pri dome neexistoval priestor na odstavenie auta. Žalobca by dotknuté stavby nevyužíval aj ak, by došlo k zbúraniu predmetných stavieb, pre žalobcu ako vlastníka pozemkov a rozsiahle výmery úbytok 37 m2 nemá prakticky ani žiadny využiteľný význam. Predložili žiadosť MÚ Ž. zo dňa 23.06.2014 adresovaný žalovanej o vyjadrenie sa k možnosti vyporiadania vlastníckych vzťahov na ul. N. odkúpením parc. č. XXX/XXX o výmere 1,4 m2 za cenu 141, 68 eur ( 10 eur za m2) na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva. Ide o susediaci pozemok s parcelou žalovaných, na ktorej je postavený rodinný dom. Žalobca v danom prípade sám prejavil vôľu usporiadať pozemok a v druhom prípade zvolil úplne opačný postup podal žalobu na súd. Podľa tvrdenia žalobcu potrebuje pozemky kvôli ochrannému pásmu a ide o verejné priestranstvo. Tieto tvrdenia sú však irelevantné a nepravdivé. Pokiaľ ide o ochranné pásmo kanalizácie a vodovodu. uvedené zasahuje aj do nehnuteľnosti Ľ. Š. a líniové stavby potrubí nie sú majetkom žalobcu. Žalobca doteraz neriešil žiadnu haváriu ani otázku súčinnosti s prevádzkovateľom priamo na dotknutých pozemkoch. Dotknuté pozemky sú skoro 30 rokov nie verejným priestranstvom spája Ul. N. so L. zvyšnú časť výmeru pozemku. Zvyšnú časť užíva Ľ. Š. s rodinou ako záhradu a teda ani časť pozemku za múrom žalovaných nie je verejným priestranstvom. Vyhovením žaloby by žalovaní by utrpeli od žalobcu majetkovú ujmu 7000 eur ale aj vyššiu, nakoľko majetok má pre nich aj citovú a estetickú hodnotu. Odstránením stavby by sa zrušilo prekryté parkovacie miesto, a tým by sa znížila i celková cena nehnuteľnosti. Aby sa predišlo ďalšiemu sporu, a aby sa právne vzťahy natrvalo usporiadali žalovaní navrhli, zaplatiť žalobcovi hodnotu pozemkov, a žiadali aby boli prikázané do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaní pristúpia na vyplatenie pozemkov 38 m2, aj keď už raz za stav. pozemok zaplatili a dokumentáciou preukázali súdu, že de fakto užívajú svoj vlastný pozemok nakoľko stavebné pozemky boli chybou žalobcu posunuté o 1,4 m. S poukazom na uvedené žiadajú, aby súd dotknuté pozemky za náhradu 560 eur priznal do bezpodielového vlastníctva žalovaných alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 25.01.2019, na ktoré sa dostavil PZ žalobcu , primátor Mesta Ž. K.. I. R., PZ žalovaných a žalovaní v 2.rade. Žalovaná v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnila, preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa . PZ žalobcu predniesol žalobu a vyjadrenie prečítaním prednesu zachyteného v písomnej forme. Uviedol, že podľa názoru žalobcu žalovaní pri stavbe plotu a prístrešku neboli dobromyseľný, nakoľko mali vedomosť, že stavajú na pozemku žalobcu neoprávnene. Poukázal na to, že listiny, na ktoré sa odvolávajú žalovaní boli vydané len v prospech žalovaných a nikoho iného teda žiadneho iného vlastníka stavieb postavených v rámci individuálnej výstavby na N. G.. Prvou listinou je listina ako výpis uznesení zo 67. riadnej schôdze rady MNV Ž. zo dňa 18.12. 1989 č. uznesenia č. 205/89. Poukázal na to, že podľa evidencie zápisníc sa nekonala žiadna schôdza rady dňa 18.12.1989. V decembri 1989 sa konali dve schôdze a to 70. riadna schôdza rady dňa 7.12.1989 a 71. riadna schôdza rady dňa 28. 12. 1989. Schôdza rady s poradovým číslom 67. sa konala 21.09.1989 a podľa jej obsahu sa nejedná o skutočnostiach uvádzaných vo výpise z uznesení rady predloženým žalovanými. Z uvedených skutočností má za to, že schôdza s poradovým číslom 67 sa nemohla uskutočniť ani sa 18.12.1989 neuskutočnila. Ďalej poukázal na listinu ohlásením drobnej stavby zo dňa 05.04.1990. Na tejto listine je umiestnený v pravom hornom rohu odtlačok pečiatky Mestského úradu v Ž.. Podľa ust. o Obecnom zriadení v znení neskorších predpisov tento zákon nadobúda účinnosť dňom volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 1990. Voľby do orgánov samosprávy sa uskutočnili dňa 23. a 24.11.1990, pričom prvé zasadnutie mestského zastupiteľstva žalobcov sa konalo až dňa 10.12.1990 kde je jedným z bodov bolo práve zriadenie mestského úradu a obsadenie tohto úradu príslušnými osobami. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohla byť listina označená ako ohlásenie drobnej stavby zo dňa 05.04.1990 prijatá MÚ Ž. dňa 06.04.1990, keď takýto úrad v tomto čase neexistoval a začal existovať až po 10.12.1990. Z rovnakých dôvodov nemohla byť listina označená ako urgencia prevodu z časti parcely zo dňa 21.5.1990 podané na MÚ Ž. dňa 22.5.1990. Z rovnakých dôvodov nemohla byť ani listina označená ako urgencia prevodu s časti parcely a ohlásenie drobnej stavby odpoveď zo dňa 11.6.1990 vydaná MU Ž.. MU Ž. v tom čase neexistoval a zároveň

K.. V. nemohol v tom čase byť prednostom v tom čase neexistujúceho úradu, čo napokon potvrdzuje logická odpoveď žalobcu, že podľa mzdového listu a evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia K.. Š. V. nástupom do pracovného pomeru je deň 06.02.1991. Listina označená ako ohlásenie drobnej stavby zo dňa 06.05.1994 sa v evidencii žalobcu vôbec nenachádza. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že žalovaní hrubým spôsobom porušili svoje povinnosti, nakoľko s týmito listinami žalobcu dlhé obdobie zavádzali, pričom ich hodnovernosť je vyvrátená. Z uvedeného dôvodu aj po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku č. 4/2017 podal žalobca príslušné žaloby na tento súd. O vlastnícke právo k stavbám, ktoré sú umiestnené z časti na pozemku žalobcu nemá žalobca záujem. Žalobca má záujem na odstránení týchto stavieb a podľa jeho názoru odstránenie stavieb, ktoré zasahujú na pozemky žalobcu sa javí ako účelné vzhľadom na ich nízku ekonomickú hodnotu ako aj na skutočnosť, že žalovaní na nich nebývajú. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalovaní vedeli od samotného začiatku, že stavby plotu a prístrešku umiestňujú čiastočne na pozemky vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ ide o zváženie iných foriem vysporiadali žalobca nesúhlasí výslovne s prikázaním stavieb žalovaných žalobcu za náhradu. A podľa jeho názoru zriadené vecného bremena neprichádza do úvahy, nakoľko tu ide o s tavby čierne a v tomto prípade je vecné bremeno vylúčené k čomu zaujali stanovisko aj judikatúra R 34/1987. Neoprávnenosť a nedovolenosť stavieb žalovaných umocňuje aj tá skutočnosť, že časť kamenného plotu je umiestnená na ďalšom pozemku žalobcu parc. č. XXX/X. Žalovaní tvrdia, že to práve žalobca, ktorý je zodpovedný za tzv. nesprávne vyznačenie hraníc pozemkov vytvorených v rámci N. ul. na chodníku červenou farbou a, že práve touto skutočnosťou došlo k tzv. ukráteniu pozemku žalovaných na svojom pozemku o 32 m2 k vzniku ďalších udalostí, ktoré následne viedli k postaveniu stavieb čiastočne na pozemku žalobcu. Uvedenú skutočnosť, však žalovaní vedeli už minimálne dva dni potom ako uzavreli dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku XXX/X zo dňa 27.11.1989. Vzhľadom na túto vedomosť žalovaní je potom nepochopiteľné, prečo by rada MsNV Ž. predávala časť svojho pozemku v tom čase parc. č. XX/X o výmere 36 m2, keď stačilo nanovo premerať parcely príslušné a opraviť chybu tvrdenú žalovanými vyznačenia hraníc pozemku na chodníku. Zdôraznil, že listiny, z ktorých žalovaný primárne odvodzujú svoje oprávnenie postaviť stavby na časti pozemku žalobcu sú listinami, ktoré slúžia ktoré na prospech žalovaných a nikoho iného, pričom ich autenticita a záväznosť je vážne spochybnená. Žalobca odkazuje na zábery z ortofoto mapy, z ktorej možno jednoznačne uviesť, že do 14.6.2009 existoval tzv. pôvodný prístrešok vo výmere 16 m2 a k 11.09.2011 došlo k úplnému odstráneniu pôvodného prístrešku a k vybudovaniu úplne novej stavby prístrešku o dvojnásobnej výmere cca 30 m2, ktorú žalobca nikdy neschválil. Nová stavba prístrešku bola vybudovaná po 17 rokoch po údajnom ohlásení drobnej stavby. Žalovaní vo svojom vyjadrenie poukázali na vyporiadanie so žalobcom a Y. V.. V tejto súvislosti však žalobca uvádza že od roku 1996 do roku 2014 nadobudli žalovaní od žalobcu pozemky v celkovej výmere 352 m2, čím si podstatne zväčšili výmeru pôvodného pozemku XXX/X, pričom výmera nadobudnutých pozemkov mnohonásobne presahuje výmeru 36 m2, o ktorej žalovaní tvrdia, že boli ukrátení. Toto tvrdenie žalovaných sa nezakladá na pravde, čo priznávajú aj žalovaní, keď tvrdia že chýbajúcich 36 m2 vlastnícky patriacich žalovaným užívajú ich bezprostrední susedia R.. Žalovaní ďalej tvrdia, že len žalobca mal vedomosť o tzv. chybnej výmere spočívajúcej v nesprávnom vyznačení hraníc pozemkov, avšak nikde neuvádzajú, že túto vedomosť mali aj oni keď na tzv. posunutie hraníc vyslovene upozornili právneho predchodcu žalobcu dňa 29.11.1989. Svoje oprávnenie stavať na pozemku žalobcu žalovaní podporu aj tzv. nepreskúmateľným tvrdením že im bol daný súhlas posunúť oplotenie tak, aby oplotenie nestálo na kanalizačnej rúre. Ďalej vo vyjadrení, však existenciu kan. rúry a vodovodného potrubia spochybňujú, keď tvrdia, že cez parc.č. XX/X žiadne siete nevedú. Žalovaní poukázali na kolaudačné rozhodnutie zo dňa 27.11.1992, pričom však príslušným kolaudačným rozhodnutím stavebný úrad povolil do užívania stavbu rodinného domu a otázkou plotu a prístrešku sa vôbec nezaoberali. Odvodzovať teda z rozhodnutia stavebného úradu záver, že stavebný úrad mal námietky k stavbe plotu a prístrešku je právne irelevantné, keďže tieto neboli predmetom kolaudácie. Listinu ohlásenie drobnej stavby zo dňa 6.5.1994 žalobca neeviduje vo svojej evidencii. Žalovaní bez existencie rozhodnutia MZ žalobcu označil pozemky, na ktorých sú vybudované stavby žalovaných za prebytočný a neužívaný majetok. O tejto skutočnosti musí rozhodnúť však oprávnený orgán a nie žalovaní. Do vydania takéhoto rozhodnutia príslušným orgánom je takéto tvrdenie zavádzajúce. Žalovaní sa tiež pokúšajú vyvolať dojem, že sú obeťou správania sa susedy Ľ. Š.K., a že práve na jej pokyn žalobca koná proti žalovaným. Toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko žalobca, ktorý nemal dôvod spochybňovať pravosť listín prekladanými žalovanými sa po oboznámení so skutočnosťami, ktoré objektívne na základe porovnaní historických udalostí boli znalcom označené za listinu, ktoré sú buď úplné falzifikáty alebo s vysokou pravdepodobnosťou podvrh rozhodol konať spôsobom, ktorý mu umožňuje právny poriadok. Bolo by naopak v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a so zákonom

majetku obcí keby žalobca nepodnikal právne kroky k smerujúce k ochrane svojho vlastníckeho práva. Dôkazom toho, že žalobca mal dôveru v listine predkladanú žalovanými je potvrdenie kontrolórky žalobcu v liste zo dňa 22.07. 2013 to je však potrebné zdôrazniť, že kontrolórke neboli známe fakty, ktoré vyplynuli až v roku 2016, a na ktoré žalobca poukazuje. Žalobca od roku 2015 nemal záujem previesť časť pozemku parc. č. XX/X do vlastníctva žalovaných, pričom správnosť jeho rozhodnutia potvrdil aj č. X/XXXX. Dohady žalovaných o tom, že ako je možné v prípade havárie kanalizačného a vodovodného potrubia vstúpiť na pozemok žalobcu čiastočne zastavané stavbami žalovaných nie sú podľa názoru žalobcu relevantné. Žalobca nemá v záujme prípade havarijnej situácie byť obmedzenými akýmikoľvek prekážkami, ktoré majú byť na pozemku žalovaných umiestnené. Mal za to, že tvrdenie, že argument žalovaných o tom, že v prípade úspešnosti žaloby budú nútený podať žalobu na vypratanie časti susedného pozemku a tento postup sa bude následne opakovať u ďalších vlastníkov nehnuteľností na N. G.. je predovšetkým pre toto súdne konanie nepreskúmateľné tvrdením aj z tohto dôvodu tvrdením nepodstatným. Na základe uvedených skutočností žalobca PZ žalobcu žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Navrhol vypočuť svedka R. M.. Na výzvu súdu podľa PZ žalobcu uviedol, že čo sa týka premerania a zamerania mal by sa k tomu vyjadriť primátor Mesta Ž., ktorý by chcel poukázať na to, že v skutočnosti sú pozemky zamerané správne. Výmena pozemku XXX/X je 400m2 a žalovaní teda neboli ukrátení ako tvrdia o 36 m2. Žalobca tvrdí, že nie je zosúladený skutkový a právny stav ide tu o súkromný problém s ich susedom pánom R. a jeho manželky, ktorý užívajú časť pozemku žalovaných a žalovaní sa snažia presunúť tento problém na žalobcu. Ďalej uviedol, že na danom pozemku sa nachádza kanalizačná a vodovodná rúra, čo nie je medzi stranami sporné ide o tzv. ochranné pásmo, ktoré síce nemuselo v čase výstavby nedovolenej a neoprávnenej výstavby plotu a prístrešku byť vyhlásené príslušným právnym predpisom, avšak v súčasnosti užíva právo ochranného pásma. Ochranné pásmo kanalizácie a vodovodu a určuje, že v prípade akejkoľvek havárie musí byť tento pozemok prístupný bez obmedzenia a nesmie byť zastavaný. Konkrétny spôsob využitia predmetných pozemkov vyplýva z účelu, na ktorý bol pozemok vyvlastnený ešte v roku 1984 to znamená, že pozemok je výlučne určený na stavbu vodovodu a kanalizácie a na tento účel v zmysle príslušných právnych predpisov najmä musí byť zachovaný. Nie je teda možné, aby na tomto pozemku boli postavené stavby, ktoré by žalobcu obmedzovali spôsobom týkajúcim sa jeho účelu. Na dotaz súdu kto je vlastníkom a kto má v správe je kompetentný riešiť haváriu vody a kanalizácie žalobca uviedol, že vlastníkom vodovodu a kanalizácie je Mesto Ž. , správcom a teda kompetentným a riešením havárie a kanalizácie sú Západoslovenské vodárne N.. PZ žalovaných na pojednávaní uviedla, že má za to, že žalobca využíva situáciu v tomto konaní , že nie je len vlastníkom nehnuteľnosti z ktorej sa majú stavby odstrániť ,, ale aj stavebným úradom a spája pojmy nedovolená, čierna stavba a stavba s pojmom stavby neoprávnenej. V danom prípade v tomto spore sa má súd zaoberať len neoprávnenou stavbou postavenou na pozemku vo vlastníctve žalobcu, pretože otázku nedovolených stavieb, čiernych stavieb, riešil stavebný úrad žalobcu, zastavením konania, následne odvolací orgán na podnet tretej osoby, ktorá pani Ľ. Š. je podaná v tomto ohľade žaloba, či sú to dovolené a nedovolené stavby vedená na KS v Bratislave v konaní kde rozsudkom bola žaloba zamietnutá a súčasne je vec v štádiu odvolacieho konania na NS SR. Poukázala na fakt, že žalobca 26 rokov nikdy nevyzval žalovaných na odstránenie stavieb, až do rozhodnutia poslancov od roku 1989 do roku 2016 žalobu nepodal. Spochybnila znalecký posudok vyhotovený v apríli 2017 , nakoľko podpísaní aktéri na uznesení rady MNV Ž. už nežijú a nemôžu sa k uzneseniu vyjadriť. Je irelevantné, že uznesenie rady vyhotovila pani Š., bola podpredsedníčka MNV Ž. a týmto uznesením sa žalovaní riadili tak, že môžu v tom čase parcelu č. XX/X užívať. V časti posunutia hranice boli dobromyseľní ani sa im predmetné uznesenie rady nedostalo do rúk. Poukázala na to, že žalobca minimálne od roku 1990 resp. 1991 ako stavebný úrad a ako vlastník vtedajšej parc. č. XX/X vedel, že stavby plotu a drobnej stavby prístrešku sú posunuté, keďže boli postavené pred kolaudáciou domov, pričom rodinné domy projektoval prítomný primátor mesta Ž. a dodržalo sa osadenie rodinného domu do skutkového stavu pri posunutí jednotlivých pozemkov. V prípade V. mal žalobca vôľu vysporiadať rozpor medzi skutkovým a právnym stavom, ale pokiaľ ide o žalovaných podáva nezmyselnú šikanóznu žalobu. Poukazázala na skutočnosť, že nielen žalovaní, ale všetci vlastníci jednotlivých parciel na ul. sa domáhajú. Samotný žalobca konštatuje, že došlo k posunutiu hraníc keď žalobca N. zhotovil zostavu a to prehľad vlastníkov parciel, kde konštatuje, že hranica parcely žalovaných ako aj ostatných je posunutá, čo bolo v roku 2016. Odstránením stavby žalovaných by sa vážne zasiahlo do ich vlastníckych práv k nadobudnutých stavbám, ktoré sú postavené čiastočne, pokiaľ ide o prístrešok a v podstate celkom, pokiaľ ide o plot na mestskej parcele. Utrpeli by oveľa hospodárskejšiu stratu ako žalobca. Žalovaní by nemali len hospodársku stratu, ale citovú stratu a estetickú stratu, nakoľko ide o vzhľad tak ako jednoliaty celok s rodinným domom. To, že v týchto stavbách nebývajú hovorí žalobca ako výsmech. Na plote sa nedá bývať, prístrešok je na postavenie

