Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: DUE ERRE SAS DI ZANOTTO ROMEO & C. - IMPORT EXPORT, so sídlom Via Tabazzotto 2, 450 25 Fratta Polesine, Talianska republika, právne zastúpený: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 197 919, proti žalovanému: ŠOPEX, s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, 080 06 Prešov, IČO: 44 068 671, právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 11 280,23 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 128,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1 128,02 eur od 30.4.2019 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 11 280,23 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovanému dodal tovar v hodnote 12 280,23 eur, žalovaný mu túto sumu uhradil len v rozsahu 1 000 eur. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil vystavené faktúry, nákladné listy, saldo zo dňa 7.11.2019, vyhlášku Talianskej republiky č. 231/2002, výšku paušálnych náhrad v Taliansku. V priebehu konania predložil list od poisťovne zo dňa 20.5.2020, vybrané časti Codice Civile s prekladom, odborné články a časti rozhodnutí talianskeho súdu s prekladom.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že žalovanému bola dlžná suma uhradená poisťovňou vo výške 10 152,21 eur a plnením na základe žaloby by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil výzvu na úhradu záväzku od poisťovne, odpoveď Národnej banky Slovenska.

3. K procesnej obrane žalovaného žalobca uviedol, že poisťovňa sa vzdala práva na subrogáciu, preto je aktívna legitimácia žalobcu daná. Žalovaný v následnom podaní zotrval na svojich vyjadreniach.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.9.2020 a prejednal vec za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán a zástupcu žalovaného. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pričom v spojení s nespornými skutočnosťami bol zistený tento skutkový stav:

5. Žalobca dodal žalovanému tovar (ovocie, zelenia), na základe mu čoho vystavil faktúru č. XX/ XXXXXXX zo dňa 21.9.2018, na sumu 4 180,65, splatnú dňa 31.10.2018, faktúru č. XX/XXXXXXX zo dňa 31.8.2018 na sumu 3 583,15 eur, splatnú dňa 30.9.2018, faktúru č. XX/XXXXXXX zo dňa 18.8.2018 na sumu 4 516,43 eur, splatnú dňa 30.9.2018. Žalovaný mu za dodaný tovar uhradil sumu 1 000 eur, a to dňa 29.4.2019.

4. Žalobca je pre prípad neuhradenia ceny za dodaný tovar zo strany odberateľov poistený v skupine Euler Hermes.

5. Listom zo dňa 28.6.2019 bol žalovaný spoločnosťou Euler Hermes Services Slovensko, s.r.o. vyzvaný k úhrade sumy 11 280,23 eur na účet žalobcu.

6. Listom zo dňa 20.5.2020 spoločnosť Euler Hermes SA, Italia žalobcovi potvrdila, že mu vyplatila sumu 10 152,21 eur. Zároveň uviedla, že vo veci tejto sumy neuplatnila svoje právo na subrogáciu v zmysle článku 1916 odsek 1 talianskeho s tým, že právo na subrogáciu sa neuplatňuje automaticky, ale je potrebné, aby poisťovateľ dlžníka o svojej vôli uplatniť subrogáciu informoval. Potvrdil, že na tento prípad sa právo na subrogáciu nevzťahuje a z tohto dôvodu je žalobca jediným veriteľom.

7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

8. Právomoc súd prvej inštancie posúdil podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako nariadenie Brusel I bis), rozhodné právo posúdil podľa , podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 160/1961 Zb. (ďalej ako „Viedenský dohovor“), ktorý bol prijatý vo Viedni dňa 11.4.1980, dátum nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku 1.4.1991, podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Rím I) v spojení s právnymi predpismi platnými v Talianskej republike.

9. Podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Brusel I bis, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu

10. Podľa , ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

11. Podľa článku 1 odsek 1 Viedenského dohovoru, tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

12. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keďže existuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, v danom spore Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, tento Dohovor sa aplikuje na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako priama norma cez . Toto ustanovenie je prioritnou doložkou riešiacou vzťah a Viedenského dohovoru. Medzi žalobcom a žalovaným došlo ku kúpe tovaru, hnuteľných vecí. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Talianskej republike. Taliansko a Slovensko sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru. Žalobca a žalovaný majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. V konaní súd nezistil, aby si žalobca a žalovaný dohodli vylúčenie aplikácie Viedenského dohovoru alebo jeho časti podľa článku 6 tohto dohovoru.

