Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoSr/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: P. D., N.. XX.XX.XXXX, A. A. - W., P. na F.: W. X, A., zastúpenej Antonom Zetochom, N.. XX.XX.XXXX, A. A. - W., P. na F.: W. X, A., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. júna 2019, č.k.

- 290, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa žalobou doručenou dňa 07.06.2016 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012. Poukázal na to, že žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 03.05.2005 uzavrela spolu s manželom P. D. so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 6.640,10 eur, ktorý sa zaviazala spolu s úrokmi splácať v 58 mesačných splátkach vo výške 4.510 Sk. Z dôvodu, že následne si neplnili riadne a včas povinnosť splátky splácať, predmetnú pohľadávku Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila asi v roku 2012 na žalovaného, ktorý si následne uplatnil predmetnú pohľadávku na rozhodcovskom súde, ktorý vydal dňa 14.02.2012 špecifikovaný a napádaný rozsudok, ktorý však žalobkyni nebol nikdy doručený. Na základe predmetného rozsudku vydal Okresný súd Bratislava V poverenie na vykonanie exekúcie č. 5105*134046 zo dňa 10.01.2013. Zmluva o úvere bola spotrebiteľskou zmluvou, nemala náležitosti podľa a , g/ o spotrebiteľských úveroch, preto sa v zmysle cit. zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, rovnako absentujú v zmluve skutočnosti vyžadované v Naviac, v čase uplatnenia pohľadávky na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie bola predmetná pohľadávka premlčaná, rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neplatná, lebo nebola uzavretá v písomnej forme, preto vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku s poukazom na Exekučného poriadku. Z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor voči žalobkyni prejednať rozhodcovský súd a následne vydať rozhodcovský rozsudok aj napriek tomu, že predmetná pohľadávka bola v čase prejednania premlčaná a preto bolo žalobkyni znemožnené konať pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012 bola žalobkyňa a P. D., N.. XX.XX.XXXX zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. sumu 9.891,42 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.2287,74 eur od 21.04.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2012. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že predmetnú pohľadávku si žalovaný EOS KSI Slovensko, s.r.o. uplatnil na základe postúpenej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX poskytnutom žalobkyni a P. D., postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2005 zistil, že na jej základe veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol dlžníkom: žalovanej a jej manželovi P. D., N.. XX.XX.XXXX spotrebný úver vo výške 200.000 Sk, ktorý sa žalovaná s P. D. zaviazali splácať spolu s úrokom 11,10% ročne v splátkach po 4.510 Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.06.2005. Vo vzťahu k otázke doručovania rozhodcovského rozsudku konštatoval, že nie je osvedčené, či podmienka náhradného doručenia rozsudku žalobkyni bola splnená, nakoľko žalobkyňa sa na adrese, na ktorej jej bol rozhodcovský rozsudok doručovaný, nezdržiavala. Exekúcia, ktorá bola vedená na základe predmetného a napádaného rozhodcovského rozsudku, bola zastavená z dôvodu, že predbežnou otázkou bolo ustálené, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa veta prvá , s prihliadnutím na ust. , a podľa a Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal a to, že osoby, ktoré vystupujú na tej či onej strane ako účastníci konania, sa nazývajú spoločníci. Ak ide o spoločenstvo na strane žalobcu, hovoríme o aktívnom spoločenstve, na strane žalovaného o pasívnom spoločenstve. Právna teória rozoznáva spoločenstvo dobrovoľné a spoločenstvo nútené. Dobrovoľným sa nazýva spoločenstvo, ktorého vznik závisí na vôli žalobcu (žalobcov), pričom je pre výsledok rozhodnutia vo veci samej nepodstatné, či tu existuje alebo neexistuje spoločenstvo. Núteným je také spoločenstvo, ktoré je predpísané zákonom pod sankciou, že ak nebudú žalobcami alebo žalovanými všetky osoby, ktoré sú zúčastnené na predmetnom právnom vzťahu, nemôže mať žaloba úspech. Účelom inštitútu spoločenstva je zhospodárniť konanie a niekedy tiež zabrániť nebezpečenstvu dvoch alebo viacerých rozhodnutí, ktoré by si vzájomne odporovali. O nerozlučné spoločenstvo v zmysle , ako i ide tam, kde majú účastníci (sporové strany) také spoločné práva alebo spoločné povinnosti, že sa rozhodnutie o veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva s tým, že tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok rozsudku musí vzťahovať na všetkých spoločníkov. Nie je možné rozhodnúť o existencii práv a povinností v prospech niekoho, kto sa na konaní o nich ani len nezúčastnil. Uvedené zásady sa nevyhnutne aplikujú napr. v konaniach o určenie dedičského práva, v konaniach o neplatnosť kúpnej zmluvy, ale aj v konaniach o určenie neplatnosti dražby (NS SR , R 23/2010). Poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012 voči žalovanému, ktorý v rozhodcovskom konaní (a zároveň v rozsudku) vystupoval na strane žalobcu. Je nepochybné, že napádaným