auta. Ide o stavby, ktoré nie sú určené na bývanie, ale ide o príslušenstvo k stavbe hlavnej a to k rodinnému domu, v ktorom žalovaní obidvaja bývajú. Odstránením prístreška aj plota by sa zasiahlo aj do práva mať naďalej deklarované miesto vedľa domu na základe projektu stavby, na postavenie resp. na odstavenie motorového vozidla, pretože toto miesto by ubratím výmery 1,4 m by prakticky stratilo akýkoľvek význam. Vodovod nie je vo vlastníctve mesta a z listinných dôkazov vyplýva, že ide o čiernu stavbu, teda o stavbu nedovolenú, a mesto nemá v majetku tieto ani inžinierske stavby. Prevádzkovateľ len z dobrej vôle robí prevádzku týchto sietí. Predložila zmluvu o budúcej zmluve medzi žalovanou A. Š. a R. R. a I. R., originál pre súd, a fotokópiu pre žalobcu, kde si dohodli podmienky budúceho prevodu parc.č. na základe pripojeného geometrického plánu a to len v tom prípade, keď sa žalovaná alebo žalovaná spolu so žalovaným stanú vlastníkmi dotknutých pozemkov, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Apelovala na súd, aby zvážil argumenty a listiny a aj napriek tomu, že žalobca nesúhlasí s prikázaním pozemkov do vlastníctva žalovaných, tieto pozemky prikázaním do BSM s tým, že sú ochotní zaplatiť za ne cenu podľa a v prípade, ak by sa stalo takéto rozhodnutie právoplatným prevedú na základe zmluvy o budúcej zmluve odčlenený pozemok geom. plánom, ktorý majú v právnej výmere vo vlastníctve žalovaní, ale v skutočnosti ho neužívajú do vlastníctva budúcich kupujúcich v zmysle predloženej zmluvy. Na pojednávaní dňa 25.01.2019 bol po zákonnom poučení podľa vypočutý svedok R. M. nar. X.X.XXXX.

14. Svedok doplnil svoju výpoveď písomne a to podaním doručením súdu dňa 11.02.2019, v ktorom uviedol, že žalovaný manipuloval s pozemkami žalobcu pod parc.č. XX/X a XX /., pričom tvrdil, že tvrdenie žalovaných o údajne chýbajúcich 36 m2 je lož, nakoľko z listu Správy katastra N. zo dňa 5.12.2013 jednoznačne vyplýva, že katastrom bolo zistené, že v čase medzi vyhotovením GP č. XXX- XXX-XXX-XX z obnovou mapy č. A.-K.-XX-XX v roku 1991, na ktoré parc. č. XX/X je evidovaná došlo k zmene hranice parcely č. XX/X bez preukázania dôvodu a bez vyznačenia príslušnej položky výkazu zmien na dotknutom liste vlastníctva. Zmena spočívala v posunutí hranice na úkor pozemku, ktorý bol predmetom zákresu GP č. XXX-XXX-XXX-XX uvedenou zmenou došlo k nesúladeniu písomnej výmery s grafickou výmerou parcely predmetnej. To znamená, že zmena posunutie hranice pozemku parc.č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného na úkor pozemku žalobcu parc .č. XX/X sa udialo v prospech pozemku žalovaných. Najneskôr v roku 1991 ale aj aktuálne správa katastra uvádza skutočnú výmeru pozemku žalovaných parc. č. XXX/X s rozlohou 400 m2. Ďalším faktom vyvracacím tvrdenie žalovaných o chýbajúcich 36 m2 je zistenie SK N. uvedené v oznámení 05.12.2013, v ktorom je uvedené, že v čase od roku 1989 do roku 1990 došlo k zmene hraníc parc. č. XX/X bez preukázania dôvodu a bez vyznačenie príslušného položky výkazu zmien na príslušnom liste vlastníctva. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní nepreukázali, že by boli ukrátení v užívaní svojich pozemkov o 36 m2. Ďalej poukázal na to, že pozemok parc.č. XX/X, ktoré je v súčasnosti označená ako XX/X, a z ktorého vznikal XX/X bola v 80-tych rokoch minulého storočia vyvlastnená na verejno-prospešný účel a z uvedeného dôvodu je podľa možné vyvlastnený pozemok užívať na účely, na ktoré boli vyvlastnené. Vedenie vody a kanalizácie preukazuje zameranie skutočného stavu kanalizácie a vodovodu zo dňa 10.01.2013 čo preukazuje, že účel, na ktorý boli príslušné pozemky vlastnený bol naplnený. Z výpovede svedka jednoznačne vyplýva, že stavba tzv. nového prístrešku ako úplne novej stavby sa uskutočnila niekedy v roku 2010 za účinnosti zák. č 442/ 2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách., ktorý už v roku 2010 upravoval ochranného pásma verejných vodovodov a kanalizácie. Nie pochýb o tom, že oplotenie a prístrešok je postavený v ochrannom pásme, ktorom sa takáto stavba nachádzať nemôže a ochranu podľa ust. musí zabezpečiť žalobca. Ďalej svedok poukázal na prípad manipulácie žalovaných s pozemkom parc.č. XX/X nakoľko bola bez vedomia vlastníka v roku 2009 odčlenená resp. novovytvorená parcela v rozpore so zákonom parc.č. XX/X. Na vytvorenie tohto pozemku bolo zneužitý GP č. XX/XXXX. vyhotovenie tohto GP bolo iniciované žalovanými a príslušný GP okrem parciel, ktoré boli podkladom a súčasťou rozsudku -241 zo dňa 16.6.2009 aj odčlenenie a vytvorenie pozemku parc. č. XX/X o výmere 36 m2. Správa katastra W. v liste zo dňa 04.03.2013 konštatuje, že rozsah geometrického plánu nekoliduje s výrokom rozsudku, t.j. že má väčší záber než bolo riešené vo výroku. Z tohto dôvodu pri zápise listiny si mal správne orgán I. stupňa vyžiadať zápis a zákres GP č. XX/XXXX aj súhlas dotknutého vlastníka pozemku parc. č. XX/ X kat. úz. Ž. na zápis a zákres odčlenenej parc. č. XX/X. Uvedenú chybu Správy katastra N. je možné len s dodatočným vyžiadaním si súhlasu Mesta Ž. k zápisu a zákresu GP č. XX/XXXX časti týkajúcej sa parc. č. XX/X vo výmere 36 m2. Tvrdil, že žalovaní z nedostatku prehľadu o svojich klamstvách v čase pred 28.9.2010 a aj po tomto dátume predložili žalobcovi žiadosť o odkúpenie pozemku Z. XX/ X o výmere 36 m2 druh pozemku záhrada kat. úz. Ž.. V tejto žiadosti upozorňuje na skutočnosť, že na základe GP č. XX/XXXX bola s pozemku žalobcu parc. č. XX/X odčlenená a vytvorená parc. č.

XX/X teda parcela, ktorú žalovaní nechali odčleniť z pozemku parc. č. XX/X. Opätovne poukázal, že Správa katastra W. v liste zo dňa 04.02.2013 konštatovala, že pozemok parc.č. XX/X bol odčlenený bez vedomia vlastníka t.j. žalobcu. Dodnes je tento novovytvorený pozemok parc. č. XX/X vedený katastrom N. na vlastníkov E. Š. s manželkou aj keď skutočným vlastníkom je žalobca. Žalobca však nemal žiadny právny dôvod odčleňovať resp. vytvárať nový pozemok parc. č. XX/X naopak žalovaný v snahe získať neoprávnene majetok postupoval úskočne s cieľom nadobudnúť vlastníctvo parc.č. XX/X a následne legalizovať nepovolené stavby, ktoré sú uskutočnené v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na listiny, o ktorých žalovaní tvrdia, že sú hodnoverné a pravdivé a preto majú preukázať konanie žalovaných, že ich uskutočňovanie stavieb o legitímne. Ide o podvrh listín, ktoré po tvrdil aj znalec vo svojom č. X/ XXXX zo dňa 2.2.2017 a jedná sa o nasledovné dokumenty: výpis uznesení zo 67. riadnej schôdze Rady MNV Ž. konanej 8.12.1989; oznámenie drobnej stavby z 5.4.1990; urgencia prevodu z časti ohlásenie drobnej stavby 11.06.1990; ohlásenie drobnej stavby žalovaných 06.05.2004, ohlásenie stavebných úprav žalovaných zo dňa 08.11.2010. Uvedené dokumenty svedok získal na základe žiadosti podľa zákona o osobnom prístupe k informáciám. Ďalej uviedol, že v rokoch 2009-2010 vybudovala žalovaná v 1. rade bez príslušného stavebného povolenia nový prístrešok o rozlohe cez 30 m2, ktorý bol nahlásený Mestu Ž. ako čierna stavba 08.11.2010. Poukázal na to, že stavby žalovaných sú v rozpore s verejným záujmom ako aj v rozpore so stavebným . Žalovaní v žiadnom prípade neboli oprávnený zastavať mestský pozemok, na ktorom sú uložené rozvody verejného vodovodu a kanalizácie a konali v rozpore s platnými zákonmi. Spochybnil obsah čestných prehlásení svedkov pani R., pána Q., pána L., pána K.. R. ako aj čestného prehlásenia žalovaných, ktoré boli predložené v minulosti žalovanými a žiadal preukázať pravosť týchto súkromných listín, nakoľko ich obsah je jednoznačne nepravdivý, a či tieto listiny pochádzajú od toho kto je na nich označený ako vystaviteľ, a či je obsah týchto listín pravdivý. Žalobca súdu dňa 08.03.2020 zaslal vyjadrenie k vyjadreniu svedka, pričom poukázal, že z výpovede svedka vyplynuli závažné fakty, ktoré argumentáciu žalovaných o ukrátení svojich pozemkov o 36 m2 vyvracajú. Je nespochybniteľné , že nielen LV č. XXXX na ktorom sú zapísané pozemky XXX/X, XXX/XXX vo vlastníctve žalovaných ale aj z GP č. XX/XXXX vyplýva, že žalovaní podľa výkazu výmeru užívajú 400 m2. V podaní výpoveď svedka II. časť zo dňa 28.05.2019 doplnil, že Ľ. Š. dňa 19.11.2012 podala sťažnosť na umiestenie stavieb žalovaných v pásme ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Obvodný úrad životného prostredia v N. dňa 18.12.2012 vybavil sťažnosť ako opodstatnenú a uložil žalobcovi ako vlastníkovi pozemku zabezpečiť vytýčenie existujúcich vodných stavieb, zabezpečiť ochranu verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a predložiť na OÚ životného prostredia N. oprávnenie Mesta Ž. na prevádzkovanie alebo zmluvu uzatvorenú s odborne spôsobilou fyzickou alebo právnickou osobou. Žalobca dal vyhotoviť výkres zameranie skutočného stavu z 10.01.2013, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že stavba plotu a prístrešku žalovaných sú v ochrannom pásme kanalizácie a vodovodu. Venoval sa K. . X. J., vedúcej odboru správy majetku mesta Ž.X., ktorá podľa jeho názoru mala konať v záujme žalovaných, keď nechala osvedčiť podvrhy listín žalovaných, výpis uznesenia č. 205/89 zo 67. riadnej schôdze MsNV Ž., ktoré s takým obsahom nebolo nikdy prijaté. Poukázal na závery súkromného č. 4/2017. Žalovaní predložili žalobcovi ako stavebnému úradu sfalšované doklady a je teda nesporné, že pri použití podvrhov sa nejednalo o dobromyseľnosť žalovaných. Predložil písomnú komunikáciu so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, ktorá dňa 29.11.2010 uviedla, že kanalizačné a vodovodné potrubie nie je jej majetkom, ani nie je prevádzkovateľom, tiež v liste zo dňa 1.6.2017 uviedla, že vodovod a kanalizáciu nevlastní ani neprevádzkuje. Spochybnil čestné vyhlásenia žalovaných, I. R., H. Q., N. L., ktoré považuje, ako porušenie zákona, nakoľko konali úmyselne v prospech žalovaných. Vyjadril sa k obviňovaniu pani Ľ. Š. žalovanými s ktorými viedla súdny spor pod sp.zn. . Žaloba vedená pod bola NS SR zamietnutá dňa 28.02.2019. Dňa 30.05.2019 doručil súdu písomné doplnenie svojej svedeckej výpovede, v ktorom sa vyjadril k posunutiu hranice pozemku parc.č. XXX/X. Mal za to, že ako vyplýva z listín správy katastra N. z 5.12.2013, 2.4.2013 a GP č. XX/XXXX si žalovaní posunuli hranicu svojho pozemku parc.č. XXX/X už v roku 1991 na úkor pozemku žalobcu parc.č. XX/X. Tvrdí, že z listiny Výkaz výmer patriacu k GP č.XX/XXXX je možné vyvodiť aktuálny stav parciel žalovaných p.č. XXX/X + p.č. XXX/XXX = 400m2. Doplnil svoju výpoveď k stavbe žalovaných Prestrešenie z roku 1994 - uviedol, že stavba Prestrešenie nikdy neexistovala, ani v roku 1994 ani neexistuje dnes, pričom dôkazom sú snímky ortofotomapy, t.j. zábery z 14.06.2009 a 11.09.2011. Ďalším dôkazom je GP č. X/XXXX z 15.4.2013. Žalovaní tvrdia, že prístrešok je postavený v roku 2010, ale ako prestrešenie, na základe ohlásenia z 1994. Mesto však na takéto ohlásenie nikdy nevydalo súhlas a toto ohlásenie č. 311/1994 z 6.5.1994 považuje za podvrh žalovaných. Poukázal na závery rozsudku NS SR . Tvrdil, že dnes stojaca stavba prístrešku žalovaných bola postavená v roku 2010 bez povolenia na pozemku žalobcu p.č. XX/X a nemá žiadny súvis s ohlásením drobnej stavby č. 311/1994 z 6.5.1994.

