Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/189/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: ISTROMETAL DM, s.r.o., Hlohová 8, 821 07 Bratislava, IČO: 31 382 649, zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625 proti žalovanému: Flügel & Klement GmbH, Schuhfabrikgasse 17, A-1230 Wien, Rakúsko, zapísaná v obchodnom registri Obchodného súdu Viedeň pod č. FN253870p, zast.: JUDr. Ján Havlát, advokát, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 29.769,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -465 zo dňa 17.05.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -465 zo dňa 17.05.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 29.769,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne:

- zo sumy 6.048,88 € od 18.5.2015 do 3.11.2015,

- zo sumy 4.332,49 € od 4.11.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 6.064,44 € od 31.5.2015 do 30.9.2015,

- zo sumy 5.444,01 € od 1.10.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.013,79 € od 16.7.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.065,55 € od 16.7.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 6.851,86 € od 31.7.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 2.805,56 € od 31.7.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 937,22 € od 31.8.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 541,52 € od 31.8.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 541,22 € od 31.8.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.737,68 € od 31.8.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 544,04 € od 21.9.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 544,04 € od 21.9.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 425,79 € od 1.10.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 774,93 € od 7.11.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 556,86 € od 30.11.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 1.086,49 € od 30.11.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 566,35 € od 30.11.2015 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 11. 4. 2017 domáhal zaplatenia sumy 29.769,40 Eur s príslušenstvom za dodávky tovaru na základe objednávok žalovaného, za ktoré žalobca vystavil nasledovné faktúry:

- č. 14150295 na sumu 6 048,88 €, splatnú dňa 17.05.2018, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil sumu 1 716,39 €,

- č. 14150339 na sumu 6 064,44 €, splatnú dňa 30.05.2015, z ktorej žalovaný čiastočne uhradil sumu 620,43 €,

- č. 14150434 na sumu 1 013,79 €, splatnú dňa 15.07.2015,

- č. 14150435 na sumu 1 065,55 €, splatnú dňa 15.07.2015,

- č. 14150478 na sumu 6 851,86 €, splatnú dňa 30.07.2015,

- č. 14150496 na sumu 2 805,56 €, splatnú dňa 30.07.2015,

- č. 14150577 na sumu 937,22 €, splatnú dňa 30.08.2015,

- č. 14150578 na sumu 541,22 €, splatnú dňa 30.08.2015,

- č. 14150579 na sumu 541,22 €, splatnú dňa 30.08.2015,

- č. 14150580 na sumu 1 737,68 €, splatnú dňa 30.08.2015,

- č. 14150638 na sumu 544,04 €, splatnú dňa 20.09.2015,

- č. 14150639 na sumu 544,04 €, splatnú dňa 20.09.2015,

- č. 14150668 na sumu 425,79 €, splatnú dňa 30.09.2015,

- č. 14150762 na sumu 774,93 €, splatnú dňa 06.11.2015,

- č. 14150815 na sumu 556,86 €, splatnú dňa 29.11.2015,

- č. 14150816 na sumu 1 086,49 €, splatnú dňa 29.11.2015,

- č. 14150817 na sumu 1 086,49 €, splatnú dňa 29.11.2015. Celková dlžná suma predstavuje spolu 29 769,40 €. K odovzdaniu tovaru prichádzalo vždy v sídle žalobcu tak, že žalovaný vyslal vlastné vozidlo, do ktorého sa tovar následne naložil a o tejto skutočnosti spísali strany vždy vyhlásenie.

