Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/172/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Daši Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, IČO: 31 141 935, právne zast.: advokátska kancelária JUDr. Martin Repáň, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava, Mamateyova 12, proti žalovanej: PaedDr. Q. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A., I. XXX/X, zast.: JUDr. B. M., bytom K. K., G.. A. X, o zaplatenie 34.380 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 6. mája 2019, č.k. -134, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 21.365,89 eur s príslušenstvom, rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 6. mája 2019, č.k. -134 v časti týkajúcej sa sumy 21.365,89 eur s príslušenstvom r u š í a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku napadnutý rozsudok r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia , ust. až 5, až 3 o advokácii, , a , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ust. , a až 4 , vecne súd dôvodil, že žalobkyňa sa zaplatenie sumy 34.380 eur s príslušenstvom titulom nárokov zo zmluvy o právnej pomoci uzavretej so žalovanou. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 31.1.2017 zmluvu o právnej pomoci (ďalej len Zmluva), na základe ktorej sa žalobkyňa ako mandatár zaviazala poskytnúť právnu pomoc v rozsahu potrebnom na úspešné uplatnenie práva žalovanej ako mandanta, a žalovaná sa zaviazala vyplatiť žalobkyni dojednanú odmenu v zmysle a nasl. vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10. novembra 2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), a to podielovú odmenu vo výške 15 % z polovice hodnoty vyporiadavaného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú súd prisúdi žalovanej právoplatným rozhodnutím, alebo ktorá jej pripadne v rámci mimosúdnej dohody (Čl. III ods. 2). Dňa 28.6.2017 uzatvorila žalovaná so svojím bývalým manželom dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa a , ktorou jej pripadol podiel na vyporiadavanom BSM vo výške 191.000 eur. Vychádzajúc zo Zmluvy si žalobkyňa faktúrou č. 33/2017 zo dňa 17.7.2017 vyčíslila odmenu vo výške 34.380 eur, ktorú faktúru žalovaná prevzala dňa 19.7.2017, doteraz však neuhradila žalobkyni žiadnu čiastku a to z dôvodu, že podľa jej názoru sa so žalobkyňou dohodla na tarifnej odmene v zmysle a vyhlášky.

3. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil súd právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Mal za to, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Strany si v Zmluve dohodli podielovú odmenu podľa § 7 a § 8 vyhlášky, následne na základe poskytnutej právnej pomoci zo strany žalobkyne žalovaná uzatvorila so svojím bývalým manželom dohodu o vyporiadaní BSM bez toho, aby vec bola predmetom konania pred súdom (resp. pred iným orgánom). Podielovú odmenu však podľa vyhlášky možno dohodnúť len vo veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, z ktorého dôvodu súd posúdil dohodu medzi stranami sporu o odmene advokáta v tejto časti za absolútne neplatný právny úkon podľa , keďže obchádza zákon, žalobkyňa preto nie je oprávnená požadovať od žalovanej zaplatenie podielovej odmeny v zmysle dohody, ale patrí jej odmena, aká by jej patrila v prípade, že by odmena nebola dohodnutá ( vyhlášky). Z výkladu ustanovenia vyhlášky možno vyvodiť, že podmienkou na uplatňovanie si práva na dohodnutú podielovú odmenu je úspech zastúpeného v konaní. Viazanosť podielovej odmeny na procesné zastupovanie klienta je teda typickým znakom tohto druhu odmeny (viď komentár vyhlášky C.H.BECK, rok vydania 2015), uvedený záver vyplýva aj z judikatúry ( napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. ). Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako predčasne podanú zamietol s tým, že bude na žalobkyni, aby si odmenu vyúčtovala podľa tarifnej hodnoty veci, ktorú jej bude žalovaná povinná uhradiť, ale až po tom, ako si ju žalobkyňa uplatní novou faktúrou. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu sa prvoinštančný súd už ďalej nezaoberal skutočnosťami, ktoré zostali medzi stranami sporu sporné, okrem iného správnosťou výpočtu zmluvnej odmeny, t.j. z akej sumy je potrebné vychádzať pri určení hodnoty veci. Súd nepripustil návrh zástupcu žalovanej na vykonanie dôkazu výsluchom strán sporu, nakoľko mal za to, ich výpoveďou nebudú preukázané skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a plne úspešnej žalovanej priznal ich náhradu v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie v časti 13.014,11 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti zároveň týmto podaním zobrala žalobu späť (t.j. v časti o zaplatenie sumy 21.365,89 eur s príslušenstvom). Odvolanie zdôvodnila podľa ust. , a . Namietala rozporuplnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd konštatoval, že zmluva bola v časti dohody o podielovej odmene neplatná, čo znamená, že vo zvyšnej časti je zmluva platná a teda žalovaná bola povinná žalobkyni zaplatiť cenu poskytnutých právnych služieb v zmysle advokátskej tarify, ktorý záver podporuje aj početná judikatúra. Aj samotný súd citujúci nález ÚS SR 407/2008, priznáva žalobkyni nárok (minimálne) v rozsahu podľa advokátskej tarify, avšak následne nárok ako celok zamietol. Odvolateľka poukazuje na to, že jej povinnosťou bolo nárok skutkovo vymedziť a riadne formulovať petit žaloby na plnenie, čo urobila a právne posúdenie veci prináleží súdu. Pokiaľ bol súd toho názoru, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb ale na základe iného ustanovenia vyhlášky, bol povinný tento nárok priznať v rozsahu ako to vyplývalo z obsahu súdneho spisu a podľa pravidiel stanovených platným právom, t.j. z advokátskej tarify. Žalobkyňa napadla rozsudok odvolaním v časti 13.014,11 eur s príslušenstvom, v ktorej časti tento svoj nárok zároveň v odvolaní kvantifikovala špecifikáciou jednotlivých poskytnutých úkonov právnej služby a výpočtom tarifnej odmeny za zastupovanie, pričom svoju odmenu vyčíslila spolu v sume 13.014,11 eur za všetky úkony právnej služby. Odvolateľka poukázala na to, že zamietnutím nároku žalobkyne v celosti (hmotnoprávne definovaného ako odmena za poskytnutie právnych služieb) právoplatným rozhodnutím v tejto veci, teda medzi rovnakými stranami a na rovnakom skutkovom základe vzniká res iudicata v zmysle , ktorá skutočnosť bráni tomu, aby si žalobkyňa predmetný nárok voči žalovanej uplatnila znovu. Je teda nesprávny a nelogický záver súdu, že je na žalobkyni, aby si odmenu vyúčtovala podľa tarifnej hodnoty veci, ktorú jej bude žalovaná povinná uhradiť až potom, ako si ju žalobkyňa uplatní novou faktúrou. Inými slovami, čo do predmetu konania žalobkyňa nežiadala priznať zaplatenie podielovej odmeny ale iba zaplatenie určitej peňažnej čiastky. Predmetom konania nie je „faktúra“ alebo iná „účtenka“ ale predmetom žaloby na plnenie je hmotnoprávny nárok, ktorý má nejaký právny režim (výšku, splatnosť, právny základ). Preto argument súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu nesprávnej výšky faktúry (resp. nesprávne vystavenej faktúry), nemá oporu v platnom práve ani relevantnej judikatúre. V prejednávanej veci sa nejedná o taký typ nároku, ktoré podľa platného práva musia byť najprv (t.j. pred začatím súdneho konania) uplatnené voči žalovanému ako napr. nárok zo zodpovednosti za vady alebo zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Záver súdu o predčasnom podaní žaloby

