Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-55-2021.pdf
PDF · 117.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: Y. A., so sídlom L. X, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Linden law s.r.o., so sídlom Medená 102/7, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, XXX XX A., 2/ E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX A., zastúpeným JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 12, 934 01 Levice, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8C/156/2016-1177 zo dňa 29.09.2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zriadil na pozemku parc. č. XX/X záhrady o výmere 33 m2, parc. reg. "C" zapísaná na Okresnom úrade N., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. X, nachádzajúca sa v Okrese N., obec A., k.ú. A. a pozemku parc. č. XXX/XXX odčlenenej od parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18578 m2, parc. reg. "C" zapísaná na Okresnom úrade N., katastrálny odbor, list vlastníctva č. X, nachádzajúca sa v Okrese N., obec A., k.ú. A., a vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným znalcom K.. H. H., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, vecné bremeno, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parc. č. XX/ X a parc. č. XXX/XXX, strpieť umiestnenie a nerušené užívanie stavby oplotenia a časti prístreška, ktoré sú na týchto pozemkoch postavené. Zároveň zaviazal každého zo žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi jednorazovú peňažnú náhradu vo výške 280 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal odstránenia časti plota a prístreška z dôvodu, že neoprávnene zasahujú do jeho pozemku. Súd mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností registra "C" v kat. úz. A., zapísaných na LV č. X ako parc. č. XX/X záhrady o výmere 33 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18578 m2, na ktorých žalovaní 1/, 2/ postavili stavby - oplotenie a prístrešok.
2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Pre označenie stavby ako ,,neoprávnenej“ nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade sním, ale len to, či stavebník mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Záver o oprávnenosti stavby je výlučne spojený s existenciou občianskoprávneho titulu k výstavbe, nie so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím, resp. ich absenciou. Pokiaľ teda stavebník nemá riadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka,
a usporiadať tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami. Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. Súd má možnosť usporiadať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, ako podľa odseku 1, 2, a to za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Pri výklade odseku 3 je potrebné mať na zreteli, že tu dochádza ku stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv s rovnakým zákonným obsahom. Preto stret vlastníckych práv vlastníka pozemku a vlastníka stavby musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné, zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere, a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré sa za daných skutkových okolností javí ako spravodlivejšie.
3. V tomto konkrétnom prípade žalobca ako vlastník pozemku a osoba aktívne legitimovaná na podanie žaloby žiadal odstránenie stavieb plotu a časti prístrešku podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vylučoval použitie ods. 2 a nesúhlasil, aby súd prikázal stavby do jeho vlastníctva. Súd mal za preukázané, že stavby zriadené na pozemku žalobcu, sú neoprávnené. Hoci pre posúdenie stavby v zmysle občianskeho práva nie je rozhodujúce, či stavby boli postavené v súlade so stavebnými predpismi, súd uzavrel, že žalobca súhlas žalovaným na stavby neudelil.
4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že odstránenie stavby plota a časti prístreška nie je účelné. Neúčelnosť odstránenia stavieb zhodnotil súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a povahu tohto konkrétneho prípadu najmä v hospodárskej strate, ktorá by žalovaným odstránením stavieb vznikla s prihliadnutím na využitie stavieb. Hodnota stavieb vyplynula zo znaleckého posudku č. X/XXXX a hodnota pozemkov zo znaleckého posudku č. XX/XXXX. Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (v spise na č. l. 315) sa zistilo, že prístrešok sa nachádza pred vchodom na pozemok k rodinnému domu z bočnej pravej strany. Má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, využívaný je na parkovanie osobného auta a nachádza sa na pozemku parc. č. XX/X. Stavba bola postavená v roku XXXX. V roku XXXX bola menená strecha, vyhotovený nový krov, menená krytina, nosné zvislé stĺpy a väznice, podbitie, dlažba a osadené nové vráta. Základy tvoria betónové pätky pod drevenými stĺpmi, nosné konštrukcie sú drevené stĺpy, bočná pravá strana oplotenie, strop nie je, zastrešenie - sedlová strecha, betónová krytina, klampiarske konštrukcie pozinkovaný plech, drevené podbitie krovu, vonkajšia a vnútorná úprava povrchov - impregnácia, výplne otvorov - garážová brána, podlahy - betónová zámková dlažba, pripojenie na siete - elektrické osvetlenie. Oplotenie je podrobne popísané v bodoch 2.1.2 - 2.1.4, spevnené plochy v bode 2.5.5, betónová dlažba bod 2.1.6. Všeobecná hodnota stavieb je určená na 7.000 eur.
5. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (v spise na č. l. 345) mal súd preukázané, že právny stav nie je v súlade so skutkovým stavom. Prístrešok, oplotenie a spevnené plochy sa nachádzajú čiastočne na pozemku parc. č. XX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX/X (27 m2) je 447,39 eura, parc. č. XX/XX (6 m2) je 99,42 eura a č. XXX/XXX (1 m2) je 16,57 eura, spolu hodnota (34 m2) predstavuje 560 eur. Vzhľadom na pomer hodnoty stavieb (7.000 eur) a hodnoty pozemkov (560 eur) súd ustálil, že odstránenie stavieb by nebolo hospodárne. Hospodárska strata žalovaných nie je adekvátna k cene pozemkov žalobcu. Ide o nepatrnú výmeru 34 m2 vo vlastníctve žalobcu, ktorú žalobca dlhodobo nevyužíva a nemá preňho prakticky žiadny význam. Plot žalovaných tvorí hranicu pozemku a slúži na ochranu súkromia obydlia. Prístrešok slúži ako prekryté parkovacie miesto pri rodinnom dome žalovaných. Stavby stoja a sú užívané na uvedenom pozemku od ich postavenia viac než XX rokov. Aj z esteticko-technického hľadiska vyhodnotil súd odstránenie stavieb ako neúčelné.
6. Úpravu vzájomných vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka stavby podľa § 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka považoval súd z dôvodov posunutia hranice všetkých pozemkov v rade na ulici N. od ulice C. za postup v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní tak isto, ako aj všetci susedia
na ulici N., realizujú výkon vlastníckych práv k svojim stavbám - plotom tvoriacim hranice jednotlivých pozemkov - počas dlhej doby (od roku XXXX). Žalobca navrhoval, aby si jednotliví vlastníci pozemkov upravili vzájomné posunutie hraníc pozemkov v rámci súkromnoprávnych vzťahov kúpnymi, darovacími zmluvami a podobne. V prípade postupu podľa § 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, by však došlo k vyvolaniu sporov aj medzi ďalšími vlastníkmi posunutých pozemkov na ulici N.. Žalobca nesúhlasil s prikázaním stavieb do jeho vlastníctva z dôvodu existencie vodovodného potrubia a kanalizačného potrubia. Kanalizácia a vodovod nachádzajúce sa pod pozemkom parc. č. XX/X nie sú súčasťou pozemku a tvoria samostatnú stavbu, ktorej vlastníkom je žalobca. Argumentáciu žalobcu, že pozemok potrebuje pre účely zabezpečenia, či výkonu ochranného pásma, súd vyhodnotil ako účelovú a poukázal najmä na zákonnú povinnosť sprístupniť nehnuteľnosti pre odstránenie havarijného stavu, ak by takýto stav nastal. Obhliadkou na mieste samom súd zistil, že oplotenie a prístrešok nestoja priamo na stavbe kanalizácie, ani vodovodu. Prístup na odstránenie prípadnej havárie je možný z parcely č. XX/X, kde je postavená prečerpávacia stanica pre sústredenú K. S. vo vlastníctve žalobcu, a to vo vzdialenosti 5 m od hlavnej cesty. L. ulica a jej okolie dostatočne postačuje na prístup personálu, mechanizmov ako aj motorových vozidiel.
7. Z dôvodu, že stavby prístrešku a oplotenia postavené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu sú neoprávnené, žalobca nesúhlasil s ich prikázaním do jeho vlastníctva, odstránenie stavieb nie je hospodárne, hodnota stavieb je mnohonásobná oproti hodnote pozemkov, stavby sú užívané dlhú dobu, majú estetický, aj funkčný charakter, nie sú postavené priamo na stavbe vodovodu a kanalizácie, pričom zásah do práva žalovaných ich odstránením súd vyhodnotil v kontexte všetkých vyššie uvedených dôvodov aj v rozpore s dobrými mravmi a najmä s ohľadom na snahu predísť možným súkromnoprávnym súdnym sporom pristúpil súd k usporiadaniu pomerov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemkov a žalovanými ako vlastníkmi stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriadil vecné bremeno tak ako je uvedené v bode 1.