15. Právna zástupkyňa žalovaných zaslala súdu dňa 15.04.2019 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedla, že listinnými dôkazmi založenými v spise a ďalšími dôkaznými prostriedkami žalovaní preukázali, že parc. č. XX/X vo výmere 33 m2 vo vlastníctve žalobcu spolu s časťou parc.č. XXX/X o výmere 3 m2 odovzdanou žalovaným reálne do užívania v roku 1989 za peňažnú náhradu tvorí skutočnú výmeru 400 m2. Opätovne poukázala na to, že žalovaným bol odovzdaný do užívania stavebný pozemok č. XXX/X v roku 1989. Stavebná parc.č. XXX/X o výmere 400 m2 vznikla oddelením s parc. č. XXX/X. Hranice jednotlivých stavebných parciel boli v prírode vyznačené červenou farbou na chodníku na ulici N.. Po rozdelení parciel žalovaní zistili, že ním pridelený pozemok končí na takmer úrovni na kanalizačného. poklopu ktorý sa nachádza na ceste, že pridelená parc.č. XXX/X bola posnutá do parc. č. XX/X ( t.č. do časti parc. č. XX/X). Žalovaní zistili, že reálne dostali do užívania stavebnú parc. č. XXX m2 namiesto 400 m2. K posunu pozemku došlo z dôvodu, že do parc. č. XXX/XX (prvá parcela z opačného konca bol v geometrickom pláne zahrnutý chodník, ktorý bol pri vymeriavaní stavebných parciel v prírode z krajnej parcely vynechaný. Posunutie hraníc stavebných pozemkov reálne vykonali zamestnanci vtedajšieho stavebného odboru. Právny stav uvedenej parcely je v kat. nehnuteľností zapísaný vo výmere 400 m2, ale v dôsledku posunu hraníc stavebných pozemkov majú do pozemku žalovaných ich susedia pán I.E. a R. R. posunutý svoj stavebný pozemok . Keďže MsNV ani žalobca nevyriešili dodnes posun pozemkov zapríčinené samostatným stavebným úradom susedia R. užívajú pozemok vo vlastníctve žalovaných o výmere 33 m2.Ďalší susedia N. užívajú pozemok vo výmere 28 m2 vo vlastníctve R. atď.. Ďalej doplnila vyjadrenia so skutočnosti s výstavbou rodinného domu. Nesúlad skutočného stavu stavebných pozemkov so stavom zobrazeným v kat. nehnuteľností žalovanými preukazujú dôkazom geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2015, ktorým sú zamerané skutočné stavy užívania troch pozemkov vlastníkov parc.č. XXX/X,XXX/X,XXX/X a geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 17.1.2016, ktorým sú zamerané skutočné stavy užívania pozemkov v rade na ulici N.. Žalovaní preukázali, že listom zo dňa 13.7.2016 aj vlastníci susedných pozemkov žiadali žalobcu o preskúmanie právneho a skutkového stavu parc.č. XXX/X až XXX/XX v kat. úz. Ž.. Žalobca v listine č. 1358/2016 potvrdzuje, že zostavy preukazujú nesúlad skutkového stavu so stavom právnym a konštatuje, že hranice vlastníckych a užívateľských parciel č. XXX/X,X a X je posunutá, pričom primátor na jednej strane navrhuje, aby právny a skutkový stav medzi parcelami a následne aj medzi ďalšími parcelami sa riešili navzájom medzi sebou kúpnymi alebo darovacími zmluvami, ktoré majú predložiť na vkladom na katastra nehnuteľnosti, nakoľko Mesto Ž. v týchto záležitostiach nie je občanom kompetentné a na strane druhej nenavrhuje riešenie vzťahu medzi vlastníkmi parc. č. XX/XXXX/X, hoci mesto uznáva posunutie hraníc a pozemku XXX/X vo vlastníctve žalovaných. V predmetnom konaní žalobca tvrdí niečo iné, resp. účelovo sa vyhýba predloženým dôkazom, ktoré potvrdzujú, že posunutie stavebného pozemkov žalovaných parc.č. XX/X uznal. Žalovaní predložili súdu dôkaz, že žalobca vyriešil chybné označenie hraníc pozemkov s prvým vlastníkom stav. parc.č. XXX/XX, keď doložili zámennú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a medzi Y. V. ako kupujúcim, ktoré predmetom sú pozemkom vytvorené geometrickým plánom zo dňa 18.04.2016 a jedná sa o parc.č. XXX/XX. Žalovaní predložili ako dôkaz list z 29.11.1989, v ktorom písomne žiadali o prešetrenie výmery parc. č. XXX/X . Pokiaľ by sa žalovaný nedostali po ohraničení hraníc pozemkov so svojím pozemkom do tesnej blízkosti kanalizačného poklopu nemali žiaden dôvod podávať žiadosť o prešetrenie výmery parc.č. XXX/X a žalobca by po 26 rokoch nemal dôvod podávať žalobu. Žalovaní sa takisto domnievajú, že svedok R. M. ani žalobca nemajú oprávnenie posudzovať pravos, platnosťť či zákonnosť uznesenia a takisto toto oprávnenie nemá ani súd, nakoľko uznesenie MsNV Ž. nebolo nikdy oprávnenými orgánmi zrušené a je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorí žalovaní súdu predložili na obranu a podporu svojich tvrdení. Žalovaní pociťujú posunutie svojej parcely do parcely vo vlastníctve žalobcu ako krivdu ako poškodenie ich vlastníckych práv, ktoré doposiaľ neboli napravené. Spochybnila ďalej znalecký posudok č. X/XXXX v celom rozsahu a žiadala, aby súd na znalecký posudok ako na dôkaz neprihliadal a to z toho dôvodu, že žiadosť na vypracovanie znaleckého posudku podala Ľ. Š., ktorá ju podpísala a žiadosť podpísal aj svedok R. M.. Poukázala na nesúlad dátumov v znaleckom posudku. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že ohlásenie realizácie drobnej stavby zo dňa 06.05.1994 žalobca v svojej dokumentácii neeviduje je to právne irelevantné a mala za to, že ide o hrubé zneužitie postavenia žalobcu, ktorý vystupuje nielen ako vlastník pozemku, ale súčasne aj stavebný úrad, v rámci preneseného výkonu štátnej správy, a preto nemá problém poprieť pred súdom existenciu uvedenej listiny vo svojej agende. Žalovaní v konaní preukázali, že dňa 22.10.2013 ohlásili Mestu Ž. stavebnú úpravu spočívajúcu vo zvýšení existujúceho murovaného oplotenia na parc.č. XX/X, pričom Mesto Ž. oznámilo žalovaným dňa 02.12.2013, že nemá námietky voči uskutočneným stavených úprav na stavbe oplotenia v rozsahom uvedenom v predloženom oznámení. Do spisu žalovaní predložili celý rad

dokumentácie, ktorou sa domáhajú vyporiadania parc. č. XX/X, už v roku 2010 mali záujem pozemok zaplatiť na základe kúpy geometrickým plánom č. XX/XXXX bola odčlenená parc.č. XX/X o výmere 33 m2 od parc. č. XX/X z dôvodu budúceho usporiadania skutkového stavu so stavom právnym. Nešlo o žiadne špekulatívne konanie a tvrdenie žalobcu žalovaní popierajú. Parcelu vo výmere 33 m2 predsa užívajú od konca roku 1989 a doposiaľ chcú parc.č. XX/X od žalobcu kúpiť, nakoľko uvedená výmera im chýba ide o časť pozemku na odstavenie motorového vozidla. Dňa 28.09.2010 doručili žalobcovi žiadosť o odkúpenie pozemku parc.č. XX/X, z dôvodu, že v skutočnosti majú odkúpený pozemok vo výmere 364 m2, na čo upozornili MsNV v Ž. a v prípade odsúhlasenia prevodu zaplatia kúpnu cenu duplicitne. V závere žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvádzajú že žalobca sa zámerne odkláňal od podstaty svojej žaloby a podstaty veci so snahou preukázať, že stavby postavené na jeho pozemku a sčasti na jeho pozemku sú nielen neoprávnenými ale stavbami čiernymi a preto je tu kvôli nedobromyseľnosti žalovaný dôvod na ich odstránenie. Žalobca útočí na nedobromyseľnosť žalovaných pri postavení stavieb najmä v spojení s „podvrhnutou“ dokumentáciou spolu so spolupracujúcou osobou svedkom R. M..

16. Právna zástupkyňa žalovaných súdu predložila dňa 23.05.2019 písomné doplnenie vyjadrenia, v ktorom poukázala na geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý preukazuje posun jednotlivých stavebných parciel vlastníkov pozemkov do parcely suseda a nesúlad skutkového stavu so stavom zobrazeným v katastrálnej mape a katastri nehnuteľností. GP č. XX/XXXX jednoznačne vyvracia tzv. geometrické zameranie skutočného stavu prístrešku a oplotenia vyhotovené geodetom K.. R. na základe objednávky Ľ. Š.. Zmena prístrešku bola uskutočnená na základe ohlásenia v roku 1994. Prístrešok dosahuje výmeru 25 m2, nie je pevne spojený s múrom oplotenia ( je postavený na pilieroch), ide o drobnú stavbu. Trvala na nariadení ohliadky v rámci doplnenia dokazovania. Upriamila pozornosť súdu na rozsudok tunajšieho súdu -248, ktorým sú usporiadal vlastníctvo k pozemku, ktoré žalobca žalovaným predal kúpnou zmluvou zo roku 1996. Keďže sa jedná o pozemky, ktorými žalovaní rozšírili záhradu za domom, žalobca zavádzajúco tvrdí, že žalovaní nadobudli od žalobcu celkovo 448 m2. Popísala na vyhrotené vzťahy s Ľ. Š. a R. M., ktoré sa riešili vo viacerých priestupkových konaniach. Súd podľa jej názoru musí vychádzať z výsledku konania na KS Bratislava a NS SR v konaní o správnej žalobe, ktorej výsledkom je, že rozhodnutie žalobcu o zastavení konania vo veci odstránenia stavieb z cudzieho majetku je právoplatné. Žiadala aby žalobca predložil ako dôkaz GP č. X/XXXX.

17. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 28.05.2019 za prítomnosti PZ strán sporu, žalovaného v 2.rade a štatutárneho zástupcu žalobcu. Žalovaná v 1.rade svoju neprítomnosť ospravedlnila. Právny zástupca žalobcu prednesom uviedol, že liste vlastníctva žalovaných má ich pozemok výmeru 400 m2, čiže ak žalovaní tvrdia,že ich chýbajúce m2 užívajú susedia R. je potrebné aby si túto skutočnosť vyjasnili medzi sebou a medzi susedmi R. a táto skutočnosť ich nemôže oprávňovať k zriadeniu stavby na pozemkoch žalobcu. Žalovaným čiže nikto nebráni, aby so susedmi R. vzájomne vysporiadali časť pozemku, ktorú im sused R., bez právneho dôvodu užíva. Žalovaní aj napriek výzve z posledného pojednávania originály listín, z ktorých odvodzujú svoje oprávnenie stavať na pozemkoch žalobcu nepredložili. Tak ako uvádzajú žalovaní posúdenie listín a ich autenticity je z pohľadu súčasnej dôkaznej situácie otázkou právnou a je možné vyvodiť právne závery ohľadom týchto listín aj bez existencie znaleckého skúmania. Je totižto preukázané, že uznesenie rady MsNV z 18.12.1989 neexistuje, ohlásenie drobnej stavby z 5.4.1990 rovnako nemôže existovať, keďže bol podaný na neexistujúci orgán, urgencia prevodu- odpoveď z 11.6.1990 bolo vydané úradom, ktorý v tom čase nemohol existovať, a osobou, ktorá danú funkciu v tom čase nemohla vykonávať. K ohláseniu drobnej stavby z 6.5.1994 je potrebné doplniť ďalší argument a to, čo napokon aj uviedli žalovaní vo svojom vyjadrení, že samotné podanie nebolo uskutočnené na stavebný úrad, nakoľko stavebný úrad sa k danej ohláške nevyjadril. Žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú, že si mysleli, že keď úrad mlčí, takže nemá námietky. Takýto postup je však v rozpore so stav. zákonom a pokiaľ sa domnievali žalovaní, že daný úrad nekoná existujú tu právne nástroje nápravy ako napr. podnet na podanie protestu prokuratúra pre nečinnosť, keďže v tomto prípade stav. úrad vykonáva tzv. prenesený výkon štátnej správy, čiže to, že listina ako ohlásenie drobnej stavby z.6.5.1994 sa nenachádza v evidencii žalobcu potvrdzuje aj to, že sa k danej listine nevyjadrili, čo napokon priznali aj samotní žalovaní. Je potrebné zdôrazniť, že realizovať stavby bez toho, aby im stavebný úrad oznámil že nemá námietky nie je možné. Z uvedeného vyplýva, že žiadna listina predložená žalovanými ich neoprávňovala na realizáciu stavieb na pozemkoch žalobcu. Tvrdenie žalobcu podporuje GP na základe ktorého došlo k rozdeleniu parcely č. XX/X na parc.č. XX/X s 36 m2, kde boli žalovaní zapísaní ako vlastníci uvedenej parcely. Pôvodný prístrešok žalovaných bol zbúraný a nový s rozlohou do 20 m2 bol postavený v roku 2010 za účinnosti , ktorý

zakazuje umiestňovať stavby v ochrannom pásme vody a kanalizácie. Ak žalovaní tvrdia, že nie je samostatne stojacou garážou a že iba v časti 6m2 zasahuje do pozemku žalobcu, o to ľahšie ho bude posunúť na pozemok žalovaných. Žalovaní postavili stavby na pozemku žalobcu svojvoľne a závery hlavnej kontrolórky mesta vo veci potvrdenia listín predložených žalovanými v stavebnom konaní sú bez právneho významu a záväznosti, nakoľko podľa b ods. 3 zákona č. 369/90 Zb., kontrolór nemôže kontrolovať rozhodnutia a postupy orgánov, ktoré vykonávajú štátnu správu. Poukázal na znenie , ktoré jednoznačne a taxatívnym spôsobom vymenúva rozhodnutia, ktorými je súd viazaný. Rozhodnutie správneho orgánu, ani rozhodnutia tzv. všeobecných súdov nie sú pre súd v tejto veci záväzné a skúmanie otázky oprávnenosti vykonania stavieb žalovaných na pozemku žalobcu je otázkou právneho posúdenia, ktorého zodpovedanie je dôležité pre rozhodnutie tohto sporu. Mal za to, že tu nejde o susedský spor medzi rodinou žalovaných a pani Š. a pánom M., ale o spor medzi žalobcom a žalovanými o odstránenie stavby, žalobca nie je vo veci pasívny, poukázal na list OÚ životného prostredia z 18.12.2012 a opätovne na závery znaleckého posudku č. 4/2017. Mal za to, že ak sa žalovaní domnievajú, že im susedia R.E. užívajú neoprávnene pozemok, môžu to riešiť mimosúdne alebo sa obrátiť na súd. Právna zástupkyňa žalovaných prednesom na pojednávaní uviedla, že svedka R. M. považuje za zaujatého. Trvala na ohliadke na mieste samom, nakoľko ohliadkou súd neskúma alebo nerozhoduje, alebo neposudzuje odbornosť geodeta resp. práce geodetickej ohliadkou by súd mohol utvoriť názor o celkom stave stavieb, ktoré sa majú odstrániť v zmysle podanej žaloby. Súd by si mohol utvoriť názor o tom, kto a z akých dôvodov užíva mestské parcely ako aj by videl, ktoré parcely boli žalobcom vyhlásené za prebytočný majetok a ponúknuté jednotlivým užívateľom uvedených parciel na odkúpenie. Ide o spomínané predzáhradky pre priečeliami jednotlivých rodinných domov uvedených vlastníkov. Tiež by sa mohol na vlastné oči presvedčiť o skutočnom určení hraníc jednotlivých parciel, ktoré boli v prírode označené červenými čiarami a tieto čiary ešte niektorých prípadoch existujú medzi jednotlivými hranicami pozemkov Žalovaní dohľadávali origináli písomností, ktoré spochybňuje žalobca a ktoré vyplývajú ako pochybné a panflety zo znaleckého posudku znalca Y., žalovaní našli záznamy napísané v kancelárii vedúcej odboru výstavby žalobcu u K.. J. zo dňa 4.3.2013 a 9.4.2013, z ktorých vyplýva, že žalovaný poskytol úradu originál dokladu ohlásenia drobnej stavby v roku 1994 a poskytol úradu originály dokladov a to žiadosť o prešetrenie výmery z r. 1989, ohlásenie drobnej stavby z roku 1990, urgenciu prevodu z časti parcely z roku 1990 ako aj urgenciu- odpoveď na urgenciu z 11.6.1990. Záznam z 4.3.2013, záznam z 9.4.2013. Upriamila pozornosť súdu na rozsudok NS SR , ktorý sa zaoberal skutkovou situáciou aj právnou situáciou ohľadom drobných stavieb, ktoré sú predmetom sporu a drobné stavby a to postavenie oplotenia prístrešku a aj prestrešenia, ktoré boli realizované na základe ohlásených z roku 1990 a 1994 považuje za stavby dovolené. Uznesenie rady MsNV Ž. č.205/1989 nebolo nikdy zrušené v zmysle zák. o národných výboroch. Pokiaľ ide o skutočnosť o tvrdenie, že žalobca má zabezpečiť ochranu pásma a bolo mu to nariadené Obv. úradom živ. prostredia v N. treba uviesť, že žalobcovi boli dané tri opatrenia Obv. úradom, ktoré do dnešného dňa neboli splnené, resp. súdu o tom nedoložil žiadnu dokumentáciu. Predkižila dokument podpísaný K. Š. vedúcim výstavby a územného plánovania býval. ONV v N. pod č. Šaš/229/1990 z 13.7.1990- ide o oznámenie o určenia bodu napojenia na verejnej kanal. XX/X a týmto oznámením pre stavebníkov Š. určil MsNV v Ž. bod napojenia na verejnú kanalizáciu na pozemku parc.č. XX/X, ktorý susedí podľa skutkového stavu s parc.č. XXX/X kde v odôvodnení uvádza, že na odstránenie havárie kanal. a vod. prípojky prevádzkovateľ bude využívať vstup zo L. ulice teda od čističky odpad. vôd na parc.č. XX/X od prečerpávajúcej stanice. Oznámenie bolo potrebné z toho dôvodu, že v čase vydania stavebného povolenia aj dosiaľ nie je zlegalizovaná v časti Z. V. verejná kanalizácia a vodovodná sieť, prevádzkovateľ Vodárenská spoločnosť prevádzkujú aj túto časť bez zmluvy a nikdy stavba nebola skolaudovaná a ani sa nenachádza v majetku mesta. Čo sa týka argumentu žalobcu, aby sa Š. vysporiadali s R., pričom je preukázané zo strany produkovaných dôkazov stranou žalovaných, že pokiaľ sa žalovaní nevysporiadajú so žalobcom ohľadom parcely č. XX/X neprichádza do úvahy vysporiadanie medzi jednotlivými susedmi, nakoľko po vymeraní skutočnej stavebnej parcely žalovaním chýba 36m2 a len posunutím do mestskej parcely, ktoré bolo odsúhlasené v roku 1989 ich výmera stavebného pozemku dosiahla 400 m2. Možnosť vysporiadania existuje všetci susedia po vyriešení tohto sporu pri takom prípade, akom navrhuje strana žalovaných uzatvoria medzi sebou kúpne zmluvy, medzi susedmi nie je spor, nakoľko každý sused vie, že užíva viac ako 30m2 s parcely svojho suseda práve vďaka posunu hraníc. Poukázala aj na zámennú zmluvu, ktorou Mesto Ž. vyriešilo problém s prvým vlastníkom od C. ulici s Y. V.. Trvala na tom, aby žalobca predložil geom. plán č. X/XXXX, v zmysle ktorého ktorý bol podkladom na vyhlásenie majetku za prebytočný a zameriaval časť s parc.č. XXX/X, časti parciel, ktoré