13. Podľa článku 11 Viedenského dohovoru, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

14. Podľa článku 30 Viedenského dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

15. Podľa článku 53 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

16. Podľa článku 78 Viedenského dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

17. Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej ako „Nariadenie Rím I“), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

18. Podľa článku 4 odsek 1 písm. a) Nariadenia Rím I, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

19. Podľa článku 25 odsek 1 Nariadenia Rím I, toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky.

20. Podľa Talianskej republiky (ďalej ako ““), na poistiteľa, ktorý vyplatil poistné plnenie, prechádzajú práva poisteného voči tretím zodpovedným osobám, a to do výšky vyplatenej sumy tohto plnenia.

21. Podľa článku 1932 , od ustanovení článkov 1887, 1892, 1893, 1894, 1897, 1898, 1899, druhý odsek, 1901, 1903, druhý odsek, 1914, druhý odsek, 1915, druhý odsek, 1917, tretí a štvrtý odsek a 1926 sa nemožno odchýliť, iba ak priaznivejším výkladom v prospech poisteného. Klauzuly, ktoré sa odchyľujú menej priaznivým výkladom pre poisteného, sú nahradené zodpovedajúcimi ustanoveniami zákona.

22. Podľa článku 2041 , kto sa bez oprávneného dôvodu obohatil na úkor inej osoby, je povinný v medziach obohatenia odškodniť druhú osobu za súhrnné zníženie hodnoty majetku. Ak je predmetom obohatenia konkrétna vec, je ten, kto ho prijal, povinný ho vrátiť v naturáliách, ak v čase žiadosti existovala.

23. Podľa čl. 2 odsek 1 písmeno e) legislatívneho vyhlásenia Talianskej republiky č. 231/2002, na účely tejto vyhlášky sa rozumie zákonným úrokom z omeškania jednoduchý úrok z omeškania každý deň pri sadzbe, ktorá sa rovná referenčnej sadzbe zvýšenej o osem percentuálnych bodov.

24. Podľa čl. 6 odsek 1 legislatívneho vyhlásenia Talianskej republiky č. 231/2002, v prípadoch ustanovených v článku 3 má veriteľ takisto nárok na náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním omeškaných plnení.

25. Podľa čl. 6 odsek 2 legislatívneho vyhlásenia Talianskej republiky č. 231/2002, veriteľ má nárok na paušálnu náhradu vo výške 40 eur ako náhradu škody bez toho, aby musel podať formálnu výzvu. Odôvodňuje sa to ako dôkaz o väčšej škode, ktorá môže zahŕňať náklady na pomoc pri vymáhaní pohľadávok.

26. Základom sporu je platobná neschopnosť žalovaného v dôsledku neuhradenia ceny za dodaný tovar jeho odberateľmi. Nesporné bolo, že žalobca dodal žalovanému tovar a žalovaný mu za tento tovar nezaplatil. Rovnako bolo nesporné, že žalobca bol pre prípad neuhradenia ceny za dodaný tovar poistený, pričom zo strany poisťovne mu bola uhradená suma 10 152,21 eur. Sporné bolo, či má žalobca

nárok na zaplatenie ceny za dodaný tovar od žalovaného, pokiaľ mu bolo zo strany poisťovne poskytnuté plnenie vo výške 10 152,21 eur.