8. Žalobcovi ako vlastníkovi pozemku priznal súd za zriadenie vecného bremena jednorazovú finančnú náhradu, pričom zohľadnil všeobecnú hodnotu pozemkov parc. č. XX/X, č. XX/XX, č. XXX/XXX, ako aj všetky okolnosti prípadu, a sumu 560 eur vyhodnotil za primeranú a spravodlivú. Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3, § 119 ods. 2, § 120 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby treba hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. Poukázal na viaceré listiny týkajúce sa neoprávnených stavieb, ktoré sám súd vyhodnotil ako „nulitné právne akty“, avšak vo vzťahu k žalovaným žiadne právne závery napriek uvedeným zisteniam o podozreniach z falzifikácie nevyvodil. Namietal matematický výpočet, ktorým súd došiel k záveru, že odstránenie prístreška a plota je z dôvodu hospodárskej straty na strane žalovaných neúčelné, pričom nezohľadnil všetky okolnosti prípadu. Vytýkal súdu, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že prístrešok stojí na pilieroch, nie je pevne spojený s kamenným múrom. Preto zastáva názor, že posunutie prístreška je stavebno - technicky možné a finančne nenáročné. Nič nebráni premiestneniu prístreška z jeho pozemku parc. č. XX/X na pozemok žalovaných. Rovnaký predpoklad platí aj ohľadom plotu. Žalovaní zasiahli do jeho pozemku až vybudovaním nového prístreška v roku XXXX. Citoval ustanovenia zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, z ktorých vyplýva, že v pásme ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií je zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav. Stavby žalovaných sa nachádzajú v pásme ochrany verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, v ktorom je zakázané umiestňovať stavby. Preto nemohol ani súd prvej inštancie rozhodnúť, že prístrešok a plot môžu byť v pásme ochrany umiestnené. Takisto súd nemôže vyhodnocovať, či bude alebo nebude z technického hľadiska zabezpečený vstup na jeho pozemok v prípade havarijnej situácie. Žalovaných nič (ani posunutie hraníc pozemkov na N. ulici) neoprávňovalo postaviť si prístrešok a plot na jeho pozemkoch. V konaní nebolo
preukázané, kto bol zodpovedný za žalovanými tvrdené posunutie hraníc pozemkov. Žalobca namietal tiež porušenie ustanovenia § 167 ods. 2 CSP, pretože žalovaní sa vyjadrili k žalobe z roku XXXX až podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Tiež bolo porušené ustanovenie § 181 ods. 2 CSP, keďže súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci až na pojednávaní dňa 22.11.2019. Napokon súd rozhodol o zriadení vecného bremena, ktorým ho v konečnom dôsledku zbavil jeho vlastníckeho práva k tým častiam pozemkov, na ktorých sú postavené neoprávnené stavby žalovaných. Nesúhlasí s tým, že súd pri stanovení výšky jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal len zo znaleckej ceny a vôbec sa nezaoberal skutočnosťami, že žalobca bude obmedzený vo výkone vlastníckeho práva k svojim pozemkom bez časového obmedzenia, čo bolo spôsobené vedomým a úmyselným protiprávnym konaním žalovaných, ktorých nedobromyseľnosť bola v konaní preukázaná. V danom prípade súd uprednostnil ochranu práv žalovaných pred ochranou jeho práv. Neskúmal otázku dobrej viery žalovaných a vychádzal len zo všeobecnej hodnoty určenej znalcom, pričom nezohľadnil ujmu, ktorá vznikla na jeho strane. Právnym dôvodom pre zásah do jeho vlastníckeho práva nemôže byť ani snaha súdu predísť budúcim sporom medzi vlastníkmi na N. ulici z dôvodu „posunutia hraníc pozemkov“.
10. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im aj náhradu trov konania. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil správny právny záver. K rozhodnutiu usporiadať vzťahy zriadením vecného bremena nedospel svojvoľne, prihliadnuc len na hospodársku stratu a vzhľad nehnuteľností, ale na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ako vyplýva aj z dôvodov rozhodnutia (bod 53. a nasl. rozsudku). Súd sa vysporiadal aj s falzifikátmi listín, ktoré označil za nulitné akty. Žalobca odvolacie dôvody opiera najmä o protiprávne konanie v spojitosti s falzifikáciou listín, priamo však neuvádza, kto by sa mal takéhoto konania dopustiť. Oni sa nedopustili žiadneho konania smerujúceho k falšovaniu listín, nezneužili okrúhlu pečiatku, nefalšovali žiadny podpis. Žalobca naznačené konanie vo vzťahu k nim nepreukázal. Boli v dobrej viere, že môžu užívať pozemok, ktorý bol zahrnutý do celkovej výmery stavebného pozemku. Oplotenie stavali na „posunutom“ pozemku na základe ústneho súhlasu T. Y. R.. N.. Žalobcom neboli XX rokov vyzvaní, aby oplotenie a prístrešok odstránili, žalobca daný stav rešpektoval a oni sa domnievali, že majú veci na poriadku. Žalobca sa snažil obyvateľom N. ulice predať pozemky, pod ktorými vedú elektroinštalačné rozvody, o ktoré sa nemal záujem starať. V ich prípade však zaujal celkom odlišný prístup a nelogicky sa domáha vypratania parciel a odstránenia stavieb. Sám žalobca uznal posunutie hraníc stavebných pozemkov. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či mal stavebník stavebné povolenie. Stavby boli riadne ohlásené a oni stavali v dobrej viere. Stavebný úrad stavebníčku nesankcionoval a nevyzval na odstránenie stavieb. NS SR rozsudkom č. k. 10Sžk/7/20188 zo dňa 28.02.2019 vyslovil záver, že nečinnosť stavebného úradu nemožno pričítať na škodu stavebníka. Súd dospel k správnemu záveru, že vlastník nemá záujem na pozemkoch a neutrpel ani v minulosti žiadne straty zo stavu, že pozemky nemohol užívať. Odvolávanie sa na kanalizáciu a ochranné pásmo vlastníka považovali za účelové. Prístrešok nie je pevne spojený s múrom oplotenia, ale je spojený s prednou stenou prístreška. Bočná strana oplotenia je v tesnej blízkosti prístreška a chráni odstavené motorové vozidlo pred vplyvmi počasia. Celá predná stena prístreška je postavená z muriva, ktoré je obložené kameňom, stojí na základoch a v stene je nainštalovaná vstupná garážová brána s elektrickým pohonom. S priečelím domu tvorí vstupná časť do prístreška jeden architektonický celok. Posunutie prístreška by znamenalo demontáž vstupnej brány, demoláciu celej prednej steny prístreška, rozobratie krovu strechy a strešnej krytiny a odstránenie klampiarskych prvkov. Posunutie prístreška smerom od oplotenia bližšie k stavbe rodinnému domu nie je technicky možné pre úzky priestor, pričom strecha prístreška je opretá o obvodový múr rodinného domu. Pokiaľ by mali odstrániť aj oplotenie, došlo by k zúženiu priestoru medzi rodinným domom a oplotením, čím by sa zúžil vstup na pozemok o 1,40 m. Väčším motorovým vozidlom by sa do preneseného prístreška ani nedostali a parkovať by museli na verejnom priestranstve pred rodinným domom. Stavba prístreška zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu len vo výmere 6 m2. Odvolávanie sa na potrubné rozvody a ochranné pásmo žalobcu je len účelové. Podzemné stavby potrubných vedení prebiehajú pod parcelou č. XX/X, teda mimo stavby oplotenia a prístreška. Žalobca ani nepreukázal, že je vlastníkom potrubných vedení. Stavba oplotenia nebola v čase výstavby osadená v ochrannom pásme, pretože neexistovalo. Na odstránenie havárie kanalizačnej a vodovodnej prípojky má prevádzakovateľ využívať vstup zo L. ulice na parcele č. XX/X. Oni užívajú deklarovanú výmeru 400 m2 stavebného pozemku (v zmysle rozhodnutia Y.) vrátane výmery 34 m2 pozemku vo vlastníctve žalobcu z jedinej príčiny - nesprávneho vytýčenia hraníc stavebných parciel posunutím hraničných čiar. Zriadením vecného bremena súd žalobcovi vlastnícke právo neodňal, iba ho obmedzil v práve užívania pozemku, čím len deklaroval právny stav. Žalobca im XX rokov nebránil užívať pozemok a trpel stavby na ňom postavené, pričom sa nedomáhal ani finančnej náhrady
za užívanie. Súdom určená jednorazová náhrada predstavuje trhovú hodnotu pozemku, teda cenu podstatne vyššiu ako za užívanie / nájom pozemku. Žalobca nie je zriadením vecného bremena nijako obmedzovaný v práve pozemky užívať, pretože tieto nikdy neužíval, nehospodáril s nimi a neprinášali mu žiadny úžitok.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných len poukázal na svoje predošlé vyjadrenia a považoval za nadbytočné ich znovu opakovať.