ponúkol na odpredaj jednotlivým užívateľom parciel na N. G.. z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Jednotlivý vlastníci nepristúpili na kúpu uvedených pozemkov z dôvodu, ktorý uvedie žalovaný. Spolu s listom ponuky na odpredaj 14 m2 žalovaným bol doručený časť len uvedeného geom. plánu. Časť predmetného GP č. X/XXXX vypracovaný geodetom K.. H., ktorý je súčasťou uznesenia č. 69/2014 žalobcu predložila a upriamila pozornosť, že z grafickej časti vidieť posun skutkového stavu - posun malých parceliek č. XXX, XXX, XXX atď. sú posunuté do výmery parcely žalovaných ( parcela R.). Na pojednávaní bol dovypočutý svedok R. M. najmä k jeho právnemu záujmu na výsledku sporu. Štatutárny zástupca žalobcu primátor K.. I. R.L. po zákonnom poučení na pojednávaní prednesom uviedol, že mesto nemá kolaudačné rozhodnutie k areálu kanalizácie v časti Z. V., avšak je od roku 1987 obyvateľmi využívaný, je tam vyberané vodné a stočné, a keďže ide o vzťah vodárne a súkromných odberateľov a mesto bolo so službou, aj je spokojné, tento objekt sa neriešil. Predložil záznam o odovzdaní a prevzatí z roku 1987 za účasti investora býv. ZSVaK a za účasti vtedajších zamestnancov mesta Ž.. Poukázal na to, že spor je dlhotrvajúci, avšak zo strany žalobcu bola snaha, aby si s tým poradili, hoci pracovníci mestského úradu sú zdatní, a vedia o tejto problematike, avšak samy to nevedeli vyriešiť, je tam viacero GP a každý zo zúčastnených tam hľadá niečo svoje, avšak primárne sa nerieši zásadná otázka, že je tu pozemok mesta, na ktorom je umiestnená nelegálna stavba a sú tu dve- tri možnosti riešenia v zmysle zákona a keďže ani on, ani poslanci mesta nemajú právne vzdelanie, zriadili komisiu a spoločne dospeli k záveru, že najdiplomatickejšie riešenie bude, ak vo veci rozhodne nezávislí súd, keďže aj kolegyne pracujúce na stavebnom úrade sú v tejto veci zaujaté. Základný problém, alebo kameň úrazu vidí v tom, že vlastníci pozemkov majú určitú výmeru a v určitej výmere platia dane, ale zrejme nesedí právny stav so skutočným stavom a má obavy, že tento moment môže aj do budúcnosti spôsobovať problémy. Na otázky PZ žalovaných, či bol účastný pri skutočnom zameriavaní pozemkov v roku 1989 odpoovedal, že nebol v tom čase prítomný. V tomto období zakresľoval stavby rodinných domov a osádzal do terénu niektorých vlastníkom pozemkov z tohto areálu Z. V.. A či už za jeho pôsobenia na základe výsledku resp. konania a prešetrovania touto komisiou ako aj hlavným kontrolórom K.. R. mestské zastupiteľstvo uznesením riešením č. 43/2015 a mesto Ž. objednalo GP na zameranie skutočného stavu posunutia užívania jednotlivých pozemkov a teda pozemku Š. a následne z nejakých dôvodov bolo toto uznesenie nejakým iným uznesením zrušené či vysvetlí, prečo bolo toto uznesenie zrušené, ktorým sa mal zamerať skutočný stav parciel celej ulice odpovedal, že nemá o tom vedomosť, že by to bolo zrušené, uviedol, že GP nebol mestom zaplatený a nebol nikdy vypracovaný. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu bol žalobcom predložený v konaní ako dôkaz geodetické zameranie skutočného stavu stavby prístrešku a oplotenia vyhotovený K.. R. R. z 12.10.2015, ako sa tento dokument dostal k žalobcovi, keď ho objednala Ľ. Š. z N. G.. Č..X. Na pojednávaní vypovedal žalovaný v 2.rade, ktorý uviedol, že dostal pozvánku od MsNV za účasti architekta K.. Z., spolu s štyrmi prvími stavebníkmi v časti Z. V., kde im vysvetlili, že pozemky budú mať 400 m2, aká tam je plánovaná výstavba, aké tam majú byť osadené okná, aby bolo stanovené v súlade s územným plánom. Keď prišiel na svoj pozemok hraničné čiary boli označené červenou farbou, videl kanál, rúru na hranici pozemku. Následne Zorganizovala pani Š. stretnutie na tvári miesta kde bol on, ďalší susedia a zástupca mestského úradu pán N., ktorý odprezentoval, že hraničné čiary budú nemenné, povedal, že na čiare si má žalovaný v 2.rade vybudovať murované oplotenie, nakoľko medzi N. a L. ulicou sa má vybudovať chodník, ktorý pár rokov fungoval. Na tomto stretnutí Š. prečítala uznesenie ako sa veci do budúcna majú riešiť a pán N. uviedol, že on nevie dokedy bude predsedom a preto dokumenty a následne veci bude riešiť pani Š., ktorá mala všetky dokumenty následne na starosti ako aj pán V.. Žalovaný nesledoval kedy zanikol národný výbor, kedy vznikol mestský úrad, kto sa kedy ujal funkcie, bol zaujatý stavbou rodinného domu, nevie kedy pani Š. odovzdala dokumenty pánovi V., prednostovi úradu. Postavil si plot v roku 1991, tak ako mu ho vymeralo mesto Ž.. V roku 1992 si z tehál, z ktorých bol vybudovaný plot vymuroval základy prístrešku. V roku 1994 prístrešok už stál a mal 16 m2, avšak došlo na ňom k zatekaniu, preto oslovil odborníka H. Q., ktorý mu navrhol, aby spojil prístrešok s rodinným domom. Všetku dokumentáciu v roku 1994 ohľadom oznámenia a ohlásenia prístrešku na mesto vybavoval pán Q.. Tvrdil, že v roku 1994 prebehla príprava na nový prístrešok, na základy prístrešku z roku 2010. V roku 1996 mu mesto ponúklo zadnú časť pozemku a týmto chcel vyvrátiť, že som bol kamarátom s pánom V.. Kúpna zmluva bola uzavretá ( medzi nami a mesto Ž.) pán V. ju nezavkladoval a z tohto dôvodu potom k pozemku prišli až na základe rozhodnutia súdu . Tento súdny spor trval od roku 1996 do 2009 v takom stave to bolo, že pozemok sme mali zaplatený, ale sme ho neužívali. Užívala ho pani Š.. Súdny spor vyhrali v roku 2009 a odvtedy začali problémy. Keď pozemok ohradili odvtedy začali hrubé urážky. Desiatky podaní zo strany pani Š.. Stávalo sa, že manželke - žalovanej v 1.rade vynadala, vždy to však bolo bez svedkov. Prístrešok z roku 1994 bol v tom roku ohlásený dispozične zakreslený a to aj prestrešenie bolo zakreslené do parc.č. XX/X

predtým XX/X. Tento prístrešok dokončili v roku 2010 a všetko ohľadom dokumentácie z roku 1994 ako bolo vtedy za prezentované z akého materiálu má byť prístrešok to všetko bolo v roku 2010 dodržané. Zmenila sa dispozícia prístrešku do ulice, ale všetko bolo dodržané z ohlásenia z roku 1994. Na základe vyjadrenia štátneho stavebného dohľadu bolo potrebné dodatočné stav. povolenie, mal doklady od K.. V., ktorý ich poskytol keď odchádzal z úradu. Pani F. vydala stavebné povolenie a uznesenie o zastavení konania, ktoré napadla pani Š. a v súčasnosti je tu konečné rozhodnutie NS SR , ktoré je založené v spise. To najpodstatnejšie považoval to, že si svoj pozemok nevymeral, vymeralo ho MsNV Ž., niekto kto tam bol musel mať GP, z ktorého musel vedieť, že to čo vyznačil znamená, že skutkový a právny stav nesúhlasí a preto je ohliadka súdom dôležitá pretože sa ukáže, že pozemky sú posunuté o chodník od prvého pozemku. Toto preukazuje GP, ktorý dal vyhotoviť na vlastné náklady na celú ulicu, a ktoré mesto nedalo vyhotoviť, pretože by sa preukázala moja pravda. On nie je klamár a podľa neho je celá táto situácia smutná.

18. Súd nariadil ohliadku dotknutých stavieb a parciel na 10.07.2019, na ktoré predvolala právnych zástupcov strán sporu, žalovaným výzvou zo dňa 05.06.2019 uložil sprístupniť predmet obhliadky spolu s poučením podľa , , . Právna zástupkyňa žalovaných súdu oznámila, že na obhliadke bude prítomní aj geodet, ktorý vyhotovil GP XX/XXXX a XX/XXXX a podá odborné vyjadrenie k posunutiu hranice C KN 56/6. Súd dal uvedenú skutočnosť na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.

19. Právny zástupca žalobcu dňa 14.06.2019 doručil písomné stanovisko k výpovedi svedka R. M. z 28.05.2019 a ním predložených dôkazov, s tým že poukázal na závery konštantnej judikatúry napr. Ro NS ČR, sp. zn. 321992, Sou R NS č. C 2660 - NS dp. Zn. . Poukázal tiež na to, že predmetom konania sp.zn.10Šzp/7/2018 bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Uviedol, že súd podľa nie je týmito rozhodnutiami viazaný. Krajský súd ako aj Najvyšší súd sa v týchto konaniach nezaoberali novými dôkazmi a to najmä otázkou falzifikácie listín a riešili aktívnu vecnú legitimáciu Ľ. Š., pričom rozhodli, že táto jej nesvedčí. Mal za to, že pokiaľ by sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaných konal by v rozpore s ust. ako aj v rozpore s SR. Žalovaní podľa neho v tomto konaní nevedia preukázať, že boli pri stavbe plotu a prístrešku dobromyseľní. Žalobca priamymi dôkazmi preukázal ich nedobromyseľnosť pri stavbe plotu a prístrešku, keď v konaní mal za preukázané, že výpis z uznesenia MNV Ž. zo 67. riadnej schôdze konanej dňa 18.12.1989, z ktorého si žalobcovia vyvodili právo stavať na pozemku nie je pravá. Rovnako listina označená ako Urgencia prevodu z časti parcely a ohlásenia drobnej stavby - odpoveď z 11.06.1990, ktorú listinu opakovane žalovaní predkladali žalobcovi aj iným štátnym orgánom a odvodzovali si od nej právo stavať na pozemku žalobcu, nie je pravá. Objektívne preukázanie skutočnosti je podľa jeho názoru dostatočným dôvodom na postup súdu podľa . Žalovaní si odvodzujú právo stavať na pozemku žalobcu aj posunom hraníc pozemkov v lokalite Č.. Táto skutočnosť nemá význam pre posúdenie dobromyseľnosti žalovaných a hodnotí ju ako účelové konanie žalovaných na odvrátenie pozornosti súdu od podstatných dôkazov preukazujúcich nedobromyseľnosť žalovaných. Svoje vyjadrenie doplnil písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2019, v ktorom zhrnul, že predmetom konania je odstránenie stavieb špecifikovaných v žalobách z 13.09.2016 a 17.10.2016. Žalovaní na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 27.11.1989 nadobudli právo osobného užívania k pozemku parc.č. XXX/ X vo výmere 400m2. Na základe uvedenej žiadosti Rada MNV Ž., ktorá sa konala 18.12.1989 na základe uznesenia 205/89 schválila posunutie hranice pozemku parc. č. XXX/X do parc.č. XX/X ( t.č.XX/ X) a predaj parc. č. XX/X o výmere 36 m2. Poukázal na znenie účinného v čase podania žiadosti žalovaných dňa 29.11.1989, z ktorého je taktiež spochybnená pravosť listín predkladaných žalovanými, keďže účinný k 29.11.1989 neobsahoval pojmy resp. terminológiu ako kúpa, nakoľko žalovaný pozemok od MNV nekúpili keďže to nebolo možné. To tiež potvrdzuje fakt, že listiny neboli spísané v čase, ktorý je na nich uvedený. Túto skutočnosť potvrdzuje aj dopyt súdu na štátny archív, kedy súd nezískal uznesenie ani výpis z uznesenia č. 205/89 rady MNV v Ž.X. z 67. riadnej schôdze konanej dňa 18.12.1989. Zdôraznil, že práve na toto uznesenie sa žalovaní odvolávajú pri ohlásení drobnej stavby zo dňa 05.04.1990 ako aj ohlásení drobnej stavby z 06.05.1994. Toto nesie znaky špekulatívneho konania a svedčí o nedobromyseľnosti žalovaných. Poukázal na závery správy katastra W. zo dňa 04.02.2013 ktorá uvádza, že geometrický plán č. XX/XXXX objednaný žalovaným v 2.rade riešil navyše vytvorenie nového pozemku parc.č. XX/X v tzv. žalovaným tvrdenej chýbajúcej výmery 36 m2 a to odčlenením od par. č. XX/X vo vlastníctve žalobcu. Toto odčlenenie sa uskutočnilo bez súhlasu dotknutého vlastníka, teda žalobcu. Poukázal na svoju predošlú argumentáciu ku konaniu a rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava sp.zn. a NS SR sp. zn. ,

kedy krajský súd zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie, nezaoberal sa dôkazmi ako č. X/XXXX a nevyjadril sa k otázke či sporné listiny predkladané žalovanými sú skutočne pravé. Súd v tomto konaní nie je viazaný ani rozhodnutím stavebného úradu v stavebnom konaní teda rozhodnutím žalobcu o zastavení konania o odstránení resp. dodatočnom povolení stavby č. 10395/2012-Buch z 5.6.2013. Poukázal na príslušnú judikatúru. Zhrnul, že žalovaní od nadobudnutia osobného užívania vedeli o tzv. posune hraníc pozemkov, keďže to vo vyjadreniach uvádzajú, že reálne dostali do užívania stavebnú parcelu s nižšou výmerou a to 364 m2 namiesto 400 m2. Deklarovanú výmeru dosiahla ich parcela posunom do par.č. XX/X ( XX/X). Žalovaný v 2.rade na obhliadke ( 14:02-14:32 min.) potvrdil, že pôvodný prístrešok s výmerou 16m2 nebol postavená na parc. XX/X. K zastavaniu parc.č. XX/X došlo až postavením prístrešku v roku 2010 a následne logicky aj časťou kamenného plotu, ktorý zasahuje do parc. č. XXX/X. Touto cestou je potvrdené, že žalovaní nepotrebovali riešiť posunutie hraníc, keďže pôvodný prístrešok do parc.č. XX/X nezasahoval. Nový prístrešok je postavený horizontálne

- rovnobežne s ulicou N. a má plochu cca 30m2, Ak teda novým prístreškom žalovaní zasiahli do vlastníctva žalobcu v roku 2010 nemôžu sa dobromyseľne dovolávať na listiny z roku 1989. Rovnako nie je zrejmé, prečo sa žalovaní domáhajú posunu hraníc do pozemku žalobcu, keď čelným pohľadom na dom žalovaných z N. G.. by sa mali dotknutí vlastníci posúvať smerom doľava. Žalovaní nepreukázali, že by posunutie hraníc pozemkov vykonali zamestnanci vtedajšieho stavebného odboru žalobcu a uvedené nevedel potvrdiť ani geodet K.. V.. Žalovaní tiež nepreukázali, ako bola pôvodne zameraná hranica medzi pozemkom žalovaných XXX/X a pozemkom žalobcu XX/X, kde umiestnili nový prístrešok v roku 2010. Poukázal na rozhodnutia NS ČR a . Ako uviedli žalovaní a ako bolo zistené súdom na ohliadke, a potvrdené aj znaleckým posudkom č. X/XXXX prístrešok stojí na pilieroch a nie je pevne spojený s kamenným múrom a teda posunutie prístrešku je stavebnotechnicky možné a finančne nenáročné a rovnaký predpoklad platí aj ohľadom plotu a zároveň nič nebráni vzájomnému vyporiadaniu so susedmi R., ktoré však nemôže súd v tomto konaní riešiť. Opätovne vyslovil názor, že ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaných konal by v rozpore s SR, ako aj by došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania a odopretia spravodlivosti a tým k porušeniu zásady právnej istoty v prípade ak by súd rozhodol tak, že by ochranu vlastníckeho práva žalobcovi nepriznal. Zastával názor, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

20. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 22.11.2013 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného v 2.rade a v ospravedlnenej neprítomnosti žalovanej v 1.rade. Na pojednávaní bol vypočutý žalovaný v 2.rade, ktorému boli kladené otázky zo strany právnych zástupcov strán sporu. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 10.03.2020 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, štatutárneho zástupcu žalobcu a v ospravedlnenej neprítomnosti žalovaných.