3. Súd na základe námietky žalovaného o nedostatku právomoci súdu na konanie uznesením č. k. - 238 zo dňa 20. 7. 2017 konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 17.07.2018, č.k.: -289 uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k.: -238 zo dňa 20.7.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave uviedol, že v predmetnej veci medzi stranami sporu nebola uzavretá osobitná písomná zmluva, žalobca realizoval dodávky tovaru na základe písomných objednávok žalovaného tak, že k odovzdaniu tovaru pre žalovaného podľa dodacích listov prichádzalo v sídle žalobcu takým spôsobom, že žalovaný ako odberateľ vyslal vlastné motorové vozidlo, do ktorého sa tovar naložil, o čom bolo spísané poverenou osobou, ktorá tovar prevzala, vyhlásenie. V konaní nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda, že k dodaniu tovaru má dôjsť na území Rakúska a takýmto dôkazom nie je podľa odvolacieho súdu ani skutočnosť, že na objednávke, dodacom liste a faktúrach je uvedená adresa: Schuhfabrikgasse 17, 1230 Wien. Naopak, fakturovaný tovar bol pre žalovaného dodaný na území SR (v mieste sídla žalobcu). Skutočnosť, že žalobca akceptoval objednávku žalovaného (v objednávke označeného názvom a adresou) reálnym plnením v sídle žalobcu, je podľa odvolacieho súdu podstatné pre určenie právomoci súdu podľa čl. 7 písm. b), oddielu 2 nariadenia Brusel I. t.j., že miesto plnenia sa nachádzalo na území Slovenskej republiky, teda miesto, kde sa tovar reálne dodal.

4. Súd prvej inštancie po zrušení veci sa opätovne zaoberal opakovanou námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku právomoci súdu SR. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu a následne aj po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, opakovane poukázal na to, že v pravom spodnom rohu každej jednotlivej objednávky žalovaného je jednoznačne uvedené, že súdom príslušným na prejednanie akéhokoľvek sporu je súd vo Viedni, a to výslovnou formuláciou „Gerichtsstand Wien“. Ak žalobca potvrdil objednávku žalovaného s tým, že potvrdzuje okrem skutočností uvedených v potvrdení objednávky všetky ďalšie informácie uvedené v samotnej objednávke, tak akceptoval aj voľbu súdu, ktorý bude mať právomoc na prejednanie akýchkoľvek sporov, ktoré z tohto vzťahu vzniknú.

5. Súd konštatoval, že prijatím objednávky s textom „Gerichtsstand Wien“ (sídlo súdu Viedeň), navyše umiestnenom v pravom dolnom rohu, malým písmom, medzi údajmi týkajúcimi sa banky spoločnosti

žalovaného, daňových údajov a ID čísla spoločnosti, podľa názoru súdu nemôže dôjsť k dohode zmluvných strán o voľbe právomoci. Pri dohode strán o voľbe právomoci musí byť jednoznačne identifikovateľné, že zmluvné strany si týmto spôsobom upravujú právomoc toho - ktorého štátu, prípadne aj konkrétneho súdu, čo však z uvedenej poznámky nijakým spôsobom nevyplýva a k tomuto názoru nie je možné dospieť ani aplikáciou platných výkladových pravidiel.

6. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle a nasl. v ústnej forme platne uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca ako predávajúci si riadne splnil svoju povinnosť a dodal žalovanému dohodnutý tovar v súlade s objednávkami žalovaného, avšak naproti tomu žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu nesplnil. Skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva a že na jej základe žalobca dodal žalovanému tovar nebola medzi stranami sporu sporná. Spornými medzi stranami nebol ani nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 27 615,34 €. Žalovaný vo vzťahu k predloženým faktúram namietol len sumu spolu vo výške 2.154,06 €, ktorá predstavuje hodnotu tovaru, ktorý nebol podľa tvrdenia žalovaného žalobcom dodaný vo výške 489,21 € (z faktúry č. 14150580) a ďalej sumu vo výške 1 664,85 €, ktorá predstavuje hodnotu reklamovaného tovaru z faktúry č. 14150268, ktorú reklamáciu žalobca podľa tvrdenia žalovaného riadne nevybavil.