27. Po zvážení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sporových strán dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Žalobca si v dôsledku neuhradenia ceny za dodaný tovar uplatnil nárok na vyplatenie poistného plnenia u poisťovne, ktorá mu vyplatila sumu 10 152,21 eur, v dôsledku čoho na poisťovňu prešlo oprávnenie na vymáhanie sumy vo výške 10 152,21 eur od žalovaného. Hoci žalobca tvrdil, že poisťovňa sa vzdala práva na subrogáciu, túto skutočnosť nebolo možné zistiť vzhľadom na nepredloženie poistnej zmluvy, resp. jej dodatku zo strany žalobcu. Akékoľvek vyhlásenie poisťovne zaslané žalobcovi o tom, že si doposiaľ právo na subrogáciu neuplatnila, neznamená, že si toto právo neskôr voči žalovanému neuplatní. Aktívna legitimácia poisťovne nie je viazaná na moment ohlásenia svojho úmyslu uplatniť si právo na vymáhanie vo vzťahu voči tretej osobe. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už prijal od poisťovne sumu 10 152,21 eur titulom nezaplatenia ceny za dodaný tovar žalovaným, duplicitným plnením žalovaného v sume 10 152,21 eur by sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil v zmysle článku 2041 , keďže podľa práva platného v Talianskej republike, je poisťovňa oprávnená vymáhať sumu poistného plnenia od žalovaného a zo žiadneho listinného dôkazu priamo nevyplýva absolútne vzdanie sa práva poisťovne na subrogáciu voči žalovanému. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by sa žalobca a poisťovňa vo svojom zmluvnom vzťahu odchýlili od ustanovenia .

28. Žalovaný nezaplatil žalobcovi za dodaný tovar sumu vo výške 11 280,23 eur, časť tejto sumy bola žalobcovi uhradená poisťovňou vo výške 10 152,21 eur, čím je daná aktívna legitimácia poisťovne na vymáhanie tejto sumy. Ostávajúca časť ceny za dodaný tovar nebola žalobcovi uhradená, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 128,02 eur žalobcovi.

29. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na predpoklad aktívnej legitimácie poisťovne a prípadný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Prijatím poistného plnenia zo strany žalobcu ako poistného prešlo právo poisteného (žalobcu) na náhradu voči tretej osobe (žalovanému) priamo zo zákona na poisťovňu a to až do výšky prijatého poistného plnenia. Princíp odškodnenia je v poistnom práve mimoriadne dôležitý, najmä vo vzťahu k náhrade škôd. Podľa tohto princípu je účelom jej vyplatenia náhrada škody, ktorá vznikla poistenému, no nebolo by spravodlivé, ak by poistený touto platbou získal väčšiu sumu, než mu prináleží, teda sumu väčšiu než bola jeho strata. Navyše, žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie v predmetnej právnej veci, nakoľko úhradou sumy vo výške 1 128,02 eur žalovaným budú jeho finančné nároky v súvislosti s dodaním tovaru žalovanému v plnej miere uspokojené.

30. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného bola vo výške 0%, výška úrokov z omeškania tak v zmysle talianskeho práva () predstavuje hodnotu 8%.

31. Nezaplatením dlhu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa splatnosti každej jednotlivej vystavenej faktúry do zaplatenia. Žalobca však nepredložil žiaden doklad o tom, kedy bola žalobcovi zo strany poisťovne vyplatená suma 10 152,21 eur, v dôsledku čoho nebolo možné určiť posledný deň omeškania s úhradou dlžnej sumy, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy 1 128,02 eur od 30.4.2019 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej vystavenej faktúry do zaplatenia.

32. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur, v súlade s čl. 6 odsek 2 talianskeho legislatívneho vyhlásenia č. 231/2002.

33. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V spore bol pomerne úspešný žalovaný. Žalobca žiadal priznať sumu 11 280,23 eur, súd mu priznal sumu 1 128,02 eur, čo predstavuje 10% úspechu žalobcu, úspech žalovaného tak predstavuje 90%. Keďže úspech žalobcu predstavuje 10% z hodnoty sporu a úspech žalovaného 90% z hodnoty sporu,

čistý úspech žalovaného je 80%, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%, nezistiac dôvody pre aplikáciu . Trovy žalobcu vo výške 154,80 eur za preklad listinných dôkazov súd prvej inštancie považoval za trovy konania.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. ( a ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 29. septembra 2020