20.1. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči poznamenal, že žalovaní v konaní predkladali listiny v rozpore so zásadou koncentrácie konania a nedodržiavali procesné lehoty stanovené . Uviedol, že tak ako to súd vyslovil vo svojom predbežnom závere na poslednom pojednávaní je bez pochyby zrejmé, že žalovaní zriadili na pozemku žalobcu stavby, ktoré čiastočne zasahujú do jeho pozemku, a ktoré boli zriadené neoprávnene a sú stavbami čiernymi aj stavbami nepovolenými. Súd rovnako akceptoval stanovisko žalobcu, že listiny, predkladané žalovanými sú bez právneho významu a považuje ich za nulitné. Aj napriek tomu, súd vyjadril právny názor, že potrestaný v tomto konaní bude ten kto do koho vlastníckeho práva sa neoprávnene zasiahlo. Uviedol, že konanie žalovaných má ďaleko od dobromyseľnosti a považoval za nepreukázané, že odstránenie časti stavieb, ktoré zasahujú do pozemkov žalobcu im vznikne značná hospodárska strata. Hoci súd konštatoval, že vydanie rozhodnutia v prospech žalobcu, by vyvolalo vlnu ďalších súdnych konaní, ktorým chce do budúcna zabrániť, nesúhlasil a pouzkázal na záväznosť súdneho rozhodnutia, ktoré primárne zaväzuje sporové strany a nie ďalšie tretie osoby, ako aj to, že žiaden iný údajný vlastník na N. ul. nespochybňuje a nespochybňuje vlastnícke práva a nezasahuje takým flagratným spôsobom do vlastníckeho práva iných. Samotný prístrešok a oplotenie tak ako vyplynulo z ohliadky, prístrešok nie je pevne spojený so zemou a jeho prípadne posunutie nemôže spôsobiť finančné problém, rovnako posunutie pletiva. Zdôraznil, že, v ČR bol zmenený Obč. zák. a bola prevzatá do neho rímska zásada superfício solo sedit, ktorá však na území SR neplatí. Súd musí podľa neho hodnotiť ujmu, ktorá vznikla vlastníkovi pozemku ako primárnu. V tomto prípade žalovaní flagrantne v roku 2010 umiestnili prístrešok na pozemok žalobcu a to aj napriek tomu, že sa tam nachádza verejný vodovod a kanalizácia, kde v zmysle zákona je zakázané stavať. Z porušenia práva nemôže vzniknúť právo. Rovnako bez súhlasu vlastníka pozemku súd nemôže a nesmie prikázať vlastníctvo pozemku neoprávnenému staviteľovi. Voči takémuto rozhodnutie pamätá aj č.l. 20 v ods. 1, kde je stanovená ochrana vlastníckeho práva, pričom majetok nadobudnutý v

rozpore s právnym poriadkom nepožíva právnu ochranu. Rovnako je potrebné skonštatovať, že chráni pred zbavením vlastníctva bez súhlasu vlastníka. Súd má vychádzať pri rozhodnutí zo skutkového stavu v čase jeho vyhlásenia. Ani autonómia súdneho rozhodnutia nesmie byť bezbrehá. Poukázal na dôkazy preukazujúce nedobromyseľnosť žalovaných a to manipulácia na základe geom. plánu z 15.5.2009, ktorí dali vypracovať žalovaní, a ktorí účelovo vytvorili s parc.č.XX/X parcelu XX/X o výmere 36 m2 a kde vo výkaz- výmer boli zapísaní ako vlastníci tejto parcely. Mal za nepochybné, že stavby žalovaných sú neoprávnene a nedovolené. Zákon c/ Obč. zák. stanovuje jednoznačné podmienky na odstránenie takýchto stavieb. Medzi ne patrí a čo aj v prípade bolo preukázané, stavebník nie je dobromyseľný. Je celkom logické a prirodzené, že žalobca nemá záujem o čiastočné stavby, plotu a prístrešku, ktoré umiestnili žalovaní na jeho pozemok, pretože tieto stavby bránia v užívaní pozemku žalobcu a to tým spôsobom, že sú umiestnené v ochrannom pásme vody, verejného vodovodu a kanalizácie, kde zo zákona takéto stavby umiestnené byť nemôžu. Odstránenie stavieb sa javí ako účelné. Je totiž jasné, že odstránenie stavby by nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Povaha a rozsah hosp. straty je vzhľadom na okolnosti prípadu minimálna. Nie je tu daný žiaden dôvod ani skutkový, ktorý by mal viesť súd k tomu, že v rozpore s zbaví bez jeho súhlasu žalobcu jeho majetku a urobí v tomto konaní za exemplárny prípad toho, ako môže skončiť vlastník pozemku, ktorému neoprávnene iný vlastník postaví stavbu. Pokiaľ sa žalovaní cítia byť vlastníkmi aj stavieb na zastavanom pozemku nerozumie z akého dôvodu, potom žalovaní nežalujú žalobcu o určenie vlastníckeho práva k pozemku, za ktorú už údajne zaplatili. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žalôb a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

20.2. Právna zástupkyňa žalovaných v záverečnej reči uviedla, že to bol predovšetkým žalobca, ktorý začal toto konanie nehospodárne, keď podal dve samostatné žaloby na odstránenie plota a prístrešku, hoci obe veci majú rovnaký právny a skutkový základ. Keď žalobu doručoval susede Ľ. Š. a ostatným spoluvlastníčkam pozemku a tieto osoby sa domáhali vstupu do konania na strane žalobcu ako vedľajšie účastníčky a súd sa na základe námietok žalovaných vysporiadaval viac ako rok s otázkou vedľajšieho účastníctva. Žalovaní trvajú na všetkých písomných podaniach a vyjadreniach na pojednávaniach. Predložili súdu také dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčili, že parcelu č. XX/ X neoplotili svojvoľne. Listinnými dôkazmi ohliadkou, výpoveďami, jednoznačne preukázali, že pri reálnom odovzdaní pozemkov do užívania došlo k nesprávnemu zaznačeniu hraníc 9 pozemkov na N. G.., ktoré ešte v roku 1989 boli pridelené žalovaným do osobného užívania. Treba si uvedomiť, že výlučne pochybenie zo strany Mestského národného výboru Ž. a odboru výstavby ONV N. k tejto chybe došlo v roku 1989. Žalovaní túto skutočnosť osvedčili uznesením Rady MsNV č. 205/89 ktorým predstavitelia národného výboru predovšetkým konštatovali posunutie hranice pozemku s parc.č. XXX/ X do parc.č. XX/X o výmere 36 m2. Zámennou zmluvou č. V 5685/2006 uzavretou medzi Mestom Ž. a Y. V. vlastníkom prvého pozemku parc.č. XXX/XX z opačnej strany je touto zmluvou jednoznačne osvedčený stav, že chodník na C. G.. umiestnený pozdĺž pozemku vo vlastníctve p. V. bol zahrnutý do výmery parc.č. XXX/XX a bol pre účely zámeny s Mestom odčleneným geom. plánom ako diel 3 vo výmere 34 m2 a práve tento diel pán V. zamenil s Mestom Ž. za pozemok vo vlastníctve Mesta , ktorý bol ale odčlenený zo zadnej časti od záhrady. Časť chodníka nebola samozrejme nikdy oplotená a prvá stavebná parcela sa hranične vyznačila v roku 1989 až za chodníkom. Žalobca správnosť tohto tvrdenia nepoprel ani nenamietal správnosť tvrdenia pokiaľ ide o účel zámeny z roku 2006. Žalovaní preukazujú posunutie pozemkov geom. plánom vyhotoveným už v roku 2013, geom. plánu č.XX/XXXX a č. XX/ XXXX, ktoré nechali vyhotoviť na účely zamerania skutočného stavu užívania všetkých 9 pozemkov na N. G.. Žalobca správnosť geom. plánov nenamietal, neprodukoval žiaden dôkaz vyvracajúci správnosť zamerania doloženými plánmi. Žalobca dostal od žalovaného plán č. XX/XXXX k dispozícii a listom č. XXXX/XXXX, ktorý je súčasťou spisu sám žalobca potvrdil správnosť skutočného zamerania pozemkov ako skutočnosť, že jednotlivé stav. parcely sú posunuté do susednej parcely, ale túto chybu vo vzťahu so žalovanými nijako nerieši. V rovnakom znení sa vyjadril písomne aj hlavný kontrolór Mesta Ž. a tiež predseda zriadenej komisie R.. E. M.. Na posun pozemkov poukazuje zmluva o budúcej zmluve uzavretá medzi žalovanou A. Š. a susedmi z pravej strany I. R., R. R., ktorá je súčasťou spisu. Súdu predložené čestné prehlásenia ako aj sťažnosť ostatných vlastníkov pozemkov na N. ul. v minulosti adresovaná žalobcovi. Žalovaní predložili farebnú dokumentáciu, z ktorej vidieť pôvodnú červenú čiaru označujúcu hranicu pozemku Š. a pozemku susedov R.. Napokon z ohliadky pozemkov a stavieb pri porovnaní s geom. plánom a ostatnými listinnými dôkazmi si mohol súd vlastným vnímaním utvoriť názor v súlade s tvrdeniami žalovaných pokiaľ ide o podstatu sporu a to chybu zamerania a posun dotknutého pozemku do mestskej parcely č. XX/X. V roku 2013 mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo, že pozemok č.XX/X bude odovzdaný do užívania žalovaných zmluvou o výpožičke a od bezodplatne aj to poukazuje na fakt, že

posun pozemku žalobca uznáva. So situáciou sa nie raz a opakovane zaoberali poslanci MZ. V roku 2013 bol dokonca žalovaný doručený návrh zmluvy o výpožičke podpísaný primátorom mesta, ktorý žalovaní neakceptovali, nakoľko vlastnícku neusporiadanosť parc. č. XX/X by týmto nedoriešili. Snaha žalobcu spochybniť uznesenie Rady MsNV nenaštrbila dôveryhodnosť a dobromyseľnosť žalovaných. Žalovaní na uznesenie na jeho vydanie nemali žiadny vplyv a nemali vplyv ani na postup vtedajších orgánov pri naprávaní chybného vyznačenia hraníc a posunu pozemkov. Žalobca napokon ani žiadny takýto dôkaz neprodukoval. Žalovaní sa desaťročia spoliehali že uznesenie je v poriadku, pričom v období rokov 1989 na konca roka 1990 a nasledujúcich rokoch sa márne domáhali usporiadať vlastníctva k svojmu pozemku za ktorý zaplatili plnú náhradu, no do užívania reálne im bola vymeraná nižšia výmera o 36m2. Uznesenie rady konštatovali posunutie hranice a upravovali ďalší postup, ktorým sa mali žalovaní riadiť. Z našej strany dokument rady považujeme za platný a aj keby nebol, nič na tom nemení na situácii, že stavebný pozemok žalovaných chybou pri vyznačení hranice stavebné orgány posunuli do pozemku, ktorý je vo vlastníctve Mesta Ž.. Pokiaľ by žalovaní stavali oplotenie a prístrešok na parc. č. zapísanej v ich vlastníctve v súlade so skutkovým stavom nebol by tu žiaden dôvod na spor. Oplotenie na parcele č. XX/X, ktorá je vedená v kat. nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu skutočnosti s parcelou č. XXX/X tvorí reálnu výmeru stavebnej parcely XXX/X vo výmere 400 m2, ktorú žalovaní dostali do užívania. To znamená, že žalovaní majú v katastri deklarovanú výmeru 400 m2, ale v skutočnosti je ich výmera znížená o výmeru rovnajúcu sa parcele č.XX/X. Žalobca sa zámerne vyhýba vo vyjadrení žalovaných k dôkaznej situácii preukazujúcej posunutie stavebného pozemku. Od dôkazov a vyjadrení žalovaných odpútava pozornosť a výlučne upriamuje pozornosť na listiny z roku 1989, 1990, predložené žalovanými v stav. konaní aj v tomto spore a to uznesenie ohlásenie, oznámenie. Tvrdiac, že ide o falzifikáty, či podvrhy. Žalovaní namietajú spochybenie listín a ich označenie za podvrhy, lebo celé desaťročia sa žalovaní touto dokumentáciu riadili. Stav. úrad dokumentáciu nespochybňoval ako ani hlavná kontrolórka mesta ani zamestnanci na jednotlivých oddel. Mesta Ž.. V roku 2013 dostali žalovaní na základe ohlásenia súhlas s nadstavením oplotenia, ku ktorej žiadosti boli predmetné dokumenty doložené. Žalovaní k záveru ako dôkaz odmietajú , nestotožňujú so závermi , ktorý predložili žalobcovia, a ktorý vypracoval znalec Y. a na námietkach voči posudku trvajú. Pri výstavbe oplotenia a prístrešku, ktoré sú drobnými stavbami boli presvedčení žalovaní, že ich môžu postaviť. Stavebný úrad v tom čase do výstavby nezasiahol, výstavbu stavieb nepozastavil, ani nenariadil búranie stavieb. Po uplynutí desaťročí povolil dokonca žalovaným nadstaviť na dovtedajší oplotením ďalšie oplotenie. To, že stav. úrad na ohlásenie stavby z roku 1994 vôbec nereagoval, si možno vysvetliť len ako nečinnosť stav. úradu. Až do roku 2009 sa žalobca o svoj pozemok vôbec nezaujímal, nestaral sa oň , nepotreboval ho. Za užívanie pozemku nechcel žiadne fin. náhrady ani iné výhody a celé desaťročia sa nezaujímal o postavené drobné stavby. Až na podnet Ľ. Š. začal stavebný úrad, štátny stavebný dohľad a po začatí konania rozhodnutím č. 10395/2012 z 5.6.2013 Mesto Ž. ako príslušný stav. úrad začaté stavebné konanie podľa /1 písm. b/ a a/ stav. zákona o odstránení resp. dodatočnom povolení stavieb zastavili. Rozhodnutie sa týkalo ohlásení drobných stavieb z rokov 1990, 1994 a 2010 a je právoplatné. Mimo odvolacieho konania v tejto veci rozhodol o osude uznesenia odvolací orgán a následne konal a rozhodol správny krajský súd Bratislava na základe žaloby Ľ. Š.. NS SR rozhodol v správnom konaní po 6 rokoch rozsudkom zo dňa 28.2.2019 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Správne súdy prvostupňový ako aj druhostupňový vyvodil záver, že stavebníčka A. Š. stavala stavby v dobrej viere, stavby boli riadne ohlásené a hoci súhlas stavebného úradu nebol vydaný po celú dobu realizácie stavby stavebný úrad stavebníčku nesankcionoval ani ju nevyzval na odstránenie drobnej stavby. Súdy ustálili, že stavebníčka právo stavbám nadobudla dobromyseľne a NS SR vyvodil záver, že nečinnosť stavebného úradu nemožno pričítať na škodu stavebníka a nepreukázanie súhlasného stanoviska úradu na základe ohlásenia z roku 1994 nie je dostatočným dôvodom pre zásah do práv stavebníka. NS SR sa v bode 57 vysporiadal aj s otázkou dokumentácie, o ktorej žalobca tvrdí, že ide o podvrhy. Najmä uviedol, že žalobca mal o dokumentácii vedomosť, nakoľko tieto dokumenty boli vydané v roku 1989, 1990 právnym predchodcom žalobcu a boli aj pri jeho ohlásení v roku 1994. Nič nebránilo žalobcovi skúmať už v tom čase ich hodnovernosť a platnosť. Rozsudok NS SR sa dotýka predmetu sporu zo stavebno-právneho hľadiska a osvedčuje, že stavby oplotenia a prístrešku nie sú čiernymi stavbami. Sú povolené a vyvodzuje závery svedčiace o dovolenosti uvedených stavieb v prospech stavebníčky. Súd sa môže aj v predmetnom konaní stotožniť s rozhodnutím odvolacieho súdu vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaní pri výstavbe drobných stavieb neboli dobromyseľní. Žalobca nepreukázal, že by stavby vodovodu a kanalizáciu odovzdal do správy vodohospodárskeho podniku, čo vyplýva aj z vyjadrenia ZsVaK. V čase výstavby oplotenia a prístrešku ochranné pásmo zriadené vôbec nebolo na základe v tom čase platnej legislatívy. Dôvod žalobcu, že pozemok potrebuje pre účely zabezpečenia, či výkonu ochranného pásma je len účelový a v tomto konaní sa žalobca