je preto nesprávny. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za správny a spravodlivý. S čiastočným späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas a navrhla, aby odvolací súd po čiastočnom zastavení konania v sume 21.365,89 eur podanú žalobu zamietol a to z dôvodu, že žalobkyni ako advokátke, ktorá poskytovala právne služby v zmysle § 18 ods. 4 a § 18 ods. 5 zákona o advokácii, odmena nepatrí. Žalobkyňa porušila § 18 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí, to neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Žalobkyňa žalovanú o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu neinformovala, keď doposiaľ si protiprávne voči nej uplatňovala podielovú odmenu a nie tarifnú odmenu. Žalobkyni nepatrí odmena aj z dôvodu porušenia § 18 ods. 5 zákona o advokácii, keďže nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri stanovení masy BSM, a tiež z dôvodu porušenia § 2 ods. 1 advokátskeho poriadku, keďže žalobkyňa ako advokátka pri výkone svojho povolania porušila povinnosť, a v prospech žalovanej ako klientky nevyužila skutkové a právne argumenty a možnosti dané právnym poriadkom, najmä pri stanovení masy BSM (konkrétne výšky obchodného podielu a jeho rozdelenia medzi stranami). Podľa žalovanej je dôvodom zamietnutia žaloby aj tá skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňuje právo na vyplatenie podielovej odmeny podľa § 7 a 8 vyhlášky čo bráni tomu, aby si v tom istom konaní uplatnila právo na zaplatenie tarifnej odmeny podľa § 9 až 13a vyhlášky, to znamená, z iného právneho titulu, keď nepožiadala súd o zmenu žaloby. Dôvodom na zamietnutie žaloby sú aj závažné a doposiaľ nevyjasnené rozpory o poskytnutých právnych úkonoch, ktoré žalobkyňa od žalovanej požaduje uhradiť, žalovaná namieta aj výšku tarifnej odmeny, ktorú žalobkyňa vypočítala v rozpore s vyhláškou. Zo strany žalobkyne navyše pri zastupovaní došlo k zjavnému zneužitiu práva, ktoré v zmysle ustanovenia článku 5 nepožíva právnu ochranu. Navrhla, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvávala na argumentoch uvedených vo svojom odvolaní. Čo sa týka poukazu žalovanej na § 18 ods. 4 zákona o advokácii, je zrejmé, že z povahy veci vyplýva, že tento na prejednávanú vec je neaplikovateľný. Medzi stranami existovala (a dodnes existuje) platne uzavretá zmluva o právnej pomoci, ktorá upravovala spôsob odmeňovania advokáta formou podielovej odmeny, čo bolo hlavným dôvodom, prečo žalobkyňa nemala povinnosť informovať žalovanú v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Záver o čiastočnej neplatnosti tejto zmluvy vyvodil až následne prvoinštančný súd. Pokiaľ žalovaná namieta porušenie § 18 ods. 5 zákona o advokácii, v súdnom spise neexistuje jediný dôkaz o tom, že by žalobkyňa nepostupovala pri poskytovaní právnej služby s odbornou starostlivosťou, ostatne prvoinštančný súd v odôvodnení konštatoval, že z predložených dôkazov v danom spore nemal preukázané, že by žalobkyňa uvedenú povinnosť porušila alebo že by postupovala v rozpore s advokátskou etikou alebo s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že v priebehu odvolacieho konania žalobkyňa mení žalobu, čo je neprípustné, na tento argument žalobkyňa odpovedala už v samotnom odvolaní a síce, že jediné, čo sa v priebehu konania zmenilo, je právna kvalifikácia nároku a teda o zmenu žaloby sa nejedná. Správnosť uvedeného záveru vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.9.2010 sp.zn. .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Keďže žalobkyňa v odvolacom konaní súčasne s podaným odvolaním vzala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 21.365,89 eur s príslušenstvom, rozhodoval odvolací súd najskôr o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby.

9. Podľa až 3 ( ďalej ), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia; podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd späťvzatie

žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

10. V danom prípade žalobkyňa svojím čiastočným späťvzatím žaloby uplatnila svoje právo disponovať konaním, ktoré jej vyplýva z dispozičného princípu ako základného princípu civilného sporového procesu. Vzhľadom k skutočnosti, že k späťvzatiu časti žaloby došlo po vydaní rozsudku, avšak pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia a súčasne žalovaná s takýmto procesným postupom žalobcu vyjadrila súhlas, odvolací súd preto rozhodol podľa tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostalo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol v sume 13.014,11 eur s príslušenstvom ako aj v závislom výroku o trovách konania.

12. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bol nesprávny záver súdu o predčasnom podaní žaloby a odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého obsahu spisu musel dať odvolateľke za pravdu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 34.380,- eur s príslušenstvom titulom odmeny za právne služby, poskytnuté žalovanej na základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 31.1.2017. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní posúdil predmetnú zmluvu o právnej pomoci ako platne uzavretú s výnimkou dojednania o podielovej odmene advokátky podľa a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré dojednanie obchádza zákon v citovaných ustanoveniach a preto je zmluva v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom podľa . Z uvedeného prvoinštančný súd uzavrel, že žalobkyni, ktorá si uplatnila zaplatenie podielovej odmeny v zmysle dohody, takáto odmena nepatrí, ale patrí jej odmena v zmysle vyhlášky, podľa ktorého ustanovenia odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom a ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene ( až 14). Uvedené závery súdu prvej inštancie odvolateľka nenamietala a odvolací súd preto nemal dôvod správnosť týchto záverov preskúmavať.