7. Žalovaný vo vzťahu k tovaru vyúčtovanému vo faktúre č. 14150580 namietal množstvo (rozsah) dodaného tovaru zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol, že prostredníctvom e-mailu dňa 05.09.2015 reklamoval u žalobcu, že mu nebol dodaný všetok tovar z faktúry č. 14150580 - konkrétne tovar označený ako „Motorhalterung“, počet objednaných kusov: 3, celková suma 335,25 € a tovar označený ako „Seilrolle Blech“, počet objednaných kusov: 12, celková suma 153,96 €. Toto tvrdenie však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Nie je možné za reklamáciu považovať e-mail so znením, cit.: „...u všetkých troch výťahov AZ3,4,5 pre kliniku Stuttgart chýbajú konštrukčné diely A a B. Prosím vyjasniť, či tieto boli objednané a ak nie, žiadam ich urgentne objednať.“ Pokiaľ chcel byť žalovaný v konaní úspešný, musel by bez pochybností preukázať, že mu žalobca nedodal ním objednaný tovar v množstve uvedenom vo faktúre. Z obsahu tohto e-mailu však vôbec nevyplýva, že by žalovaný reklamoval chýbajúci tovar označený ako „Motorhalterung“, počet objednaných kusov: 3, celková suma 335,25 € a „Seilrolle Blech“, počet objednaných kusov: 12, celková suma 153,96 €. Navyše z jeho obsahu je zrejmé, že ani sám žalovaný nevedel, či v ňom uvádzané konštrukčné diely, ktoré chýbajú na výťahoch (bez ich bližšej špecifikácie) boli žalovaným u žalobcu vôbec objednané. Žalovaný preto neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení týkajúcich sa reklamácie nedodania ním označeného tovaru a jeho obrana navyše nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Súd ďalej považoval za nepreukázané aj skutkové tvrdenie žalovaného, týkajúce sa nevybavenia reklamácie žalovaného, ktorá sa mala týkať chybne vyrobeného nosníka. Žalobca nepoprel, že žalovaný listom zo dňa 18.05.2015 reklamoval chybný nosník (Falcher Träger). Žalobca však v konaní preukázal, že predmetnú reklamáciu žalovaného riadne vybavil a to vyrobením nového nosníka podľa výkresov zaslaných mu žalovaným.

9. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Po právnej stránke vec posudzoval podľa ust. a nasl. , o úrokoch z omeškania rozhodol podľa a , Obch. zákonníka.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa , , , a .

11. Žalovaný namietal nesplnenie procesných podmienok, a to nedostatok právomoci súdov SR vec prejednať a rozhodnúť. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie, ani krajský súd sa vôbec nezaoberali námietkou žalovaného, že súdy nemali posudzovať nedostatok právomoci v závislosti od dojednaného miesta plnenia, ale na základe voľby právomoci, ktorá bola uskutočnená pri uzatváraní zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, a to v zmysle čl. 25 Nariadenia Brusel I (a nie podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Brusel I). O tom, že došlo k určeniu právomoci súdu vo Viedni nasvedčuje i fakt, že žalobca najskôr podal dňa 3.10.2016 žalobu na súde vo Viedni. Skutočnosť, že žalobca v konaní nepokračoval z dôvodu odporu žalovaným nič na tejto skutočnosti nemení. Žalovaný má preto za to, že v danej veci boli naplnené predpoklady na to, aby súd aplikoval prípustný odklon od záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení - 289 z dňa 17. 7. 2018.

12. Žalovaný má ďalej za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia národného procesného práva, ak napriek voľbe právomoci súdu vo Viedni vydal prekvapivé meritórne rozhodnutie, čím bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu a nezávislý a nestranný súd. Žalovaný je toho názoru, že sa so žalobcom v súvislosti s každou objednávkou výslovne a nezameniteľne dohodol na právomoci súdu vo Viedni. Dôvodom uvedenej voľby práva bol záujem odvolateľa, aby mohol konať vo svojom materinskom jazyku.

13. Žalovaný napáda rozsudok aj z dôvodu tzv. inej vady v konaní, ktorou je aj nesprávne posúdenie otázky v rozpore s , podľa ktorého súd skúma svoju právomoc ex offo kedykoľvek počas súdneho konania.

14. Žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci jednak v nesprávnej interpretácii správne uvedenej právnej normy, konkrétne , ktorý pripúšťa v prípadoch, ak je tento odklon prvostupňového súdu od právneho názoru odvolacieho súdu, ak sa neskôr v konaní ukáže taká právna novota, ktorou sa odvolací súd nezaoberal. Nesprávne právne posúdenie vidí odvolateľ i v opomenutí aplikácie , ako aj v tom, že jednotlivé objednávky (tzv. oferty) a ich akceptácie žalobcom posudzoval podľa nesprávnej normy ( Obč. zákonníka), keďže z dôvodu, že sa jednalo o tzv. medzinárodnú kúpu tovaru mal aplikovať Dohovor OSN o zmluvách a medzinárodnej kúpe tovaru (tzv. Viedenský dohovor). Ak by žalobca chcel pri ich obchodnom styku vyjadriť nesúhlas s voľbou právomoci súdu vo Viedni, musel by to výslovne uviesť v potvrdení objednávky, čo však neurobil, preto je zmluva v zmysle čl. 19 Viedenského dohovoru uzatvorená v znení navrhovanom žalovaným.

15. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

17. Žalobca má za to, že s poukazom na ust. sa súd prvej inštancie nemohol odchýliť od právneho názoru súdu druhej inštancie. Od vydania uznesenia nedošlo k zmene skutkových zistení vo vzťahu k právomoci súdov SR. Súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že sporové strany nemali uzavretú dohodu o voľbe právomoci, a že vec patrí do právomoci súdov SR. Žalobca má za to, že rozhodovanie súdu druhej inštancie o totožnom návrhu žalovaného (o nedostatku právomoci súdov SR) predstavuje res iudicata a preto odvolací súd by sa vôbec už nemal zaoberať touto námietkou žalovaného.

18. Žalobca zdôraznil, že strany obchodného vzťahu si nikdy v priebehu ich obchodného vzťahu nedohodli právomoc žiadneho súdu. Súd uvedený na objednávku nepredstavuje dohodu o voľbe právomoci, žalobca nikdy nesúhlasil s touto právomocou. Posudzovanie offerty a akceptácie v rámci Viedenského dohovoru nie je odlišné od ustanovení . Argumentácia žalovaného o tzv. inej vade konania a nesprávnom právnom posúdení je zjavne účelová a neopodstatnená.

19. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Opätovne zdôraznil, že skúmanie právomoci súdov SR je základnou procesnou podmienkou, ktorú je súd povinný skúmať v priebehu celého konania ex offo. Žalovaný poukázal na to, že napriek jeho návrhu, aby bola vec z hľadiska právomoci posudzovaná v zmysle čl. 25 Nariadenia Brusel I na základe voľby právomoci, súd prvej a rovnako súd druhej inštancie sa týmto nezaoberali, čo zakladá možnosť odchýliť sa od právneho názoru súdu vyššej inštancie. Preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že od vydania uznesenia nedošlo k zmene skutkových okolností. Žalovaný v replike v ostatnom zotrval na dôvodoch, uvedených v odvolaní.

20. Žalobca k replike žalovaného vyjadrenie nepodal.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle dôvodov odvolania žalovaného podľa a ň 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu v súlade s dňa 7. 9. 2020, teda v zákonnej lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Odvolací súd pre preskúmaní obsahu spisu, oboznámení

sa s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu k odvolaniu ako aj s ostatnými vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

22. Podľa a , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie , tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ) a tým je postačujúce len odkázať cez do 30. 6. 2016, resp. cez od 1. 7. 2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné:

25. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že neboli splnené procesné podmienky podľa , , ktorá vada má podľa žalovaného spočívať v nedostatku právomoci súdov SR vec prejednať a rozhodnúť.