ani na ochranné pásmo dôvodne nemôže odvolávať. Napokon žalovaní ako aj každý iný vlastník, či užívateľ sú povinní sprístupniť nehnuteľnosti pre odstránenie havarijného stavu, ak by takýto stav nastal. Oplotenie a prístrešok preukázateľne priamo nestoja na stavbe a kanalizácie ani vodovodu. Kanalizačná rúra má v priemere 1 m, je armovaná, jej steny sú hrubé a je vysoko nepravdepodobné, aby tu došlo k havárii. Žalovaní takúto udalosť nezaznamenali už 30 rokov a nezaznamenali žiadnu údržbu potrubných vedení zo strany orgánu , ktoré by sa mal o tieto stavby starať. Žalobca sa ako vlastník dotknutých pozemkov 25 rokov ani necítil, nakoľko evidoval , že stavebná parcela bola jeho činnosťou posunutá do predmetného pozemku v skutočnosti je tento pozemok súčasťou stav. pozemku žalovaných odovzdaného do užívania ešte v roku 1989. Uvedená skutočnosť už sama o seba popiera právo žalobcu žiadať súdnou cestou, aby žalovaní stavbu oplotenia a prístrešku odstránili a pozemok vypratali. Dovolíme si tvrdiť, že žalobca má výslovne šikanózny charakter. Žalovaní sa domnievajú, a v konaní je aj dokázané najmä výsluchom svedka M. konaním vo veci správnej žaloby zápisnica z mestského zastupiteľstva a celým radom ďalších dôkazov, že samotnú žalobu skutočnosti žalobca nepodal z vlastného presvedčenia ale z vôle susedy a na jej nátlak Ľ. Š. iniciátorky správnej žaloby domáhajúcej sa vedľajšieho účastníctva na strane žalobcu a chronickej napádateľky žalovaných na polícii, či na MZ. Žalobu vnímame ako zásah do práv žalovaných vlastný majetok. Žalobca zasiahla do pokojného a osobného rodinného života. Napokon žalovaní poukazujú na to, že žalobcom je Mesto, ktoré by mali chrániť právo občanov, chrániť ich záujmy a nie naopak, strpčovať život šikanóznymi žalobami a súdnymi spormi. Vypratanie pozemku a odstránenie stavieb chce v skutočnosti dosiahnuť Ľ. Š., aby si rozšírili dvor pri dome, ktorý bez užívania parcely č. XX/X vôbec nemá. Aj ohliadkou bolo preukázané, že zvyšnú časť parcely XX/X užíva práve táto osoba. Odstránenie stavieb z vyššie uvedených dôvodov by bolo v rozpore s dobrými mravmi zdravým rozumom vyššími princípmi spravodlivosti. Pokiaľ ide o prístrešok pre motorové vozidlo, s prístrešku by mali žalovaní odstrániť časť postavenú na 6 m2 čo je absurdné a nie je to ani dobre možné aby sa nezrútila pritom celá stavba. V tomto smere poukázala na nejasný a nedostatočný petit žaloby, ktorou žalobca navrhuje odstrániť časť prístrešku. Žalovaní by v takom prípade stratili vstup vozidlo m na pozemok susediacimi s parc.č. XX/X pre jeho úzku šírku a prístrešok pre mot. vozidlo tým by zanikol alebo sa stratil celkový estetický a vizuálny vzhľad bývania žalovaných a v neposlednom rade poukazujú na zanedbateľnú výmeru pozemkov, ktoré žalobca žiada vypratať. Poukazujú na ekonomickú nerovnováhu práva žalobcu a hodnoty stavieb ako aj na skutočnosť, že dotknuté parcely nie sú pre žalobcu ekonomicky využiteľné. Nejde o verejné priestranstvo ani o žiadnu komunikáciu práve naopak, žalobca bez právneho dôvodu prenecháva časť XX/X do užívania tretej osobe. Parcelu č. XXX/XXX vo výmere 1 m2 odčlenenú goem. plánom č. XX/XXXX samotný žalobca v minulosti ponúkol žalovaným na odpredaj o čom sme predložili do spisu rozhodnutia MZ. V zmysle geom. plánu č.XX/XXXX je časť prístrešku postavená na parc.č. XX/X a v zmysle uvedeného plánu ide o parc. č. XX/XX vo výmere 6 m2 a tiež je postavená na parc.č. XXX/XXX vo výmere 19 m2, spolu 25 m2. Podľa č.X/XXXX je hodnota prístrešku vyčíslená na sumu 3661 eur, pričom 1 prístrešku t.j. 6 m2 bez narušenia ostatnej časti prístrešku sa určite odstrániť nedá. Oplotenie je postavené na parc.č. XX/X a XXX/XXX vo výmere 1 m2 a hodnota oplotenia spolu s napojenou voliérou je vyčíslená na sumu 3374,65 eura. Celková cena nehnuteľností je vyčíslená na 7000 eur. Poukazujúc na hodnotu pozemku a č. XX/XXXX je cena dotknutých pozemkov 560 eur a teda hodnota pozemku je viac ako 10-krát nižšia ako hodnota stavieb a práve v tomto ohľade poukazujeme na ekonomickú nevyváženosť podanej žaloby. Pre konečné usporiadanie sporného vzťahu je najúčelnejšie a najspravodlivejšie prikázanie dotknutých CKM pozemkov do podielového spoluvlastníctva žalovaným v rovnakých pomeroch za peňažnú náhradu vo výške 280 eur, na ktorú by bol zaviazaný každý žalovaní. Formu vlastníctva preukazujú rozsudkom sp.zn. . Uvedeným riešením by sa konečne vyriešil nielen tento spor ale aj usporiadanie posunutých parciel ostatných pozemkov, nakoľko ostatní vlastníci stav. parciel si tieto vzťahy následne vyriešia súkromne zmluvami ako to naznačuje zmluva o budúcej zmluve a ako to poradil samotný žalobca ostatným vlastníkom v liste, ktorý sme súdu doručovali. Uvedené žiadame, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaným v 1. a 2.rade každému v pomere 1 iny k celku parcelu registra „C“ evidovanú na kat. mape parc. č.XX/X druh záhrada vo výmere 33 m2 evidovanú Okresným úradom N. kat. odborom okres N., Obec N. k. ú. Ž. na LV č. X a CKM parcelu XXX /. druh zastavená plocha a nádvorie vo výmer 1m2 odčlenenú od parcely č. XXX/X geom. plánom č.XX/ XXXX pre k.ú. Ž.X. overeným Okresným úradom N. kat. odborom pod č. 70/2020 zo dňa 31.1.2020 a súčasne vysloví, že geom. plán tvorí súčasť rozsudku a žalovaného č. 1 a č.2 zaviaže každého zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 280 eur do troch dní. Pokiaľ ide o trovy konania s tým v prípade, že súd rozhodne takýmto spôsobom, ktorým sa žalovaní už v minulosti domáhali vyriešenia právneho vzťahu žalovaní si uplatňujú právo aj na náhradu trov konania v rozsahu 100% alebo navrhujú, aby súd o trovách rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a to s poukazom na osobitosť

tohto sporu, z ktorého vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku a poukazujúc aj na to, že súd nie je viazaný žalobným návrhom a môže rozhodnúť inak, pričom iný spôsob vyriešenia sporu ako v zmysle ods. 1 § 135 c/ u žalobcu do úvahy vôbec neprichádza. Samotní žalovaní sa cíti ako by potrestaní, čo však v žiadnom prípade nie je pravdivé tvrdenie, nakoľko by dostali za prikázaný pozemok peňažnú náhradu, hoci žalovaní už raz za celý pozemok za celú výmeru práv. predchodcovi žalobcu zaplatili.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu prečítaním listín na pojednávaní, podstatným obsahom spisu prečítaním, prednesom právnych zástupcov strán sporu a ich písomnými vyjadreniami, výsluchom žalovaného v 2.rade, štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom svedka, ohliadkou na mieste samom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

22. Z Listu vlastníctva č. X mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. CKN č. XX/X - záhrady o výmere 33m2 a parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 18578 m2. Parcela XX/X bola vytvorená z pôvodnej parc. č. XX/X - záhrada o výmere 205 m2 a to odčlenením na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotovený geodetkou E. J. dňa 24.04.2009 ( č.l. 27-29).

23. Na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 27.11.1989 MNV v Ž. bolo zriadené právo osobného užívania pozemku v kat. území Ž. na parc. č. XXX/X vo výmere 400 m2 na výstavbu v prospech žalovaných. Žalovaní ako manželia postavili na pozemku vedenom v kat. nehnuteľností v Meste Ž. kat. úz. Ž. na LV č. 1XXX na parc. č. CKN XXX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 1172 m2 rodinný dom na základe stavebného povolenia vydaného Mestským Národným Výborom v Ž., č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 10.1.1990 ( č.l. 15. Vlastníkom rodinného domu je vedená žalovaná v 1. rade v celosti.

24. Listom zo dňa 21.5.1990 ( č.l. 193) žalovaní urgovali prevod časti parcely č. XX/X, ktorá listina bola podľa pečiatky doručená Mestskému úradu v Ž.h dňa 22.05.1990. Dňa 06.04.1990 žalovaní listom - Ohlásenie drobnej stavby z 05.4.1990, oznámili na Mestskom úrade v Ž. stavbu oplotenia a dreveného prístrešku, ktoré budú realizované na parcelách č. XXX/X a čiastočne na parc. č. XX/X na základe uznesenia mestskej rady a na základe doloženia situačného plánu, svojpomocne za asistencie kvalifikovanej osoby (č.l. 17). Žalobca v konaní namieta pravosť tohto ohlásenia, nakoľko v čase jeho doručenia o obecnom zriadení nenadobudol účinnosť a Mestský úrad v Ž. preto ako orgán obce neexistoval. Žalovaní na základe tohto ohlásenia postavili v roku 1990 na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu parc. č. XX/X a XXX/X oplotenie a prístrešok, ktorý bol v roku 2010 žalovanými vybudovaný nanovo a oplotenie a nový prístrešok sú zamerané v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom geodetom K.. A. V. dňa 08.02.2015.

25. Žalobca v konaní namieta, že by bývalá Mestská rada v Ž. rozhodovala o súhlase so zriadením oplotenia žalovaných. Žalovaný v 2.rade žalobcovi predložil list Mestského úradu v Ž. č. 126/1990/Ku zo dňa 11.06.1990 ( č.l. 199) podpísaný K.. Š. V., bývalým prednostom Mestského úradu, v ktorom sa uvádza, že na základe uznesenia č. 205/89 mestskej rady zo dňa 18.12.1989 bol udelený vstup na parc. č. XX/X a na ohlásenie drobnej stavby sa vydáva súhlasné stanovisko. Žalobca v konaní namieta pravosť tejto listiny, nakoľko Mestský úrad v Ž. ako orgán obce v čase jeho doručenia neexistoval a K.. Š.M. V. nebol k 11.06.1990 zamestnancom mesta. Žalobca má za to, že uznesenie č. 205/89 mestskej rady zo dňa 18.12.1989 neexistuje. Predložil uznesenie mestskej rady č. 205/89 zo dňa 28.12.1989 ( č.l. 19-20), ktoré neobsahuje súhlas so zriadením stavby na parc. č. XX/X ( teraz č. XX/X). Súd zistil, že 1. zasadnutie Mestského úradu Ž. sa uskutočnilo dňa 10.12.1990 ( č.l. 382),. Zo zápisnice z 2. zasadnutia Mz v Ž. zo dňa 14.02.1991 ( č.l. 380) sa zistilo, že K.. Š.M. V. bol jednohlasne schválený do funkcie prednostu Mestského úradu v Ž.. Žalobca uviedol, že zo mzdového listu bolo zistené, že dňom nástupu do práce K.. Š. V. bol deň 16.02.1991, čo bolo v konaní nepopreté.

26. Žalovaní listom Ohlásenie drobnej stavby zo dňa 6.5.1994 ohlásili Mestskému úradu, G.. L. Č.. X, Ž. ( č.l 196), ohlásili zrealizovanie drobnej stavby na parcele 703/6. Účelom drobnej stavby je prestrešenie medzi hranicami jestvujúceho rodinného domu postaveného na parcele XXX/X a vybudovaným dreveným prístreškom o výmere 16m2 na parcele č. XXX/X a čiastočne na parcele XX/ X. Zároveň dali na vedomie, že jestvujúci prístrešok o výmere 16m2, bol ako drobná stavby ohlásený 5.4.1990 a Mestský úrad Ž. vydal súhlasné stanovisko dňa 11.06.1990.

27. Žalovaní listom z 22.10.2013 ohlásili Mestu Ž., Mestský úrad stavebné úpravy/udržiavace práca na parc. č. XX/X k.ú. Ž. - zvýšenie oplotenia o 1,5 m vŕbovým prútikovým pletivom. Mesto Ž. listom zo dňa 02.12.2013 č.j. 10657/2013-Buch. Oznámilo žalovaným, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných úprav na stavbe „ Oplotenie“. Rozhodnutím č.j. 10395/2012-Buch zo dňa 05.06.2013 bolo konanie stavby „ Prístrešok a oplotenie „ uskutočnené stavebníkom žalovanou v 1.rade zastavené.

28. Žalobca dňa 26.07.2017 predložil súdu znalecký posudok č. 4/2017 z 22.02.2016 vypracovaný znalcom K.. T. Y. ( č.l. 99-104) , ktorý v závere ad. 1 uvádza: Listina „ Výpis z unesenia Rady Mestského národného výboru v Ž. zo dňa 18.12.1989“ je úplný falzifikát - podvrh; ad listina „ Odpoveď na urgenciu prevodu z časti parcely a ohlásenie drobnej stavby zo dňa 11.06.1990“ je úplný falzifikát - podvrh; ad 3 listina „ Ohlásenie drobnej stavby zo dňa 5.4.1990“ je úplný falzifikát - podvrh. Listina „ Ohlásenie drobnej stavby zo dňa 6.5.1994“ je vysokou mierou pravdepodobnosti podvrh. Na dotaz právnej zástupkyne žalovaných, ktorí namietajú dôkaz č. 4/2017, odkiaľ disponuje žalobca týmto č. 4/2017, primátor žalobcu nevedel odpovedať. Zadávateľom je Ľ. Š., N. X, XXX XX Ž.. Znalecký posudok obsahuje prehlásenie znalca v zmysle zákona č . ( ďalej len „CSP“), že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Znalecký posudok obsahuje prílohy: Výpis z uznesení z 67. riadnej schôdze Rady Mestského národného výboru v Ž., konanej dňa 18.12.1989 - uznesenie č. 205/89; Listinu: Urgencia prevodu z časti parcely a ohlásenie drobnej stavby - odpoveď z 11.6.1990, Ohlásenie drobnej stavby z 5.4.1990, Ohlásenie drobnej stavby z 6.5.1994.

29. Žalobca má za to, že nikdy neudelil žalovaným súhlas so zriadením oplotenia na parc. č. XXX/X a zriadením stavby na parc. č. XX/X ( teraz XX/X), ktoré sú v jeho vlastníctve, preto podal žalobu na odstránenie neoprávnených stavieb na náklady žalovaných.

30. Rozhodnutím Mestského národného výboru v Ž. ( ďalej len „ MNV“) č. výst. 908/1984 zo dňa 07.05.1984 ( č.l. 22) sa zistilo, že bolo povolené postaviť na parc. č. XX/X prečerpávaciu stanicu, a na parc. č. XX/X ( teraz XX/X) a na parc. č. XXX/X rozvody verejného vodovodu a verejnej kanalizácie pre sústredenú individuálnu bytovú výstavbu Č..

31. Z geodetického zamerania skutočného stavu vyhotoveného geodetom K.. R. R. zo dňa ( č.l.25-26) vyplýva, že plot žalovaných sa nachádza v ochrannom pásme verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

32. Z čestného vyhlásenia N. L., nar. XX.XX.XXXX, N. X, Ž. ( č.l. 191 osvedčené 16.06.2017) sa zistilo, že niekedy v decembri 1989 bol priamym svedkom, kedy za prítomnosti vtedajšieho predsedu MNV Ž. p. N., podpredsedníčky MNV p. Š.I., žalovaného v 2.rade a manželov R. registroval, že pán Š. a pani R. sa rozčuľovali za to, akým spôsobom sú vymerané ich pozemky. Predseda MNV R.. N. povedal pánovi Š., že môže vymurovať oplotenie v blízkosti kanalizačnej rúry tak, aby plot nestál na kanalizačnej rúre. Pani Š. držala dokument, ktorý prečítala všetkým prítomným. Čo si pamätá, išlo o uznesenie o riešení problému nesprávnej výmery pozemku prideleného rodine Š. na ul. N.. Uznesenie pani Š. odmietla pánovi Š. vydať s tým, že bude na národnom výbore do vyriešenia skutkového stavu pozemkov na N. ulici.

33. Z čestného vyhlásenia R. R., nar. XX.XX.XXXX a I. R., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom N. X, Ž. ( č.l. 192 osvedčené dňa 15.06.2017) sa zistilo, že vyhlásili na svoju česť, že v decembri 1989 spolu s manželmi Š. ako budúcimi stavebníkmi na ul. N. v mestskej časti Ž. Č. sa zúčastnili stretnutia na tvare miesta na podnet predsedu MNV Ž. R.. U. N. a podpredsedníčky MNV Ž. pani Š.. Predstavitelia MNV ozrejmili hraničné čiary medzi rodinou Š. a R. a ohliadkou bolo zistené očividné posunutie skutkovej výmery pozemku C. Š. do tesnej blízkosti kanalizačnej rúry. Pani Š. prečítala prítomným uznesenie MNV z decembra 1989, z ktorého dokumentu vyplývalo posunutie hraníc výmery rodiny Š.j do pozemku MNV a MNV malo spraviť nápravu na zosúladenie skutkového stavu pozemkov na N. ulici na geodézii. Celú situáciu videl prítomný pán N. L., ktorého zavolal predseda MNV. Uznesenie po prečítaní nechceli zástupcovia MNV pánovi Š.K. odovzdať, pričom predseda MNV uviedol že spisový materiál sa na MNV v Ž. uloží a agendu bude mať až do celkového vyriešenia prípadu na starosti pani Š..

34. Správou katastra N. bol povolený vklad vlastníckeho práva U. XXXX/XX na základe kúpnej zmluvy č. X/XX uzatvorenou medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi zo dňa 15.05.1996

k parcele č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere 208m2 a parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha o výmere 48 m2 (č.l. 207).

35. Žalobca ako vlastník pozemku parc. č. XXX/X - zastavaná plocha z ktorého bol na základe GP č. XX/XXXX oddelený diel č. 2, parcela č. XXX/XXX o výmere 459 m2 zámennou zmluvou zo dňa 19.10.2005 zamenil za pozemok parc. č. XXX/XX diel č. X o výmere 34 m2, ktorého vlastníkom je Y. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, Č..