12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:
13. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať: a) o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená; predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné a účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie; b) o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak by odstránenie stavby nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba; podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala do jeho vlastníctva. Ak žalobca žaluje o odstránenie stavby podľa odseku 1 a súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na odstránenie, ale sú splnené podmienky na vyrovnanie podľa odseku 2, t.j. prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas vlastníka. V opačnom prípade mu súd nemôže prikázať stavbu za náhradu a posúdi aplikáciu odseku 3. Ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka sa teda použije vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov, pričom vlastnícke vzťahy zostanú zachované. Súd výlučne na základe geometrického plánu môže zriadiť stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva.
14. Z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka vyplýva, že nie možné nariadiť odstránenie stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci voľnej úvahy musí súd prihliadať na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a zároveň má prihliadať na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až potom dodatočne podľa geodetického zamerania a podľa prevedenej opravy zistil opak. Súd má v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla, so záujmom na ďalšom využití stavby. Tiež treba prihliadnuť na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie. Nie je možné predvídať všetky okolnosti, ktoré bude nutné pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy. Súd má teda starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotiť komplexne.
15. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver
o tom, že žalovaní zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu, keď postavili oplotenie a prístrešok na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobcom požadované odstránenie stavieb však po zohľadnení všetkých okolností prípadu súd prvej inštancie správne posúdil ako také, ktoré nie je účelné a hospodárne, a v tomto smere sa s právnym hodnotením zisteného skutkového stavu odvolací súd stotožnil.
16. Je zrejmé, že problém na N. ulici nastal pri posunutí hraníc pozemkov niekedy v roku XXXX. Žalovaní postavili oplotenie a prístrešok na pozemkoch žalobcu a stavby takto užívajú dlhú dobu. Žalobca voči danému stavu po celé tie roky nenamietal, nijako nezasiahol voči neoprávneným stavbám, a to ani v čase ich výstavby. Samotné pozemky, na ktorých stavby stoja, nemajú pre žalobcu žiadne praktické využitie, žalobca ich dlhodobo nevyužíva. Žalovaní naopak nehnuteľnosti využívajú, majú pre nich praktický význam. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v takýchto prípadoch má povinnosť prihliadať na účel daného zásahu, na záujem na ďalšom využití stavby ako aj na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavieb vznikla. Vzhľadom na pomer hodnoty stavieb a hodnoty pozemkov súd správne prijal záver, že odstránenie stavieb by bolo nehospodárne. Zásah žalovaných do vlastníckeho práva žalobcu predstavuje 34 m2. Za situácie, že odstránenie stavieb súd vyhodnotil ako neúčelné, zvažoval aj druhý spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka), avšak žalobca k takémuto postupu súhlas nedal. Preto sa súd správne priklonil k tretej možnosti vyporiadania neoprávnených stavieb (§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka) zriadením vecného bremena za náhradu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prihliadol na skutkový stav a jednotlivé okolnosti tejto konkrétnej veci a vzniknutú situáciu posúdil komplexne a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne odôvodnil, pričom reagoval aj na jednotlivé námietky strán sporu prednesené v konaní.