rozhodcovským rozsudkom bola na plnenie zaviazaná okrem žalobkyne aj ďalšia osoba - jej manžel P. D., ktorí boli na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. Už táto solidárnosť vyjadrená v napádanom rozhodcovskom rozsudku, ako i prezentovaná v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.05.2005, prezentuje, že sa nepochybne jedná o nerozlučné spoločenstvo, pri ktorom musia v konaní vystupovať okrem žalobkyne a žalovaného aj osoba P. D., a to už či na strane žalobkyne (ako žalobca 2/) alebo žalovaného. Okruh sporových strán určuje žalobca, a preto v tomto prípade bolo možné, aby za účelom dosiahnutia plnej vecnej legitimácie boli sporovými stranami všetky osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa koná a preto ich účasť je potrebná, teda aby žalobkyňa označila v žalobnom návrhu P. D. za žalovaného 2/, resp. mohla okruh sporových strán rozšíriť. Z týchto dôvodov, keďže v konaní nie je splnená podmienka vecnej legitimácie, keďže sa jedná o nerozlučné spoločenstvo žalobkyne s manželom P. D., nakoľko oboch rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie solidárne, žalobu zamietol v zmysle , ako i v súlade s konštantnou judikatúrou (rozsudok KS Košice č.k. z 23.02.2016). Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie (príp. pasívnej) sa bližšie nezaoberal a nevyhodnocoval dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiadala napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušiť, nakoľko pre posúdenie veci je toto nadbytočné. Dal však do pozornosti, že žalovaný založil do spisu rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -114

zo dňa 02.10.2017, ktorým bola žaloba P. D. voči žalovanému, o zrušenie totožného rozhodcovského rozsudku, zamietnutá, a to z dôvodu, že bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty. P. D. zrejme voči uvedenému rozsudku podal odvolanie a nie je zrejmé, či už o ňom bolo rozhodnuté. O nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol podľa , a žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá napadnutý rozsudok žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že prvoinštančný súd pri skúmaní vecnej legitimácie vôbec nezohľadnil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola dňa 30.06.201 podaná aj jej manželom P. D. na Okresnom súde Bratislava V, hoci o tejto skutočnosti mal vedomosť. Naviac však nezohľadnil ani to, že exekúcia, ktorá bola vedená na základe predmetného a napádaného rozhodcovského rozsudku bola uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. -282, zo dňa 20.02.2019, právoplatným dňa 21.03.2019, zastavená z dôvodu, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. Vytkla tiež súdu prvej inštancie, že hoci mal vedomosť o tom, že žaloba jej manžela o zrušenie totožného rozhodcovského rozsudku, bola zamietnutá, pričom však tento rozsudok bol napadnutý odvolaním o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté, neprerušil toto konanie až do právoplatného skončenia konania o žalobe jej manžela. Rovnako však, s poukazom na právny výklad súdu prvej inštancie, že nie je splnená podmienka vecnej legitimácie, keďže sa jedná o jej nerozlučné spoločenstvo s manželom, namietla, že toto rozhodnutie je arbitrárne a ústavne nekonformným spôsobom interpretuje pojem spoločenstva účastníkov konania, v dôsledku čoho jej právam nebola poskytnutá príslušná účinná ochrana, ktorú zaručuje SR, bola jej odňatá možnosť konať pred súdom a porušené právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. V danom prípade nejde o jej nerozlučné procesné spoločenstvo s manželom, keď takéto spoločenstvo nezakladá ani to, že s manželom boli rozhodcovským rozsudkom zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Poukázala aj na to, že v tomto prípade je bez ohľadu na ďalšie okolnosti nevyhnutné za účelom poskytnutia náležitej ochrany jej spotrebiteľským právam platnosť rozhodcovskej doložky riadne preskúmať. Súdu prvej inštancie v priebehu celého konania preukázala, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a smernica má teda vzťah k povinnosti uplatniť svoj nárok v rámci príslušnej lehoty podľa Rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-168/05 "V. E.", ktorý hovorí o tom, že v konaní o žalobe o zrušenia rozhodcovského rozsudku je potrebné preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky aj vtedy, ak sa spotrebiteľ v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní nevzniesol námietku voči platnosti takejto doložky. Zhrnula v tejto súvislosti aj svoje tvrdenia a argumentáciu, na základe ktorej považuje predmetnú rozhodcovskú doložku za neplatnú, čo má za následok, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilý exekučným titulom. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom okresného súdu ohľadom aktívnej vecnej legitimácie. Predmetná spotrebiteľská zmluva ako aj napádaný rozhodcovský rozsudok totiž predstavuje nedielny záväzok podľa hmotného práva a v takýchto prípadov pôjde vždy o procesné spoločenstvo nerozlučné. V tomto prípade je svojou povahou pre účely podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj spoločenstvom núteným na strane žalobkyne. Žalobkyňa ako aj jej manžel podali dve rovnaké žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na jednej strane prebieha konanie na Okresnom súde Bratislava V, kde podal dňa 30.06.2016 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku P. D. a na druhej strane prebieha konanie na Okresnom súde Bratislava III, kde podala dňa 07.06.2016 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa. V prvom konaní Okresný súd Bratislava V rozhodol dňa 02.10.2017 v konaní pod sp. zn. o žalobe P. D. tak, že žalobu zamietol z dôvodu márneho uplynutia lehoty na jej podanie (žaloba podaná 4 roky po uplynutí lehoty), pričom ani žalovaný nedisponuje informáciou, či P. D. podal odvolanie voči tomuto rozsudku. Javí sa, že tu je prekážka začatého konania vo veci, resp. ak uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). V tomto zmysle navrhol, aby predmetné neskoršie konanie vedené pod zastavil, nakoľko ide o identické konanie s tým, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , ak ešte konanie prebieha. Pokiaľ sa konanie na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. právoplatne skončilo, navrhuje, aby predmetnú žalobu zamietol s poukazom na Vyjadril sa taktiež aj k samotnej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú považuje za nedôvodnú, a to už len vzhľadom na skutočnosť, že bola podaná až po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty 30 dní vyplývajúcej z ust. Zákona o rozhodcovskom konaní.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 7. Z obsahu podanej žaloby v danom spore vyplýva, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012, ktorým bola žalobkyni spoločne a nerozdielne s jej manželom P. D. uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 9.891,42 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.2287,74 eur od 21.04.2010 do zaplatenia. 8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol iba pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, a to z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok ukladá žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 9.891,42 eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, čo zakladá v danej veci nerozlučné procesné spoločenstvo, avšak manžel žalobkyne v spore nevystupuje na strane žalobkyne ani žalovaného. 9. Právne posúdenie veci z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri posúdení otázky vecnej legitimácie je však nesprávne. Je totiž nepochybné, že samotná skutočnosť, že rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa s manželom zaviazaná na splnenie dlhu spoločne a nerozdielne, nezakladá nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. a už vôbec nie nútené spoločenstvo v zmysle V danom prípade totiž mohol žalovaný vo vzťahu k žalobkyni a jej manželovi v súlade s ust. v spojení s ust. požadovať splnenie dlhu (samostatne) od ktoréhokoľvek z nich a nie výlučne iba od oboch spoločne (porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2019, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z z 22. júna 2016, a mnohé ďalšie), a teda v danom prípade by išlo o samostatné procesné spoločenstvo žalobkyne a jej manžela, ktorý naviac sám podal žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Bratislava V. Za daného stavu, keď je nepochybné, že žalobkyňa, ako ten, komu bola predmetným rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť EOS KSI Slovensko, s.r.o. uplatnenú peňažnú sumu s príslušenstvom, je aj sama aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý pre nedostatok vecnej legitimácie podanú žalobu zamietol, vecne nesprávne. 10. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvody zamietnutia podanej žaloby sa totiž súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími otázkami významnými z hľadiska dôvodnosti podanej žaloby, najmä otázkou včasnosti jej podania ani jej vecnou opodstatnenosťou, a to predovšetkým z hľadiska platnosti rozhodcovskej doložky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Za tohto stavu by meritórne prejednanie a rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom prakticky takmer úplne nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie bez toho, aby bola sporovým stranám riadne poskytnutá možnosť tvrdiť a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, no zároveň namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné, a to aj tých, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal a meritórne rozhodnutie v spore odvolacím súdom by tak vzhľadom na okolnosti veci viedlo k porušeniu práva strán na súdnu ochranu a spravodlivý proces. 11. Odvolací súd preto vychádzajúc z vyššie uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (, ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (391 ods. 1 ), v ktorom spor opätovne prejedná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu ( ) o existencii vecnej legitimácie žalobkyne v danom spore, poskytne stranám náležitý priestor na realizáciu všetkých procesných práv, v nadväznosti na ďalší priebeh sporu, na základe skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutočností, ako aj skutočností zistených vykonaným dokazovaním, meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby a vo veci opätovne rozhodne. 12. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).