36. Dňa 13.07.2016 dvanásti obyvatelia ulice N. v Ž., kontaktná osoba: I. R., N. X, Ž.X. doručili žalobcovi Žiadosť o preskúmanie právneho a skutkového stavu ( č.l. 257) parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX v k.ú. Ž.. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že v roku 1989 MNV Ž. im vytýčil červenými čiarami na chodníku a železnými kolíkmi na pozemkoch a dal do užívania predmetné stavebné pozemky tak, ako sú dnes oplotené a užívané. Existuje nesúlad medzi skutkovým a právnym stavom. V katastrálnej mape sú hranice pozemkov posunuté približne o 1,2 a 1,4 m medzi pozemkami oproti skutkovému stavu. Ak by sa mali riadiť právnym stavom, museli by zbúrať už postavené ploty medzi pozemkami a čiastočne aj medzi pozemkami, upraviť vjazdy na pozemky a zničiť časť zelene. Podotkli, že k uvedenému stavu nedošlo ich zavinením a žiadali obhliadkou a zameraním zistiť skutkový a právny stav a právny stav v katastri nehnuteľností upraviť podľa skutkového stavu, aby občania mesta neboli poškodení. Uvedené riešenie žiadali s aktívnou súčinnosťou žalobcu , lebo si vyžaduje zásah do parcely č. XX/X vo vlastníctve mesta. Listom zo dňa 12.08.2016 ( č.l. 258) žalobca obyvateľom mesta oznámil, že preštudoval GP č. XX/XXXX zo dňa 22.12.2015 a zistil, že hranica vlastníckych a užívateľských hraníc pozemkov parč. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X je posunutá. Z predloženého GP však nie je možné zistiť či je posunutá hranica pozemkov parc.č. XXX/X,XXX/X, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX E. XXX/XX pričom navrhlo aby si právny stav a skutkový stav občania riešili navzájom kúpnymi alebo darovacími zmluvami pretože na riešenie týchto záležitostí nie je Mesto Ž. kompetentné.

37. Z odpovede zo dňa 08.10.2015 ( č.l. 267) sa zistilo, že R. R., N. X, Ž. žiadal dňa 09.09.2015 o vysporiadanie skutkového stavu pozemku v k.ú. Ž. parcč. XXX/X, ktorá zasahuje do susedného pozemku č. XXX/XXX o výmere 32 m2, pričom mu bolo Mestom Ž. doporučené vysporiadanie skutkového stavu riešiť vzájomnou dohodou vlastníkov pozemkov.

38. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX ( č.l. 315 a nasl.) zo dňa 16.12.2018 sa zistila všeobecná hodnota stavby a pozemkov: prístrešok na p.č. XXX/XXX a p.č. XX/XX, oplotenie, spevnené plochy, betónová dlažba spolu zaokrúhlene 7000 eur. Znalecký posudok obsahuje prehlásenie podľa .

39. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX ( č.l. 344 a nasl.) zo dňa 16.12.2018 sa zistila všeobecná hodnota pozemku par.č. XX/X, XX/XX, XXX/XXX spolu o výmere 34 m2 je spolu zaokrúhlene 560 eur. Znalecký posudok obsahuje prehlásenie podľa .

40. Žalobca listom zo dňa 23.06.2014 žiadal žalovanú v 1.rade o vyjadrenie k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov pozemkov na N. G.. Uznesením 69/2014 zo dňa 27.3.2014 sa MsZ rozhodlo o odpredači časti pozemkov parc.č. XXX/X na ul. N. nakoľko oplotenia vlastníkov nehnuteľností sú posunuté vo vlastníctve mesta a žiadalo tiež o vyjadrenie k možnosti odkúpenia parc.č. XXX/XXX o výmere 14m2 za cenu XXX,68 eur stanovenú č. X/XXXX.

41. Žalobca vykonal štátny stavebný dohľad dňa 20.11.2012 a zistil, že stavebník žalovaná v 1.rade uskutočnila stavbu „ Prístrešok a oplotenie „ na parc. č. XXX/X , vo vlastníctve stavebníka a zasiahla na pozemok parc.č. XX/X vo vlastníctve žalobcu, ktorý je ochranným pásmom verejnej kanalizácie na odvádzanie splaškov zo sústredenej K. Č. ( č.l. 464). V konaní nebolo sporné, že kanalizačné a vodovodné potrubie zabudované na par.č. XX/X nie je majetkom Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá nie je prevádzkovateľom uvedeného majetku. Kanalizačné a vodovodné potrubie je majetkom žalobcu, ktorý so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. nemá uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní verejného vodovodu a verejnej kanalizácii v časti Č. Ž.. Obvodný úrad životného prostredia dňa 12.12.2012 uskutočnil prešetrenie a žalobcovi uložil najmä zabezpečiť vytýčenie existujúcich vodných stavieb - verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na pozemku XX/X; uložil povinnosť zabezpečiť ochranu verejného vodovodu a verejnej kanalizácie; zabezpečiť prevádzkovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie

42. Z oznámenia štátneho archívu v W., pracovisko N. ( č.l. 478) sa zistilo, že archív eviduje Uznesenie 2/1991 z 14.02.1991, zápisnicu z 2.zasadnutia mestskej rady v Ž. z 10.01.1991, zápisnicu zo 71. riadnej schôdze MsNV v Ž. zo dňa 28.12.1989, ktoré sú v zviazanej forme uložené vo fonde MsNV Ž. a boli súdu zaslané v overenej kópii.

41. Svedok R. M., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, Ž. na pojednávaní 25.01.2019 uviedol, že pozná primátora mesta Ž. a ich vzťah charakterizoval tak, že ho poznám ako známeho. Žalovaného v 2.rade pozná asi od roku 1975 ako mladého keď býval na adrese V., nie sú rodina, nemajú priateľský vzťah. Pozná ho väčšinou z prebiehajúcich správnych konaní a súdnych konaní. Žalovaný v 2.rade ho obviňoval a vymýšľal si rôzne činnosti naňho. Nemusí tohto človeka a to z dôvodu, že v tomto štáte platia zákony, ktoré on dodržiava a v tých veciach, v ktorých bol v kontakte so žalovaným v 2. rade si myslí, že on zákony nedodržiaval. Pozná aj žalovanú v 1.rade . Nie sú v príbuzenskom a už vôbec nie v priateľskom vzťahu. V dobrom ju upozornil na nedôstojné správanie jej syna, ktorý robil veci, ktoré normálni ľudia nerobia. Rád by so žalovaným v 2.rade viedol súdne konanie a to za krivú výpoveď v inej veci. Materiálny ani vlastnícky vzťah k predmetným susediacim pozemkom nemá, ale mám vrúcny priateľský vzťah k pani Ľ. Š. a jej deťom, ktorí sú vlastníci susedného pozemku. V priebehu správnych a súdnych konaní sa mohol oboznámiť s dokladmi alebo s materiálom, ktorý žalovaný v 2.rade predkladal v správnom konaní, orgánom mesta Ž., súdom, stavebnému úradu Ž., W. a venoval sa zisťovaniu pravosti, hodnovernosti a legálnosti týchto dokumentov predložených žalovaným. Zo svojho prieskumu bez akýchkoľvek pochybností zistil, že dokumenty sú sfalšované, podvrhmi, nezakladajú sa na pravde. Navštívil štátny archív v N. a zistil, že z 18.12.1989 neexistuje, nakoľko žiadne zasadnutie rady sa v tento deň nekonalo. Označenie Mestského úradu bolo možné používať po voľbách 23.11.1990, kedy bolo zákonom rozhodnuté, že tieto úrady sa zriadia. Poukázal, že až po 2. zasadnutí mestského úradu konaného dňa 14.02.1991 bol Š. V. zvolený do funkcie prednostu mestského úradu a mohol používať aj pečiatku mestského úradu, preto tvrdí, že aj listina z 11.06.1990

- urgencia podpísaná K.. V. je podvrh. Uviedol, že nie je pravda ,že sa žalovaných parcela č. XXX/X nezodpovedá výmere 400 m. Správa katastra N. oznámením doručeným 5.12.2013, zistil, že v čase medzi vyhotovením geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX a obnovou mapy č. A.-K.-XX-XX od roku 1991 na ktorej je parc.č. XX/X evidovaná, došlo k zmene hraníc parc.č. XX/X bez preukázania dôvodu a bez vyznačenia príslušnej položky výkazu zmien na dotknutom liste vlastníctva. Zmena spočívala v posunutí hranice na úkor pozemku, ktorý je predmetom zákresu podľa geom. plánu č. XXX-XXX-XXX- XX ( parc.č. XX/X). Žalovaný dal vyhotoviť geometrický plán č. XX/XXXX, ktorý zachytával alebo mal riešiť pozemky, ktoré žalovaný odkúpil od Mesta na základe súdneho rozsudku -241 zo dňa 16.9.2009. Uvedený geom. plán riešil novo nadobudnuté pozemky žalovaného parc. č. XXX/XXX. Pri príležitosti vytýčenia nového pozemku pre neho dal geodetovi zakresliť a odčleniť geom. plánom parc.č. XX/X. Správa katastra W. dňa 4.2.2013 zaslala odpoveď, v ktorej uviedla, že geom. plán XX/ XXXX cit.“ zápisom verejnej listiny bol do operátu katastra nehnuteľností prevedený aj geometrický plán č. XX/XXXXX v celom rozsahu t.j. v súbore popisných informácií na LV č. X kat.úz. Ž. aj v súbore geodetických informácii na kat. mape bolo v kat. území Ž. zapísaná a zakreslená parc.č. registra „C“ č. XX/X bez súhlasu dotknutého vlastníka t.j. Mesta Ž.. Ďalej sa zároveň konštatuje, že rozsah daného geometrického plánu nekoriguje s výrokom rozsudku t.j. má väčší záber než bolo riešené vo výroku. Z tohto dôvodu pri zápise listiny si mal správny orgán prvého stupňa vyžiadať k zápisu a k zákresu geom. plánu č. XX/XXXX aj súhlas dotknutého vlastníka pozemku parc.č. XX/X. Správa katastra prevod parc.č. XX/X na žalovaného nezapísala, pretože nebol daný súhlas na odpredaj vlastníkom, pozemku, ktorým je žalobca. Súd vyhodnotil svedka ako nedôveryhodného, z dôvodu, jeho nepriateľského vzťahu k žalovaným a k zjavnej zaujatosti voči žalovaným. Sám svedok uviedol, že žalovaného v 2.rade nemusí a so žalovanou v 1.rade nemá priateľský vzťah. Svedok uviedol, že v pozícii poškodeného alebo svedka sa so žalovanými stretáva v rôznych súdnych občianskoprávnych aj trestných, či v správnych konaniach a priestupkových. Uviedol, že má vrúcny priateľský vzťah s pani Ľ. Š. a jej deťmi, ktoré sú vlastníkmi susediaceho pozemku na N. ulici, Ž., sám si vyhľadáva, overuje, žiada o informácie žalobcu ohľadom sporných stavieb a pozemkov na ktorých sú umiestnené. Na otázku aký má záujem na výsledku tohto sporu, uviedol, že vie o veciach, o zbojníctvach žalovaného v 2.rade, vie čo stvára, to je jeho dôvod, aby som pravdivo vypovedal vo veci, aby sa veci dali na pravdu a nie na klamstvo, ktoré žalovaný v 2.rade produkuje už 10 rokov. Tomuto sa venuje 11 rokov od roku 2009 s tým, že v tom čase začali aktivity mesta výstavby, búrania a množstva podvrhov a klamstiev produkovaných žalovaným ohľadne posúvania pozemkov. Súd má za to, že v tomto prípade ide o osobný nepriateľský vzťah svedka k žalovanému v 2.rade a naopak o vrúcny priateľský vzťah s pani Ľ. Š. a preto ho nemožno považovať

za nezaujatého a dôveryhodného, o čom svedčí najmä množstvo záznamov o šetrení priestupkov vykonaných Mestskou políciou alebo poriadkovou políciou OO PZ Ž. ( č.l. 693-730). Súd zistil, že existujú subjektívne skutočností na stane svedka spochybňujúce jeho zaujatosť a teda že existuje objektívny zákonom vymedzený dôvod, pre ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Nakoľko pani Ľ. Š. sa navrhovala za intervenientku v spore, zúčastňovala sa pojednávaní ako verejnosť, z pojednávacej miestnosti bola súdom vykázaná pre správanie sa k žalovanému v 2.rade, je zrejmé, že svedok prechovávajúci k nej blízky vzťah má záujem na tom, aby súd žalobe vyhovel. Preto súd spochybnil objektívnosť výpoveď svedka a neprihliadal na jeho svedeckú výpoveď. Súd však tiež konštatuje, že pre veľké množstvo listinných dôkazov predložených stranami sporu, by nebola výpoveď svedka kľúčová a jediná pre právne a skutkové posúdenie veci a následné rozhodnutie vo veci samej.

42. Z čestného vyhlásenia H. Q., nar. XX.XX.XXXX, L. X, Ž. ( č.l. 690 osvedčené 15.06.2017) sa zistilo, že v roku 1994 ho žalovaný v 2.rade požiadal ako kvalifikovanú osobu v stavebníctve, aby vykonal obhliadku rodinného domu na ul. N. X, z dôvodu problému so zatekaním suteréne rodinného domu. Išiel za K.. Š. V., prednostom úradu, u ktorého sa dokumentácia týkajúca sa pozemku a stavieb nachádzala. Požiadal ho, aby pripravil ohlásenie prestrešenia medzi jestvujúcim prístreškom a rodinným domom. Po vyhotovení dokladov ho K.. V. požiadal, aby dokumenty dal podpísať manželom Š., čo aj urobil a následne ohlásenie prestrešenia odovzdal K.. V. na zaevidovanie na MÚ.

43. V konaní nebolo sporné, že kanalizačné a vodovodné potrubie zabudované na par.č. XX/X nie je majetkom Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá nie je prevádzkovateľom uvedeného majetku. Kanalizačné a vodovodné potrubie je majetkom žalobcu, ktorý so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. nemá uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní verejného vodovodu a verejnej kanalizácii v časti Č. Ž.. Obvodný úrad životného prostredia dňa 12.12.2012 uskutočnil prešetrenie a žalobcovi uložil najmä zabezpečiť vytýčenie existujúcich vodných stavieb - verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na pozemku XX/X; uložil povinnosť zabezpečiť ochranu verejného vodovodu a verejnej kanalizácie; zabezpečiť prevádzkovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Žalobca v priebehu konania nenavrhol ani nepredložil dôkaz na preukázanie kolaudačného rozhodnutia k verejnej kanalizácii a verejnému vodovodu v časti Č. Ž., tiež nepreukázal právny titul s prevádzkovateľom týchto stavieb. Z obhliadky na mieste samom bolo preukázané, že kanalizačné a vodovodné potrubie prechádza cez parcelu XX/X, XX/X, až k čističke odpadových vôd, prečerpávacej stanici parc. č. XX/X, teda od ulice N. po ulicu L.. Žalobca predložil rozhodnutie č. výst. 908/1984 ( č.l. 22) vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestení stavby - Prečepávacia stanica pre sústredenú IBV Č. na parč. č. XX/X v pôdoryse 5,15 x 5,30 m a to vo vzdialenosti 5 m od štátnej cesty ( ul. L., Ž.). Tiež predložil Rozhodnutie ONV č. výst. 1461/84-I/Uh. zo dňa 8.6.1984, ktorým bolo rozhodnutie č. výst. 908/1984 zo dňa 7.5.1984 potvrdil.

44. Dňa 10.07.2019 sa uskutočnila obhliadka ( zachytená na CD nosiči č.l. 1047) plotu a prístreška na ul. N., Ž., časť Č. za účasti súdu, strán sporu, právnych zástupcov strán sporu a K.. A. V., geodeta, ktorý vypracoval GP č. XX/XXXX z 8.2.2015 ( č.l. 228), podľa prezenčnej listiny ( č.l. 1048). Z obhliadky sa zistilo, že hranica pozemku vo vlastníctve žalovaných je posunutá v časti 1,4 m do pozemku susedov manželov R. (1:57) po celej dĺžke a takto sú posunuté všetky pozemky na ulici N. Ž.. K.. A. V. uviedol (6:00), že pravdepodobne dôvodom na posunutie hraníc pozemkov je, že chodník bol umiestnený na prvú parcelu a ten kto vytyčoval hranice podľa pôvodne vypracovaného geometrického posudku, sa pravdepodobne odrazil pri vytyčovaní hraníc jednotlivých pozemkov od chodníka, čo nebolo správne, lebo všetky pozemky sa posunuli. Povodný geometrický plán bol vyhotovený geodetom U. V. z 24.11.1989 ( č.l. 184). Zistilo sa ( 7:39 - 8.04), že prístrešok je postavený v časti par. č. XX/XX na parcele XX/X t.j. vo vlastníctve žalobcu, čo predstavuje cca 6 m2 ( 8:50) a vo zvyšnej časti na parcele XXX/XXX vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. Rozmery prístrešku sú 2,17 m x 4,89 m ( 11:40 - 12:30). Šírka pozemku par. č. XX/X ( XX/X) od plotu je 1,80 m ( 16:50 - 17:04) ( foto č.l. 157,159). Rozmer chodníka na C. G. je 1,6 m ( fotografie č.l. 186-188). Geometrickým plánom vypracovaným K.. H. H. ( č.l. 216), ktorý je súčasťou Zámennej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a Y. V. ( č.l. 214), ktorou sa zamenila parc.č. XXX/XX diel 3 o výmere 34m2, ktorého vlastníkom bol Y. V. za par. č. XXX/XXX ( 21:21 - 21:30). Predmetný diel sa v Geometrickom pláne K.. V. č. XX/XXXX už nenachádza ( 31:20-32:01). Prečerpávacia stanica resp.