17. Vysporiadal sa aj s listinami ohľadom neoprávnených stavieb, ktoré vyhodnotil ako nulitné. Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, aké právne závery mal súd na základe zistení ohľadom predmetných listín vyvodiť a voči komu. Podstatou toho sporu je odstránenie neoprávnených stavieb. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej je nerozhodné, či stavebník mal stavebné povolenie. Neoprávnená stavba je však spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov (zákona č. 50/1976 Zb.). Úlohou súdu v tomto spore nebolo prijatie riešenia vo vzťahu k namietaným listinám, ale usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkmi neoprávnených stavieb, ktoré boli na pozemkoch žalobcu postavené.
18. Žalobca v odvolaní namietal matematický výpočet, ktorým súd došiel k záveru, že odstránenie prístreška a plota je z dôvodu hospodárskej straty na strane žalovaných neúčelné, pričom nezohľadnil všetky okolnosti prípadu. K tomu je potrebné uviesť, že súd nebral do úvahy len matematický výpočet, ale zohľadnil aj všetky okolnosti prípadu. Zaoberal sa rozsahom zastavaného pozemku, jeho prípadným využitím žalobcom, ktoré nevzhliadol, a dlhoročným využívaním pozemku zo strany žalovaných. Zhodnotil situáciu aj z hľadiska minulosti, prečo k tomu došlo a aké posunutie hraníc stavebných pozemkov na ulici N. nastalo. Prihliadol aj na dlhú dobu, po ktorú žalobca užívanie pozemkov žalovanými nenamietal. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že je podstatné aj to, či vlastník pozemku riadne zakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie. „V prípade, že vlastník pozemku od začiatku neoprávnenej stavby vedel a bez vážneho dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanovaním a či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi“ (NS ČR 22Cdo/432/2002).
19. Súd prvej inštancie nerozhodol, ako sa žalobca mylne domnieva, že prístrešok a plot môžu byť v pásme ochrany umiestnené, pretože tieto sú na danom mieste umiestnené už dlhé roky; sám žalobca voči nim nenamietal, a to ani v čase ich výstavby. Súd o umiestnení prístrešku a plota v tomto spore ani nerozhodoval, pretože viazaný žalobou rozhodoval o odstránení neoprávnenej stavby len z hľadiska ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré na daný prípad aj správne aplikoval, pričom vychádzal zo stavu, ktorý bol v čase jeho rozhodovania daný.
20. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd nemôže vyhodnocovať, či bude alebo nebude z technického hľadiska zabezpečený vstup na jeho pozemok v prípade havarijnej situácie, pretože nie je znalý technickej problematiky údržby a opráv vodovodu a kanalizácie. Uvedené závery súdu žalobca pre neznalosť technickej problematiky síce namietal, ale sám neuviedol, či ich považuje za správne, nijako ich nevyvrátil a ani nespochybnil, preto sa s danou námietkou žalobcu odvolací súd bližšie nezaoberal.
21. V konaní nedošlo ani k porušeniu ustanovení § 167 ods. 2 CSP a § 181 ods. 2 CSP. Aj keď sa žalovaní vyjadrili k žalobe až v roku XXXX, nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu a ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd podľa žalobcu závažne procesne pochybil, keď pri predbežnom právnom posúdení veci poukazoval na judikatúru umožňujúcu „zbaviť žalobcu vlastníckeho práva k pozemkom bez jeho súhlasu“, čo napokon viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu veci, a rozhodnutím o zriadení vecného bremena ho v konečnom dôsledku zbavil vlastníckeho práva k pozemkom. Uvedené tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože súd postupoval len v súlade s tým, čo mu umožňuje zákon, konkrétne § 135c Občianskeho zákonníka, pričom vlastnícke právo k dotknutým pozemkom zostalo žalobcovi zachované.
22. Pri stanovení výšky jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu a odvolací súd považoval jej výšku zodpovedajúcu trhovej hodnote pozemkov za primeranú. Žalobca vytýkal súdu, že nezohľadnil jeho obmedzenie výkonu vlastníckeho práva k pozemkom, avšak neuviedol v čom jeho obmedzenie spočíva, a ako by vôbec daný pozemok, ktorý predstavuje úzky pás medzi dvoma pozemkami využíval. Odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania konštatoval, že daný pozemok nemá pre žalobcu praktické využitie. Podľa vyjadrení žalovaných žalobca neužíva ani zvyšok pôvodnej parcely č. XX/X.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Odvolací súd preto nemohol posúdiť odvolanie žalobcu ako opodstatnené, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
24. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).