26. Tak, ako to už bolo konštatované odvolacím súdom v uznesení sp. zn. - 289 zo dňa 17. 7. 2018, ktorého právnym názorom bol súd prvej inštancie viazaný, v predmetnej veci podstatným pre určenie právomoci súdu SR podľa oddielu 2, čl. 7 písm. b) Nariadenia Brusel I je, že medzi stranami sporu nebola uzavretá osobitná písomná zmluva, žalobca realizoval dodávky tovaru na základe písomných objednávok žalovaného tak, že k odovzdaniu tovaru pre žalovaného podľa dodacích listov dochádzalo reálne v sídle žalobcu, teda miesto plnenia bolo na území SR.

27. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že súdy nemali primárne posudzovať nedostatok právomoci v závislosti od dojednaného miesta plnenia, ale na základe voľby právomoci, ktorá bola uskutočnená pri uzatváraní zmluvného vzťahu, a to v zmysle čl. 25 Nariadenia Brusel I, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka je právne irelevantná, a to z nasledujúcich dôvodov:

28. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Brusel I, „Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je vylúčená, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre danú obchodný vzťah.“

29. V predmetnej veci nebol dôvod, aby súd posudzoval otázku právomoci v zmysle čl. 25 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 (Brusel I), pretože ani podľa súdu prvej inštancie, ani podľa odvolacieho súdu, medzi stranami sporu nedošlo k voľbe právomoci podľa čl. 25 Nariadenia Brusel I. Medzi stranami sporu nebola uzavretá písomná zmluva, ktorej súčasťou by bola dohoda o voľbe právomoci. Odvolací súd zdôrazňuje, že z predložených listinných dôkazov žiadna dohoda o voľbe právomoci (súdu vo Viedni) nevyplýva, a za takúto dohodu nemožno považovať

písomné objednávky a ich akceptácie reálnym plnením, keďže k písomnému potvrdeniu objednávok zo strany žalobcu nedošlo. Navyše, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia rozsudku, „K námietke žalovaného, týkajúcej sa údajnej dohody strán o voľbe právomoci, uvedením textu na objednávke, cit.: „Gerichsstand Wien“ súd dodáva, že uvedené slovné spojenie v preklade znamená: sídlo súdu Viedeň (preklad z nemecko-slovenského slovníka dostupného na internete). Prijatím objednávky s takýmto textom, navyše umiestnenom v pravom dolnom rohu, malým písmom, medzi údajmi týkajúcimi sa banky spoločnosti žalovaného, daňových údajov a ID čísla spoločnosti, podľa názoru súdu nemôže dôjsť k dohode zmluvných strán o voľbe právomoci. Pri dohode strán o voľbe právomoci musí byť jednoznačne identifikovateľné, že zmluvné strany si týmto spôsobom upravujú právomoc toho - ktorého štátu, prípadne aj konkrétneho súdu, čo však z uvedenej poznámky nijakým spôsobom nevyplýva a k tomuto názoru nie je možné dospieť ani aplikáciou platných výkladových pravidiel.“

30. Odvolací súd nezistil žalovaným namietanú vadu v konaní, a to nesprávne právne posúdenie právomoci súdu prvej inštancie, pretože v otázke právomoci podľa čl. 7 písm. b) Nariadenia Brusel I bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a s otázkou dohody sporových strán o voľbe právomoci súdu vo Viedni sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 17. odôvodnenia rozsudku, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje.

31. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vec prejednal a rozhodol, a odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v odvolaní, že procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces. Vo vzťahu namietaného porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces ( ) odvolací súd uvádza, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu sa rozumie taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby teda bol naplnený predmetný odvolací dôvod (a aby bola daná dôvodnosť podaného odvolania), musí súd svojim nesprávnym procesným postom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon.

32. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie vadu procesného postupu, keď vo veci konal a rozhodol, pretože k voľbe právomoci súdu vo Viedni nedošlo a meritórne rozhodnutie nemožno považovať za prekvapivé a arbitrárne. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

33. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

35. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).