čistička vôd ( 38:40-53:12). Verejný vodovod a verejná kanalizácia s vyznačeným ochranným pásmom kanalizácie a vodovodného vedenia bol zameraný geodetkou E. J. dňa 10.01.2013 ( č.l. 31, 31 p.v.).

45. Podľa ( ďalej len „ “), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

46. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

47. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

48. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

49. Podľa , , ä ďalej len „ “), (1) ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“). (2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

50. Podľa , nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

51. Podľa , súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Podľa ods. 2 stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

52. Podľa , o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. (2) Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.

53. Predmetom konania, je žaloba o odstránenie neoprávnených stavieb - oplotenia a prístrešku, ktoré sú postavené čiastočne na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Uvedená skutočnosť - že plot je postavený na parc.č. XX/X vo vlastníctve žalobcu a časť prístrešku na parc. č. XX/XX vo vlastníctve žalobcu, nebola sporná a vyplynula tiež z vykonaných listinných dôkazov napr. LV č. X, GP XX/XXXX, obhliadky na mieste samom. Súd mal medzi stranami sporu za nesporné, že prístrešok a plot sú nehnuteľnosti v zmysle - sú to stavby spojené so zemou pevným základom. V konaní nebol tvrdený opak ani neboli navrhnuté dôkazy na vyvrátenie tejto skutočnosti preto ju súd mal za preukázanú. Súd dospel k záveru, že uvedené nehnuteľnosti sú stavby a podliehajú právnemu režimu . Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je konaním, v ktorom z právneho predpisu ( ) vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi. Podmienkami pre aplikáciu sú stavba, ktorá je neoprávnene zriadená na cudzom pozemku. Neoprávnenou stavbou sa rozumie stavba, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku. Ustanovenie sa vzťahuje výlučne na usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku ( napr. rozsudok

Najvyššieho súdu z 23. apríla 2014 sp.zn. ). To znamená, že pre označenie stavby ako ,,neoprávnenej,, nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade sním, ale len to, či stavebník (ne)mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Záver o oprávnenosti stavby je výlučne spojený s existenciou občianskoprávneho titulu k výstavbe, nie so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím resp. ich absenciou. Teda pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe nie je rozhodujúce, či ide v zmysle stavebných predpisov o stavbu povolenú alebo nie. Rozhodnutím súdu o neoprávnenej stavbe sa nijako nezasahuje do právomoci správnych orgánov rozhodnúť o povolení takejto stavby, ani také rozhodnutie nenahrádza. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Pokiaľ teda stavebník nemá riadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením a usporiadať tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami. Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t. j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Nie je teda rozhodujúce, či stavebník realizoval stavbu v dobrej, či zlej viere, a preto sa neposkytuje zvýšená ochrana stavebníkovi, ktorý bol v dobrej viere a to dokonca ani v tom prípade, keď vlastník pozemku o stavbe vedel a nezabránil tomu.

54. Citované zákonné ustanovenie ( ) upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku (,,na návrh vlastníka“ a vieţ ,,na náklady vlastníka stavby“) je celkom zrejmé, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o odstránenie stavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťažko predstaviteľné, že samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa . Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v tomto prípade má opäť výlučne vlastník pozemku. Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2, za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj . Pri výklade tohto odseku je totiž potrebné mať na zreteli, že tu dochádza ku stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom. Ústavný súd Slovenskej republiky viac krát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (napr. , , ). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (). Právny štát nemôže byť postavený na princípe ochrany poskytnutej výlučne jednému vlastníckemu právu, ak druhému ostáva len právna neistota bez možnosti realizácie obsahu vlastníctva. Preto aj stret vlastníckych práv, vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako spravodlivejšie.

55. V tomto konkrétnom prípade žalobca ako vlastník pozemku a osoba aktívne legitimovaná na podanie žaloby žiadal odstránenie stavieb plotu a časti prístrešku podľa § 135c ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Vylučoval použitie ods. 2, nesúhlasil, aby súd prikázal stavby do jeho vlastníctva z dôvodu ochranného pásma verejného vodovodu a verejnej kanalizácie prechádzajúce pod pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Súd, mal za preukázané, že žalovaní stavby nimi zriadené na pozemku žalobcu, sú neoprávnené. Hoci pre posúdenie stavby v zmysle občianskeho práva nie je rozhodujúce či stavby boli postavené v súlade so stavebnými predpismi, súd uzavrel, že listiny: Uznesenie č. 205/89 zo dňa 18.12.1989, na ktoré sa odvoláva listina „ Výpis z uznesení Rady Mestského národného výboru v Ž. zo dňa 18.12.1989“ neexistuje a to z vykonaného dokazovania - kedy dopytom na štátny archív pobočka N. bolo preukázané, že za 67. schôdza rady MsNV Ž. sa dňa 18.12.1989 neuskutočnila a uznesenie č. 205/89 zo zasadnutia 71. riadnej schôdze Rady MNV Ž. konanej dňa 28.12.1989 v Ž. obsahuje cit. : súhlas aby sa stretnutia poslancov s voličmi uskutočnili spojením niekoľkých volebných obvodov dohromady podľa územnej príslušnosti a teda toto uznesenie je obsahovo úplne odlišné. Tiež listinu „ č. 126/1990/Ku zo dňa 11.6.1990 podpísaná K.. Š. V. - urgencia prevodu z časti parcely a ohlásenia drobnej stavby“ súd považoval za nulitný právny akt a to s ohľadom na vykonané dokazovanie, aj zdravý úsudok a logiku veci, že ak k 11.06.1990 Mestský úrad Ž. neexistoval a K.. Š. V. nebol zamestnancom neexistujúceho úradu potom aj s ohľadom na znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Y.. T. Y., ktorý v závere uviedol, že predmetné listiny sú úplné falzifikáty - podvrhy, je potrebné ustáliť, že žalobca súhlas žalovaným na stavby pozemku v jeho vlastníctve neudelil. Súd považoval č. X/ XXXX predložený žalobcom za súkromný znalecký posudok podľa ( ďalej len „CSP“), pretože má všetky zákonom predpísané náležitosti, obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a bolo pre súd právne irelevantné, že sa štatutárny zástupca žalobcu - primátor nevedel vyjadriť k tomu z akého zdroja ho má k dispozícii a ani nebolo právne významné, že zadávateľom na vypracovanie predmetného bola osoba odlišná od žalobcu.

56. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že odstránenie stavby plotu a časti prístrešku nie je účelné. Neúčelnosť odstránenia stavieb plotu a prístrešku zhodnotil súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a povahu tohto konkrétneho prípadu najmä v hospodárskej strate, ktorá by žalovaným odstránením stavieb vznikla s prihliadnutím na využitie stavieb. Hodnota stavieb vyplynula zo č. X/XXXX a hodnota pozemkov zo XX/XXXX. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 16.12.2018 ( č.l. 315) sa zistilo, že prístrešok sa nachádza pred vchodom na pozemok k rodinnému domu z bočnej pravej strany. Má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, využívaný je pre parkovanie osobného auta, nachádza sa na pozemku p.č. XX/X. Stavba bola postavená v roku 1990. V roku 2010 bola menená strecha, vyhotovený nový krov, menená krytina, nosné zvislé stĺpy a väznice, podbitie, dlažba a osadené nové vráta. Základy tvoria betónové pätky pod drevenými stĺpmi, nosné konštrukcie sú drevené stĺpy, bočná pravá strana oplotenie, strop nie je, zastrešenie - sedlová strecha, betónová krytina, klampiarske konštrukcie pozinkovaný plech, drevené podbitie krovu, vonkajšia a vnútorná úprava povrchov - impregnácia, výplne otvorov - garážová brána, podlahy - betónová zámková dlažba, pripojenie na siete - elektrická - osvetlenie. Oplotenie je podrobne pospané v bodoch 2.1.2 - 2..1.4, spevnené plochy v bode 2.5.5 , betónová dlažba bod 2.1.6. Všeobecná hodnota stavieb je určená v bode 2. zaokrúhlene na 7000 eur. Znalecký posudok nebol v konaní namietaný a súd ho posúdil podľa . Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2018 ( č.l. 345) sa zistilo, že 1. všeobecné údaje písm. e) Právna dokumentácia je porovnaná so skutkovým stavom a nie je v súlade so skutkovým stavom. Zistenie: Je vyhotovený geometrický plán. Prístrešok, oplotenie a spevnené plochy sa nachádzajú čiastočne na pozemku parc. č. XX/X, ktorý je vlastníctve mesta Ž. na LV č. X. Účelom znaleckého posudku je stanoviť VŠH pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami žiadateľov; vymenovanie jednotlivých stavieb a nehnuteľností v súlade s dokladmi o vlastníctve: Pozemky podľa geometrického plánu -XX/X, XX/XX, XXX/XXX. Všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX/X ( 27m2) je 447,39 eur, parc.č. XX/XX ( 6 m2) je 99,42 eur a č. XXX/XXX ( 1 m2) je 16,57 eur, spolu (34m2) je 560 eur. Proti Znaleckému posudku neboli vznesené námietky a súd ho posúdil podľa . Hodnotu stavieb a pozemkov mal súd za preukázanú a nerozpornú. Vzhľadom na pomer hodnoty stavieb - 7000 eur a hodnoty pozemkov 560 eur súd ustálil, že odstránenie stavieb by nebolo hospodárne. Hospodárska strata žalovaných nie je adekvátna k cene pozemkov žalobcu. Súd poukazuje že ide o 34 m2, teda vlastníctvo žalobcu v nepatrnom rozsahu, ktorý je žalobcom navyše dlhodobo nevyužívaný a nemá preňho prakticky žiadny význam. Stavby boli zriadené: plot ako hranica pozemku a ochrana súkromia obydlia, prístrešok slúži ako prekryté parkovacie miesto pri rodinnom dome žalovaných. Stavby stoja a sú užívané na uvedenom pozemku od ich postavenia viac než 10 rokov a súd aj z esteticko- technického hľadiska odstránenie stavieb považoval za neúčelné. Zároveň úpravu vzájomných vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka stavby podľa , , súd považoval

z dôvodov posunutia hranice všetkých pozemkov v rade na ulici N.Á. od ulice C. za postup v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní tak isto ako aj všetci susedia na ul. LK. realizujú výkon vlastníckych práv k svojim stavbám - plotom tvoriacich hranice jednotlivých pozemkov počas dlhej doby - od roku 1990. Posunutie hraníc pozemkov na ulici N. mal súd za dokázané a to najmä ohliadkou na mieste samom, vyjadrením geodeta K.. A. V. na obhliadke, geometrickým plánom č. XX/XXXX a žalobcom to nebolo v konaní popreté. Žalobca navrhuje aby si jednotlivý vlastníci pozemkov upravili vzájomné posunutie hraníc pozemkov v rámci súkromnoprávnych vzťahov kúpnymi, darovacími zmluvami a podobne. Súd poukazuje na znenie o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Preto sa súdu javí ako nanajvýš nevhodné zo strany žalobcu nechať problém ohľadom posunutia hranice pozemkov na súkromnoprávne riešenie jej obyvateľov ak obec rieši problém so žalovanými - žalobou o odstránenie neoprávnených stavieb na pozemku v jej vlastníctve. Tým priamo odkazuje na obdobné riešenie medzi fyzickými osobami, hoci tvrdí opak, súd jednoznačne takýto postoj hodnotí ako precedens do budúcna, kedy by v prípade postupu podľa , došlo k vyvolaniu sporov žalôb medzi fyzickými osobami - vlastníkmi posunutých pozemkov na ulici N., Ž.. V zmysle , fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Počas súdneho konania súd vyzýval strany sporu na zmierčie riešenie, ktorému boli naklonení len žalovaní avšak žalobca počas celého konania zaujal postoj, že dohoda nie je možná. Žalobca výslovne nesúhlasil s prikázaním stavieb do jeho vlastníctva a to najmä z dôvodu existencie vodovodného potrubia a kanalizačného potrubia a jeho povinnosti sa o uvedený majetok starať a mať možnosť v prípade havárie na potrubí ju adekvátne odstrániť. Kanalizácia a vodovod nachádzajúce sa pod pozemkom XX/X nie sú súčasťou pozemku a tvoria samostatnú stavbu v občianskom zmysle slova. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca je vlastníkom uvedených stavieb, kolaudačné rozhodnutie ani zmluvu o prevádzkovaní stavieb súdu nepredložil. Žalobca nepreukázal, že by stavby vodovodu a kanalizáciu odovzdal do správy vodohospodárskeho podniku, čo vyplýva aj z vyjadrenia ZsVaK. Dôvod žalobcu, že pozemok potrebuje pre účely zabezpečenia, či výkonu ochranného pásma súd vyhodnotil ako účelový a poukazuje najmä na zákonnú povinnosť sprístupniť nehnuteľnosti pre odstránenie havarijného stavu, ak by takýto stav nastal. Existencia týchto stavieb potrubia vodovodu a kanalizácie bola v konaní nepopretá a vyplynula tak z vyjadrenia strán sporu, obhliadky na mieste samom aj z č.XX/XXXX. Obhliadkou na mieste samom sa zistilo že oplotenie a prístrešok preukázateľne priamo nestoja na stavbe a kanalizácie ani vodovodu. Súd obhliadkou na mieste samom zistil, že dostatočný prístup na odstránenie prípadnej havárie je možný z parc. č. XX/X kde je postavená prečerpávacia stanica pre sústredenú K. Č. vo vlastníctve žalobcu, ktorá je postavená vo vzdialenosti 5 m od hlavnej cesty - ulica L.a a jej okolie dostatočne postačuje na prístup tak personálu, mechanizmov ako aj motorových vozidiel a okolie je spevnené betónovou plochou.

57. Z dôvodu, že stavby prístrešku a oplotenia postavené na parc.č. XX/X, čč. XX/XX č., XXX/X vo vlastníctve žalobcu sú neoprávnené, žalobca nesúhlasí s prikázaním stavieb do svojho vlastníctva, odstránenie stavieb nie je hospodárne, hodnota stavieb je mnohonásobná proti hodnote pozemkov, stavby sú užívané dlhú dobu, majú estetický aj funkčný charakter, nie sú postavené priamo na stavbe vodovodu a kanalizácie, zásah do práva žalovaných ich odstránením súd vyhodnotil v kontexte všetkých vyššie uvedených dôvodov aj v rozpore s dobrými mravmi najmä s ohľadom na snahu predísť možným súkromnoprávnym súdnym sporom, súd pristúpil k usporiadaniu pomerov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemkov a žalovanými ako vlastníkmi stavby podľa . Súd v predbežnom právnom posúdení avizoval rozhodnutie, ktorým by natrvalo usporiadal vzťahy medzi stranami sporu a to prikázaním pozemkov do vlastníctva stavebníkov a to pri zohľadnení všetkých okolností tohto prípadu. Išlo by o odklon o od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Súd pod vplyvom záverečných rečí právnych zástupcov strán sporu dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie by nebolo súladné s a základnými princípmi civilného procesu. Ustanovenie uvádza: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Uvedené ustanovenie predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého je možné uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Čl. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z (t.j. v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním) sú v týchto prípadoch obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby (podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Nakoľko žalobca nesúhlasil s pozbavením svojho vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že spravodlivé a ústavne súladné riešenie sporu v zmysle bude vecného bremena - práva pozostávajúceho z povinnosti vlastníka pozemku strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavieb plotu a časti prístrešku, ktoré sú na tomto pozemku vlastníka postavené za primeranú náhradu. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, že zriadil na pozemku parc. č. XX/X o výmere 33 m2 a parc. č. XXX/XXX o výmere 1 m2, druh pozemku záhrady, parc. reg. „C“ zapísaného na Okresnom úrade N., katastrálny odbor, list vlastníctva č. X, nachádzajúce sa v Okrese N., , obec Ž., k.ú. Ž., vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XXX/XXX vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 20.01.2020 vyhotovený znalcom K.. H. H., ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavby oplotenia a prístrešku, ktoré sú na týchto pozemkoch postavené.

58. Vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd a táto ochrana sa musí poskytovať v medziach zákona. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré patrí oprávnenému z vecného bremena, pričom v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky patrí vlastníkovi pozemku jednorazová náhrada. Výšku tejto náhrady mal súd za preukázanú zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.12.2018 predloženého žalovanými, ktorých je zrejmá všeobecná hodnota pozemkov parc.č. XX/X, XX/XX, a XXX/XXX a to vo výške 560 Eur. Keďže všeobecná hodnota pozemkov nebola v konaní spochybnená a ani nijako rozporovaná, súd vychádzal z vyššie citovaného znaleckých posudkov pri určení výšky jednorazovej náhrady za vecné bremeno, ktorá podľa súdu je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a spravodlivá.

59. Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam a dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami sporu (ktoré títo v konaní viacnásobne opakovali), nakoľko všeobecný súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu SR ). Súd záverom konštatuje, že rozhodol s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu jeho právnu, ale aj ľudskú stránku, podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.

60. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Súd o trovách konania rozhodol podľa , tak že vyslovil , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože nie je možné určiť pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe vo veci samej a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne ( ). Nakoľko súd vo veci nebol viazaný žalobným petitom rozhodol podľa , tak, že pomery medzi stranami sporu usporiadal inak ako žiadal žalobca v žalobe a rozhodol o zriadení vecného bremena za náhradu, ktorú uložil zaplatiť

žalovaným žalobcovi, preto nebolo možné určiť pomer úspechu strán sporu a tak súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Leviciach písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.