14. Pokiaľ však v ďalšom, vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia prvoinštančný súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako predčasne podanú (bez bližšieho uvedenia, na základe akého právneho predpisu takto postupoval), odkázal žalobkyňu na nové vyúčtovanie odmeny podľa tarifnej hodnoty veci, ktorú jej bude žalovaná povinná uhradiť, ale až po tom, ako si ju žalobkyňa uplatní novou faktúrou, treba považovať rozhodnutie za nesprávne a nemajúce oporu v platnom právnom poriadku ani platnej judikatúre.

15. Predmetom sporu, ako správne dôvodila odvolateľka, nebola konkrétna faktúra ale žaloba na plnenie

- zaplatenie žalovanej sumy, v zmysle . Povinnosťou žalobkyne v zmysle bolo uviesť okrem všeobecných náležitostí podania označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Túto povinnosť si žalobkyňa splnila, keď v žalobe uviedla, že sa domáha od žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť jej sumu 34.380,- eur s príslušenstvom, pričom ako rozhodujúce skutočnosti okrem iného uviedla, že so žalovanou uzavrela dňa 31.01.2017 zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej jej poskytla právne služby pri vyporiadavaní jej BSM, za ktoré si vyúčtovala odmenu avšak žalovaná jej odmietla odmenu uhradiť. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná vymedzila skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala právo na splnenie povinnosti žalovanou. Jej povinnosťou nebolo uplatnený nárok právne kvalifikovať, keď v zmysle zásady iura novit curia (práva pozná súd) je právne posúdenie vecou súdu. Nesprávny je preto aj názor žalovanej, že žalobkyňa bola povinná po zistení názoru prvoinštančného súdu v otázke právneho posúdenia veci (teda po zistení, že jej nepatrí podielová ale tarifná odmena v zmysle vyhlášky) podávať procesný návrh na zmenu žaloby. Odvolací súd pripomína, že strany sporu musia uviesť iba rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe

vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

16. Advokát poskytuje právne služby za odmenu. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa ako advokátka poskytla žalovanej práve služby v súvislosti s vyporiadaním jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vznikol jej preto v zmysle o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, umožňuje dohodnúť sa na zmluvnej odmene (a jej druhu) alebo na tarifnej odmene. V tomto spore súd prvej inštancie ustálil, že k platne uzavretej dohode o odmene advokáta nedošlo, preto žalobkyni síce patrí odmena (majúc argumenty žalovanej, pre ktoré by jej žiadna odmena patriť nemala za nepodložené) avšak tarifná odmena. V takom prípade mal podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je podporovaný aj judikatúrou slovenských súdov, po vykonanom dokazovaní v otázke rozsahu realizovaných úkonov zaviazať žalovanú na zaplatenie odmeny zodpovedajúcej tarifnej odmene v zmysle vyhlášky za preukázané poskytnuté právne služby (a iba vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietnuť). Úkony, ktoré žalobkyňa ako advokátka pri zastupovaní žalovanej uskutočnila, táto uviedla v žalobe. Súd bol preto povinný sa s uplatneným nárokom vysporiadať, vykonať dokazovanie na ustálenie výšky tarifnej odmeny, keďže žalovaná namietala rozsah a kvalitu poskytnutých právnych služieb. Pokiaľ však súd bez ďalšieho žalobu v celosti zamietol ako predčasne podanú, na takýto postup nemal žiadny zákonný dôvod.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (považujúc nesprávne nárok žalobkyne za taký, ktorý vyžaduje pred podaním žaloby na súde uplatnenie si práva u žalovanej samostatnou faktúrou, ktorou si vyúčtuje tarifnú odmenu), nevykonal žiadne dokazovanie pokiaľ ide o rozsah poskytnutých právnych služieb, žiadnym spôsobom neoveroval odôvodnenosť a počet žalobkyňou vykonaných úkonov, v dôsledku čoho treba jeho rozhodnutie považovať za nesprávne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vec v zostávajúcom predmete sporu, teda o zaplatenie sumy 13.014,11 eur s príslušenstvom opätovne prejednať, vykonať dokazovanie na zistenie rozsahu poskytnutých právnych služieb žalobkyňou, posúdiť prípadnú dôvodnosť výhrad žalovanej aj voči kvalite poskytnutých právnych služieb s ohľadom na vytýkané porušenie povinností advokáta, ktoré by mohlo mať vplyv na nepriznanie nároku na odmenu, po vykonaní dokazovania v naznačenom smere a v potrebnom rozsahu súd jeho výsledky riadne vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť, nové rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením odôvodniť vysporiadajúc sa aj s argumentáciou žalovanej obsiahnutou v odvolaní. V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania vrátane odvolacieho konania ( ).

19. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).